Umi mokõi rréino, pe yvategua ha yvy gotyogua, oñemosarambi Tupã pochýgui mokõi mil po cien ha mokõi pa ary pukukue, oñemboguata haguére pe ñe’ẽme’ẽ oñembyaíva Levítico mokõipa po ha mokõipa poteĩme. Umi irundy pa poteĩ ary oĩva pe ñemohu’ã apytépe pe indignación peteĩha ha pahápegua, ohechauka umi mokõi rréino ñembyaty peteĩ rréinorã Israel espiritual moderno-pe ary 1844-pe. Pe ñembyaty umi mokõi tetã rehegua ojehechauka kuri umi mokõi yvyra rehe Ezequiel ombojoajúva peteĩme, ha umi mokõi yvyra pe viuda de Sarepta ombyatýva Elías rembiasakuepe. 22 jasypa 1844-pe opa pe tembiasakue profética umi rréino yvategua ha yvy gotyoguáva rehegua, ha upéicha ojapóvo, ojeyapo jey pe tembiasakue umi mokõi rréino ñepyrũmby rehegua.

Jeroboam omoheñói peteĩ sistema japúpegua de adoración pe rréino yvatepegua-pe ani hag̃ua hembiguáikuéra oho Judápe ha omomba’e Tupãme pe santuario Jerusalénpe.

Ha Jeroboam he’i ipy’apýpe: Ko’ág̃a pe rréino ojevyta hína David róga pe: ko tavayguakuéra ojupi ramo hag̃ua ojapóvo mymbajuka Ñandejára rógape Jerusalénpe, upéicharõ ko tavayguakuéra py’a ojere jeýta ijára gotyo, ha’éva Rehoboam, Judá mburuvicha guasu; ha che jukáta hikuái, ha ojevy jeýta Rehoboam, Judá mburuvicha guasu rendápe. Upérõ mburuvicha guasu oñomongeta hag̃ua, ha ojapo mokõi vakara’y órogui, ha he’i chupekuéra: Hetáma peẽme g̃uarã pejupi hag̃ua Jerusalénpe; péina ápe penejára kuéra, Israel, peneguenohẽva’ekue Egiptogui. Ha peteĩva omoĩ Betel-pe, ha ambuéva omoĩ Dan-pe. Ha kóva oiko angaipa hag̃ua: tavayguakuéra niko oho hag̃ua omomba’e peteĩva renondépe, ha oho peve Dan peve. Ha ojapo avei yvate renda róga, ha omoĩ pa’i ramo tavayguakuéra ijyvate’ỹvévagui, ndaha’éiva Leví ra’ykuéra apytégua. Ha Jeroboam omoĩ arete poapyha jasýpe, jasy ára pápype, ojoguáva pe arete oĩva Judápe, ha oikuave’ẽ altar ári. Péicha ojapo Betel-pe, oikuave’ẽvo mymbajuka umi vakara’y ojapova’ekuépe; ha omoĩ Betel-pe umi pa’i yvate rendagua ojapova’ekue. Péicha oikuave’ẽ altar ári ojapova’ekue Betel-pe, poapyha jasy ára pápype, pe jasýpe ha’e voi ipy’apýpe omoheñóiva’ekue; ha omoĩ arete Israel ra’ykuérape g̃uarã; ha oikuave’ẽ altar ári, ha ohapy insiénso. 1 Reyes 12:26–33.

Isistema de adoración ohechauka catolicismo-pe (paganismo-pe), Aaron ñemboykeháicha, omopuʼãgui peteĩ taʼanga mymbaguasu-pe guarã ha mymbaguasu rehegua. Mokõi vaka raʼy raʼanga ojejapo vaʼekue óro-gui, ohechaukáva Babilonia. Umi taʼanga oñembosakoʼi Egipto ruʼãnguéra peguarã, ha umíva ojekuaa Aaron avei ohechakuaahaguéicha: “umi tupã oguenohẽ vaʼekue chupekuéra Egipto retãgui.” Omopuʼã mokõi altar mokõi táva-pe, ha oñehesaʼỹijóramo oñondive, ohechauka joaju iglesia (Betel) ha estado (Dan) rehegua. Umi altar haʼe vaʼekue japu raʼanga altar añeteguápe, upéva hína Cristo, catolicismo heʼiháicha haʼeha Cristo representante yvy arigua. Omopuʼã peteĩ sacerdocio oñembyaíva, catolicismo paʼikuéra-icha. Ojapo peteĩ ára hembiapoukapyrãme guarã, peteĩichaiterei iñambuéva opaite Tupã arete añeteguágui, upéicha ohechaukávo pe ñecontroversia ára añetegua ha ára japu adoración rehegua.

Ipu sistema gua’u jerovia rehegua ñepyrũrãme, Tupã omondo peteĩ proféta Judá guive omoñe’ẽ hag̃ua chupe ijapúva sistema gua’u jerovia rehegua.

Ha péina, oúgui peteĩ kuimba'e Tupã rehegua Judágui Ñandejára ñe'ẽ rupive Betel peve; ha Jeroboam oĩ altar ykére ohapy hag̃ua insiénso. Ha'e osapukái altar rehe Ñandejára ñe'ẽ rupive, ha he'i: Altár, altár, péicha he'i Ñandejára; péina, peteĩ mitã oikóta David róga peguarã, Josías héra; ha nde ári ha'e oikuave'ẽta umi pa'i tenda yvateguápe ohepyhýva insiénso nde ári, ha avakuéra kangue ojehapyta nde ári. Ha upe árape ome'ẽ peteĩ techaukaha, he'ívo: Kóva hína pe techaukaha Ñandejára he'iva'ekue; péina, pe altar ojekáta mokõi hag̃uáicha, ha tanimbu hi'ári oĩva oñehẽmbáta. 1 Reyes 13:1–3.

Proféta Judá guigua omombeʼu peteĩ profesía mbohapy hendápe ohechaukáva mburuvicha guasu Josías rerekua hag̃ua heñói hag̃uáicha tenonderãme. Heʼi vaʼekue Josías ojukataha umi paʼi heko vai oservíva pe altar japupe, ha avei ohapýtaha yvypóra kanguekuéra upe altar ári voi. Avei omeʼẽ Jeroboámpe peteĩ techaukaha, ohechaukávo Jeroboam altar ojepeʼataha ha tanimbu osẽta hag̃ua. Opa koʼã mbaʼe oñembyaty oñekumpli hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ heʼiháicha, ha katu Jeroboam ohendúvo pe proféta marandu, ipochy ha oheka mbaʼéichapa ojapóta pe proféta rehe, péro Tupã oguereko opa mbaʼe ipópe.

Ha ojehu rire, mburuvicha guasu Jeroboam ohendúvo pe ñeʼẽ kuimbaʼe Tupãgua osapukáiva pe altar rehe Betel-pe, omosẽ ipo pe altar guive, heʼívo: “Pejapyhy chupe”. Ha ipo, omosẽ vaʼekue hese, ikãngy ha ipirupa, ndaikatúi hag̃ua ombojevy jey hiʼupépe. Pe altar avei ojekái, ha tanimbu oñeñohẽ pe altar guive, pe señal kuimbaʼe Tupãgua omeʼẽ haguéicha Ñandejára ñeʼẽ rupive. 1 Reyes 13:4, 5.

Pe techaukaha oñemohu’ã pya’e voi, ha Jeroboam po opyta ñemyasãi’ỹre.

Ha mburuvicha ombohovái ha he'i pe kuimba'e Tupã rehegua-pe: “Ejerure ko'ágã Ñandejára nde Tupã renondépe, ha eñembo'e cherehe, ikatu hag̃uáicha che po ojevy jeýna chéve”. Ha pe kuimba'e Tupã rehegua ojerure asy Ñandejárape, ha mburuvicha po ojevy jey chupe, ha opyta jeýma ymaite guaréicha. Upéi mburuvicha he'i pe kuimba'e Tupã rehegua-pe: “Eju che rógape chendive, epytu'u ha emombarete nde rete, ha ame'ẽta ndéve peteĩ jopói”. Ha pe kuimba'e Tupã rehegua he'i mburuvicha-pe: “Reime'ẽramo chéve nde róga mbyte jepe, ndahamo'ãi ne ndive, ha ndakarumo'ãi mbujape ni ndaisymo'ãi y ko tenda-pe; Ñandejára ñe'ẽ rupive péicha niko oñemandáma chéve, he'ívo: Ani re'u mbujape, ani re'ú y, ha ani rejevýjey upe tape reju hague rupi”. Upéicha oho ambue tape rupi, ha ndovéirijeýi upe tape rupi ou hague Betel-pe. 1 Reyes 13:6–10.

Jesús tapia ohechauka peteĩ mba’e paha peteĩ mba’e ñepyrũme, ha umi reino yvategua ha ñembyguagua ñepyrũ, Israel yma guaréva tee rehegua, opa pe tembiasápe mokõi yvyra joaju haguépe peteĩ yvyrápe, ohechaukáva tetã Israel py’aguapýva ko’ág̃agua.

Pe tembiasakue ojejuajúkuri hague mokõi yvyra, oñemoñepyrũ peteĩ proceso de prueba mbohapy etapágui ára paha-pe, ary 1798-pe. Mokõive yvyra (tetãnguéra) oñembyatyhína kuri tenonderãite Espíritu Santo ñehẽ hag̃ua Sapyʼa Pyharegua-pe. Peteĩha ñembyasy guasupe, arapoty 1844-pe, protestántekuéra ndohasái upe proceso de prueba ha oiko catolicismo rajykuéra ramo; upéicha rupi ojapo jey peteĩ sistema japu ñemombaʼeguasu rehegua ñemoñepyrũ, Jeroboam ohechauka vaʼekueicha peteĩ taʼãngáramo.

Pe Reforma Protestánte ha’e kuri peteĩ tembiapo Tupã omboajéva hag̃ua oguenohẽ hag̃ua pe tupaogua yvy ojeiko’ỹhápe pe tupaogua Romagua py’arojeroviapyre, jepokuaa ha tekokue apytégui. Martín Lutero ára guive heta ha hetave añetegua ojehechauka, oikuaauka hag̃ua pe Tíro kuña ñaña ndaha’eiha mba’eve ambue peteĩ sistema pagáno ñemomba’eguasurã rehegua, oñemo’ãva peteĩ japu cristianismo rerovia reheve. Ñandejára rembipota va’ekue oguenohẽ hag̃ua Ipuévlo ñembyatyre pytũmbýgui, ha’e ojapohaguéicha imandu’a jave Ipuévlo Egíptope tembiguáiramo. Ha’e osalva chupekuéra Egipto ñembiguái poguýgui ome’ẽ hag̃ua chupekuéra Iléi. Umi protestánte-kuéra ndoipotái rupi osegi pe tesape ojupi ha ojupivéva pe arandu ojeipe’áva’ekue 1798-pe, ndohechakuaái hag̃ua pe léi ha Cristo rembiapo añetegua pe santuariope 1844-pe.

Ijeheja hag̃ua ára huísio rehegua marandu he’ise hikuái oiko hague tupãrajykuéra pe iglesia romana rehegua, ha upe rire omopu’ã hikuái peteĩ sistema gua’u ñemomba’erãmegua ojekuaáva Ñandejára Ñe’ẽme proféta japu ramo (protestantismo apostata). Umi Millerita jeroviapyhára oike va’ekue pe santuario-pe jerovia rupi 22 jasypa 1844-pe, ohupyty pe tesape ángel mbohapyha rehegua ha ome’ẽ peteĩ ñemongyhyje pe sistema gua’u ñemomba’erãmegua rehe, he’íva ijehe protestanteha, ha upéicharõ jepe ojoko hag̃ua paganismo ñemoñare tenondegua, upéva hína kuarahy ñemomba’e. Pe proféta Judá guigua ohechauka Millerita Adventismo oikuaávo ha opresentávo pe marandu ángel mbohapyha rehegua oguahẽ va’ekue 22 jasypa 1844-pe.

Oñembohovái rire Jeroboam rembipota, proféta oho hag̃ua hógape ha oñembopy’aguapy hag̃ua, pe proféta omombe’u porã umi tembiapoukapy poravopyre Ñandejára ome’ẽva’ekue chupe. Upéva pe tembiapoukapy avei oñeme’ẽkuri Adventísmo Millerítape. Pe tembiapoukapy he’i va’ekue ani hag̃ua ojevy upe tape oúhague rupive, ha Adventísmo Milleríta osẽkuri umi denominación protestántegui. Oñemomombyrykuri umi protestántegui peteĩha ñembotavy guasu rire, ary 1844-arýpe, arapoty jave, ha Jeremías ome’ẽ peteĩ techapyrã umi instrukción peteĩchaitéva oñeme’ẽ va’ekue pe proféta judéope.

Nde ñeʼẽnguéra ojejuhu, ha che haʼu hag̃ua; ha nde ñeʼẽ oiko chéve vyʼa ha torýramo che pyʼapýpe: che ningo añembohéra nde rérape, Ore Ruvicha Tupã ipuʼakapáva. Che ndaguapýi umi opukáva atyhápe, ni avyʼái; che aguapy cheaño nde po rupi, nde ningo chemyenyhẽ pochy reheve. Mbaʼére piko che rasy opyta meme, ha che ai ndojekuerái, ndopytareiséiva okuera? Nde piko reikóta chéve peteĩ ijapu hag̃uáicha, ha y hag̃ua opa hag̃uáicha? Upévare péicha heʼi Ñandejára: Nde rejevy ramo, che rombojevýta, ha reñemboʼytáta che renondépe; ha renohẽ ramo iporãva ivaívagui, nde reikóta che jurúicha; tojevy hikuái ne rendápe, ha ani nde rejevy hendapekuéra. Ha che romoingéta ko tetãme g̃uarã peteĩ murálla kamisa mbaretévaicha; ha oñorairõta nendive, péro ndaipuʼakamoʼãi nde rehe: che aime nendive rosalva ha roguenohẽ hag̃ua, heʼi Ñandejára. Ha roipeʼáta umi iñañáva póguio, ha ropytyvõta umi ipochy ha mbaretéva póguio. Jeremías 15:16–21.

Mokõiha ñembyasýi mokõiha rehegua ára marandu oñemohu’ãvo, 11 jasypoapy 1840-pe, pe ánhel mbarete Apocalipsis 10-pe oĩva oguejy peteĩ lívro michĩ ojepe’áva ipope, ha Juanpe oñembo’e oho hag̃ua ogueraha hag̃ua pe lívro ha ho’u hag̃ua. Jeremías ohechauka umi ho’úva’ekue pe lívro michĩ upe tembiasakue rendápe, ha umi ñe’ẽ he’ẽ eíraicha, ha’égui hína “vy’a ha torýva” ikorasõme. Ha Tupã “po” rupi, Jeremías oñemyenyhẽ “pochýgui”, ojeherida ha oĩ “mba’asy tapia reheve” ryepýpe. Tupã “po” rupi, Jeremías he’i va’ekue Tupã oiko hague ichupe g̃uarã “japuha ramo”, ha “y osẽ’ỹva” ramo. Ñandejára ojoko va’ekue ipo “1843 chart” papapykuéra apytépe jejavy oĩva ári.

Jeremías ohechauka pe ñembyasy peteĩha umi Millerita-kuéra rehegua, pe visión Habacuc rehegua ipuku ramo guare. Umi ojehechaukáva Jeremías rupive ohechakuaa kuri pe marandu, ojehechaukáva “amáicha”, ofalla hague. Péro Habacuc he’i va’ekue: “pe visión gueteri oĩ peteĩ ára oñemoĩmava’erãme g̃uarã, ha ipahápe oñe’ẽta, ha ndijapumo’ãi: ipuku ramo jepe, eha’arõ chupe; añetehápe ou hag̃uáicha ou hag̃uáta, ndipukumo’ãi.” Jeremías opensa kuri Tupã ijapu hague, ha pe marandu (amá) ofalla hague, péro ipuku mante va’ekue.

Upéi Tupã ombo’e Jeremíaspe kóicha: “rejevy ramo, upéicharõ rombojevýta jey, ha repytáta che renondépe; ha renohẽ ramo iporãitéva ivaívagui, nde ha’éta che juru; tojevy hikuái nde rendápe; ani hag̃ua katu nde rejevy hendakuérape.” Pe ñembyasýi rire, Jeremías, ohechaukáva Tupã tavayguakuérape, tekotevẽva ojevy Ñandejára rembiapópe ha omombo hag̃ua pe ñembopy’aju ojejapóva’ekue ojehechávo pe marandu ndaikatúi hague osẽ porã. Jeremías ombohovái ramo umi mba’e ojejeruréva’ekue chupe, Tupã ome’ẽta chupe toiko hag̃ua Ha’e rembiguái ñe’ẽmondohára.

Iñimportantevéva ñande estudio-pe ko’ág̃a g̃uarã hína pe Tupã he’íva Jeremías-pe umi “ñembohoryhára aty” rehegua, “ovy’áva” hikuái iñembopy’aju rehe. Ha’e he’i Jeremías-pe umi ñembohoryhára ikatu hag̃uáicha ou jey Jeremías rendápe, ha’e katu araka’eve ndojevýiva’erãha hendápekuéra. Jeremías ohechauka umi oñembo’ýva’ekue protestante-kuéra rehe, umi ramoite oiporavova’ekue ojevy hag̃ua catolicismo ryepýpe ha oiko Babilonia rajykuéraramo, Baal ha Astarot proféta japu ramo. Jeremías ohechauka proféta judéope, upe punto-pe profecía rape rehe, omoakãva’ekue jerovia japu Jeroboam mba’éva ñemboyke rehegua, tetã yvate gotyopegua oñepyrũ jave, upéicha ohechauka hag̃ua peteĩ sistema japu ñemomba’e rehegua ñepyrũ, ha’éva peteĩ ta’anga catolicismo rehegua, tetã yvate gotyopegua rembiasakue pahápe. Pe proféta he’i Jeroboam-pe, Jeroboam oikuave’ẽ jave oñemoirũ hag̃ua, ndo’úi va’erãha, ndoy’úi va’erãha, térã ndojevýi va’erãha pe tape og̃uahẽ hague rupi.

Upéi pe mburuvicha he’i Ñandejára kuimba’épe: Eju che rógape chendive, ha embohekove jey nde rekove, ha ame’ẽta ndéve peteĩ jehepyme’ẽ. Ha Ñandejára kuimba’e he’i mburuvichápe: Nde cheme’ẽramo jepe ne róga mbyte, ndahamo’ãi ne ndive, ha nda’u mo’ãi mbujape, ni nd’úi mo’ãi y ko tendape: péicha niko oñemanda chéve Ñandejára ñe’ẽ rupive, he’ívo: Ani re’u mbujape, ani re’u y, ha ani rejere jey pe tape rehe reju hague rupi. 1 Reyes 13:7–9.

Pe proféta judagua ñe’ẽjoaju umi proféta japu Baal ha Astarot rembiapo ndive Elías rembiasakuépe. Añetehápe, umi Millerita rembiasakue avei ha’e Elías rembiasakue, pórke Miller ha’e va’ekue Elías. Elías rembiasakuépe, umi proféta Baal ha Astarot ojapo va’ekue peteĩ jeroky ñembotavy rehegua, ha upéva ojehechauka itavyha ramo oguejy rire tata Tupãgui ha ohapypa Elías ofrénda, upéicha ohechauka hag̃ua pe Espíritu Santo ñehẽ hag̃ua Pyharepyte Sapukáipe Millerita rembiasakue ryepýpe. Pe ñorairõ upe rembiasakuepegua ohechauka pe mokõiha Elías ñorairõ, ha’éva Juan el Bautista pe jeroky ñembotavy rehegua aja ojapo va’ekue Herodías rajy (Salomé). Herodías ojehechauka Jezabel rupive, ha Jezabel ha’e peteĩ símbolo iglesia católica rehegua.

1844-pe, umi tupãonguéra protestánte oiko Salomé-ramo, Herodías rajy (Jezabel). Pe jeroky mbotavýpe, Herodes opromete kuri mbyte ivuruvicharãgui, ha upéicha ojapo he'arã ára rehe; upévare ohechauka umi ára pahápe, umi diez mburuvicha guasu, ojehechaukáva Acab-pe (umi diez tetã yvate gotyogua rréi) ramo, oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme ome'ẽ hag̃ua ivuruvicharã papadópe (Jezabel). Ome'ẽ “mbyte nde rréinogui” ha'e peteĩ símbolo peteĩ joaju guasu rehegua, ha maranduhára Judéagui ou va'ekue hesakã porãme oikuaaukáva Jeroboámpe araka'eve ndojapomo'ãiha peteĩ ñe'ẽmegua pe rréi apóstata ndive ni nomombaretemo'ãiha isistema japu ñemomba'e rehegua.

Upéva hína pe Ñandejára he’íva’ekue avei Jeremíaspe, he’ívo pe “aty puka rehegua” (protestantismo apóstata) ikatu hag̃uáicha ou jey Jeremías rendápe, ha katu Jeremías araka’eve ndojevymo’ãi hag̃ua hendakuérape, térã ndojevymo’ãi hag̃ua pe tape oúgui. Ha pe proféta judéogua ojapo upe mba’eete, oñembotavýgui peteĩ proféta japu ha tekove’ẽ rupi mboyve ojevy Judeápe—mboyve omohu’ã pe tembiapo oñeme’ẽva’ekue chupe.

Upépe oiko vaʼekue peteĩ proféta tuja Betel-pe; ha itaʼýra kuéra ou omombeʼu chupe opa tembiapo pe kuimbaʼe Tupã rehegua ojapo vaʼekue upe árape Betel-pe; ha umi ñeʼẽ heʼi vaʼekue mburuvichápe, umívape avei omombeʼu itúvape. Ha itúva heʼi chupekuéra: Mbaʼe tape rupi piko oho raʼe? Taʼýra kuéra niko ohecha vaʼekue mbaʼe tape rupi oho pe kuimbaʼe Tupã rehegua, pe ou vaʼekue Judágui. Ha heʼi itaʼýra kuérape: Pejoko chéve pe vúrro. Upévare ojoko chupekuéra pe vúrro, ha haʼe ojupi hiʼári, ha oho ohupyty hag̃ua pe kuimbaʼe Tupã reheguápe, ha ojuhu chupe oguapy oĩva peteĩ yvyra guasu guýpe; ha heʼi chupe: Nde piko pe kuimbaʼe Tupã rehegua rejúva Judágui? Ha heʼi: Che hína. Upérõ heʼi chupe: Eju che rógape che ndive, ha heʼu mbujape. Ha haʼe heʼi: Ndaikatúi ajevy ne ndive, térã aime nde rógape ne ndive; ni ndakarumoʼãi mbujape, ni ndaisʼumoʼãi y, ko tenda rupi nde ndive; Tupã Ñandejára ñeʼẽ rupive niko oñeñeʼẽ kuri chéve: Ani reʼu mbujape, ani reikuaa y, ani rejevývo pe tape reju hague rupi. Haʼe heʼi chupe: Che avei proféta, ndeichaite; ha peteĩ ánhel oñeʼẽ kuri chéve Ñandejára ñeʼẽ rupive, heʼívo: Eru jey chupe nendive nde rógape, hag̃ua hag̃ua okaru mbujape ha hoʼu y. Ha katu ijapu chupe. Upémarõ ojere jey hendive, ha okaru mbujape hógape, ha hoʼu y. Ha oiko aja oguapy jave mesápe, Ñandejára ñeʼẽ ou pe proféta ogueru jey vaʼekuépe; ha haʼe osapukái pe kuimbaʼe Tupã reheguápe, pe ou vaʼekue Judágui, heʼívo: Péicha heʼi Ñandejára: Reikuaaʼỹgui Ñandejára rembiapoukapy, ha nereñangarekói pe tembiapoukapy ndejára Tupã omeʼẽ vaʼekue ndéve, síno reju jey, ha reʼu mbujape ha reʼu y upe tenda Ñandejára heʼi hague ndéve: Ani reʼu mbujape, ani reʼu y; nde rete omanóva ndoikemoʼãi nde ru kuéra yvyraʼãme.

Ha oiko rire, ho’u rire ha hoy’u rire, ombojokuáka hag̃ua chupe mburika, pe maranduhára ojererúva jey vaʼekuépe g̃uarã. Ha oho rire, peteĩ león ojuhu chupe tape rehe ha ojuka chupe; ha hete omanóva opyta pe tape ári, ha pe mburika oĩ ijykére, ha pe león avei oĩ pe hete omanóva ypýpe. Ha péina ápe, kuimbaʼekuéra ohasa upérupi ha ohecha pe hete omanóva oĩva tape ári, ha pe león oĩva pe hete omanóva ypýpe; ha ou hikuái ha omombeʼu upéva pe távape, upépe pe maranduhára tuja oiko haguépe. Ha pe maranduhára ogueru jey vaʼekue chupe tape guive ohendu rire upéva, heʼi: Kóva hína pe kuimbaʼe Tupã rehegua, naiñeʼẽrendúiva Ñandejára ñeʼẽme; upévare Ñandejára omeʼẽ chupe pe león pópe, haʼe omondoro ha ojuka chupe, heʼi hag̃uáicha Ñandejára ñeʼẽ, haʼe oñeʼẽ vaʼekue chupe. Upérõ heʼi itaʼýrape: Pembosálla chéve pe mburika. Ha haʼekuéra ombosálla chupe. Ha oho ha ojuhu hete omanóva oĩva tape ári, ha pe mburika ha pe león oĩ pe hete omanóva ypýpe; pe león ndoʼúi vaʼekue pe hete omanóva, ha nomondorói pe mburika. Ha pe maranduhára ohupi pe kuimbaʼe Tupã rehegua rete omanóva, omoĩ pe mburika ári, ha ogueru jey; ha pe maranduhára tuja ou pe távape, hasẽ hag̃ua hese ha hag̃ua oñotỹ chupe. Ha omoĩ hete omanóva ijyvyraty teepe; ha ojaheʼo hese hikuái, heʼívo: ¡Mbyasy, che ryvy! Ha ojehu, oñotỹ rire chupe, oñeʼẽ itaʼýrakuérape, heʼívo: A mano vove, peñotỹ cheve pe sepúlcrope oñeñotỹ haguépe pe kuimbaʼe Tupã rehegua; pemboja che kangue ikanguékue ykére. Pe ñeʼẽ haʼe osapukái vaʼekue Ñandejára ñeʼẽ rupi pe altar Betel-pegua rehe, ha opa umi óga yvategua renda rehegua oĩva Samaria távakuérape, añetehápe oñekumplíta. 1 Reyes 13:11–32.

Jaseguíta ko estudio pe artíkulo oúvape.

“Pe Tupã pu’aka ohechauka hag̃ua mba’épa pe añetegua, upéva opytáva’erã opa ára guarã añeteguaramo. Ndojegueroviái va’erã umi marandu pyahu térã ñeimo’ã upe riregua oñemoĩva pe tesape Tupã ome’ẽ va’ekue rovái. Oĩta kuimba’e opu’ãva Ñandejára Ñe’ẽ ñemyesakã reheve, ha chupekuérape g̃uarã upéva añetegua; hákatu ndaha’éi añetegua. Pe añetegua ko ára guarã Tupã ome’ẽ ñandéve ñande jerovia pyendáramo. Ha’e voi ñanembo’e va’ekue mba’épa pe añetegua. Peteĩ opu’ãta, ha upe rire ambue avei, “tesape pyahu” reheve, ombotovéva pe tesape Tupã ome’ẽ va’ekue Itupã Marangatu jehechauka rupive. Mbovymínte gueteri oikove umi ohasa va’ekue pe mba’e ojeikuaa ha oñehasa asy hague oñemopyendávo ko añetegua. Tupã ipy’a porãgui oñongatu va’ekue ijehegui hekovekuéra ikatu hag̃uáicha omombe’u jevy ha jevy, ipahaite peve hekove, pe experiencia ohasa va’ekue, Juan apóstol ojapo haguéicha hekove pahaite peve. Ha umi poyvi rerahaha omanóma va’ekue oñe’ẽva’erã jey hembiapo kuatiakuéra oñembokuatiajevy rupive. Che amongeta rupi aikuaa péicha hendúva’erãha, ha péicha hendúta iñe’ẽnguéra. Ha’ekuéra ome’ẽva’erã he’ẽ peteĩteĩva testimonio mba’épa pe añetegua ko tiempo guarã.”

“Ndajajapyséi vaʼerã umi ñeʼẽ umi ouva peteĩ marandu reheve ombohováiva umi punto especial ñande jeroviágui. Haʼekuéra ombyaty heta Escritura rembipuru, ha omoĩ yvyra atyicha prueba-rã iñemoaranduʼỹva teoría ojeʼéva jerére. Péva ojejapo jevy jevyma koʼã cincuenta ary pukukue aja. Ha jepémo umi Escritura haʼe Ñandejára Ñeʼẽ, ha oñemombaʼe vaʼerã, pe jeporu ojejapóva hese, péicha pe jeporu omýi ramo peteĩ yta guasu pe fundamento-gui Ñandejára omombaretéva koʼã cincuenta ary aja, upéva haʼe peteĩ jejavy tuicha. Pe ojapóva péicha ndohuaʼãi pe techaukaha hechapyrãva Espíritu Santo rehegua omeʼẽva pokatu ha mbarete umi marandu yma guare ou vaʼekue Ñandejára retãyguápe.”

“Karai G rembiapokue ndikatúi oñemopyenda hag̃ua hese. Ojeguerovia hag̃ua, ombyaietéta Tupã tavayguakuéra jerovia upe añetegua rehe, upe ñandeapo vaʼekue ñande reko hag̃ua ko ñaimévaicha.

“Tekotevẽ ñañemohendavaʼerã mbarete ko mbaʼére; umi punto haʼe ohechaukaseva Ñandejára Ñeʼẽ rupive, ndahaʼéi hesãi. Ndohechaukái Ñandejára retãyguakuéra rembiasakue yma guaréva hague peteĩ jejavy. Ore roguereko vaʼekue pe añetegua; Tupã remimboukuéra oreisãmbyhy. Espíritu Santo poguýpe oñemeʼẽ vaʼekue pe ñemyesakã santuario rehegua. Haʼe peteĩ ñeʼẽ porã opavavépe g̃uarã okirirĩ hag̃ua umi mbaʼe ijerovia reheguáva renondépe, umi oikekuaaʼỹ vaʼekue pype mbaʼeve. Tupã arakaʼeve ndojokói ijehe. Ñandejára Ñeʼẽgui jehechaukapy ojeporu vai ojejopy ramo omombeʼu hag̃ua mbaʼe ndahaʼéiva añetegua. Oñepuʼãta peteĩ ha ambue avei, oguerúvo guaʼu tesape tuicháva, ha omyasãivo iñeʼẽmbyre. Péro ore rojepytaso umi ypykue techaukaha ykére. [1 Juan 1:1–10 quoted.]”

“Che ambo’e hag̃ua a’e ko’ã ñe’ẽ ikatuha jaipuru oñemohenda porãháicha ko tiempope g̃uarã, pórke og̃uahẽma pe ára angaipa oñehenói hag̃ua héra tee reheve. Oĩ mba’e ojokóva ñande rembiapo kuimba’e ndojevyjepáiva rupi, ohekáva ijeheguigua mbytépe tekomimbipa. Ha’ekuéra oipotaiterei oñeñeñandu hag̃ua hesekuéra ku teoriakuéra pyahu moñepyrũhára ramo, ha umívape oikuave’ẽ he’ívo ha’eha pe añetegua. Péro ko’ã teoriakuéra oñemoneĩramo, ogueraháta oñembotove hag̃ua pe añetegua Tupã ome’ẽva’ekue Itavayguakuérape ko’ã cincuenta ary pukukue, omombarete hag̃ua pe Espíritu Santo jehechauka rupive.” Selected Messages, libro 1, 161.