Pe representación pahá umi rréino kuéra rehegua profecía bíblica-pe ojejuhu Apocalipsis, capítulo diecisiete-pe. Upe capítulo-pe, versículo mbohapy-pe, Juan ojereraha “desiérto”-pe, pe ánhel ikatu hag̃uáicha ohechauka Juánpe pe juicio rehegua pe “kuña rekovai guasu” profecía-peguáre, oguapýva “heta y ári” ha oikova’ekue “tekorei” rupive “yvy ruvicha kuéra” ndive.

Upéi ou peteĩ umi siete ánhel oguerekóva umi siete kópa ou ha oñeʼẽ chendive, heʼívo chéve: Eju koʼápe; ahechaukáta ndéve pe jehusga guasu kuña rekovaíva guasúre, oguapýva heta y ári; haʼe ndive umi mburuvicha yvy arigua oporomoakãratĩ, ha umi oikóva yvy ape ári okaʼu pe vínore hembiapo tieʼỹ rehegua. Upérõ che reraha pe espíritupe ñu meguápe; ha ahecha peteĩ kuña oguapyha peteĩ mymba pytãmbáre, henyhẽva téra kuéra ñeʼẽvai rehegua, ha oguerekóva siete akã ha pa tatarendy. Apocalipsis 17:1–3.

Juan ñe’ẽ tee rupi, “desiérto” ohechauka umi mil mokõi sa poapy ary ha sesenta ary kuéra, papado poguýpe, ary 538 guive pe ára paha peve, ary 1798-pe.

Ha pe kuña oheja hapykuéri pe desiérto-pe, upépe oguereko hag̃ua peteĩ tenda Tupã ombosako’iva’ekue chupe g̃uarã, ikatu hag̃uáicha oñemongaru upépe mil mokõi sa sy poapy ára pukukue. … Ha pe kuñáme oñeme’ẽ mokõi pepo peteĩ taguato guasu rehegua, ikatu hag̃uáicha oveve pe desiérto-pe, hendápe, upépe oñemongaru hag̃ua peteĩ ára, ha ára kuéra, ha mbyte ára pukukue, mbói rovagui. Apocalipsis 12:6, 14.

Espíritupe, Juan ojegueraha umi mil doscientos sesenta ary pukukuepe pe papado poguýpe. Umi ary ojehechauka vaʼekue pe mbohapy ha mbyte ary amaʼỹ rehegua rupive Jezabel, Acab ha Elías rembiasakue aja. Umi ary oñembopuku vaʼerã pe papado ohupyty pe ijaihuvúva ñembyai 1798-pe peve; upéva niko ojeheja vaʼekue “oñedetermina” hag̃ua pe peteĩha pochy paha oñemohuʼãvo, ha upéva hína pe ñorairõ paha oguerúvaʼekue pe santuario ha pe ehérsito ári umi mokõi mbyaipa hag̃uáva rupive: pe paganismo ha pe papalismo. Koʼã mbaʼe añetegua maymáva oñemoĩma kuri hesakã hag̃uáicha umi kuatiañeʼẽ ramoite osẽ vaʼekuépe.

Pe “kuña rekove vai guasu” ha’e Isaías pegua Tiro rekove vai, ojeheja hag̃uáicha tesaráipe setenta ary simbóliko pukukue, ha’éva “mburuvicha peteĩ ára”. Tetã peteĩ rekoha Estados Unidos rembiasakue ha’e umi setenta ary simbóliko rembiasakue, ojehechauka va’ekue tenonderã umi setenta ary jejopyrã rupi Babilonia poguýpe, pe peteĩha mburuvicha guasu marandu’ỹmegua Bíbliahápe. Upe rembiasakue aja, pe kuña rekove vai guasu Tiro pegua ojeheja va’erã kuri tesaráipe. Upe rembiasakue pahápe, imandu’a jey va’erã hese ha peteĩ jeyve osẽ va’erã opurahéi hag̃ua i-purahéi kuéra, péicha ojapo hag̃ua tekovai yvy ruvicha kuéra ndive. Juan-pe ogueraha espirituámente pe papa rembiapokue rembiasakue ryepýpe ohecha hag̃ua pe papa pokatu ñembojovake. Pe ñembojovake peteĩ pa’i rajy oñemongy’a va’ekuépe tekovai rupi, ha’e va’erã kuri ojehapypa tata rupive.

Ha oimeraẽ peteĩ pa’i rajy omongyʼa ijehe itavykuévo, omongyʼa itúvape; ojehapýta tata rupive. Levítico 21:9.

Pe visión ohechauka rehe pe kuña guasu tekovai renda rehegua, peteĩ umi ángel osẽva’ekue ojohéi hag̃ua peteĩ umi siete plaga paha, ome’ẽva’ekue Juánpe, ojehechauka vaekue chupe ha’e hag̃ua oñehapýta tata rupive.

Ha pe myakãratĩ re rehechava'ekue mymba vai ári, umíva ndaija'éimo'ãi kuña rekovai rehe, ha omoĩta chupe ojeheja hag̃uáicha ha opívo, ho'úta he'ongue, ha ohapýta chupe tata reheve. Apocalipsis 17:16.

Y porã guasu oguapyha ári ha’e ko yvypóra kuéra ko yvy arigua, oguerúta hag̃ua ijeheguigua poguýpe Tetã peteĩ reko Amérika ombotavy vove opaite yvy ape ári oĩvape omomba’eguasu hag̃ua pe mymba, ha’éva avei pe kuña reko vai guasu. Upéi Tetã peteĩ reko Amérika oiko mburuvicha guasu tenondetéva umi pa’ẽ mburuvicha apytépe, ojehechaukáva Apocalipsis mokõipaapy porandupyre profecíape, ha ko ta’angahápe Tetã peteĩ reko Amérika ohechauka pe mburuvicha peteĩha oñemoakãratĩva pe kuña reko vai ndive, jepe hag̃ua upéva ha’e omboguatáta opaite umi mburuvicha ndive upe rire.

Peteĩha ruvicha heta ruvicha apytégui ojehechauka Acab rupive, pe omendáva’ekue pe kuña guasu tekovai rehe, ojehechaukáva Jezabel ramo Tiatira tupãópe. Jezabel rehegua juicio (pe kuña guasu tekovai rehegua), ojejapo pe diez ruvicha rupive, mbarete Estados Unidos pegua ombokatútava chupekuéra oike hag̃ua peteĩ joaju tupão ha Estado rehegua ryepýpe. Umi ruvicha oñemoĩ porãta oheja hag̃ua papado ogoverna ko yvy tuichakue javeve (oguapy hag̃ua y ári), jepe ndaija’éiramo pe kuña tekovai rehe.

Ha umi vaka rehecháva hína pa myakãratĩ, ha'e hína pa reis; ko'ãva ndohupytýi gueteri peteĩ rréino, ha katu ohupyty pu'aka reis ramo peteĩ aravo pukukue pe mymba ndive. Ko'ãva peteĩ ñe'ẽme oĩ, ha ome'ẽta ipu'aka ha imbarete pe mymbápe. Ko'ãva oñorãirõta pe Ovecha Ra'y ndive, ha pe Ovecha Ra'y ipu'akáta hesekuéra; ha'e niko Ñandejára kuéra Jára, ha Rréi kuéra Rréi; ha umi oĩva hendive niko ohenóiva, ojeporavóva, ha jeroviapýva. Ha he'i chéve: Umi y rehecháva, upe kuña rekove vai oguapýva hi'ári, ha'e tavayguakuéra, aty guasu, tetãnguéra, ha ñe'ẽnguéra. Ha umi pa myakãratĩ rehecháva pe mymba ári, ko'ãva ndaija'éimo'ãvéi upe kuña rekove vaíre, ha ojapóta chugui peteĩ ojehejareíva ha opívo; ho'úta he'ongue, ha ohapýta chupe tata rehe. Ñandejára niko omoĩ ipy'apýpekuéra ojapo hag̃ua hembipota, peteĩ ñe'ẽme hag̃ua, ha ome'ẽ hag̃ua irréino pe mymbápe, Ñandejára ñe'ẽnguéra oñekumpli peve. Ha pe kuña rehecháva hína upe táva guasu, oguerekóva mburuvicha guasu yvy arigua ruvicha kuéra ári. Apocalipsis 17:12–18.

“umi diez rréi” (Naciones Unidas) añetépe ohaʼe vai pe papado rehe, ha katu umi circunstancia ombohapéva chupekuéra omeʼẽ hag̃ua ipoguýpe ikatu hag̃uáicha ipoder michĩrõguáicha sapyʼaguaite pe mburuvicharenda pe poder papal-pe, peteĩ esperanza rei hag̃uáicha osalva hag̃ua ko yvy ape ári umi jejopy vai ha mbaʼe vai ojepysóva guive. Haʼekuéra oikuaávo hembotavyha, oiko chuguikuéra tembiporu oñehapy hag̃ua chupe tata rehe, oñekumpli hag̃ua pe léi Levítico-pe.

Umi “diez mburuvicha guasu” “ñorairõ pe Ovecha Ra’y ndive” umi ñembojere oguerúva hikuái Tupã rapichakuéra ára pahapegua ári rupive.

Mba’ére piko umi tetã ambuéva ipochyeterei, ha umi tavayguakuéra oikytĩ hag̃ua mba’e rei? Umi mburuvichakuéra yvy arigua oñemoĩ hag̃ua, ha umi oisãmbyhýva oñomongeta oñondive, Ñandejára rehe, ha hese omoĩva’ekue rehe, he’ívo: Jaikytĩ hag̃ua ijoajuha, ha jaipe’a hag̃ua ñandehegui ikuaha. Pe oguapýva yvágape opukáta; Ñandejára ojapóta hesekuéra ñembohory. Upéi oñe’ẽta chupekuéra ipochy reheve, ha omondýita chupekuéra ipochy etépe. Salmos 2:1–5.

Yvy ruvicha kuéra ojapóva ñembyahýi guasu papado rehehápe, upéva avei ojejapo vaʼekue Cristo rehe kurusu ári.

Nde rembijáe David jurúpe ere ha’e va’ekue: Mba’ére piko tetãnguéra ipochy, ha tetãygua kuéra oñemoĩ mba’e rei rehe? Yvy ruvicha kuéra opu’ã, ha mburuvicha kuéra oñembyaty oñondive Ñandejára rehe, ha Hembiporavopyre rehe. Añetehápe ne Memby marangatu Jesús rehe, nde rembohory va’ekue, Herodes, Póncio Pilato, ambue tetãygua kuéra ndive, ha Israel retãygua kuéra, oñembyaty va’ekue, Ojapo hag̃ua opa mba’e nde po ha nde arandu yma guive omoĩmava’ekue ojejapo hag̃ua. Hechos 4:25–28.

“Mburuvichakuéra yvy arigua” opuʼã vaʼekue Cristo rehe ijukávo chupe kurusúre ohechauka umi “pa mburuvicha” Apocalipsis diecisiete peguápe, oñorãirõ jeýva Cordero ndive ojejapývo ivaʼekuéra rehe ñemongyhyje rupi. Kurusúre, umi mburuvichakuéra haʼe vaʼekue “aty iñañáva” “ojeréva” Cristo jerére, ha ojapo jey upéicha ipueblo ára pahápe oikovéva ndive.

Jagua kuéra che jerére oñemoĩ; iñañáva aty chemongora; okuatia che po ha che py. Ikatu aipapa opa che kangue; ha’ekuéra che rehe oma’ẽ ha che rechávo opyta. Oñemboja’o che ao kuéra apytépe, ha che pende ári oity suérte. Salmos 22:16–18.

Umi diez rréi, oguerúva juicio pe kuña guasu reko vaiha ári, ohapýta chupe tata reheve; ha’e niko peteĩ kuña reko vaiha he’íva ijehe peteĩ pa’i rajyha. Umi rréi avei ojehechauka “jagua” ramo, ha umi diez rréi ndohapymo’ãi añónte pe kuña guasu reko vaihápe tata reheve, sino “ho’úta avei hó’o.” Jezabel mano ojehu hag̃ua, ojeity chupe tapia guasu ári guive ha oñemongy’a yvýre; upéi umi jagua ou ha ho’u hó’o.

Ha oĝuahẽ ramo Jehu Jezreel-pe, Jezabel ohendu upéva; ha ombojegua hova, omohenda iñakãrague, ha oma’ẽ okẽme guive. Ha Jehu oike aja okẽrupi, haʼe he’i: “Zimri oguereko piko py’aguapy, pe ojukáva ipópe imburuvichápe?” Upérõ haʼe ohupi hova okẽ gotyo ha he’i: “Máva piko oĩ che ykére? máva?” Ha ojehechauka chupe mokõi térã mbohapy eunuco. Haʼe he’i: “Peity chupe yvýpe”. Upémarõ haʼekuéra oity chupe; ha isuguy osyry hypýi murálla ári ha kavaju ári; ha haʼe opyrũ hese. Ha oike rire, okaru ha ho’u, ha he’i: “Tapeho pehecha ko kuña ija’epývape, ha peñotỹ chupe; mburuvicha guasu rajy niko hína”. Ha oho hikuái oñotỹ hag̃ua chupe; ha ndojuhuvéi chugui mba’eve ndaha’éiva ijakãngue, ipykuéra ha ipo pyapẽnguéra. Upévare ou jeývo hikuái, omombe’u chupe. Haʼe he’i: “Kóva hína Ñandejára ñe’ẽ, he’iva’ekue hembiguái Elías tisbita rupive: ‘Jezreel yvýpe jaguakuéra ho’úta Jezabel ro’o; ha Jezabel rete opytáta yvyraity ári ñane’ẽngueicha Jezreel yvýpe, ikatu hag̃uáicha avave ndoje’éi: Kóva hína Jezabel’”. 2 Reyes 9:30–37.

Umi diez rréi, ha’éva Naciones Unidas, ha ijapytépe pe rréi tenondegua ha’e Estados Unidos, oguerúta huísio papadore rehe, ohapývo chupe tata rupive ha ho’úvo he’o. Upe huísio hína pe ánhel ou va’ekue ohechauka hag̃ua Juánpe, ha upéva hag̃ua ogueraha Juánpe desiérto rembiasakue ryepýpe; ndaha’éi mante peteĩ tenda oimeraẽva pe desiérto rembiasakue ryepýpe, síno pe ára pahaite pe períodope. Ojehechakuaa porã Juán oñemoĩ hague pe mil dosientos sesenta ary pahápe, pórke ohechávo kuña, ha’e ymaite guive oka’u persecución ruguy rehe ha ymaite guive ojekuaa chupe kuña hekovai sy ramo.

Upévare che reraha Espíritupe pe desiértope; ha ahecha peteĩ kuña oguapyha peteĩ mymba pytã asýva ári, henyhẽva téra kuéra ñemongaraiha rehegua, oguerekóva siete akã ha diez hatĩ. Ha pe kuña oñemonde vaʼekue pytã hovy ha pytãmbýpe, ha oñembojegua óro rehe, ita iporãiterei rehe ha pérla kuéra rehe, oguerekóvo ipope peteĩ kópa óroguigua henyhẽva mbaʼe jeguaru ha iñakyʼa hag̃ua hekovai rehegua: Ha iñakã renondépe ojehai peteĩ téra, MISTERIO, BABILONIA GUASU, TEKOVAIKUÉRA SY HA YVY ARI MBAʼE JEGUARU KUÉRA SY. Ha ahecha pe kuña okaʼuha umi marangatu ruguy rehe, ha Jesús mártir kuéra ruguy rehe; ha ahechávo ichupe, añemondýi tuichaiterei. Apocalipsis 17:3–6.

Pe Tiro kuña rekoreigua, ha'éva avei pe “kuña rekoreigua guasu” ojehechaukáva Apocalipsis diecisiete-pe, ojeheja vaʼerãma tesaráipe pe ára peve haʼe jey hag̃ua opurahéi hag̃ua iñepyrũrãnguéra ha oiko hag̃ua tekoreípe yvy ruvichakuéra ndive.

Oimeraẽva diccionario jeroviapyha ojejapo vaʼekue ary 1950 mboyve ohechauka porã kuña ao pytãmbýpe oñemondevaʼekue Apocalipsis 17-pe haʼeha peteĩ símbolo tupao Católico Romano rehegua; ha koʼág̃a katu ko yvy arigua oguerovia tupao Católico haʼeha peteĩ tupao cristiano. Ko yvy arigua hesaráima mávapa añetehápe haʼe.

Juan ohechárõ guare chupe, pytũmbýpegua Ára Mbytegua ñembojere oĩma ipahápe, ha'e niko oĩma ka'úre umi marangatu ruguy rehe. Pe tekotevẽ yvypóra rehegua ohechauka pe espiritual, ha peteĩ tapicha oka'u umi mba'e oy'u rire, ndaha'éi mboyve.

Umi Protestánte ojehekýiva’ekue Catolicísmo-gui heta siglo mboyve 1798-gui, 1798 peve oñepyrũma va’ekue hikuái hapykuere jey hag̃ua pe comunión católica-pe, ha’e niko ojekuaa va’ekue “KUÑA SY TEKOVAIKUÉRA REHEGUA” ramo. Juan ohechávo chupe ha oñemondýi ramo, umi iglesia yma ojepe’a va’ekue chugui ha ijatygui, ojevýma va’ekue hikuái. Upévare Juan ojereraha va’ekue 1798-pe, upe ka’u guasu ojukámarõ guare millones de cristiano-kuérape, ha oitypami haguéicha avei umi iglesia protestante yma guare hag̃ua omoneĩ hikuái ijeja’e jejopyrã ha ñembotuicha rehegua, ha’ehaha umi iglesia akã, Justiniano ohechauka haguéicha ary 533-pe.

1798-pe guive, marandu porã hechapyrã profético guive, pe ánhel upéi ohechauka Juan-pe pe ta’ãngahai pahaguéva umi rréino kuéra rehegua profecía bíblica-pe.

Ha pe ánhel heʼi chéve: Mbaʼére piko reñemondýi? Che aikuaaukáta ndéve kuña remimiguáva, ha mymba vai ogueraháva chupe, pe oguerekóva siete akã ha diez ratĩ. Pe mymba vai rehechavaʼekue oĩ vaʼekue, ha koʼág̃a ndaipóri; ha ojupíta pe yvykua pypukúgui, ha oho hag̃ua ñehundípe; ha umi oikóva yvy ape ári oñemondýita, umi héra ndojehaírivaʼekue tekove kuatiañeʼẽme yvóra ñepyrũmby guive, ohechávo pe mymba vai oĩ vaʼekue, ha ndaipóri, ha upéicharõ jepe oĩ. Ha koʼápe oĩ pe apytuʼũ oguerekóva arandu. Umi siete akã haʼe siete yvyty, hiʼári oguapyhápe kuña. Ha oĩ avei siete mburuvicha guasu: cinco hoʼa vaʼekue, peteĩ oĩ, ha ambue gueteri ndoúi; ha oguahẽ vove, sapyʼami mante opytavaʼerã. Ha pe mymba vai oĩ vaʼekue, ha ndaipóri, haʼe voi pe poapyha, ha umi siete apytégui, ha oho ñehundípe. Ha umi diez ratĩ rehechavaʼekue haʼe diez mburuvicha guasu, gueteri noñemeʼẽi vaʼekue chupekuéra mburuvicharã; upéicharõ jepe, oñemeʼẽ chupekuéra pokatu mburuvicha guasukuéra ramo peteĩ aravo pukukue pe mymba vaíndi. Apocalipsis 17:7–12.

Peteĩ mymba guasu ha’e peteĩ rréino marandu proféticape Ñandejára Ñe’ẽme, ojekuaa hag̃uáicha hesakã porã Daniel arandukue kapítulo siete ha ocho-pe; ha pe ange ohechaukáva Juan-pe pe temimondo kañymby ha’e pe mymba guasu rembikuaa kañymby ha pe kuña hi’ári oĩva. Pe kuña oĩva pe mymba guasu ári ha’e pe tekovai guasu, oporomoakãratĩva yvy ruvicha kuéra ndive. Ha’e Jezabel, ha iména ha’e Acab.

Upévare kuimba’e ohejátava itúva ha isýpe, ha ojoajúta hembirekóre; ha mokõivéva oikóta peteĩ so’óicha. Génesis 2:24.

Kuimba’e ha’e kuimba’e ha kuña ha’e kuña, ha oñondive hag̃ua hikuái ha’e peteĩ so’o. Mymba vai remimigua ha’e peteĩ joaju tupaó ha tetãre, peteĩ joaju kuña rehegua (tupaó) ha mymba vai rehegua (mburuvichakuéra) ha’éva peteĩ rréino, mokõi hendágui oñemopyendáva. Tetã ñemboguata ha tupaó ñemboguata oñembojoajúva, kuñáva oguerekóramo pu’aka pe joajúpe, upéva ha’e “mymba vai ra’ãnga.” Juánpe ojehechauka kuña ogueraháva mymba vai ári, ha’e hag̃ua pe kuña upe joajupe oguerekóva pu’aka.

Ha pe kuña rehechava’ekue hína upe táva guasu, oguerekóva mburuvicha guasuicha poguýpe ko yvy arigua ruvichakuérape. Apocalipsis 17:18.

Mymba ha kuña ohechauka oñondive peteĩ rréino (peteĩ so’o), ha katu pe ánhel omomba’eguasu hína pe kuña guasu rekovaiha joaju umi mburuvicha guasu yvy arigua ndive. “Pe mymba” “oĩ vaʼekue, ha koʼág̃a ndaipóri”, ha “osẽtava pe yvykua pypukuʼỹgui, ha ohóta ñehundípe”, ha umi “oikóva yvy ári oñemondýitaha hese”, haʼe hína pe papado, pe kuña guasu rekovaiha ñemano kyhyje ñembyai ojekueráramo. Haʼe “oĩ vaʼekue” pe poha rréino marandu hag̃ua Tupã Ñeʼẽme, ha katu ojeheja vaʼekue “oñembosakoʼi hag̃ua” ogueraha hag̃ua peteĩ ñembyai omano hag̃uáicha ary 1798-pe.

Juan ojegueraha rupi ojeguerahákuri 1798-pe, ha'e “ndaha'éi” peteĩ mymba, ha “upéicharõ jepe” iñakãrasy omanóva oñemonguera vove umi setenta áño simbólico paha gotyo, oñemohu'ãva pe aranduka domingo rehegua oúta hag̃uápe, ha'e “ha'e” jey oikove, opurahéi hag̃ua ipurahéi, omba'apo hag̃ua tekovai rehe, ha ojuka hag̃ua cristianokuérape.

Pe capítulo diecisiete ha’e pe ñemombe’u paha umi reino profecía bíblica rehegua, ha upévare tekotevẽ oñemoĩ porã pe peteĩha ñe’ẽmbyrýpe umi reino profecía bíblica rehegua ndive. Pe peteĩha ñe’ẽmbyry umi reino rehegua ojejuhu Daniel capítulo mokoĩme, ha upéva oñerrepresenta mokõivéva umi cuadro-pe oguerekóva cumplimiento Habacuc mandamiéntope ojehai hag̃ua pe visión ha oñemyesakã hag̃ua porã tabla-kuéra ári.

Umi Millerigua oikuaa porã kuri Daniel remimbou yvypóra réra Biblia marandu profesiagua rehegua, oñemoha’angáva kapítulo mokõiha, sieteha ha ochoha-pe; ha katu iñentendimiento ndaha’éi gueteri completo. Miller ita jeguaka Daniel kapítulo mokõihápe rehegua omimbi diez jey hetave ára pahápe, ojekuaa rupi upépe oñemohenda hag̃ua pe ñe’ẽñepyrũ peteĩha, ndaha’éi añoite umi mburuvicha guasu Biblia marandu profesiagua rehegua, síno avei pe ñe’ẽñepyrũ peteĩha pe jehechauka rehegua, pe ochoha ha’eha umi siete-gui. Jesús akóinte ohechauka peteĩ mba’e paha peteĩ mba’e ñepyrũ rupive.

Opavave proféta kuéra oñeʼẽ hína umi ára paháre, ha Juan, Apocalipsis diecisiete-pe, ohechauka pe paháguio yvy ári oĩtava rréino oikuaveʼẽvo “pe mymba” “oĩ vaʼekue, ha koʼág̃a ndaipóri; ha osẽ jeýta pe yvykua pypukueʼỹvagui, ha ohóta ñehundi hag̃uápe.” Pe mymba osẽ “pe yvykua pypukueʼỹvagui”, upéva haʼe peteĩ símbolo peteĩ “jehechauka pyahu puʼaka satánicogua rehegua.”

“‘Ombotýramo [ombotývo hína] hikuái iñe’ẽtestimónio.’ Pe ára mokõi testígo ojapovaʼerã hague profesía ao vosa reheve opa vaʼekue ary 1798-pe. Oguahẽmbotávo hikuái hembiapo paha pe kañýme, oñemoñorairõ vaʼerã kuri hesekuéra pe pokatu ojehechaukáva ramo ‘pe mymba osẽva pe yvykua pypukúgui.’ Heta tetã Europa-pegua ryepýpe, umi pokatu ogovernáva Tupaópe ha Estado-pe oĩ vaʼekue siglos aja Satanás poguýpe, papado rupive. Péro koʼápe ojehechauka peteĩ pyahu jehechauka pokatu sataniko rehegua.” The Great Controversy, 268.

Oĩhápe umi teólogo heʼíta, pe “mymba ojupi vaʼekue pe yvykua pypukuʼỹgui” ojeʼéva Apocalipsis capítulo once-pe, oñemombeʼúgui upe pasáhepe voi haʼeha pe ateísmo de la Revolución Francesa, upévare pe ñeʼẽjoaju “yvykua pypukuʼỹ” haʼeha peteĩ símbolo ateísmorã. Péro Islam ojupi vaʼekue pe “yvykua pypukuʼỹgui” Apocalipsis nueve-pe, ha Islam ndahaʼéi ateísmo. Pe yvykua pypukuʼỹ ohechauka peteĩ jehechauka satánica.

«Che ha’e chupe pe Ñandejára ohechauka hague chéve visión-pe pe mesmerismo ouha Aña-gui, pe yvykua pypuku’ỹvagui, ha pya’eite oho jeýta upépe, umi oseguívandi oipuru chupe.» Review and Herald, July 21, 1851.

Oimeraẽva “Aña”gui, oimeraẽva “yvykua pypuku’ỹva”gui. Apocalipsis capítulo diecisiete-pe mymba ojupíva yvykua pypuku’ỹvagui ha’e pe pokatu ohóva ñehundipa opave’ỹvape, ha umi héra ndojehaíri va’ekue kuatiañe’ẽme ohechaukáta mba’e’ẽrã hapykuéri. “Ñehundipa” he’ise ñemombo hag̃ua ñehundipa opave’ỹvape ha Apocalipsis-pe oñembojekuaa “tata yguasúicha”, upépe oñemombo hag̃ua pe mymba.

Ha pe mymba vai ojejapyhy, ha hendive pe proféta japu ojapóva’ekue techaukaha hechapýpe, umíva rupive ombotavyva’ekue umi orresivíva mymba marca, ha umi omomba’éva ta’ãngánga. Mokõivéva oñemombo oikovéva tata ysyrype hendyva azufre reheve. Apocalipsis 19:20.

Pe capítulo trece-pe pe mbya guasu yguasúgui osẽva, Hermana White ohechakuaa porãva directamente papado ramo, ojehechauka. Upe pasáhepe ko yvy tuichakue ohecha hag̃ua papado guasu rapykuéri.

Ha ahecha peteĩ ijapytépe kuéra guigua, oñekutu hag̃ua omano hag̃uáicha; ha pe ikutu omanorãva okuera jevy; ha opa yvy arigua oñemondýi ha omombaʼe pe mymba. Apocalipsis 13:13.

Pe mymba Apocalipsis diecisiete-pe oje’éva hese “umi oikóva yvy ape ári ojepokuaata hag̃ua” ha’e pe pahaite jehechauka mbarete satánico rehegua oikóva pe papado ojeguerekóva pe herida omano hag̃uáicha oñemonguera jey vove pe léi domingo hi’aguĩva rupive. Opaite tekome’ẽ profética kuña rehegua ha pe mymba hi’ári oguatáva capítulo diecisiete-pe, ohechauka porã tupao Roma rehegua, umi diccionario oñemoherakuãva ary 1950 mboyve ohechaukaháicha avei.

Pe mymba Apocalipsis 17-pe ohechauka tupão ha Estado joaju rehegua, ha upéva hína pe mymba ra’anga. Pe mymba oguerekóva siete akã ha diez hatĩ hína pe mburuvichakuéra retã, oñemopyendáva umi diez mburuvicha ári (Naciones Unidas), hi’ári pe kuña oguata ha oporojokóva. Pe kuña hína papado, ojekuaáva Babilonia Guasu ramo, tekovai kuñanguéra sy ramo. Ojekuaávo umi ta’anga he’iséva, ikatu jajevy 1798-pe; pe punto histórico Juan ojeguerahaha hague upépe oguereko hag̃ua pe pahague jehechauka umi reino kuéra Biblia maranduhai profético-gui.

Ñañe’ẽta umi mburuvicha guasu réra rehe, ha ijehechaukarã rehe Daniel aranduka mokõiha kapítulope, pe artíkulo oúvape.

“Mayma tetã oikéva tembiaporã renda ári oñemoneĩ chupe oguereko hag̃ua ipuesto ko yvy ári, ojehecha hag̃ua tápa ombohováita pe mbaʼepota ‘Ñangarekohára ha pe Imarangatúva’ rehegua. Maranduhai yma guare omombeʼu umi tetã guasu ko yvy arigua—Babilonia, Medo-Persia, Grecia ha Roma—opuʼã ha hoʼa hague. Peteĩteĩva koʼãvagui, tetãnguéra mbareteʼive vaʼekuéicha avei, tembiasakue ojerejey. Káda peteĩ oguereko vaʼekue hiʼára jehovasa hag̃ua, káda peteĩ operde, iñemombaʼeguasu ogue, ipokatu oho, ha ambue oike hendaguépe.”

“Umi tetãnguéra omboyke ramo jepe Tupã principio-kuérape, ha ko ñemboyképe omba’apo hag̃ua hikuái ijeguigua ñehundíre voi, upéicharõ jepe ojekuaa porã vaʼekue pe tembiaporã yvagagua, oisãmbyhyvéva opa mbaʼe ári, ombaʼapoha opa umi ijeguata rupive.” Education, 177.