Mokõiha generación Adventismo Laodiceagua rehegua og̃uahẽ 1888-pe, ha upe generación ojehechauka hag̃ua símbolo rupi Ezequiel capítulo ocho-pe, pe mokõiháicha ñane mbaʼe vaiete guasu ramo, ojehechaukáva “ikotykuéra ta’ãnganga rehegua” rupive.
Upévare aiké ha ahecha; ha péina opaichagua mbói michĩnguéra, ha mymba jeguarúva, ha opa ta’ãnga tupã gua’u Israel róga pegua, ojejapo ta’ãngáicha tapiaite murálla jerére. Ha oñembo’y henondépekuéra setenta kuimba’e Israel róga tujakuekuéra apytégua, ha ijapytepekuéra oñembo’y Jaazanías Safán ra’y; peteĩteĩ kuimba’e oguereko ipope hymakuãryru, ha peteĩ arai hũ asy inciénso rehegua ojupi yvate. Upérõ he’i chéve: Yvypóra ra’y, rehéchapa mba’épa ojapo Israel róga tujakuekuéra pytũmbýpe, peteĩteĩva ita’ãngambyry kotykuérape? Ha’ekuéra he’i niko: Ñandejára ndohechái ñandéve; Ñandejára oheja rei yvy. Ezequiel 8:10–12.
Ta’ãngakuéra ta’anga rehegua ohechauka umi ñemimby vai oĩva umi kuimba’e yma guare py’apykuépe, ha ha’ekuéra ogueru upe tekovai voi ndaha’éi año umi kotykuérape iñakãmeguápe, síno avei Tupã tupaópe kotykuérape.
Ani rekarúi pe mbuja orekóva tesay vai, ha ani reipotaiterei hembi’u he’ẽ porãva; ha’e oguerekoháicha ipy’apýpe pe oimo’ãva, upéicha ha’e: “Ekaru ha e’u,” he’i ndéve; ha katu ipy’a ndaha’éi nendive. Proverbios 23:6, 7.
Ta’ãngakue umi koty ta’ãnga rehegua ojehai mokõivéva tupaópe umi pared rehe ha umi kuimba’e yma guare akãme. Umi koty ñemiguáva ta’ãnga rehegua, pe mokõiha mba’evaiete Ezequiel capítulo ocho-pe, ohechauka pe mokõiha generación Adventismo Laodicea-gua, ha umi irundy mba’evaiete apytépe pe mokõiha mba’evaiete oiporu hetave ára omomba’eguasu hag̃ua peteĩ ñemoĩ joajúva atyguápe; jepevérõ umi irundy mba’evaiete ojehechauka oñemboguataha umi kuimba’e rupive, ha’ekuéra niko va’ekue umi tavayguakuéra ñangarekoha hag̃ua.
“Pe marca de peñesẽrã oñemoĩma umi oĩva rehe, umi ‘opyʼaro ha osapukáiva opa umi mbaʼe vai ojapóva rehe’. Koʼág̃a pe ánhel omanoha osẽ, oñerrepresentáva Ezequiel visión-pe umi kuimbaʼe oguerekóva umi arma jejukaharã rupive, chupekuéra oñemeʼẽva pe tembiapoukapy: ‘Pejukapaite itujáva ha mitãrusu, kuñataĩnguéra, mitãnguéra ha kuñanguéra; péro ani peñemoag̃ui avave kuimbaʼe orekóva pe marca, ha peñepyrũ che santuario-gui.’ He’i pe proféta: ‘Haʼekuéra oñepyrũ umi kuimbaʼe itujáva oĩva óga renondépe.’ Ezequiel 9:1–6. Pe tembiapo ñehundihára oñepyrũ umi ojeʼevaʼekue rehe haʼehague tavayguakuéra ñangarekoha espiritual. Umi araha japuha haʼe hína umi peteĩha hoʼáva. Ndaipóri avave oñembyasy hag̃uáicha ni oñeñongatúva hag̃uáicha. Kuimbaʼe, kuña, kuñataĩ ha mitãnguéra oñehundi oñondivepa.” The Great Controversy, 656.
Pe rebelión ohechaukáva pe generación mokõiha oguahẽha oñembojoaju hag̃ua peteĩchapa Adventismo Laodicéapegua ñemboguata ndive, ojejapóramo pe Aty Guasu 1888 pegua Minneapolis-pe. Ojehechauka ñe’ẽjoaju “Israel róga yma guarekuéra” rupive ha avei “setenta kuimba’e” rupive. Setenta anciano-kuéra ningo oñembojoaju vaʼekue Moisés rembiapo ndive, ha Jesús remimboʼe aty mokõiha oĩkuri setenta kuimbaʼégui. “Setenta” orrepresenta mburuvicharã, upéicha avei “umi yma guare.” Pe mokõiha mbaʼe vai ome’ẽ peteĩ ñemombaʼeguasu joapy hag̃ua mburuvichakuérare, ha upéicha ojapóvo omombaʼeguasu pe mbaʼe vai oñembojoajútaha peteĩ rebelión corporativa mburuvichakuéra rehegua ndive.
Umi kuimba’e tuja pokatu mbytépe oĩ “Jaazanías, Safán ra’y”. Téra “Jaazanías” he’ise “Tupã ohendu”, ha ha’e ohechauka peteĩ mburuvicharã omopu’ãva’ekue ijeity upe javeite Tupã oñe’ẽ aja, pórke ohendúkuri Tupãpe, ha katu ndojapysakái; omombe’úgui Tupã oheja reiha hetãygua kuérape, ha Tupã ndohecháiha mba’épa oiko umi koty kañymby pegua rýepype. Jaazanías niko “Safán ra’y” va’ekue, ha “Safán” réra he’ise “ñomi”. Pe ñemoĩ porã mokõiha generación rehegua ohechauka peteĩ mburuvichakuéra jeity, opu’ãva’ekue upe javeite Tupã oñe’ẽ aja, ha ogueroviákuri Tupã ndohecháiha térã ndojepy’apýiha hembiapokuéra rehe.
Hermana White ohaiva’ekue ojehechauka hague chupe umi ñe’ẽnguéra ombohováiva Laodicea-pegua Adventismo ruvichakuéra apytépe pe Conferencia General ary 1888-pe. Pe Conferencia General ary 1888-pe Tupã ohechauka Hermana White-pe umi aty orekóva umi ruvichakuéra ijupekuéra apytépe, oimo’ã jave hikuái Tupã ndohenduiha. Upépe, ikotykuéra ñemiguápe, oñe’ẽvai hikuái Hermana White rehe, ita’ýra rehe, ha umi Anciano Jones ha Waggoner rehe. Ha’ekuéra oguerovia ikatuha oñe’ẽ sãso, Tupã ndaikatúigui ohecha chupekuéra hóga koty ñemíme; upéicharõ jepe, Tupã ohechauka ko’ã ñe’ẽnguéra voi maranduhára kuñáme. Ha’ekuéra oĩkuri peteĩ aty guasu corporativope, ha pe inspiración he’iháicha ohendukuri hikuái pe marandu ama pahápegua rehegua, péro ndoipotái ohendu.
Mba'épa oguenohẽ vaekue peteĩ sãmbyhyha ohechaukáva peteĩ pu'aka ñemoĩ porã'ỹrõ guasu péicha 1888-pe, peteĩ ñemoĩ Sister White ombojojáva Coré, Datán ha Abiram ñemoĩ rehe?
“Oĩrõ peñesãmbyhy Espíritu Santo rupive, pehecháta opa mba’e aña oikova’ekue Minneapolis-pe mba’éichapa añetehápe, Ñandejára oma’ẽháicha hese. Che ndahechavéiramo peẽme ko yvy ape ári, peikuaa porãke aiméha peẽme perdona hag̃uáicha pe mbyasy, py’apy ha popyhy pendehegui ouva’ekue che ánga ári mba’eve hag̃uarã’ỹre. Péro pene ánga rehehápe, ha pe Omano va’ekue pende reheháre káusare, aipota pehecha ha pemombe’u pene rembiavy. Peẽ peñemoirũ umi ombotovéva’ekue Ñandejára Espíritu-pe. Peguerekóma kuri opa pe techaukaha peikotevẽva hag̃ua peikuaa hag̃ua Ñandejára omba’apoha hína Hermano Jones ha Waggoner rupive; péro ndapejapyhýi pe tesape; ha umi temimoĩmby peñemomarangatu’ỹva, umi ñe’ẽ peñe’ẽva’ekue añeteguáre, rire, ndapeñandúi peime hag̃uáicha pene preparado pemombe’u hag̃ua pejapohague vai, ko’ã kuimba’e oguerekoha peteĩ marandu ouva’ekue Ñandejáragui, ha peẽ pemboyke rei hague pe marandu ha avei umi marandu reruhárape.”
“Araka’eve ndahechái ñande tavayguakuéra apytépe pe ñembovy’a hatã peteĩteĩ rehegua ha pe ndoguerekoséiva ni ohechakuaa hag̃ua pe tesape, ojehechauka haguéicha Minneapolis-pe. Ojehechauka chéve ndaipóriha ni peteĩ umi atyguasupegua, omokunuʼũva pe espíritu ojehechaukavaʼekue upe atyhápe, ohupyty jeýva tesape hesakãva ohechakuaa hag̃ua pe añetegua iporãetereíva, yvágagui oñemondovaʼekue chupekuéra, peve oñemomirĩ hag̃ua iñemombaʼeguasu ha omombeʼu hag̃ua ndahaʼeiha Espíritu Santo omonguʼéva chupekuéra, síno ijapytuʼũ ha ikorasõ henyhẽha prejuísiogui. Ñandejára oipota kuri oñemboja hiʼaguĩ chupekuéra, ohovasa ha omonguera hag̃ua chupekuéra iguevi hag̃ua iguevi vaígui, haʼekuéra katu nohenduséi. Oñemonguʼe kuri hikuái pe mismo espíritu rupive omokyreʼỹvaʼekue Koré, Datán ha Abiram-pe. Umi kuimbaʼe Israelgua oñemoĩ mbarete kuri ombohovái hag̃ua opa evidencia ohechaukáva chupekuéra oĩ vaiha, ha osegi hikuái, osegi hikuái upe tape iñemoĩ hag̃uápe, peve heta oñegueraha mombyry oñondive hag̃ua hendivekuéra.”
“Mávapa koʼãva? Ndahaʼéi umi ikangýva, ndahaʼéi umi ndoikuaáiva, ndahaʼéi umi ndorekóiva tesape. Upe ñemoĩre rehe oĩ mokõi sua cincuenta mburuvicha herakuãporãva aty guasúpe, kuimbaʼe kuéra herakuã guasúva. Mbaʼépa heʼi hikuái? ‘Maymáva aty guasu imarangatu, peteĩteĩva umíva, ha Ñandejára oĩ ijapytepekuéra: mbaʼére piko peñembohupi pendejehegui Ñandejára aty guasu ári?’ [Números 16:3]. Coré ha iñirũnguéra omanórõ guare Tupã juicio guýpe, tavayguakuéra haʼekuéra ombotavýva ndohechái Ñandejára po ko milagro-pe. Pe aty guasu tuichakue ambue pyhareve omoĩ vai Moisés ha Aarón rehe, heʼívo: ‘Peẽ pejuka vaʼekue Ñandejára retãygua kuérape’ [Verse 41], ha pe mbaʼasy asy oĩ aty guasu ári, ha hetave irundecemíla-gui omanóma.”
“Aimo’ãvo asẽ hag̃ua Minneapolis-gui, Ñandejára ángel oñembo’y che ykére ha he’i: ‘Ani upéicha; Tupã oreko peteĩ tembiapo ndéve g̃uarã ko tenda-pe rejapo hag̃ua. Tavayguakuéra oiko hína Koré, Datán ha Abiram ñemoĩrõ jevyicha. Che romoĩ nde tenda porãme, ha umi oĩ’ỹva tesape ryepýpe ndororekomo’ãi upéva; nohendumo’ãi nde rerekua; hákatu che aime ne ndive; Che gracia ha Che pu’aka nde pytyvõta. Ndaha’éi nde upe ha’ekuéra omboykéva, síno umi marandu rerahaha ha pe marandu che amondóva Che retãme. Ha’ekuéra ohechauka ñemomba’e’ỹ Ñandejára ñe’ẽre. Satanás omokañyma hesakuéra ha ombyai iñakãrapu’ã; ha ndorrepentíriramo opa ánga ko ipekádo-gui, ko joavy iñemomarangatu’ỹva ojahéiva Tupã Espíritu rehe, oguatáta pytũmbýpe. Aipe’áta tataendy renda ijapytégui ndorrepentíriramo ha ndojevýiramo, ikatu hag̃uáicha amonguera chupekuéra. Ha’ekuéra omokũma hesape espiritual. Ndoipotái Tupã ohechauka Ijespíritu ha Ipu’aka; oguerekógui peteĩ espíritu puka rei ha jeguaru Che ñe’ẽ rehe. Teko vai, mba’eve hag̃uáicha jahecha, puka rei, ñembohory ha ñembojaru ojeporu ára ha ára. Nomoĩri ikorasõnguéra chereka hag̃ua. Oguata hikuái hendykuéra tee rendýpe, ha ndorrepentíriramo, oñeno va’erã ñembyasype. Péicha he’i Ñandejára: Epyta nde rembiaporã rendápe; che aime niko ne ndive, ha ndahejáimo’ãi nde rehe, ni ndoroheja rei mo’ãi.’ Ko’ã ñe’ẽ Tupãgui ou va’ekue ndajepy’aguasúi amboyke hag̃ua.”
“Tesape ohesa hína Battle Creek-pe tesakã porã, hendy marangatúpe; péro, umi ojapo vaʼekue peteĩ tembiapo aty Minneapolis-pe, mávapa ou pe tesapépe ha oguerovia pe mbaʼeta guasu añetegua rehegua Ñandejára omondo vaʼekue chupekuéra yvágagui? Mávapa oiko kuri py guýpe py guýpe Moakãharándi, Jesucristo ndive? Mávapa ojapo hekopete pe ñeʼẽmombeʼu tuichakue hag̃ua hekoaku vai vaʼekue rehe, iñesaũ rehe, iñakãrasy ha ivaíva ñemimoʼã rehe, ha iñemoĩ añetegua rovái rehe? Ni peteĩve; ha ipuku hag̃uére hikuái iñemboyke hag̃ua pe tesape, upéva oheja chupekuéra mombyryeterei tapykuépe; ndoikói kuri okakuaa hag̃ua mborayhúpe ha ñande Ruvicha Cristo Jesús kuaápe. Nohupytýi hikuái pe mborayhu porã oikotevẽ vaʼekue, ikatúva hikuái oguereko, ha upéva ojapóne vaʼerãmoʼã chuguikuéra kuimbaʼe mbarete tembiporu jerovia rekópe.”
“Pe mba’e’apo ojejapyhýva Minneapolis-pe ojehechakuaa va’ekue peteĩ mba’e ojokokuaáva ndaikatúiva ojehasa hag̃ua, ha tuichaiterei ohupyty chupekuéra oiko hag̃ua umi mokõihárendi, umi poranduhárendi, umi ombotovéva añetegua ha Tupã pu’aka. Ambue apañuãi guasu ou vove, umi areteréma ombohovakévape pe ñe’ẽmbykypyra oñembojoapyvéva pe ambue rehe, jey jeýta oñeha’ã hag̃ua umi punto-kuéra rehe oity hague peichaiterei hesakã hag̃uáicha, ha hasýta chupekuéra oguereko hag̃ua upe ouva Tupãgui ha ombotove hag̃ua upe ouva pytũmby pokatu guasu gui. Upévare, hikuái hag̃ua peteĩ tape añoite iporãva ha ikatupyrýva: oguata hag̃ua ñemomirĩme, ojapo hag̃ua tape porã hekopete ipykuérape g̃uarã, ani hag̃ua umi ikangýva oñemboguejy tape gui. Tuichaite iñimportánte mávandi ñande jaiko, taha’e kuimba’e oguatáva Tupã ndive ha ogueroviáva ha ojeroviáva Hese, térã kuimba’e omoakãrapu’ãva ijeheguínte iñarandurã, oguatáva tata rendýpe ijehegui omyendývape.”
“Pe ára, pe ñeñangareko ha pe tembiapo oikotevẽva oñembohovái hag̃ua umi omba’apóva’ekue pe añetegua rehe, ha’e peteĩ ñehundi tuichaite; ikatu haguére ñaime va’erãmo’ã heta ary tenondeteve pe kuaapy espiritual-pe; ha heta, heta ánga ikatu va’erãmo’ã oñembojoaju pe tupao rehe umi oikova’erã va’ekue tesape ryepýpe oho haguére oikuaa Ñandejárape, ikatu hag̃uáicha oikuaa hikuái Hembiasakue oĩha oñembosako’íma pyhareveicha. Péro, tuichaite tembiapo oñehenói jave pe tupao ryepýpe voi oñembohovái hag̃ua umi omba’apóva’ekue py’aguasúpe peteĩ itaguasuicha pe añetegua rovái, pe añetegua Tupã omondoíva Itavayguakuérape, upéicharõ ko yvy ojeheja pytũmby guýpe, mbeguekatúpe añónte tesape reheve.”
“Tupã he’ise va’ekue umi ñangarekoha opu’ã va’erãha ha, ñe’ẽ peteĩme joaju hag̃uáicha, omosẽ hag̃ua peteĩ marandu mbarete ha porãite, ombopu hag̃ua mbaraka’i pe hendápe, ikatu hag̃uáicha tavayguakuéra opavave pya’e oho hembiaporã rendápe ha ojapo iñakãrapu’ã pe tembiapo guasúpe. Upéicharõ pe tesape mbarete ha hesakãva pe ambue ánhel oguejyva yvágagui ipokatu guasu reheve, omyenyhẽ va’erã kuri yvy pukukue heko mimbipáva reheve. Roime heta ary tapykuépe; ha umi opyta va’ekue pytũmbýpe ha ojokóva pe marandu jepe ñemotenonde, upe marandu Tupã oipota va’ekue osẽ Minneapolis aty guasúgui peteĩ mba’everãicha hendy hag̃uáicha, tekotevẽ omomichĩ hag̃ua ikorasõ Tupã renondépe ha ohecha ha ontende mba’éichapa pe tembiapo ojokopyre iñapytu’ũ pytũmbýre ha ikorasõ hatãre.” Manuscript Releases, volúmen 14, 107–111.
Mba’épa ojapo peteĩ mburuvicharã omoheñóiva péichaite peteĩ ñemoĩ vai ojehechaukáva 1888-pe, ha Sister White ombojoja va’ekue Coré, Datán ha Abiram ñemoĩ vaíre? Ñembohovái, katuete, oĩ 1863-pe guare ñemoĩ vaípe, ombosako’íva tape umi mba’e jeguaru tuichavévarã Ezequiel-pe oñeñanduka haguéicha ohechataha. Oñemboykévo umi “siete tiempos” Levítico mokõipa poteĩme, ha oñemoingévo peteĩ ta’anga japu, omoheñói va’erã tekotevẽ oñembohovái hag̃ua pe japu 1863-pe guare. Upéicha rupi, Miller ohecháta va’erã ijoyakuéra oñemyesakãipa, ha oñeñomi hag̃ua yty ha joya ha moneda japu guýpe. Ñe’ẽnga yvyporakuéra rehegua he’i: “tembiasakue ojehai umi ipu’akapáva rupive.”
Ndaipóri nda-ha’éiramo añetete umi ipu’akáva, umi omotenondéva pe tupão Adventista Laodicense omoĩma tiémpo ha ñeha’ã omopu’ã hag̃ua peteĩ tembiasakue jehaipyre omoañetéva pe ñepu’ã ohóvo hetave hag̃ua umi irundy generación rupi, oñeha’ãvo omoĩ hag̃ua upe ñepu’ã peteĩ tesapepe mombyryetereíva pe tembiasakue añetévare ojehai va’ekue umi ánhel yvagagua rehe. Tembiasakue jejapojey ha’e peteĩ techaukaha ohechaukáva umi jesuíta Tupao Katólikopegua rekome’ẽ, ha pe tembiasakue ñemoambuejeyre oikóma va’ekue peteĩ mba’e ojeporúva meme ha ojeguerohorýva umi historiadór Adventista Laodicense apytépe. Pe ojehaíva ko’ã ára umi “historiadór” Adventista Laodicense rupive pe sesión Conferencia General Minneapolis-pegua rehegua ha’e peteĩ techapyrã clásiko pe tembiasakue ñemoambuejey rehegua.
Ikatu oime ra’e mbovymi umi opu’ãva upe atyguasúpe ipahápe oñembyasýva’ekue, ha katu pe excepción pe léigui ndoipe’ái pe léi. Hermana White oñemandáva’erã opyta hag̃ua ha ohai hag̃ua pe atyguasu rembiasakue, Koré, Datán ha Abiram opu’ãva’ekue ojejapojey rupi. Umi Adventista rembiasakuehaihára omopu’ãvo pe testimonio ári ojeikuaa haguére térã ndojeikuaái haguére pe marandu jerovia rupive tekojoja rehegua; oñemboyke térã nahániri; térã upéi oñemoneĩ hague, upéva hína ojehekýi hag̃ua pe testimonio inspirado peteĩ opu’ãgui ojehechaukava’ekue Koré, Datán ha Abiram rupive.
Mávapa umi mbohapy opuʼã vaʼekuégui ohechauka Moisés rembikuatiahaipyre upe rire oñembyasy hague añetehápe ha ojeguerujey hague mburuvicharãme Moisés ndive?
“Coré, pe espíritu omotenondéva ko ñemongu’épe, ha’e va’ekue peteĩ levita, Cohat róga guigua ha Moisés-pe peteĩ tuguy joja; ha’e va’ekue kuimba’e ikatupyry ha oguerekóva pokatu. Jepe oñemoĩmbyre va’ekue tavernáculo rembiapópe, ndaipy’a guapýi va’ekue ipojývare ha oheka sacerdocio mombarete ha tekoporã. Oñeme’ẽ haguére Aarón ha hógape pa’i rembiapo, yma oúva va’ekue peteĩteĩ família ra’y ypykuépe, omoheñói va’ekue envidia ha py’a vai, ha sapy’ami pukukue Coré kañyhápe ojoko va’ekue Moisés ha Aarón autorida, jepe ndopy’aguasúi va’ekue oikuaaukávo mba’eveichagua opu’ã rehegua. Ipahápe oguereko peteĩ temimo’ẽ py’aguasu omoĩ hag̃ua yvýre mokõivéva, mburuvicha reko civil ha avei religiosa. Ndojejavyi ojuhúvo umi omoĩva chupe ykére. Hi’aguĩ Coré ha umi cohatita róga’i kuéra rehe, tabernáculo gotyo yvývo, oĩ va’ekue Rubén ñemoĩha, ha Datán ha Abiram róga’i, mokõi mburuvicha ko ñemoñaregua, hi’aguĩ Coré róga’ígui. Ko’ã mburuvicha pya’e oike hendive umi hembiapo jejapose guasúpe. Oikóvo Jacob ra’y ypykue ñemoñare ramo, he’i hikuái pe mburuvicha reko civil oĩva’erãha ijapytépekuéra, ha odesidi omboja’o hag̃ua Coré ndive umi sacerdote kuéra ñemomba’e.”
Pe tetãygua apytépe oĩva ñandu porã omokyre’ỹ Coré rembiapopyrãme. Ipojýva ipy’arasy rehe, ijyke peve ou jevy hekovia’ỹ yma guarã, envidia ha ñemotĩ’ỹ, ha jeyve hembiayhu’ỹ oñemondo iñakãrapu’ãrã py’a guasu rehe. Israelgua kuéra tapiaite operde hikuái hechapyre pe añetegua rehe: ha’ekuéra oĩ hague Tupã sãmbyhy poguýpe. Hesarái hikuái pe Ñe’ẽme’ẽ Ángel ha’e hague iñakãrapu’ãrã ojehecha’ỹva; ha pe arai ñemboty rupi, Cristo rekoha ohómiha tenonderãme; ha Chugui Moisés orresivi hague opa mba’e he’íva chupe.
“Haʼekuéra ndopysýi oñemoĩ hag̃ua pe sentencia vaietereíva guýpe, haʼéva opavave omanovaʼerãha pe desiértope; upévare oĩma vaʼekue oñakarama hag̃uáicha opaichagua pretexto rehe oguerovia hag̃ua ndahaʼeiha Tupã, síno Moisés pe ogueraháva chupekuéra ha pe omombeʼúva hendapekuéra pe jejopy vai. Pe kuimbaʼe imarangatuvéva ko yvy ape ári rembiapo iporãvéva jepe ndaikatúi ombogue pe tetãygua kuéra ñeʼẽrenduʼỹ; ha, Tupã displeasér rehegua techaukahaikuéra iñakãme’ẽ hag̃ua hembiapo vai ymavegua rehe, ojekuaa gueteri jepe henondekuéra ikuéra aty oñembyai vaʼekuére ha mboýpa oĩʼỹmaguima rupi, ndoguerekói pe mboʼepy ipyʼapýpe. Jey hag̃ua, pe ñemohaʼãnga ogana heseve.” Patriarcas y Profetas, 395, 396.
Pe Adventismo Laodicense oñepyrũ 1856-pe, ha ary 1863-pe oikóma chugui pe iglesia adventista laodicense oñeregistra vaʼekue legalmente. Ojehechaukahaguéicha yma umi artículo mboyveguápe, ndaipóri testimonio inspirado ohechaukáva Laodicea ojesalvataha arakaʼeve. Ndaikatúi ojesalva ndogueroviairõ ha ndopyʼaro moʼãi pe estado orekóvare, ha noñemoneĩrirõ pe experiencia ojehechaukáva Filadelfia rupive. Laodicea haʼe peteĩ tavayguakuéra ojehusgáva, oñemosẽ rupi Ñandejára jurúgui. Iglesia laodicense ramo, pe inspiración ohechauka pe iglesia ojehejavaʼekue oguata hag̃ua ñu-meguápe yvytuʼỹme, yma Israel ymaguare ojapohaguéicha.
Máva umi kuéra apytégui Israel yma guarégua pu’akasevakuére oguata vaʼekue ñu mbytére irundypa ary aja ha upéi oike Yvy Ñemeʼẽmbyrépe? Ni peteĩ alma jepe, ha iñembotavy rupi oguata vai vaʼekue ohechauka peteĩ taʼanga profétikape Israel koʼág̃agua ñembotavy rupi oguatáva.
Coré, Datán ha Abiram ñemoĩva’ekue (ohechauka hag̃ua pe ñemoĩ 1888 guápe), oñemopyenda kuri hikuái ndoipotái haguére omoneĩ pe juicio oñeme’ẽva’ekue tavayguakuérape ombojegua hag̃ua chupekuéra oguata hag̃ua cuarenta áño desiértope. Pe ñemoĩ 1888 gua katu, oñemopyenda va’ekue mburuvichakuéra omboykére pe ñe’ẽmondo ohechakuaáva chupekuéra Laodicea ramo ha ombojegua chupekuéra oguata hag̃ua hetaiteve áño desiértope iñe’ẽrendukuaa’ỹ rehe.
“Pe marandu oñeme’ẽ vaʼekue ñandéve A. T. Jones ha E. J. Waggoner rupive haʼe Tupã marandu pe iglesia Laodiceagua peguarã, ha ai toiko oimeraẽva heʼíva ogueroviaha pe añetegua ha upéicharõ jepe ndohesapei ambuépe umi resape Tupã omeʼẽ vaʼekue.” The 1888 Materials, 1053.
Umi kuimba’ekue yma guare, oikovaʼerã vaʼekue tavayguakuéra ñangarekohára ramo ary 1888-pe, oguerovia hikuái haʼeha “irriko ha heta mbaʼe porã oguerekóva”. Jahecháta mbaʼépa omoheñói ko temimoĩmby ary 1888 mboyve, pe artíkulo oúvape.
“Che ánga hasýiterei ahechávo mba’eichaitépa pya’e umi oguerekóvape’ekue tesape ha añetegua omoneĩtaha Satanás ñembotavy, ha ojepokóta peteĩ marangatu gua’u rehe. Kuimba’ekuéra ojehekýi vove umi techaukaha Ñandejára omoĩ va’ekue ñantende hag̃ua ñande ñemohenda oñembojekuaaháicha profecíape, ha’ekuéra ohóta ndoikuaáiva moõpa.”
“Aporandu ajepy’amokõi hag̃ua pe pu’akáva opu’ãva añeteguáva. Pehesa’ỹijo Patriarchs and Prophets-pe Coré, Datán ha Abiram opu’ãva. Ko opu’ã ojeipyso kuri, ha ndaha’éi mokõi kuimba’e añónte oike hague ipype. Oisãmbyhy kuri mokõi sientos cincuenta mburuvicha atyguáva, kuimba’e herakuã porãva. Pehenói pe opu’ãvape héra tee rupive ha pe apostasia-pe héra tee rupive, ha upéi pehecha mba’éichapa Ñandejára tavayguakuéra ymaguarépe ohasava’ekue, opa umi mba’e vai oguerekóva reheve, ojehai hag̃ua jerovia hag̃uáicha ha oike hag̃ua tembiasakuepe. Ñandejára Ñe’ẽ he’i: ‘Ko’ã mba’e … ojehai ñanembo’e hag̃ua, ñande ári oguahẽmava ko yvy paha.’ Ha kuimba’e ha kuña oikuaáva pe añetegua, ojei hag̃ua péichaite pe Iñakãrapu’ã Guasúgui, ha upéi ogueraha hag̃ua pe apostasia ruvicha guasúpe ha ombohéra hag̃ua chupe Cristo Ñande Tekoporãrã, upéva ojehu ndoguahéi haguére pypukúpe pe añetegua itakua ryrýpe. Ndaikatúi oikuaa hag̃ua pe ita verá porãva ha pe mba’e vai rehegua.”
“Pejapo umi ñe’ẽñemi hetaiterei ome’ẽva Ñandejára Ñe’ẽ proféta japu rehegua, oútava ijehegui umi ijehegui’ỹva reheve, ha ikatu hag̃uáicha ombotavy peve umi poravo pytaitevévape. Koʼã ñemomarandu rupive, mbaʼére piko pe iglesia ndohechakuaái pe japu pe añetévagui? Umi oime vaʼekue oimeraẽ hendáicha ko mbaʼépe oñembotavýva tekotevẽ oñemomirĩ Ñandejára renondépe, ha añete hag̃ua oñembyasy hag̃ua, pórke hasyʼỹeterei oñegueraha hag̃ua tape vai rupi. Ndohesaʼỹijói hikuái pe Pastor Añeteguápe ñeʼẽ pe pytagua ñeʼẽgui. Opaite umi péicha ojehecháva tohechajey ko capítulo ijehasakue rehegua.”
“Hetave siglo pukukue jave Tupã ome'ẽ hína Itavayguakuérape tesape Itupã Espíritu rembipykue rupi. Opa ko'ãite ára rire piko opyta mbovymi kuimba'e ha hembirekokuérape omboyke hag̃ua pe iglesia kompleta umi ogueroviávape jejavygui, he'ívo Señora White ha'eha peteĩ japuhára ha peteĩ mbotavyhára? ‘Hi'a rupi peikuaáta chupekuéra.’”
“Umi ikatúva opaite umi prueba Tupã ome’ẽ vaʼekue chupekuéra, ha omoambuéva upe jehovasa peteĩ ñembyasy-áva rehe, tokyhyje hikuái iñangue tee rekove rehehápe. Iñakãrendy renda oñemboguejýta ipype guive noñembyasýiramo hikuái. Ñandejára oñemomarãma. Pe poyvi añetegua rehegua, umi marandu angél peteĩha, mokõiha ha mbohapyha rehegua, ojeheja hag̃ua otyryry yvýre kuarahy’ỹme. Umi ñangarekohára ojehejáramo ombotavy hag̃ua tavayguakuérape péicha, Tupã ohechakuaáta peteĩva ñanguérare iñakãguapy’ỹre hag̃ua oñemombeʼu porã hag̃ua mbaʼeichagua tembi’u ojehupytyvaʼekue Itupao ovechakuérape.”
“Oiko vaʼekue, ha Ñandejára opermiti kuri koʼãichagua mbaʼe oiko hag̃ua yma ikatu hag̃uáicha ohechauka mbaʼeichaitépa hasyʼỹ hag̃uáicha oñembotavy Itavayguakuéra, ojepytasóramo kuimbaʼekuéra ñeʼẽre Tupã Ñandejára Ñeʼẽme jehekárangue ijehegui, umi Bereagua porãitéicha, ohecha hag̃ua añetépa koʼã mbaʼe. Ha Ñandejára opermiti kuri koʼãichagua mbaʼe oiko hag̃ua ikatu hag̃uáicha oñemeʼẽ ñemongetaʼaty hag̃ua koʼã mbaʼe oikotaha hag̃uáicha.
“Pu’aka ha apostasía oĩ voi pe aire jarespirávape. Ñañembyai hag̃ua hesekuéra, tekotevẽ jeroviápe ñamoĩ ñande ánga ikangyvéva Cristo rehe. Yvypóra-kuéra ko’ág̃a ojejavyuka pya’eterei ramo, mba’éichapa oñembo’yta hikuái Satanás oñembohasáramo Cristo ramo, ha ojapóramo milagrokuéra? Mávapa ndopytamo’ãi gueteri ijyvyku’ỹre umi ijeheguigua japu renondépe upérõ—he’ívo ha’eha Cristo, ha katu Satanás añoite oñemonde Cristo rekópe, ha ojehechaukávo ojapoha Cristo rembiapokuéra? Mba’épa ojokóta Ñandejára tavayguakuérape ani hag̃ua ome’ẽ hikuái iñe’ẽrendu Cristo japu-kuérape? ‘Ani peho hapykuéri.’”
“Umi doctrina-kuéra ojeikuaa vaʼerã hesakã porã hag̃uáicha. Umi kuimbaʼe ojeguerohorýva opredika hag̃ua añetegua oñembohapy vaʼerã hatã; upéicharõ hogaygua ombojerovia hag̃ua ama ha yvytu vai rovake, peteĩ ancla rupi oñembopyta mbarete haguére hesekuéra. Umi ñembotavy heta hag̃ua ohóta, ha ñande rehenói vaʼerã pe ñemoĩ vai hérava rérape voi. Ñande ñañemoĩ vaʼerã pe armadura pukukue reheve. Ko ñorairõme ndajajuhúi yvyporánte, síno mburuvichakuéra ha pokatu guasukuérape. Ndajaiko ñorairõme soʼo ha tuguy rehe. Tojeleemi Efesios 6:10–18 ñangareko porã ha pyʼaguapýpe ñande tupao-kuérape.” Notebook Leaflets, 57, 58.