1856-pe “siete tiempo” rehegua tesape oñeipe’a, ha 1863 peve upe tesape oñemboyke. Maranduhára Judá-gua ogueru vaekue upe tesape mburuvicha guasu aña Jeroboam-pe, ha Jeroboam omboyke upe tesape. Isaías ogueru upe tesape peteĩcha mburuvicha guasu aña Acaz-pe, ha ha’e avei omboyke upe tesape. Oñemboykére upe tesape ojoajúva ykua Siloe ndive, mokõive rréino Jeroboam rehegua (yvate gotyogua) ha Acaz rehegua (yvýre gotyogua) oñegueraha tembiguáiramo peteĩ mburuvicha guasu yvate gotyogua poguýpe ary 723 a.C. ha 677 a.C. pe, peteĩteĩ hag̃uáicha.
Moisés, pe rebelión Aarón reheve; Isaías Ahaz ndive ha Jeremías ambue mburuvichakuéra ndive, ohechauka Miller-gua tembiasápe umi ijeroviapýva, opavave ohechaukáva hína tesape marandu rehegua mensahérokuérape ára pahápe pe rebeliónpe. Pe “primera” ára pahápegua apañuãi ary 1863-pe, ha pe “paha” ára pahápegua apañuãi pe “yvyryrýi guasu” Apocalipsis capítulo once-pegua (pe ley dominical oúta hag̃uáicha pya’e), ojehechauka ko’ã profecía rape opavavépe. Pe proféta Judá-gua ohechauka peteĩ proféta ojei’áva hembiaporãgui, ha ipahápe oñeñotỹ oñondive peteĩ sepultúrape protestantismo apóstata ndive. Hemanóvo ha oñeñotỹvo, upéva oiko kóva rupive: ha’e ojeporavo ho’u ha hoy’u hag̃ua pe tembi’u pe proféta japúva Betel-gua rehegua.
Pe jehusia ojejopy hag̃ua papado rehegua (Asiria ruvicha guasu) pe léi domingo-pe, ojehechauka vaʼekue pe ñemosarambi rupi umi reino yvategua ha ñembyguáva Jeroboam ha Acaz guive, oñemohenda peteĩcha pe maranduhára Judagua ipaha rehe, haʼe omano haguére peteĩ “león” ha peteĩ “burro” mbytépe. Pe “león” haʼe Babilonia raʼanga, ha umi ára pahápe upéva hína pe papado.
Ha ojehu rire, ho’u mbuja ha ho’u rire avei, ombosako’i chupe pe vúrro, upéva, maranduhára ojereruva’ekuépe. Ha oho aja, peteĩ leõ ojuhu chupe tape ári ha ojuka chupe; ha hete omano vaekue opyta ojepoi hag̃uáicha tape ári, ha pe vúrro opyta ijykére, ha pe leõ avei opyta pe hete omano vaekue ypýpe. Ha péina, kuimba’ekuéra ohasáva ohecha pe hete omano vaekue oĩ hag̃uáicha tape ári, ha pe leõ opyta pe hete omano vaekue ypýpe; ha ou hikuái ha omombe’u upéva pe távape pe maranduhára tuja oikohápe. Ha pe maranduhára ogueru jeýva’ekue chupe tape guive, ohendu vove upéva, he’i: “Kóva hína pe kuimba’e Tupã rehegua, naiñe’ẽrendúiva’ekue Ñandejára ñe’ẽme; upévare Ñandejára ome’ẽ chupe pe leõ pópe, ha upéva omondoro chupe ha ojuka, Ñandejára ñe’ẽ he’ihaguéicha chupe.” Upémarõ oñe’ẽ ita’yrakuérape, he’ívo: “Pembosako’i chéve pe vúrro.” Ha ha’ekuéra ombosako’i chupe. Ha oho ha ojuhu hete omano vaekue oĩ hag̃uáicha tape ári, ha pe vúrro ha pe leõ opyta pe hete omano vaekue ypýpe; pe leõ ndo’úi vaekue pe hete, ha nomondorói vaekue pe vúrro. Upéi pe maranduhára ojupi pe kuimba’e Tupã rehegua rete omano vaekue rehe, omoĩ pe vúrro ári, ha ogueru jey; ha pe maranduhára tuja ou pe távape ojahe’o hag̃ua hese ha oñotỹ hag̃ua chupe. Ha omoĩ hete omano vaekue ijyvyra’ã hag̃ua iñotyhápe voi; ha ojahe’o hese hikuái, he’ívo: “¡Ai, che ryvy!” Ha oiko rire, oñotỹ rire chupe, oñe’ẽ ita’yrakuérape, he’ívo: “Amano vove, peñotỹ cheve pe sepulcro-pe pe kuimba’e Tupã rehegua oñeñotỹhápe; pemboja che kangue ikanguére: pe ñe’ẽ osapukái vaekue Ñandejára ñe’ẽ rupive pe altar Betel pegua rehe, ha opa umi óga tenda yvatekuéra rehegua oĩva Samaria tavakuérape, katuete oñekumplíta.” 1 Reyes 13:11–32.
Pe maranduhára Judá-gua omanókuri mokõi techaukaha apytépe. Pe león ha’e peteĩ techaukaha Babilonia rehegua, ha Babilonia ko’ã ára pahápegua ha’e pe Mburuvicha Norte-gua, oúva ijapýrape avavete pytyvõ’ỹre Daniel kapítulo once, versíkulo cuarenta y cinco-pe. Pe techaukaha ijeheguigua pokatu rehegua ha’e kuarahy ñemomba’e, ha upéva ha’e pe irundyha mba’evaiete, ha upépe pe irundyha generación adventismo laodiceagua rehegua ojehechauka oñesũ hag̃uáicha kuarahy gotyo Ezequiel kapítulo ocho-pe. Miller képe ojehechauka chupe ndaha’éi umi ita jeguaka añoite isarambi ha oñemokañy hague, síno avei pe ryru voi, ohechaukáva la Biblia, oñembyaipaite hague.
Adventísmo rembiasakue mbohapýhype, umi omoakãva Adventísmo-pe omotenonde tembiapo omoingévo pe ojeporúva hérava umi ñe’ẽasakue pyahu Biblia rehegua. Umi hérava ñe’ẽasakue pyahu osẽ peteĩ aty manuscríto oñembyaíva guive, ha umíva omokyre’ỹ umi teólogo kuimba’e angaipa reheguáva ha protestantísmo apóstata. Miller ryru-kue ha’eva’ekue pe King James Version, oñe’ẽasakue vaekue umi manuscríto noñembyaíri vaʼekue guive.
La cuarta generación del adventismo laodicense, la iglesia se había unido al Consejo Mundial de Iglesias, una confederación de la iglesia romana y sus hijas. El adventismo sostuvo durante años, para beneficio de su rebaño adormecido, que ellos eran simplemente “observadores” en el Consejo Mundial de Iglesias, hasta que los estatutos de la malvada confederación revelaron que la condición de “observador” representa a un miembro pleno con derecho a voto.
Iru irundyha ypykuépe mokõi jevy ome’ẽ kuri hikuái “kuimba’e angaipáva”pe peteĩ medálla óroguigua. Peteĩ jepe umi medállagui oguereko vaʼekue ipype tupãópeguakuéra katólikokuéra oikũmbyháicha Cristo Jejujey Mokõiha, ohechauka hag̃ua Jesús omoĩha Ipy yvy ári Ijevy jave, ha oguereko avei Cristo rapykuéri peteĩ kuarahy-jeroky katóliko, ha pe katólikokuéra ombykyháicha pe tembiapoukapy irundyha, heʼíva mante: “penemanduʼáke pe sábado rehe.” Peteĩ tembiapo ojejapóva mburuvicha rendápe (ha upéva niko peteĩ ñeʼẽmeʼẽ legal), pe Mburuvicha General Conference-pegua omeʼẽ kuri hekokatu hag̃uáicha heʼiha pe tupao Adventista del Séptimo Día yma oguerovia hague papado haʼeha pe anticristo, péro itujaite ymaite guive itupao omoĩma hague upe jerovia “tembiasakue guaʼu renda ytyhápe.”
Pe irundyha vai (ñemoñare) hína pe mokõipa poha tendota kuéra Jerusalén pegua oñesũha kuarahýre. Umi irundyha ñembojeguaru ojepysóva oñepyrũ vaʼekue pe taʼãnga jealousía rehegua oñemoĩ vaʼekuépe oikeha rupi, omoñepyrũ hag̃ua. Pe maranduhára Judá gua opyta oñeñotỹva protestantísmo apóstata ndive, ha pe león (Babilonia) ojuka chupe, haʼe ojevýgui protestantísmo apóstata rembiaporã rape rehe, ha upévare ndaikatúi ohechakuaa Roma-ha pe omopyendáva pe visión, ha moõpa ndaipóri visión oñemopyendáva pe kuimbaʼe angaipa rehegua símbolo rupive, ipahápe reguahẽ pe kuimbaʼe angaipa ykére.
“Umi oñembotavyva iñentendimientópe pe ñe’ẽ rehegua, ha ndohecháiva pe antikrísto he’iséva, katuete oñemoĩta antikrísto ykére.” Kress Collection, 105.
Pe proféta judagua oñeñotỹ pe proféta ijapúva Betelgua ndive, pe ohenóiva chupe “i-ermáno”-ramo, ha ojejuhu omano mokõi símbolo mbytépe. Pe “león” ohechauka ifálta oikũmby hag̃ua pe anticristo, ha pe “burro” ha’e peteĩ símbolo Islam rehegua. Pe Adventismo Laodiceagua ohechaukáma voi, ikirirĩrupi 11 de septiembre de 2001 rehe, ndoikuaáiha pe tema Islam rehegua pe mbohapyha Ay-gua ha’eha pe Sapukái Pyharepytegua, y ama pahague marandu. Ndajehechakuaái pe marandu y ama pahague rehegua, ha’e mano! Pe y ama pahague oñepyrũ 11 de septiembre de 2001-pe, pe ánhel mbarete Revelación dieciochopegua oguejy ramo, umi óga guasu táva Nueva York-pegua oñemombo yvýre jave. Pe “ama” ha’e peteĩ marandu, ha pe marandu ojehechakuaava’erã oñerresivi hag̃ua.
“Ndajajeruréiva’erã pe ama paha. Ha’e oúta opa umi ohechakuaáva ha omomba’éva pe ysapy ha ama kyrỹi porãite ñande ári ho’áva grásia rehegua. Ñambyatýramo pe tesarái’ỹre umi ku’i tesape rehegua, ñamomba’éramo Tupã poriahuvereko añeteguáva, pe Ha’e ohayhúva jajerovia hese, upéicharõ opa promésa oñekumplíta. [Isaías 61:11 cited.] Ko yvy tuichakue henyhẽva’erã Tupã glória reheve.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 984.
“opaite yvy” oikuaa mba’épa oiko kuri 11 jasyporundy 2001-pe, ha katu hag̃ua oñemoguahẽ pe marandu oñepyrũva upépe ha ipahápe omyesakãmbáva opaite yvy Tupã mimbipa reheve, pe marandu tekotevẽ ojehechakuaa. Pe ñe’ẽ “ojehechakuaa”, he’ise “ojevy hag̃ua mandu’a térã oñeñongatu jey hag̃ua pe kuaapy peteĩ mba’ére, ta oñemombe’u hag̃ua upe kuaapy térã nahániri. Jahechakuaa peteĩ tapichápe mombyry guive, ñanemandu’ávo jahechamahague chupe yma, térã jaikuaahague chupe yma guive. Jahechakuaa hova’anga térã iñe’ẽngatu.” Webster’s 1828 Dictionary.
Peteĩcha tape añoite peteĩ Adventista Laodiceagua ikatu hag̃uáicha ohechakuaa pe ama paha marandu oguahẽva’ekue 11 jasyporundy 2001-pe, ha’e ohechakuaáramo mante ohechamaha hague ymave upe jejekuaa hag̃ua pokatu divino rehegua. 11 jasypoapy 1840-pe oguejy pe ánhel ipoderósova Apocalipsis diez-gua, oñekumplírõ guare pe profesía pe mokõiha Aikóramoha Islam rehegua. Upe tembiasakue oñembopyahu hag̃uaite guare 11 jasyporundy 2001-pe oguejýrõ guare pe ánhel ipoderósova Apocalipsis dieciocho-gua oñekumplírõ guare pe profesía pe mbohapyha Aikóramoha Islam rehegua, ha ndojekuaáiramo Islam pe mbohapyha Aikóramoha rehegua, upéva he’ise ojeguerahaha hag̃ua pe mburika ka’aguy árabe rupive pe mano oguerúva león Babilonia moderna-gua.
Efraín ka’úva, ndaikatúiva omoñe’ẽ pe kuatiañe’ẽ oñemboty hag̃ua, ndahechái pe tembiasakue Millerita ñemboyke jey, upéva rehegua jehechakuaa niko oñemopyenda pe ama pyahu paha rembiapokue “týra ári týra” rehe. Pe ñemimo’ã he’íva Tupã pokatu ojehechauka hague pe tembiasakue Millerita-pe ha oñemboyke jeytaha ára paha kuérape, ndaikatúi oñemombarete pe metodología protestante apóstata ha catolicismo rehegua rupive.
“Pe ánhel oñemojoajúva mokõi hag̃ua proclamaciónpe pe mensáhe mbohapyha ánhel rehegua ndive, ohesape hag̃ua opaite yvy ape ári heko mimbipápe. Ko’ápe oñemombe’u yma guive peteĩ tembiapo oguerekótava alcance mundial ha peteĩ pu’aka ndaha’éiva jepivegua. Pe movimiento de advenimiento ary 1840–44-pe ha’e va’ekue peteĩ jehechauka gloriosa Tupã pu’akágui; pe mensáhe peteĩha ánhel rehegua og̃uahẽ kuri opaite estación misionera ko yvy ape ári, ha oĩ va’ekue peteĩ tetãnguérape pe tuichavéva interés religioso ojehecha va’ekue oimeraẽ tetãme pe Reforma siglo dieciséis guive; ha katu ko’ãva ohasáta pe movimiento mbareteguasúpe pe advertencia paha guýpe pe mbohapyha ánhel rehegua.” The Great Controversy, 611.
Israel ko’ãgagua mburuvicha ára py ohecha’ỹva, imétodo rupi oñembopy’a’atã hag̃ua omboyke hag̃ua pe añetegua oĩtaha peteĩ jevy jey Tupã pokatu jehechauka rehegua umi ára pahápe, yma guarére ojoguaháicha.
“Koʼápe jahecha pe tupao — Ñandejára rendarã marangatu — haʼe hague pe tenondete oikutuvaʼekue hese Tupã pochy. Umi karai yma guare, umi Tupã omeʼẽ vaʼekue tuicha tesape ha oñemoĩ vaʼekue tavayguakuéra remikotevẽ espiritual ñangarekorã ramo, ombotavy ijerovia hag̃ua. Haʼekuéra ojagarra pe ñeʼẽrã ndaikotevẽiha jahecha hag̃ua milagrokuéra térã Tupã puʼaka jehechauka hesakãva yma guaréicha. Arakuéra iñambuéma. Koʼã ñeʼẽ omombarete ijeroviaʼỹ, ha heʼi hikuái: Ñandejára ndojapomoʼãi mbaʼeve porã, ni ndojapomoʼãi mbaʼeve vai. Haʼe imbaeporiahuverekoeterei hag̃ua ou hag̃ua oike hag̃ua huísio rupive itavayguakuéra ári. Péicha “Pyʼaguapy ha tekorosã” haʼe pe sapukái umi kuimbaʼe guive, umi arakaʼeve nomopuʼãmoʼãvéima ijayvu trompétaicha ohechauka hag̃ua Tupã tavayguakuérape hembiapo vaikue, ha Jacob rógape ipekadokuéra. Koʼã jagua okirirĩva nosapukáiva haʼe umi ohupytyva pe jehepymeʼẽ joja Tupã ipochýva gui. Kuimbaʼekuéra, kuñataĩnguéra ha mitãʼi nguéra opavave oñehundi oñondive.” Testimonies, volúmen 5, 211.
Pe ceguera laodicense umi kuimba’e arandúkape oisãmbyhýva umi ndorekóivape mbo’eha Jerusalénpe ndaikatúi ohechakuaa pe ama pahápe guare, ndaha’éi añónte oipurúgui peteĩ metodología bíblica oñembyaíva, ha katu avei umi conclusión oguerúva iñakãguapy japu omoĩ chupekuéra peteĩ tenda odeny hag̃ua oimeraẽ jehechauka pyahu Ñandejára pokatu rehegua, yma guaréicha. Upéicharõ jepe, Malaquías mbohapy ohechauka porã porã pe Ñe’ẽmondoha Ñe’ẽme’ẽgua omopotĩ vove umi Leví ra’ykuérape, upérõ pe ofrénda oikóta yma guarérõ guáicha.
“Pe Testígo Añeteguáva he’i: ‘Che aikuaa ne rembiapokuéra.’ ‘Eñembyasy hag̃ua, ha ejapo jeýke umi rembiapo peteĩha guaréva.’ Kóva hína pe prueba añeteguáva, pe techaukaha Espíritu Santo omba’apoha pe korasõme ombohysýi hag̃ua ndéve I mborayhu. ‘Aju pya’e ne rendápe, ha aipe’áta nde kandelerogui iguenda-gui, nde nereñembyasýiramo.’ Pe tupao ojogua pe yvyramáta ndaiporúivape, oñemongakuaáva ysapy, ama ha kuarahy rupive, ha upéicharõ va’erã omoheñói heta yva; ha katu pe jeheka marangatu ojuhu hese rogue añónte. Mba’e py’ahatãite ñane tupãokuérape guarã! py’ahatãite añetehápe maymáva tapichápe guarã! Hechapyrãmbaite hína Tupã paciencia ha ipy’aguasu; ha katu, ‘nde nereñembyasýiramo,’ opa hag̃uáicha oguahẽta; umi tupao, ñane institución-kuéra, oho hag̃uáicha kangy guive kangývape, ro’ysãva formalidad guive omanóvaicha jepokuaápe, ha ha’ekuéra he’ívo: ‘Che rico, chemba’eta hetave, ha ndaikotevẽi mba’eve.’ Pe Testígo Añeteguáva he’i: ‘Ha nde reikuaa’ỹ hína nde reikoha jejopy vaípe, ñeñembyasy hag̃uápe, mboriahúpe, pytũmby ha nandi.’ Ohecháta piko araka’eve hesakã porã hag̃uáicha pe hekove reko?”
“Oĩ hag̃ua umi iglésiakuérape peteĩ jehechauka hechapyrãva Tupã pu’aka rehegua, ha katu upéva ndojapomo’ãi mba’eve umi ndoñemomirĩiva’ekue Ñandejára renondépe, ha ndoipe’áiva’ekue ipy’a rokẽ ñemombe’u ha ñembyasýpe rupive. Pe jehechauka-pe upe pu’aka omoexakãva yvy Tupã mimbipápe, ha’ekuéra ohechátante peteĩ mba’e, ha iñapysatũre oimo’ãva ivaíva, peteĩ mba’e omopu’ãtava kyhyje ipypekuéra, ha oñembopy’atãta hikuái oñemoĩ hag̃ua hese. Ñandejára ndojapói rupi hembiapo ha’ekuéra remiandu ha oha’arõháicha, oñemoĩta hikuái pe tembiapo rehe. ‘Mba’ére piko,’ he’i hikuái, ‘ndajaikuaa mo’ãi Tupã Espíritu, roĩ rire tembiapópe heta áñoma?’—Nombovái haguére umi ñe’ẽmondo, umi jerure asy umi marandu Tupãgui ouva’ekue, ha osegui hag̃ua akóinte he’ívo: ‘Che niko che rico, hetave mba’e areko, ha ndaikotevẽi mba’eve.’ Katupyry, jehasa pukukue, ndohapomo’ãi avakuérape tesape rape hag̃ua, noñemoĩriramo hikuái Tekoporã Kuarahy omimbipa guýpe, ha ndojehenóiramo, ndojeporavóiramo, ha noñembosako’íriramo Espíritu Santo me’ẽ reheve. Umi kuimba’e omba’apóva mba’e marangatu rehe oñemomirĩ vove Tupã po mbarete guýpe, Ñandejára omopu’ãta chupekuéra. Ha’e ojapóta chuguikuéra kuimba’e oikuaaporãva—kuimba’e ipirapire hetáva iEspíritu gracia reheve. Ipu’aka ha ijehénte guarãva heko, hatã iñakãre hag̃ua, ojehecháta pe tesape omimbi hag̃uáicha Yvóra Tesape-gui. ‘Aju pya’e ne rendápe, ha aipe’áta nde kandeléro ipýgui, ndereñembyasýiramo.’ Reka ramo Ñandejárape nde py’aite guive, rejuhúta chupe.” Review and Herald, December 23, 1890.
Pe proféta Judagua ñemano ojehechauka mokõive rupive: pe “león” Babilonia moderna-pegua, ha’éva pe símbolo profético omoĩva pe visión tembiasakue profético rehegua, ha avei pe “mburika” rupive. Pe ñe’ẽpy Israel rehegua kuatiakuéra marangatupe Islam rehe oñemombe’uha raẽ, ha’e Ismael oñemohenda jave peteĩ “ava ñarõ” ramo.
Haʼe hag̃ua kuimbaʼe ka’aguygua; ipo opuʼãta opavave kuimbaʼe rehe, ha opavave kuimbaʼe po opuʼãta hese; ha haʼe oikóta opa ijoykeʼykuéra renondépe. Génesis 16:12.
Pe ñeʼẽmbojoja tenondegua ojehechauka hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽme ohechauka hag̃ua opaite techaukaha pe símbolo rehegua oĩ hag̃uáicha ipype, Ñandejára Ñeʼẽ niko peteĩ ñemitỹrã, ha peteĩ ñemitỹrã oguereko opaite ADN tekotevẽva ogueruahẽ hag̃ua hi’a hag̃ua pe ka’avo tuichakue. Pe ñeʼẽ oñembohasáva “kuimbaʼe ñarõ” ramo, ha’e pe ñeʼẽ heʼiséva “mburika ka’aguygua arábigo”. Pe “mburika” Ñandejára Ñeʼẽ añeteguápe ha’e peteĩva umi símbolo Islam rehegua.
Pe marandu Ezequiel rehegua, capítulo mbohapypa pokõi-pe, omoingove va’ekue umi kangue omanóva ha opu’ã hag̃ua oĩhágui peteĩ ehérsito mbaretépeicha, ha’e Islam marandu, pe tercer ¡Ay! rehegua, ha upe marandu ha’e avei pe Pyharepyte Sapy’a Hatãva marandu ára pahápeguáva. Hermana White ombo’e hag̃ua hesakã porã Cristo oike triumfálmente Jerusalén-pe ohechauka hague pe Pyharepyte Sapy’a Hatãva marandu.
“Pyhare mbytegua sapukái ndaha’éi ku iñemyasãi ojeroviaiterei hag̃ua ñe’ẽjoja rehe, jepe Ñandejára Ñe’ẽme oĩva’ekue porã, hesakã ha añete hag̃uáicha. Oho hendive peteĩ pu’aka omomýiva ánga. Ndaipóri va’ekue py’a mokõi, ni porandu. Cristo oike hag̃ua triunfálmente Jerusalénpe, tavayguakuéra oñembyatyva’ekue opa tetã rembe’ýgui arete guasu hag̃ua, ou atyhápe Yvyty Olívogua gotyo; ha ojoajúvo hikuái umi atýpe omoirũva Jesúspe, ojapyhy hikuái upe aravo pe inspiración, ha oipytyvõ ombotuichave hag̃ua upe sapukái: ‘Tojehovasa pe oúva Ñandejára rérape!’ [Mateo 21:9.] Péicha avei umi ndogueroviáiva, oñembyatýva umi aty Adventista-pe—oĩva kuri curiosity rehe, ha ambuekuéra ñembohory hag̃uánte—oñandu upe pu’aka ogueroviakáava ohasáva upe marandu ndive: ‘Pema’ẽ, pe Novio ouma!’” Spirit of Prophecy, volumen 4, 250.
Jesucristo Revelación ha’e pe marandu paha oñemboty’ỹva ára pahápe, ha upépe oike Islam mbohapyha Aipo rehegua. Cristo, ha’éva pe marandu oñemboty’ỹva, oike ramo guare Jerusalén-pe, ha upéicha omoheñói hag̃ua ta’anga profética pe Pyhare Mbytegua Sapukái ára paha guápe, ha’e ogueraha hag̃ua peteĩ “mburika” ári (imarandu oguerahapyre peteĩ “mburika” rupive). Pe marandu paha Cristo rekoporã rehegua oguerahapyre Islam rupive.
Islam oiko vaʼekue, haʼe, ha haʼéta peteĩ kuimbaʼe kaʼaguygua, ojehechaukaháicha mburika arávigo kaʼaguyguápe, ha oimeraẽva oipotáva ohecha (ha heta oĩ ndopotaseéiva ohecha), ikatu hag̃uáicha ndahasýi “oikuaa hag̃ua” pe ñorairõ koʼág̃a ogueroguatáva Islamha peteĩ tavyrai kaʼaguy. Pe pyʼaguasúpe ojejuka hag̃uáicha ijehegui, ogueroviávo oĩtaha peteĩ tuicha jopói tekoñemoñaregua upe ambue tekovépe, haʼe peteĩ tavyrai satanágui ouva. Pe ñeʼẽpy oñemombeʼu haguépe Islam rehe ohechauka vaʼekue Islam haʼetaha peteĩ kuimbaʼe kaʼaguygua.
Islam ñorairõ ombyaty opaite yvypórape oñorairõ hag̃ua pe ñorairõ oñembohetavéva mbohapyha Aña Marã rehegua ndive. Islam ha’e pe lógica profética oñemoañete hag̃ua peteĩ gobierno mundial año, ha umi globalista ombo’e hikuái, ha’eha hikuái voi omoinge jeýva’ekue umi judíope Israel retãme Mokõiha Ñorairõ Guasu rire, ikatu hag̃uáicha oipuru Islam yma guive oguerekóva ñembyai judíokuéra rehe omoñepyrũ hag̃ua peteĩ Mbohapyha Ñorairõ Guasu. Umi globalista oguerovia, ha ombo’e va’ekue heta ary pukukue, tekotevẽtaha peteĩ Mbohapyha Ñorairõ Guasu omoñemoañete hag̃ua igobierno mundial peteĩva. Umi globalista remiandu oñembyaíva, he’iháicha hikuái iñe’ẽteépe voi, ojokupyty porã pe tembiaporã bíblico Islam rehegua ndive.
Ikatu hag̃uáicha pe mbaʼe profétikogua Ishmael rekovépe ivaivevéva, pe versículo-pe haʼe oñeñeʼẽ ypyhápe, haʼe hína ko añetegua: ijespíritu, haʼéva peteĩ “kuimbaʼe salvaje” espíritu, “oiko opa iteĩvérõ guáicha ijoykeʼykuéra renondépe”. Pe idea heʼíva umi atyʼi islam radical-gua añónte oikéta hag̃ua pe mbohapyha Aipochy Guasúpe, ndojoajúi Ñandejára Ñeʼẽ ndive. Pe jehecha jepivegua políticamente correcto heʼíva oĩha mbovymi ivaíva opaichagua jerovia apytépe, ha musulmán-kuéra hetaveha tapicha pyʼaguapyrayhu, ndojoguerahái ni iñaranduka marangatu tee ndive, ni la Biblia ndive.
Pe Korán ombo’eha ha’eha tembiaporã maymáva Allah rapykueriguápe ogueru hag̃ua opaite yvy ape ári oñemoĩ hag̃ua Sharia léi poguýpe, ha pe ñe’ẽ ypykue Islam rehegua ojekuaáva Génesis kuatiápe hechauka pe “kuimba’e saguasu” espíritu Ismael rehegua oĩtaha maymáva Islam rapykueriguápe. Pe Korán voi ombo’e hekopete umi ojeroviáva hesepe hag̃ua oguereko tekokatu gua’u oikóramo hendápe gueteri ndikatúihápe omoĩ mbaretépe hikuái itekoha térã ijerovia rape tavayguakuérape ári, ojoguaháicha catolicismo rehe.
Proféta Judá guigua oñemoĩ hag̃ua Jeroboam rovái, ipoguýpe ramoite oñemopyenda ivuruvicha guasu reko. Protestantismo apóstata oñepyrũ 1844-pe, ha upepete oñembohovái chupe adventismo millerita reheve, oike vaʼekue Pe Tenda Imarangatuvévape ha oikuaa vaʼekue Tupã léi, oikehápe pe sábado ára 7ha. Ojeʼe adventismo milleritape, Jeremías rupive oñerrepresentaháicha, tojevy Tupã rendápe, péro arakaʼeve ani hag̃ua ojevy “ñembohoryhára aty” rendápe. Pe proféta Judá guigua oñehaʼarõ vaʼekue ani hag̃ua ojevy upe tape oguahẽ hague rupi, ni hag̃ua hoʼu térã hoyʼu pe tembiʼu proféta japu Betel guiguápe; upéicharõ jepe, ojapo upéicha. Pe proféta Judá guiguápe omano hague oñemoĩ simbolikamente mokõi símbolo apytépe, orepresentáva papado ha Islam. Adventismo laodicense ndaikatúi ohecha umi mokõi añetegua, 1863-pe niko haʼekuéra voi oikytĩ ijespíritu resa, ha oñepyrũ pe proceso oñeñotỹ hag̃ua umi joya ha pe metodología oipurúva William Miller, ikatu hag̃uáicha oñemopyenda adventismo ypykuekuéra pyenda moneda ha joya japúpe, ha protestantismo apóstata ha catolicismo metodología reheve.
Pe “yvytimbo joheihára Kuimba’e” ko’ág̃a oityjey hína Ipynda ha omyatyrõ umi ita jeguaka, ha ome’ẽ Miller-pe omoĩ hag̃ua itávarape; ha Adventismo oĩ hesa’ỹijo’ỹme pe jeroviáre ha’eha hikuái pe hembýva tavayguakuéra oñemopu’ãva’ekue Itavayguakuéra ramo ary 1844-pe.
Ha ani peimo'ã peje pene py'apýpe: Ore ru ha'e Abraham; ajépa ha'e peẽme, ko'ã ita-gui Tupã ikatu omoheñói ta'ýra Abraham-pe guarã. Ha ko'ág̃ama voi pe hacha oñemoĩma yvyramáta rapóre; upévare opa yvyramáta ndogueraháiva yva porã oñekytĩta ha oñemombo tatápe. Che añetehápe amongarai peẽme y rehe penembyasy hag̃ua; ha upe oúva che rire imbareteve chehegui, ha ndaikatúi voi agueraha hag̃ua ipepóre; ha'e penemongaraíta Espíritu Santo rupive ha tata rupive: ipope oguereko pe mboyru oñemopotĩ hag̃uáicha ijyvyra renda, ha ombyatýta itrígo pe tenda oñeñongatuhápe; ha pe takuare'ẽ katu ohapypáta tata ndaikatúiva ogue. Mateo 3:9–12.
Pe Adventismo Laodicense oñemombota hag̃ua Ñandejára juru-gui, umi tapicha oñarrepentíri hag̃uante. Pe Adventismo Laodicense oñeñotỹva’erã pe sepultúrape umi tetãyguakuéra yma guare pe ñe’ẽme’ẽ rehegua ojejapóva Miller marandu omboykekuéva oñeñotỹhápe, ha’ekuéra ko’ág̃a avei peteĩ tetã yma guare pe ñe’ẽme’ẽ rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ndive oñembojojávo. Pe ñemoĩ hag̃ua 1863-pe ojehechauka proféta Judá-gui ou va’ekue rupive, ha’e avei oheja va’ekue peteĩ marandu’ẽ mburuvicha guasu Josías rehegua.
Rojapótape ko ñamoirũta ko ñehesa’ỹijo oúvape.
“Ñande ndajajapói vaʼerã ko yvy arigua joguaha, ñande katu jaiko vaʼerã hetave ha hetave oñemombyry hag̃ua ko yvygui. Satanás oñembojoaju vaʼekue ha osegíta oñembojoaju umi iglesia ndive ojapo hag̃ua peteĩ ñehaʼã ipuʼakapáva añetegua Tupã añetegua rehe. Opa mbaʼe ojapóva Tupã tavaygua oike hag̃ua ko yvy rehe, omopuʼãta peteĩ ñemoĩ mbarete pytũmbýra puʼakakuéra guive. Pe enemigo ñorairõ guasu paha haʼéta peteĩ ñorairõ ipyʼaguasuvéva. Haʼéta pe ñorairõ paha pytũmbýra puʼakakuéra ha tesape puʼakakuéra apytépe. Opa Tupã raʼy añeteguáva oñorairõta pyʼaguasúpe Cristo ykére. Umi, ko mbaʼe vaiete guasu aja, ohejáva ijehe ojeguereko hag̃ua hetave ko yvy ykére Tupã ykére rangue, ipahápe omoĩta ijehekuéra tuichakue ko yvy ykére. Umi opyta vai vaʼíva iñentendévo pe Ñeʼẽ, ndahecháiva anticristo heʼiséva, katuete oñemoĩta anticristo ykére. Koʼág̃a ndahaʼéi aravo ñañembojoaju hag̃ua ko yvy ndive. Daniel oĩ hína ilótepe ha hendápe. Daniel ha Juan profesiakuéra oñikotevẽ oñentende. Umíva omyesakã ojupe. Omeʼẽ hikuái ko yvy ári umi añetegua opavave oikuaa vaʼerãva. Koʼã profesía oĩ vaʼerã testimóniorã ko yvy ári. Iñakãguahẽ rupive koʼã ára pahápe, umíva voi omyesakãta ijehe.”
“Ñandejára oĩmbaitéma ombokastiga hag̃ua ko mundo hembiapo vai rehe. Oĩmbaitéma ombokastiga hag̃ua umi aty religioso-kuérape hikuái ombotove haguére pe tesape ha pe añetegua oñeme'ẽ vaekue chupekuéra. Pe marandu guasu, ombojoajúva pe ánhel peteĩha, mokõiha ha mbohapyha marandu, oñeme'ẽva'erã ko mundope. Kóva va'erã ore rembiapo mbytépe oguapýva mba'e. Umi añetehápe ogueroviáva Cristo-pe oñemoĩ porãta hesakã hag̃uáicha Jehová léi ndive. Pe sábado ha'e pe techaukaha Tupã ha Itavayguakuéra apytépe, ha ore jahechauka va'erã ñaneñeñangarekoha Tupã léi rehe jahayhúvo pe sábado. Ha'e va'erã pe techaukaha ombojoavy hag̃ua Tupã tavaygua ojeporavóva ha ko mundo. Tuicha mba'e ningo jaiko hag̃ua jerovia hag̃uáicha Tupãme. Kóva oguereko avei tesãi rehegua reforma. He'ise ñande tembi'u tekotevẽha ndahasýi, ha jajoko porã va'erãha ñandejupe opa mba'épe. Hetaichagua tembi'u ojehecháva heta jey mesa ári ndaha'éi tekotevẽva, ha tuicha mba'e vai. Apytu'ũ ha tete oñeñongatu va'erã iporãvéva tesãi rekópe. Umi oñembokatupyrýva añoite Tupã kuaa ha kyhyjepe oiporavova'erã oñeme'ẽ hag̃ua chupekuéra tembiaporã guasu. Umi yma guive oĩva añeteguápe, ha upéicharõ jepe ndaikatúiva omboyke hag̃ua tekojoja potĩva rembipota umi mba'e vai rembipota-gui, ha iñakãrapu'ã justice, misericordia ha Tupã mborayhu rehegua ojejopy ha oñepytũmby vaekue, umívape oñemboguejyva'erã pe tembiapo guasu-gui.”
“Tupã oguereko mbo’epy iñimportánteva Itaýrape g̃uarã oñembo’e hag̃ua. Ko’ã mbo’epy oñeaprendérire ra’e yma, hembiapo ndoikomo’ãiva pe tenda ko árape oĩhápe. Peteĩ mba’e tekotevẽ ojejapo. Ani oñemokañy pe añetegua umi ministro térã kuimba’e oĩva tembiapoukapýpe-gua guive, oñeñandu hag̃uáicha ikatu hag̃uáicha ohupyty iñembopochy. Ñane institusión-kuéra ndive tojoaju kuimba’e ipy’a guapýva ha arandu reheve omombe’útava Tupã remiandu tuichakue javeve. Tupã pochy hendy umi oikóva so’o reko jerovia’ỹme ha iñemomba’eguasúpe ohechauka va’ekue techaga’u Imba’e reko sãmbyhy rehe. Ha’ekuéra omoĩ hag̃ua pe tembiapo py’aguapy ha ñemotenonde jejahéi hag̃uáicha.”
“Opaite tape japu ha’e peteĩ ñembotavy, ha oñemombarete ramo, ipahápe oguerúta ñehundipa. Upévare pe Ñandejára oheja umi omanteneva’ekue apopy vai oñehundi hag̃ua. Pe áraite jepe oñehendu jave jeguerohory ha ñembohovái, upe jave voi ou ñehundi pya’e. Oĩ umi, jepe oikuaa hikuái pe ñembojovake ambuekuéra oguerekova’ekue, jerovia’ỹ rupi, ojere mombyry pe ñemonguetágui. Ko’ãva mokõive hendy. Oikuaáma hikuái Ñandejára rembipota ha ndojapói. Iñembyasy ha’eva’erã ijojaha hag̃ua hembiapo vaípe. Ndojapysakái pe Ñandejára ñe’ẽre.” Kress Collection, 105, 106.