Pe pasáhe ñahesa’ỹijo vaʼekue pe artículo mboyveguápe heʼi vaʼekue: “pe ñehẽ guasu Espíritu Santo rehegua” Apocalipsis kapítulo dieciocho-peguáva “ndoumoʼãi peve ñande rerekóvo peteĩ tetãygua hesakã porãva, oikuaáva heko rupi mbaʼépa heʼise ñambaʼapo hag̃ua oñondive Ñandejára ndive”. Péro pe ñeʼẽmeʼẽ niko kóva: arakaʼe “jarekóramo ñañemeʼẽmbaitépe, pyʼaite guive, Cristo rembiapópe, Ñandejára ohechakuaáta upéva oñohẽvo Ijespíritu peteĩ medidaʼỹre”. Pe jehechakuaa “pe ñehẽ guasu” rehegua omoñeʼẽ hag̃ua oĩha avei peteĩ ñehẽ michĩvéva (peteĩ medida).
11 jasypakõi 2001-pe, pe ánhel mbarete Apocalipsis dieciochopegua oguejy; péro “tuichavéva pehẽngue tupãópegua” upe jave, ha koʼág̃a peve, “ndahaʼéi tembiapohára oñondive Tupã ndive.” 11 jasypakõi 2001 guive pe punto peve Tupã oikuaaukahápe ipahápe oĩha peteĩ aty ohupytýva “entero, pyʼaite guive oñekonsagra hag̃ua Cristo rembiapópe,” pe ama paha “oñemedi”, oiko pe juicio umi oikovévare, ha pe juicio oñepyrũ Tupã róga rehe.
Apocalipsis capítulo dieciocho identifica mokõi ñe'ẽ, Sister White oikuaauka ñandéveha mokõi henói umi iglésiakuérape g̃uarã. Pe mokõiha ñe'ẽ (henói) ha'e pe henói osẽ hag̃ua Babilóniagui oikóva pe léi dominical hi'aguĩmbotávape. Pe peteĩha ñe'ẽ oguahẽkuri 11 jasyporundy ary 2001-pe. Pe Espíritu Santo ñehẽkue upérõ oñepyrũva “ojeha'ãkuaa rupi”, Cristo raẽ tekotevẽgui omopotĩ umi tavayguakuérape ipahápe oñohẽta haguére hi'árikuéra pe Espíritu Santo “ojeha'ã'ỹre”, omopu'ãvo chupekuéra peteĩ techaukaha ramo pe yvyryrýi guasu aravópe. Upe aty tekotevẽkuri oñemopotĩ pe mokõiha ñe'ẽ Apocalipsis capítulo dieciochogua osapukái mboyve, ha'ekuéra rupi hag̃ua umi omyasãitáva upe marandu.
Peteĩha ñembotavýpe ary 1844-pe yvoty jave, protestántekuéra oiko protestánte apóstata, ha umi jerovia hag̃ua ojejuhúva upérõ ára oha’arõva ryepýpe, orrepresenta pe témplo umi yma ndaipóriva’ekue Tupã retãygua. Arange 11 jasyporundy 2001-pe, pe ánhel mbarete Apocalipsis dieciocho-gui oguejy, ha oñepyrũ pe peteĩha paso pe mopotĩ ha ñemopu’ãme Tupã rembiapo paha ára pegua témplo rehegua, ha oñepyrũ Laodicéa adventismo jejopy’apy rupive. Arange 18 jasypokõi 2020-pe, oñepyrũ pe mokõiha paso pe jejopy’apy rape rehegua. Cristo ñemongaraipe, oñepyrũ pe proceso oñemboja’o hag̃ua Israel yma guarépe, Cristo upérõ oiporavo rupi umi tenondegua temimbo’e, ha’ekuéra va’ekue pe base pe témplo cristiano rehegua ha’e omopu’ãva’ekue upe tembiasakue ryepýpe.
Iministerio mbohapy áño ha mbyte oñepyrũrõ guare, Cristo omopotĩ pe témplo, ha upéva ha’e ohenói va’ekue “Itúva róga”; ha hembiapo paha gotyo, omopotĩ jey rire pe témplo mokõiha ha paha jey, he’i va’ekue: “pende róga ojeheja peẽme nandi hag̃ua.” Pe tavaygua kuéra pe pehẽngue yma guaréva oñemboyke, ha tavaygua pyahu pe ñe’ẽme’ẽ pyahúpe oñemopyenda “Itemplo” ramo. Pe léi domingo jave, Iglesia Adventista del Séptimo Día rekohaty atyguasu opytáta nandi hag̃ua.
“Pe proféta he’i: ‘Ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu; ha ko yvy hesakã iñemimbipa reheve. Ha osapukái mbaretépe peteĩ ñe’ẽ hatãva rupive, he’ívo: Ho’a, ho’a Babilonia guasu, ha oiko aña-kuéra róga’ (Apocalipsis 18:1, 2). Kóva hína pe ñe’ẽmondo peteĩchagua pe ome’ẽva’ekue pe mokõiha ánhel. Babilonia ho’a, ‘ha’e omongaru rupi opa tetãnguérape umi víno ipochyva hekovai rehegua’ (Apocalipsis 14:8). Mba’épa upe víno?—Iñembo’e jerovia japu. Ha’e ome’ẽ va’ekue ko yvy ape ári peteĩ sábado japu, pe sábado añetegua irundyha tembiapoukapy pegua rendaguépe, ha ombojoapy pe japu Satanás peteĩhaite omombe’u va’ekue Évape Edénpe—pe ánga omanó’ỹha ijeheguiete. Heta ambue jejavy peteĩcha rehegua omyasãi mombyry ha opa rupi, ‘ombo’évo tembiapoukapykuéra yvypóra rembiapoukapyramo’ (Mateo 15:9).”
“Jesús omoñepyrũrõ guare Iministerio público, omopotĩ pe Templo iñemongy’a sacrílega-gui. Ha apytepe umi tembiapo pahaite Iministeriopegua oĩ pe mokõiha ñemopotĩ Templo rehegua. Péicha avei, pe tembiapo pahápe ojejapóva oñemomarandúvo ko múndo, mokõi ñehenói iñambuéva ojejapo umi iglésiape. Pe marandu mokõiha ánhel rehegua ha’e: ‘Oguẽma, oguẽma Babilonia, upe távaguasu, ha’e rupi omboy’u opa tetãnguérape pe víno ipochyva’ekue hekovai rehegua’ (Apocalipsis 14:8). Ha pe hatã sapukáipe pe marandu mbohapyha ánhel rehegua, oñehendu peteĩ ñe’ẽ yvágagui he’íva: ‘Pesẽ chugui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peike hendive ipekádope, ha ani hag̃uáicha pehupyty umi plága oguerekóva. Pórke ipekadokuéra oguahẽma yvágape, ha Tupã imandu’áma hembiapo vai rehe’ (Apocalipsis 18:4, 5).” Review and Herald, 6 de diciembre de 1892.
Pe ñemopotĩha peteĩha pe tupaópe ojoaju Apocalipsis kapítulo dieciocho ñe’ẽ peteĩha ndive, ha pe mokõiha ñe’ẽ hína pe sapukái hatãva ohenóiva Ñandejára ovecha aty ambuévape osẽ hag̃ua Babiloniágui. Umi versíkulo peteĩ guive mbohapy peve oñekumpli vaʼekue umi tuicha óga táva Nueva York-pegua oñemboguejýramo guare. Upéva oiko vaʼekue 11 jasyporundy 2001-pe, ha upérõ ojejapo pe ñemopotĩha peteĩha tupaópe, térã pe peteĩha mokõi henói guive umi iglésiape g̃uarã. Pe henói peteĩha oñepyrũkuri Cristo ñemongaraipe, Espíritu Santo oguejýramo guare yvágagui ha oñepyrũ pe prueba Israel yma guarépe g̃uarã. 11 jasypoapy 1840-pe, pe ñemopotĩha peteĩha tupaópe, térã pe peteĩha mokõi henói guive umi iglésiape g̃uarã, ojejapo vaʼekue pe movimiento Millerita-pe.
Upérõ upe jave oñepyrũ okẽ pahápegua ha peteĩ ciento cuarenta y cuatro mil ñembysýi, ojoajúvo Juicio Investigativo rembiasakue paha ndive. Umi tembiapo paha-pe Cristo rembiapo oñembohechauka ramo ha’e ombogue hag̃ua umi iñangaipa umi jerovia hag̃uapegua “libro de pecados”gui, térã ojeipe’a hag̃ua umi téra umi cristiano he’íva ijehe hikuái-gui “libro de la vida”gui. Upe ára pehẽngue hína pe okẽ pahápegua ñemyakỹmboha ára, Ñandejára ndoitymo’ãi rupi Espíritu Santo ipohýi’ỹre pe iglesia ipotĩramo añoite. Pe léi domingo jave, Espíritu Santo ñehẽ haguãta ipohýi’ỹre.
—Mba’épa pejapo, peẽ che pehẽnguekuéra, ko tembiapo tuichaitépe peñembosako’i hag̃uápe? Umi oñembojoajúva ko yvy arapóre ohupyty hína pe molde yvyporagua ha oñembosako’i hína pe mymba ra’ãnga marca hag̃ua. Umi ndojeroviáiva ijehe, umi oñemomirĩva Tupã renondépe ha omopotĩva iangakuéra añetegua rendúpe, umíva ohupyty hína pe molde yvagagua ha oñembosako’i hína ohupyty hag̃ua Tupã sello ijyvatekuépe. Vove osẽ pe decreto ha pe marca oñemoĩ, ikarakterkuéra opytáta potĩ ha marã’ỹ hag̃uáicha opa ára g̃uarã.—Testimonios, volumen 5, 216.
“Espíritu Santo rembiapo ha’e hína ombojerovia hag̃ua yvórape angaipa rehe, tekojoja rehe ha juicio rehe. Yvóra ikatu hag̃uáicha oñemomarandu añónte ohechávo umi ogueroviáva pe añetegua oñesantifika hague pe añetegua rupive, oiko ha omba’apo hag̃ua yvate ha marangatu principio-kuéra rehe, ohechauka hag̃ua peteĩ sentido yvate ha porãme pe línea omboja’óva umi oñangarekóva Tupã mandamiento-kuéra rehe ha umi opyrũva hesekuéra ipy guýpe. Pe Espíritu santificación ohechauka porã pe diferencia oĩva umi oguerekóva Tupã sello ha umi oñangarekóva peteĩ pytu’u ára japu rehe. Pe prueba oguahẽ vove, ojekuaáta hesakã porã mba’épa hína pe mymba marka. Upéva ha’e domingo ñongatu. Umi, añetegua ohendu rire, oseguíva gueteri omoĩ hag̃ua ko ára marangatúramo, ogueraha pe kuimba’e angaipa rehegua firma, upe opensáva ombohasyse hag̃ua ára ha léi-kuéra.” Bible Training School, 1 de diciembre de 1903.
Isaías omombe’u pe “ára yvytu kuarahyresẽgua”, ha upéva avei he’iha pe “yvytu hatã”, ojejokóva (opytáva), ha upéva hína pe punto oñepyrũhápe “pe medida”.
Ha’eñoitépe, osẽvo, nde reñe’ẽ hag̃ua hendive; ha’e ojoko yvytu hatãva ára yvytu kuarahyresẽgua-pe. Upévare, péicha oñemopotĩta Jacob rembiapo vai; ha kóva ha’e opa hi’a ojeipe’a hag̃ua ipekádo: ojapo vove altar ita kuéra opavave itakái ramo ojeka’íva, umi yvyra marangatu ha ta’anga kuéra ndopytamo’ãi. Upéicharõ jepe, pe táva mbarete opytáta nandi, ha pe óga ojehejáta ha opytáta ñu hag̃uáicha: upépe pe vakara’y okarúta, ha upépe oñeno hag̃ua, ha ho’úta hakã kuéra. Iñaraka’ẽnguéra ipirupa vove, oñekytĩta; umi kuña ou ha omyendýta: ha’égui peteĩ tetã ndaikatúiva ontende; upévare upe ojapóva’ekue chupekuéra ndoiporiahurerekomo’ãi, ha upe omoheñóiva’ekue chupekuéra nohechaukamo’ãi chupekuéra mba’eporã. Ha oikóta upe árape, Ñandejára ombota’ẽta ysyry rape guive Egipto ysyry peve, ha peẽ peñembyatyta peteĩteĩ, peẽ Israel ra’y kuéra. Ha oikóta upe árape, pe turu guasu oñembopúta, ha ouva’erã umi oĩva’ekue hag̃uáicha omanóvo Asiria retãme, ha umi oñemosẽva’ekue Egipto retãme, ha omomba’éta Ñandejárape pe yvyty marangatu Jerusalén-pe. Isaías 27:6–13.
Pe “yvytu kuarahyresẽ goty guive” ha’e pe pu’aka omondýiva yguasu rupi guataha “Társis mba’yrumýi” ha oguerúva juicio Tiro kuña heko vai rehe. Pe “yvytu kuarahyresẽ goty guive” ha’e pe pu’aka omongyhyjéva mburuvichakuérape. Pe “yvytu kuarahyresẽ goty guive” ha’e pe oguerúva’ekue Egíptope pe mba’e vai “ikuera pirúva”, omoheñóiva’ekue umi siete ary ñembyahýi, José ha Faraón omoinge aja opa yvy ape ári (Egipto) tembiguáipe; ha pe “yvytu kuarahyresẽ goty guive” voi oguerúva’ekue umi “tuku” ho’upáiva opa mba’e Egipto guive ñemosẽ jave. Islam ha’e pe “yvytu kuarahyresẽ goty guive”.
Umi movimiento de reforma de la profecía bíblica omopyenda peteĩteĩva oguerekoha iñemohendapyre tee. Pe tema pe movimiento de reforma rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-gui ha’e Islam. Ára 11 jasyporundy 2001-pe, Islam pe mbohapyha Ay-gua oataka pe mymba yvýpegua, ha George W. Bush, “mokõiha”, pya’e omoĩ peteĩ ñembopyta pe “yvytu kuarahyresẽgua” ári. Upe tembiapópe, Sister White ojehaiháicha, umi tuicha óga New York City-pegua oñemboguejýrõ guare, Ojehechaukaapy 18, versíkulo peteĩ guive mbohapy peve oñekumpli. Umi mbohapy versíkulo ohechauka pe peteĩha mokõi ñe’ẽgui Ojehechaukaapy kapítulo 18-pe. Pe mokõiha ñe’ẽ oĩ versíkulo 4-pe, ha upéva omombe’u pe henói osẽ hag̃ua Babiloniágui, oñepyrũva pe léi domingo Estados Unidos-pe. Islam pe mbohapyha ay-gua oñeñapytĩ umi irundy ánhel Ojehechaukaapy kapítulo 7-peguare, aja umi cien cuarenta y cuatro mil oñesella.
“Ñandejára Tupã ha’e peteĩ Tupã akãhatãva, upéicharõ jepe, Ha’e oaguanta are Itavayguakuéra angaipa ha hembiapo vai ko ñemoñarepe. Tupã retãyguakuéra oguatárire Ikuatiarãme, Tupã rembiapo tenonderãguápe oñemotenondéta kuri, añetegua marandu oñegueraháta kuri opa tavayguápe oikóva ko yvy tuichakue ári. Tupã retãyguakuéra ogueroviárire Chupe ha ojapórire Iñe’ẽ, oñongatúrire Hemimbo’e hag̃ua, pe ánhel ndoumo’ãikuri oveve yvágare pe marandu reheve umi irundy ánhelpe opoi hag̃ua yvytu kuéra ikatu hag̃uáicha oipeju yvy ári, osapukáivo: Pejoko, pejoko umi irundy yvytu ani hag̃ua oipeju yvy ári che aseal mboyve Tupã rembiguái kuérape ijatypýpe. Péro pe tavayguakuéra naiñe’ẽrendúigui, ndaijagradesidóigui, imarangatu’ỹgui, yma Israel ypykueicha, pe ára oñembopuku ikatu hag̃uáicha opavave ohendu pe paha poriahuvereko marandu oñemoherakuãva ñe’ẽ hatãme. Ñandejára rembiapo ojokopyre, pe sellado ára oñembotavy. Heta ndoikuaái gueteri pe añetegua. Péro Ñandejára ome’ẽta chupekuéra pa’ũ ohendu hag̃ua ha ojevy hag̃ua, ha Tupã rembiapo guasu oñemotenondéta.” Manuscript Releases, volúmen 15, 292.
Umi oñeselláva, oñesella pe léi domingo mboyve, ko yvy ári oĩvagui ikatu hag̃uáicha oñeñemongeta ha upévare oñehenói osẽ hag̃ua Babilóniagui, ohechávo kuimba’e ha kuña kuérape pe apañuãi léi domingope orekóva Tupã sello. Pe sellado umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua oñepyrũ 11 de septiembre de 2001-pe, péro pe ára de sellado oñembotapykue.
Maymáva proféta kuéra oñe’ẽ hína pe generación paha rehe, ha ko pasáhe oñehenói hag̃uaite pe generación paha rehe. Ko generación pahápe Ñandejára tavayguakuéra ndoikói vaʼekue “Iñeʼẽme”, ha upévare pe ára oñeseállava ojokóvo ha oñemombýi. Ojejoko ha oñemombýi pe mymba yvykua pypukuʼỹguio oúva rupi, Apocalipsis kapítulo once-pe, ojukáva mokõi profétape. Upe mymba, Revolusión Francesa tiémpope, haʼe vaʼekue ateísmo, ha ohechauka hag̃ua pe movimiento ateo omoñepyrũ vaʼekue umi omoingéva “woke-ism”, koʼág̃a ombohováiva ko yvy ape ári, Future for America ryepýpe; ha upéi Future for America ndoguatavei Ñandejára ñeʼẽme ha oheja oike hag̃ua umi omotenondéva iagénda homosexual moderna influencia, ambuekuéra ndive oñondive umi omotenondéva pe ára ñemohenda, ojoko hag̃ua pe ára oñeseállava.
“Heta mba’e ojehechauka va’ekue chéve oñembyaty che akãme, ha ndaikuaái mboyve mba’éichapa amombe’úta. Upéicharõ jepe, ndaikatúi akirirĩ. Ñandejára ipochy umi kuimba’ére omoĩva ijehe peteĩ tenda ogoverna hag̃ua iñirũnguéra ári, ha omotenonde hag̃ua tembiaporã pe Espíritu Santo omboyke va’ekue. Añemondýi hag̃ua ndaha’éi pe añemombe’ukuaa hag̃uáicha pende resa’ỹijo’ỹre pehechakuaa’ỹ hague Tupã ndomoĩriha ko’ã kuimba’épe. Pe orden pyahu oĩva’erã pende mongyhyjéva, ndorekóigui yvágagui mborayhu térã ñemoneĩ.”
“Pe korasõ ypykue ndaha’éi ogueru hag̃ua hembiapoitépe Ñandejára rembiasakue mba’épe ipy’a vai ha omongy’áva. Ndaikatúi oĩ mba’eve ñemokañyme ñande jerovia ypykuéra rehegua. Mbohapyha ánhel marandu oñemombe’u va’erã Ñandejára tavayguakuéra rupi. Upéva okakuaa va’erã pe sapukái hatãme. Ñandejára oguereko peteĩ ára oñemohenda hag̃ua omohu’ã hag̃ua hembiapo; ha araka’e pe ára upéva? Pe añetegua oñemombe’u va’erãva ko’ã ára pahápe osẽ vove tembihecha ramo opa tetãme g̃uarã, upérõ ou va’erã pe paha. Satanás pu’aka ikatu ramo oike voi Ñandejára róga marangatuetépe, ha omongu’e mba’e opa mba’e ha’e oipotaháicha, pe aravo ñembosako’i rehegua ipukuve va’erã.”
“Kóva ha’e pe ñemimby umi tembiapo ojapóva oñemoĩ hag̃ua kuimba’e kuérare Ñandejára ombouva’ekue peteĩ marandu jehovasa rehegua hag̃ua hetãygua kuérape. Ko’ã kuimba’e kuérare ojehayhu’ỹ. Umi kuimba’e ha Ñandejára marandu oñemboyke ha oñembopochy, añetéhápe Cristo voi ojehayhu’ỹ ha oñembopochy haguéicha iju ypykue jave. Kuimba’e kuéra tenda responsable-pe oĩva ohechauka umi teko tee Satanás ohechauka va’ekue. Ha’ekuéra oheka omanda hag̃ua apytu’ũre, omoĩ hag̃ua iñarandu ha italénto yvypóra poguýpe. Oĩ peteĩ ñeha’ã oñemoĩ hag̃ua Ñandejára rembijokuái kuérape kuimba’e kuéra oisãmbyhýva poguýpe, umi ndorekóiva Ñandejára arandu ha iñarandu, térã peteĩ jeikuaa Espíritu Santo sãmbyhy guýpe. Oñemoheñói va’ekue umi principio araka’eve nohechava’erãmo’ãva ára resape. Pe ta’ýra ndaha’éiva legítimo ojejoko va’erãmo’ã kuri upe ikatu hag̃uáicha oikove sapy’aitépe, upe osẽ ramoite pe tekove’ẽ ypykue. Yvypóra opa hag̃uáva oiko hína ñorairõme Ñandejára rehe, añetegua rehe, ha Ñandejára marandu rerahaha poravo rehe, omba’apo joavy hendivekuéra opa mba’e rupive oipytyvõ hag̃uáicha ojapo. Ajerure peẽme pemoĩ porã hag̃ua pene akãme mba’e tekoporãpa osẽ kuri umi ohecharamóva iñarandu ha umi tembiaporãgui umi omomichĩ va’ekue Ñandejára marandu kuéra, ha, umi mbo’ehára kuatiare ha fariseokuéraicha, omboyke va’ekue umi kuimba’e Ñandejára oiporu va’ekue ogueru hag̃ua tesape ha añetegua hetãygua kuéra oikotevẽva’ekue.” The 1888 Materials, 1525.
Pe ára oñepyrũ vaʼekue pe ñemokyreʼỹ septiembre 11, 2001-pe, ojejoko, Satanás rembijokuái oñemeʼẽgui chupekuéra oike hag̃ua pe “Tupã templo tee”pe. Pe mbaʼe ojehechavaʼerã koʼápe haʼe hína kóva: 1798 guive 1844 peve, oñemopuʼãkuri pe templo Millerita, ha octubre 22, 1844-pe, pe maranduha ñeʼẽmeʼẽgua ou sapyʼaitépe itemplópe. Pe templo ha pe ehérsito ojeapyrõ ha oñemboguejy vaʼekue papado rupive mil mokõi saĩnte ary ha poteĩ ary pukukue, ha upe papado orresivi rire iherida omanohaguicha, Cristo oñepyrũ pe tembiapo omopuʼãvo pe templo Millerita, ha pe templo símbolo haʼe pe papapy cuarenta y seis, heta testígo ári.
11 jasypoapy 1840-pe, Apocalipsis diez pegua ánhel oguejy, ha oñepyrũ pe juicio Protestantismo rehegua. Upe tembiasakue oñembopyahu jey, peteĩteĩ letra peve.
Umi Escritúrape, pe “yvytu kuarahyresẽgua” omboyke hag̃ua umi várko Társis gua, omboguejy hag̃ua upe táva guasu Tiro, ha ojapo hag̃ua mburuvichakuéra ha ñemuhárape mbohapy jey osapukái: “aichejáranga, aichejáranga” (aĩ, aĩ). Péro pe pasáhe Isaías pegua ñahesa’ỹijohínape, pe ára “yvytu kuarahyresẽgua” rehegua ha’e pe ára Tupã “ojejokoha yvytu pohýi”. Ko pasáhepe pe “yvytu kuarahyresẽgua” ojejoko ani hag̃ua ojoko pe tembiapo ánhel mbohapyha rehegua; peteĩ tembiapo ojejapóva pe ama paha aja. Ko pasáhepe pe mba’e oje’éva “yvytu kuarahyresẽgua” ojejokóva rehe, ohechauka pe ama paha, pe tembiapo ánhel mbohapyha rehegua, ha pe ñembyaty hag̃ua Tupã ra’y ambuekuéra Babilóniape. Upe aravope, umi irundy ánhel ojokohína umi irundy yvytu, pe sellado ojejapo aja umi cien cuarenta y cuatro mil rehe.
Ha opa rire umi mba'e, ahecha irundy ánhel oĩva yvy irundy kórape, ojokóva umi irundy yvytu yvy rehegua, ani hag̃ua pe yvytu oipeju yvy ári, térã para ári, térã peteĩ yvyramáta ári jepe. Ha ahecha ambue ánhel osẽva kuarahyresẽ gotyo guive, oguerekóva pe Tupã oikovéva sello; ha osapukái hatãme umi irundy ánhelpe, umi oñeme'ẽva chupekuéra ombyai hag̃ua yvy ha para, he'ívo: Ani pembyai yvy, ni para, ni umi yvyramáta, peve romoĩ hag̃ua sello ñande Ruete rembiguái kuéra syváre. Apocalipsis 7:1–3.
Pe “yvytu kuarahyresẽgua” jeoko, umi “tetãnguéra ipochýva” jejoko ha umi “irundy yvytu” jejoko opavave oiko ama paha aja, pe ama paha ára jave niko Tupã sello oñemoĩ Itavayguakuéra ári. Umi irundy yvytu ojejokóva umi irundy ánhel rupive ha’e peteĩ símbolo Islam rehegua.
“Umi ánhel oñongatu pe irundy yvytu, ojehechaukáva peteĩ kavaju pochýramo ohekáva ojepoi hag̃ua isãsogui ha oñani hag̃ua pe yvy tuichakue ári, oguerúva ñehundi ha ñemano hape rupi.
“¿Japytápa oke pe arapy opa’ỹva rembe’ýpe voi? ¿Japytápa ñane akãkangy, ro’ysã ha omanóvaicha? ¡Toikóke upéicha ñande tupão kuérape Tupã Espíritu ha ipytu oñeipejúva Itavayguakuérape, ikatu hag̃uáicha opu’ã hikuái ipo yvýre ha oikove! Tekotevẽ jahecha tape ha’eha po’i, ha okẽ strait. Ha jaha hag̃uáicha pe okẽ strait rupive, ipya’eha ndorekói límite.” Manuscript Releases, volúmen 20, 217.
Jahecháta koʼã añetegua ambueteve pe artíkulo oútavape, pórke “koʼã mburuvicha guasu ára-pe”, ojehechaukáva mbaʼyruguasu poapyha ramo marandu heʼíva Ñandejára Ñeʼẽme, “haʼéva umi siete mbaʼyruguasu apytégui”, Ñandejára omopuʼã peteĩ mburuvicharenda opaʼỹva.
Ha umi mburuvicha-kuéra árape Ñandejára yvagagua omoñepyrũta peteĩ mburuvicharenda, araka’eve noñehundimo’ãi va’erã; ha upe mburuvicharenda ndojehejamo’ãi ambue tavayguakuérape, síno omongu’ipa ha ohundipáta opaite ko’ã mburuvicharenda, ha ha’e oĩta opa ára guarã. Nde rehechágui ita oñekytĩ hague yvytygui po’ỹre, ha omongu’ipa hague pe hierro, pe bronce, pe ñai’ũ, pe pláta ha pe óro; Ñandejára guasu oikuaauka mburuvichápe mba’épa oikóta upe rire guive: ha pe ke’ẽ añetegua, ha iñemyesakã katu hag̃uaiterei. Daniel 2:44, 45.