Umi joya William Miller sueñopegua ohesape joýta diez jey iporãve hag̃ua umi Millerita kuéra rembiasakuepe ohesapé haguéicha. Umi Millerita kuéra ñentendekuaa pe arandu oñembohetavéva’ekue iñemombe’upykuérape rehegua hekopete vaʼekue, ha katu ndojehuʼéi vaʼekue ipaite hag̃uáicha. Oñemoĩvo iñentendekuaa peteĩ marco histórico hesakãvéva ryepýpe, upéva ohechauka mbaʼe hembiapo pohýive, ndahaʼéi añónte omyasãigui umi añetegua profético ojehechaukáva umi joya rupive, síno avei oguerúgui pe prueba umi pa virgen paha ára guápe g̃uarã. Pe ñentendekuaa Millerita rehegua ojehechauka umi mokõi cuadro pionero ári (1843 ha 1850). Mokõivéva cuadro haʼe vaʼekue peteĩ cumplimiento umi tabla oñeprofetisáva Habacuc kapítulo mokõi-pe, ha pe hecho umi cuadro haʼe hague pe cumplimiento Habacuc rehegua, ha avei koʼã añeteguaete voi haʼe hague umi añetegua ypykue Adventismo rehegua, ojehechauka upéicha voi Profecía Espíritu rupive.
Oñemboheta porãve vaʼekue mbykymi umi añetegua ypykuéra pe mimbipa guasu rehe, umi Millerita-kuéra og̃uahẽvo peteῖ kuaapy pe santuario yvágape guare ha umi añetegua ojoajúva pe santuario rehe, upe ñembyasy guasu rire 22 jasypa 1844-pe. Péro Adventismo ohasa rire peteĩ tekopy Laodicea-pegua 1856-pe, ha ipahápe ombotovévo “umi siete tiempo” 1863-pe, ogueraha chupekuéra pe desiérto Laodicea-pe. Ndaipóri añetegua iñimportánteva oñemosẽ vaʼekue Adventismo rupive umi ary 1850 guive. Nde reikóiramo upe jeʼe rehe, upéicharõ ehechauka mbaʼérepa ndahaʼéi añete.
Umi Millerita-kuéra oikuaa porã kuri Daniel mokõiha kapítulo rehegua, péro iñentendimiento ipyahuvéva ha ndahetái vaʼekue. Adventismo arakaʼeve ndohasái pe entendimiento Millerita-gui. Ko árape ikatu ojehecha opa umi poapy tetãnguéra ojehechauka hag̃ua Daniel kapítulo mokõi-pe, ha avei pe simbolismo Daniel oñemboʼe hag̃ua ontende hag̃ua pe ñemimby Nabucodonosor kerayvoty rehegua. Upe ñemimby ohechauka pe paha marandu profético ñemimby, (opa umi proféta-kuéra ohechauka umi ára paha), ha pe paha ñemimby profético haʼe upe Juan ohenói vaʼekue pe Jesucristo Ñemombeʼu. Upe ñemimby ojepeʼa hag̃ua iñembotýgui pe “ára oguahẽmbaitéma” jave, michĩmi mboyve probation oñembotýmbaitévo, ha upe ñemimby koʼág̃a ojepeʼa hína iñembotýgui, umi oiporavóva ohecha hag̃uápe g̃uarã.
Pe entendimiento Miller-gua “pe ára pukukue” rehegua Daniel kuatiañe’ẽme oñemombeʼu vaʼekue inspiración rupive hekojojaha hag̃ua, hákatu ary 1901 peve, pe Adventísmo oñepyrũ peteĩ proceso ohejareko hag̃ua upe añetegua ypykue, ha ary 1930 rupi pe Adventísmo ojevýma jey pe ymaite guare perspectiva protestánte-pe, heʼíva “pe ára pukukue” orepresentaha Cristo rembiapo itupaópe. Upe perspectiva satánica rehe, Espíritu de Profecía heʼi ouhague “umi ánhel-gui oñemosẽ vaʼekue yvágagui.” Ko árape pe perspectiva correcta Miller-gua “pe ára pukukue” rehegua ikatu ojehecha ndahaʼéi paganis mo símbolo añónte ramo, síno avei Adventísmo puʼãre símbolo ramo, oguerúva pe mbotavy guasu umi ndohayhúivape pe añetegua.
Umi Millerita-kuéra ojejogua ára hekoitépe hag̃ua opa hag̃ua umi mokõi su ha mbohapy sua ary, ha pe Adventismo, upe Guasu Jepy’apy rire pya’e, ohechakuaa tesape ojupivéva ojoajúva upe profesía ndive; hákatu, iñemboyke haguére umi “pokõi jey”, ary 1856 guive 1863 peve, ha ko ára peve voi, ndohechái hikuái mba’eveichagua tesape oñemotenondéva pe doctrina-gui he’íva hikuái ha’eha ijyvyra mbyte ha ipyenda. Ko árape umi “pokõi jey” ikatu ojehecha, (umi ohechaséva rupive), oĩha joaju hag̃ua peteĩchaite opaite período de tiempo profesía mokõi su ha mbohapy sua ary rehegua ndive.
Umi peteĩha irundy pa porundy ary rehegua ohechauka yvy opytuʼu jey hag̃ua káda pokõiha áñope, oñembopyahu hag̃uáicha siete jey. Umi irundy ciento noventa ary ohechauka ndahaʼéi peteĩ tiémpo jeike hag̃uánte Israel yma guarépe g̃uarã, ha katu oikuaauka avei mboy ary pe ñemonguʼe ñandejára rembiapoukapy rehe, omeʼẽ hag̃ua yvýpe opytuʼu, ohasáta hag̃ua oñembyaty pe setenta ary pukukue yvy ndojehejái hague opytuʼu hag̃ua (ha upéva hína pe ñembyaty aja pe ñemonguʼe upévare). Pe semána Cristo omombaretéva pe ñeʼẽmeʼẽ ojejapo mbohapy ary ha mbyte pe kurusúpe peve ha mbohapy ary ha mbyte pe kurusu rire. Upe semánape Cristo ombyaty vaʼekue opa tavayguakuérape, heʼi haguére ñemopuʼãramo yvate gotyo, ombyatytaha opa tavayguakuérape.
Koʼág̃a hína ko yvy arigua husgádo: koʼág̃a oñemosẽta okápe ko yvy arigua mburuvicha guasu. Ha che, yvýgui chejehupi ramo, ambyatýta opa tavayguakuérape che rendápe. Juan 12:31, 32.
Mokõi sua ha po mokõipa ary oĩ haguépe Cristo omombarete hag̃ua pe ñe’ẽme’ẽ ha ombyaty hag̃ua yvypórape Hendápe, ohechauka pe mokõi sua ha po mokõipa ary Tupã omyasãi hague Ipuévlope opuʼãvape, pe iñe’ẽme’ẽ rehegua joavy rupi. Pe “siete tiempo” ojeporúva pe Israel rréino yvateguáre, ohechauka pe ñemyasãi mokõi sua ha po mokõipa ary pukukue, oñepyrũva’ekue 723 ary Cristo mboyve ha opa vaʼekue 1798-pe. Pe ary 538 omboja’o ko mokõi período ha omoheñói mokõi período ojoapýva peteĩ sua mokõi sua po ary pukukue. Pe peteĩha período ohechaukáva pe santuario ha pe ehérsito jeipyru paganis-mo rupive, ha pe mokõiha pe jeipyru ojejapóva papalismo rupive.
Pe “siete tiempo”, dos mil quinientos veinte ary, ojepysóva pe rréino yvate gotyo rehe oñepyrũva 677 a.C.-pe ha opa 1844-pe, opa kuri 22 jasypa 1844-pe. Kóva ha’e peteĩ símbolo pe ñe’ẽme’ẽ ñembyai rehegua, ha oñemohu’ã pe jubileo trompéta osapukáiva rupive, peva’erã ojetokáva pe Ñemoheñói Ára-pe. Pe Ñemoheñói Ára antitípico oñepyrũva 22 jasypa 1844-pe ohechauka peteĩ ára pukukue. Ha’e pe ára pukukue pe Huísio Investigativo rehegua, ha upe ára pukukue aja pe jubileo trompéta ojoajúva pe siete marangatu jere rehe ndive va’erã osapuka.
Ha umi ára pe séptimo ánhel ñeʼẽ rehegua, haʼe oñepyrũ vove ombopu, Tupã remimokañy oñemohuʼãta, heʼihaguéicha hembiguái profétakuérape. Apocalipsis 10:7.
Pe séptimo Trompeta oñehendu hag̃ua, oñepyrũva’ekue 22 jasypa 1844-pe, orrepresenta pe Trompeta del Jubileo pe ciclo sagrado de siete rehegua, he’iháicha oñemoĩ Lévitico veinticinco-pe. Umi Millerita ipahápe hekoitépe oĩkuri pe fecha rehe pe profesía dos mil trescientos años rehegua, ha Adventismo oikuaa hag̃ua hetave hese upe riremi pe Gran Decepción rire, péro ko árape Miller “joya” pe período dos mil trescientos años rehegua omimbi diez veces hetave. Káda característica profética umi siete períodos rehegua ojejuhúva pe período dos mil trescientos años ryepýpe, oguereko peteĩ conexión profética directa umi dos mil quinientos veinte años rehe (“siete tiempos”), Lévitico capítulos veinticinco ha veintiséis-pe.
Umi Millerita-kuéra omboyke pe he’íva protestantismo apóstata ha catolicismo, pe “nde retãygua mondaha-kuéra”, umi “opu’ã va’ekue ijehegui”, ha “ho’a va’ekue” ha’eha peteĩ símbolo Antioco Epífanes rehegua, ha oĩ porã kuri hikuái. Ha’ekuéra oikuaa ha odefende pe añetegua: ha’eha Roma pe Ñandejára ñe’ẽ profético-pe ojehechaukáva ramo “nde retãygua mondaha-kuéra omopyendáva pe visión”, ndaha’éi peteĩ mburuvicha guasu sirio ojekuaa’ỹva ha tembiasakue-pe sa’ieterei mba’éva omopyendáva pe visión.
Ko árape umi teólogo adventista ombo’e hína pe “nde retãgua mondaha kuéra” ha’eha Antiochus Epiphanes. Ko árape, pe argumento historia millerita-pe orrepresentáva umi yma guare tavayguakuéra pacto guigua, ojehejáva tapykuépe, ndohupytýi hague ha ndaikatúi hague ontende pe visión (oñemopyendáva pe entendimiento hendaitépe pe “nde retãgua mondaha kuéra” rehe), oñe’ẽjey jey ko’ág̃a umi yma guare tavayguakuéra pacto guigua rupive, ojehejáva tapykuépe jey hag̃ua.
Oĩhápe ndaipóri visión, tetãygua oñehundi; ha pe oñongatúva léi, ovy'a ha'e. Proverbios 29:18.
Umi mllerita-kuéra ombo’e porã kuri umi mokõipa poha ha mokõipa ary (“siete tiempo”), Levítico mokõipa seis-pe, ha’eha pe profesía de tiempo ipukuvéva ha ipahaguéva Biblia-pe; ha katu pe Adventismo Laodicense omboyke upe “joya” ary 1863-pe, ha ko árape ikatu ojehecha, (umi ohechasévape guarã), ndaha’éi añoite umi mllerita-kuéra oĩ hague porã ombojekuaa hag̃ua umi “siete tiempo” ha’eha pe profesía de tiempo ipukuvéva Biblia-pe, síno avei “pe maldición”, ha’éva Tupã poxy, oñemboguata hague mokõivéva Israel retãnguéra ári, pe reino yvatepegua ha pe reino yvýpeguáre.
Ko árape ojehechakuaa umi mokõi pochy añeteguáva rembe’y, pe kuatia Daniel rehegua oñe’ẽháicha (ha ambue maranduhára kuéra avei), ha’eha mokõi extremo peteĩ período irundy-pa seis ary pukukuegua rehegua, upe jave Cristo omopu’ãva’ekue pe tupão Millerita, oñembojoguaháicha umi irundy-pa seis ára Moisés oĩ haguére pe yvyty ári oguerohory hag̃ua mbo’epy pe tabernáculo ñu rehegua ñemopu’ãrã; ha avei umi irundy-pa seis ary Herodes omoambue jey haguéicha pe tupão, umi fariseo kuéra omombe’úva’ekue iñomongeta Cristo ndive Ha’e “omoingove jey” rehe, pe ñemopotĩ rupive peteĩ tupão “oñehundiva’ekue” ñemuhára ha viru moambuehára kuéra rupi, ha avei pe ñemoingove jey Itupao yvypóra rehegua, ojejapóva irundy-pa seis cromosoma reheve. Ko árape, umi añetegua pyenda Millerita rehegua oike porã gueteri yma guaréicha, ha ko’ág̃a ipypukuve diez jey.
Ko ára ikatu ojehecha (umi ohechaséva rehegua), Cristo ojeikuaauka ramo guare ijehe Palmoni ramo (Pe Mombopapahára Hechapyrãva, térã Pe Mombopapahára Ñemimby rehegua) Daniel capítulo ocho, versículo trece-pe, haʼe ohechauka hague joaju peteĩ visión ohechaukáva peteĩ período mokõi mil trescientos ary rehegua ha ambue visión ohechaukáva mokõi mil quinientos veinte ary rehegua. Ojekuaa ramo koʼã mokõi período profético ojoajuha, ikatu ojehecha haʼekuéra ojoaju hag̃ua peteĩchaite umi mil doscientos sesenta ary kuéra papal mburuvicha guasu rehegua ndive, ha upéva avei ojoaju Daniel doce-pe umi mil doscientos noventa ary ndive ha avei umi mil trescientos treinta y cinco ary rehe ndive, upe versículo mismo-pe.
Oĩ hetaiteve joaju hag̃ua profetíape guaréva umi ára pukukue rehegua, ojejoajúva mokõi visión rehe ndive umi versíkulo trece ha catorce Daniel 8-pe, ha katu umíva ojehechakuaa umi oipotáva ohecha hag̃uarã añónte. Ha ko árape, opa umi joaju ári umi ára pukukue rehegua, ojeguerojokéva oñondive umi mokõi visión rupive, oĩ pe jehechauka Palmoni réra rehegua (Pe Iporaite Papahára, térã Papahára Ñemimbykuéra rehegua). Umi Millerita-kuéra oĩ porãkuri umi mokõi versíkulo rehe, ha katu michĩkuri iñentendimientope, ha ko árape Adventismo oĩnte pytũmby tuichaitépe haite hag̃ua.
Pejejoko pendejujái ha peñemondýi; pesapukái ha pesapukái: oka’u hikuái, hákatu ndaha’éi víno reheve; opyta joa’ỹ hikuái, hákatu ndaha’éi kaguy mbarete reheve. Ñandejára niko oñohẽ pende ári peteĩ ke pypuku espíritu, ha omboty pene resa; umi maranduhára ha pende ruvicha kuéra, umi techahára, ha’e ojaho’i. Ha opa visión oiko peẽme hag̃ua peteĩ kuatiañe’ẽ oñembotýva ñe’ẽicha, ome’ẽva peteĩ iñarandúvape, he’ívo: Emoñe’ẽ kóva, ajerure ndéve; ha ha’e he’i: Ndikatúi; oñembotýgui. Upéi pe kuatiañe’ẽ oñeme’ẽ pe ndoikuaáivape, he’ívo: Emoñe’ẽ kóva, ajerure ndéve; ha ha’e he’i: Che ndaikuaái moñe’ẽ. Isaías 29:9–12.
Hermana White ohechakuaa William Miller-pe oñeme’ẽ hague “tuicha tesape” Apocalipsis aranduka rehe, ha katu iñentendimiento Apocalipsis capítulos doce, trece, diecisiete ha dieciocho rehe, añetehápe, ndaikatúi oje’e hekoitépe hague. Umi entendimiento vai ndojehechaukái umi mokõi cuadro sagrado ári, ha katu pe ojehechaukáva Apocalipsis arandúgui, capítulo nueve-gui, ha’e pe “joya” Islam ojehechaukaha umi mbohapy Ay ári.
«Predikadorkuéra ha tavayguakuéra oma’ẽ kuri Apocalipsis arandukáre mbaʼe kañymbyramo ha saʼive iñimportante hag̃ua ambue Escritura Marangatu pehẽnguégui. Péro che ahecha ko aranduka añetehápe haʼeha peteĩ revelación oñemeʼẽva iñespecial hag̃ua umi oikovaʼerãva ára pahápe guarã, ogia hag̃ua chupekuéra oikuaa porã hag̃ua hikuái mboʼe hendaitépepa oĩ ha mbaʼépa hína idovéra. Tupã omboguata William Miller apytuʼũ profecía-kuérape ha omeʼẽ chupe tesape guasu Apocalipsis arandukáre.» Early Writings, 231.
Pe ñe’ẽ “tesape guasu” oĩva Hermana White jehaipykuépe ohechauka heta mba’e. Miller ontende vaʼekue Apocalipsis-pe oĩva umi iglésia, umi sello ha umi trompéta, pórke umi ánhel marangatu “omotenonde iñapytuʼũ” koʼã mbaʼe rehe. Pe “tesape guasu” oñemeʼẽvaʼekue Miller-pe ojejuhu oñerrepresenta hag̃ua umi mokõi tabla sagrado ári, ha umi añetegua doctrinal haʼéva pe “tesape guasu” oñemombeʼu hag̃ua ikérape “ita jeguaka” ramo. Adventismo oñemeʼẽ vaʼekue upe “tesape guasu” ha oñepyrũ ojahoʼi hag̃ua ichupe umi ita jeguaka japu reheve ary 1863 guive. Pe principio rehegua “tesape” haʼe hína “tesape” haʼeha upe Cristo oiporúva ohusga hag̃ua peteĩ tapicha térã peteĩ tavayguakuérape.
Ndaha’éi “tesape” añónte ohusga peteĩ tetãme, ha katu avei pe “tesape” ikatúva kuri oreko hikuái noñemoĩririre hese (ojapohaguéicha 1856-pe, peteĩ techapyrãnte heta apytégui). Ambue tekome’ẽ ojoajúva “tesape” rehe ndive ha’e, pe “tesape” ojeheja hag̃uáicha osẽva’ekue ogueru hag̃ua peteĩ pytũmby joja hag̃ua. Adventismo ombotove ha omokañy pe “tesape guasu” Tupã ome’ẽva’ekue Miller-pe, upéva ohechaukáva Adventismo pyenda hag̃ua.
“Pe peteĩ ohecháva yvýrupi, omoñe’ẽva opa kuimba’e kuñanguéra korasõ, he’i umi oguerekóva ‘tuicha tesape’ rehe: ‘Ha’ekuéra ndopy’arasyi ha ndesorprendei iñemeko moral ha espiritual rehe.’ Añetehápe, ha’ekuéra oiporavo hikuái hóga tape tee, ha iñanga ojerovia umi mba’e jeguarúpe. ‘Che avei aiporavóta iñembotavýva, ha aguerúta hi’ári umi mba’e okyhyjéva hikuái; añehenói ramo, avave norrespondéi; añe’ẽ ramo, nohendúi hikuái; síno ojapo ivaíva che resa renondépe, ha oiporavo upe ndacheroryvéi haguépe.’ ‘Tupã omondóta chupekuéra mbotavy mbaretéva, oguerovia haguã peteĩ japu,’ ndohayhúigui pe añetegua ikatu hag̃uáicha ojesalva hikuái, ‘ha ojerohory rangue teko joja’ỹre.” Isaías 66:3, 4; 2 Tesalonicenses 2:11, 10, 12.
“Pe Mbo’ehára yvagapegua oporandu: ‘Mba’e engaño mbaretevéva piko ikatu ombotavy akãgui pe ñapensa hag̃ua reñemopyenda porãha pe cimiento añeteguápe ha Tupã omoneĩha nde rembiapo, ha añetehápe katu rejejapo heta mba’e ko yvy arandureko rupive ha reikotevẽ Jehová rehe. ¡Ay, tuichaiterei ningo pe ñembotavy, peteĩ jejuruja porãite opokóva apytu’ũre, kuimba’ekuéra “peteĩ jey oikuaa va’ekue pe añetegua” ojavy jave pe tupãrayhu reko peteĩchagua hag̃ua pe ipytu ha ipokatu rendaguépe; ha oguerovia jave hikuái imba’ereta ha oñembohetave hague chupekuéra mba’e porãme ha ndoikotevẽvei mba’eve, ha añetehápe katu oikotevẽ opa mba’e.’” Testimonies, volúmen 8, 249, 250.
Laodicea, Adventismo oikóva’ekue 1856-pe, orrepresenta umi peteĩ jey oñeme’ẽ vaʼekuépe “tuicha tesape”, ha ojeheja hag̃ua omoguahẽ chupekuéra “mbotavy mbarete” Segunda de Tesalonicenses-pe guare, upe ajaite oguerovia aja pe fundamento japu haʼekuéra omopuʼã vaʼekue moneda guaʼu ha ita jeguaka japu ñemoinge rupive haʼeha Tupãgui oñeordena vaʼekue, ha añetehápe katu haʼe peteĩ fundamento oñemopuʼãva yvykuʼi ári. Adventismo haʼe “tupao oguerekovaʼekue tuicha tesape, tuicha prueba”, péro haʼe peteĩ “tupao” omboykéva “pe marandu Ñandejára” “omondo vaʼekue”, ha upe guive ohupyty “ñeʼẽjeʼe iñarandukaʼỹvéva ha ñemoĩ japu ha teoría japu”.
“Ministrokuéra ndoñemomarangatúiva oñemboja’o Ñandejára rehe. Omomba’eguasu hikuái Cristo ha ko yvy járape peteĩnte pytu’ũme. Oje’e hag̃uáicha oguerohory Cristo, upéicharõ jepe omomba’e hag̃ua Barabáspe, ha hembiapokuéra rupive he’i: ‘Kóva ndaha’éi, síno Barabás.’ Opa umi omoñe’ẽva ko’ã línia, toñangareko porã. Satanás oñemomba’eguasu mba’épa ikatu ojapo rehe. Ha’e oguereko hag̃ua py’apy omboykese hag̃ua pe joaju Cristo oñembo’eva’ekue toĩ hag̃ua Itupãópe. He’i: ‘Ase jeýta ha aime hag̃ua peteĩ espíritu japu hag̃uáicha ambotavy umi ikatúva, hag̃ua hag̃ua oikuaa hag̃ua, ombojovake, omboja, ha ombotavy hag̃ua.’ Tojeguerohory pe ta’ýra ñembotavy ha testígo japu rehegua peteĩ “tupão ohupytýva’ekue tesape guasu” rupi, prueba guasu reheve, ha upéva tupão omombo pe marandu Ñandejára omondóva’ekue chupekuéra, ha omoneĩta umi ñe’ẽjoaju ndaikatumo’ãiva, umi ñemoĩrã japu, ha umi teoría japu. Satanás opuka ijavykuéra rehe, pórke ha’e oikuaa mba’épa añetegua.”
“Heta ojepytasóta ñande púlpito-kuérape marandu vai profecía japu rehegua rapykuéri ipopekuéra, hendýva Satanás akãrague añaretãygua guive. Oñemokunuʼũramo pyʼaro ha jeroviaʼỹ, umi ministro jeroviaha katuete ojeipeʼáta umi tavayguakuéragui oimoʼãvagui oikuaa heta mbaʼe. ‘Reikuaárire,’ heʼi Cristo, ‘nde jepe, ko nde ára-pe, umi mbaʼe nde pyʼaguapýpe guarã! ág̃a katu okañy nde resa-gui.’”
“Upéicharõ jepe, Ñandejára fundamento opyta hatã ha añetehápe. Ñandejára oikuaa umi imba’éva. Pe ministro oñemomarangatúva ndorekói va’erã mbotavy ijurúpe. Ova’erã hesakã hag̃ua áraicha, potĩ hag̃ua opa mba’e vai ky’águi. Peteĩ ministerio ha prensa oñemomarangatúva ha’éta peteĩ pu’aka omimbi hag̃uáicha añetegua resape ko generación jereko vaívape ári. Tesape, che ermanokuéra, hetaiteve tesape ñaikotevẽ. Pembopu trompéta Sión-pe; pehenduuka alarma pe yvyty marangatúpe. Pembyaty Ñandejára ehérsito, korasõ oñemomarangatúva reheve, ohendu hag̃ua mba’épa Ñandejára he’íta Ipuéblope; ha’e niko ome’ẽ hetave tesape opavavépe guarã, umi ohendusevape. Toñemongu’e hikuái ha toñembosako’i, ha tojupi pe ñorãirõme—oipytyvõ hag̃ua Ñandejárape umi mbarete rekovépe. Ñandejára voi omba’apóta Israel rehehápe. Opa ñe’ẽ japu rehegua oñembochypýta. Umi ánhel kuéra po ombota yvýre umi ñembotavy rape ojejapóva. Satanás muralla araka’eve ndopu’akamo’ãi. Pe ñe’ẽmondo mbohapyha ánhel rehegua oguerúta ñeviktória. Ojejuhuháicha Ñandejára ehérsito Ruvicha omboguejy Jericó muralla, upéicha avei Ñandejára mandamiénto rerekua tavayguakuéra ipu’akáta, ha opa mba’e oñemoĩva iñakãre oñemboguejýta. Ani peteĩ ánga jepe oñe’ẽ vai Ñandejára rembiguái kuéra rehe, umi oguahẽ va’ekue hendápe peteĩ marandu yvágagui ou va’ekue reheve. Ani pehekave imarãnguére pejevo: ‘Ikatupyry eterei hikuái; iñe’ẽ hatãiterei.’ Ikatu iñe’ẽ hatã; péro ndaha’éi piko tekotevẽva? Ñandejára ojapóta umi ohendúva apysa ryrýi, nohenduséiramo Iñe’ẽ térã Imarandu. Ha’e odenunsiáta umi oñemoĩva Ñandejára Ñe’ẽ rehe.”
“Satana omoĩ opaichagua mba’e ikatúva ani hag̃ua oúpa ñande apytépe, ñande tavayguakuéra apytépe, mba’eve orekóva ñanemongakuaa, ñanemoñe’ẽmbarete ha ñanemokyre’ỹ hag̃uáicha jaheja hag̃ua ñane jejavykuéra. Ha oĩ peteĩ tetãygua oguerahátava Tupã arca. Oĩta umi osẽva ñande apytégui ndoguerahamo’ãvéimava pe arca. Péro ko’ãva ndaikatúi omopu’ã muralla ojoko hag̃ua pe añetegua; pórke upéva oseguíta tenonderã ha yvate gotyo pe pahápeve. Ymave Tupã omopu’ã kuimba’e, ha ko’ág̃a avei oreko kuimba’e opaichagua oportunidad rehegua oha’arõva, oñembosako’íva ojapo hag̃ua hembipota—kuimba’e ohótava umi jejoko rupi, umi ha’éva muralla ojejahúva ñai’ũ ndoguerekóiva mbarete reheve añoite. Tupã omoĩ vove Ijespíritu kuimba’ére, omba’apóta hikuái. Ha’ekuéra oporomoherakuãta Ñandejára ñe’ẽ; omopu’ãta ijayvu trompétaicha. Pe añetegua ndoguejýi mo’ãi térã ndohejáiri mo’ãi ipokatu ha’ekuéra pópe. Ha’ekuéra ohechaukáta tavayguakuérape hembiapo vai, ha pe óga Jacob-pe hembiangaikuéra.” Testimonies to Ministers, 409–411.
Ojehechakuaa hag̃ua pe símbolo satánico “pe ára ha ára” rehegua Cristo símbolo ramo ha’e hína oñemomba’eguasu hag̃ua “Cristo ha ko mundo tupãme peteĩ jepe ñe’ẽme. Oikuaaukáramo jepe ohupytyha Cristo, oguerohory Barabáspe, ha hembiapokuéra rupive he’i: ‘Ndaha’éi ko Kuimba’e, síno Barabás.’” Umi añetegua ojehechaukáva kuri Miller képe “itaju porãite” ramo, ha avei ojehechauka porãva mokõi mesa marangatu ári, ha’e hína pe “tesape guasu”, Miller-pe oñeme’ẽ va’ekue, ha Adventismo omboykéva’ekue.
He’i hikuái omomba’eguasuha Cristo peteĩ símbolo satánico reheve, ha he’i hikuái oñembo’yha hína Tupã fundamento ári, ha upéicharõ jepe, upéva ha’e peteĩ fundamento japu oguerúva jejavy mbarete opa umi oñembo’ývape pe estructura doctrinal vai ári. Ndipóri mba’e pyahu kuarahy guýpe, ha Israel ko’ág̃agua oñemboguata rei hína Israel ymaguare pypore profético rupi.
“Peteĩ mbaʼe ombohasa asy che ánga: pe tuicha falta Tupã mborayhúpe, okañýva ára pukukue ojejokógui tesape ha añetegua, ha umi rembiapo ojapovaʼekue kyreʼỹme rembiapópe, umi, jehechakuaa ári oñembojoapy jehechakuaa, omoĩvaʼekue peteĩ jeheko ojokóva hag̃ua pe tembiapo marandu rehegua Tupã omondovaʼekue. Ahechauka chupekuéra pe tetã judía ha aporandu, ¿jahejáta piko ñane ermanokuérape ohasa hag̃ua upe tape peteĩteĩ guive pe resistencia ára pytũmegua rupi, pe huʼã peve gracia ára? Oĩramo arakaʼeve peteĩ tavayguakuéra oikotevẽva ñangarekohára añete ha jeroviaha, noñekirirĩmoʼãiva, osapukáitava ára ha pyhare, omombeʼu joa hag̃ua umi ñeʼẽmondýi Tupã omeʼẽvaʼekue, haʼe hína umi Adventista Ára Pokõihagua. Umi oguerekovaʼekue tesape tuicha, oportunidad jehovasa pyrusu, umi, Capernaum-icha, oñemopuʼã vaʼekue yvágape privilehio rehe, ¿oñemboykétapa iñakãrapuʼãʼỹgui pytũme oñembojogua hag̃ua pe tuichaite pe tesape omeʼẽmbyre?”
“Ajerure ñane pehenguekuérape oñembyatýtavape Conferencia General-pe oikuaase hag̃ua ha ojapysaka hag̃ua pe marandu oñeme’ẽva Laodiceaguápe. ¡Mba’eichaitépa hikuái yvytu’ỹ rehegua! Ko mba’e oñemoĩma pene renondépe jey ha jey, péro pende py’aro pene condición espiritual rehegua ndaha’éi gueteri pypuku ha hasyetéva ikatu hag̃uáicha ogueru reforma. ‘Nde ere: Che niko che rico, ha che mba’e heta, ha ndaikotevẽi mba’eve; ha ndereikuaái ndeha’eha reñembyasy hag̃uáicha, ñembyahýi, mboriahu, tesatũ ha opívo.’ Pe jejavy ñandejehe oúva oĩ ñande iglesia-kuéra ári. Heta tapicha rekove religioso peteĩ japu.” Manuscript Releases, volúmen 16, 106, 107.
«Capernaum» vaekue pe táva Jesús oiporavova’ekue irõrã táva tee ramo.
“Capernaúmpe Jesús oiko umi intervalo de Sus viajes ou ha oho hag̃ua, ha upéicha ojekuaa hag̃ua ‘Ivaekue teetérõva táva’ ramo. Oĩkuri mar Galilea rembe’ýre, ha hi’aguĩ porã Gennesaret ñu porã rembe’ykuéra rehe, ndaikatúiramo jepe he’ise oĩhague hese voi.” El Deseado de Todas las Gentes, 252.
Cristo oiporavo Cafarnaúm, yma guaré oiporavo haguéicha Jerusalén.
Ha ita'ýrape katu ame'ẽta peteĩ ñemoñare'y, che rembiguái David oguereko hag̃ua peteĩ tesape tapiaite che renondépe Jerusalénpe, pe táva che aiporavova'ekue amoĩ hag̃ua che réra upépe. 1 Reyes 11:36.
Cristo oiporavo Adventismo-pe táva ramo ary 1844-pe, ha 1863 peve Adventismo omopuʼãjey vaʼekue pe táva “Jericó”, peteĩ símbolo pyʼaguapy ha mbaʼerepyheta Laodiceagua rehegua. Yma Israel rehe oiko haguéicha, upéicha avei Israel koʼãgagua rehe. Adventismo oguerovia haʼekuéraha Tupã táva especialgua tavayguakuéra, péro omboyke hikuái pe “tuicha tesape” omeʼẽva pe prueba tavayguarekógui. Shilo-peguáicha, Elí, Hofni ha Finees tiempope, Adventismo ojehusgáta pe “tuicha tesape” rehehápe, pe oñemeʼẽ vaʼekue chupekuéra oportunida oguerovia hag̃ua.
“Umi ta’ýra ramo oje’e vaʼekue Tupã rehegua apytépe, mboýpa michĩ paciencia ojehechauka, mboýpa ñeʼẽ roʼy asýva oñeñeʼẽ, mboýpa jeʼe vai oñemosẽ umi ndahaʼéivare ñande jeroviapy rehegua. Heta ohecha umi ambue tupaope oĩvape angaipa guasu rojapóvakuéra ramo, ha Ñandejára katu ndahaʼéi upéicha ohecháva chupekuéra. Umi upéicha ohecháva ambue tupaogua kuérape, tekotevẽ oñemomirĩ Tupã po mbarete guýpe. Umi haʼekuéra ombojovakevaʼekue ikatu orekóne kuri saʼi tesape, mbovymi oportunidad ha privilegio. Orekórire hikuái pe tesape heta ñande tupaogua membrokuéra oguerekóva vaʼekue, ikatuvaʼerãmoʼã oñakãrapuʼã pyaʼevévo, ha iporãve ohechauka hag̃ua ijeroviapy ko yvy arapýpe. Umi oñemombaʼeguasúva itesape rehe, ha upéicharõ jepe ndoikóiva ipype, Cristo heʼi: ‘Che katu haʼe peẽme: Tiro ha Sidónpe g̃uarã hasyʼiveʼỹta pe mbojovake árape, peẽme g̃uarã rangue. Ha nde, Capernaum [Adventista Kuéra Ára Poteĩha rehegua, heta tesape orekóva], yvágape rehupyty vaʼekue [privilegio rehegua], añaretã peve reguejyta; pórke umi tembiapo mbarete nde pype ojejapo vaʼekue, Sodómape ojejapóne riremoʼã, opytáta kuri ko ára peve. Che katu haʼe ndéve: pe mbojovake árape Sodoma retãme g̃uarã hasyʼiveʼỹta, ndéve g̃uarã rangue.’ Upérõ Jesús ombohovái ha heʼi: ‘Aguyje ndéve, che Ru, yvága ha yvy Jára, reñomi haguére koʼã mbaʼe umi arandu ha iñarandúva [ijuehegui oimoʼãháicha], ha reikuaaukágui mitãʼípe.’”
“‘Ha ko'ág̃a, peẽ pejapo haguére opa ko'ã mba'e, he'i Ñandejára, ha che añe'ẽ pendéve, apu'ã pyhareveeté guive ha añe'ẽ, péro peẽ ndapehenduikuri; ha ahenói peẽme, péro peẽ ndapembohováikuri; upévare ajapóta ko óga rehe, oñembohérava che rérape, pype pejeroviáva, ha pe tenda ame'ẽ va'ekue peẽme ha pende ru kuérape, ajapo haguéicha Silo rehe. Ha pomombóta che resa renondégui, amosẽ haguéicha opa pene ryvy kuérape, Efraín ñemoñare pukukue.’”
“Ñandejára omopyenda ñande apytépe temimoĩmbykuéra tuicha mba’éva, ha umíva oñemboguata va’erã, ndaha’éi yvypóra arapyguakuéra remimoĩmby oñemboguataháicha, síno Tupã orden rehehápe. Oñemboguata va’erã hikuái hesakã hag̃uáicha iñemomba’eguasurãnte, ikatu hag̃uáicha opa mba’éicha rupi oñesalva umi ánga okañymbáva. Tupã retãyguakuérape ou Espíritu rembiapokue teecha, ha upéicharõ jepe heta ndojapysakái haguéicha umi peteĩha’ẽ hag̃ua, ñemomarandu ha ñemoarandu rehe.”
“‘Ani pehendúke ko'ágã kóva, pe tetãgua tavy ha iñakã'ỹva; peerekóva tesa, ha ndapehechái; peerekóva apysa, ha ndapehendúi: ndapekyhyjéi piko chégui, he'i Ñandejára; ndaperyrýi piko che renondépe, che amoĩva yvyku'i yguasu rembe'ýpe opa ára guarã ñembýi ramo, ani hag̃ua ohasa; ha imondýiramo jepe iñapytĩmby, ndaikatúi ipu'aka; osapukáiramo jepe, ndaikatúi ohasa hi'ári? Péro ko tetãgua oguereko peteĩ korasõ opu'ãva ha iñe'ẽreíva; opu'ã hikuái ha oho. Ha ndo'éi hikuái ipy'apýpe: Ñakyhyje ke ko'ágã Ñandejára ñande Jára gui, pe ome'ẽva ama, pe peteĩha ha pe pahápe ouva, hi'áraitépe; ha'e oñongatu ñandéve pe tembiapópe hi'arapokõi oñemoĩmava. Pende tekoañágui ojere mombyry ko'ã mba'e, ha pende angaipa ojoko mba'e porã pendégui.... Ndojovakei hikuái pe káusa, pe tyre'ỹ rembiapo, upéicharõ jepe oñakãrapu'ã; ha imboriahúva derécho ndojovakéi hikuái. Ndapohano mo'ãi piko ko'ã mba'ére? he'i Ñandejára; ndaipochyjevymo'ãi piko che ánga peteĩ tetã péicha rehe?’”
“¿Pa ñandejára ojejopýne he’i hag̃ua: ‘Ani reñembo’e ko tetãygua rehehápe, ani rehupi sapukái térã ñembo’e hesekuéra rehe, ha ani avei rejapo che renondépe ñemomorã: che ningo ndahendumo’ãi ndéve’? ‘Upévare umi ama oñembotove, ha ndaipóri ama pahague.... ¿Nderejeruremo’ãi piko chéve ko ára guive: Che Ru, nde hína che mitãrusukue raperã?’” Review and Herald, 1 de agosto de 1893.
Romoñe’ẽta upe “tuicha tesape” oñeme’ẽ vaʼekue William Miller-pe Apocalipsis aranduka rehe, pe artículo oúvape.
“Oúvo Cristo oupe ko yvy arigua apytépe ohechauka hag̃ua pe jerovia añetegua, ha omomba’eguasu hag̃ua umi principio oisãmbyhyva’erã yvyporakuéra korasõ ha heko, japu ojapyhyma va’ekue pypukueterei umi oguerekóvape tuicha tesakã, upévare noikumbýivéima pe tesakã, ha ndoguerekói mba’eveichagua py’a hag̃ua oheja hag̃ua ypykue reko añeteguáre. Ha’ekuéra omboyke Mbo’ehára yvagagua, omosãingohéi Tupã Ñandejára gloria rehegua, ikatu hag̃uáicha oguereko meme hag̃ua ijeheguiete umi jepokuaa ha umi mba’e ojejapóva iñakãgui. Pe espíritu añete hag̃ua upeichagua ojehechauka avei ko’ág̃a yvy ape ári. Yvyporakuéra ndohayhúi oikuaase añeteguáre, ani hag̃ua oñembopy’aju ijepokuaa, ha ani hag̃ua oguahẽ peteĩ tembiapo pyahu rekópe. Yvypóra rekópe oĩ tapia peteĩ ikatúva ojavy hag̃uáicha, ha yvyporakuéra iñakãnguéra rehegua ha ikuaapy yvypóra rehegua ohupi jepi eterei, peteĩháicha umi mba’e Tupãgua ha opa’ỹva ndojehechakuaái ni nomomba’éi.” Counsels on Sabbath School Work, 47.