Ñamohu’ã peteĩ marandu pyahúpe peteĩ jehaipyre *Prophets and Kings*-gui, upépe Hermana White ohechauka Daniel oheka hague “oikũmby hag̃ua mba’éichapa ojoaju umi setenta ary ñembyasy hag̃ua tetã ambuépe, Jeremías rupive oñemombe’úva, umi mokõi sua trescientos ary reheve, visión-pe ohendúva pe oúva yvágagui he’iha ohasava’erãha Tupã santuario ñemopotĩ mboyve.”
“Ambue visión rupive oñeme’ẽve tesape umi mba’e oikótavare; ha ko visión paha-pe Daniel ohendu ‘peteĩ marangatu oñe’ẽva, ha ambue marangatu he’i pe marangatu oñe’ẽvape: Mboy araka’e peve pe visión?’ Daniel 8:13. Pe mbohovái oñeme’ẽva, ‘Mokõi mil trescientos ára peve; upéi pe santuario oñemopotĩta’ (versículo 14), omyenyhẽ chupe ñembopy’arory reheve. Kyre’ỹme oheka pe visión he’iséva. Ndaikatúi ontende mba’éichapa ojoaju umi setenta ary jejopyrãme, Jeremías rupive oñemomarandúva, umi dos mil trescientos ary reheve, pe visiónpe ohendúva pe yvagagua mboukapyha he’ívo ohasataha Tupã santuario ñemopotĩ mboyve. Pe ánhel Gabriel ome’ẽ chupe peteĩ interpretación parcial; upéicharõ jepe, proféta ohendúrõ guare umi ñe’ẽ, ‘Pe visión … heta ára hag̃ua,’ ho’a ikangypa. ‘Che Daniel akangypa,’ he’i hembiasakue rehe, ‘ha aime hasy mbovymi ára; upéi apu’ã jey, ha ajapo pe mburuvicha guasu rembiapo; ha añemondýi pe visión rehe, ha avave nontendéi upéva.’ Versículos 26, 27.” Profetas y Reyes, 553, 554.
Umi Millerita araka’e ndaikatúi ohupyty peteĩ entendimiento completo pe marandu fundacional ha’ekuéra omoherakuãva rehe. Oguahẽvo pe ára pe León Judá ñemoñaregua ohekávo ome’ẽve hag̃ua marandu umi “siete tiempos” rehe, ha’ekuéra oike pe experiencia Laodicea-pe, ha siete ary rire omboykeite pe tesape umi “siete tiempos” rehegua. Araka’eve ndahechái hikuái pe relación completa umi setenta ary ha umi dos mil trescientos ary apytépe, umi mba’e Daniel py’aguasúpe ohekava’ekue ontende hag̃ua. Daniel orrepresenta Tupã pueblo umi ára pahapegua.
Yvy oikóva i-sábado-kuérape ha’e pe pehẽme’ẽ pe ñe’ẽme’ẽ guigua oñeme’ẽva’ekue Israel yma guápe, ha upéva oike avei pe tesape yvy pytu’u rehegua káda siete ary rehe. Upe ñe’ẽme’ẽ oike avei pe siete ary jere ojerejeyva siete jey. Oike avei pype pe ñemosãso ha ñemyatyrõ jey mba’e tee ha tembiguáikuéra rehegua, opa rire pe siete jere siete ary rehegua (irundy pa ary porundypa), pe arete herava jubileo aja. Judío-kuéra naiñe’ẽrendúi umi mba’e’ẽme’ẽme’ẽ gua’u ñepyrũmby-kue rehe, ha 2 Crónicas he’i umi setenta ary ñembyaty ñembotovegua, Jeremías maranduhára he’íva’ekue, ohechauka hague peteĩ yvypóra rembipu irundy cien porundypa ary pukukue. Irundy cien porundypa ary pukukue, Israel yma gua oikóramo kuri iñe’ẽrendu hag̃ua umi mbo’epy oñemoĩva pe ñe’ẽme’ẽme’ẽme’ẽ pype, Leviticus mokõi pa po-pe he’iháicha, oĩva’erãmo’ã kuri en total setenta umi ary apytégui yvy opytu’u hague. Peteĩ ary bíblico oguereko mbohapy cien sesenta ára, ha mbohapy cien sesenta ára oñembohetáva siete rehe (“siete jey”) ome’ẽ mokõi mil po cien mokõi pa ára.
Umi setenta áño oñembojoaju hag̃uaite pe yvy opytuʼu rehe, ha upéva katu oñembojoaju hag̃uáichaite avei umi “siete tiempo” rehe. Daniel oheka kuri “oikuaa hag̃ua pe relación” oĩva “umi setenta áño pegua jejegueraha hag̃ua cautiverio-pe,” “umi mokõi mil trescientos áño rehegua” ndive, “Tupã santuario ñemopotĩ mboyve.” Upévare haʼe oheka kuri oikuaa hag̃ua pe relación oĩva pe visión “chazon” ha pe visión “mareh” apytépe. Ndaikatúi oñentende upe relación, ndojehechakuaáiramo pe yvy pytuʼu rehegua Levítico mokõi paʼỹ ha peteĩme ha mokõi paʼỹ ha mokõime, umi setenta áño cautiverio Jeremías heʼíva reheve. Nde nderejeroviáiramo umi “siete tiempo” ohechauka hague peteĩ período profético dos mil quinientos veinte áñogua, rejokose ndejupe ani hag̃ua reime umi Daniel orepresentáva apytépe ára pahápe. Umi Millerita oguerovia kuri umi “siete tiempo” haʼeha peteĩ profecía tiempo rehegua, péro Adventismo koʼág̃a ndogueroviavéi upéicha.
Daniel, opaite maranduháraicha avei, ohechauka Tupã tavayguakuéra ko mundo paha aja, ha Hermana White ñeʼẽ Daniel rembipota rehe oñentende hag̃ua pe joaju oĩva setenta ary (“umi siete tiempo”) ha dos mil trescientos ary apytépe, orrepresenta pe deseo Tupã tavayguakuéra ára pahapeguápe oguerekótava. Ojeʼeháicha vaʼekue umi artículo mboyveguápe, ndaipóri añetegua ojerrepresentáva umi gráfico 1843 ha 1850-pe, ndorekóiva pytyvõ directa (heta jey jeýpe) Hermana White jehaipykuérape.
Miller rembiporãnguéra omimbi hetave diez jey “Midnight Cry” pahápe ára pahápe, ha upéicha rupi, umi rembiporãnguéra ohechauka pe prueba paha umi vírgen Adventismopegua hag̃ua. Umi rembiporã ha’e umi añetegua pyenda rehegua ojehechaukáva Habacuc távula kuérape, ha umi rembiporã ryrupeguáva oñemoĩva’ekue peteĩ mesa ári Miller kotýpe mbyte rupi. Pe prueba pyendaguáva ha’e pe prueba paha, ha upéicha avei pe Espíritu de Profecía autorida. Oñemboykévo umi añetegua pyendaguáva, oñembojoguáva’ekue rembiporãramo Miller képe, upéva he’ise peteĩ jeyve oñemboykeha Espíritu de Profecía.
“Pe ñembotavy pahaite Satanás rehegua ha’éta ojapo hag̃ua mba’eve’ỹrõ Tupã Espíritu testimonio. ‘Ndaipóriháme visión, umi tetãygua oñehundi’ (Proverbios 29:18). Satanás omba’apóta akãporãiterei hag̃uáicha, opaichagua tape rupive ha opaichagua tembiguái rupive, omokangy hag̃ua jerovia Tupã tavayguakuéra hembývape orekóva pe testimonio añeteguáre. Ha’e oguerúta visión japu ombotavy hag̃ua, ha ombojehétava pe japu pe añeténdi; upéicha rupi oporomyangekóita, ha umi hénte ohechákuaa hag̃uáicha opa mba’e oguerekóva “visión” réra peteĩichagua fanatismo ramo; péro umi ánga hekojoja, ombojojávo pe japu ha pe añete, ikatúta omboyke ha oikuaa porã mba’éichapa ojoavy.” Selected Messages, volúmen 2, 78.
Koʼág̃a ñande jajepyʼapýma pe arandu ñembohetave rehe oikovaʼekue umi Millerita rembiasápe ary 1798 guive 1844 peve; ha rohechakuaa jepe umi Millerita hekopete ojapo hague umi aplicación profética, oĩ hague peteĩ límite chupekuéra pe tembiasakue rupi oñemopuʼã haguépe. Koʼág̃a jaime umi ára pahápe, ha pe generación pahaitepe (irundyha) Adventismo ryepýpe. Ko tiempo pukukue jave, Adventismo oñemboʼepykueiterei tradición ha jepokuaa reheve (jeguaka japu) peve ndikuaavéi mbaʼépa umi añetegua ypykue. Pe ndojekuaái haguére umi añetegua, Adventismo ndaikatúi ontende pe importancia oguerekóva umi añetegua; ha upéicha avei oiko mbaʼereiʼỹ hag̃uáicha umi mandato oñemombeʼu jey jeyvaʼekue oñeñangareko ha oñeñongatu hag̃ua umi añetegua.
Jaike hag̃ua tenonderã Gabriel omyesakãvévo pe visión ysyry Ulái rehegua, ñamyesakãta mbovymi punto iñimportánteva ojoajúva umi añetegua ypykuéra ndive ha Espíritu de Profecía autoridad rehe. Umi teólogo moderno he’i pe pasaje oúva upéi ombojekuaa hag̃ua pe profesía aravo rehegua ipukuvéva oĩva la Biblia-pehaʼeha mokõi sua trescientos ary.
“Pe temimbo’e kuéra oikove va’ekue, omyasãiva’ekue pe ‘ñandejára Rréino marandu porã’ Cristo ou ypy jave, oguereko ijojaha pe tembiasa umi omombe’u va’ekuépe Iju jeyha marandu. Oho haguéicha temimbo’e kuéra opredika: ‘Oguahẽma pe ára, Ñandejára Rréino hi’aguĩma,’ upéicha avei Miller ha umi imoirũhára omombe’u pe ipukuvéva ha pahaguéva ára profétika ojehechaukáva Ñandejára Ñe’ẽme oĩma hag̃uáicha opa, pe huísio hi’aguĩmaha, ha pe Rréino opa’ỹva oñepyrũtaha. Umi temimbo’e opredikáva ára rehegua oñemopyenda va’ekue pe setenta semána Daniel 9-pe. Pe marandu Miller ha umi imoirũhára ome’ẽ va’ekue omombe’u pe 2300 ára Daniel 8:14-pe guare paha, umíva apytépe pe setenta semána oike peteĩ parte ramo. Mokõivéva opredika va’ekue oñemopyenda peteĩva peteĩva upe peteĩchagua tuicha ára profétika pehẽngue iñambuéva oñekumpli haguére.”
“Umi temimbo’e ypykueichaite, William Miller ha iñirũnguéra ndaikuaapaporãi, ha’ekuéra voi, pe marandu ogueraháva’ekue mba’éichapa tuicha he’ise. Jevy javykuéra yma guive oñemopyenda va’ekue tupaópe ojoko chupekuéra ani hag̃ua oguahẽ peteĩ ñe’ẽasa hekopete hag̃ua peteĩ punto iñimportánteva profesíape. Upévare, jepe omoherakuã pe marandu Tupã ome’ẽ va’ekue chupekuéra oñeme’ẽ hag̃ua yvy ape ári, upéicharõ jepe, peteĩ javy iñakãrapu’ãme he’iséva rehe rupive, ohasa hikuái peteĩ ñembyasy guasu.” The Great Controversy, 351.
Pe pasáhe he’i: “Miller ha iñirũnguéra omombeʼu kuri pe ára profétika ipukuvéva ha pahaguéva ojehechaukáva Biblia-pe hi’aguĩmaha opaha hag̃uáicha”, ha umi teólogo he’i pe ára profétika ipukuvéva ha pahaguéva ha’eha mokõi su ha mbohapy sa’y. Avei he’i hikuái kóvaha pe kuñakarai White ohechauka hag̃ua pe pasáhe-pe, pórke, he’i hikuái, ha’e oñeʼẽhína peteĩchaite umi mokõi su ha mbohapy sa’y rehe. Haʼekuéra ndohechái mbaʼeveichagua joaju oĩva umi setenta ary ha pe ára mokõi su ha mbohapy sa’y apytépe. Haʼekuéra ndohechái pe tesakã Daniel oheka vaʼekue ontende hag̃uáicha.
Ellen White ha’e va’ekue peteĩ Millerita, ha ha’e oikuaa porã umi marandu oñemoĩva’ekue pe gráfico pionero 1843-pe, ha avei pe gráfico pionero 1850-pe oguenohẽ va’ekue F. D. Nichols. Pe gráfico 1850-gua, ojapo va’ekue Nichols, oñembosako’i va’ekue Nichol róga-pe upe jave James ha Ellen White oiko aja hikuái Nichols ndive. Pe período profético ipukuvéva oĩva la Biblia-pe, ojehechaukáva mokõivéva umi gráfico-pe, ndaha’éi umi mokõi su ha mbohapycientos áño, ha’e umi “siete tiempos”, Levítico veintiséis-pe.
He’i hag̃ua pe pasáhe ohasava’ekue ha’eha peteĩ jehechakuaa ipy’a guive oñeme’ẽva omoĩ hag̃ua umi mokõi sua trescientos áño ramo pe periodo profético ipukuvéva ha paháva, upéva hína jajapo hag̃ua Sister White jehaikuéra oñemoĩ hag̃ua ojuehe. Oiméramo ha’e oguerovia pe umi teólogo he’íva ko pasáhe rehegua, upéicharõ mba’épa he’ise peteĩ endorsa jave umi kuádro omombaretéva “siete tiempos”?
“Ahecha vaʼekuaa hague pe kuatiaʼape 1843-pegua oñemboguata hague Ñandejára po rupive, ha ndovañeremoambuéivaʼerãha; umi papapy oĩ hague Haʼe oipotaháicha; ha Ipo oĩ hague hiʼári ha omokañy peteĩ jejavy oĩva algunos papapýpe, avave ndaikatúi hag̃uáicha ohecha upéva, pe Ipo ojepeʼa peve.” Early Writings, 74.
Umi ohupytyséva heko yma guare ha mombe’upykuéra ikatúva he’i pe kuatia’atã 1843-pegua ári Ñandejára ojoko hague ipo “siete tiempo” jejavy ári, peve oipe’a peve ipo upe riregua ára peteĩme. Pe apañuãi oĩva upe ñemoĩmbyrãme ha’e pe Hermana White omombe’u hague araka’épa Ñandejára oipe’a ipo umi cifra-gui; ha Ipo ojeipe’a va’ekue mboyve octubre 22, 1844, peteĩ sapy’ami rire pe ñembyasy peteĩha. Iñe’ẽñepyrũme upe mba’e oiko va’ekue rehe, ha’e omombe’u mba’épa pe jejavy oñemyatyrõ va’ekue, ha hesakã porã pe jejavy ndaha’éi hague pe “siete tiempo.”
“Umi ojeroviáva ha oñembyasyva’ekue, ndaikatúiva ontende mba’érepa Ijára ndojúi, ndojehejáirivaekue pytũmbýpe. Jey jevy oñemotenonde chupekuéra Biblia-kuéra gotyo ohekávo umi ára profétiko. Ñandejára po oñemboguejýkuri umi ta’anga ári, ha pe jejavy oñemyesakã. Ohechakuaa hikuái umi ára profétiko oguahẽ hague 1844 peve, ha upe tembihechaite voi ha’ekuéra oikuave’ẽva’ekue ohechauka hag̃ua umi ára profétiko oñembotýha 1843-pe, ohechauka avei opaha hag̃ua 1844-pe.” Early Writings, 237.
Pe Ñandejára po “oñemboyke rire umi ta’ãngágui, ha oñemyesakã rire jejavy”, upérõ hikuái ohechakuaa “pe peteĩchante testimónio ha’eva’ekue hikuái omoĩva ohechauka hag̃ua umi ára profétika opa hague 1843-pe, upéva voi ohechauka hague opaha hag̃ua 1844-pe”. Umi ára profétika peteĩha ojejepy’amongetava’ekue opa hag̃ua 1843-pe oñerepresenta pe kuatia’ape 1843 pegua ári, ha’éva pe kuatia’atã peteĩteĩ umi mbohapy sa Miller guigua oporombo’éva oipuruva’ekue. Umi ára profétika oñerepresentáva upe kuatia’ape ha ojejapyhyva’ekue opa hag̃ua 1843-pe, ha’e va’ekue umi mokõi su ha irundy sa ary Daniel capítulo ocho, versíkulo catorce pegua, umi mokõi su po sa ha mokõi pa ary Levítico veintiséis pegua, ha umi mil mbohapy sa ha treinta y cinco ary Daniel doce pegua. Pe peteĩha ñembyasy guasu rire, Ñandejára ombovevýi ipo pe jejavýgui, ha upérõ umi Miller guakuéra ohechakuaa pe peteĩchante testimónio omomba’éva umi ára profétika paha 1843-pe, añetehápe ohechauka hague umi ára opa hague 1844-pe.
Pe kuatiachauka 1850-gua ojejapo vaʼekue ary 1850-pe, ha oñemoĩ ñemurã jasypakõi ary 1851-pe. Ellen White ohaívaʼekue pe kuatiachauka avei oiko hague Habacuc ñeʼẽmarandu ñembyaty rehegua ñemoañeteháicha, ohaívaʼekue avei pe kuatiachauka 1843-gua rehe. Pe kuatiachauka avei ohechauka vaʼekue pe aravo marandu pukuveha Levítico mokõipa poteĩmeguáva “poapy jevy”.
“Ahecha Tupã oĩha pe ta’angahai oñemoherakuãva’ekuépe pe cuadro rehe hermano Nichols rupive. Ahecha ko cuadro rehe oĩha peteĩ profecía la Biblia-pe, ha ko cuadro oñembosako’íramo Tupã tavayguakuérape g̃uarã, peteĩme guarã hekopetéramo upéva, ambuépe g̃uarã avei; ha peteĩ oikotevẽramo peteĩ cuadro pyahu oñepinta hag̃ua tuichavéva medida-pe, opaite oikotevẽ upéicha avei.” Manuscript Releases, volúmen 13, 359.
Aje’e hag̃ua Hermana White ñe’ẽrã pe mba’e rehegua umi Millerita-kuéra “omomarandu hague pe pukuvéva ha ipahaguéva ára profétiko ojehechaukáva Biblia-pe oĩma hag̃uáicha ipaha”, upéva añete, pórke upéicha hikuái ojapo. Aje’e hag̃uáicha pe “pukuvéva” “ára profétiko” ha’eha mokõi mil trescientos ary, upéva omoĩ Hermana White rembiporã rehe ijehegui peteĩ ñe’ẽ ojovakeha, ha avei umi tembiasakue rechakuaa rehe. Ojeroviávo upe mombe’ugua’u rehe, ojerovia peteĩ japúre; ha umi ára pahápe, umi oiporavóva ojerovia hag̃ua peteĩ japúre, upéva ojapo ndohayhúigui añetegua.
Jesús ndojepokói heje peteĩcha anestesia divina milagrosamente ikatu hag̃uáicha ohasa hag̃ua kurusúpe jehasa asy. Jesús ohasa asy vaekue peteĩ jehasa asy divinópe, mombyryve oimeraẽva ijejapopyre ikatu hag̃uágui ogueropuʼaka. Upéicharõ jepe, yvypóra oñemoheñói vaekue Haʼe raʼãngápe, ha pe inspiración ohechauka porã yvypóra oipota hag̃uáicha ipuʼaka hag̃ua haʼe ipuʼaka haguéicha. Pe ombohechakuaa vaʼekue Cristo-pe ogueropuʼaka hag̃ua kurusúpe jehasa asy haʼe vaekue peteĩ tekomeʼẽ omeʼẽmbyre oguerekóva, ha yvypóra avei oguereko upéva.
Jahechávo Jesús rehe, ñande jerovia ñepyrũhára ha omohu'ãva; ha'e, pe vy'a oñemoĩ va'ekue henondépe rehehápe, ogueropu'aka kurusu, ombovai hag̃ua ñemotĩ, ha oguapy Tupã guapyaty akatúa gotyo. Hebreos 12:1.
Jesús ogueropu'aka vaʼekue kurusu rembiasy asy, oguerekógui henondépe peteĩ jehupytyrã, ha ñande niko ñandejejapo hagueʼĩme, ha upévare ñande haʼe umi tekove oñemomýiva jehupytyrã rupive. Kóva oike ñande apopyrãme. Ojeguerovia hag̃ua ñandéve ndahaʼeiha mbaʼe guasúva jaikuaa hag̃ua Adventismo pyendakuéra, ndaikatumoʼãi jañemokyreʼỹ jajapo hag̃ua upe mbaʼeite. Pe añete mborayhu añoite hína pe tembiapoukapy Tupãgui, Espíritu Santo ikatúva omopuʼã hag̃ua jahasa hag̃ua upe tekotevẽ Laodiceagua. Pe mborayhu añeteguáre oñehaʼãta ojehecha hag̃ua oĩramo jepokuaa ha teko yma guare ndahasýiva, oñembosakoʼíva ombopyʼaguapy hag̃ua ñande apysa henyhẽva mbaʼepota rehe. Ñande, ñande pyʼaguapy Laodiceagua ryepýpe, ndajajokoséiramo jaikuaa hag̃ua añetegua ñandejehegui, ñanehundi vaʼerãta. Péicha Adventismo oĩ ko árape.
Daniel ha’e peteĩ techapyrã Tupã remimbokuéra ára pahápe ohekáva ñe’ẽ marandúva rupive ontende hag̃ua mba’éichapa ojoaju umi setenta ary ñembiguái rehegua ha pe profecía mokõi sua poapy sa ary rehegua. Ojehechakuaa hag̃ua pe profecía mokõi sua poapy sa ary rehegua ha’eha pe período marandúva ipukuvéva ha pahaguáva, upéva hína ojejavy hag̃ua Adventismo ñepyrũrã añetegua rehe, ha upe jave avei ojehejarei hag̃ua Espíritu de Profecía pokatu. Oje’e hag̃ua Millerita-kuéra oikuave’ẽrõ guare pe período marandúva ipukuvéva ha pahaguáva, upéva hague pe mokõi sua poapy sa ary, upéva hína ojehejarei hag̃ua pe tembiasakue añetegua.
“Ndajajái mba’eve ñamongyhyjéva tenonderãre, ndaha’éiramo ñanderesarái mba’éichapa Ñandejára ñanemoakãrapu’ã ha hekombo’e ñande rembiasakue yma guarépe.” Life Sketches, 196.
Gabriel ouva Daniel-pe hag̃ua entendesy porã mokõive visión, “mareh” ha “chazon”, ha he’i Daniel-pe tombojoavy hag̃ua iñakãme umi mokõi visión, jepe ojekuaa porã ikatuha hikuái oguereko peteĩ joaju maranduhára. Pe visión oike umi reino kuéra profecía bíblica-pegua capítulo siete ha ocho-pe, ha umíva ha’e peteĩ je’e jey ha peteĩ ñembotuichave umi mismo reino-kuéra capítulo dos-pe oĩvagui. Pe marandu oike avei pe ñomongeta yvagapegua ohechaukáva peteĩ visiónramo Tupã santuario ha Ipuéblo jehepyme’ẽ ha jehyrõ, ha ambue visiónramo pe tembiapo oñembopyahu ha oñemyatyrõ hag̃ua pe puéblo ha santuario.
Upéi Gabriel opresenta haguéicha pe interpretación, ipahápe oiko vaʼekue pe marandu Millerita-kuéra omoherakuãva mbytépe, oĩ peteĩ joaju mokõive visión apytépe, upéva ojehechakuaavaʼerã umi okumplíva pe tembiapoukapy ojejapo hag̃ua peteĩ ñemombyky pyʼapýpe pe interpretación-gui. Peteĩva umi joavy apytégui ojehechauka mokõi ñeʼẽ rupive, mokõivéva oñembohasáva “determined” ramo.
Setenta semána ojeikove hag̃ua nde retã ári ha nde táva marangatu ári, oñemohuʼã hag̃ua pe tembiapo vai, oñembotý hag̃uáicha angaipa, oñemoĩ porã hag̃uáicha tekoañáva rehe, oñemoinge hag̃ua tekojoja opa ára g̃uarã, oñemboty hag̃uáicha visión ha profecía, ha oñehovasa hag̃ua pe IMarangatuvéva. Eikuaa upévare ha enténde: pe ñeʼẽ osẽ guive oñemyatyrõ ha oñemopuʼã hag̃ua Jerusalén, pe Mesías Mburuvicha peve, oikóta siete semána ha sesenta y dos semána; pe tape guasu ha pe murálla oñemopuʼã jeýta, jepe ára jetyvyro jave. Ha umi sesenta y dos semána rire, pe Mesías oñekytĩta, ha ndahaʼéi ijehe hag̃uánte; ha pe mburuvicha oútava retãyguakuéra ohundíta pe táva ha pe tupaópe; ha ipaha oúta peteĩ ysyry guasuicha, ha pe ñorairõ paha peve ojejapokuaa hag̃ua ñehundi. Ha haʼe omombaretéta pe ñeʼẽmeʼẽ heta ndive peteĩ semána pukukue; ha pe semána mbyte rupi ombopytáta pe mymbajuka hag̃ua ha pe ofrénda, ha pe mbaʼe vai jegueraha rupi omohendáta ñehundi, pe opa paha peve, ha upe ojedetermináva oñeñohẽta pe ojeheja hag̃uáicha oñehundi hag̃uápe. Daniel 9:24–27.
Setenta semanas (irundy sua ary) ojehechakuaa hag̃ua pe tetãygua ha táva marangatu rehe. Pe ñe’ẽ oñembohasáva “ojehechakuaa” he’ise “oikytĩmbyre”, ha pe ñe’ẽ omombe’u peteĩ ára paha térã ñemboyke umi judío ha Jerusalén reheguápe g̃uarã. Avei ohechauka pe ára pukukue ñemoĩmbyre rehegua oguerúva Jerusalén ñehundipa ha pe jejapyhy setenta ary pukukue. Upévare, umi irundy sua ary “ojehechakuaa”, oñepyrũvo pe mbohapyha decreto guive. Umi peteĩha irundy sua ary ñemoĩmbyre rehegua ogueru Nabucodonosor rembiporu mbohapy jejapi, Jerusalén ñehundi pahaite, ha peteĩ ñemosarambi ha jejapyhy setenta ary pukukue Israel tee rehegua Babilonia teepe.
Pe peteĩha decreto ohechauka pe jejopyrã paha ha pe tembiapo ñepyrũ oñemopuʼãjey hag̃ua Jerusalén. Pe mbohapyha decreto ohechauka pe oñepyrũhague umi mokõisáu trescientos áño. Pe peteĩha ánhel ou ohechauka pe paha Israel espiritual jejopyrãgui Babilonia espiritualpe mil doscientos sesenta áño aja, ha ohechauka avei peteĩ ára guasu cuarenta y seis áño pukukue ñepyrũ, upérõ Cristo oipuru vaʼekue umi Millerita-pe osẽ hag̃ua jejopyrãgui ha omopuʼã hag̃ua peteĩ templo espiritual.
Pe ñe'ẽ oñembohasáva mokõi jey “ojehecha’ỹva’ekuéicha” ramo umi versíkulo mokõipa poha ha mokõipa siete-pe ha’e “charats”, ha he’ise “ojekytĩ hag̃ua” ha “tembiapoukapy”. Profétikamente oñemboyke “tembiapoukapýpe” pe papado orekotaha peteĩ “jepyso mano rehegua”, pe peteĩha indignación paha-pe. Ha’e pe ñe'ẽ voi Daniel oipurúva capítulo once-pe, versíkulo treinta y seis-pe.
Ha pe mburuvicha guasu ojapóta hembipota he'iháicha; ha omomba'eguasúta ijehe, ha ombohetáta ijehe opaichagua tupã ári, ha oñe'ẽta mba'e hechapyrãva Tupã Tupãnguéra Jára rehe; ha oiko porãta pe pochy ojejapopávo peve; mba'ére piko upe oñemohendapyréva oikótama. Daniel 11:36.
Pe versíkulo mbohapypa so’o, “mburuvicha guasu” ha’e pe papado. Pe papado oñakãrapu’ã va’erãkuri pe ary 1798 peve, upérõ oguerekorõ guare ijeréva omano hag̃uáicha. Upéi pe peteĩha “pochy” ojejapopáta va’erãkuri, pe “pochy” oñemohendáma rire (oje’e hag̃uaicha, oje’e va’ekue) “ojejapo hag̃ua”. Pe peteĩha pochy opa jave pe Israel retã yvate gotyo pegua rehe, oñepyrũva’ekue ary 723 a.C. ha opa ary 1798-pe, pe papado oguereko peteĩ “jeréva omano hag̃uáicha”. Pe ñe’ẽ “oñemohenda” he’ise “jere”.
Ha ahecha peteĩ ijapytépe kuéra peteĩva oñekutu vaicha omano hag̃uáicha; ha ijeherida omanohaguãicha ojeipohano jey: ha opa yvy ape ári ohecha hag̃ua mbaʼéichapa pe mymba. Apocalipsis 13:3.
Millerita kuéra rembiapokue marandu profétikogua oñemopyenda vaʼekue mokõi pokatu ombyaíva aranduʼỹre rehe: paganisismo ha upéi papalismo. Haʼekuéra ontende vaʼekue umi mokõi pokatu oguerekoha omboapyripa hag̃ua pe santuario ha pe ehérsito, ojehechaukaháicha pe visión “chazon”-pe, Daniel capítulo ocho, versículo trece-pe.
Upéi ahendu peteĩ marangatu oñeʼẽha, ha ambue marangatu heʼi pe marangatu oñeʼẽvape: Mboy arakaʼe peve piko pe visión pe sacrificio ára ha ára rehegua, ha pe mbaʼe vai ñehundi rehegua, omoĩ hag̃uáicha mokõivéva pe santuario ha pe ehérsito oñepyrũ hag̃ua ojejopy hag̃ua ipy guýpe? Daniel 8:13.
Pe mbaretéta papal omoñembyai hag̃uáicha vaʼekue opyrũ hag̃ua yvýre pe tupaópe ha pe ehérsitope mil mokõi sa po hag̃ua sesenta áño pukukue.
Ha pe korapýpe oĩva tupaógui okápe reheja, ha ani remedi; oñeme'ẽgui umi tetã ambuévape; ha pe táva marangatu opyrũta hikuái ipy guýpe irundy pa mokõi jasy pukukue. Ha ame'ẽta pokatu che mokõi testígope, ha oñeprofetáta hikuái mil mokõi sa cien sesenta ára pukukue, ao ajakutĩ guýpe oñemonde hag̃uáicha. Apocalipsis 11:2, 3.
Pochy pe primera indignación opa hag̃ua ary 1798-pe, profecía omoĩvaʼekue’ekuaa hag̃ua “oity” hag̃ua papadope. Daniel kapítulo nueve-pe, upe determinación ojehechauka mokõi versíkulo pahápe, ha pe ñeʼẽ mokõive jey oñembohasáva “determinados” ramo umi versíkulope, ojoaju pe visión “chazon” rehe, upe aja pe ñeʼẽ oñembohasáva “determinado” ramo versíkulo veinticuatro-pe haʼe ambue ñeʼẽ hebrea ha ojoaju pe visión “mareh” rehe. Daniel, ohechaukáva Tupã tavayguakuéra ára pahápegua, oheka kuri ontende hag̃ua mbaʼéichapa ojoaju koʼã mokõi visión, umi Gabriel heʼivaʼekue chupe omboykévo iñakãme peteĩgui ambue hag̃ua.
Jaseguíta ko tema reheve pe artíkulo oúvape.
«Tupã ndoikéi ome'ẽ ñandéve peteĩ marandu pyahu. Ñandéva tekotevẽ jaikuaauka pe marandu 1843 ha 1844-pe ñaneguenohẽ va'ekue ambue tupãóguikuéragui.» Review and Herald, 19 de enero de 1905.