Ñandejára oikevo pe jehe’a ñe’ẽme Israel yma guare ndive, ome’ẽ mokõi tabla pe jehe’a ñe’ẽ joaju rapykuéri ha techaukaháramo. Umi mokõi tabla avei ohechauka Israel yma guare rembiaporã omoĩ hag̃ua ko yvy ári peteĩ testimonio oikovéva umi mokõi tabla rehegua. Ñandejára oikevo pe jehe’a ñe’ẽme Israel ko’ág̃agua ndive, ome’ẽ mokõi tabla pe jehe’a ñe’ẽ joaju rapykuéri ha techaukaháramo. Umi mokõi tabla avei ohechauka hikuái iñembiaporã omoĩ hag̃ua ko yvy ári peteĩ testimonio oikovéva opa irundy tabla rehegua.
Mokõi tabla oñeme’ẽ Israel yma guarépe he’isévape, tupã osẽ porã rire chupekuéra Egipto rembiguáipe guive, ha ogueru rire chupekuéra pe jejopy vai rire mar Pytã rupi ohasávo. Pe ára pukukue Israel yma guaréva oiko hague ñembiguáipe, profecíape oñemombe’u porã va’ekue irundy sute mbohapypa aryha; ha oĩ aja ñembiguáipe, Israel yma guaréva hesarái ha ndojapovéi ára poapyha sábado ñemboarete.
Mokõi táva oñeme’ẽ Israel moderno espiritual-pe Tupã oguenohẽ rire chupekuéra esclavitud espiritual-gui, catolicismo rembiguái poguýgui, ha ombohasa rire chupekuéra pe tuicha ñembotavy’ỹ 1844-pe. Pe ára pukukue Israel moderno espiritual oĩ hague ñembiguáipe, profecía-pe ojekuaa porã vaʼekue mil mokõi ciento sesenta ary ramo; ha upe ñembiguái aja, Israel moderno espiritual hesarái ha oheja ojapo hag̃ua ára pytu’u arapokõindyha.
Pe historiaite Tupã ome’ẽ haguépe mokõi táva Moiséspe ogueraha hag̃ua Israel yma guarépe, ijoyke'y Aarón ojapo hína kuri peteĩ ta'ãnga óro guigua, peteĩ vakara'y ra'ãnga. Umi mokõi táva, pe Léi Pa Commandamiento rehegua, ohechauka porã Tupãha peteĩ Tupã iñakãratãva ha noñemomorãi hag̃ua ambue tupã nguéra, ha upe iñakãratãha ojehechauka hag̃uaitéva ta'ãnga ñemomba'e rehe; ha Moisés oguejyvo yvytýgui, Israel yma guare ojeroky hína kuri opívo peteĩ ta'ãnga óro guigua jerére, upe ojapova'ekue pe ojeporavova'ekue Tupã ñe'ẽngára ramo.
Ha Moisés omombe'u Aarónpe opa umi ñe'ẽ Ñandejára omondova'ekue chupe, ha opa umi techaukaha he'ívaekue chupe ojapo hag̃ua. Upéi Moisés ha Aarón oho ha ombyaty opa Israel ra'ykuéra ruvichakuérape; ha Aarón he'i opa umi ñe'ẽ Ñandejára he'iva'ekue Moiséspe, ha ojapo umi techaukaha tavayguakuéra renondépe. Éxodo 4:28–30.
Pe proféta ryvy omoakãva’ekue Israel yma guare pacto rembiasakue aja, oñeme’ẽ jave mokõi tava pacto rehegua, ha’e va’ekue mburuvicha ta’anga ñembopy’arory ñemoĩre opu’ã haguépe. Profetísa ména omoakãva’ekue Israel ko’ág̃a gua pacto rembiasakue aja, oñeme’ẽ jave mokõi tava pacto rehegua, ha’e va’ekue mburuvicha opu’ã haguépe ary 1863-pe, ha ary 1863 ohechauka Adventismo ñemoñare peteĩha ramo ojehechaukáva peteĩ ta’anga ñembopy’arory rehegua oñemoĩva altar rokẽ jeikeháme.
Upéi he'i chéve: Yvypóra ra'y, ehupi ko'ág̃a nde resa yvate gotyo. Ha che ahupi che resa yvate gotyo, ha péina áltar rokẽme, oikeha rupi, yvate gotyo, pe ta'anga ñembyasyrã. Ezequiel 8:5.
Pe “altar” ha’e peteĩ símbolo Cristo rehegua.
“Oĩ peteĩ ñemongyhyje tuicháva jaheʼávo pe marangatu ha pe mbaʼe jepivegua. Pe tata marangatu ouvaʼerã Tupãgui ojepuru hag̃ua ñane rembiapópe. Pe altar añetegua haʼe Cristo; pe tata añetegua haʼe Espíritu Santo. Kóva hína ñane ñeinspirasión. Espíritu Santo ogueraha ha ombohapéramo añoite peteĩ kuimbaʼépe, upéicharõ haʼe ikatu hag̃uáicha peteĩ consehéro jeroviapy rehegua. Jajevyiramo Tupãgui ha umi Haʼe oiporavo vaʼekuégui ñaporandu hag̃ua altar ambuépe, ñañembohováita ñane rembiapokuéra heʼiháicha.” Selected Messages, lívro 3, 300.
Pe “okẽ” ha’e pe iglesia.
“Pe ánga ha ojeroviáva árape guarã, Tupã róga ko yvy ape ári ha’e yvága rokẽ. Purahéi jeguerohory rehegua, ñembo’e, ñe’ẽ oje’éva Cristo rembijokuái rupive, ha’e umi tembiporu Tupã omoĩva, ombosako’i hag̃ua peteĩ tetãygua pe tupao yvate peguarã, upe ñemomba’eguasu ijyvatevévape guarã, upépe ndaikatúi oike mba’eve omongy’áva.” Testimonies, volúmen 5, 491.
Ary 1863-pe, pe Adventísmo Laodicéagua oiko peteĩ tupao oñeregistráva léipe ha ndahaʼevéima peteĩ movimiento. Upe jave “oike” hikuái tupao rembiasakue-pe. Ary 1863-pe, Cristo tupao oike peteĩ joaju legal-pe Tetã peteĩ reko Estados Unidos governandi ndive. Upe ary-pe avei omoinge hikuái peteĩ taʼanga apokryfo hag̃ua omyengovia mokõi táva marangatu Habacuc pegua. Pyaʼeite oñembosakoʼi rire mokõiha táva, marandu ára rembiasakue rehegua rupive umi Aarón rehe oñembojoguáva ombosakoʼíma hikuái peteĩ taʼanga japu.
Pe Mokõiha Mandami niko ñemomarã hesakãvéva ta’ãnga ñeñemomba’e ha ta’ãnga rerovia rehe. Upépe avei Tupã oikuaauka hekoha peteĩ Tupã akãhatãva ramo. Upépe avei omoĩ porã pe principio he’íva ha’e oñongatuha pe juicio umi tekovaíva ári pe mbohapyha ha irundyha ñemoñarépe peve. Pa Diez Mandamientos ha’e peteĩ kuatia rehegua Cristo rekópe.
“Cristo ñeñemboykére, ha umi mba’e ojehu va’ekue upe rire rehe, ha’ekuéra ojegueraha va’erãva’ekue upe tembiapo rehe. Peteĩ tetã angaipa ha peteĩ tetã ñehundi ojehúva umi mburuvicha religioso káusare.”
“Ñande árape ndaha’éi piko umi influencia peteĩchagua omba’apóva? Ñandejára parralty ñangarekohára apytépe, ndaha’éi piko heta ohohína umi mburuvicha judío rapykuéri? Ndaha’éi piko umi mbo’ehára religioso ombojere yvypórape Tupã ñe’ẽ rembijerure hesakã porãvagui? Tekotevẽ rangue ombo’e chupekuéra toñe’ẽrendu hag̃ua Tupã léipe, ndaha’éi piko ombo’e chupekuéra tembiapo vaipe? Heta tupaógui oñembo’e tavayguápe Tupã léi ndojokóiha chupekuéra. Yvypóra reko yma guare, tembiapoukapy ha jepokuaa oñemomba’eguasu. Oñemongakuaa ñemomba’eguasu ha vy’a peteĩteĩgui oguerekógui umi Tupã me’ẽ, ha upéicha jave ojeheja rei Tupã derécho.”
“Oñemboykévo Tupã léi, yvyporakuéra ndoikuaái mba’épa ojapo hikuái. Tupã léi ha’e peteĩ kuatia ohechaukáva Heko tee. Upépe oñembyaty umi principio Reino rehegua. Pe ombotovéva omoneĩ hag̃ua ko’ã principio, omoĩ hína ijehe pe tape okápe, upe rupi osyryhápe Tupã jehovasa.” Christ’s Object Lessons, 305.
Cristo rekokatu ha’e Hemba’anga, ha upépe oike avei ha’eha peteĩ Tupã imba’erecharamóva. Tupã rekopochy imba’erecharamo rehegua ojehechauka Cristope omopotĩ jave pe tupao mokõi jey. Pe ñepyrũha tupao ñemopotĩme umi temimbo’e ohecháva’ekue upe tembiapo upéi oñemboguata imandu’a hag̃ua umi Escritura oñe’ẽhague Tupã rekopochy imba’erecharamo reheguáre.
Ha hi’aguĩ pe Páskua judíokuéra rehegua, ha Jesús ojupi Jerusalénpe, ha ojuhu témplope umi ovendéva vaka, ovecha ha pykasu, ha umi ombohasáva viru oguapýva upépe. Ha ojapo rire peteĩ mburuku’i sã michĩnguégui, omosẽ opavavépe témuplogui, ovecha ha vaka ndive; ha oñohẽ umi ombohasáva viru rehegua viru, ha ombojere umi mesa; ha he’i umi ovendéva pykasúpe: Pegueraha ko’ã mba’e ko’águi; ani pejapo Che Ru róga peteĩ ñemuharenda-rõguáicha. Upérõ hemimbo’ekuéra imandu’a ojehaiha: Nde róga rehe che akyre’ỹ che mboguata oparupaite peve. Juan 2:13–17.
Ñe’ẽmbyre Kuatiakuéra Marangatupe, hebreo ha griego-pe pe ñe’ẽ “kyre’ỹ” he’ise avei “akyhyje hag̃ua ambuéva rehe”. Ha’e peteĩchante pe ñe’ẽ. Cristo omopotĩrõ guare pe tupão, Ha’e ohechauka kuri Ñandejára akyhyje hag̃uáva ambuéva rehe, ha’éva peteĩ teko reko Ñandejára rehegua ojehechakuaáva mokõiha tembiapoukapýpe, ha oñembojekuaa hag̃uaite ta’ãnga ñemomba’e rehe. Moisés oguejy ramo guare pe yvateguágui umi mokõi itápe, ha oikuaa rire mba’épa Aarón ojapo hague ha mba’épa tavayguakuéra ojapo hague, omopẽ umi mokõi ita. Umi mokõi ita ha’eva’ekue pe ta’anga añetetéva pe akyhyje hag̃uáva ambuéva rehegua, pórke ha’ekuéra va’ekue ta’anga ojehecháva, ohechaukáva Ñandejáraha peteĩ Tupã akyhyje hag̃uáva ambuéva rehe. Moisés omopẽrõ guare umi mokõi ita, ha’e ohechauka kuri upe akyhyje hag̃uáva ambuéva rehe oñemombe’úva mokõiha tembiapoukapýpe.
Ha Moisés ojere ha oguejy yvytýgui, ha mokõi táva pe testimónio rehegua oĩ ipópe; umi táva ojehai mokõive ijykére; peteĩ ykére ha ambue ykére ojehai. Ha umi táva niko Tupã rembiapokue vaekue, ha jehaipy niko Tupã jehaipy vaekue, ojegraváva umi táva ári. Ha Josué ohendúrõ tavayguakuéra ryapu osapukáiva, he'i Moiséspe: Oĩ ñorairõ ryapu táva'ípe. Ha'e he'i: Ndaha'éi umi osapukáiva ipu'akase rehegua ñe'ẽ, ni ndaha'éi umi ipu'aka hag̃ua hese kuéra osapukáiva ñe'ẽ; umi opurahéiva ryapu katu ahendu. Ha oiko, og̃uahẽmbotávo táva'i ypýpe, ohecha vaka ra'anga ha jeroky; upémarõ Moisés pochy haku eterei, ha omombo umi táva ipógui, ha omboja'o yvyty guýpe. Éxodo 32:15–19.
Mokõi tábla ha’e va’ekue pe testimónio Tupã rekóre. Tupã rekotee ha’e pe ta’ãnga ojejapo va’erã yvypórape Cristo tekojoja rupive. Mokõi tábla ha’e pe añetegua ta’ãnga akãhatã rehegua, ha Aarón ojapo va’ekue peteĩ japu ta’ãnga akãhatã rehegua upe jave etévo oñeme’ẽrõ guare pe añetegua ta’ãnga akãhatã rehegua yma guare Israélpe. Umi oguerekóva Cristo oñemoheñóiva ipypekuéra oguereko Ita’ãngamimi, ha Itekojoja ao, upéicharõ jepe Aarón areteguakuéra ojeroky hína opívo, ha’ekuéra rupi Laodicea-ygua. Laodicea-ygua ha’e “imbyaíva, ha ñembyasygua, ha imboriahu, ha hesa’ỹi, ha opi.”
Ha Moisés ohechávo tavaygua opytaha nandi; (Aarón niko omboja’o’ỹ va’ekue chupekuéra, toñemotĩ haguã hikuái iñenemigokuéra renondépe). Éxodo 32:25.
Áño 1856-pe, siete ary ohasá mboyve ojejapo hag̃ua pe kuatia ha’ete’ỹva, mokõivéva James ha Ellen White hechakuaa pe movimiento oike hague pe condición Laodiceagua-pe. Áño 1863-pe, pe Adventismo oĩkuri espiritualitépe “opívo”icha, yma Israel yma guare oĩhague literalmente “opívo” jerokývo pe ta’anga ha’ete’ỹva envidia rehegua jerére. Pe ha’ete’ỹva Aarón ojapova’ekue ha’e va’ekue peteĩ ta’anga tupãra’ãrã órogui ojejapóva, ha katu va’ekue peteĩ ternera ra’anga, ha upéva niko peteĩ mymba. Ha’e va’ekue pe mymba ra’anga, ha avei peteĩ ta’anga pe mymbápe g̃uarã. Pe ternera óropegua ha’e va’ekue pe mymba ra’anga, ha katu avei oñeme’ẽmava’ekue umi tupãnguéra Aarón he’i vaípe omoĩporã hag̃uáicha oguenohẽ hague Israélpe Egipto poguýgui.
Haʼe ogueru ipopekuéra guive, ha omboheko peteĩ tembiporu ta’ãnganga apoha rupive, ojapo rire peteĩ vaka ra’anga ñemongu’e rupi oñembohape vaʼekue; ha haʼekuéra he’i: Kóva hína ndekuérajára, Israel, peneguenohẽ vaʼekue Egipto retãgui. Ha Aarón ohechávo upéva, omopuʼã peteĩ altar henondépe; ha Aarón oikuaauka hag̃ua, he’i: Koʼẽrõta peteĩ arete Ñandejárape guarã. Ha koʼẽmbotávo ambue ára, opuʼã pyhareve voi, ha oikuaveʼẽ mymbahapy hag̃uáicha ofrénda, ha ogueru pyʼaguapy ofrénda; ha tetãygua oguapy hoʼu ha hoyʼu hag̃ua, ha opuʼã oñembosarái hag̃ua. Éxodo 32:4–6.
Ta’anga ra’y oroguigua peteĩ mymba ra’ãnga, ha katu oñeme’ẽ va’ekue tupã gua’u kuérape, ha upévare ha’e avei peteĩ ta’anga (ofrénda) mymbápe g̃uarã. Pe ta’anga ojejapo va’ekue órogui, ha upéva hína Babilonia símbolo, ha peteĩ ra’y oroguigua, ha upéva hína pe ofrénda yvatevéva pe santuario rembiapópe. Oñeme’ẽ va’ekue Egipto ru kuéra tupãme. Babilonia Ñemimby (opa umi marandu profétiko ohechauka rupi arapaha) oguereko peteĩ kuña ojupi hag̃uáicha peteĩ mymba ári. Pe mymba upe kuña ojupiha hese hína Naciones Unidas (pa tavuvicha guasu), ha peteĩ símbolo dragón rehegua, ateísmo ha Egipto rehegua. Pe kuña voi hína peteĩ ñembohovaigua Tupão añetegua Tupã iglesiare. Pe ra’y oroguigua Aarón ome’ẽ va’ekue Egipto ru kuéra tupãme ohechauka mba’éichapa pe kuña guasu itavýva Apocalipsis diecisiete-pe, ha’éva Babilonia (óro), ojupi peteĩ mymba ári (Egipto) ha peteĩ iglesia japu (ra’y oroguigua).
Upéi avei Aarón omopuʼã peteĩ altar, haʼéva, ojeʼehaguéicha kuri, orrepresentáva Cristo, pe altar añetegua. Upéi omboheko peteĩ sistema japu ñemombaʼerã, pórke haʼe omoherakuã peteĩ arete Ñandejárape g̃uarã koʼẽrõ. Pe vaka raʼy óroguigua Aarón rembiporu vaʼekue peteĩ taʼanga “mymbameguáva” ha “mymbápe g̃uarã”, ha oñemopuʼã “henondépe” peteĩ Cristo japu renondépe, ha peteĩ ára oñembojaʼo hag̃ua oñemomorã hag̃ua isistema japu ñemombaʼerã.
Tetã peteĩ rekojoja Joajuha pehẽngue Estados Unidos ha’e pe mburuvicha guasu omopu’ãva ta’anga mymba pegua ha upéi ombojerovia yvypóra kuérape oho hag̃ua ijehechapy rehe. Estados Unidos oguereko pu’aka ombojoapy hag̃ua upe sistema jerovia rehegua yvy ape ári, ha ojapo upéva pe mymba renondépe, “henondépe”.
Ha ahecha ambue mymba vai osẽva yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’yicha, ha oñe’ẽ mbói guasuicha. Ha ojapo opa pu’aka pe mymba vai peteĩha rehegua henondépe, ha ojapo yvy ha umi ipype oikóva tomomba’e pe mymba vai peteĩha, pe iherida omano hag̃uáicha oñemonguera va’ekuépe. Apocalipsis 13:11, 12.
Pe kuimba’e angaipa rehegua, ha’éva pe papado, hína pe mymba yguasu oĩva mar-pe Apocalipsis 13-pe. Tetã peteĩ rekojoja, Estados Unidos, oñe’ẽ vove dragónicha, pe léi domingo hi’aguĩva rehe, upérõ oñepyrũ ombopy’a hatã hag̃ua ko yvy tuichakue omoñemopu’ã peteĩ ta’anga pe mymbápe “henondépe”. Pe mymba oĩva Estados Unidos renondépe (pe mymba yvykua rehegua), ha’e pe papado (pe mymba mar rehegua). Pe papado ha’e peteĩ Cristo japu, ha Aarón omopu’ãkuri ita’anga óro rehegua, peteĩ Cristo japu renondépe, Cristo hína pe altar añetegua. Upéi Aarón omoĩkuri peteĩ sistema guasu gua’u ñemomba’eguasu rehegua, ojehechaukaháicha pe marandu arete ára rehegua oikótava pe ára oúvape. Estados Unidos avei ombopy’a hatã peteĩ sistema gua’u ñemomba’eguasu rehegua, ha upéva avei ojoaju peteĩ ára gua’u ñemomba’eguasurã rehe.
Umi Moisés oguejy vove yvytýgui, pe ñorairõ oĩkuri pe añetegua ha pe japu ta’ãnga pakatiépe, pe tekoaku’i ta’ãnga—Cristo ra’ãnga térã Satanás ra’ãnga. Pe jejapo japu oguerekókuri peteĩ Cristo japu (pe altar), peteĩ jeikove jehasa japu (Laodicea-pegua), peteĩ ára de adoración japu (“ko’ẽrõta ha’e peteĩ arete Ñandejára rehegua”). Pe vaka óropegua pu’aka’ẽme’ẽ ohechauka pe pu’aka’ẽme’ẽ pe arapokõindy rehegua léi oúta hag̃uáicha pya’e, ha avei ohechauka pe pu’aka’ẽme’ẽ pe Adventismo Laodicea-pegua rehegua ary 1863-pe.
Áño 1863-pe oñemoinge peteĩ mesa japu hag̃ua ojeguapy hag̃ua umi ita jeguaka Miller rembipegua, ojehechaukaháicha Habacuc mokõi mesápe. Umi mokõi mesa oñemoha’anga kuri umi mokõi mesa Moisés oguerova’ekue yvyty ári. Áño 1863-pe ojejapo peteĩ joaju léi rehegua Tetã peteĩ reko Estados Unidos ndive, upéicha opa hag̃ua pe movimiento Millerita ha oñeinskrivi hag̃ua léimente pe movimiento Laodicea-pegua iglesia Adventista del Séptimo Día ramo. Upe joaju ojehechaukákuri Aarón ta’angápe pe mymba pegua, maranduháraite rupive oñemyesakãva iglesia ha Estado joajuha ramo; upévare omohe’ẽta’anga umi Millerita omopyenda hague peteĩ joaju Iglesia-Estado rehegua áño 1863-pe, ha avei omohe’ẽta’anga Estados Unidos-pe pe léi domingo oguahẽmbotávo.
Aarón jeroky opiro’ỹva, ohechaukáva Laodicea rembiasa japuete, ojoguaite mba’éichapa pe movimiento Millerita oiko va’ekue ary 1856-pe. Pe experiencia espiritual ojehechaukáva Aarón jeroky opiro’ỹvare oñembojoavy Moisés rembiasakue rehe, ha’eva’ekue ohechaukáva Tupã reko akãrasy kyre’ỹ ta’ãngamýi ñemomba’e rehe. Peteĩ “jeroky” profecía-pe ha’e peteĩ símbolo ñembotavy rehegua, ha Aarón jeroky opiro’ỹva avei ohechauka pe ñembotavy oguerúva Estados Unidos ombojerokývo ko yvy tuichakuepe Nabucodonosor purahéi aty rehe, upe aja Tiro kuña rekovai opurahéi ipurahéi.
Áño 1863-pe, pe movimiento Millerita Laodicéagua ohasa va’ekue pe tupao Adventista del Séptimo Día Laodicéagua, oñeinskrivi hag̃ua legalmente. Ojehechakuaa haguéicha umi artículo mboyveguápe, 1863-pe, Jericó oñemopu’ã jey, jerégo Jericó ha’e peteĩ símbolo pe tekoheta Laodiceagua rehegua ha omba’apo peteĩ mba’e japu ramo Jerusalén táva rendaguépe. 1863-pe, pe ñemoinge peteĩ cuadro profético japu rehegua ohechauka peteĩ jevy pe tembiasakue Aarón rehegua, pe vaka óropegua ha umi tava’ýva jerokyhára rehegua. Pe tembiasakue pe jepe’a Mar Pytã rupive rehegua ojeporu jey jey va’ekue Hermana White rupive ohechauka hag̃ua pe tembiasakue adventismo ypykue rehegua, ha ko aplicación ojoaju porãite pe tembiasakue Moisés ha Aarón rehegua ndive pe ñorairõ ta’ãnga celos rehegua ári.
Áño 1863-pe, pe ñemoñare peteĩha adventísmo laodicéagui oñepyrũ, oñemoĩrõ guare okẽme (tupaópe) peteĩ ta’ãnga celosía rehegua, oĩva altar (Cristo) renondépe. Upéi upe ñemoñare peteĩha “oike” peteĩ tembiasakue ojupi hag̃ua opaichagua mba’e vaiete apytépe.
Upéi he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, ehupi ko’ág̃a nde resa yvate gotyo, yvate gotyo. Ha ahupi che resa yvate gotyo, ha péina áltar rokẽme, oikehápe, yvate gotyo, pe ta’anga ñembyasyha. Ezequiel 8:5.
Koʼã jehechakuaa ñamotenondéta pe artíkulo oúvape.
“Mba’éichapa hína ñande rekove ko ára kyhyjépe ha marangatúpe? ¡Aichejáranga!, mba’eichaitépa ñemomba’eguasu ojepysóva tupaope, mba’eichaitépa tekovesa’ỹijo, mba’eichaitépa ñembotavy, ao porãrayhu, vyroreíre jejepy’apy ha vy’arã rekávo, mba’eichaitépa oĩ pe hi’arigua hag̃ua pe jeipota. Ko’ã angaipa maymáva omopytũmby pe apytu’ũ, upéicha rupi umi mba’e opa’ỹva ndojehechakuaái. ¿Ndajajehesape’ái va’erãpa Ñandejára Ñe’ẽme, jaikuaa hag̃ua moõpa ñaimé ko yvy rembiasakue ryepýpe? ¿Ndajaikuaaporãvéi va’erãpa pe tembiapo ojejapóva ñanderehehápe ko ára, ha pe tenda ñande angaipáva jajaguarã’ekue, aja pe ko tembiapo ñyrõ rehegua oho jave tenonderã? Ñañangarekóramo michĩmi jepe ñande ánga ñesalvasión rehe, tekotevẽ jajapo peteĩ ñemoambue hesakãva ha añetéva. Tekotevẽ jaheka Ñandejárape añete hag̃uáicha ñembyasy reheve; tekotevẽ, ipy’aite guive ñembyasýpe, ñamombe’u ñande angaipa, ikatu hag̃uáicha oñembogue.”
“Ndajaikovéima vẽ peve ñande pyta hag̃ua pe yvy oñepohãno vaʼekuépe. Pyaʼe eterei ñaaguahẽhína ñande tiempo de prueba paha gotyo. Toikuaase peteĩteĩva ñande apytégui: Mbaʼéichapa aime Tupã renondépe? Ndajaikuaái arakaʼe piko pyaʼe ñande réra oikéta Cristo rembeʼýpe, ha ñande káso oñemboaje hag̃ua pahaite. Mbaʼépa, á, mbaʼépa koʼã ñeñembopyta hag̃ua! ¿Añetehápepa ñañeconteáta umi hekojojáva ndive, térãpa ñañembojoajúta umi iñañávape?”
“Tañemopuʼãke pe iglesia, ha toñembyasýke Tupã renondépe hembiapo vai rehe. Toikekovéke umi ñangarekoha, ha tomeʼẽmbýke pe turu ñehendu porãva. Kóva haʼe peteĩ ñemomarandu añetetéva vaʼerã jaikuaauka. Tupã omanda Hemimbiguáipe: ‘Esapukái hatã, ani reñongatu nde ñeʼẽ, emopuʼã nde pytuʼu peteĩ turuicha ramo, ha ehechauka che retáme hembiapo vai, ha Jacob rógape iñangaipa’ (Isaías 58:1). Tekotevẽ ojejapyhy tavayguakuéra atención; ndikatúiramo ojejapo upéva, opa tembiapo ndovalemoʼãi mbaʼeverã; peteĩ ánhel yvágagui jepe oguejýramo ha oñeʼẽ hendivekuéra, iñeʼẽkuéra ndojapomoʼãi mbaʼeve iporãvéva, ku oñeʼẽvaʼerãguáicha omanóva apysa roʼysãme.”
“Iglesia opáyva’erã omba’apo hag̃ua. Tupã Espíritu ndaikatúi araka’eve ou peve ha’e ombosako’i pe tape. Oĩva’erã py’a ipyguapýpe jejepy’amongeta kyre’ỹ. Oĩva’erã ñembo’e peteĩ ñe'ẽme, opa’ỹ hag̃uáicha, ha jerovia rupive tojejerure Tupã ñepromesa rehe. Oĩva’erã, ndaha’éi tete oñemonde hag̃ua ao vosa reheve ymave guaréicha, síno peteĩ ñeñemomirĩ pypuku árape. Ndajajuhúi peteĩ mba’eve hag̃ua ñañemomba’eguasu térã ñañemomba’e yvate hag̃ua. Ñañemomirĩva’erã Tupã po mbarete guýpe. Ha’e ojehechaukáta ombopy’aguapy ha ohovasa hag̃ua umi añetegua ohekáva.” Selected Messages, aranduka 1, 125, 126.