Apóstol Pablo ha’e vaekue pe joajuha yma guare Israel ha Israel espiritual apytépe, pórke hembiapokue ministerial, héra, umi mba’e ohasáva chupe ha hembiapo profético opavave ohechauka ko añetegua. Ha’e voi oñembohéra pe michĩvéva umi apóstol apytépe, pórke omuña va’ekue Tupã retãyguakuérape.
Che niko che peteĩ apóstol-kuéragui imbovyvéva, ndaikatúi hag̃ua añehenói apóstol, apersegui haguére Tupã iglesia. 1 Corintios 15:19.
Pe téra oñeme'ẽ va'ekue ichupe oñekonvertívo ha'e va'ekue Pablo, he'iséva michĩ térã sa'imi, ha'e rupi ha'e va'ekue umi apóstol apytépe pe imbovymíva. Upéicharõ jepe, héra ypykue va'ekue Saulo, he'iséva “ojeporavopyre”.
Upéi Ananías he’i: Che Ruvicha, heta tapichágui ahendu ko kuimba’ére, mboýpa ivaíva ojapo ne marangatu kuérape Jerusalénpe; ha ko’ápe oguereko pokatu umi pa’i guasúgui ombojoajúvo opa umi ohenóivape nde réra. Ha Tupã he’i chupe: Tereho; ha’e niko peteĩ mba’yru poravopyre chéve g̃uarã, ogueraha hag̃ua che réra umi tetã ambuegua renondépe, mburuvichakuéra renondépe, ha Israel ra’ykuéra renondépe, Hechos 9:13–15.
Saúl vaʼekue “peteĩ tembipuru poravopyre” ogueraha hag̃ua pe evangelio umi Gentil-kuérape, ha katu tekotevẽ raẽ vaʼekue oñekonverti ha oñemomirĩ Pablo-pe (michĩ), péicha hag̃ua ikatúta ipoderoso. Pablo ontende porã vaʼekue iñemombarete ojejuhutaha imichĩhápe, térã ikangyhápe.
Ha ani hag̃ua ndachembotuichaiterei hag̃ua pe heta mba’e ojehechauka hag̃uére chéve, oñeme’ẽ chéve peteĩ ñuatĩ che retepe, Satanás rembiguái chembopohýi hag̃ua, ani hag̃ua añembotuichaite. Ko mba’ére ajerure mbohapy jey Ñandejárape, oipe’a hag̃ua chehegui. Ha ha’e he’i chéve: Che py’aporã ndeve guarã oĩma; che pokatu niko oñemoaguĩmba kangype. Upévare avy’aiterei hag̃ua añemomba’eguasuvéta che kangykuérape, Cristo pokatu opytu’u hag̃ua che ári. Upévare avy’a che kangykuérape, jeja’ope, tekotevẽme, ñemuháme, jehasa asýpe Cristo rehehápe; che kangy vove niko, upérõ añete che mbarete. 2 Corintios 12:7–10.
Saulo ojeiporavo vaʼekue, ha katu hag̃ua imbarete ojejapo vaʼekue michĩ hag̃ua (Pablo). Ojeiporavo vaʼekue ogueraha hag̃ua pe evangelio umi Gentil-kuérape, péro ojeiporavo avei chupe, peteĩ hendáicha, ikuaágui pe Antiguo Testamento rehe.
Mba'ére ikatu hag̃uáicha aikuaa nde reikuaa porãha opa jepokuaa ha porandu oĩva judíokuéra apytépe; upévare rojerure ndéve rehendu hag̃ua chéve py’aguasúpe. Che rekove rape che mitã guive, ypy guive che retãygua apytépe Jerusalénpe, opa judío oikuaa; ha’ekuéra che kuaa ymaite guive, oipotáramo ome’ẽ hag̃ua testimonio, ñande religión pe aty ipohýivéva he’iháicha aiko hague fariséoramo. Hechos 26:3–5.
Saulo oñembokatupyrykuri Gamaliel poguýpe, ojehechakuaágui chupe peteĩva umi mbo'ehára tuichavéva apytépe umi Ñandejára Ñe'ẽryru guare Testamento Tuja rehegua.
Pe jerure oñeme’ẽ chupe, ha “Pablo opyta pe eskaléra ári, ha ipo omongu’e tavayguakuérape.” Pe techaukaha ogueraha hese kuéra atención, ha ijeiko katu omoheñói respeto. “Ha oñemoheñóivo peteĩ tuicha kirirĩ, oñe’ẽ chupekuéra hebreo ñe’ẽme, he’ívo, Kuimba’e kuéra, che ermanokuéra ha túvakuéra, pehendu che ñemombe’u añemoĩ hag̃uáicha ko’ág̃a pende renondépe.” Oñehendúvo umi ñe’ẽ hebreo ojekuaaporãva, “ha’ekuéra okirirĩve gueteri,” ha upe kirirĩ joajúpe osegi he’ívo: “‘Añetehápe che ha’e peteĩ kuimba’e judío, ajuva’ekue Tarsope, peteĩ táva Ciliciapegua, péro che mongakuaa ko távape, Gamaliel py guýpe, ha che mbo’e pe léi ñande ru kuéra rehegua rembiapópe hekopeteite, ha che kyre’ỹ Tupã rehehápe, peẽ maymáva ko árape peĩháicha.’ Avave ndaikatúi omoneĩ’ỹ umi apóstol ñe’ẽ, umi mba’e ha’e ohechaukáva niko ojekuaa porã kuri heta tapicha oikovéva gueteri Jerusalénpe.” Hechos de los Apóstoles, 408.
Saúl ndojeiporavói oñemboyke hag̃uáicha; ha peteĩva umi mba’e ojehupytyséva Pablo ministerio rupive ha’e va’ekue ombojoaju hag̃ua Israel literal rembiasakue marangatu Israel espiritual rembiasakue marangatúndi. Ko añeteguápe oñembojoajúvo, ha’e ohai va’ekue hetaiteve Nuevo Testamento-pe. Peteĩ capítulo ijeporavo kuatiakuére ohechauka pytyvõva peteĩha ángel marandu rehegua estructura-pe, ha avei mbohapyha ángelkuéra marandu rehegua estructura-pe. Pe pasaje ha’e peteĩ monumento Adventismo rembiasakuepe, ohechaukáva mba’éichapa oĩ ñemboja’o umi arandu ha umi itavyvéva apytépe Adventismo ñepyrũme ha ipahápe.
Ko'ág̃a rojerure peẽme, che pehẽnguekuéra, ñande Ruvicha Jesucristo ou hag̃uére, ha ñande ñembyatýre hendápe, ani hag̃ua pya'e peñemongu'e pene apytépe, térã pejejopy hag̃ua kyhyjépe, ni peteĩ espíritu rupive, ni ñe'ẽ rupive, ni kuatia rupive gua'u oréveguigua, peimo'ã hag̃uáicha Cristo ára og̃uahẽmbaitéma hague. Ani avave pene mbotavy mba'eveichavérõ; upe ára ndoúi mo'ãvéima oiko'ỹre raẽ pe jeheja hag̃ua, ha ojekuaaukáre upe kuimba'e angaipa rehegua, pe ñehundi ra'y; upéva oñemoĩva ha oñembotuicháva opa mba'e ojeheróva Tupã térã oñemomba'eguasúva ári; upéicha hag̃uáicha ha'e, Tupãicha, oguapy Tupã tupãópe, ohechaukávo ijehe hag̃ua Tupã. Ndapeikuaaséi piko, che aime guive pene ndive, ha'emahague peẽme ko'ã mba'e? Ha ko'ág̃a peikuaa mba'épa ojoko chupe ikatu hag̃uáicha ojekuaauka hi'árape. Pe tekoañáme ningo pe ñemigua omba'apóma; peteĩnte oĩ, pe ko'ág̃a peve ojokóva, ojokotaha ojeipe'a peve tapegui. Ha upérõ ojekuaaukáta upe Aña, pe Ñandejára ohundítava ijuru pytu rupive, ha ombovaíta ijuaju resape rupive; upe ouva, Satanás rembiapo rupi, opa pokatu reheve, techaukaha ha hechapyrã japu reheve, ha opa ñembotavy tekoañáme guare umi oñehundívape g̃uarã; ndojapyhýigui hikuái pe añetegua mborayhu, ikatu hag̃uáicha ojesalva. Upévare Tupã omondóta hesekuéra mbotavy mbarete, oguerovia hag̃uáicha pe japu; ikatu hag̃uáicha opavave oñembohovái hag̃ua ñembojovake rehe, umi ndogueroviáiva añetegua, ha oikóva hory tekoañáme. 2 Tesalonicenses 2:1–12.
Ko pasáhe rehegua ha’e hína pe ñeconsidera araka’épa Cristo ou jevýta mokõiha jey. Pablo omomandu’a umi Tesalonicagua-pe ha’e oha’ãma hague upe ñemongyhyje ymaite guive, he’ívo: “Ndapeñemomandu’ái piko, che aime gueteri ramo pene ndive, amombe’u hague peẽme ko’ã mba’e?” Pablo oheka kuri ani hag̃ua umi ermáno oñembotavy upe mba’ére, ha’éva “ñande Ruvicha Jesucristo ou jevýta hag̃ua, ha ñande ñañembyatýta hag̃ua hendápe.”
Umi historiadorkuéra ohechakuaa William Miller marandu mbyteha oñemopyenda hague iñe’ẽporãrãme umi mokõipa mbohapy sua ary rehegua, Daniel kapítulo ocho, versíkulo catorce-pe. Ambue mbyte marandu, sapy’ánte ndojehechakuaáiva, ha’e hembiapo ombohovái hag̃ua umi mbo’epy japu Cristo Jeju Mokõiha rehegua.
Pe metodología jesuítica japu rehe oĩ vaʼekue (ha koʼág̃a peve oĩ gueteri) peteĩ jeporomboʼe japu ojehecharamóva, William Miller tapiaite oñemoĩ hese. Upéva hína pe jeporomboʼe japu heʼíva Ñandejára ou jeýta mokõihápe mboyve oĩha mil ary pyʼaguapy hérava “milenio temporal”, pe Sister White avei oñemoĩ hese.
Miller rembiapo avei omopyenda hína pe añetegua Cristo ou jeývo añetetépe, oñemoĩ hag̃ua umi heta temimo’ã japu millenio rehegua renondépe, umi ojepysóva heta itiemporãme. Pablo oñe’ẽ hína pe Jeju Jey mokõiháre 2 Tesalonicenses-pe, upévare pe pasáhe oikekuri Miller ñehesa’ỹijópe peteĩ Jeju Jey mokõiha añetetéva rehegua. Pe kapítulo ha’eva’ekue “Present Truth” Miller-pe g̃uarã.
Pablo ohechauka peteĩ secuencia iñimportánteva umi mba’e oikótavare ojoajúva Jeju Mokõiha Reju rehe, ha avei ome’ẽ pe lógica mba’érepa umi Tesalonicayguakuéra ndaha’arõiva’erã pe Ñandejára jeju ijepiveguápekuéra. Pablo he’i: “Ko’ág̃a rojerure peẽme, che pehẽnguekuéra, ñandejára Jesucristo jeju rehe, ha ñane ñembyaty hendápe hag̃ua.” Pe ñe’ẽ “rojerure” he’ise porandu hag̃ua. Pablo oikuaa hag̃uáicha ombohape umi elemento ojoajúva pe Jeju Mokõiha Reju rehe ha ogueraha ihenduhárape peteĩ especie de porandu rupive, ojepytasóva oproduci hag̃ua análisis ilógico rehegua umi ohendúvape.
Iñaranduhape ñemohenda ha’e kóva: Cristo ou jevy hag̃ua mokõiha jey mboyve, tekotevẽ papado ojekuaa ha ogoverna, ha papado oike mboyve tembiasakuepe, tekotevẽ oiko peteĩ jehekýi jeroviágui. Pe jehekýi jeroviágui gueteri oĩva’erã kuri tenonderãme, upévare papado jeike gueterive oĩ kuri upe rire. Upéicharõ, mba’éicha piko avave ikatu oñembotavy oguerovia hag̃ua Cristo jevy hi’aguĩmaha? Ha’e oiporu heta ta’ãnga papado rehegua omopyenda hag̃ua mávapa añete pe pokatu ojehechaukáva pe jehekýi jeroviágui rire. Ohenói papado-pe “kuimba’e angaipa rehegua”, pe “aña”, “ñehundi ra’y” ha “tekojoja’ỹ mba’e kañymby.” Hermana White hesakã porã ko’ãva ha’eha opaite ta’ãnga ohechauka hag̃ua papado-pe.
“Ha Cristo ou mboyve, oikovaʼerã kuri ñemoambue tuichaitéva pe mundo religioso-pe, maranduʼypy oñemombeʼu hag̃uáicha. Pe apóstol heʼi: ‘Ani pyaʼe peñembopyʼaju pene akãme, ni peñemondýi, ni espíritu rupive, ni ñeʼẽ rupive, ni kuatia rupive orehegui guáicha, pe Cristo ára og̃uahẽma hag̃uáicha. Ani avave penembotavy mbaʼevéicharõ: pe ára ndoumoʼãi, peteĩ jepe, oúramo raẽ pe jehekýi, ha ojekuaáramo pe kuimbaʼe angaipa rehegua, pe ñehundyrã raʼy; pe oñemoĩva ha oñembotuicháva opa mbaʼe oñehenóivagui Tupã térã oñemombaʼeguasúva ári; upéicha hag̃uáicha, haʼe Tupãramoguáicha oguapy Tupã rógape, ohechaukávo ijehegui haʼeha Tupã.’”
“Pablo ñe’ẽkue ndaha’éi va’erã ojekuaa vai hag̃uáicha. Ndoje’eva’erãi kuri ha’eha, revelación especial rupive, oavisa hague Tesalonicagua-kuérape Cristo pya’eite ou hag̃uáicha. Peichagua ñemoĩ omoheñóiva’erã kuri jerovia ñembyai; mba’érepa py’a mongeta yvyturãramo heta jey ogueraha ndogueroviái hag̃uápe. Upévare apóstol oñe’ẽ mbarete pehẽnguekuérape ani hag̃ua omoneĩ mba’eveichagua marandu péichagua ouha chugui, ha upéi omomba’eguasu hag̃ua añetegua oĩva: mbarete papal, proféta Daniel hesakã porã hag̃uáicha omombe’u va’ekue, gueteri opu’ãva’erãha ha oñorairõva’erãha Ñandejára retãygua rehe. Ko mbarete ndojapói aja guive hembiapo ñorairõrã ha Tupãre oñe’ẽ vai hag̃uáicha, reiete va’erã pe iglesia oha’arõ hag̃ua Ijára ou jey. ‘Ndapejapói piko mandu’a,’ he’i Pablo, ‘che aimérõ guare pene ndive, ha’emahína peẽme ko’ã mba’e?’”
“Ñemondýi guasu ha pohýi ete vaʼerã omoingove vai hag̃ua pe tupao añetegua. Jepe apóstol ohaírõ guare voi, pe ‘mbaʼe kañymby tekoaña rehegua’ oñepyrũma kuri ombaʼapo. Umi mbaʼe ojehútava tenonderãme vaʼerã kuri ‘Satanás rembiapoicha, opa puʼaka reheve ha techaukaha ha hechapyrã japu reheve, ha opaichagua ñembotavypa tekojojaʼỹ rehegua reheve umi omanóva apytépe.’”
“Tuichaiterei iporã ñemomorãiteha apóstol ñe’ẽ umi omboykétavape ‘pe añeteguáre mborayhu’ rehegua. ‘Ko mba’ére,’ he’i va’ekue opa umi ojaposévape poravopyre omboykévo umi marandu añetegua rehegua, ‘Tupã omondóta hesekuéra jejavy mbaretéva, oguerovia hag̃ua peteĩ japu: ikatu hag̃uáicha oñehundi opa umi ndogueroviáiva añetegua, ha ovy’áva tekojoja’ỹme.’ Yvypóra ndaikatúi ojejahéi’ỹre omboyke umi ñemomarandu Tupã, iporiahuverekópe, omondóva chupekuéra. Umi akóinte ojehejavéva ko’ã ñemomarandúgui, Tupã oipe’a chuguikuéra Ijespíritu, ha oheja chupekuéra umi ñembotavy ha’ekuéra ohayhúvape.” Hechos de los Apóstoles, 265, 266.
Jepémo jepe Hermana White omombeʼu porãite mbaʼéva hína pe “kuimbaʼe angaipa rehegua”, upe “aña”, “perdición raʼy” ha pe “angaipa ñemimby” Pablo pasáhepegua, ha ombohéra chupe “mburuvicha guasu papal”, heʼi avei heta mbaʼe. Haʼe ohechauka porã umi símbolo Pablo oipurúva ojekuaa hag̃ua Roma pápape, oñemopyenda hague Daniel kuatiañeʼẽgui, heʼírõ guare: “Upévare pe apóstol oñangareko umi ermánope ani hag̃ua oguerovia peteĩ marandu upéichagua ouha chugui, ha upéi omombaʼeguasu ko añetegua: pe mburuvicha guasu papal, proféta Daniel omombeʼu porãiterei hague, neʼĩrava gueteri opuʼã ha ojapo hag̃ua ñorairõ Tupã tavayguakuéra rehe. Ko puʼaka ndajajapopáiramo gueteri hembiapo oporojukáva ha Tupãre oñeʼẽvai hag̃uáicha, rei vaʼerãmoʼã pe iglesia ohaʼarõ pe Ijára ou jeýta hag̃ua.” Pablo omopyenda pe marandu Thessalonicaguakuérape omeʼẽva, ojekuaaukáva papado, Daniel capítulo once rehe, ha versículo treinta y seis rehe.
Ha pe mburuvicha guasu ojapóta hembipota he’iháicha; ha omomba’eguasúta ijehe, ha ojapo jeýta ijehe tuichavéva opaichagua tupã ári, ha oñe’ẽta mba’e hechapyrãva Tupã kuéra Tupã rehe; ha osẽporãta pe pochy ojejapopáva peve; mba’érehepa upe ojekuaa hag̃uáicha ojejapova’erã ojejapóta. Daniel 11:36.
Pablo ohechaukarõ guare pápape pe “omoĩva ijehe opavave Ñandejára hérava térã oñemombaʼeguasúva ári; upéicha rupi, haʼe Ñandejáicha oguapy Ñandejára tupaópe, ohechaukávo ijehe haʼeha Ñandejára”, Pablo omombeʼu jeykuaa hína proféta Daniel ñemombeʼu pe “mburuvicha guasu” rehe ojapóva “hembipota heʼiháicha”, ha omombaʼeguasúva “ijehe” ha ombotuicháva “ijehe opavave ñandejára ári.” Pe pápa hína upe mburuvicha guasu oñeʼẽva “mbaʼe hechapyrãva Tupãkuéra Tupã rovái”, ha pe pápa hína upe pokatu “oñakãrapuʼãta peve” pe peteĩha “poxy” “ojejapopa peve” ary 1798-pe.
Daniel 11, versíkulo treinta y seis, ha’e absolutamente esencial ojeikuaa hag̃ua hekopete, ikatu hag̃uáicha pe aumento de conocimiento ary 1989-pe ojeikuaa avei hekopete. Ko razón rehe, pe mbo’epy japu he’íva pe mburuvicha guasu upe versíkulope ha’eha Francia, oñemoingéva Uriah Smith rupive, oñemoinge va’ekue adventismo ñemoñare peteĩhápe (1863 guive 1888 peve). Smith omoambue pe texto versíkulo treinta y seis-gui “pe” mburuvicha guasu (upéva hína pe papado ojehechaukáva kuri umi versíkulo mboyveguápe) ha “peteĩ” mburuvicha guasupe (oimeraẽ mburuvicha guasu), ikatu hag̃uáicha omoĩ Francia atea rehe Roma ñemomba’e reko karakterístikakuéra, péro upéva ha’eva’ekue añoite peteĩ punto ñepyrũrã omoherakuã hag̃ua itehoría oguerohorýva, he’íva Turquía ha’eha pe mburuvicha guasu yvate gotyogua versíkulo cuarenta guive tenonderã.
Satanás pyhareve guive oñepyrũ omokañy hag̃ua pe añetegua pe mburuvicha guasu pe versículo-pe oĩva ha’eha pe papado, ha ha’e pe apóstol Pablo ome’ẽva Daniel testimónio-pe mokõiha testígo ko añetegua rehe. Hermana White ome’ẽ va’ekue mbohapyha testígo.
Ndaha’éi Satanás añónte ojepytaso hag̃ua omo’ã hag̃ua pe añetegua pe mburuvicha pe versículo-pe ha’évo pe papa, síno, ombotavývo pe añetegua oĩva pe versículo-pe, Satanás avei ombohesaũmba pe mba’éichapa iñimportánte pe “pochy” pe versículo-pe ohechaukáva. Pe papado pe versículo-pe oñakãrapu’ã va’erãkuri pe ary 1798 peve, upérõ oñeme’ẽvo chupe ijehái oporojukáva. Pe ary 1798 ha’e pe paha umi mokõipa po ary Ñandejára pochy rehegua, ojejapova’ekue pe Israel mbytépe, pe tetãnguéra yvate pegua rehe, oñepyrũvo ary 723 a.C.
Adventísmo omo’ã ha omombarete rire vaʼerãmoʼã pe “siete tiempo”, ary 1863-pe, haʼetévaʼerãmoʼã ndaikatumoʼãietei kuri Uriah Smith osẽ rei hag̃ua peichagua tavyreígui versíkulo treinta y seis rehe, pe “pochy” oñentendevaʼerãmoʼã rupi ohechauka hag̃ua Ñandejára pochy peteĩha pe “siete tiempo” rehegua, upévare ndaipóriete mbaʼeveichagua joaju Francia ndive. Pe arandu oñembohetaveha 1989-pe ojejoko Pablo rehe pe pasáhepe, ha upévare pe ñemongeta hag̃ua Pablo omeʼẽva upe pasáhepe umi ndojapyhýiva añetegua mborayhu, ha katu ojapyhýva ñembotavy mbaretéva, ojapo upéva omboykére umi añetegua Pablo ohechaukáva upe pasáhepe. Peteĩva umi añeteguágui hína pe ñemohenda hekopete pe mburuvicha yvate gotyogua rehegua Daniel kapítulo once-pe, versíkulo cuarenta guive cuarenta y cinco peve.
Pe pasáhepe, Pablo ohechaukarire Roma pápape, ohechauka peteĩ aty mba’e oikótava arapy pahápe Cristo Jeju Mokõiha mboyve, ha upéva hína pe pasáhe rembiapo. He’i: “upérõ ojehechaukáta pe Iñañaitéva”. Upe “iñañaitéva” hína pe pápape, “pe Ñandejára ohundítava ijuru pytu reheve, ha omoñehundítava ijeju resape reheve”. Upéi Pablo he’i: “upeva’erã, ijeju oúva Satanás rembiapo rapykuéri opa pokatu, ha techaukaha ha hechapyrã japúva reheve”. Jesús hína pe “ijeju oúva Satanás rembiapo rapykuéri”.
Aña ruvicha guasu rembiapo hechapyrãva ha’e pe ára pukukue oikótava pe Léi Domingo pya’e ou hag̃uáicha guive, peve Miguel opu’ã ha pe yvypóra rembiapo ñemohenda hag̃ua oñemboty. Aña ndojapói mba’eveichagua hechapyrãva umi Siete Plaga Pahápe oñehẽva pe ñemohenda oñemboty rire guive, peve Cristo ou jey.
“He’i Cristo: ‘Iporãháicha ojekuaa hag̃ua chupekuéra.’ Umi ojejapóva pohãno hag̃ua rupive, ko’ã jehechauka rehehápe oĩramo oñembopy’arory hag̃uáicha hag̃ua omboyke hag̃ua hikuái Tupã léi ha osegi hag̃ua iñe’ẽrendũ’ỹme, jepe oguereko mbarete opaichagua ha opa peve, upéva ndohechaukapái oguerekoha hikuái pe tuicháva Tupã pokatu. Upéva rangue, ha’e pe milagro ojapóva pe mbotavypavẽ guasu pokatu. Ha’e niko peteĩ ohasa léi moral ári, ha oiporu opa mba’e jejapo ikatúva omba’apo hag̃ua pype omboyke hag̃ua yvypórape ohecha porã hag̃ua pe léi añetegua rekopy. Ñañemoñe’ẽmava’ekue ára pahápe omba’apotaha techaukaha ha hechapyrã japúpe. Ha osegíta ko’ã hechapyrã pe poravopyre ñemboty peve, ikatu hag̃uáicha ohechauka umíva peteĩ tekotevẽramo ohechaukáva ha’eha peteĩ tesapegua ánhel ha ndaha’éi pytũmbygua.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 911.
Pablo he’i oĩtaha peteĩ apostasía oñepyrũva mboyve ojehechauka hag̃ua papado, ha Cristo Jeju Mokõiha oikótaha “upéi” Satanás rembiapo hechapyrãva rire. Satanás rembiapo hechapyrãva oñepyrũ léi domingo-pe Estados Unidos-pe, ha opa pe ára gracia ñemboty ñeguahẽme ha umi siete última plaga-pe. Satanás rembiapo hechapyrãva oñepyrũ léi domingo-pe Estados Unidos-pe.
“Pe decreto omoĩva hag̃ua pe Papado ñemohenda, Ñandejára léi rehe oñembyai hag̃uáicha, ñane retã ojepe’áta hekopeteite tekojoja-gui. Protestantísmo ohypyso vove ipo pe yvyku’i oĩva mbytépe hag̃ua ojapyhy Roma pokatu po, ha ohupyty vove pe itypykue hag̃ua ojopói hag̃ua Espiritualísmo ndive, ha, ko mbohapy peteĩ hag̃ua poguýpe, ñane retã omboyke vove opaite iñe’ẽñemi Constitucióngui peteĩ tetã protestánte ha republicáno ramo, ha ome’ẽ vove tape pe ñemoherakuã hag̃ua umi japu ha ñembotavy papál rehegua, upéicharõ ikatúta jaikuaa ouma hague pe ára pe Satanás rembiapo hechapyrãva hag̃ua, ha pe paha hi’aguĩmaha.” Testimonies, volúmen 5, 451.
Pe léi domingo rehegua hína pe poteĩha mburuvichakue paha, pe mymba yvy rehegua ojehechaukáva Apocalipsis kapítulo trece-pe. Pe mymba yvy rehegua oñepyrũ ogoverna pe mil doscientos sesenta ary paha rire, pe papado poguýpe oĩhague aja, ary 1798-pe. Upévare, pe papado ojehechauka kuri ary 538-pe, jepe hembiapo oguereko hag̃ua control ko yvy ári oĩma guive omba’apóvo Pablo ohai jave iñe’ẽnguéra. Ary 538 mboyve, oĩva’erã kuri peteĩ jehekýi jerovia-gui omotenondéva pe kuimba’e angaipáva jehechauka, oguapýva Tupã templo-pe.
Pe apostasia ojehechauka kuri pe tupaogua Pérgamo rehegua rupive, pe tupaogua cristiana oñemoĩvo peteĩ ñe’ẽme umi pagano-kuéra jerovia ndive, ojehechaukaháicha mburuvicha guasu Constantino rupive. Pablo ohechauka kuri umi marca profética oikova’erãva Cristo Jeju Mokõiha mboyve. Oñembohasávo umi mba’e ha’e yma ombo’e va’ekue Tesalonicagua-kuérape, upéi oporandu ndopavẽi hag̃ua hikuái mandu’a ha’e yma ombo’e hague chupekuéra ko’ã añetegua. Upéi momandu’a chupekuéra tekotevẽha avei imandu’a ha’e ombo’e hague peteĩ pokatu “ojokóva” pe papadope, “ikatu hag̃uáicha” pe papado “ojehechauka itiempope”. Pe ñe’ẽ “ojokóva” he’ise ojoko térã ojokopy. Pe ñe’ẽ “ojokóva” upéi, upe pasáhepe voi, oñemoñe’ẽ ambue hendáicha “ko’ág̃a ojokóva” ramo.
Upévare pe pasáhe oñemombeʼu porã kóicha: “Ha koʼág̃a peikuaa mbaʼépa ojokóva pe papadope, ikatu hag̃uáicha pe papado ojehechauka itiempope. Ñandejárareʼỹ rembipota ñemimby (pe papado) niko oñepyrũma ombaʼapo: peteĩnte, pe koʼág̃a ojokóva pe papadope, osegíta ojoko pe papadope pe oñenohẽ meve tapegui.” Guillermo Miller oikuaávo ko pasáhe Tesalonicenses-pe, ohechakuaa pe puʼaka ojokóva pe papado ani hag̃ua ojupi yvy ariguápe áño 538-pe haʼeha Roma pagana, ha Roma pagana ojokóta pe puʼaka papal opuʼã hag̃ua, pe Roma pagana “oñenohẽ” meve tapegui.
«Umi doce áño aja deísta ramo aime jave, alee opaichagua tembiasakue ajuhúva; koʼág̃a katu ahayhu la Biblia. Haʼe omboʼe Jesús rehegua. Upéicharõ jepe, heta hendápe la Biblia chéve gueteri iñypytũ. Áño 1818 térã 19-pe, añemongeta jave peteĩ che irũ ndive, ahávo ahecha hag̃ua chupe, haʼe oikuaavaʼekue ha ohenduvaʼekue chéve añeʼẽ aja deísta ramo, oporandu chéve, peteĩ mbaʼe heʼiséva reheve: “Mbaʼépa ere ko téxto rehe, ha pe ambue rehe?” ohechaukávo umi téxto yma guarépe che ambohováiva deísta ramo. Aikuaa porã mbaʼérepa ojapo upéva, ha ambohovái chupe: —Remeʼẽramo chéve tiempo, haʼéta ndéve mbaʼépa heʼise. “Mboy tiémpopa reipota?” —Ndaikuaái; péro haʼéta ndéve, ambohovái, ndagueroviáigui Tupã omeʼẽ hague peteĩ revelación ndaikatúiva oñentende. Upérõ aime hag̃uama añemoĩ hag̃ua astudia che Biblia, aguerovia hag̃uáicha ikatútaha aikuaa mbaʼépa heʼise Espíritu Santo. Péro upe resolución ajapo hag̃uáicha voi, ou chéve ko pensamiento: “Haʼéramo rejuhu peteĩ pasáhe ndaikatúiva rentende, mbaʼépa rejapóta?” Upémarõ ou che akãme ko tape astudia hag̃ua la Biblia: atoma umi ñeʼẽ oĩva umi pasáhepe, ha ahapereka hesekuéra opaite la Bíbliape, ha péicha aikuaáta heʼiséva. Areko vaʼekue Cruden’s Concordance, che aikuaaháicha, ko yvy ape ári iporãvéva; upévare ajagarra upéva ha che Biblia, ha aguapy che kuatia renda renondépe, ha ndaaleéi ambue mbaʼe, sapyʼánte umi marandu kuatiakuéra michĩmi añoite, aĩgui añetehápe che pyʼaite guive aikuaase hag̃ua mbaʼépa heʼise che Biblia.»
“Añepyrũ Génesis-pe, ha amoñe’ẽ mbeguekatu; ha og̃uahẽvo peteĩ téxto ndaikuaáiva mba’épa he’ise, aheka opaite Biblia rupi aikuaa hag̃ua mba’épa he’ise. Ahasapa rire Biblia-pe ko’icha, ¡óy, mba’éichaitépa hesakã ha imarangatuete pe añetegua ojekuaa! Ajuhu pe ha’éva aikuaaukáva peẽme. Aime va’ekue satisfecho umi siete tiempos opa hague 1843-pe. Upéi ajuhu umi 2300 ára; umíva chegueraha pe conclusión-pe avei; ha ndache py’aguasúi va’ekue aheka hag̃ua araka’épa ou-ta pe Salvador, ha ndaikatúi arovia upéva; péro pe tesape chemboguejy hatãiterei ha ndaikuaái mba’épa ajapóta. Ko’ág̃a, che apensa, tekotevẽ amoĩ chejehe espuelas ha breeching; ndahamo’ãmo’ãi pya’eve pe Biblia-gui, ha ndapyta mo’ãi hapykuéri. Oimeraẽ mba’e pe Biblia ombo’éva, che añakãhatãta hese. Péro gueteri oĩ va’ekue algunos téxto ndaikuaáiva hag̃ua.”
“Ko'ãva péicha hembiapo hag̃ua oikuaaukávo la Biblia. Ambue jey katu omombe'u mba'éichapa omohenda hag̃ua pe he'iséva ñane renondépe oĩva pe téxto rehegua—pe he'iséva ‘pe ára ha ára’. ‘Aleeve hag̃ua,’ he'i, ‘ha ndaikatúi ajuhu ambue hendápe ojejuhuhápe, ndaha'éirõ Daniel-pe año. Upéi ajapyhy umi ñe'ẽ hendive oñembojoajúva, “oipe'a.” Ha'e oipe'áta pe ára ha ára, “guive pe ára ha ára ojeipe'áta guive,” h.a. Aleeve hag̃ua, ha aimo'ã ndaikuaamo'ãi mba'eve pe téxto rehe; ipahápe ajuhu 2 Tesalonicenses 2:7–8. “Pe angaipa ñemimby niko oĩma omba'apóva, peteĩ año añoite katu ojoko ko'ág̃a peve, ojeipe'áta pe tapegui, ha upéi ojekuaáta pe ivaíva,” h.a. Ha og̃uahẽvo upe téxtope, ¡ajépa hesakã porã ha hechapyrã pe añetegua! Péina upépe! upéva hína “pe ára ha ára!” Mba'éichapa upéicharõ, mba'épa he'ise Pablo he'ívo “pe ojokóva ko'ág̃a,” térã pe ohapykuejokóva? “Pe kuimba'e angaipáva” ha “pe ivaíva” reheve oje'éva hína pe Popery. Upéicharõ, mba'épa pe ojokóva pe Popery ani hag̃ua ojekuaauka? Mba'ére, upéva hína pe Paganismo; upéicharõ, “pe ára ha ára” tekotevẽ he'ise Paganismo.” William Miller, Apollos Hale, The Second Advent Manual, 65, 66.
Ndaipóri ojeikuaa hag̃ua “mba’e ára ha ára pegua” Daniel arandukápe ha’e hague peteĩ símbolo paganis-mo rehegua, Miller oikóta va’erãmo’ã hasyeterei hag̃ua omopu’ã hag̃ua pe marco omoĩ hague hi’ári ijehegua profético. “Pe mba’e ára ha ára pegua” ojuhu hikuái po vése Daniel arandukápe, ha tapiaite ojehupyty peteĩ símbolo papalismo rehegua reheve. Pe prueba ohechaukáva “pe mba’e ára ha ára pegua” Daniel arandukápe ha’eha paganis-mo, oĩ Pablo kuatia Tesalonicaguápe. Upépe oĩ peteĩva umi ñehundíva ipohýivéva Tupã Ñe’ẽme, upépe niko Pablo hesakã porãme he’i umi ndohayhúiva pe añetegua oñemondotaha ári peteĩ mbotavy guasu. Pe añetegua oñemoĩva Tesalonicaguápe hembipotápe ha’e kuri pe jehechakuaa paganis-mo joajuha papalismo ndive, ha pe omboykéva upe añetegua omoañete voi hag̃ua pe mbotavy guasu oikotaha consecuencia ramo upe ñemboyke rehegua.
Ko tema rehe jaikuaaukáta pe artíkulo oúvape.
Pejejoko pendeporandu hag̃ua, ha pehecharamo hag̃ua; pesapukái ha pesapukái: oka’u, ha ndaha’éi víno reheve; opyta vai, ha ndaha’éi mbarete rykuére. Ñandejára niko oñohẽ pende ári pe pytu hypy’ũ etereíva, ha omboty pende resa; maranduhára kuéra ha pende ruvicha kuéra, umi techahára, ha’e omo’ã. Ha opa pe jehecha oiko peẽme guarã peteĩ kuatiañe’ẽ oñemboty vaicha, ome’ẽva peteĩ kuimba’épe oikuaáva omoñe’ẽ hag̃ua, he’ívo: Emoñe’ẽna ko’ẽva, ajerure ndéve; ha ha’e he’i: Ndaikatúi, oñemboty rupi. Upéi pe kuatiañe’ẽ oñeme’ẽ pe ndoikuaáivape omoñe’ẽ hag̃ua, he’ívo: Emoñe’ẽna ko’ẽva, ajerure ndéve; ha ha’e he’i: Che ndaikuaái omoñe’ẽ. Upévare Ñandejára he’i: Ko tetã oñemboja cherehe ijurúpe, ha omomba’e chéve ijuru rembe’ýpe, hakatu omomombyry ikorasõ chugui chehegui, ha ikyhyje cherehegua peteĩ yvypóra ñe’ẽmondo rupi oñembo’éva año; upévare, péina ápe, che ajapóta ko tetã apytépe peteĩ tembiapo hechapyrãva, peteĩ tembiapo hechapyrãva ha peteĩ mba’e omondýiva: umi iñarandúva arandu oñehundíta, ha umi iñentendídova kuaapy okañýta. Ái umi oñeha’ãvape oñemo’ã pypuku hag̃ua Ñandejáragui ikonsého, ha hembiapo kuéra oĩ pytũmbýpe, ha he’i: Máva piko ohecha ñandéve? ha máva piko oikuaa ñandéve? Añetehápe pende mba’e mbojere hag̃ua yvate gotyo ha yvýre gotyo oñeñandu va’erã ñai’ũ apohára ñai’ũicha: piko pe tembiapo he’íta pe ojapóvape, Ha’e ndojapói cherehe? térã pe mba’e oñemopyendáva he’íta pe omopyendávape, Ha’e ndorekói kuaapy? Isaías 29:9–16.