Pe artíkulo pahápe romombe’u vaʼekue Gabriel omeʼẽ hague pe ñeʼẽpaha “paha pochy” rehegua omombarete hag̃ua 1844 arýpe, mokõi testígo rehe oñemopyendáva. Miller oikuaa vaʼekue pe “mokõi siete ára” Levítico mokoĩpa poteĩme, ojeporúva Judá rréino rehe; hákatu arakaʼeve ndoguahẽi pe punto ohecha hag̃ua pe propósito ha pe relación orekóva pe huísio umi “mokõi siete ára” rehegua, mokõivéva Israel pegua rréino yvate ha yvývo rehe. Ohechakuaápa raʼe pe diferencia “paha pochy” rehegua pe versíkulo diecinueve-pe, ikatupyry hag̃ua ojeʼe ndahaʼei hag̃ua seguro; jepe katu, katuete oikuaa kuri peteĩ sentido general-pe pe “pochy” haʼe hague umi “mokõi siete ára”. Pe tesape peteĩ pochy peteĩha ha paha rehegua ojeipeʼa Palmoni rupive 1856-pe, ha katu oñemboyke 1863-pe. Upéicharõ jepe, Miller marandu umi “mokõi siete ára” rehegua oike porã vaʼekue, jepe ipokãmbyry.
Míller ndoikuaamo’ãi va’erã pe hatĩ michĩva Roma pagã guigua omopu’ã ha omomba’eguasu hague pe pagãgua, Daniel ocho versíkulo once-pe, Míller-pe g̃uarã “oipe’a” he’ise rupi añónte “ombogue” térã “omboguejy” umi mbohapy jey ojehecháva Daniel-pe. Upéicharõ jepe, imarandu gueteri hekopete, jepémo michĩ hag̃uáicha iporãmbykue.
Umi Millerigua oikuaa vaʼekue pe “santuario” oñeʼẽva versíkulo once-pe haʼeha pe tupaónga pagáno oĩva táva Róma-pe (pe Pantheon), péro pe ñeʼẽ hebrea ndahaʼéi vaʼekue upe oĩha hikuái imensáhe pyendaha. Mensáhe Miller rehegua oñecentra vaʼekue ára profétiko rehe. Pe tembiasakue ojeipeʼa hag̃ua iséllo imensáhegui ojoko chupekuéra ani hag̃ua ohecha Tetã peteĩ reko Amérika-peha haʼeramoha pe sexto reino profecía bíblica-pe, ha ndahaʼéi upévante, avei ojoko chupekuéra ani hag̃ua ohecha pe papado haʼeramoha pe quinto reino profecía bíblica-pe.
Ojejopy vaʼekue hikuái pe tembiasakue oikove hague rupi, ombojoaju hag̃ua pe profesiakuéra pe iñehaʼarõ Cristo ou pyaʼe hag̃uápe reheve, ha oñembotavy hikuái; upéicharõ jepe, hekoitépe pe marandu ogueraha vaʼekue hikuái. Gabriel omeʼẽvo mokõi visión ñemyesakã versíkulo 15 guive 27 peve, Miller oikuaa hague ojoko chupe ani hag̃ua ohupyty pe jehechauka tuichavéva umi rréino rehegua ojehechauka vaʼekue pe kuatia hatĩ michĩva rehegua kuimbaʼe ha kuña pegua ojerejerehápe versíkulo 9 guive 12 peve. Umi Millerita ohecha mante Roma haʼerõguáicha pe irundyha ha paha rréino yvy arigua Gabriel ñemyesakãme.
Ha oiko ramo, che, che Daniel, ahecha rire pe visión ha aipota aikuaa he’iséva, upérõ, ehecha, oñembo’y che renondépe peteĩ kuimba’éicha ojehecháva. Ha ahendu peteĩ kuimba’e ñe’ẽ Ulai ysyry rembe’ikuéra mbytépe, ohenóiva ha he’íva: Gabriel, emboikuaa ko kuimba’épe pe visión. Upémarõ ou aguĩ che aĩháme; ha oguahẽvo, akyhyje ha ha’a che rovamo yvýre; ha’e katu he’i chéve: Entende, yvypóra ra’y; pórke ára paha jave pe visión oikóta. Ha oñe’ẽ aja chéve, ake pypuku che rovamo yvýre; ha’e katu opoko cherehe ha chemopu’ã che py’a ári. Ha he’i: Ehecha, aikuaaukáta ndéve mba’épa oikóta pe pochy pahaitepe; pórke pe ára oñemoĩmavape oguahẽta pe paha. Pe ovecha mácho mokõi hatĩva rehecháva hína Media ha Persia ruvicha-kuéra. Ha pe kavara sapukái hína Grecia ruvicha; ha pe hatĩ guasu oĩva hesakuéra mbytépe hína pe mburuvicha peteĩha. Ha upe hatĩ oñekytĩ rire, irundy oñembo’y hendaguépe; irundy rréino opu’ãta pe tetãgui, ha katu ndaha’éi ipokatu reheve. Ha ipahápe, umi rréino aravo pahápe, umi ñemoñare’ỹhára oguahẽ vove hi’añetépe, opu’ãta peteĩ mburuvicha hova atãva ha oikuaáva ñe’ẽ ijetu’úva. Ha ipokatu mbaretéta, ha katu ndaha’éi ijeheguiete rupi; ha ohundíta hendaitépe ijojaha’ỹ hag̃uáicha, ha osẽ porãta, ha ojapóta hembipota, ha ohundíta umi imbarete ha pe tavaygua marangatu. Ha iñaranduka vai rupive avei ombohekopyta ñembotavy ipope; ha ombotuicháta ijehe ipy’apýpe, ha py’aguapy rupive ohundíta heta tapicha; opu’ãta avei umi mburuvichakuéra Ruvicha rehe; ha katu oñembyaíta po’ỹre. Ha pe visión ka’aru ha pyhareve rehegua, pe oñemombe’úva, añete; upévare emboty pe visión, pórke heta ára rire guarãta. Ha che Daniel, aikangy ha ahasa hasy mbovymi ára; upéi apu’ã ha ajapo pe rréi rembiapo; ha che kyre’ỹ pe visión rehe, ha avave ndoikuaái va’ekue upéva. Daniel 8:15–27.
Jepémo Daniel ohupyty hague pe visión Ysyry Ulai rehegua (ko’ág̃a oĩva ihupytyrãme), Babilonia rembiasakuepe, pe peteĩha reino ndoikéi pe visión-pe. Oĩkuri oñemoinge pe akã óro ramo, ha león ramo mokõiha ha sietehápe, péro Babilonia mba’e profético, oñemboguetéva ha upéi oñemyatyrõ jeýva, oñemomba’e guasu capítulo ocho-pe. Nabucodonosor ohechauka va’ekue pe papado rehegua herida mortal, oñemosẽrõ guare yvyporakuéragui “siete tiempos” aja, upéicha ohechauka hag̃ua pe simbólico setenta ary pe kuña rekovai Tirogua oñeñembyesaráiha hese. Daniel capítulo ocho-pe, Babilonia oñeñembyesarái umi reino profecía bíblica-gui, ha pe visión oñepyrũ umi medos ha persas reheve (pe ovecha mácho hatĩva), ha upéi ou Grecia (pe kavara mácho).
Alejandro Máva rréi oñembyai ha oñemboja’o irundy rréinope, imbaretéva michĩvéva Alejándrogui; upéicha avei ojehechauka kuri capítulo siete-pe pe leopárdo orekóva irundy pepo ha irundy akã rupive. Irundy ohechauka mba’e oikóva ko yvy tuichakue javeve, ojehechaukaháicha yvate, kuarahyresẽ, yvy gotyo ha kuarahyreike rupive. Capítulo ocho, versículo ocho-pe, irundy ojehechakuaáva osẽ yvága irundy yvytu gotyo. Capítulo siete-pe Grecia remimbo’e irundy pepo oñemohenda capítulo ocho-pegua irundy yvytu ndive, ha Grecia remimbo’e irundy akã oñemohenda umi irundy ojehechakuaáva ndive. Umi irundy akã ha irundy ojehechakuaáva ohechauka umi irundy rréinope oñemboja’ohaguépe Alejandro rréino ypykue, ha umi irundy pepo ha irundy yvytu ohechauka umi irundy hendápe oñemboja’ohague. Tuicha mba’e jahechakuaa hag̃ua ko joavy, pórke kóva ohechauka peteĩ argumento umi Millerita-kuéra oreko va’ekue umi Protestánte-kuéra entendimiento ymaite guare rehe, Roma-pegua pe irundyha rréino rehe.
Habacuc tablas ári, ojehechaukáva umi ta’anga pionéro 1843 ha 1850-pe, oĩ peteĩnte ta’anga ndaha’éiva peteĩ jehechaukaha peteĩ porofesía ñemoĩ rehegua, ha upéva oguereko hag̃ua pe joavy umi irundy akã ha umi ojekuaáva apytépe, ha umi irundy pepo ha yvytu apytépe. Oñehakãity hag̃ua pe añetegua Roma rehegua ha’eha pe irundyha mburuvicha guasu Biblia porofesíape, Satanás omoinge peteĩ ñe’ẽmondo umi irundy akã ha umi ojekuaáva, ha umi irundy pepo ha yvytu he’iséva añetegua térã japu rehegua. Satanás ojapo upéicha pórke Daniel aranduka hesakã porã oikuaaukágui oĩha peteĩ símbolo ijojaha’ỹva Daniel arandukápe omopyendáva pe visión. Pe prueba omopyendáva upe símbolope peteĩ parte oĩ umi irundy akã ha umi ojekuaáva, ha umi irundy pepo ha yvytu rehe. Umi protestánte omomba’e peteĩ Satanás-gua jehecha ko ñe’ẽmondo rehegua, ha pe ñe’ẽmondo tuichaite iñimportánte va’ekue historia Millerita-pe, upévare hikuái ombohéra hag̃ua upe ñe’ẽmondo pe ta’angáre. Pe pu’aka omopyendáva pe visión “chazon” Daniel arandukápe oñemombe’u “nde retãyguakuéra mondaha” ramo, ha umi protestánte ohechauka upe pu’aka ha’eha peteĩ peteĩva heta mburuvicha siriogua hérava Antíoco Epífanes apytégui, ha Miller ohechauka chupekuéra Roma ramo.
Ha upe umi ára-pe heta opuʼãta pe mburuvicha guasu yvy gotyo pegua rehe; avei ne retãygua apohare vai kuéra oñemopuʼãta omopyendá hag̃uáicha pe visión; haʼekuéra katu hoʼáta. Daniel 11:14.
Antíoco vaekue peteĩva umi mburuvicha guasu apytégui, peteĩ línea de mburuvicha guasu osẽva peteĩva umi irundy reino-gui, umívape oñembyaipa rire Alejandro rembiguasu. Daniel 8, versíkulo 9-pe, pe hatĩ michĩva ou kuri Alejandro reino rire, ha pe versíkulo 9 he’i peteĩva umívagui osẽ hague pe hatĩ michĩva.
Ha peteĩva apytégui osẽ peteĩ hatĩ michĩva, okakuaáva tuicha itereíva yvate gotyo, kuarahyresẽ gotyo ha pe yvy porãite gotyo. Daniel 8:9.
Pe ñe’ẽjoaju oĩva Roma omoĩ hag̃ua pe visión, térã peteĩ mburuvicha guasu sirio ikangýva ha michĩetereíva omoĩ hag̃ua pe visión, oguereko avei pe ñe’ẽjoaju oĩva pe pokã michĩva osẽpa peteĩva umi irundy pokãgui, térã peteĩva umi irundy yvytúgui. Ndahetái mba’e hag̃ua oñeñe’ẽ hese, pórke tembiasakue ha profesía hesakã porã: Roma ndaha’éi vaekue peteĩ ñemoñare império griegogua rehegua, síno Roma ha’e vaekue peteĩ pokatu pyahu. Roma rire pe irundyha reino, upéicharõ pe “peteĩva umívagui” versíkulo nueve-pe, tekotevẽva’erã ha’e peteĩva umi irundy yvytu térã pepógui. Ha’e rire Antiochus Epiphanes, osẽ va’erã kuri pe pokã Siria pegua guive.
Umi Millerita ohechakuaa pe mbarete ojehechaukáva “nde retãygua mondaha kuéra” ramo opuʼãtaha Cristo rehe.
Ha hembipota rupive avei omongakuaáta ñembotavy ipope; ha omomba’eguasúta ijehe ipy’apýpe, ha py’aguapýpe ohundíta heta tapichápe; opu’ãta avei Mburuvicha ruvichakuéra Ruvicha rehe; ha oñembyaíta po’ỹre. Daniel 8:25.
“Mburuvicha ruvichakuéra” ha’e Cristo, ha Antioco Epífanes oikova’ekue heta ary Cristo onase mboyve; upévare umi Millerigua ohechauka ko mba’e añeteguáva pe kuatia’atã 1843-pe. Pe kuatia’atãme omoĩva’ekue pe ára 164, añetehápe ndorekóiva mba’eveichagua ñe’ẽmondo Bíblico, ha ha’eva’ekue mante peteĩ jehaipyre ohechaukáva pe ñorairõ he’iséva pe irundyha reino rehegua Miller ha umi teólogo protestántekuéra apytépe. Pe ary “164” ykére pe kuatia’atãme ohai va’ekue hikuái: “Antioco Epífanes mano, ha ha’e añetehápe ndoñembo’yri ‘Mburuvicha ruvichakuéra’ rehe, omano haguére 164 ary pe Mburuvicha ruvichakuéra onase mboyve.”
Ko árape pe Adventismo ombo’e “nde retãgua mondaha kuéra” ha’eha Antiochus Epiphanes, oiko hag̃uáicha avei Protestantismo apóstata, jepeve inspiración omoĩ hag̃ua kuatia hag̃uáicha “1843 aryta’o hag̃ua’a ojekuaa oisãmbyhy hague Ñandejára po rupive ha ndovaléi oñemoambue.” Umi Millerita oikuaa porã va’ekue pe mburuvicha rova atãva ha’eha Roma, upévare ndojepy’apyijói pe ñembo’e satanás guáre ombyaíva katupyry oñemopyendávo pe visión “chazon.” La Biblia hesakã porã oĩha ndaipóri ramo visión, tavayguakuéra oñehundi.
Oĩhápe ndaipóriháramo visión, tavayguakuéra oñehundi; ha pe omomba'éva léi, ovy'a ha'e. Proverbios 29:18.
Pe visión Salomón ohechauka pe versículo-pe ha’e pe visión “chazón”, ha Daniel 8:13-pe, ha’e hína pe visión ohechaukáva paganismo ha papalismo opyrũ hag̃ua opyrũ hag̃uáicha pe santuario ha pe aty rehe. Umi Millerita-kuérape g̃uarã mokõi pu’aka omongy’áva upéicha orrepresenta kuri pe irundyha reino profecía bíblica-pe, ha oikuaa’ỹre pe irundyha reino Roma rehegua (“nde pueblo mondahakuéra”), ndaikatumo’ãi kuri omopyenda pe visión. “Nde pueblo mondahakuéra” Daniel 11:14-pe, opu’ã va’erã kuri pe mburuvicha yvy gotyo rehe, oñembotuicha, omopyenda pe visión ha ho’a. Roma omohu’ã peteĩteĩ umi característica.
Pe capítulo siete-pe, pe cuarto reino oñemombe’u hag̃ua hekoha “iñambueha” umi reino mboyveguágui.
Upéi ahecha pyharekue che visión-pe, ha péina ápe peteĩ mymba irundyha, kyhyje hag̃uáva ha ñemondýiva, ha imbareteterei; ha oguereko tãi guasu fierrogua: hoʼu, ombojaʼo hag̃ua, ha opyrũ hembýva ipýpe; ha iñambue opaite mymba tenondegua-gui; ha oguereko pa ñuatĩ…. Upérõ aikuaase añete hag̃ua pe mymba irundyha rehegua, pe iñambuéva opaite ambuegui, tuichaiterei hag̃ua ñemondýi, hãi fierrogua ha ipysãnguéra broncegua; pe hoʼúva, ombojaʼóva hag̃ua, ha opyrũva hembýva ipýpe; Ha umi pa ñuatĩ oĩvagui iñakãme, ha pe ambue osẽva rehegua, ha henondépe mbohapy hoʼavaʼekue; upe ñuatĩ orekóva tesa, ha peteĩ juru oñeʼẽva mbaʼe guasueterei, ha hova hatãve iñirũnguéragui. Daniel 7:7, 19, 20.
Pe irundy mburuvichaguasu Daniel 7-pe ojehechauka mokõi jeyha iñambueha umi mburuvichaguasu ohasava’ekuéguigui. Pe “hatĩ michĩva” versíkulo 9-pe oĩva ha’érire añoite peteĩ jepyso pe hatĩ sirio-gua rehegua (Antíoco Epífanes), ndaha’éi va’erãmo’ã iñambuéva. Umi mymba ojehechaukava’ekue Roma mboyve capítulo 7-pe ha’e va’ekue león, oso ha leopárdo, opavave mymba oĩ añetehápe tekove rekohápe; ha katu og̃uahẽvo pe irundyha mymba hãi hierro-gua ha ipysapẽkuéra bronce-gua reheve, Daniel ndoikuaái va’ekue mba’eveichagua mymba tekove rekohápegua ohechaukáva pe mymba vaietereíva ho’upáva. Ha’e iñambue va’ekue. Pe “hatĩ michĩva” versíkulo 9-pe oĩva osẽ peteĩva umi hendágui ojehechaukáva umi irundy yvytu ha pepo rupive, ha ndosẽi peteĩva umi hatĩgui térã umi hatĩ guasu ojehechakuaáva apytégui.
Daniel kapítulo poapy he’i: “ha’e kuéra rréino pahápe, tembiapo vai apoha kuéra oikemahávo henyhẽme, opu’ãta peteĩ mburuvicha rova atãva, ha oikuaáva ñe’ẽ ñemimby.” “Iréino pahápe” guive (Grécia, oñembyaírõ guare irundy rréinope), upe ára “tembiapo vai apoha kuéra oikemahávo henyhẽme,” opu’ãta va’erã peteĩ mburuvicha pyahu.
“Mayma tetã oikéva’ekue tembiapo rendápe oñemoneĩ chupe oguereko hag̃ua hendaguã yvy ári, ikatu hag̃uáicha ojekuaa añetépa omohu’ãta pe Ñangarekohára ha pe Imarangatúva remipota. Maranduhára ñe’ẽ ohechauka porã umi mburuvicha guasu ko yvy arigua—Babilonia, Medo-Persia, Grecia ha Roma—ojekakuaa ha oñemotenonde hague. Káda peteĩva ko’ãva rehe, ha avei umi tetã mbareteve’ỹvare, tembiasakue ojepyso jevy. Káda peteĩ oreko va’ekue hi’ára oñeha’ã hag̃ua; káda peteĩ ofalla va’ekue, iñemimbipa ogue, ha ipokatu oho chugui.” Profetas y Reyes, 535.
Grécia retãme hag̃ua (“ára pahápe”), ha’ekuéra prueba aravo ryru oñehenyhẽmbaitévo (“opaite vove pe angaipáva kuéra rembiapo”), opu’ãta peteĩ “mburuvicha rova hatãva”. Upe mburuvicha oikũmbyta “ñe’ẽ iñypytũva”, oñe’ẽtaháicha peteĩ ñe’ẽ iñambuévaite pe hebreo umi judío ñe’ẽgui térã pe griego pe mburuvicha guasu ohasava’ekue ñe’ẽgui, ha’e rupi oñe’ẽta latínpe. Upe mburuvicha guasu Moisés ohechauka va’ekue pe tetã oguerútava pe jejoko guasu ary 66 guive 70 d.C. peve, upépe, ambue mba’e apytépe, ñembyahýi tuichaiterei rupi umi judío ho’u va’ekue iñemoñaretee hag̃ua oikove hag̃ua.
Nderekojái haguére nde Jára nde Ruetepe py’aguapy reheve ha vy’a py’aite guive opa mba’e heta rehe, upévare remomba’apóta nde ruvichakuéra nde ári, umi Jára omondótava nde rehe, ñembyahýipe, y’uhéipe, opívo’ỹme ha opa mba’e oikotevẽ hag̃uáicha; ha ha’e omoĩta nde ajúra ári peteĩ júgo fiérrogui, nehundipa peve. Jára oguerúta nde rehe peteĩ tetã mombyryguágui, yvy apýragui, pya’eterei taguato ovevéicha; peteĩ tetã iñe’ẽ ndereikuaamo’ãi hag̃ua; peteĩ tetã hova atãva, ndojapomo’ãiva mba’eve umi itujávare, ni nomomba’emo’ãiva mitãrusukuérape; ha ho’úta nde mymbakuéra rembi’a ha nde yvýgui osẽva, nehundipa peve; ha ndohejamo’ãi ndéve ni avati, ni víno, ni aséite, ni nde vakakuéra ñemoña, ni nde ovechakuéra aty, nehundipa peve. Ha ojokóta ndéve tape hag̃ua opa ne okẽ rupi, ne murálla yvate ha mbarete oguejy peve, umi rehe rejeroviáva ne retã pukukue javeve; ha ojokóta ndéve tape hag̃ua opa ne okẽ rupi ne retã pukukue javeve, pe Jára nde Ruete ome’ẽ va’ekuépe ndéve. Ha re’úta nde rete’a, nde ra’y ha nde rajy ro’o, umi Jára nde Ruete ome’ẽ va’ekue ndéve, upe jejoko ha py’apytĩme, nde ruvichakuéra nembyasyhápe. Deuteronomio 28:47–53.
Daniel kapítulo mokõihápe pe irundyha rréino oñerepresenta vaʼekue “hierro” reheve, ha Moisés ohechauka vaʼekue peteĩ “tetã”, omoĩtava “júgo de hierro” umi judío ári. Pe “tetã” “ohundíta” umi judíope, ha ipyaʼetereíta peteĩ taguatoicha, ha pe taguato niko hína Roma símbolo. Haʼéta peteĩ “tetã” “nde neresẽi hag̃uáicha iñeʼẽ”, pórke iñeʼẽta umi judíope g̃uarã “ñeʼẽnguéra pytũ” ramo. Haʼéta peteĩ “tetã rova atãva”, heʼiháicha Daniel kapítulo poapyhápe peteĩ “mburuvicha rova atãva” ramo. Ha Jerusalén “jejoko hag̃ua” aja umi judío hoʼu vaʼekue ifamilia “raʼy ha tajýra”.
Miller ohechakuaa Roma pagãha pe mbarete Moisés he’iva’ekue rehegua, ha avei Daniel mokoĩme irundyha “fierro” rréinoha, ha pe “tetã” oñe’ẽva latín, ndaha’éi hebreo térã griego. Miller ndojapói va’ekue mba’eveichagua joavy pe irundyha ha poha rréino apocalipsis bíblicopegua apytépe, chupe g̃uarã mokõivéva ha’eva’ekue mante Roma. Upévare, Roma pagã opu’ã rire versículo mokõipa mbohapyhápe, ha’e ndohechái pe joavy ojehechaukáva versículo mokõipa irundyhápe. Pe visión-pe, pe hatĩ michĩva ojere va’ekue kuimba’e rehegua guive kuña reheguápe ha upégui jevy kuimba’e reheguápe ha kuña reheguápe versículo porundy guive pakõi peve; ha versículo mokõipa mbohapy ohechauka Roma pagã profético rekome’ẽ, Gabriel remyesakã versículo mokõipa irundyhápe oñemoambue Roma kuña reheguápe. Pe mbarete versículo mokõipa irundyhápe oguerekóta va’erã “mbarete guasu”, “ha ndaha’éi imbarete tee rupive: ha ohundíta hechapyrã hag̃uáicha, ha oñakãrapu’ãta, ha ojapóta, ha ohundíta umi mbarete guasúpe ha pe tavayguakuéra marangatúpe.”
Róma Papal-peguápe oñeme’ẽ vaʼerã kuri Róma pagãmegua mbarete militar, ha upéva ohundíta kuri Tupã retãyguápe mil mokõi sa ary pokõi pa, ary 538 guive 1798 peve. Ohundíta kuri “hechapyrã hag̃uáicha”, haʼégui pe mymba kaʼaguy guasu opavave yvypóra “ohecharamóva hapykuéri”, ha haʼe kuri pe pokatu “ojapóva ha osẽ porãva” pe peteĩ ñembohoryrã peteĩha, “oñedetermináva” opa hag̃ua ary 1798-pe, oñekumpli peve.
Upéi, pe versíkulo mokõipa poha, Gabriel osegi pe osilación oñemoĩva’ekue umi versíkulo ha’e omyesakãva’ekuépe Daniel-pe g̃uarã, ha jey oñe’ẽ Roma pagana rehe, upeva’e peteĩichagua “política” ambuéva rupive ombyatýva’ekue hembiguái guasu, ojehechaukaháicha opa historiadór-kuéra rembiapokuépe. Pe “astusia” Roma pagana rehegua niko mokõive hag̃ua tetãnguéra oike hag̃ua pe imperio okakuaávape, ha oipuruva’ekue py’aguapy ha teko porãmeguáva ñe’ẽme’ẽ omopu’ã hag̃ua pe imperio, ndaha’éi umi imperio mboyveguáicha ojejapóva añónte mbarete militar rupive. Roma pagana avei “opu’ãta Príncipe de príncipes rehe,” ojapo haguéicha omoĩrõ guare Cristope Calvario kurusúre.
Upéi Gabriel oñe’ẽ umi mokõi visión rehe omyesakãva’ekue Daniel-pe, ohechauka hag̃ua pe visión “mareh” rehegua, pe jehechauka rehegua (mokõi mil trescientos ára), ha’eha añete, ha pe visión “chazon” rehegua, pe santuario ha pe hueste jejopy ha jeity hag̃ua Roma pagana ha Roma papal rupi, oĩva’erãha “ñembotypy (selado)”, “heta ára rehe” (pe ára paha peve, ary 1798-pe).
Upéi Daniel hasy peteĩ are rupi, ha upéi ojevýkuri hembiapópe; ha upéicharõ jepe ndontendeporãi gueteri pe visión “mareh”, upéva hína pe visión Gabriel oñekomisiona hag̃ua chupe ontendeuka hag̃ua. Upévare Gabriel ojevyjeyta kapítulo nueve-pe, omohuʼã hag̃ua hembiapo Daniel ontendeuka hag̃uáicha pe visión “mareh”.
Daniel arandukue 9-pe, Daniel oikuaaporãína kuri Ñe’ẽ Profétika rehe ha og̃uahẽ kuri oikuaávo Moisés ha Jeremías kuatiahaipýre rupive. Jeremías ohechauka vaʼekue pe jejopy poguýpe oĩ haguépe haʼetaha ombopuku hag̃ua setenta ary.
Ha ko yvy tuichakue oikóta ñehundi ha mba'eporandu guasu ramo; ha ko'ã tetãnguéra oservíta Babilonia mburuvichápe setenta ary pukukue. Ha oikóta, ojehu hag̃uáicha, oñemohu'ã vove umi setenta ary, che akastigáta Babilonia ruvichápe, ha upe tetãme — he'i Ñandejára — heko vaekuére, ha Caldeo retãme; ha ajapóta chugui ñehundi opa ára guarã. Jeremías 25:11, 12.
Moisés he’iháicha, pe jehapykuéra pytagua retãme ojokótava peteĩ ára pe yvy ovy’áta hag̃ua umi isábado rehe.
Ha Che amoingo pe yvy ñehundi hag̃uáicha; ha pene enemigo-kuéra oikóva ipype opyta hag̃ua oñemondýi hese. Ha amosarambíta peẽme umi tetã ambuéva apytépe, ha aipe’áta kyse pende rapykuéri; ha pende yvy opytáta ñehundipyre, ha pene táva-kuéra oñembyaipáva. Upérõ pe yvy ovy’áta isábado-kuérape, opa pukukue opyta aja ñehundipyre, ha peẽ peime pene enemigo-kuéra yvýpe; upérõ pe yvy opytu’úta ha ovy’áta isábado-kuérape. Opa pukukue opyta aja ñehundipyre opytu’úta; ndopytu’úigui pende sábado-kuérape, peẽ peiko ramo guare hese. Levítico 26:32–35.
Daniel oikuaa kuri Ñandejára Ñe’ẽ marangatúgui, mokõi testígo rehe, ipuévlo oñemosarambi hague ñenemigua retãme, upe aja pe yvy oikóta ojepy’aguapy hag̃ua isábado-kuéra. Ha’e oikuaa kuri pe Crónicas apohára oikuaa haguéicha Jeremías remi’éramo setenta ary rehegua.
Ha umi okañýva’ekue kysepuku poguýgui ogueraha Babilóniape; upépe oiko hag̃ua hembiguái ichupe ha ita’ýrape, pe mburuvicha guasu Pérsia retãme oguapy peve; oñembotý hag̃ua Ñandejára ñe’ẽ he’íva Jeremías jurúre, pe yvy odisfruta peve isábado-kuéra; y ojeheja hag̃ua nandi ajaite, ojapo hag̃ua sábado, oñembotý hag̃uáicha umi setenta ary. Ha Ciro, mburuvicha guasu Pérsia retã pegua, peteĩha ary guive, oñembotý hag̃uáicha Ñandejára ñe’ẽ Jeremías jurúre oñeñe’ẽva’ekue, Ñandejára omokyre’ỹ Ciro, mburuvicha guasu Pérsia retã pegua, espíritu, ha upévare omosarambi peteĩ marandu opaite irreíno rupi, ha avei omoĩ kuatiáre, he’ívo: Péicha he’i Ciro, mburuvicha guasu Pérsia retã pegua: Opaite yvy arigua reino Ñandejára Tupã yvágapegua ome’ẽ chéve; ha ha’e chembokuatia hag̃ua ichupe peteĩ óga Jerusalénpe, oĩva Judápe. Máva piko oĩ pene apytépe, opaite Ipuévlo apytégui? Ñandejára Itupã taime hendive, ha tojupi. 2 Crónicas 36:20–23.
Daniel oikuaa vaʼekue Jeremías rembiporavo setenta ary isarambipa hag̃ua iñenemygokuéra retãme, pe yvy oguerohory aja umi sábado imbaʼéva, ojejapyhy hague pe ñembyasy “siete jey” rehe oñembohysýiva Levítico mokoĩpa seis-pe, ha pe entendimiento rehe iñeʼẽrendu hag̃uáicha, haʼe omohuʼã pe pohã oñemandáva upépe umi ipahápe opáyva oikuaa hag̃ua hikuái isarambipa hague.
Ha umi oikovéva pene apytégui amondóta kangy py’a pype umi ija’e’ỹva retãme; ha peteĩ rogue ryryi pu jepe omuñaíta chupekuéra; ha okañýta, oĩvaicha okañýva kyse puku renondégui; ha ho’áta avave ndoñapytĩri ramo jepe chupekuéra. Ha ho’áta peteĩ ojuehe ári, ku kyse puku renondépeguáicha, avave ndoñapytĩri ramo jepe chupekuéra; ha ndaikatumo’ãi peñembo’y pene rembiguái’ỹva renondépe. Ha peñehundíta tetã ambuegua apytépe, ha pene enemigo retã penembyaiete hag̃uáicha penemoĩmbáta. Ha umi hembýva pene apytégui ikangypáta iñañáva rehe oĩvo pene enemigo retãme; ha ituvakuéra rembiapo vai rehe avei ikangypáta hendivekuéra. Ha oñemombe’úramo hikuái hembiapo vai, ha ituvakuéra rembiapo vai, iñembotavyha penderehe hag̃ua che rehe, ha avei oguatahague che ndive oñemoĩ hag̃uáicha cherehe; ha che avei aguatahague hendivekuéra aĩ hag̃uáicha oñemoĩ cherehe, ha araha hague chupekuéra ija’e’ỹva retãme; upérõ, oñemomirĩramo ipy’a oñekytĩ’ỹva, ha upérõ omoneĩramo hikuái ikastigohápe iñañáva rehe: upérõ che mandu’áta che ñe’ẽme’ẽ Jacobo ndive, ha avei che ñe’ẽme’ẽ Isaac ndive, ha avei che ñe’ẽme’ẽ Abraham ndive amandu’áta; ha amandu’áta pe yvýre. Pe yvy katu ojehejátagui chuguikuéra, ha ovy’áta isábado-kuéra rehe, oĩ aja nandi ha ojeheja hag̃uáicha heseguikuéra’ỹre; ha ha’ekuéra omoneĩta ikastigohápe iñañáva rehe: péva rehe, heẽ, péva rehe ae omboykégui che juicio-kuéra, ha ipy’a oguerovy’a’ỹgui che estatuto-kuéra. Upéicharamo jepe, oĩ aja ija’e’ỹva retãme, ndachemoĩmbamo’ãi chupekuéra mombyry, ha ndacheroyrõmo’ãi chupekuéra ahundipa hag̃uáicha, ha ambyai hag̃ua che ñe’ẽme’ẽ hendivekuéra: che hína Tupã Ñandejára hikuái rehegua. Che katu hesekuéra hag̃uarã amandu’áta ituvakuéra ypykue ñe’ẽme’ẽre, umi aguenohẽ va’ekue Egipto retãgui tetã ambuegua renondépe, hag̃uaicha che ha’e hag̃ua Ijára: Che hína Ñandejára. Kóva hína umi estatuto, juicio ha léi, Ñandejára omoĩ va’ekue peteĩ ñe’ẽme’ẽ ramo ha’e ha Israel ra’ykuéra apytépe yvyty Sinaípe, Moisés po rupive. Levítico 26:36–46.
Daniel ñembo’e kapítulo nueve-pe oñe’ẽ opa mba’ére pe ñe’ẽmondo rehe umi ojejuhúva isarambipa enemigo retãme rehehápe. Upe ñembo’e oñembojoajuva’erã iñembo’e ndive kapítulo mokõi-pe, mokõivéva oñondive ohechauka hag̃ua umi ñembo’e Apocalipsis kapítulo once-peguápe, umi omanóva guasu táva Sódoma ha Egipto rapére, oikuaáva avei hikuái iñarambipa hague. Daniel omohu’ãvo iñembo’e, Gabriel ou jey omboapypa hag̃ua tembiapo omyesakã hag̃ua pe visión “mareh”, péicha avei Espíritu Santo ojapose hag̃ua umi mokõi testígo Apocalipsis kapítulo once-peguáre.
Ha ajerurérõ aikóvo añeʼẽ, añemboʼe, ha amombeʼu che angaipa ha che retãygua Israel angaipa, ha aikuaauka che ñemboʼe ñembyasy Tupã Ñandejára che Jára renondépe che Jára yvyty marangatu rehehápe; heẽ, ajerurérõ aikóvo ñemboʼépe, upe kuimbaʼe Gabriel, amavévape ahecha vaʼekue pe visión ñepyrũme, oveve pyaʼe etereígui ou ha opoko cherehe kaʼaru ofrenda jave. Haʼe chemboʼe, oñeʼẽ chendive ha heʼi: “Daniel, koʼág̃a asẽ ameʼẽ hag̃ua ndéve arandu ha kuaapy.” Daniel 9:20–22.
Ko estudio ñambojoaju jeýta pe artíkulo oúvape.
“Mbovymi Babilonia ho’a mboyve, Daniel ojepy’amongetárõ guare ko’ã profesía rehe ha oheka Tupãme oikuaa hag̃ua umi ára rembiasakue, oñeme’ẽ chupe peteĩ aty jehecha hag̃ua umi rréino pu’ẽ ha ho’a rehegua. Peteĩha jehecha reheve, oñemombe’uháicha Daniel kuatiañe’ẽ pehẽngue 7-pe, oñeme’ẽ chupe peteĩ ñemyesakã; upéicharõ jepe, ndaha’éi opa mba’e ojekuaaukáva profétape. “Che remiandu tuichaiterei chemongyhyje,” he’i ha’e ohai hag̃ua hembiasakue upérõ, “ha che rova amoambue chepype; arekóramo jepe pe mba’e che py’apýpe.” Daniel 7:28.”
“Ambue visión rupive oñeme’ẽve tesape umi mba’e oikótava tenonderã rehe; ha ko visión paha gotyo Daniel ohendu ‘peteĩ marangatúpe oñe’ẽva, ha ambue marangatu he’i upe marangatúpe oñe’ẽvape: Mboy araka’e peve piko pe visión?’ Daniel 8:13. Pe mbohovái oñeme’ẽva, ‘Mokõi mil ha mbohapyciento ára peve; upéi pe santuario oñemopotĩta’ (versículo 14), omyenyhẽ chupe ñembyasy ha jepy’apýpe. Tekotevẽ eterei rupi oheka pe visión he’iséva. Ndaikatúi ontende mba’éichapa ojoaju umi setenta ary ñembyasyrenda pegua, Jeremías rupive oñemombe’úva, umi mokõi mil mbohapyciento ary rehe, visión-pe ohendúva pe yvagagua visitante he’ívo ohasava’erãha Tupã santuario ñemopotĩ mboyve. Pe ánhel Gabriel ome’ẽ chupe peteĩ interpretación parcial; upéicharõ jepe, pe proféta ohendúvo umi ñe’ẽ, ‘Pe visión … heta ára hag̃ua’, ho’a ikangypaite. ‘Che Daniel akangypaite,’ he’i ha’e imba’e ohasava’ekue rehe, ‘ha aikuri hasy mbovymi ára; upéi apu’ã jey ha ajapo mburuvicha guasu rembiapo; ha pe visión chemondýi ha chemopirĩ eterei, ha avave ndoikuaái vaekue upéva.’ Versículos 26, 27.”
“Oguereko gueteri pohýi Israel rehehápe, Daniel oikuaajey hag̃ua oñemoarandu porã Jeremías profesía-kuérape. Ivaikuaa’ỹeterei hikuái—hesakãiterei hag̃uáicha ha’e oikũmby hag̃ua ko’ã testimónio kuatiañe’ẽme oñemboguapýva rupi ‘mboy aryha, Ñandejára ñe’ẽ ou hague maranduhára Jeremías-pe, omoañete hag̃ua setenta ary Jerusalén ñehundipápe.’ Daniel 9:2.”
“Jerovia ojejoko hag̃ua ijerovia pe ñe’ẽ profétika añetehápe, Daniel ojerure asy vaʼekue Ñandejárape koʼã promésa pyaʼe oñekumpli hag̃ua. Ojerure asy vaʼekue Tupã réra yvate oñeñongatu hag̃ua. Iñemboʼépe haʼe oñemoirũmbaite umi ndohupytýivandi pe propósito divíno, omombeʼúvo ipekadokuéra kuimbaʼe voi mbaʼérõ guáicha.” Prophets and Kings, 553, 554.