Daniel ha Apocalipsis kuatiañe'ẽ ha'e peteïchagua kuatiañe'ẽ, pe Biblia ha'éicha avei peteïnte kuatiañe'ẽ, orekóva Antiguo Testamento ha Nuevo Testamento.
“Pe historia tekove, mano ha jeikove jeypy rehegua Jesús, Tupã Ra’y ramo, ndaikatúi ojehechauka hag̃ua añetete ha opaite mba’épe ndaipóri rire pe techaukaha oĩva Antiguo Testamento-pe. Cristo ojehechauka Antiguo Testamento-pe hesakã hag̃uáicha avei Nuevo Testamento-pe. Peteĩva omombe’u peteĩ Salvador oútava rehe, ha ambuéva omombe’u peteĩ Salvador oumava’ekue rehe, proféta kuéra he’ihaguéichaite. Ikatu hag̃uáicha oñentende porã pe tembiapo ñepysyrõ rehegua, tekotevẽ oñentende pypuku hag̃ua pe Escritura Antiguo Testamento rehegua. Ha’e hína pe tesape mimbipa guive pe yma guare profético-gui oguenohẽva hesakã ha porãme Cristo rekove ha umi mbo’epy Nuevo Testamento-peguáva. Umi milagro Jesús ojapóva ha’e peteĩ techaukaha idivinidad rehegua; ha katu umi techaukaha imbaretevéva ha’eha pe Redentor yvóra rehegua ojejuhu Antiguo Testamento maranduhai profético kuérape oñembojojávo Nuevo Testamento historia rehe. Jesús he’i va’ekue umi hudíope: ‘Peheka Escrituras; pype peimo’ã perekohague tekove opave’ỹva, ha umíva hína umi oñe’ẽva che rehe.’ Upe jave ndaipóri va’ekue ambue escritura oĩva Antiguo Testamento rehegua año hag̃uánte; upévare pe Salvador ñe’ẽmondo hesakã porã.” Spirit of Prophecy, volumen 3, 211.
Pe prueba mbaretevéva ohechaukáva máva ha mba'épa Cristo, ha'e niko oñembojojávo Antiguo Testamento profesía-kuéra reheve umi oñekumplíva ko'ã profesía Nuevo Testamento rembiasakuepe. Péicha avei, Daniel ha Apocalipsis kuatiañe'ẽngakuéra joaju rehe.
«Pe Revelaciónpe opaite umi kuatiañe’ẽ Bibliapegua ojotopa ha oñemohuʼã. Koʼápe oĩ pe mokombyryha Daniel kuatiañe’ẽgua. Peteĩva haʼe peteĩ profesía; ambue katu peteĩ revelación.» Hechos de los Apóstoles, 585.
Pe ñe’ẽ “mbojoaju hag̃uáicha oñemohu’ã hag̃ua” he’ise ogueru hag̃ua ñemohu’ãme. Umi profecía Kuatiañe’ẽ Ymaguarépe guare oñekumpli hague ha’eva’ekue Cristo “divinidad” rehegua “pruéva” “imombaretevéva”. Pe pruéva imbaretevéva umi profecía Daniel kuatiañe’ẽpegua divinidad rehegua, ha’e umi profecía oñekumplívo ojehechaukaháicha Apocalipsis kuatiañe’ẽpe. Umi profecía Daniel-pe oĩva oñemotenonde Apocalipsis kuatiañe’ẽpe, ha oguahẽ ñemohu’ãme ára pahápe, Jesucristo Revelación oñemboty’ỹ jave.
“Apocalipsis ha’e peteĩ kuatiañe’ẽ oñembotyséva, ha katu avei peteĩ kuatiañe’ẽ ojepe’áva. Upépe oñemboguapy umi mba’e hechapyrãva oikótava ko yvy rembiasakue ára pahápe. Ko kuatiañe’ẽ mbo’epykuéra hesakã porã, ndaha’éi mba’e kañymby ha ndaikatúiva oñentende. Ipype ojeguerahajey upe profecía rape peteĩchagua oĩ haguéicha Daniel-pe. Oĩ profecía Tupã omombe’ujeyva’ekue, upéicha ohechauka hag̃ua tekotevẽha oñeme’ẽ hag̃ua chupekuéra tuicha importancia. Ñandejára ndojapojeyri umi mba’e ndaha’éiva mba’e tuicha mba’éva.” Manuscript Releases, volume 9, 8.
Judá ruvicha Joacim poguýpe mbohapyha áñope, Nabucodonosor, Babilonia mburuvicha guasu, ou Jerusalén gotyo ha omongoraʼe chupe. Daniel 1:1.
Pe versíkulo peteĩha pe kuatia Danielpegua oguereko heta marandu profétiko, oñehesaʼỹijo porãramo. Ñañepyrũta ñane hesaʼỹijo Jehoiaquim rehe.
Joacim vaʼekue pe peteĩha umi mbohapy mburuvicha guasu paha Judá pegua apytégui. Upévare, haʼe ohechauka pe marandu peteĩha ánhel rehegua. Itaʼýra Joaquín, ojekuaáva avei Jeconías térã Conías ramo, ohechauka pe marandu mokõiha ánhel rehegua. Joaquín rire ou Sedequías, pe paha umi mbohapy mburuvicha guasu paha Judá pegua apytégui. Sedequías ohechauka pe marandu mbohapyha ánhel rehegua. Oĩ heta testígo profético omombaretéva Joacim haʼeha peteĩ símbolo pe marandu peteĩha ánhel rehegua. Tuicha mbaʼe ñantende koʼã prueba, pórke upéva ohechauka pe peteĩha versíkulo Daniel capítulo peteĩpegua omombeʼuha pe marandu peteĩha ánhel rehegua, ha upe añetegua haʼe peteĩ ancla ohejáva capítulo peteĩ oñentende hag̃ua pe marandu peteĩha ánhel rehegua Apocalipsis catorce-pe. Ñañepyrũta Crónicas Mokõihápe.
Ha umi okañýva’ekue kysepuku poguýgui ogueraha hag̃ua Babilóniape; upépe oiko hag̃ua tembiguáiramo chupe ha ita’ýrape kuérape pe rréino Pérsia oguapy peve: oñembopaje hag̃ua Ñandejára ñe’ẽ Jeremías jurúre he’íva, pe yvy omyanyhẽmba peve iñarapytu’u ára; opyta aja nandi ha ojehejareípe, oñeñongatu hag̃ua pe sábado, oñembopaje hag̃uáicha setenta ary. 2 Crónicas 36:20, 21.
Pe jepyre Babilóniape setenta ary pukukue ha’e va’ekue yvy ikatu hag̃uáicha oiko hag̃ua umi sábado oñemboykéva’ekue he’iháicha Levítico mokõi pa. Setenta ary sábado kuéra ojapo irundy ciento noventa ary, Israel yma guaréva omboykéva’ekue Levítico mokõi pa rembiapoukapy. Irundy ciento noventa ary ñemboyke ohenonde’a setenta ary jepepyre. Umi irundy ciento noventa ary pahápe, mbohapy mburuvicha guasu oñemoĩta va’erã ñesũme Nabucodonosor poguýpe.
Pa setenta áño ñembojepokuaapy rire, Ñandejára omoñepyrũ Ciro-pe, ha’e va’ekue peteĩha umi mbohapy mburuvicha guasu apytégui omosẽ va’ekue tembiapoukapy Israel ikatu hag̃uáicha ojevy ha omopu’ã jey Jerusalén. Artajerjes ha’e va’ekue mbohapyha umi mbohapy mburuvicha guasu apytégui, ha ha’e omosẽ pe mbohapyha tembiapoukapy ary 457 a.C.-pe. Pe mbohapyha tembiapoukapy omoñepyrũ Daniel arandukue capítulo 8, versículo 14-pe, umi mokõi sua syry añokuéra. Ary 1798-pe opa pe peteĩha po’ẽ yvypóra ári oúva, Daniel arandukue ojepe’a hag̃ua, ha ou pe peteĩha umi mbohapy ánhelgui. Pe mbohapyha ánhel og̃uahẽ 22 jasypa 1844-pe.
Mbohapy mburuvicha paha ipaháva Judá guigua oñembyaty vaʼekue Nebucodonosor ndive, ha Joaquim jehapyhy jave ñepyrũ vaʼekue umi setenta ary. Upéi osegi Babilonia oñehundi peve, ha pe mburuvicha guasu (Ciro) ohundi vaʼekue Babilóniape, ha upéi sapyʼami rire oiko vaʼekue mburuvicha guasúrõ, omeʼẽ vaʼekue peteĩha umi mbohapy apytégui ñeʼẽmondo. Pe mbohapyha ñeʼẽmondo omoñepyrũ vaʼekue pe profesía kaʼaru ha pyhareve rehegua, opa vaʼekue pe mbohapyha umi mbohapy ánhel apytégui oguahẽvo. Cristo akóinte ombojoaju pe paha pe ñepyrũ rehe.
Pe setenta ary ñepyrũ oikókuri Nabucodonosor oñepyrũrõ guare iñorairõ Jerusalén rehe. Umi setenta ary paha ojehechauka Babilonia ñehundípe. Jerusalén ñehundi paha ha tuichakue oguahẽkuri mbohapy mburuvicha guasu apytégui mbohapyha ári, opavave umi mbohapy vaʼekue oñeñorairõ hese Nabucodonosor. Jerusalén ñehundi ohoakue vaʼekue mbeguekatúpe. Umi mbohapy mburuvicha guasu pahaguáva ohechauka peteĩ símbolo profético, upe sentido-pe opavave oñeñorairõ hese vaʼekue Nabucodonosor. Haʼekuéra oikuaaukákuri umi mbohapy decreto, opavave peteĩ símbolo ramo, péicha avei umi mbohapy ánhel oĩva umi mokõi mil trescientos ára pahápe.
“Esdras pehẽnguépe ojejuhu pe decreto. Versíkulo 12-26-pe. Iforma iporãvévape oñeme’ẽ vaekue Artajerjes rupive, mburuvicha guasu Persia-pegua, 457 a.C.-pe. Ha katu Esdras 6:14-pe he’i Ñandejára róga Jerusalénpe oñemopu’ã hague ‘Ciro, Darío ha Artajerjes, mburuvicha guasu Persia-pegua, mandamiento [“decreto”, margen]-pe he’iháicha’. Ko’ã mbohapy mburuvicha guasu, omoñepyrũvo, omombaretévo jey ha omohu’ãvo pe decreto, ogueru chupe pe perfección ojeruréva profesía ikatu hag̃uáicha ohechauka ñepyrũrã umi 2300 ary. Ojejapyhývo 457 a.C., pe ára oñemohu’ã hague pe decreto, mandamiento ára ramo, ojehecha opaite mba’e profesía omombe’úva umi setenta semána rehegua oñekumpli hague.” The Great Controversy, 326.
Hermana White ohechauka umi mbohapy decreto tekotevẽ hague pe profecía oñemohu’ã porã hag̃ua. Ha’e omyesakã mba’éichapa ojoaju hikuái ojuehe, ha upéicha ojapóvo, ohechauka pe ñe’ẽ hebreo “añete” rehegua característica gramatical-kuéra. He’i pe peteĩha decreto omoñepyrũ hague, mokõiha decreto omombarete jey hague, ha mbohapyha decreto omohu’ã hague “opaite pe profecía rehegua especificación umi setenta semana rehegua.” Pe ñe’ẽ hebreo “añete” ojejapo pe alfabeto hebreo peg̃uarã peteĩha, paapyhaha ha paha letra ñembojoajúgui. Pe peteĩha decreto omoñepyrũ, mokõiha omombarete jey ha pe paha decreto omohu’ã pe profecía. Umi mbohapy decreto oguereko Alpha ha Omega firma, ha oñekumpli Babilonia-pe jejapyhy profecía setenta ary rehegua paha gotyo, jepe pe mbohapyha decreto og̃uahẽ hague heta rire pe setenta ary opa rire. Umi mbohapy decreto ha’e va’ekue progresivo, ha jepémo ha’e hikuái mbohapy decreto, upéicharõ jepe opyta va’ekue peteĩ símbolo profético año hag̃uáicha.
Pe ánhel peteĩha og̃uahẽkuri ary 1798-pe, pe ánhel mokõiha og̃uahẽkuri ára pyahúpe ary 1844-pe, ha pe ánhel mbohapyha og̃uahẽkuri 22 jasypa 1844-pe. Umi mbohapy ánhel ha’e peteĩ símbolo profético, ohechaukáva pe evanhélio opa’ỹva Apocalipsis capítulo catorcepegua.
“Pe marandu peteĩha ha mokõiha oñeme’ẽ vaʼekue ary 1843 ha 1844-pe, ha koʼág̃a ñande ñaiméma pe marandu mbohapyha ñemomarandúpe; hákatu umi mbohapyve marandu gueteri oñemomarandu vaʼerã. Koʼág̃a avei tuicha tekotevẽ, yma guaréichaite, oñemombeʼujey hag̃ua umi marandu umi ohekáva añetegua-pe g̃uarã. Haiha ha ñeʼẽ rupive jaikuaauka vaʼerã pe marandu, jahechaukávo iñorden, ha umi profesía ñemoĩ hag̃ua, oguerúva ñandéve pe ánhel mbohapyha marandúpe. Ndaikatúi oĩ pe mbohapyha pe peteĩha ha pe mokõihaʼỹre. Koʼã marandu ñameʼẽ vaʼerã ko yvy ape ári opavavepe kuatiañeʼẽ rupi ha ñemoñeʼẽme, jahechaukávo marandu profesiagua rembiasakue rape rupi umi mbaʼe oiko vaʼekue ha umi oikótava.” Selected Messages, libro 2, 104, 105.
Mbohapy mburuvicha paha ipaháva Judá guigua peteĩ techaukaha añónte vaʼekue, opavave niko oguerahauka vaʼekue opaichagua jejoko ha ñemoĩ poguýpe Babilonia ruvicha guasu rupi. Mbohapy mburuvicha paha Judá guigua, mbohapy apoukapy ha mbohapy ánhel, jepe iñambue porã hag̃ua mbohapy ramo, avei oñerrepresenta peteĩ techaukaha profético ramo.
Mbohapy mburuvicha guasu ipahaguéva oike pe marco profético pe profecía oñepyrũha guive umi setenta ary tekoñembyasy rehegua, ha upéicha rupi oiko hikuái pe ñepyrũme ohechaukáva mba’éichapa opa umi setenta ary tekoñembyasy rehegua. Pe tekoñembyasy oñepyrũkuri mbohapy mburuvicha guasu ñemoĩ poguýpe mbeguekatúpe rupive, ha ipahápe oguahẽ pe tetãnguéra mburuvicharenda ha itáva guasu ñehundípe. Pe profecía paha ombojegua tetã ha Babilonia táva guasu ñehundi, ha upéva ohechauka mbohapy decreto oñembohasáva mbeguekatúpe oguahẽmava. Pe profecía mokõi mil trescientos ary rehegua ñepyrũ ojehechauka mbohapy decreto oñembohasáva mbeguekatúpe, ha upéva ohechauka pe profecía mokõi mil trescientos ary rehegua paha, oguerekóva mbohapy marandu oñembohasáva mbeguekatúpe.
Mbohapy ánhel, ha hikuái mbohapy marandu tee, ojehechauka vaʼekue mbohapy mburuvicha guasu ha imbohapy decreto oñembojoapy hag̃ua rupive. Mbohapy mburuvicha guasu omombeʼúva peteĩteĩ hikuái umi mbohapy decreto tee, ojehechauka vaʼekue mbohapy mburuvicha guasu oñembojoapýva rupive, peteĩteĩva ogueru vaʼekue imarandu kuéra puʼakaʼỹ rehegua Nabucodonosor rovái. Mbohapy marandu puʼakaʼỹ rehegua, ojehechauka vaʼekue mbohapy decreto rupive, ha umíva katu ohechauka jey mbohapy marandu. Peteĩva omoñepyrũ pe profesía setenta ary rehegua, ha upéva katu opa pe profesía mokõi mil trescientos ary rehegua ñepyrũme, ha upéva opa pe ánhel mbohapyha oguahẽvo ary 1844-pe. Umi setenta ary pe yvy oikóta hag̃uáicha isábado ryepýpe ndaikatúi oñembojaʼo octubre 22, 1844-gui.
Jehoiakim ohechauka Ciro ñe’ẽme’ẽ peteĩha ha avei pe ánhel peteĩha marandu Apocalipsis capítulo catorcepegua. Ko’ẽ rire, mbohapy testígo umi mbohapy mburuvicha guasu Judá pygua pahápegua, umi mbohapy ñe’ẽme’ẽ ha umi mbohapy ánhel marandu ome’ẽ marandu añetetéva Jehoiakim símbolo rehegua; pe tembiasakue profétika umi mbohapy ánhel rehegua niko inspiración omba’apo porãiterei hese ohechauka hag̃ua hesakã porã. Opa mbohapy marandu oguereko peteĩ ñepyrũ guasu histórico, ha upéi peteĩ mbaretekuéra histórico.
Pe ánhel peteĩha og̃uahẽ vaʼekue 1798-pe, ha oñemombarete 11 jasypoapy 1840-pe, oñemoneĩvo pe ára peteĩ ary hag̃uava princípio.
“Áño 1840-pe ambue profecía hechapyrãite oñekumby porã ha ombohetave opavave remiandu. Mokõi áño mboyve, Josiah Litch, peteĩva umi ministro tenondegua opredikáva pe jeju mokõiha rehe, omoherakuã peteĩ jehechakuaa Apocalipsis 9 rehegua, omombeʼúvo pe Imperio Otomano hoʼataha. Ipapapýpe heʼiháicha, ko mbarete ojeity vaʼerã... árape 11 jasypoapy 1840-pe, “pe mbarete otomano Constantinopla-pe ikatu ojehaʼarõ oñembyai hag̃ua. Ha kóva, che aguerovia, ojehechataha péicha.”
“Pe áraite ojehechaukáma vaʼekuépe, Turkía, hembiporavoha rupi, omoneĩ umi tetãnguéra joajuha Europa-pegua ñangareko, ha upéicha omoĩ ijehe umi tetã cristianokuéra poguýpe. Pe mbaʼe oikóva omohuʼãite pe marandu ñemoñeʼẽ. Ojekuaávo upéva, hetaiterei tapicha oguerovia Miller ha umi imoirũva ogueraha vaʼekue ñemyesakã profétikape umi principio hekoitépe, ha peteĩ pytyvõ tuichaite oñemeʼẽ pe advenimiento rembiapópe. Kuimbaʼe arandu ha tenda porãme oĩva ojoaju Miller ndive, mokõivéva opredika ha opublikávo hemiandu, ha ary 1840 guive 1844 peve pe tembiapo pyaʼeterei oñemyasãi.” The Great Controversy, 334, 335.
Pe ánhel peteĩha og̃uahẽkuri oikuaaukávo huísio ñepyrũha ary 1798-pe, ha pe marandu oñemopyenda vaʼekue William Miller ohechakuaa porã hague peteĩ ára, maranduʼypy Bíblico-pe, orrepresentaha peteĩ ary. Upéva oñemoneĩkuri “11 jasypoapy 1840-pe,” ha pe marandu peteĩha oñemombarete. Ojejavy rire pe marandu Cristo ou jeýta hag̃ua pe ary bíblico 1843-pe, ha upéva ohasávaʼekue ary 1844 peve, pe mokõiha ánhel Apocalipsis kapítulo catorcegua-pe og̃uahẽ. Ojejavy rire pe marandu pe ára pyahu ary 1844-pe, umi tupão protestánte okyhyjeʼỹre omboyke Miller rembiapoukapy peteĩ ára peteĩ ary-rã, ha oiko Babilonia rajykuéra ramo. Upe marandu upéi oñemombareteve ary 1844 roʼykupe jave, oñembojoaju rire pe Marandu Pyhare Mbytegua ndive. Ojehu hag̃ua pe Marandu Pyhare Mbytegua oñembotuichaháicha 22 jasypa 1844-pe, pe mbohapyha ánhel og̃uahẽ hembiapo marandu reheve.
Pe Adventísmo Laodiceagua 1863-pegua ñe’ẽrenduhỹ rehe, Ñandejára tavayguakuérape oñeme’ẽ jey hag̃ua yma guare Israel rembiasakue oiko hag̃ua, oiko hag̃ua hikuái desiértope guatarei haguéicha. Pe ñemombarete hag̃ua pe mbohapyha marandu oha’arõ vaʼerãkuri pe 11 jasyporundy ary 2001 peve. Káda peteĩ umi mbohapy marandu apytégui oguahẽ historia-pe ha upéi oñemombarete.
Jehoiakim ha Ciro ohechauka pe ñemombarete ángel peteĩha rehegua, ndaha’éi iñeguahẽ. Jehoiakim niko pe peteĩha umi mbohapy mburuvicha guasu paha Judá guagua apytépe, ha jepe ha’e ohechauka pe marandu ángel peteĩha rehegua, umi tekome’ẽ profético ha’e ha avei Ciro ohechaukáva omyesakã porã mokõivéva ha’eha techaukaha pe ñemombarete ángel peteĩha rehegua, ha ndaha’éi techaukaha iñeguahẽ rehegua. Pe marandu peteĩha iñeguahẽ Jehoiakim rembiasakue-pe ha’e va’ekue Manasés, pe peteĩha umi pokõi mburuvicha guasu paha Judá guagua apytépe.
Mokõi Jerusalén ñehundi tuichakue paha ha ipahaguetéva mboyve oĩ kuri siete mburuvicha guasu. Umi siete mburuvicha guasu ohechauka peteĩ tembiasakue oñemotenondéva, ha upéichaite avei pe tembiasakue haʼekuéra ohechaukáva’ekue 1798 guive 1844 peve. Pe ángel peteĩha oguahẽkuri ary 1798-pe, ha pe mbohapyha oguahẽkuri 22 jasypa 1844-pe. Pe tembiasakue 1798 guive 1844 peve, haʼe hína pe ángel peteĩha ha mokõiha rembiasakue. Pe ángel mbohapyha rembiasakue oñepyrũkuri 1844-pe. Hermana White omombeʼúrõ Apocalipsis kapítulo diez-pe pe simbolismo umi siete trueno rehegua, heʼi umi siete trueno ohechauka pe ángel peteĩha ha mokõiha rembiasakue, ha ndahaʼéi pe ángel mbohapyha rembiasakue.
“Pe tesakã porãite oñeme'ẽva'ekue Juánpe ha ojehechaukáva umi siete truénope, ha'e va'ekue peteĩ ñemombe'u porã umi mba'e oikótavare pe ñe'ẽmondo peteĩha ha mokõiha ánhel reheguápe.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 971.
Pe Apocalipsis kapítulo diez-pe oñeñe’ẽva umi siete trueno rembiasakue omomba’eguasu pe tembiasakue oñemombaretevévo pe ángel peteĩha 11 jasypoapy 1840 guive pe ñembyasýpe guasu 22 jasypa 1844 peve; upéicharõ jepe, oike ipype pe tembiasakue tuichakue pe ángel peteĩha ha mokõiha rehegua. Pe aplicación general umi siete trueno rehegua ha’e hína ombojegua hag̃ua 1798 guive 22 jasypa 1844 peve. Pe tembiasakue pe ángel peteĩha og̃uahẽhague 1798 guive pe ñembyasýpe guasu peve ha’e pe tembiasakue pe ángel peteĩha ha mokõiha rehegua, ha proféticamente oñerrepresenta siete trueno ramo. Umi siete trueno avei oñetipifika vaʼekue Judá ruvicha guasu paha siete rehe. Umi mbohapy paha umi ruvicha guasu apytégui ndahaʼéi vaʼekue ohechaukánteva ruvicha guasu ojoapy hag̃uánte, síno oñondivepa haʼe peteĩ símbolo añónte, ojejapóva peteĩha, mbytegua ha pahagua reheve.
Pe mbohapy ánhel rembiasakuepe, pe marandu peteĩha oñemombarete 11 jasypoapy 1840-pe, ha mokõivéva, Jehoiacim ha Ciro, ohechauka upe tembiapo profético.
Rojekuéta jahechakuaa ko'ã añetegua iñimportantevéva pe artíkulo oúvape.
“Tekopotĩ marangatuete ojehayhuva’erã opa temimbo’ére. Opa akãme ojejereva’erã kyhyje marangatúpe Ñandejára Ñe’ẽ ojehechaukáva gotyo. Tesape ha gracia oñeme’ẽta umi péicha ohendúva Ñandejárape. Haʼekuéra ohecháta mba’e hechapyrãva hembiapoukapýpe. Añetegua guasu oĩ vaʼekue oñeñangarekóʼỹre ha ojehechaʼỹre Pentecostés ára guive, ohesapéta Ñandejára Ñeʼẽgui ipotĩete ypykuehápe. Umi añetehápe ohayhúva Ñandejárape, Espíritu Santo ohechaukáta añetegua okañymíva akãgui, ha avei ohechaukáta añetegua ipyahupyrévaite. Umi hoʼúva Tupã Raʼy roʼo ha hoʼúva huguy oguenohẽta Daniel ha Apocalipsis kuatiágui añetegua Espíritu Santo omokyreʼỹva. Haʼekuéra omoñepyrũta ombaʼapo mbarete ndaikatumoʼãiva ojokopyre. Mitãnguéra rembe ojepeʼáta omombeʼu hag̃ua umi ñemimby oĩva kañy yvypóra akãgui. Ñandejára oiporavo ko yvy arigua mbaʼe tavýva omotĩ hag̃ua umi arandúvape, ha umi ikangýva ko yvy arigua omotĩ hag̃ua umi imbaretevape.”
“Pe Biblia ndojejerúi ñane mbo’ehaópe oñemoĩ hag̃uáicha mbytépe pe jerovia’ỹ rehegua. Pe Biblia oikotevẽ oñemoĩ hag̃ua tekombo’e pyendáramo ha iñakãrapu’ãrã ramo. Añetehápe, jaikuaa hetavéma Ñandejára oikovéva Ñe’ẽgui yma guaréicha guive, ha upéicharõ jepe heta gueteri oĩ ñaaprendéva. Oiporu va’erã chupe Ñandejára oikovéva Ñe’ẽramo, ha oñemomba’e va’erã hese peteĩharã, pahaguã, ha iporãvévaramo opa mba’épe. Upérõ ojehecháta pe kakuaa añeteguáva espíritu rehegua. Tembiapokuekuéra omyakãrapu’ãta carácter religioso hesãiva, ho’úgui hikuái pe So’o ha ho’úgui pe Tuguy Ñandejára Ra’y rehegua. Péro noñangarekóiramo hese ha noñemongakuaáiramo, pe ánga resãi oñembyaíta. Epyta pe tesape rapepe. Eñemoarandu pe Bibliare. Umi oservíva Ñandejárape jerovia hag̃uáicha ohupytýta jehovasa. Pe ndohejái tembiapo jeroviaha rehegua opyta hag̃ua jehepyme’ẽ’ỹre, omokoronáta mborayhu ha tekojoja rehegua opa tembiapo umi techaukaha iñespecialva imborayhu ha imandu’a porãgui.” Review and Herald, 17 de agosto de 1897.