Umi siete trueno ohechauka pe tembiasakue 1798 guive 22 jasypa 1844 peve. Upe tembiasakue ojehechauka hag̃ua peteĩ ta’ãnga proféticoramo umi pahápegua siete mburuvicha guasu Judá retãme, Manasés guive ary 677 a.C. pe, peve Sedequías ary 586 a.C. pe.
Umi línea marangatúte ojejapóva reforma rehe, peteĩ mba’e ohechauka hag̃ua pe peteĩha ánhel rembiguái oñembaretetaha ha’e peteĩ símbolo ohechakuaaukáva peteĩ mba’e oguahẽva ko yvy tuichakue javeve. Ára 11 jasypoapy 1840-pe, pe peteĩha ánhel marandu oñembarete, ha upéi pe marandu ogueraha hag̃ua opaite tenda misión pe yvy ape ári.
“Pe movimiento adventista ary 1840–44 ha’e va’ekue peteĩ jehechauka hechapyrãva Tupã pokatu rehegua; pe marandu tenondegua pe ánhel peteĩha rehegua ogueraha va’ekue opaite tenda misionero oĩvape ko yvy ape ári.” The Great Controversy, 611.
Profétikamente upe jave, Apocalipsis diez pegua ánhel oguejy ha omoĩ peteĩ ipy yvy ári ha ambue para ári. Hermana White ohechauka upéva peteĩ símbolo ramo pe marandu oguahẽha opárupi ko yvy ape ári.
“Pe ánhel ñemohenda, peteĩ py oĩ y ári ha ambue yvy ári, he’ise pe marandu oñemombe’útava tuichaiterei oguahẽtaha. Ohasáta umi y guasu rupi ha oñemombe’úta ambue tetãnguérape, opaite arapýpe jepe.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 971.
Ko Síro osẽva’ekue pe decreto peteĩha rehegua peteĩ decreto yvy ape áriguaite vaʼekue.
Ha koʼág̃a Ciro, Persia ruvicha guasu, oisãmbyhy ñepyrũha áñope, oñemoañeté hag̃ua Ñandejára ñeʼẽ Jeremías jurúre heʼíva, Ñandejára omonguʼe Ciro, Persia ruvicha guasu, espíritu; haʼe upévare omoherakuã peteĩ kuatiañeʼẽ opaite itekoha rupi, ha ohaivaʼekue avei, heʼívo: Kóicha heʼi Ciro, Persia ruvicha guasu: Ñandejára, yvága Jára Tupã, omeʼẽ chéve opaite yvy arigua rréino; ha haʼe chembohéra omopuʼã hag̃ua chupe peteĩ óga Jerusalénpe, oĩva Judápe. Mávapa pende apytépe opa ipuévlogui? Itupã toĩ hendive, ha tojupi Jerusalénpe, oĩva Judápe, ha tomopuʼã Ñandejára Israel Jára Tupã róga, (haʼe hína Tupã,) oĩva Jerusalénpe. Ha oimeraẽva opytáva oimeraẽ hendápe oiko hag̃ua pytaguárarõ, upe tenda guakuéra toipytyvõ chupe plátape, órope, mbaʼerepy reheve, mymbakuéra reheve, hiʼári pe ofrénda jejaposéguinte Tupã róga pegua oĩva Jerusalénpe. Upérõ opuʼã Judá ha Benjamín rueta ruvichakuéra, paʼikuéra ha levitakuéra, opa umi Tupã omombaretéva espíritu ojupi hag̃ua omopuʼã hag̃ua Ñandejára róga oĩva Jerusalénpe. Esdras 1:1–4.
Oguahẽháicha pe ánhel peteĩha opavave tendápe tembiaporã rehegua ko yvy tuichakue javeve 11 jasypoapy 1840-pe, Ciro ojekuaa hag̃ua ijehegui mburuvicha guasu ramo “opaite tetãnguéra ko yvy ariguápe”, omombeʼu hag̃ua pe peteĩha ñeʼẽmondo. Pe ánhel oguejyvaʼekue Apocalipsis kapítulo 10-pe, pe ánhel Sister White ohechauka hag̃ua “ndahaʼéi peteĩ tapicha reínte, síno Jesucristo voi”, oreko umi tekomeʼẽ maranduhára rehegua peteĩchaite pe ánhel mbarete Apocalipsis kapítulo 18-peguáicha. Sister White ohechauka pe peteĩha ánhel rembipota hague peteĩchaite pe ánhel Apocalipsis kapítulo 18-pegua rembipotáicha.
“Jesús omondo peteĩ ánhel mbarete oguejy hag̃ua ha oikuaauka hag̃ua yvy ári oikóva kuérape toñembosako’i hag̃ua Ijevy mokõihápe g̃uarã. Pe ánhel osẽvo Jesús renondégui yvágape, peteĩ mba’everãicha hesakã ha hechapyrãva mimbipa ojepysopa henonderã. Cheve oje’e vaekue imba’apoukapy hague omyesakã hag̃ua yvy iñemimbipa rupive ha oikuaauka hag̃ua yvypórape Ñandejára poxy oútava.” Early Writings, 245.
Pe ángel peteĩha ñemombarete ha’e peteĩ símbolo omomba’eguasúva peteĩ mba’e opavave tetãme guasúva. Pe marandu peteĩha, Cristo árape, oñemombarete Cristo ñemongarai jave. Ñandejára Ñe’ẽ omombe’u opa Israel osẽ hague desiértope ohendu hag̃ua Juan marandu.
Upéi osẽ ohupyty hag̃ua chupe Jerusalén, ha opa Judea, ha opa pe región Jordán jerére; ha oñemongarai hikuái hese Jordánpe, omombeʼúvo ipekadokuéra. Mateo 3:5, 6.
Cristo ministerio oñembohape vaʼekue ymaite Israel gotyo, ha upe sentido profético-pe opaite mundo oguerahaakue Jordán-pe, Cristo oñemongaraihague renda. Upéicharõ jepe, pe rito ñemongarai rehegua, ha upe heʼiséva Cristo oñemongarai ramo guare, ojepytaso vaʼekue opaite mundo rehe.
Jehoiaquim réra he’ise “Tupã opu’ãta”, ha Cristo ñemongaraipe, Juan oguenohẽvo Cristo ygui pe y, pe techaukaha “opu’ã hag̃ua” peteĩ ygua ñotỹhágui oiko peteĩ mba’e upe mbarete ñeme’ẽme. Umi irundy versíkulo peteĩha Esdras-pe ñande ja’e va’ekue yma, pe versíkulo poha omombe’u umi ohendúva’ekue pe decreto rembiembohovái ko’ã ñe’ẽme: “Upéi opu’ã Judá ha Benjamín ru ypykuéra ruvicha kuéra, ha pa’i kuéra, ha levita kuéra, opa umi Tupã omopu’ãva’ekue ijespíritu, ojupi hag̃ua omopu’ã hag̃ua Ñandejára róga oĩva Jerusalén-pe.” Pe marandu peteĩha oñembaretévo, oĩ peteĩ ñepu’ã, Jehoiaquim réra ohechaukaháicha.
11 jasyporundýpe 2001-pe, pe marandu peteĩha pe ñemongu’e mbarete pe ánhel mbohapyha rehegua oñemombarete, ojehechauka hag̃ua pe ñemombarete rupi pe marandu peteĩha pe ñemongu’e mbarete pe ánhel peteĩha rehegua. Hermana White oñe’ẽ umi Mokõi Torre oñehundíva rehe upe árape.
“¿Ajepa pe ñe’ẽ amombeʼuvaʼekue Nueva York oñemopotĩtaha peteĩ y marãguasu rupive? Kóva arakaʼeve ndaʼeíri. Haʼe vaʼekue, amañávo umi óga tuichaitereíva oñemopuʼãva upépe, piso ári piso, ‘Mbaʼe techakuaa vaietépa oikóta Ñandejára opuʼã vove omonguʼe hag̃ua kyhyje hag̃uáicha ko yvy! Upérõ ojehupytyta Apocalipsis 18:1–3 ñeʼẽ.’ Pe kapítulo 18 pukukue Apocalipsis-pe haʼe peteĩ ñemomarandu umi mbaʼe oútavagui yvy ári. Péro ndaikuaái mbaʼeve tesakã particular Nueva York rehegua, ndahaʼéi añetehápe, añete hag̃uánte aikuaa peteĩ ára umi óga tuicha guasu upépe oitypataha Yára puʼaka ojere ha ojerejey rupi. Pe tesakã oñemeʼẽ vaʼekuégui chéve, aikuaa ñehundi oĩha ko mundo-pe. Peteĩ ñeʼẽnte Ñandejáragui, peteĩ pokomi ipuʼaka mbaretévagui, ha koʼã estructura tuichaite vaʼekue hoʼáta. Oikóta umi mbaʼe rechakuaa ñande ndaikatúiva ñaimahina pe kyhyjeha orekótava.” Review and Herald, July 5, 1906.
Pe peteĩha marandu ñemombaretépe cien cuarenta y cuatro mil rembiasakuepýpe, Ñandejára “opu’ã” “omongu’e vaieterei hag̃ua yvy”. Jehoiakim réra ohechauka pe peteĩha marandu ñemombarete. 11 de agosto de 1840-pe, Ñandejára opu’ã Itenda guasu guive ha oguejy yvy ári ha oñembo’y yvy ha para ári. Ciro peteĩha decreto-pe, umi jeroviapy rekópe opu’ã. Jehoiakim ha’e peteĩ símbolo ndaha’éiva añoite pe peteĩha ánhel ñeguahẽ rehegua, ha katu avei ohechauka pe peteĩha ánhel ñemombarete.
Jehoiakim ohechauka umi mbohapy mburuvicha guasu pahapýva riregua peteĩha, ha avei ohechauka umi siete mburuvicha guasu apytépe pe pohaiteva ogueraháva Jerusalén ñehundípe. Umi siete mburuvicha guasu réra he’ise heta mba’e. Umi siete mburuvicha guasu va’ekue hína Manasés, Amón, Josías, Joacaz, Joacim, Joaquín ha Sedequías.
Millerita-kuéra rembiasakuépe, Manasés ohechauka pe ára paha, ary 1798-pe. Manasés he’ise “ombohasy hag̃ua tesaráipe”, ha 1798-pe niko pe kuña rekovai Tirogua oñembyesarái setenta ary pukukue. Manasés va’ekue peteĩva umi mburuvicha guasu ivaivéva apytégui, ha oguereko marandu’ẽmegua mba’ekuaarã tekotevẽva oñehesa’ỹijo hag̃ua.
Judá ruvicha mokõi pa’ũ paha rire oĩva irundy ha mbohapy ruvicha ohechauka umi siete trueno rembiasakue ary 1798 guive, octubre 22, 1844 peve. Manasés ha’e va’ekue pe peteĩha umi siete ruvicha apytégui, ha ha’égui pe peteĩha ruvicha umi siete apytépe, ohechaukarõguáicha Sedequíaspe, pe pahaite umi siete ruvichágui. Jesús akóinte ombojoaju pe pahápe pe ñepyrũ ndive. Sedequías, pe pahaite umi siete ruvichágui, ojegueraha Babilonia poguýpe tembiguáirõ. Pe peteĩha umi siete ruvicha pahaguágui avei ojegueraha Babilonia poguýpe tembiguáirõ, ohechaukarõvo pe pahaite ruvicha jereraha Babilonia poguýpe tembiguáirõ.
Ha Ñandejára oñeʼẽ Manaséspe ha ipuévlope; haʼekuéra katu ndohendusevéi. Upévare Ñandejára ogueru hiʼarikuéra Asiria ruvicha guasu mburuvicha guasukuérape, haʼekuéra ojapyhy Manaséspe ñuatĩ apytépe, ojokua itã peteĩ kysepuku reheve, ha ogueraha chupe Babilóniape. Ha oĩrõ guare jejopy vaʼépe, oñemboʼe Ñandejára Itupãme, ha oñemomirĩiterei itúva kuéra Tupã renondépe, ha oñemboʼe chupe; haʼe katu ohendu chupe, ombohovái ijerure asy, ha oguerujey chupe Jerusalénpe, mburuvicharópe jevy. Upérõ Manasés oikuaa Ñandejára haʼeha Tupã. 2 Crónicas 33:10–13.
Manasés oikuaa hag̃ua Ñandejára ha’eha Tupã, ojehupyty va’ekue oñemboyke rupi ichugui irreino, ha upéi oñemyatyrõ jeývo chupe irreínope. Nabucodonosor avei, Manasésicha, oikuaa va’ekue Ñandejárape oñemboyke rire ichugui irreino ha upéi oñemyatyrõ jeývo chupe irreínope.
Ha opávo ára, che Nabucodonosor ahupi che resa yvágare, ha che arandu oujey chéve; ha amomba’e guasu pe Yvatevévape, ha aromomba’e ha amomba’e porã upe opa ára oikovévape, ipoguýpe oĩgui peteĩ mburuvicha guasu opa’ỹva, ha iguĩrusu ohasa hag̃ua generación guive generación peve: Ha opa umi oikóva ko yvy ári ojehecha mba’e’ỹramo; ha ha’e ojapo hembipota he’iháicha yvága ehérsito apytépe ha umi oikóva ko yvy ári apytépe; ha avave ndaikatúi ojoko ipo térã he’i chupe: “Mba’épa rejapo?” Upe jave che akãguapy oujey chéve; ha che rréino mimbipa rehehápe, che jeguerohory ha che rendy oujey chéve; ha che consehéro ha che karai guasu oheka jey chéve; ha añemopyenda jey che rréinope, ha tuichaitereíva mburuvicha guasu oñembojoapy chéve. Ko’ág̃a che Nabucodonosor amomba’e, amopu’ã yvate ha aromomba’e Yvága Ruvicha Guasúpe, opa hembiapo ha’égui añetegua, ha hape kuéra tekojoja; ha umi oguatáva ñemomba’eguasúpe, ha’e ikatu omomirĩ. Daniel 4:34–37.
Manasés rembiasakue ojehu Nabucodonosor ári. Manasés ohechauka pe “ára paha” umi mbohapy mburuvicha guasu Judá pegua paha rembiasakuépe, ha pe profesía setenta ary jejegueraha hag̃ua tembiguáiramo ñepyrũme. Nabucodonosor ohechauka pe “ára paha” umi mbohapy decreto rembiasakuépe, péichaite avei 1798 ha’e haguéicha pe “ára paha” umi siete trueno rembiasakuépe. Umi versíkulo oje’e vaʼekuépe koʼág̃aite, Nabucodonosor arandu ou jey chupe “umi ára paha peve”. Pe “ára paha” rehe oñeñe’ẽ avei Daniel kapítulo doce-pe.
Ha nde rape pehuvo pahá peve: reñeno hag̃ua, ha repu’ãta nde pohýipe ára pahápe. Daniel 12:13.
Pe “ára paha” Daniel capítulo doce-pe pe “ára paha”, peteĩháme Daniel-pe oñembo’e hag̃ua oho “pe paha peve”. Upe árape Daniel “opuʼãta ilotepe”. “Opuʼã ilotepe” he’ise omohuʼãha iporãrã, ha upéva Daniel ojapoʼkuri ilívro ojepeʼa jave ipypegua ñemboty ára paha-pe, upéva hína pe “ára paha”. Upe árape oĩta peteĩ “jeikuaave” umi arandúva oikũmbýtava. Nebucadnesar ára pahápe i “kuaapy” ou jey hese.
“Ñandejára ome'ẽ ramo peteĩ kuimba'épe tembiapo ijojaha'ỹva ojapo hag̃ua, ha'e oĩva'erã ilóte ha hendápe Daniel ojapo haguéicha, oĩ hag̃uáicha oñembosako'íva ombohovái hag̃ua Ñandejára renói, oĩ hag̃uáicha omohu'ã hag̃ua Ijehupytyrã.” Manuscript Releases, volumen 6, 108.
Manasés ohechauka “paha ára” Judá ruvicha mbohapy pahaguépe rembiasakuepe; Nabucodonosor ohechauka “paha ára” umi mbohapy decreto-pe. Manasés rire ou ita’ýra Amón.
Amón he’ise “ñembokatupyry” ha ohechauka pe ára pukukue oĩ hague peteĩ “aranduka pyahu” ombokatupyrýtava “aranduetépe” pe marandu ojepe’a hag̃ua pe sellogui. Upéi Amón rire ou Josías, pe mburuvicha guasu peteĩnte umi siete apytégui oguerekóva peteĩ marandu profético porã porãmi, jepe ikomplikado.
Josías he’ise “Tupã pyenda”, ha ohechauka añete kuéra oñemopyenda hag̃ua, umi ojepe’áva’ekue sellogui “paha ára” jave. Pe arandu ñembohetave, ojehechaukáva Amón rupive, ombyaty William Miller, Gabriel ha ambue ángel marangatu ñemboguata rupi. Miller rembiapo ojehechauka Josías réra rupive, pórke ha’e omopyenda pe movimiento pyenda kuéra. Heta mba’e gueteri oĩ hag̃ua jahechakuaa hag̃ua Josías rehegua, péro ko’ág̃a jajeréta ita’ýra Joacaz rehe.
Jehoacaz oreko veintetrés ary oñepyrũ guive ogoverna hag̃ua; ha ogoverna mbohapy jasy Jerusalénpe. Ha isy réra vaekue Hamutal, Jeremías rajy, Libna-gua. Ha ojapo ivaíva Ñandejára renondépe, opa mba’e hembiguai kuéra ojapohaguéicha. Ha Faraón-neco omoĩ chupe ñapytĩme Riblápe, Hamat retãme, ani hag̃ua ogoverna Jerusalénpe; ha omoĩ pe tetã ári tribúto cien talento de pláta ha peteĩ talento de óro. Ha Faraón-neco omoĩ Eliaquim, Josías ra’y, mburuvicháramo itúa Josías rendaguépe, ha omoambue héra Jehoiaquímpe, ha ogueraha Jehoacázpe; ha ha’e oho Egíptope, ha upépe omano. 2 Reyes 23:31–34.
Jehoahaz he’ise “Jehová oipyhyva’ekue”, ha ha’e ojeipyhy va’ekue Faraón-neco rupi. Jehoahaz, Josías ra’y, ojeipyhy va’ekue Faraón-necoh rupi ha oñemyengovia iñermáno Eliakim rehe, he’iséva “Ñandejára omopu’ãva”. Upéi Faraón-necoh omoambue Eliakim réra Jehoiakim-pe, he’iséva “Ñandejára opu’ãta”. Téra ñemoambue ha’e peteĩ techaukaha peteĩ joaju ñe’ẽme’ẽgua rehegua, ha peteĩha marandu ñemombarete jave, Ñandejára oike ñe’ẽme’ẽme peteĩ tetã ndive, ha upe aja peteĩcha omboyke peteĩ tetã yma guare ñe’ẽme’ẽme oĩva.
11 jasypoteĩ ary 1840-pe, pe Tetã Mburuvicha Guasu Otomano, ojehechauka vaʼekue irundy yvytu ojepoí vaʼekuéicha mbohapysa cien noventa y peteĩ ary ha paʼũ porundy ára pukukue, oñejoko; térã, Jehoahaz heʼiséicha, “ojejapyhy”. Upe jave avei, Eliakim oñemoingo mburuvicháramo ha héra oñekambia Jehoiakim-rã, heʼiséva “Tupã opuʼãta”. Jehoiakim rapykuéri ou itaʼýra Jehoiachin, oguerekóva mbohapy téra Ñandejára Ñeʼẽme.
Pe téra Jehoiachin he’ise “Ñandejára omoĩ ha omopyendaíta”. Ha’e kuri Jehoiakim ra’y, ha ohechauka mokõiha ánhel ñeguahẽ ára pytũ’ũrãme ary 1844-pe, Ñandejára “omoĩ ha omopyenda” haguére pe hatĩ pyahu, añetegua, protestánte. Mokõiha ánhel marandu oñemombarete pe Pyharépe Sapukái marandu rupive, ha Jeconiah ha Coniah he’ise “Ñandejára omopyendaíta”. Umi mbohéra mbohapy, peteĩteĩ oguerekóva peteĩchagua he’iséva, ohechauka pe Pyharépe Sapukái joaju mokõiha ánhel marandu rehe. Espíritu Santo ñehẽkue paha guasu jave pe Sapukái Hatã aja, umi cien cuarenta y cuatro mil oñesella. Umi cien cuarenta y cuatro mil sellado ojehechauka typorãva’ekue pe Pyharépe Sapukái-pe, pe movimiento millerita ryepýpe, ha Jehoiachin, hérava avei Jeconiah ha Coniah, ha’e peteĩ símbolo pe sellado rehegua.
Che aikove ramo, he’i Ñandejára, jepe Conías, Joaquim ra’y, Judá ruvicha guasu, ha’e va’erãmo che po akatúa rehegua kuãha’ã, upéicharõ jepe roipe’áta upégui; ha ame’ẽta nde rehe ojepurakáva nde rekove rehegua pópe, ha umi rekyhyjéva rovái pópe, Nebucadrezar, Babilonia ruvicha guasu, ha Caldeo-kuéra pópe. Ha romombo mombyryta, nde ha ne sy nde reruva’ekue, ambue tetãme, pende reñói’ỹhápe; ha upépe pemanóta. Ha pe yvýpe, ojevyse hag̃uáme, ndojevymo’ãi. Piko ko kuimba’e Conías peteĩ ta’anga ojejahéiva ha oñembyaíva? Piko ha’e peteĩ mba’yru ndaiporihápe mba’eve ojererohorýva? Mba’ére piko oñemosẽ chupe ha ita’ýrakuérape, ha oñemombo peteĩ tetã ndoikuaáivape? Yvy, yvy, yvy, ehendu Ñandejára ñe’ẽ. Jeremías 22:24–29.
Jehoiaquín, Jeconías ha Conías ohechauka pe tiempo del sellamiento, araka’e pe marandu mokõiha ángel rehegua oñembojoaju pe Marandu Pyhare Mbytegua ndive. Ha’e ohechauka pe tiempo del sellamiento umi itavývape g̃uarã. Pe mburuvicha guasu aña ohechauka umi virgen Laodicea-pegua itavýva, umi tiempo del sellamiento-pe oñemoĩmava oguerohory hag̃ua pe mymba marka, péicha opyta hag̃ua opa ára ñemosẽ hag̃uáicha Ñandejára jurúgui.
Anillo de sello Tupã po akatúa rehegua hína Iñe’ẽme’ẽ tee, ha umi oñemosẽva Ñandejára juru guive umi cien cuarenta y cuatro mil oñesella jave, oñembojoja hag̃ua Zorobabel ndive, pe kuimba’e oguerekóva ipope pe plomada umi “siete tiempos” rehegua.
Eñeʼẽ Zorobábelpe, Judá ruvichápe, ere hag̃ua: Che amokangýtata yvága ha yvy; ha ahundíta umi mburuvichaguasu guapyha; ha ahundíta umi tetãnguéra pytagua mbarete; ha ahundíta umi kárro ñorairõrã ha umi ojupíva ipype; ha umi kavaju ha umi hiʼári oĩva hoʼáta, káda peteĩ itývra kysepuku rupive. Upe árape, heʼi Jehová de los ejércitos, romoĩta nde rehe, Zorobábel, che rembiguái, Sealtiel raʼy, heʼi Jehová, ha rojapóta peteĩ kuãirũicha: che roiporavógui, heʼi Jehová de los ejércitos. Hageo 2:21–23.
Pe “ita ñepysanga” ha’éva umi “siete jey” ha’e pe “plomada” oĩva Zorobabel pópe, ha’e katu ojehechauka chupe ramo pe “aníllo de sellar” Tupã oipurúva omosẽ hag̃ua sello umi ciento cuarenta y cuatro mil rehe. Pe aníllo de sellar, térã pe “señal”, oñemoĩ umi “opysyrõ ha osapukáiva” umi mba’e jeguarúva ojapóva Jerusalén-pe rehe. Pe pysyrõ ha pe sapukái ohechauka umi oñeselláva rembiasakue, ha pe pysyrõ ha pe sapukái ha’e símbolo iñapytu’ũme ombohovái hag̃ua pe pohãno umi “siete jey” rehegua. Ha’e confesión ipekádore ha ituvakuéra pekádore. Ha’e pe reconocimiento ndaikatuihague oguata Tupã ndive, ha Tupã ndaikatuihague oguata hendivekuéra ndive guive pe ñembyasy guasu 18 de julio de 2020 guive. Ha’e pe prueba ojavyva’ekue 1863-pe, upe aravo pukukue Filadelfia oñembohasahápe Laodicea gotyo. Upéva ohechauka va’ekue upe aravo pukukue umi Conías rehe oñemboja’óva oñemopyenda hag̃ua tapiaite virhén laodicense arandu’ỹva ramo, ha umi Zorobabel rehe oñemboja’óva oñemopyenda hag̃ua tapiaite virhén filadelfiagua arandúva ramo.
Jehoiaquín rire oúvo Sedequías, pe pahápe umi siete mburuvichakuéra apytégui. Manasés ohechaukaháicha 1798 ary, ha “paha ára”, Sedequías katu ohechauka vaʼerã 22 jasypa 1844, upe jave pe visión “ñeʼẽta, ha ndijapumoʼãi”. Sedequías héra oñemohenda mokõi ñeʼẽ hebreo ñembojoajuhágui. Peteĩva haʼe “Jehová”, ha oñembojoaju upe ñeʼẽ rehe oñembohasáva Daniel kapítulo ocho, versíkulo catorce-pe “ñemopotĩ” ramo. Sedequías heʼise Tupã Templo ñemopotĩ, oñepyrũvaʼekue 22 jasypa 1844-pe.
Judá ruvicha kuéra pahapy paha ohechauka pe tembiasakue oñemotenondéva 1798 guive 22 jasypa 1844 peve. Jehoiakim ha’e pe símbolo 11 jasypoapy 1840 rehegua, ha upéva katu upéi ohechauka 11 jasyporundy 2001. Ha’e peteĩ símbolo pe marandu angél peteĩha rehegua oñembaretéva, ha oñemombe’u peteĩhaite Daniel aranduka peteĩha kapítulo peteĩha versíkulope. Upévare, pe tekoha ha pe mba’e rehegua Daniel aranduka peteĩha kapítulope ha’e pe marandu angél peteĩha rehegua ñembarete, ojehechaukaháicha Apocalipsis kapítulo diez-pe. Apocalipsis kapítulo diez-pe Cristo oguejy peteĩ lívro michĩmi ipópe, ha Juan oñemandáva ho’u hag̃ua upéva. Kóva rehe ae pe prueba peteĩha Daniel arandukápe oguereko hag̃ua peteĩ relación tembi’u rehe.
Ko’ã mba’e rehe ñañomongetáta jey pe artíkulo oútavape.
Ha he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, rejapóke nde ryepýpe ho’u hag̃ua, ha emyenyhẽ nde py’aite ko kuatiañe’ẽ apyta ame’ẽva ndéve. Upéi ha’u chupe; ha ijurúpe chéve he’ẽ eícha. Ezequiel 3:3.