Pe movimiento Millerita-pe, pe ñemoñakãrapu’ã jeikuaápe oñemboty’ỹva’ekue ha oñeha’ã tenonderãite, ha katu ndaha’éi añoite, umi oje’eva’ekue protestántekuéra Estados Unidos-pe. Sardis, pe tupao osẽva’ekue pe pytũmby gui papakuéra poguý guasu rehegua, oñemboguata hína kuri peteĩ entendimiento iporãvévape pe evangelio rehegua, upe ojekuaaukátava’ekue oñepe’ávo pe santuario yvagagua yvágape. Pe mbohapyha ánhel rembiapópe, pe ñemoñakãrapu’ã jeikuaápe oñemboty’ỹva’ekue 11 jasyporundy 2001-pe ha oñeha’ã Adventismo Laodiceagua opaite yvy ape ári. Upévare, pe añetegua ojehechaukáva Daniel once pahápe seis versíkulo-pe, ha’éva pe yvu pe ñemoñakãrapu’ã jeikuaa rehegua, Adventismo Laodiceagua ombotove.
“Mbovymi tembiapohára jeroviaha añeteguáva oñemopu’ãva pe pyenda añetéva ári (1 Corinthians 3:10, 11) oñembopy’apy ha ojejoko, pe mbo’epy japu yty ombotyháicha pe tembiapo rape. Ojogua Jerusalén murálla ári omba’apóva Nehemías árape, oĩ va’ekue oñembosako’íva he’i hag̃ua: ‘Umi ogueraháva mba’epohýi mbarete ikangypa, ha heta yty oĩ; upévare ndaikatúi jajapo pe tembiapo.’ Nehemías 4:10. Ikane’õgui pe ñorairõ meme jejopy, mbotavy, tekoañáva ha opaichagua joko Satanás ikatúva omoheñói hag̃ua ojoko hag̃ua iprogresokuéra, oĩ va’ekue umi tembiapohára jeroviaha apytépe oñemboguepýva; ha py’aguapy ha tekove ñangarekorã hag̃ua, avei imba’erepy rehehápe, ojei pe pyenda añetévagui. Ambue katu, noñemondýigui iñenemigokuéra ñemoĩre, kyhyje’ỹre he’i va’ekue: ‘Ani pekyhyje chuguikuéra: penemandu’a Ñandejára rehe, pe tuicha ha kyhyje rerúva’ (versículo 14); ha osegi pe tembiapo rehe, peteĩ-teĩ oguerekóvo ikyse oñekuave’ẽmbyre ijykére. Ephesians 6:17.”
“Pe añetegua ñemomba’eguasu ha ñemboyke añetegua rehegua omokyre’ỹ Tupã rayhu’ỹha ha hese oñemoĩva opaite ára pukukue, ha peichaite avei tekotevẽkuri imba’apohárape ñangareko mbarete ha jerovia mbarete. Cristo ñe’ẽ he’íva’ekue umi temimbo’e ypykuépe ojeporu avei umi hapykuéri ohóva rehe opa ára pahápe peve: ‘Pe ha’éva peẽme, ha’e opavavépe: Peñatende.’ Marcos 13:37.” The Great Controversy, 56.
Pe marandu oĩva Daniel rembiapokue pahápe seis versíkulope oñepyrũ ojehechauka umi ministerio ojehepyme’ẽ’ỹva Laodicea Adventísmo ryepýpe, ha upéi, ára ohasávo, oñembohovái umi teólogo herakuã guasúvape (umi arandúvape) Laodicea Adventísmo pegua. Umi arma ojeporúva oñeha’ã hag̃uáicha oñembotove térã oñemboyke pe marandu, katuete oguenohẽ tesakã ha hesakãve umi versíkulo oĩva jehechajoja ha ñemongu’e guýpe. Umi ataque ipahápe ogueru kumby poravorã profétika ndojekuaaiva’ekue mboyve, ha upérõ oñemopyenda ha ojejuhu oikeha pe tesape oñemotenondéva ángel mbohapyha reheguápe.
Umi milerita ohechakua vaʼekue añoite irundy rréino profecía bíblica-pe, ha mbovymi tiempo rire 1844-gui, ojekuaa porã vaʼekue Estados Unidos haʼeha pe mymba yvygua Apocalipsis 13-pe, ha upe entendimiento omyesakãkuri pe papado ndahaʼeiha simplemente peteĩ parte pe rréino romano-gui, síno añetehápe haʼe hague pe poha rréino profecía bíblica-pe.
“Peteĩ dragón tuicháva pytã, peteĩ mymba ojoguáva jaguarpe, ha peteĩ mymba hatĩva ovecha ra’y-icha ta’angápe, oñepresenta vaekue Juánpe umi gobiernorã yvy arigua, ijojaha’ỹva ojejapysaka hag̃ua Tupã léi rehe ha ojepersegi hag̃ua Itavayguakuérape. Pe ñorairõ ojekuaa hag̃ua opa ára peve. Tupã tavayguakuéra, ojehechauka vaekue peteĩ kuña marangatúpe ha imembykuéra reheve ta’angápe, ojehechauka vaekue hetaiterei michĩha pe aty guasúgui. Umi ára pahápe peteĩ remanente añoite opyta gueteri. Ko’ã rehe Juan he’i hikuáiha ‘umi oñongatúva Tupã mandamientokuéra, ha oguerekóva Jesucristo testimonio.’”
“Paganísmo rupi, ha upéi Papado rupi, Satanás oipuru ipokatu heta siglo pukukue peteĩ ñeha’ãme oipe’a hag̃uáicha yvy ape ári Ñandejára rembiapoukapy pytyvõhára jerovia hag̃ua. Pagano ha papista-kuéra omýi vaʼekue peteĩchagua dragón espíritu rupive. Ojoavy raʼe hikuái peteĩ mbaʼépe añoite: Papado, ojapóva guaʼu oserviha Ñandejárape, haʼe vaʼekue pe enemigo ipeligrosovéva ha ipyʼahatãvéva. Romanismo rembiapopy reheve, Satanás ojagarra hag̃ua ko mundo prisionéroramo. Ñandejára iglesia heʼíva ijeheguiete hag̃ua pehẽngue, oñemombo hag̃ua ko ñembotavýpe, ha hetave mil áño pukukue Ñandejára tavayguakuéra ohasa asy pe dragón pochy guýpe. Ha Papado, ojepeʼávo ichugui imbarete, oñembopyʼaguapyvo hag̃ua oheja hag̃ua persecución, Juan ohecha peteĩ pokatu pyahu osẽva hag̃uáicha ombohyapu jevy hag̃ua pe dragón ñeʼẽ, ha omotenonde hag̃ua pe tembiapo peteĩchagua ipyʼahatã ha oñeʼẽva vai Ñandejára rehe. Ko pokatu, pe pahaite oñorairõtava iglesia ha Ñandejára léi rehe, oñesimbolisa vaʼekue peteĩ mymbaguasu oguerekóva aratiri raʼy joguaha hatĩ reheve.”
“Péro pe kuatiahai mbarete profétiko omombeʼúva ohechauka peteĩ ñemoambue ko taʼanga pyʼaguapýpe. Pe mymba hatĩ ovecha-icha oguerekoáva oñeʼẽ dragón ñeʼẽme, ha ‘oipuru opa pe pokatu pe mymba peteĩha oguerekovaʼekue henondépe.’ Pe profesía heʼi haʼe heʼitaha umi oikóva yvy áripe ojapo hag̃ua taʼanga pe mymbápe, ha “haʼe omoĩuka opavavépe, michĩva ha tuichávape, imboriahúva ha iplátavape, isãso ha tembiguáipe, ojapyhy hag̃ua peteĩ techaukaha ipo akatúape térã isyváre; ha avave ndaikatumoʼãi ojogua térã ovende, ndahaʼéiramo pe oguerekóva pe techaukaha, térã pe mymba réra, térã héra papapy.” Péicha, pe protestantísmo osegi pe papado pyporépe.” Signs of the Times, 1 de noviembre de 1899.
Ojepe’a hag̃ua Daniel 11 peve umi poteĩ versíkulo pahápe, ojekuaa hag̃ua pe secuencia tuichakue ojehechaukáva umi seis versíkulope oñe’ẽha umi mbohapy pu’aka Sister White ohechauka vaʼekue ramo “paganismo”, “Papado” ha “Protestantismo” rehe. Pe enemigo he’i vaʼekue pe “yvy porã” versíkulo 41-pe ha’eha peteĩ símbolo térã Protestantismo rehegua térã pe Iglesia Adventista del Séptimo Día rehegua, péro pe “yvy porã” ha’e Estados Unidos, ha versíkulo 41-pe pe mburuvicha norte pegua (pe papado) ogana Estados Unidos-pe pe ley dominical oúta hag̃uápe. Pe jejavy satánico ombohérava pe “yvy porã” ambue mba’e ramo, ha ndaha’éi Estados Unidos, ojejapo ani hag̃ua kuimba’e ha kuña-kuéra ohechakuaa pe acontecimiento profético oúvape, pe Unión Soviética ho’apa rire ary 1989-pe, pe período ojehechaukávape Daniel 11 peve umi poteĩ versíkulo pahápe, ha’eha pe ley dominical oúta hag̃uápe.
Adventísta kuéra ára peteĩha guápe ĝuarã, kóva he’ise versíkulo irundypa peteĩha ohechauka hag̃ua tupao Ñandejára rehegua período de gracia ñembotyha, ha pe ipahaitéva Adventísmo Laodicea-gua oipota hag̃uáicha ohendu, ha’e iñára de gracia og̃uahẽmaha ipahápe! Ñandejára ogueraha pe argumento peteĩ punto peve ojekuaa hag̃ua, Roma pagana ojapyhy ramo guare yvy tuichakue Actium Ñorairõme ary 31 a.C.-pe, orekova’erãha raẽ omboity mbohapy mburuvicha renda jeografikogua oñerepresentáva Daniel kapítulo ocho-pe.
Ha peteĩgui osẽ peteĩ hatĩ michĩva, ha upéva okakuaa eterei guasu hag̃ua, yvy gotyo, kuarahyresẽ gotyo, ha pe yvy porã gotyo. Daniel 8:9.
Ojekuaa porã vaʼekue pe “sur”, “este” ha “pe yvy porã” ohechaukaha mbohapy tendaguasu geográfica oguerekovaʼekue poguýpe Roma pagana, ojupívo ko yvy guapyhápe pe irundyha rréino ramo marandu profético Bíblico-pe. Ko añetegua ndive ojoajúkuri avei Roma papal tekotevẽ hague ipuʼaka mbohapy mburuvicha guasu geográfica ári, ojupívo ko yvy guapyhápe pe poha rréino ramo marandu profético Bíblico-pe, oñembohechaháicha Daniel kapítulo siete-pe.
Ahechamína umi hatĩ, ha péina ojekuaávo ijapytépe ambue hatĩ michĩva; hese renondépe mbohapy umi hatĩ tenondegua ojehapo’oite: ha péina, ko hatĩpe oĩ tesa kuimba’éicha, ha peteĩ juru oñe’ẽva mba’e tuicháva. Daniel 7:8.
Pe ñorairõ guasu ojejapovaʼekuépe “yvy porãite” rehegua, versíkulo cuarenta y uno-pe, Ñandejára ohechauka oĩha mbohapy jehechaukarã Roma rehegua profesía ryepýpe. Roma pagana, upéi ouvaʼekue Roma papal, ha upéi oĩ Roma ára pahápegua, ñande hérava “Roma moderna”. Mokõi añeteguáre profesía rehegua, hatã ha oñemopyendáva, peteĩha haʼe Ñandejára ndojepyʼamokõiha arakaʼeve, ha ambue katu añetegua oñemopyenda hag̃ua mokõi testígo jehechauka ári, romohuʼã vaʼekue pyʼa mokõʼỹre Daniel capítulo once pehẽngue poteĩ pahápe pe mburuvicha yvate gotyogua mbohapy mbaʼe ojokóva ohechaukavaʼerãha mbohapy mbarete geográfico moderna.
Jesucristo upeichaite kuehe, ha ko árape, ha opa ára guarã. Hebreos 13:8.
Avei ojehai pende léipe avei, mokõi kuimbaʼe testimónia añeteha. Juan 8:17.
Ko ñemoañete omoañete umi mba’e roguerekómava voi ñemboguejyrã, rohechakuaágui pe “yvy mimbipa” peteĩ pokatu yvyrupigua ramo (Estados Unidos), ha romboyke pe temimo’ã vyrorei he’íva upéva ohechauka hag̃ua peteĩ iglesia, ha’éva peteĩ pokatu espiritual. Romopyenda ko ñemoĩmbyre pe jerovia ári, opa ára oñemoañetéva, ndaiporiha mba’e oikóva rei Tupã Ñe’ẽme. Heta testígo rupive ojekuaa porã Tupã iglesia umi ára pahápeha peteĩ yvyty.
Ha oikóta umi ára pahápe, pe yvyty oñemopu’ãhápe pe Ñandejára róga oĩta mburuvichavéicha umi yvyty apytépe, ha oñembotuicháta umi cerro ári; ha opa tetãnguéra osyryta hendápe. Ha heta tavayguakuéra ohóta ha he’íta: Peju, ha jajupi Ñandejára yvytýpe, Jacob Jára rógape; ha ha’e ñanembo’éta heko hag̃ua, ha ñande jaikóta hapekuéra rupi; Sióngui osẽta pe léi, ha Jerusaléngui Ñandejára ñe’ẽ. Isaías 2:2, 3.
Umi he’i vaʼekue pe “yvy porãite” ha’eha peteĩ iglésia, ha hetave jey ndaha’éi mbovymi oje’e hese ha’eha pe Iglesia Adventista del Séptimo Día, ojapo upéva pórke Daniel omombe’u pe yvyha “porãite”, ha iñakãguapy pypuku’ỹme oguahẽ hikuái ko ñemohu’ãme: pórke pe “yvyty marangatu porãite” oĩva pe versíkulo cuarenta y cinco-pe añetehápe ha’e Tupã iglesia ára pahapegua, upévare pe “yvy porãite” avei tekotevẽ ha’e iglésia. Ipahápe ningo mokõivéva oguereko pe adjetivo “porãite”.
Ndaipóri jejavy Tupã Ñeʼẽme, ha Daniel oipuru jave pe ñeʼẽ “yvy” ojoajúvo pe ñeʼẽ “mimbipápe”, ha irundy versíkulo rire oipuru pe ñeʼẽ “yvyty marangatúva” ojoajúvo pe ñeʼẽ “mimbipápe”, Daniel ohechauka hína peteĩ joavy hembipotápe guare peteĩ yvy ha peteĩ yvyty apytépe. Pe yvy mimbipáva añeteguáva hína Judá, ha Jerusalén tavaguasúpe ae oñemopuʼãkuri Tupã róga. Jerusalén, térã pe tupao, ikatu oñentende Tupã iglesia ramo, ha pe tetãme Jerusalén opytahápe hína Judá yvy. Heta añetegua oñemopyenda vaʼekue pe kuaapy okakuaave aja pe tesape tenonderãme pe mbohapyha ánhel rehegua, hákatu koʼápe ñamohenda hag̃uánte pe profesía rapykuere ohechaukáva Roma rehegua mbohapy jehechaukarã.
Rokuaávo guare Roma pagána ha Roma papál ome'ẽ hague mokõi testígo omoañetéva umi característica profética Roma moderna rehegua, roikuaa peteĩ principio de interpretación ha'éva che ahenóiva “pe profecía mbohapy jey jehechauka”. Oĩ ambue oiporu va'ekue avei idea ojoguáva ko'ãva rehe, he'iséva peteĩ mbohapy jey jejapo peteĩva umi profecía rehegua, ha katu pe definición roikuaáva upérõ ha'e pe definición ko'ág̃a peve roiporúva. Tuicha mba'e niko jaikuaa hag̃ua pe norma profética pe profecía mbohapy jey jehechauka rehegua, ha'éva Future for America py'ỹi oiporúva, ojehechakuaa hague pe argumento rehegua umi seis versículo pahápe Daniel once-pe; ha upéicha avei tuicha mba'e pe argumento ogueru hague pe peteĩha jehechakuaa pe profecía mbohapy jey jehechauka rehegua orekohague mba'eve Roma rehe. Historia Millerita-pe, peteĩva umi argumento apytégui ha'e va'ekue Antiochus Epiphanes piko ha'e “umi mondaha” pueblo Danielgua rehegua, térã piko “umi mondaha” ha'e Roma, he'iháicha umi Millerita. Pe mba'érepa kóva tuicha mba'e ha'e rupi Roma, “umi mondaha” ramo pueblo Danielgua rehegua, ha'e hína umi “omoañetéva pe visión” Daniel once, versículo catorce-pe.
Ha umi árape heta opuʼãta pe mburuvicha guasu ñemby gotyo pegua rehe; avei ne retãyguakuéra apytégui umi ñembyaipohára oñemopuʼãta omopyenda hag̃ua pe visión; haʼekuéra katu hoʼáta. Daniel 11:14.
Peteĩha jey ñantende vaʼekue peteĩ aplicación triple de la profecía, ojehechakuaa vaʼekue upéva rupi oĩgui mbohapy manifestación Roma rehegua profecía bíblica-pe. Roma omopyenda pe visión tesakã ojepysóva pe mbohapyha ánhel rehegua, ojapo haguéicha historia Millerita-pe. Historia Millerita-pe, pe entendimiento paganismo ha papalismo haʼeha umi mbarete opyrũva pe santuario ha pe ejército ári, upéva oiko vaʼekue pe marco de verdad ári Miller omopuʼã hague “opaite” ientendimiento profético. Umi poteĩha versíkulo paha Daniel once-gua omopyenda peteĩ marco de verdad Future for America omopuʼã hague hiʼári opaite iaplicación profética. Upéva pe marco haʼe umi mbohapy poder devastador dragón, mymba ha profeta japu rehegua ogueraháva yvy tuichakue Armagedón-pe.
Upe marco oĩva hína pe jehechakuaa ári: Roma pagana, ha upéi Roma papal, ome’ẽ mokõi testígo omoañetéva Roma moderna; ha Roma moderna hína pe joaju mbohapyjeguáva dragón espiritismopegua rehegua (Tetã Joaju), mymba Catholicismopegua (papado), ha proféta japu Protestantismo apóstatapegua (Estados Unidos). Upe marco hína pe jahechakuaáva marandu hag̃uáicha peteĩ aplicación triple profesía rehegua. Umi artículo oútavape ñañomongetáta opaichagua aplicación triple profesía rehegua ojehechakuaava’ekue, ha umíva omoheñóiva pe marco tesape oñemotenondéva umi mbohapy ánhel rembiapoukapy rehegua.
Jahecháta pe aplicación triple mbohapy jehechauka Róma rehegua, ohechauka hag̃ua Roma moderna rehegua estructura política ha religiosa, pe Hermana White ohenóiva’ekue iglesiareko ha estadoreko. Upe estructura ojehechakuaa rupi oñembojoajúvo Roma pagana rehegua característica profética-kuéra Roma papal rehegua característica profética ndive, ikatu hag̃uáicha ojehechauka ha oñemopyenda umi característica Roma moderna-pe.
Ñama’ẽta mbohapy jeporu rehegua, mbohapy Babilonia jehechauka rehegua, ojejapóva Nimrod, Nabucodonosor ha Belsasar rupive, umi ohechaukáva pe angaipa kuimba’e jejapo jerovia’ỹ rehegua, oguapýva Tupã róga pegua templope ha omoherakuãva ha’eha Tupã, Isaías ohechakuaáva pe “Asirio oñemomorã etereíva” ramo. Pe papa guasu reko jejapo jerovia’ỹ rehegua, ha’éva Biblia profecía ñe’ẽmbyry peteĩ mba’e, ojekuaa oñembyatývo Babel rembiapo profético rekove rehegua Babilonia rembiapo profético rekove rehegua ndive, ikatu hag̃uáicha oñemombe’u ha oñemopyenda Babilonia ko’ág̃agua rekove rehegua.
Jahecháta mbohapy jeporu oñondivegua, mbohapy jehechauka Elías rehegua, ojejapóva Elías ha Juan el Bautista rupive, omombe’úva mba’épa hína “pe ñe’ẽ osapukáiva desiértope” ára pahápe. Pe ñe’ẽ osapukáiva desiértope ára pahápe ohechauka peteĩ ñangarekohára específico, ha upéva hína peteĩ movimiento, ha ojekuaa upépe peteĩ testimonio mokõiha peteĩ movimiento-pe, oguerekóva peteĩ ñepyrũ ha peteĩ paha ojojojáva. Ñamomarandu oĩ ndaikatuiha oĩ peteĩ ánhel mbohapyha peteĩha ha mokõiha’ỹre; upévare, peteĩ nivel-pe ndaikatúi oñemboja’o pe movimiento pe ánhel peteĩha rehegua pe movimiento pe ánhel mbohapyha reheguágui, ha mokõivéva movimiento ojehechauka peteĩ ñangarekohára rupive, ojehechaukava’ekue Elías ha Juan el Bautista rehe.
“Jahai ha ñe’ẽ rupive ñamoherakuãva’erã pe marandu, jahechaukávo iñemohenda, ha umi profesía ñemboguata oguerúva ñandéve mbohapyha ánhel remimbou peve. Ndaikatúi oĩ mbohapyha ndaipóriramo peteĩha ha mokõiha. Ko’ã marandu ñame’ẽva’erã ko yvy ape ári umi ñemoherakuãha kuatia rupive ha ñemongeta rupi, jahechaukávo profesía rembiasakue rape rupi umi mba’e oikómava’ekue ha umi oikótava.” Selected Messages, aranduka 2, 105.
Jahecháta pe mba’éichapa mbohapy jey ojepuru umi mbohapy jehechauka pe mensahéro ombosako’íva tape pe Mensahéro del Pacto ou hag̃ua pya’e itupãópe, ojehechauka hag̃uáicha Juan el Bautista ha William Miller rupive. Pe arapahare paha ha’e peteĩ marandu profético ojehechakuaa hag̃ua oñembojoajúvo umi tekome’ẽ profético Juan el Bautista ha William Miller rehegua, ikatu hag̃uáicha ojehechauka pe ñemyenyhẽ paha Malaquías capítulo mbohapy rehegua.
Péina, che amondo che mensahára, ha ha’e ombosako’íta tape che renondépe; ha Ñandejára, peẽ pehekáva, sapy’aitépe outa itemplópe, pe ñemoñe’ẽme’ẽ maranduha, peẽ pendevy’aha hese: péina, ha’e outa, he’i Ñandejára ipu’akapáva. Malaquías 3:1.
Jahecháta pe aplicación triple rehe umi mbohapy jehechaukarã Islam rehegua, ojehechaukaháicha Islam mba’ete profético-kuéra rupive, pe peteĩha ha mokõiha ñembyasy pegua Apocalipsis kapítulo ocho ha nueve-pe, umíva ohechauka Islam mba’ete profético-kuéra pe mbohapyha Ñembyasy rehegua, ojehechaukáva Apocalipsis kapítulo diez ha once-pe.
Ñamombaʼéta koʼã mbaʼe pe artíkulo oúvape.
“Aníke avavépe toñemoĩ hag̃ua ne akãrakuéraramo, aníke avavépe rejapo hag̃ua nde rekovépe ne remiandu, ne jehapereka ha nde ñembo’e. Kóva hína pe ñembo’ejerure tekotevẽva ñañongatu ñane korasõme ko árape. Heta pende apytépe peime pejeroviáva Tupã ha Jesucristo retã porãiterei mba’erepy tee oĩha pe Biblia pende pópe peguerekóvape. Peikuaa porã mba’eveichagua yvy arigua mba’erepy ndaikatuihague oñehupyty ñeha’ã guasu’ỹre. Mba’ére piko peha’arõ peikuaa hag̃ua Tupã ñe’ẽ mba’erepykuéra peñeha’ã mbarete’ỹre pehekávo Ñandejára Ñande’ẽry?”
“Tekoporã ha hekoitépe jalee hag̃ua la Biblia; ha pende rembiaporã ndojepái upépe; peẽ voi ningo perekovaʼerã peheka hag̃ua iroguekuéra pendejehegui. Tupã jeikuaa ndajajuhúi hag̃ua arandu rembiapoʼỹre, ni ñemboʼeʼỹre ñane aranduka hag̃ua, ikatu hag̃uáicha peẽ peipeʼa pe añetegua grano potĩgui pe kapiʼi reʼỹ umi kuimbaʼe ha Satanás omoañetevai haguépe umi añetegua doctrina. Satanás ha umi tapicha hembiapóvandi oñehaʼã ombojeheʼa hag̃ua pe jejavy kapiʼi reʼỹ pe añetegua trígo ndive. Ñañehaʼãvaʼerã kyreʼỹme jajuhu hag̃ua pe mbaʼerepy ñemimby, ha jaheka hag̃ua arandu yvágagui ikatu hag̃uáicha jahechakuaa hag̃ua umi kuimbaʼe remimoĩmby Tupã mandamiéntogui. Espíritu Santo oipytyvõta pe ohekávape umi añetegua tuicha ha hepyetereíva oñeʼẽva pe jejopysorã rape rehe. Aipota opavavépe ambohasase pe añetegua: peteĩ lectura sapyʼamínte Ñandejára Ñeʼẽ rehe ndohupytýi. Jahekavaʼerã, ha kóva heʼise jajapo hag̃ua opa mbaʼe upe ñeʼẽ oikuaaukáva. Oiko hag̃uáicha pe itaju joheihára kyreʼỹme oikundaha yvy ohecha hag̃ua umi itaju ryru óro rehegua, upéicha avei peẽ perekovaʼerã pehesaʼỹijo Tupã Ñeʼẽ pe mbaʼerepy ñemimby rehehápe, pe Satanás ymaite guive oñehaʼã vaʼekue omokañy hag̃ua yvypórape. Ñandejára heʼi: ‘Oimeraẽva oipotáramo ojapo Haʼe rembipota, oikuaáta pe mboʼepy rehegua.’ Juan 7:17.” Fundamentals of Christian Education, 307.