Amorreo-kuéra rembiasakue ojepuru ojehechauka hag̃ua pe ára Tupã pochy oñemboajéta jave Adventismo Laodiceagua rehe. Hermana White ohechauka hag̃ua Tupã ára oiporavóva oikuaaukávo iporomoĩmbaha peteĩchaiteha umi ára pahápe, pe cien cuarenta y cuatro mil oñesellárõ guare, ha upéichaite avei vaʼekue Tupã oguerúrõ guare ipochy Amorreo-kuéra ári. Haʼe heʼi: “Aunque” pe Amorreo retã “ojejhechakuaa vaʼekue hekove tupãʼỹme ha ivaikue rehe, ndohupytýi gueteri hembiapo aña kópa henyhẽ hag̃ua... Pe Apohare poriahuverekóva oime vaʼekue oaguanta hag̃uáicha hembiapo vaikue pe irundyha generación peve. Upéi, ndahecháramo oñemoambueha iporã hag̃uáicha, umi ijuicio-kuéra hoʼavaʼerã kuri hiʼarikuéra. Hendápe ndojejavýiva precisión reheve, pe Infinito akóinte oguereko peteĩ kuatiaʼaty opa tetã ndive. Ha Iporiahuvereko oñekuaveʼẽ aja ñehenóime oñearrepenti hag̃ua, ko kuatiaʼaty opytáta abierto; péro umi cifra-kuéra oguahẽ vove peteĩ cantidad Tupã omoĩvaʼekuépe, oñepyrũ Ipochy ministerio. Pe kuatiaʼaty oñemboty. Pe paciencia divina opa.”
Hermana White ombojoaju porãiterei pe ministerio Tupã pochy rehegua oñemoĩva Adventismo Laodiceaguáre Ezequiel ta’ãngahai ohechaukahápe pe jehechauka rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil oñemboselláva, oñepyrũha ijapópe angaipa kópa henyhẽmbávo, ha upe kópa oguahẽha henyhẽmbaitépe pe irundyha generaciónpe. Ko’ã marandu ha’e oñemoĩmbáva pe visión ñemohendápe oñepyrũva capítulo ocho-pe, upéva ohechaukáva irundy mba’e vai oñembohetavéva ohóvo.
Upéi he’i chéve: Yvypóra ra’y, ehupi ko’ág̃a nde resa yvate gotyo, yvate gotyo. Upémarõ ahupi che resa yvate gotyo, ha péina yvate gotyo, altar rokẽme oikehápe, oĩ pe ta’anga ñemboropochy rehegua. Ha he’i jey chéve: Yvypóra ra’y, reikuaápa mba’épa ojapo hikuái? umi teko vai tuichaitéva Israel róga ojapóva ko’ápe, che añemomombyry hag̃ua che tupaógui? Jepémo upéicha, ejere jeýna, ha rehecháta gueteri teko vai tuichavéva. Upéi che reraha korapy rokẽme; ha ama’ẽ ramo, péina peteĩ kuápe tapýpe. Ha he’i chéve: Yvypóra ra’y, ejoavy ko’ág̃a pe tapy; ha ajoavy rire pe tapy, péina peteĩ okẽ. Ha he’i chéve: Eike, ha ehecha umi teko vai ñaña ojapóva ko’ápe. Upémarõ aikéma ha ahecha; ha péina opaichagua tymba otyryrýva, mymba jeguaru hag̃ua, ha opa umi ta’anga Israel róga pegua, ojeguapykáva tapy rehe jerére. Ha oĩ henondépekuéra setenta kuimba’e Israel róga myakãhára yma guaréva, ha ijapytepekuéra oĩ Jaazanías, Safán ra’y; káda peteĩ oreko ipópe hakuãryru, ha peteĩ arai hũ hyakuã asýva inciénso ojupi yvate. Upéi he’i chéve: Yvypóra ra’y, rehecháma piko mba’épa ojapo Israel róga myakãhára yma guaréva pytũmbýpe, káda peteĩ ita’angakotýpe? Oje’égui hikuái: Ñandejára ndohechái ñandéve; Ñandejára ohejarei ko yvy. Ha he’i avei chéve: Ejere jeýna, ha rehecháta gueteri umi teko vai tuichavéva ojapóva hikuái. Upéi che reraha Ñandejára róga rokẽ rokẽme oĩva yvate gotyo; ha péina, upépe oguapy kuñanguéra hasẽva Tammuz rehe.
Upéi he’i chéve: Rehechámapa kóva, yvypóra ra’y? Ejevýna jey, ha rehechavéta umi mba’e jeguaru tuichavéva ko’ãvagui. Ha chemoguahẽ Ñandejára róga korapy ryepýpe; ha péina ápe, Ñandejára tupaópe okẽme, pe korapy guasu ha pe altar apytépe, oĩ va’ekue amo mokõipa cinco kuimba’e, ijaty kuéra Ñandejára tupaóre, ha hova kuéra kuarahyresẽ gotyo; ha omomba’eguasu hikuái kuarahýpe, kuarahyresẽ gotyo. Upéi he’i chéve: Rehechámapa kóva, yvypóra ra’y? Ndaha’éi piko mba’e michĩva Judá rogaguápe ojapo hag̃ua ko’ápe umi mba’e jeguaru ojapóva? Ñande yvy henyhẽgui hikuái mbarete vai reheve, ha ojere jey chembopochy hag̃ua; ha péina ápe, omoĩ hikuái pe hakã’i itĩre. Upévare che avei ajapóta hese kuéra pochy reheve; che resa ndoheja mo’ãi, ha ndacheporiahuvereko mo’ãi; ha sapukáiramo jepe chéve che apysápe ñe’ẽ hatãme, ndahendumo’ãi chupekuéra. Ezequiel 8:5–18.
Ezequiel ojehechauka rire pe ñemboavai peteĩha, ha’éva ta’anga ñemborakuaáva ñemoĩ altar rokẽ jeikeha rupi, ojeikuaauka chupe ojehechaukataha chupe ñemboavai tuichavéva upe ta’anga ñemborakuaávagui. Pe mokõiha ñemboavai ojehechauka umi koty kañymby rupive, upépe mburuvichakuéra, ojehechaukáva karaikuéra yma guare ramo, oñembo’e, ojehechaukáva inciensóramo, ha he’i Ñandejára ohejahamaha yvy ha ndohechavéiha chupekuéra. Péro Ezequielpe ojeikuaauka ohechataha gueteri ñemboavai tuichavéva ko’ãvagui.
Pe mbohapyha jehecharamo’ỹ vai ojehechauka “kuñanguéra ojahe’óvo Tammuz rehe”; upéicharõ jepe, oĩ gueteri peteĩ jehecharamo’ỹ vai tuichavéva upévagui, pe irundyha jehecharamo’ỹ vai rehegua omombe’úgui peteĩ mburuvichakuéra aty mokõipa po kuimba’e omomba’eguasúvo kuarahýpe, ikupe kuéra templo gotyo.
Pe irundyva ñembojeguarúpe he’i “kuimba’e tuja kuéra” “omyenyhẽ hague yvy mbaretépe, ha ojevýma chembopochy hag̃ua; ha péina, omoĩ hikuái pe hakã’i hẽtũme.” Pe “ára ñembopochy rehegua” hína upe ára oñepyrũhápe Tupã rembiguái pochy, ymaite guaréicha Israel yma guarépe omboykérõ guare Josué ha Caleb marandu Yvy Ñeme’ẽpy rehegua. Pe marandu sellado rehegua ñemboyke ohechauka araka’épa oñemyenyhẽ Jerusalén rembiapo vai kópa. Josué ha Caleb ohechauka pe aty michĩvape, ha’éva umi mbovymi jeroviapýva osuspiráva ha osapukáiva umi ñembojeguaru rehe káso tupaope ha yvýpe.
Upéi Moisés ha Aarón oñesũ hova yvýre opa aty guasu, Israel ra’ykuéra ñembyaty renondépe. Ha Josué, Nun ra’y, ha Caleb, Jefone ra’y, umi oĩva apytépe umi ohechava’ekue pe yvy, omondoro ijao: ha oñe’ẽ hikuái opa Israel ra’ykuéra aty guasúpe, he’ívo: Pe yvy rohasa va’ekue roipyguara hag̃ua, peteĩ yvy iporãitereíva. Ñandejára ojuhu porã ramo ñanderehe, upéicharõ ñande reraháta ko yvýpe ha ome’ẽta ñandéve; peteĩ yvy osyryryhápe kamby ha eíra. Ani hag̃uáinte pepu’ã Ñandejára rehe, ha ani avei pekyhyje pe yvy retãygua kuéragui; ha’ekuéra niko tembi’u ñandéve g̃uarã: iñangarekoha ojeipe’a chuguikuéra, ha Ñandejára oĩ ñanendive: ani pekyhyje chuguikuéra. Ha opa pe ñembyaty he’i ojepohano hag̃ua hese kuéra ita reheve. Upémarõ Ñandejára glória ojechauka pe tavernákulo ñembyatýpe opa Israel ra’ykuéra renondépe. Ha Ñandejára he’i Moiséspe: Araka’e peve piko ko tetã chembopochýta? ha araka’e peve piko ndojeroviamo’ãi cherehe opa umi techaukaha ajapova’ekue ijapytepekuéra rupi? Ainupãta chupekuéra mba’asy vai reheve, ha aipe’áta chuguikuéra pe herencia, ha ndehegui ajapóta peteĩ tetã tuichavéva ha mbaretevéva chuguikuéragui. Números 14:5–12.
Pe “provokasión” omoñepyrũ vaekue umi opuʼãva Números-pe, ha avei Ezequiel-pe, oñemopyenda pe opuʼãva omboykére ikatu hag̃uáicha ohechakuaa umi “señal” ojehechauka vaekue. Umi “señal” ojehekýi vaekue Moisés tiempo-pe, haʼe umi “señal” ohechaukáva mbaʼéichapa oñemanifesta Tupã puʼaka umi Millerita kuéra rembiasakuépe. Israel yma guare ombopochy Tupãme ohejávo rei umi “señal” oñemanifesta hague ipuʼaka iñepyrũmby rembiasakuépe. Pe sellado tiempo-pe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, Israel koʼág̃agua avei ombotove (ojere hapykuére) upe iñepyrũmbyete rembiasakue voi, pe vaʼerãmoʼã kuri “señal”-ramo, omeʼẽ hag̃uáicha chupekuéra ohechakuaa pe “Midnight Cry” rembiasakue jevyjey, oñehaʼãjeyva umi ára pahápe.
Tupã oheja umi opuʼãvape ohecha pe jehechauka jey Tupã puʼaka rehegua, haʼe hag̃ua pe jehechauka jey Tupã puʼaka rehegua ndahaʼéi hag̃ua añoite pe ama pahague, síno pe añetegua oisalvátavaʼekue chupekuéra, oĩ rire guare umi ohayhúva pe añetegua apytépe.
Ezequiel ochope ojehechakuaa hag̃ua umi irundy mba’e jeguaru vaiha ta’ãnga ramo umi irundy generación Adventismo Laodiceapegua rehegua, ha’éva peteĩ parte pe marandu oñemboja’o’ỹva Léon Judá ñemoñaregua rupive umi ára pahápe. Pe peteĩha generación oñepyrũ pe ñemboyke hag̃ua guare ary 1863-pe, ha mokõi pa ary ha cinco ary rire, 1888-pe, pe ñemboyke hag̃ua ohechauka va’ekue pe mokõiha generación ñepyrũ, pe ta’ãnga kotykuéra ñemimby rehegua ndive, og̃uahẽ. Mbohapypa peteĩ ary rire, ary 1919-pe, pe aranduka W. W. Prescott omyasãiva hérava, The Doctrine of Christ, ohechauka pe mbohapyha generación ñepyrũ, upéva Ezequiel ohechauka va’ekue kuña nguéra hasẽva Tammuz rehe. Mbohapypa poapy ary upe rire, ary 1957-pe, ojehaírõ guare pe aranduka Questions on Doctrine, og̃uahẽ pe irundyha generación ohechauka hag̃ua pe ára umi opu’ãva oñemoĩtaha pe marandu jejokaha rehe kuarahyresẽ guive osẽva rehe, ha omomba’etaha kuarahýpe.
Ñañepyrũta jahechaháicha pe mokõiha ñemoñare pe tembiapo vai Laodicea Adventismo rehegua oguahẽva’ekue Conferencia General de Minneapolis-pe ary 1888-pe. Tuicha mba’e ñanemandu’a hag̃ua opa irundy mba’e jeguaru Ezequiel rehegua oikoha Jerusalén-pe; jepémo ohechauka hikuái peteĩ tembiasakue ñemboyke’ẽ rehegua ohóvo tenonderã, akóinte oñeñe’ẽ hína pe ñemboyke’ẽ oikóva táva ryepýpe, pe ohechaukáva Laodicea Adventismo ára pahápe.
“Oĩva Jerusalén ñehundihápe techaukaha apytégui, Cristo he’i va’ekue: ‘Heta maranduhára japu opu’ãta ha ombotavýta hetápe.’ Maranduhára japu opu’ã añete, ombotavy hag̃ua tavayguápe, ha ogueraha hetaite tapichápe desiértope. Pajekuéra ha mba’evai hag̃ua ipokatu hag̃uáicha oje’éva, he’íva oguerekohague pu’aka hechapyrãva, ogueraha tavayguápe hapykuéri yvytykuéra mombyry hag̃uáme. Péro ko profesía oñe’ẽkuri avei ára pahápe g̃uarã. Ko techaukaha oñeme’ẽ Segunda Venída rechaukaháramo. Ko’ág̃a jepe Cristo japu ha maranduhára japu ohechauka techaukaha ha hechapyrã hag̃ua ombotavy hag̃ua Hemimbo’ekuéra. Ndajahendúi piko sapukái he’íva: ‘Péina, ha’e oĩ desiértope’? Ndohói piko miles de personas desiértope, oha’arõvo ojuhutaha Cristope? Ha ndaje miles atyhápe, kuimba’e ha kuña he’íva oguerekoha ñomongeta omanóva espíritundi ndive, ndajahendúi piko ko’ág̃a pe ñehenói he’íva: ‘Péina, ha’e oĩ kotynguéra ñemíme’? Kóva hína pe maranduete espiritísmo omosarambíva. Péro, mba’épa he’i Cristo? ‘Ani pejerovia hese. Yvága overáva osẽháicha kuarahyreikéguio ha omimbi pe kuarahyresẽ peve, upéicha avei oikóta Yvypóra Ra’y ou jey.’” The Desire of Ages, 631.
Kotýpe ñemimbyréva ha’e peteĩ símbolo espiritísmogua, ha pe mokõiha mba’e jeguaru Ezequiel aranduka, kapítulo ocho-pe oje’éva, oiko pe témplope, upépe ta’ãnga yvy arigua oñemoĩkuri ñemíme umi tapia ári.
Upévare aikéma ha ahecha; ha péina oĩ opaichagua mymba otyryrýva ha mymba jeguaru ñanembojeguarúva, ha opa ta’anga tupãra’ã Israel róga pegua, oñemoha’ãnga mbaretépe murálla jerére. Ha oĩ henondépekuéra setenta kuimba’e Israel róga myakãhára yma guarégui, ha mbytepekuéra oĩ Jaazanías, Safán ra’y; ha peteĩteĩ oreko ipope hakuapy ryakuã porãrã, ha peteĩ arai hũiterei insiénso rehegua ojupi yvate. Upérõ he’i chéve: Yvypóra ra’y, rehechápa mba’épa ojapo Israel róga myakãhára yma guare pytũmbýpe, peteĩteĩ ita’anga kotykuérape? Ha’ekuéra ningo he’i: Ñandejára ndohechái ñandéve; Ñandejára oheja rei ko yvy. Ezequiel 8:10–12.
Ezequiel ohecha “Israel róga ta’ãnga kuéra, ojehai va’ekue umi tapia ári” pe tupaópe, ha oñemombe’u chupe hesakã porãhápe ko rebelión oikoha avei peteĩteĩ umi karai yma guaréva “koty ta’ãngakuéra rehegua” ryepýpe. Pe rebelión oĩva pe tupaópe añeteguápe ohechauka pe rebelión oĩva pe templo humano ryepýpe.
“Ombopotývo pe témplo umi ojoguáva ha ovendéva ko yvy arigua gui, Jesús omoherakuãkuri Hembiapoukapy omopotĩ hag̃ua pe korasõ angaipa ky’águi,—umi yvy arigua mba’e-rendáre ñembota-gui, umi mba’e-pochy ha’eño hag̃uáicha, umi jepokuaa ivaívagui, ombyai hag̃uáicha pe ánga. Malaquías 3:1–3 oje’e hag̃ua.” El Deseado de Todas las Gentes, 161.
Pe mokõiha ñembojeguaru vai ohechauka peteĩ mba’e vai ojekuaáva mokõive, tupãópe ha umi karai guasu apytépe, ha’éva va’erã tupãópe oñangarekóva. Pe mba’e vai upépe ojekuaáva ha’e espiritismo rembiapo vai. Noé ára pe, opa kuimba’e akãgui osẽva ha ikorasõ ñemoĩmbyre ha’e ramo guare mba’e vai, umi yvypóra y riregua mboyve oikova’ekue omyenyhẽma hikuái hembiapo vai ryru.
Ha Tupã ohecha yvypóra rembiapo vai tuichaitereiha yvy ape ári, ha opaite hi’apyka ha ipy’a remimo’ãrãha ivaipánteha meme tapiaite. Génesis 6:5.
Pe mokõiha generación ohechauka araka’épe ou vaʼekue pe espiritismo umi tendota Jerusalénpegua ryepýpe, ha avei pe estructura corporativa Adventismo Laodiceagua ryepýpe. Umi “kuimbaʼe yma guare Israel róga pegua” ojapo vaʼekue “pytũmbýpe”, “hyepýpe” umi “koty taʼãnganga” rehegua, ohechauka “opaite ijapyka haʼãngakuaa iñakãme” ipyʼa rehegua “haʼe hague año pe mbaʼe vai”. Hermana White heʼi hesakã porãhápe Jerusalén ñehundi ohechaukaha ko múndo paha, ha pe diluvio testimonio Noé tiémpope avei ohechaukaha ko múndo paha. Umi ára pahápe, umi ndoaseptáiva oñemomarangatu hag̃ua pe añeteguápe rupive, ojejoko pe espiritismo poguýpe, heʼiháicha pe mokõiha jeguaru vai Ezequiel kapítulo poapýpe.
Pe mokõiha mba’e ñanembopochýva Ezequiel-pe ohechauka pe ñepu’ã oguahẽ va’ekue 1888-pe, ha oiko chugui pe símbolo pe ñemoñare mokõiha rehegua; ha ndaha’éi upéva añoite, 1888, ha opa mba’e upéva ohechaukáva térã ojehechaukáva hese, oñembojey jey va’ekue septiembre 11, 2001-pe. Hermana White he’i porãite 1888-pe pe ángel mbarete Apocalipsis 18-gua oguejy hague, ha upévare upe tembiasakue ohechauka pe ára umi óga tuichaitéva Nueva York-pe oity va’erã hague peteĩ Tupã pokógui, ha Apocalipsis 18, versículo 1 guive 3 peve oñekumpli va’erã hague.
“Peteĩ ñe’ẽimoʼã ojejokóvape nañemeʼẽséiva, ha ko añeteguápe noñemoneĩséiva, upéva oĩkuri ypyete rupi heta pe oposición ojehechaukávape Minneapolis-pe Ñandejára marandu rehe, umi Ermáno Waggoner ha Jones rupive. Oñembopu rupi upe oposición, Satanás ohupyty ojokóvo ñane retãygua kuérape, tuicha medida-pe, pe pokatu hag̃ua Espíritu Santo rehegua, Tupã oheja hag̃uáicha chupekuéra. Pe enemigo ojoko chupekuéra ani hag̃ua ohupyty pe katupyrykatu ikatúva vaʼekue imbaʼerã, ogueraha hag̃ua añetegua ko yvy pukukue, umi apóstol-kuéra omombeʼuhaguéicha upe ára Pentecostés rire. Pe tesape omoexakã hag̃uáva opa yvy heko mimbipáva reheve ojejoko, ha ñane ermáno tee rembiapo rupive, tuicha medida-pe, oñemomombyry ko yvórape.” Selected Messages, aranduka 1, 235.
Pe tembiasakue 1888 guare ome’ẽ techapyrã pe marandu ama paha guare rehegua, og̃uahẽ vaʼekue 11 jasyporundy ary 2001-pe, oñemboyke hague rehe. 1888 haʼe peteĩ símbolo pe mokõiha generación Adventismo Laodicea-pegua rehegua, ojehechaukáva Ezequiel mokõiha ñembyai vai rupive; ha upe tembiasakue upépe ojekuaa peteĩ puʼakaʼỹ, ojehechauka vaʼekue setenta myakãhára kuéra Ezequiel-pe. Ipuʼakaʼỹ ohechauka vaʼekue espiritualismo, ha ojoja pe tiémpo de prueba kópa oñemyenyhẽ ramo guáicha Noé ára pe. Pe marandu oñemboyke hague ohechauka mburuvichakuéra omboyke hague pe marandu ama paha guare rehegua, vaʼerã vaʼekue ojekuaauka hag̃ua mbohapyha Aipo Islam rehegua og̃uahẽha.
“Oky ára pahápe oguata vaʼerã Tupã retãygua ári. Peteĩ ánhel mbarete oguejy vaʼerã yvágagui, ha opa yvy tuichakue ohesape hag̃ua héra mimbipa reheve.” Review and Herald, 21 de abril de 1891.
Pe mburuvichakuéra, ary 1888-pe omboykéva’ekue pe marandu, ohechauka pe marandu Islam rehegua ñemboyke oikova’ekue septiembre 11, 2001-pe; ha Tupã katu oguereko hembipota omoheñói hag̃ua peteĩ pokatu jehechauka umi mburuvichakuéra ohecháva’erã, ha upéva ha’e hag̃ua imba’e juicio hi’ári kuéra. Pe pokatu jehechauka okẽ pytaguáicha pe ama pahápe rehegua oiko pe sellado arapokõindy pahápe. Oñepyrũ septiembre 11, 2001-pe, ha oguahẽ ijapexépe pe mbohapy ára ha mbyte paha Apocalipsis once rehegua opa jave, oguahẽvo pe “yvyryrýi guasu”.
Pe marandu 1888 guare, ha’e va’ekue pe marandu Laodiceaguápe ĝuarã, pe ñehenói pahague peteĩ tetã yma ojeiporavo vaʼekuépe ĝuarã, upe rire oĩva hikuái ojehejáva hína rapépe.
“Pe marandu oñeme’ẽva’ekue ñandéve A. T. Jones ha E. J. Waggoner rupive ha’e Tupã marandu pe iglésia Laodiceaguápe g̃uarã, ha toikóke mba’e vai oimeraẽvape g̃uarã he’íva ogueroviaha pe añetegua ha upéicharõ jepe ndohechaukái ambuépe umi tesape Tupã ome’ẽva.” The 1888 Materials, 1053.
Pe marandu 1888-gua he’iséva pe marandu ohechauka hag̃ua, oñembyaírõ guare umi óga tuichaitéva Táva Nueva York peguápe 11 jasyporundy 2001-pe, oñeme’ẽ va’erãha pe testimónio jojaha’ỹva pe tupao Laodicea-pe; ha pe testimónio jojaha’ỹva ha’e pe marandu Islam rehegua, pe mbohapyha Ñembyasy guasu rehegua, ha upéva, oipejúramo peteĩ tetã heko vai jevy va’ekuépe, oguereko pu’aka omboikove hag̃ua chupekuéra peteĩ ehérsito mbaretévaicha.
«Peteĩ testimonio derecho vaʼerã oñemeʼẽ ñande tupao ha ñande temimoĩmbykuérape, oñembopáy hag̃ua umi okékavape.»
“Ñandejára ñe’ẽ ojerovia ha oññeñandu ramo, ojejapóta tenonde gotyo peteĩ progreso hatã ha peteĩcha. Ñama’ẽke koʼág̃a ñane remikotevẽ guasúre. Ñandejára ndaikatúi ñaneporu peve haʼe omoingove peve umi kangue pirúpe. Ahendu koʼã ñe’ẽ heʼíva: ‘Ndaipóri hag̃ua Espíritu Santo rembiapo pypuku omýiva korasõ ári, ndaipóri hag̃ua iñinfluénsia omeʼẽva tekove, pe añetegua oiko peteĩ letra omanóva ramo.’” Review and Herald, 18 de noviembre de 1902.
1888 ohechauka Adventísmo rembiasa mokõiha generación ñepyrũ, ha upéicha avei ome’ẽ peteĩ línea profética oñembojoajúva ára pahápe ndive. 11 jasyporundy ary 2001-pe Tupã omboguata tavayguakuérape, oiporavóva omoneĩ hag̃ua Islam rembipu ko yvy mymba reheha ha’e hague profesía ñemohu’ã, tape yma guarépe jey hag̃ua. Tupã tavaygua tekotevẽkuri ojevy William Miller joyakuéra gotyo ha oñemoarandu hag̃ua umi añetegua pyendaguáre, oikehápe peteĩha ha mokõiha Aikuaa ñemohu’ã, upéva rupi oñemopyenda hag̃ua mbohapyha Aikuaa og̃uahẽ hague upe jave. Umi tapicha ojevy rire umi tape yma guarépe, oñemboguata hikuái ohecha hag̃ua Habacuc mokõi mesa marangatuha.
Pe ñemoĩ vaʼekue ary 1863-pe Habacuc rembiapokue mokõi tabla rehe, umíva hína Miller joyakuéra ha avei Adventísmo rapykuepy, ohechauka hag̃ua peteĩ ñemoĩ, upéva oñembojey vaʼekue jasyporundy 11, 2001-pe; peteĩ jey jeýnte, Laodicea Adventísmo ruvichakuérape oñemeʼẽ jey hag̃ua paʼũ omopuʼã hag̃ua Miller joyakuéra, térã omboyke hag̃ua umíva. Opa irundy generación Adventísmo rehegua, ojehechaukáva Ezequiel capítulo ocho-pe, avei ohechauka hína Laodicea Adventísmo ñemoĩ jasyporundy 11, 2001-pe.
Jaikuaáta pe oñe’ẽrã mokõiha ñemoñare rehegua Adventismo Laodicense-gui pe artículo oúvape.
“Tupã ojapo yvypórape mborayhu ha py’aro ikatúva ojapyhy opa mba’e opa’ỹva rehegua. Ko’ã mborayhu oñeñongatu va’erã ipotĩ ha imarangatu hag̃uáicha, opa mba’e yvy arigua gui mombyry. Ha katu yvyporakuéra omboyke opa’ỹva iñakãgui. Tupã, pe Alfa ha Omega, ñepyrũha ha paha, pe oguerekóva ipópe opa ánga rembiapo paha, oñembyesarái hese. Oimo’ãvo ijehe hikuái imbareteha arandúpe, kuimba’e kuéra oguejyuka ijehekuéra pe tenda ijyvatevéva guive pe ijyvyvévape Tupã resa renondépe.”
“Yvypóra akãgui ojapo yvyguigua ramo. Tupãrekotee rehechauka hag̃ua rendaguépe, ohechauka yvypóra rekotee rehegua. Ipy’aguasúpe ojehecha yvy rehegua ta’ãnga. Umi jepokuaa omongy’áva oĩva’ekue Noé ára-pe, omoĩva upe tiémpope oikóva kuérape ndaipóri hag̃ua pe salvación jerovia, ojehecha ko árape.” Signs of the Times, 18 de diciembre de 1901.