Gabriel ou vaʼekue Daniel rendápe kapítulo nueve-pe omeʼẽ hag̃ua chupe katupyry ha entendimiento umi mokõi visión rehegua, ojehechauka vaʼekue kapítulo ocho-pe.
Ha ha’e che informakuri, oñe’ẽ hendive, ha he’i: Nde, Daniel, ko’ág̃a aju amyesakã hag̃ua ndéve ha ame’ẽ hag̃ua arandu ha kuaapy. Nde ñembo’e ñepyrũme osẽ kuri pe ñe’ẽmondo, ha aju amombe’u hag̃ua ndéve; nde niko rehayhueterei hag̃ua: upévare, eikuaa porã pe mba’e, ha ejepy’amongeta pe visión rehe. Daniel 9:22, 23.
Ikatu hag̃uáicha Daniel oreko pe “entendimiento” oikotevẽva, Gabriel he’i chupe toikũmby mokõive pe “asunto” ha pe “visión”. Pe “asunto” ha’e pe visión oñe’ẽva pe santuario ha pe ehérsito ñemomichĩ rehe, ha pe “visión” katu ha’e pe visión oñe’ẽva 22 de octubre de 1844 rehe. Hermana White avei omomba’e guasu ko’ã mokõi visión oikuaauka jave ñandéve Daniel oheka hague oikũmby hag̃ua mba’éichapa ojoaju umi setenta áño de cautiverio ha umi mokõi mil trescientos áño. Umi setenta áño ha’e umi mba’e Gabriel ombohérava pe “asunto”, ha pe “visión” katu ha’e umi mokõi mil trescientos áño. Daniel orrepresenta umi “arandu” ára pahápe, Gabriel ome’ẽ jave pe interpretación umi mokõi mil trescientos áño rehegua. Umi “arandu” ohechakuaa mokõive pe “asunto” ha pe “visión” Gabriel interpretación-pe; umi iñañáva ndoikũmbýi. Umi Millerita oikũmby pe “asunto” ha pe “visión”, péro peteĩ límite peve añoite.
Umi irundy ciento noventa ary de tiempo de prueba niko peteĩ período oñemopyendáva irundy ciento noventa ary de rebelión contra pe pacto “siete tiempos” rehe, ojejapóva representación Levítico mokõi pa cinco ha mokõi pa seis-pe. Umi setenta ary de cautiverio niko pe total opaite umi ary pe yvy ndojehejái vaʼekue ovyʼa hag̃ua hembipota pytuʼu rehe.
Pe arapokõindy Cristo omombarete hag̃ua pe ñe'ẽme'ẽ heta ndive, ha'e va'ekue peteĩ ta'anga ñe'ẽme'ẽmeguare joavy rehegua, ojehechaukaháicha mokõi ára pukukue mil mokõi saĩnte sesenta reheve. Upe arapokõindy profétika oñemboja'o va'ekue kurusu rupive, upéva ohechauka Ñandejára sello.
“Mba’épa pe Tupã oikovéva sello, oñemoĩva Itavayguakuéra syvakuápe? Ha’e peteĩ techaukaha umi ánhel ikatúva omoñe’ẽ, ha ndaha’éi umi tesa yvypóra rehegua; pe ánhel ohundíva niko ohechava’erã ko techaukaha ñepysyrõ rehegua. Pe apytu’ũ arandu ohecha kuri kurusu Calvario pegua techaukaha Ñandejára ra’ykuéra ha tajýrakuéra oguerohory va’ekuépe. Oñembogue pe angaipa, Tupã léi rehe ñembohasa angaipa. Ha’ekuéra oreko pe ao ñemendaha rehegua, ha iñe’ẽrendúva ha jeroviapýva opaite Tupã mandamientokuérape.” Manuscript Releases, volúmen 21, 52.
Upe semana ohechauka mokõi ára pegua peteĩteĩ mil doscientos sesenta ary, oñemboja’óva pe léi domingo guigua 538-pe, (pe mymba ra’ãnga) ipype paganismo ha upéi papalismo opyrũ yvýre pe santuario ha pe aty. Mil doscientos sesenta ára aja, Cristo ome’ẽ Itestimonio; upéi ambue mil doscientos sesenta ára aja, Cristo ome’ẽ upe testimonio peteĩcha idisipulokuéra rupive. Mil doscientos sesenta ary aja, Satanás ome’ẽ itestimonio paganismo rupive; ha upéi ambue mil doscientos sesenta ary aja, Satanás ome’ẽ itestimonio papado rupive.
Pe ñe’ẽme’ẽ, yma Israél yma guare iñe’ẽrendúpe’ỹ rupi, oiko vaʼekue Tupã “joavyramo”, haʼe vaʼekue Levítico kuatiañe’ẽ mokõipa po capítulogua ñe’ẽme’ẽ, omyesakãva yvy pytuʼu ha pe jubileo ojegueromanduʼa vaʼerãva káda irundypa porundy ary rehe.
Ha Ñandejára oñeʼẽ hag̃ua Moisés ndive yvyty Sinaípe, heʼívo: Eñeʼẽ Israel raʼykuérape, ha ere chupekuéra: Peikévo pe yvýpe che ameʼẽtavapeẽ, upérõ pe yvy toguereko peteĩ pytuʼu ára marangatu Ñandejárape guarã. Seis ary reñotỹta nde kokuépe, ha seis ary repodaíta nde parral, ha rembyatýta hiʼa. Ha pe séptimo arype oĩta peteĩ pytuʼu marangatu yvýpe guarã, peteĩ sábado Ñandejárape guarã: ani reñotỹ nde kokuépe, ni repodái nde parral. Pe ne mbaʼetygui heñóiva ijehegui ani remonoʼõ, ha nde parral oñeñangarekoʼỹvagui ani rembyaty umi uva; pevaʼerã niko peteĩ ary pytuʼu rehegua yvýpe guarã. Ha pe yvy sábado oikóta tembiʼurã peẽme guarã; ndéve, ne rembiguáipe, ne rembiguái kuñáme, pe tembiguái ojeporúvape rembaʼapópe, ha pe pytaguápe oikóva nendive; ne mymbakuérape guarã avei, ha umi mymba ñúmeguápe oĩvape nde yvýpe, opa pe hiʼa oikóta tembiʼurã. Ha remombaʼéta ndejehegui siete sábado ary rehegua, siete jevy siete ary; ha umi siete sábado ary rehegua pukukue oikóta ndéve cuarenta y nueve ary. Upérõ rembopuʼéta jubileo turu pe séptimo jasy pahápe, pe jasypa ára rehe; pe ñemopotĩ árape pembopúta pe turu pene retã pukukue javeve. Ha pembosagrárta pe ary cincuenta, ha peikuaaukáta sãsõ opa pe retã rupi opa umi oikóvape ipype guarã: upéva oikóta peteĩ jubileo peẽme guarã; ha peteĩteĩva pende apytégui ojevyta ijyvýteépe, ha peteĩteĩva ojevyta hogayguakuéra rendápe. Pe ary cincuenta oikóta jubileo peẽme guarã: ani peñotỹ, ni pemonoʼõ pe ipype heñóiva ijehegui, ni pembyaty ipype umi uva pe nde parral oñeñangarekoʼỹvagui. Cháke upéva hína jubileo; imarangatu vaʼerã peẽme guarã: peʼúta hiʼa ñúgui. Ko jubileo arýpe peteĩteĩva ojevyta ijyvýteépe. Levítico 25:1–13.
Pe mokõiha trescientos ary ñeporandu marangatúpe, Cristo omombaretévo pe ñe'ẽme'ẽva’ekue semánape, ha umi irundycientos noventa ary, ojoaju hag̃uáichaite Leviticus capítulo veinte y cinco ha veinte y seis-pe oĩva “siete tiempos” rehe.
Eikuaa ha enténdena upévare, Jerusalén ñemyatyrõ ha ñemopuʼãrã rehegua ñeʼẽ osẽha guive pe Mesías Mburuvicha peve, oĩta siete semána ha sesenta y mokõi semána; pe táva rape oñemopuʼã jeýta, ha pe murálla avei, jehasa asýpe jepe. Daniel 9:2.
Sesenta y nueve semanas que comienzan en 457 a. C. te llevan al bautismo de Cristo, y al comienzo de la semana en la cual él confirmó el pacto, que era el pacto de la “querella” de Dios. Pero hubo una semana de semanas (cuarenta y nueve años), que fue aislada de las sesenta y nueve semanas por la frase “siete semanas, y sesenta y dos semanas”. Comenzando en 457 a. C., había de haber cuarenta y nueve años, una referencia clara al pacto de Levítico capítulo veinticinco, y a la celebración del jubileo. Esos cuarenta y nueve años no eran solamente un símbolo de los ciclos del jubileo, sino también de Pentecostés, que es el quincuagésimo día que sigue a los cuarenta y nueve días de la fiesta de las semanas.
Umi cuarenta y nueve ary peteĩha mokõisa cien ary pehẽngue, umi irundysa noventa ary, ha pe semana oñemombaretehague pe ñe’ẽme’ẽ, opavave oĩ joaju hag̃ua peteĩchaite umi mokõisa po ciento mokõisa ary rehe, ojehechaukáva “siete tiempos” ramo, Levítico veintiséis-pe. Káda peteĩva umi pehẽngue profecía mokõisa cien ary rehegua oĩ joaju hag̃ua peteĩchaite umi “siete tiempos” rehe, upéva Adventismo omoĩva peteĩ lado ha omboykéva’ekue 1863-pe. Umi “siete tiempos” ha’e peteĩ símbolo pe pacto jubileo rehegua, ha upévare avei tekotevẽ ojehechakuaa, araka’e pe mokõisa cien ary opa vaʼekue 22 jasypa octubre 1844-pe, upéicha avei opa vaʼekue umi mokõisa po ciento mokõisa ary upe áraitepe; Moisés niko ohai vaʼekue Levítico kapítulo mokõisa po-pe:
Ha reipapáta ndejehegui siete arapokõindy ary rehegua, siete jevy siete ary; ha umi siete arapokõindy ary rehegua pukukue ha’éta ndéve cuarenta y nueve ary. Upéi rembopuukáta pe turu Jubileo rehegua, pe séptimo jasy ára paha rehe, pe ñemoĩ porã ára guasúpe pembopuukáta pe turu opaite pene retã rupi. Levítico 25:8, 9.
Opaite período profético umi mokõi mil trescientos ary ryepýpe oĩ joajúpe hag̃ua peteĩchaite “siete tiempos” ndive Levítico veintiséis-pe, oikehápe pe ára mokõive período profético opahague. Umi cuarenta y nueve ary tenondegua ohechauka pe tembiapo oñemopuʼã ha oñemyatyrõ jeývo Jerusalén, oñemohuʼãtava Tupã tavayguakuéra osẽ vove Babilonia-gui. Pe tupão oñemohuʼãma pe mbohapyha decreto mboyve, ha péicha avei pe tupão Millerita oñemohuʼãma pe mbohapyha ánhel oguahẽ mboyve. Upéicharõ jepe, rire 457 a.C., “pe tape” gueteri oikotevẽvaʼekue “toñemopuʼã jeývo, ha pe muralla, jepe ipohýi jave umi ára.” Alpha ha Omega ramo, Jesús tapiaite ohechauka peteĩ mbaʼe paha, peteĩ mbaʼe ñepyrũ reheve, ha rire 22 de octubre de 1844, umi Millerita omohuʼãvaʼerã “pe tape” ha “pe muralla,” “ipohýi jave umi ára.”
Hermana White ohechauka Jerusalén jerére pe muralla tee ñangarekorã ramo peteĩ símbolo Tupã léi rehegua, ha upe rire pya’e, 22 de octubre de 1844 rire, umi jeroviahaetéva oñembohape hag̃ua pe santuario yvagapegua peve ha oikuaa Tupã léipe (pe murálla). Ikatu hag̃uáicha oikuaa Tupã léi, oikehápe pe sábado, umi Milleríta oñembohape jey hag̃ua Israel yma guarépeguare pacto gotyo. Pe “calle” tee ñemyatyrõ, ha’e pe ñemyatyrõ ojejapova’ekue espirituálmente umi Milleríta ojere jey jave Jeremías “tape yma guaréva” gotyo. Umi “ára jehasa asýva” oĩ va’erãva pe periodope oñemopu’ãhápe pe muralla ha pe calle, oñekumpli va’erã kuri 1844 rire, ha pe Guerra Civil upérõ oñemboja ha pya’e oñepyrũva upe historiaitepe, orrepresenta umi ára jehasa asýva.
Oime haguére ijerovia hag̃ua, oguahẽvaʼerãmoʼã arýpe jubileo pegua mokõipa poha peteĩha simbólikope (oñehenóihápe umi tembiguái osẽ hag̃ua sãsõme), ha upéva avei ojehechauka Pentecostés ára mokõipa poha peteĩhápe (marandu ñemosãsõ rehegua ohóvo opa mundo pukukue). Péro 1844 rire hetave opuʼã pe tesape sábado rehe, ha 1863-pe avei omboyke hikuái pe marandu Moisés rehegua (pe “siete tiempos”), oñemeʼẽ vaʼekue chupekuéra Elías rupive (William Miller). Jaʼeséramo ambue hendáicha, haʼekuéra ojei “pe tape”gui (umi tape yma guare) haʼevaʼekue omyatyro ha oguata hag̃ua ipype.
Jesús tapia meme opa ára ñepyrũ rupi, ha pe parábola umi pa virhen rehegua oñemombeʼu jey vove umi ára pahápe, pe tembiapo omoĩjeývo Jerusalén oñehupyty jey vaʼerã. Pe “tape ha murálla” oñemopuʼãta “tiempo pohýipe”. Koʼág̃a jaikehína umi tiempo pohýipe. 22 de octubre de 1844 ohechauka typológicamente pe ley dominical pyaʼe oútava, upévare og̃uahẽ vove pe “aravo pe yvyryrýi guasu rehegua”, Apocalipsis mokõihaʼỹ joapy peteĩha guive, pe tape ha murálla oñemopuʼãta tiempo pohýipe. Koʼág̃a jahechaukáta umi tiempo pohýiha pe “tetãnguéra pochy” omoheñóiva umi ñorairõ Islam rehegua ojupi ohóvo.
Omyesakãvo umi mba'e ojehaíma va'ekue peteĩ “tiempo de angustia” rehe, ha'e ome'ẽ peteĩ ñemyesakã oĩva kuatiañe'ẽ Early Writings-pe.
“1. Kuatiápe 33-pe oñeme’ẽ ko’ãva: ‘Ahecha hague pe sábado marangatu ha’eha, ha ha’eta, pe muro omboja’óva Tupã Israel añeteguápe umi ndogueroviáivagui; ha pe sábado ha’eha pe porandu guasu ombojoaju hag̃ua ikorasõkuérape Tupã rembiguái ahayhuetéva, oha’arõvape. Ahecha avei Tupã oguerekoha ta’ýra kuéra ndohecháiva ha ndojokóiva pe sábado. Ha’ekuéra ndoromboykéi pe tesape hi’arigua. Ha pe ñepyrũme pe ára jehasa asýva, ore renyhẽ Espíritu Santo-gui ore osẽvo roikuaauka hag̃ua pe sábado hetave hag̃ua.’”
“Ko jehecha ojechauka kuri 1847-pe, mbovyiterei ramo guare umi pehẽngue adventista oñangarekóva pytuʼu ára rehe, ha koʼã apytépe avei mbovyiterei oimoʼãva upéva ñangarekoha iñimportánteha haĝua ombojaʼo hag̃ua Tupã tavayguakuéra ha umi ndogueroviáivagui. Koʼág̃a upe jehechapyrã ojejapo hag̃uáicha oñepyrũma ojehecha. ‘Upe ñepyrũ pe ára jehasa asy rehegua,’ koʼápe oñeñeʼẽva, ndahaʼéi umi mbaʼasy guasu oñepyrũtaha oñohẽ jave, síno peteĩ aravo mbyky upe mboyve, Cristo oĩ aja pe tupaópe. Upe jave, pe tembiapo ñesalvasión rehegua oñemboty hag̃uáicha, jehasa asy ouvaʼerãta yvy ári, ha umi tetãnguéra ipochýta, upéicharõ jepe ojoko hag̃uáicha ani hag̃ua ojejoko pe tembiapo ánhel mbohapyha rehegua. Upe jave ouvaʼerã pe ‘ama pahápegua,’ térã pe piroʼy Ñandejára renondéguiúva, omeʼẽ hag̃uáicha pokatu pe ñeʼẽ hatã ánhel mbohapyha rehegua-pe, ha ombosakoʼi hag̃ua umi imarangatúva ikatu hag̃uáicha oñemboʼy pe ára umi siete mbaʼasy guasu paha oñohẽta jave.” Early Writings, 85.
Oĩ peteĩ “mbykymi ára,” oĩva pe ñembopyta pahápe mboyve, upépe “tetãnguéra ipochýta, jepe oñeñongatúta ojokopyrépe.” Upe jave avei oguahẽta “amá pahaguévo.” Pe “tetãnguéra pochy,” ha’e peteĩ símbolo ojehechakuaáva Apocalipsis kapítulo once-pe.
Ha umi tetãnguéra ipochy, ha nde pochy oguahẽma, ha umi omanóva ára, ojehusgaha hag̃uáicha, ha reheme’ẽ hag̃uáicha jehepyme’ẽ nde rembiguái profetakuérape, ha umi marangatúpe, ha umi okyhyjévape nde réra-gui, michĩ ha tuichávape; ha rembogue hag̃ua umi ombyaíva yvy. Apocalipsis 11:18.
Hermana White omombe’u ko versíkulore.
“Ahecha umi tetãnguéra pochy, Tupã pochy ha umi omanóva jehusga ára ha’eha peteĩteĩ ijojaha’ỹva ha ojoapyva, peteĩ ou ambue rire; avei ahecha Miguel ndopu’ãi hague gueteri, ha pe jehasa asy araka’eve ndoikóiva gueteri noñepyrũi hague. Umi tetãnguéra ko’ág̃a ipochy hína; ha ñande Pa’i Guasu omohu’ã vove hembiapo pe tupaópe, ha’e opu’ãta, oñemonde hag̃ua jehovasa’ỹ ao rehe, ha upéi oñeñohẽta umi siete plaga pahague.”
“Ahecha umi irundy ánhel oguerekotaha umi irundy yvytu Jesús rembiapo oñemohuʼã meve pe santuario-pe, ha upéi oútaha umi siete plagas pahague.” Early Writings, 36.
“Pytagua pochyro” oiko pe gracia ñemboty mboyve, pórke upéi ou “Tupã pochy”. “Tupã pochy” oiko gracia ñemboty jave, ha pe “ára ombojovake hag̃ua omanóva kuérape” katu he’ise peteĩ ñembyaty oikóva milenio aja, ha ndaha’éi pe omanóva kuéra ñembyaty oñepyrũva’ekue 1844-pe.
Ha ahecha peteĩ ánhel oguejyha yvágagui, oguerekóva ipope pe yvykua pypuku hag̃uã’ỹva llave ha peteĩ cadena tuicháva. Ha ojapyhy pe dragónpe, upe mbói yma guarépe, ha’éva Aña ha Satanás, ha oñapytĩ chupe mil áño aja, ha omombo chupe pe yvykua pypuku hag̃uã’ỹvape, ha omboty hag̃ua upépe, ha omoĩ hese peteĩ séllo, ani hag̃ua ombotavyve umi tetãnguéra pe mil áño oñekumpli peve; ha upéi ojeheja va’erã chupe sapy’ami. Ha ahecha guapyha guasu-kuéra, ha oguapy hesekuéra, ha oñeme’ẽ chupekuéra huísio; ha ahecha umi ánga oñakã’o vaʼekue Jesús rehe hechapyrã rupi, ha Tupã ñe’ẽ rehehápe, ha umi ndojerureivaʼekue mymba pehẽnguépe, ni taʼãngápe, ha noñemohendáivaʼekue hese iñakã renondépe térã ipope imárka; ha oikove jey hikuái ha ogovernáta Cristo ndive mil áño aja. Apocalipsis 20:1–4.
Pe “jejuzga ome’ẽva” umi santo-kuérape, ohechauka haʼekuéra omboguejytaha jejuzga umi iñañávare pe milenio aja, ndahaʼéi haʼekuéra ojehuzgaha.
“Umi mil áño oĩva pe primera ha mokõiha jeikove jey apytépe oiko umi añámegua jehusga. Apóstol Pablo ohechauka ko jehusga peteĩ mba’e oikótava mokõiha jeju rire. ‘Ani pehusga mba’eve ára mboyve, pe Ñandejára ou peve, ha’e omoherakuãtava pytũmby mba’e kañymby, ha oikuaaukáta umi korasõ remiandu.’ 1 Corintios 4:5. Daniel he’i, Araka’evegua Tuja ou ramo, ‘jehusga oñeme’ẽ yvatevéva Imarangatu kuérape.’ Daniel 7:22. Upérõ umi hekojojáva ogovernáta mburuvicha guasu ha pa’i ramo Tupãme g̃uarã. Juan he’i Apocalipsis-pe: ‘Ahecha tróno kuéra, ha oguapy hesekuéra, ha jehusga oñeme’ẽ chupekuéra.’ ‘Ha’ekuéra ha’éta Tupã ha Cristo pa’i, ha ogovernáta Hendive mil áño.’ Apocalipsis 20:4, 6. Ko tiempo-pe voi, Pablo he’i haguéicha, ‘umi marangatu ohusgáta yvy ape arigua.’ 1 Corintios 6:2. Cristo ndive joajúpe ohusga hikuái umi añámeguápe, ombojojávo hembiapo kuéra pe léi kuatia rehe, Biblia rehe, ha odesidívo káda káso umi tembiapo ojapóva’ekue hete ryepýpe he’iháicha. Upéi, pe parte umi añámegua ohasa va’erã oñeme’ẽ chupekuéra hembiapokuéra he’iháicha; ha upéva oñembokuatia héra kuéra rehe pe manómegua kuatiápe.”
“Satanás avei ha umi ánhel aña ojehusga Cristo ha Itavayguakuéra rupi. He’i Pablo: ‘Nda peikuaái piko ñande jahusgataha umi ánhelpe?’ Versículo 3. Ha Judas omombe’u: ‘ha umi ánhel ndaopytáiva’ekue hikuái iñepyrũme oguerekova’ekuepe, síno oheja va’ekue hóga tee, Ha’e ojoko opa ára g̃uarã itysãmbýpe pytũ guýpe ára guasu jehusgág̃uarã.’ Judas 6.”
“Mil áño oñemohuʼãvo, pe mokõiha jeikove jey oikóta. Upéi umi iñañáva oñemopuʼãta omanóva apytégui ha ojehechaukáta Tupã renondépe oñemboguata hag̃ua ‘pe huísio ojehaíva’. Péicha pe revelador, omombeʼu rire umi ihusto jeikove jey rehegua, heʼi: ‘Ha umi ambue omanóva ndoikovéi jeýi pe mil áño oñemohuʼã peve.’ Apocalipsis 20:5. Ha Isaías heʼi umi iñañáva rehe: ‘Oñembyatýta oñondive, yvykua pýpe oñembyatýva preso-kuéraicha, ha oñembotyta cárcel-pe, ha heta ára rire oñevisitatáta chupekuéra.’ Isaías 24:22.” The Great Controversy, 660, 661.
Upévare ningo hesakã porã “tetãnguéra ñemombopochy” oñe’ẽha umi “ára jejopy” rehe oguahẽva arapýpe pe prueba ñembotý mboyve, ha péicha “tetãnguéra ipochy ramo,” upe jave avei “ojejoko hikuái.”
“Ahecha vaekue tetã nguéra pochyha, Tupã pochyha, ha umi omanóva ojehusga hag̃ua ára, iñambueha peteĩteĩ ha ojehechaporã hag̃uáicha, peteĩ oúvo ambue rapykuéri.” Early Writings, 36.
Pe ára umi “tetãnguéra ipochy” jave, oñepyrũ ho’a pe ama pahague.
“Upévare, pe tembiapo pysyrõ rehegua oñembotývo, jehasa’asy ou va’erãta yvy ári, ha umi tetãnguéra ipochy va’erãta, upéicharõ jepe ojejokóta ani hag̃ua ojoko pe tembiapo ánhel mbohapýha rehegua. Upévare pe ‘amá yvategua pahápeguáva,’ térã pe pytu’u pyahu Ñandejára renondégui, ou va’erãta ome’ẽ hag̃ua pokatu pe ñe’ẽ hatãme ánhel mbohapýha rehegua, ha ombosako’i hag̃ua umi marangatu ikatu hag̃uáicha oñembo’y pe ára umi siete plaga paha oñeñohẽta jave.” Early Writings, 85.
Oĩ peteĩ momento umi “tetãnguéra ipochyha”, ha upe jave avei “ojejoko” hikuái. Upérõ Cristo omopuʼã iReino mimbipáva, pórke Haʼe omopuʼã iReino pe ára ama pahaguéva jave.
“Oky riregua ama og̃uahẽta umi ipotĩvape ári—upérõ opavave ohupytyta, yma guaréicha.”
«Umi irundy ánhel oheja vove, Cristo omoñepyrũta Irréino. Avave nohendumo’ãi ama pyahu pahápe pe ojejapo hag̃uáicha ndive, ndaha’éiramo umi ojapóva opa ikatúva.» Spalding and Magan, 3.
Mokõi pehẽngue oúva tenondegua *Early Writings*-gui ohechauka vove tetãnguéra ipochyha, ha upe jave avei “ojejokoha”, umi irundy ánhel ojoko umi irundy yvytu. Upévare, tetãnguéra pochy oñerrepresenta pe “irundy yvytu” ramo. Ha’e avei ohai vaekue, pe ára umi irundy ánhel ojokóramo umi tetãnguéra pochývape, upe ára og̃uahẽta pe ama pyahu pahápe guare. Pe ára pukukue oñepyrũva pe ama pyahu pahápe guare og̃uahẽ vove, ha upéva avei pe jave tetãnguéra ipochy, jepe upéicharõ ojejoko, oho hag̃ua peve Miguel opu’ã ha yvypóra ñembopy’a’aguapy ára oñemboty. Upe ára pukukue ha’e pe salvación oñembotyháicha ohóvo, ha upévare orrepresenta Cristo rembiapo pahaguéva pe Tenda Marangatuetépe, ha upéva ojekuaa hag̃ua pe ára pukukue ramo ha’e omoĩmbaitévo kuimba’e kuñanguéra angaipa térã héra kuéra umi kuatia juiciopegua-gui. Upe ára pukukue, umi ánhel ojokóramo umi irundy yvytu, ha’e pe tiempo oñeseñalaha pe cien cuarenta y cuatro mil-pe.
Pe mbohapyha Aikórava Islam ha’e pe pu’aka “omombopochýva tetãnguéra”, ha pe mbohapyha Aikórava og̃uahẽ 11 jasyporundy 2001-pe, péro Islam pya’eterei oñeñongatu “ojejoko hag̃uáicha”. Pe “yvytu kuarahyresẽgua” ha’e peteĩ ta’anga ohechaukáva Islam, ha Isaías omombe’u pe “yvytu kuarahyresẽgua” ha’eha pe “yvytu hatã”, Tupã “ojokóva” (oñembotovéva). Islam ñorairõ oñemombe’u jey jey kuña membyrã hag̃uáicha, mba’ére piko ha’e peteĩ ñorairõ oñemombaretéva ohóvo, oñepyrũva’ekue 11 jasyporundy 2001-pe, pe ángel mbarete Apocalipsis 18-gua oguejy ramo guare, ojehechaukaháicha oñemboguejývo umi óga guasu New York távape.
“¿Mávapa piko pe ñe'ẽ ha'éva che amombe'u hague Nueva York oñehunditaha peteĩ y opu'ã guasúpe? Kóva araka'eve nda'éi che ha'emava'ekue. Che ha'e va'ekue, ama'ẽvo umi óga tuichaitereíva oñemopu'ãva upépe, piso ári piso, ‘Mba'eichaitépa tembiasa kyhyjepyrã oikóta Ñandejára opu'ã vove omongu'e kyhyjepyrã hag̃uáicha yvy! Upéramo oñembotýta pe ñe'ẽ Apocalipsis 18:1–3-pe.’ Pe kapítulo 18 pukukue Apocalipsis-pe ha'e peteĩ ñemomarandu umi mba'e oútava yvy ári rehegua. Ha katu ndarekói tesape peteĩchaguaite mba'épa oútava Nueva York ári rehe, peteĩnte aikuaa hag̃ua: peteĩ ára umi óga guasu upépe oitypáta Tupã pu'aka ojere ha ojerejey rupi. Pe tesape oñeme'ẽva chéve rupive, aikuaa ñehundi oĩha ko yvy ape ári. Peteĩ ñe'ẽnte Ñandejáragui, peteĩ pokomi imbarete etereíva rehegua, ha ko'ã estructura tuichaitereíva ho'apa hag̃uáicha. Oikóta tembiasa ikyhyjepyrãitereíva, ndaikatúiva ñañeimo'ã.” Review and Herald, July 5, 1906.
1843 ha 1850 ary peteĩva umi gráfikope, Islam ojehechauka “kavaju ñorairõrã” ramo. Apocalipsis kapítulo nueve-pe, moõhápe ojehechauka Islam pe peteĩha ha mokõiha Ay ha’éva, Islam rekokatu ojekuaa pe téra rupi pe mburuvicha guasu Islam rehegua.
Haʼekuéra oreko vaʼekue peteĩ mburuvicha hiʼári, haʼe hína pe ánhel yvykua pypukuʼỹmegua, hérava hebreo ñeʼẽme Abadón; ha griego ñeʼẽme katu héra Apolión. Apocalipsis 9:11.
Pe versíkulo, oĩva kapítulo NUEVE ha versíkulo ONCE, proféticamente ohechauka porã hag̃ua, taha’e oñerrepresentáva Testamento Tuja-pe (hebréope) térã Testamento Pyahupe (grígope), Islam rekotee ha’eha Abaddon térã Apollyon. Mokõivéva téra he’ise “ñehundi ha mano”.
“Umi ánhel ojoko umi irundy yvytu, ojehechaukáva peteĩ kavaju pochy ramo ohekáva ojokyty hag̃ua isãsopa ha osyry pya’e hag̃ua opa yvy ape ári, oguerúva ñehundi ha ñemano hapére.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
Umi irundy yvytu niko pe kavaju pochy pyʼarã Biblia maranduʼypy rehegua, haʼéva oheka ojehepoi hag̃ua. Peteĩva umi kavaju pochy pyʼarã maranduʼypy rehegua rekomeʼẽháva niko ojejokoha, ha katu oheka ojehepoi hag̃ua ha ogueru hag̃ua “ñehundi ha mano”, opa yvy ape ári.
Koʼẽrõ pe artículo oúvape ñamotenondéta koʼã mbaʼe rehegua ñeʼẽ.
“¡Mba'éichapa ikatuva'erã Tupã tavayguakuéra oikuaa pe ñehundi oúmava miles táva rehe, ko'ág̃a haimete oñeme'ẽmava ta'ãnga ñemomba'eguasúpe! Péro heta umi oikova'erãva omombe'úva añetegua, omoĩ vai ha oja'o hína ijoyke'ykuérape. Tupã moambue pokatu oguahẽ vove apytu'ũkuérape, oĩta peteĩ ñemoambue añetetéva. Kuimba'ekuéra ndorekomo'ãvéima inclinación ocriticávo ha omongu'ẽ hag̃uáicha. Noñemoĩmo'ãi peteĩ tenda ohapejokóva tesape ohesape hag̃ua ko yvy ape ári. Icriticakuéra, ija'okuéra, opaíta. Pe ñenemigua mbaretekuéra oñembyaty hína ñorairõrã. Ñorairõ hatã oĩ ñande renondépe. Peñombyaty, che joyke'y ha che reindykuéra, peñombyaty. Pejejokua Cristo rehe. ‘Ani peje, A confederacy,... ani pekyhyje hikuái okyhyjévare, ha ani pekyhyje. Pemboyke hag̃ua Ñandejára de los ejércitos voi; ha toiko ha'e pende kyhyjerã, ha toiko ha'e pende mba'éva pende mongyhyjéta. Ha ha'e oikóta peteĩ santuario-rã; péro peteĩ ita ñepysangarã ha peteĩ ita ñembotavy hag̃ua mokõive Israel rógape guarã, peteĩ ñuhã ha peteĩ ñuha hag̃ua Jerusalénpe oikóvape. Ha heta ijapytepeguáva oñepysangáta, ho'áta, ojekotíta, oñeñuhãta, ha ojepokóta hese kuéra.’”
“Ko yvy niko peteĩ ñoha'ãngamýi renda. Umi tembiasohára, ha'éva ipype oikóva, oñembosako'i hína okumpli hag̃ua peteĩteĩ hembiapo pe tavyrõ guasu pahápe. Ñandejárare ndojehechavéi. Yvypóra aty guasu apytépe ndaipóri joaju, ndaha'éiramo kuimba'ekuéra oñembojoaju oñondive ogueroguata hag̃ua hembipota rekovéva añónte. Ñandejára omaña hína. Ijehupytyrãnguéra, umi hembiguái pu'akapývare, oñehupytýta. Ko yvy noñeme'ẽi yvypóra pópe, jepevérõ Ñandejára oheja sapy'ami hag̃ua ñembyasy ha teko'aty'ỹ apopyréva oguereko pu'aka. Peteĩ pu'aka yvýgui yvate'ỹva omba'apo hína ogueru hag̃ua umi escena guasu pahaguéva pe tavyrõme,—Satanás ou hag̃ua Cristo-ramo, ha omba'apo opa teko añetegua'ỹ py'araity reheve umi ojejokuaíva oñondive sociedad secreta-kuérape. Umi ohejavaíva ijupekuéra pe ñembojoaju reko pohýipe, omongu'e hína pe enemigo rembiaporã. Pe mba'e omoñepyrũva oguerúta hembiapo yva.”
“Jejavyha oĝuahẽma haimete ijapýrape. Ñembyasy ha sarambi omyenyhẽ ko yvy ape ári, ha peteĩ kyhyje guasu oúta koʼẽrõite yvypórape ári. Paha hiʼag̃uieterei. Ñande, jaikuaáva pe añetegua, ñaimeraẽva’erã ñañembosakoʼi hag̃ua upe pyaʼeite oúvape ko yvy ape ári peteĩ mbaʼe oporomondýi etereívaicha.” Review and Herald, 10 jasyporundy 1903.