William Miller omopyendaʼekue imarandu maranduhára mokõi puʼakapáva omonguʼe hag̃ua ñehundi ári, haʼe hekoitépe ohechakuaa vaʼekue haʼeha Roma pagana ha Roma papal.
«William Miller, ojeporuvo hag̃ua he’iséva hermenéutica rehegua, ohechakuaa umi pasáhe apocalíptico iñambuévape peteĩ tema ojehejeva jey jey hag̃ua, ha’éva pe ñe’ẽjora Ñandejára tavayguakuéra ha iñenemigokuéra apytépe. Iñehesa’ỹijo rupi umi pokatu omuña asýva Ñandejára tavayguakuérape opa ára pukukue, omoheñói mokõi mba’e vaiete rehegua concepto, odefiníva paganismo ramo (pe peteĩha mba’e vaiete) ohechaukáva pe mbarete omuña asýva okáguio tupaópe, ha papado ramo (pe mokõiha mba’e vaiete) ojehechaukáva pe pokatu omuña asýva tupaópe hyepýpe. Pe motivo mokõi mba’e vaiete rehegua voi ojehechauka hag̃ua hetaiteve umi interpretación profética ha’e oseguíva.» P. Gerard Damsteegt, Foundations of the Seventh-day Adventist Message and Mission, 22.
Adventísmo teólogo-kuéra omoneĩ pe añetegua oĩha Miller remimo’ãme marandu profético ñembojoaju rehegua mokõi pokatu ohundíva, ha’éva paganismo ha papalismo, jepe ha’ekuéra ohechakuaa ramo añoite upéva peteĩ análisis ramo historia Millerita rehegua, ha ndaha’éi peteĩ añetegua Tupã ome’ẽva’ekue chupe.
“Tupã omondo i ánhel oipyso hag̃ua imba’epu peteĩ kokue ñemitỹhára korasõ ári, peteĩ ndojeroviáiva’ekue pe Biblia rehe, ogueraha hag̃ua chupe oheka hag̃ua umi profesía. Tupã ánhelkuéra oho jeýjeývo ovisitávo upe poravopyrepe, ombohape hag̃ua iñarandu ha oipe’a hag̃ua iñentendimientorã umi profesía ymaite guive iñypytũva’ekue Tupã retãygua kuérape g̃uarã. Ñepyrũrã pe joajuha añetegua rehegua oñeme’ẽ chupe, ha oguerahaha chupe ohesa’ỹijo hag̃ua peteĩ joajuha rire ambue, peve oma’ẽ hag̃ua ñemondýi porã ha mborayhu reheve Tupã Ñe’ẽ rehe. Ohecha upépe peteĩ joajuha añetegua perfékto. Upe Ñe’ẽ, ha’e yma oguereko va’ekue ndaha’éiha ñanembo’e va’ekue Tupã rupive, ko’ág̃a ojepe’a ijapysápe iporã ha imimbipa reheve. Ohecha peteĩva pe Escritura pehẽngue omyesakãha ambuépe, ha peteĩ pasáhe oñemboty ramo iñentendimientogui, ojuhu ambue hendápe pe Ñe’ẽme upe omyesakãva’ekue chupe. Ha’e oma’ẽ Tupã Ñe’ẽ marangatu rehe vy’a reheve ha peteĩ mborayhu guasu ha kyhyje marangatu pypuku reheve.” Early Writings, 230.
“Imarakã yvagagua” ojehechauka hag̃ua directamente Gabriel ramo Hermana White rupive.
“Ánhel ñe’ẽ, ‘Che ha’e Gabriel, aĩva Tupã renondépe’, ohechauka ha’e oguerekoha peteĩ tenda yvate ñemomba’eguasúpe yvágape. Oúramo guare peteĩ marandu reheve Daniel-pe, he’i: ‘Ndaipóri avave oĩva che ykére ko’ã mba’épe, ndaha’éiramo Miguel [Cristo] pene Ruvicha.’ Daniel 10:21. Gabriel rehe, pe Salvador he’i Apocalípsis-pe, he’ívo ‘Ha’e omondo ha oikuaauka iñanhel rupive hembiguái Juan-pe.’ Apocalípsis 1:1. Ha Juan-pe pe ánhel he’i: ‘Che ha’e ne irũ tembiguái ndéve guarã ha nde ryvykuéra proféta-kuéra ndive.’ Apocalípsis 22:9, R.V. Mba’e ijojaha’ỹva ñañamindu’u hag̃uáicha: pe ánhel oĩva Tupã Ra’y rapykuéri ñemomba’eguasúpe ha’e pe ojeporavóva oikuaauka hag̃ua Tupã rembiapopykuéra kuimba’e angaipa guerekohápe.” The Desire of Ages, 99.
“Tuichaite pe pensamiento: pe ángel, pe ta’ýra Ñandejára rapykuéri oĩva yvatevéva tekombo’épe ha mborayhúpe, ha’e upe ojeiporavo va’ekue oikuaauka hag̃ua Ñandejára rembipota” William Miller akãme. Ndaha’éi Gabriel añoite, síno ánhel kuéra heta va’e ombohape chupe iñentendimiento umi profesía rehegua “araka’e guive iñypytũ va’ekue Ñandejára tavayguakuérape guarã”. Gabriel ha ambue ánhel kuéra ogueraha Miller-pe Biblia rupi peteĩteĩháicha, Génesis guive tenonderã. Upévare oñembohape chupe oguahẽ hag̃ua profesía aravo ipukuvéva oĩva Bibliape, ha’éva umi “siete tiempos” (mokõi su quinientos veinte ary) Levítico veinte y seis-pe, hetave mboyve oguahẽ hag̃ua umi dos mil trescientos ára Daniel kapítulo ocho, versículo catorce-pe.
“Upéi añeme’ẽmba’e ñembo’épe ha Tupã Ñe’ẽ jehechápe. Ajedetermina amboykévo opa che remiimo’ã raẽgua, ambojoja hag̃ua hag̃ua Tupã Ñandejára Ñe’ẽ Ñandejára Ñe’ẽ reheve ipypuku hag̃uáicha, ha asegi hag̃ua iñehesa’ỹijo peteĩ tape tekoporã ha apopyre rupive. Añepyrũ Génesis rehe, ha alee hag̃ua peteĩ téxto peteĩ téxto ári, ndajepo’i hag̃ua pya’eve pe he’iséva opa umi pehẽngue rehegua ojekuaaukapa porã meve chéve, ha péicha ndopytái chéve mba’eveichagua apañuãi umi mba’e jepiveguáramo guare térã umi ojoavy hag̃uáicha. Araka’eve ajuhúramo mba’eve iñypytũva, che jepokuaa va’ekue ha’e ambojoja hag̃ua opa umi téxto ojoajúva hese; ha CRUDEN pytyvõ rupive, ahechapa opa umi téxto Tupã Ñandejára Ñe’ẽme oĩhápe umi ñe’ẽ tenondegua ojejuhúva oimeraẽ hendápe iñypytũvape. Upéi, ame’ẽvo peteĩteĩ ñe’ẽme hembiapo tee ojapova’erã pe téxto rembipotáre, che remiandu oñondive porãramo opa umi téxto ojoajúva ndive opaite Biblia ryepýpe, upéva ndoikovéimai chéve apañuãirã. Péicha asegi va’ekue Biblia ñehesa’ỹijo, che jehecha peteĩha jave hese, mokõi ary rupi, ha añembopy’aguapyite va’ekue hese ha’eha ijehegui voi imyesakãhára. Ajuhu va’ekue, Tupã Ñandejára Ñe’ẽ mbojojávo tembiasakue reheve, opa umi profesía, peve ohupyty haguépe iñemyanyhẽ, oñemyanyhẽ hague literalhápe; ha opa umi ta’anga opaichagua, ñe’ẽjoja, ñe’ẽtechaukarã, joja, hamba’e Biblia pegua, térã ojesakã ijoaju pypukúpe voi, térã umi ñe’ẽ oñembohasaháicha upépe oñemyesakã ambue hendápe Tupã Ñandejára Ñe’ẽme, ha péicha oñemyesakã rire, oñentendeva’erã literalmente, pe ñemyesakã reheháicha. Péicha añembopy’aguapy va’ekue hese pe Biblia ha’eha añetegua ojehechaukapyréva peteĩ aty, hesakã porã ha isãsópe oñeme’ẽva, upéicha rupi pe ‘oguatáva tape rupi, taha’e itavyva jepe, natekotevẽi okañy upépe.’ …”
“Ohesa’ỹvove hag̃ua Tupã Ñe’ẽme, aju hag̃ua ko ñemohu’ãme: umi pokõi ára jey tetã ambuekuéra poguýpe oĩha oñepyrũ vaʼerã pe ára umi hudío ndahaʼevéima guive tetã ijeheguíva, Manasés jererahaha aja, umi aranduka aravo rechaukahára iporãvéva omoĩva ary 677 a. C. peve; umi 2300 ára oñepyrũva’erãha umi setenta semana ndive, umi aravo rechaukahára iporãvéva omoĩva ary 457 a. C. guive; ha umi 1335 ára, oñepyrũva pe jepeʼa rire pe ára haimete opa ára ojeporúva, ha oñemboʼy rire pe mbaʼe ñanembyaíva oporomboʼyke hag̃uáva, Daniel kapítulo siete versíkulo once-pe, ojehechavaʼerãha oñepyrũ hag̃ua pe papa guasu poguy mbyte guasu ñemopuʼã guive, ojeipeʼa rire umi mbaʼe vai pagano-kuéra rehegua; ha kóva, umi tembiasakuehaihára iporãvéva aikuaase hag̃ua ahechávo, oñemoĩva’erã ary 508 d. C. rupi. Oñembohapévo koʼã período profétiko opavave umi ára oñemeʼẽva reheve umi aravo rechaukahára iporãvéva omoĩva umi mbaʼe oikovaʼekue rehe, umívagui hesakã hag̃uáicha ojeipapavaʼerã, opavavevaʼekue opa oñondive, ary 1843 d. C. rupi. Péicha, ary 1818-pe, mokõi ary aja ahesaʼỹijo rire Tupã Ñe’ẽ, aju pe ñemohu’ã pohýi ha marangatúvape, ha upérõ guive rupi mokõipa po ary hag̃ua opaite mbaʼe ko ñande reko koʼág̃agua rehegua oñemohuʼãtaha…” William Miller’s Apology and Defense, 6, 12.
Pe ñe’ẽ peteĩha oñemombe’úva rehegua omopyenda pe mba’e oñemombe’úva raẽha ha’eha pe iñimportantevéva, ha pe mba’e oñemombe’úva raẽha Apocalipsis peteĩha vore peteĩha versíkulo-pe ha’e pe marandu ñembohasaha rape Túva oipurúva ome’ẽ jave peteĩ marandu Jesúspe; ha upéi ha’e ome’ẽ imaranduhárape, ha upégui upéva ome’ẽ peteĩ profétape, ha upéva upéi ohai ha omondo umi iglésiape. Adventismo ombotove jave William Miller rembiapo ha umi mba’e oikuaaukáva, ndaha’éi ombotove hikuái iñepyrũmbykuéra añoite, ha katu avei ombotove hikuái pe marandu ñembohasaha rapeete voi ogueraháva Miller-pe iñentendimientokuéra peve, ha ombotove hikuái pe tape, ha’éva pe peteĩnte tape yvypórape guarã oikũmby hag̃ua Jesucristo Revelación, oñepe’áva mbovymi mboyve pe probation oñembotýta hag̃uáicha.
Míller oikuaa hag̃ua gui umi siete tiempo Levítico pegua oñepyrũ hague ary 677 a.C. Pe ary 1856 peve ndaha’éi vaʼekue Ñandejára oiporu Hiram Edson-pe ohechauka hag̃ua pe ñemosarambi umi siete tiempo rehegua ojejapo hague avei Israelgua yvategua diez tribu rehe. Ñandejára oheka kuri omongakuaa hag̃ua pe entendimiento umi siete tiempo rehegua, ojoajúvo, ha katu mombyry hag̃ua, Míller rembiakue pyendaite oguerúva pe descubrimiento pyendaite umi siete tiempo rehegua. Ha katu ary 1856-pe pe tesape omeʼẽ vaʼekue Hiram Edson oñemohuʼã mbaʼe hag̃uáicha peteĩ hendáicha, pórke pe artículo poapyha pe serie-pe oñemohuʼã James White ñeʼẽme, upérõ vaʼekue Review and Herald editor: “To be continued.” Oñemotenonde vaʼerã kuri, ha katu ndahaʼéi peteĩ mbaʼe oiko jeýva pe 11 de septiembre de 2001 rire peve, arakaʼe Ñandejára omboguata ivuévlope “tape yma guarépe” ha ipahápe pe serie de artículos ndojejapopáivape ohaívaʼekue Hiram Edson.
Ndajaikuaái ko’ág̃a pe ñe’ẽpu’ã oñepyrũ va’ekue sapy’ami rire pe tuicha ñembotavy, síno rohechaukasénte mba’éichapa, jepe Miller oñemboguata va’ekue pe “siete tiempo” Levítico mokõipa poteĩpegua gotyo, hesakã porã Ñandejára ombojegua hague pe ñehesa’ỹijo ñepyrũrã pe siete tiempo rehegua Miller oikuaa ñepyrũ va’ekue ári, ko mba’e rehegua ypykue ñehesakã rupi. Ha’e oiporavo Hiram Edson-pe, upe tembiguái peteĩteĩva upe tembiasakue guive, pe ha’e voi yma oiporavo va’ekue ome’ẽ hag̃ua pe visión Cristo oikeha pe Tenda Marangatuvetépe octubre 23, 1844-pe.
Upévare ajeporu pe teólogo adventista ñe’ẽnguéra amombe’u hag̃ua opaite Miller rembiapokue profético rape oñemopyenda hague iñentendimiéntore umi mokõi mbarete ombyaíva rehe, Daniel kuatiápe ojehechaukáva “ára ha ára pegua” ramo (paganísmo), ha upéva tapiaite ojoaju térã “jejavy” ndive térã “mba’e vai opyta hag̃uáicha”, mokõivéva ohechaukáva opaichagua aspecto pe mbarete ombyaíva papalísmo rehegua. Miller ñemohendapyre ypykue umi mbarete romano rehegua tuicha okakuaa pe tembiasakue ha’e ohechaukávagui guive.
Tupã remimboukuéra, Gabriel oike hag̃uáicha, ogueraha Miller-pe umi entendimiento ha’e opredikáva peve. Umi entendimiento oike hag̃ua umi profesía ha’e opredikáva, umi tembiapoukapy interpretación bíblica rehegua ha’e oipurúva, ha avei pe marco ohejáva chupe omohenda porã hag̃ua umi profesía. Miller-pe oñeme’ẽ pe marco ohechaukáva mokõi mbarete ombyaíva oñeñe’ẽva Daniel-pe ha’eha Roma pagana ha Roma papal. Future for America oguerahauka pe marco umi mbohapy mbarete ombyaíva rehegua: dragón, mymba ñarõ ha proféta japu.
Ha ahecha mbohapy espíritu ky’a jukycha, osẽva dragón jurúgui, mymba vai jurúgui, ha proféta japu jurúgui. Ha umíva hína espíritu aña rehegua, ojapóva techaukaha hechapyrãva, osẽva yvy ruvichakuéra rendápe ha opa ko yvy ape ári oikóva rendápe, ombyaty hag̃ua chupekuéra ñorairõrãme upe ára guasu Tupã Ipuʼakapáva guive. Apocalipsis 16:13, 14.
Pe tetãryrã Amérikape g̃uarã oñemopyenda Miller rembiapo ári, ha katu oho mombyryvéma pe tenda peve hembiapo ohejáva guive. Adventísmo oheja ikuádro ha ojevýma protestantísmo apóstata ha Roma teología-pe. Pe línea peteĩnte profecía rehegua oñemboguata jey Apocalipsis kuatiañe’ẽme, oñepyrũva’ekue Daniel kuatiañe’ẽme.
“Apocalipsis ha’e peteĩ kuatiañe’ẽ oñembotýva, ha katu avei ha’e peteĩ kuatiañe’ẽ ojepe’áva. Upépe oĩ jehai umi mba’e hechapyrãva oikótava ko yvy rembiasakue ára pahápe. Ko kuatiañe’ẽ mbo’epykuéra hesakã porã, ndaha’éi mba’e kañymby ni ndaikatúiva oñentende. Ipype ojegueraha jey pe profecía rape peteĩchagua ojejapohaguéicha Daniel-pe. Oĩ profecíakuéra Tupã omoñe’ẽjeyva’ekue, upéicha ohechauka hag̃ua tekotevẽha oñeme’ẽ chupekuéra tuicha importancia. Ñandejára ndojapojeyri umi mba’e ndorekóiva tuicha mba’eporã.” Manuscript Releases, volumen 9, 8.
Míller ndaikatúi oikuaa porã pe kuatia Revelación pegua profesía-kuéra, pórke pe línea paganis-mo ha papalis-mo rehegua, ojehechakuaa mbarete hag̃uáicha Daniel-pe, oñembotuichave pe kuatia Revelación-pe oike hag̃uáicha avei pe mbarete ojopy vaíva oútava upe rire oike hag̃ua marandu profesía rembiasápe.
“Paganguéra rupive, ha upéi Papado rupive, Satanás omoañete ipokatu heta siglo pukukue peteĩ ñeha’ãme oipe’a hag̃uáicha yvy ape ári Tupã testigokuéra jeroviapývape. Paganguéra ha papistakuéra omongu’e pe mismo espíritu dragón rehegua. Ojoavykuaa mante hikuái péva rehe: Papado, ojapóva gua’u oserviha Tupãme, ha’eva’ekue pe enemigo ipeligrovéva ha ipy’ahatãvéva. Romanismo rembiapo rupive, Satanás oguereko ipoguýpe ko mundo. Tupã iglesia oñemombe’úva iñembyatyha oike hag̃ua pe ñembotavýpe, ha hetave mil ary pukukue Tupã retayguakuéra ohasa asy pe dragón pochy guýpe. Ha Papado, ojepe’ávo chugui imbarete, oñembopy’aguapy jave ani hag̃ua omuña, Juan ohecha peteĩ pokatu pyahu osẽva ohupyty hag̃ua dragón ñe’ẽ, ha omotenonde hag̃ua pe tembiapo peteĩchaite ipy’ahatãva ha Tupãre oñe’ẽ vai hag̃uáicha. Ko pokatu, pe paháva opu’ãtava ñorairõme iglesia ha Tupã léi rehe, oñesimbolisa va’ekue peteĩ mymbápe hatĩ mokõiva ovecha ra’ỹicha. Umi mymba henonderãgua osẽ va’ekue yguasu guive, ko katu osẽ yvýgui, ohechaukáva tetã oñesimbolisáva pu’ã py’aguapýpe. Umi ‘mokõi hatĩ ovecha ra’ỹicha’ porãiterei ohechauka Tetã Unidos Gobierno rekotee, ojekuaaukaháicha umi mokõi iñepyrũmby teépe, Republicanismo ha Protestantismo. Ko’ã principio ha’e ñane pokatu ha ñande py’aguapy ñane retã ramo ñemimby. Umi tenonderã oikovéva América rembe’y ykére ovy’a va’ekue og̃uahẽ hague peteĩ tetã ipotĩva popery jerure ñembotuichávagui ha mburuvicha guasu poguýpe guerekose hag̃ua tyranía-gui. Oñemoĩ hikuái omopyenda hag̃ua peteĩ gobierno hi’ãva pe pyenda tuicháva ári, tekosãso civil ha jerovia rehegua rehe.”
“Péro katupe ha tekotevẽháicha marandu profétikogua ta’ãngahai ohechauka peteĩ ñemoambue ko tembiapo py’aguapýpe. Pe mymba vaka ra’y hatĩichagua oñe’ẽ teju jagua ayvu reheve, ha ‘oiporu opa pu’aka pe mymba peteĩha rehegua henondépe.’ Pe profesía he’i omombe’utaha umi yvy arigua-pe ojapóvo hikuái ta’anga pe mymbápe g̃uarã, ha ‘ojapo opavave, michĩ ha tuicha, imboriahu ha ipirapire hetáva, isãsóva ha tembiguáiva, ogueraha hag̃ua peteĩ techaukaha ipo akatúape térã isyváre; ha avave ndaikatumo’ãi ojogua térã ovende, ndaha’éiramo oguerekóva pe techaukaha, térã pe mymba réra, térã héra papapy.’ Péicha Protestantísmo ojapo umi tapereko Papado rehegua rapykuéri.” Signs of the Times, 1 de noviembre de 1899.
Miller-pe g̃uarã, pe mymba guasu yguaguigua ha yvygui oúva Apocalipsis mbohapypaapy-pe ohechauka Roma pagana, upéi katu Roma papal. Miller avei oñeha’ãkuri omoĩ hekopegua Apocalipsis pakõiha irundy-pe, péro pe ñemboguejy vai omonguera hag̃ua pe papado rehegua, Tetã peteĩ reko Amérika Joaju ha Naciones Unidas rembiapo profético, opyta va’ekue okápe pe marco divino umi ánhel kuéra ome’ẽ va’ekue ichupe. Hese g̃uarã, pe mymba guasu osẽva yvýgui Apocalipsis mbohapypaapy-pe ha’eva’ekue pe papado.
Míller ha’e pe mensahéro ojejeporútava ombogue hag̃ua pe manto Protestántismo-gua umi oje’éva protestánte po guive, umi osẽ vaʼekue pe Arapytũ Yvágagui. Pe ára umi Tetã Joaju oñe’ẽtahápe peteĩ dragónicha, republicanísmo oñemoambuévo demokrásiape ha protestántismo apóstata oñembojoajútaha pe mburuvicha reko apóstata ndive ha ombojevy pe joaju tupao ha Estado apytépe, ha’éva pe ta’ãnga papado rehegua, upéva gueteri oikótava kuri haʼe oikove jave. Upévare, haʼe oñehaʼãkuri omoĩ hag̃ua pe kuatiañeʼẽ Apocalipsis rehegua pe marco divíno ryepýpe, umi ánhel kuéra omeʼẽ vaʼekue ichupe.
Ha’e ojeporavo hag̃ua ontende pe kuaapy jehepyme’ẽ oñemoheñóiva’ekue ary 1798-pe, upe oñembotyva’ekue rire pe visión Ysyry Ulái rehegua Daniel arandukápe, capítulo ocho ha nueve. Upe oútava Américape g̃uarã va’ekue hína ontende hag̃ua pe visión Ysyry Hiddekel rehegua, Daniel capítulo diez guive doce peve, oñembotyva’ekue ary 1989-pe, upe jave, he’iháicha Daniel capítulo once, versículo cuarenta-pe, umi tetã ohechaukáva pe Unión Soviética yma guarépe oñemombopa va’ekue papado ha Estados Unidos rupive.
Pe armazón ojehechauka vaʼekue umi ánhel kuéra Future for America-pe oñemopyenda vaʼekue profecía jehechakuaa ha ijejapo hag̃ua pe contexto-pe pe mbohapy joaju rehegua: dragón, mymba ha proféta japu.
“Pe tesape Daniel orresivi vaʼekue Tupãgui oñemeʼẽ vaʼekue ijojahaʼỹ hag̃ua koʼã ára pahápe guarã. Umi visión haʼe ohecha vaʼekue ysyry guasu Ulai ha Hiddekel rembeʼýpe, umi ysyry guasu Sinar pegua, koʼág̃a oĩ oikóvo ñekumplimientope, ha opaite mbaʼe oñeprofetisa vaʼekue pyaʼeite oikóta.” Testimonies to Ministers, 112.
Umi Millerita-kuéra opresenta vaʼekue pe marandu peteĩha ha mokõiha ánhel-gua, omombeʼúvo pe huísio ñepyrũ. Peteĩ tenonderãme hag̃ua Amerikápe ojehechauka hína pe mbohapyha ánhel marandu.
Che añotỹ, Apolos omongakuaa; ha Tupã ome'ẽ okakuaave hag̃ua. Upévare, ni pe oñotỹva ndaha’éi mba’eve, ni pe omongakuaáva; Tupã añoite, pe ome'ẽva okakuaave hag̃ua. Pe oñotỹva ha pe omongakuaáva peteĩnte hína; ha káda peteĩteĩ ohupytýta hembiapokuére he'iháicha hekovia tee. Ore niko romba'apo oñondive Tupã ndive; peẽ hína Tupã ñemitỹrenda, peẽ hína Tupã ógajejapo. Tupã gracia oñeme'ẽva chéve rupive, peteĩ arquitecto aranduicha, amoĩ ypykue, ha ambue omopu'ã hi'ári. Péro toñangareko peteĩteĩ mba'éichapa omopu'ã hi'ári. Ndikatúi avave omoĩ ambue ypykue pe oñemoĩmava rangue, ha upéva hína Jesucristo. 1 Corintios 3:6–11.
Reikuaauka hag̃ua hekopete mbohapyha ánhel marandu, tekotevẽ avei reikuaauka peteĩha ha mokõiha ánhel marandu, ñandejára ha’e haguére ñandéve ndaikatuiha oĩ mbohapyha peteĩha ha mokõiha’ỹre. Peteĩha ha mokõiha marandu hína pe pyenda, ha mbohapyha hína pe ita paha omohu’ãva; péro pe mbohapyha marandu araka’eve ndoñembotovéi ni ndojoavyri pe peteĩha ha mokõiha gui. Oikóramo upéva, ndaha’éi pe marandu añetegua.
“Pe peteĩha ha mokõiha marandu oñeme’ẽkuri ary 1843 ha 1844-pe, ha koʼág̃a ñande jajuhu mbohapyha ñemombeʼu poguýpe; péro umi mbohapy marandu opavave gueteri oñemombeʼuvaʼerã. Koʼág̃a avei, yma guaréicha voi, tekotevẽiterei oñemoĩ jey hag̃ua umi ohekáva pe añetegua renondépe. Hai ha ñeʼẽ rupive ñamyasãi vaʼerã pe ñemombeʼu, jahechaukávo hikuái iñorden, ha umi profesía ñembojoaju oguerúva ñandéve pe mbohapyha ánhel marandu peve. Ndaikatúi oĩ mbohapyha pe peteĩha ha mokõihaʼỹre. Koʼã marandu ñameʼẽ vaʼerã ko yvy ape ári umi publicación-kuérape, ñeʼẽmondópe, jahechaukávo pe tembiasakue profesiagua rape rupi umi mbaʼe oikómava ha umi oikótava.” Selected Messages, libro 2, 104, 105.
Oĩ peteĩ ñeñangareko porãiterei historia Millerita rehe ha ñande historia rehe. Umi Millerita ha’e vaʼekue ñepyrũrã ha ñande ha’e pahaitépe. Haʼekuéra opredika ha oikove vaʼekue peteĩha ha mokõiha ánhel marandu. Ñande ñapresenta mbohapyha ánhel marandu. Iñeʼẽmondo ndokáivaʼekue gueteri (pe visión Ulái pegua) ojejuhu mokõi kapítulope Danielpe, ha ñande rehegua (pe visión Hiddekel pegua) ojejuhu mbohapy kapítulope. Haʼekuéra ohechakuaa vaʼekue peteĩha ha mokõiha mbaʼeasy, ha oikove vaʼekue mokõiha mbaʼeasy oñekumplívo ryepýpe. Ñande jahechakuaa ha jaikove mbohapyha mbaʼeasy oñekumplívo ryepýpe. Ikuádrorã profético ojeporúvaʼekue haʼe vaʼekue Roma pagana (pe dragón) ha Roma papal (pe mymba). Ñande kuádrorã profético jaiporúva haʼe Roma moderna peteĩ mymba mbohapy hendáicha.
Ñañepyrũvo ñahesa’ỹijo hag̃ua Apocalipsis kapítulo diecisiete-pe Roma papal rehegua característica, ha’éva pe poapyha oúva umi siete-gui, iporã ñahesa’ỹijo mba’épa umi Millerita-kuéra ontende va’ekue Roma rehe pe tembiasakue fundacional aja. Pe mbohapyha ánhel oguerekóta tesapeve adicional, ha upéva araka’eve ndotavy mo’ãi añetegua oñemopyenda hag̃ua.
Daniel capítulo mokõi, poapy, porundy, once ha doce ohechauka Roma, ambue pu’akakuéra apytépe. Ñamyesakã hína Roma rembiapo mokõi etapa, 1798 mboyve; pagana ha papal, Miller ojeporu hag̃uáicha maranduhára ñe’ẽngatu rehegua. Miller ha umi tenondegua ohechakuaa “nde retãygua apytégui umi mondaha” oĩva Daniel capítulo once, versículo catorce-pe, ohechauka Roma.
Ha umi árape heta opuʼãta pe mburuvicha guasu ñemby gotyopegua rehe; avei ne retãygua apohare vai oñemopuʼãta omopyenda hag̃ua pe visión; haʼekuéra katu hoʼáta. Daniel 11:14.
Ko’ẽ versíkulo ryepýpe oĩ por lo menos mokõi punto iñimportánteva ojehechava’erã. Pe ñe’ẽ “visión” ko versíkulope ha’e peteĩva mokõi ñe’ẽ hebreo-gui oĩva Daniel lívrope ha oñembohasáva “visión” ramo. Peteĩva umi ñe’ẽ hebreo oñembohasáva “visión” ramo ha’e châzôn, ha he’ise peteĩ sueño, térã peteĩ profecía térã peteĩ visión. Pe ñe’ẽ châzôn ohechauka tembiasakue profético, térã peteĩ período de tiempo, ha ojejuhu diez jey Daniel-pe ha akóinte oñembohasa “visión” ramo.
Ambue ñe’ẽ hebreo avei oñembohasáva “visión” ramo hína mar-eh’ ha he’ise apariencia. Pe ñe’ẽ mar-eh’ ohechauka peteĩ jecha peteĩteĩva, peteĩ punto térã ára pe’ỹme. Pe ñe’ẽ hebreo mar-eh’ ojuhu trece jey Daniel-pe ha oñembohasa “visión” ramo seis jey, irundy jey “countenance” ramo, mokõi jey “appearance” ramo ha peteĩ jey “well favored” ramo.
Nde retãygua mondaha kuéra ohechauka Róma-pe, ha upévare Róma rehegua marandu hag̃ua profético hína pe omoañetéva pe “jehecha” profético Daniel kuatiañe’ẽme. Upévare, tuicha mba’e jaikuaa hag̃ua mba’éichapa Róma iporãite peteĩ símbolo profético ramo.
Pe lógica profética oikotevẽ pe ñe'ẽ “visión” ohechaukáva tembiasakue profética ha'eha upe “visión” peteĩchante oñeñe'ẽva Apocalipsis-pe, pórke inspiración ohechauka Daniel ha Apocalipsis ha'eha pe mismo lívro, ombojoajúva ojuehe, ogueraháva ojuehe pe perfección-pe, ha upe línea de profecía oĩva Daniel-pe oñemotenondéva Apocalipsis-pe. Umi punto oñemohenda va'ekue Espíritu de Profecía-pe oikeéma ko serie de artículos-pe, upévare ndaikemo'ãvéi jey. Amoĩta ambue punto, upe avei jaikéma va'ekue Sister White-gui. Upe punto ha'e: opaite lívro Biblia-pegua ojoaju ha opa pe lívro Apocalipsis-pe. Pe “visión” tembiasakue profética rehegua (châzôn) ojejuhúva Daniel-pe ha oñemopyenda pe tema profético Roma reheve, ohechauka pe visión tembiasakue profética rehegua opaite Biblia pukukuére. Opaite lívro Biblia-pegua ojoaju ha opa Apocalipsis-pe, ha Tupã araka'eve ndojokói ijehe. Araka'eve! Reimo'ãramo ojapohague upéicha, reikuaa vai hína peteĩ mba'e. Pe mismo ñe'ẽ hebreo (châzôn) oñembohasáta avei “visión” ramo Proverbios lívrope.
Oĩhápe visión’ỹme, tetãygua oñehundi; ha pe oñongatúva léi, ovy’a ha’e. Proverbios 29:18.
Upéva hína pe punto peteĩha jajepy’amongetava’erã pe versíkulo rehe. Jakomprende vai ramo Róma, upéicharõ ndaikatúi ñamopyenda pe visión historia profética rehegua. Upe mba’e añetehápe omyesakã umi jesuíta ha ambue tapicha rembiapo ojejapóva’ekue tembiasakue pukukue javeve, omoingévo teología japu hag̃ua oñehundi hag̃ua pe tema profético Róma rehegua. Jahechávo pe entendimiento fundacional Róma rehegua, tekotevẽ ñane mandu’a ko mba’ére.
“Umi ojepy’apy iñe’ẽme’ẽ ñeikũmby rehe, ha ndohecháiva pe significado anticristo rehegua, katuete oñemoĩta anticristo ykére. Ko’ág̃a ndaha’éi ára ñañembojehe’a hag̃ua ko yvy arapýre. Daniel oĩ hína ilótepe ha hendápe. Daniel ha Juan profesía kuéra oikuaa porã va’erã. Ha’ekuéra ojointerpretáva ojuehe. Ome’ẽ hikuái ko yvy arapýpe añetegua opavave oikuaa va’erãva. Ko’ã profesía oĩ va’erã testígoramo ko yvy arapýpe. Iñemoañetévo ko’ã ára pahápe, ha’ekuéra voi oñemyesakãta.” Kress Collection, 105.
Nde rehechakuaa’ỹramo pe antikristo he’iséva (Roma), rejuajúta Roma ndive, ha ko ñe’ẽmondo oĩ ñemoĩmbytépe pe contexto-pe ikatútapa térã ndaikatúi oikũmby hag̃ua Daniel ha Apocalipsis aranduka kuéra. Umi Millerita omopu’ãkuri Adventismo ñehesa’ỹijo ypykue iñepyrũrã ha’e hag̃uáicha hikuái ohechakuaa rupi Roma. Ha’ekuéra ontende va’ekue Roma ojehechauka hague mokõi mbaretépe oguerúva ñembyai, ha mokõivéva ha’e hague Roma etapa, péro ndohupytýi gueteri pe tenda histórico ohecha hag̃uáicha Roma peteĩ joaju mbohapyichagua ramo, ojehechaukaháicha Apocalipsis arandukápe. Upévare Daniel ha’e pe fundamento ojehechaukáva umi Millerita rupive ha Apocalipsis ha’e pe ita pahaite ojehechaukáva Future for America rupive. Oĩ avei ambue punto Daniel 11:14-gui roipota hag̃uáicha jahechauka.
Miller ha umi pionéro oikuaa vaʼekue pe taʼanga Nebucodonosor kerayvotýpe ojehechaukáva orrepresenta hague umi irundy mburuvicha guasu: Babilonia, Medo-Persia, Grecia ha Roma. Ndaikatúi hikuái ohecha mbaʼeve pe irundyha mburuvicha guasu rire, pórke oikuaa hikuái Roma papal haʼeha simplemente peteĩ mokõiha etapa Roma rehegua ha upévare pe irundyha mburuvicha guasu opa hague ary 1798-pe. Iñehesaʼỹijógui tembiasakue ári, pe techaukaha profético añoite opytáva haʼe vaʼekue Cristo Jejujey Mokõiha, upépe pe ita yvytýgui oñekytĩʼỹre ojepeʼáva ombota vaʼerã pe taʼanga pykuéra. Umi Millergua ohechakuaa vaʼekue profecía rehegua joavy Roma pagana ha Roma papal apytépe, ha katu ojejopygui omohenda hag̃ua ary 1798 Cristo jejujey rehe, ndaikatúi hikuái ohecha mombyryve umi irundy mburuvicha guasúgui.
“Ñaguahẽma peteĩ ára pe Tupã rembiapo marangatu ojehechauka hag̃ua ta’angápe py rehe, pe hierro oñembojehe’a hague ñai’ũ reheve. Tupã oguereko peteĩ tavayguakuéra, peteĩ tavaygua ojeporavo pyre, ha’e kuéra discernimiento tekotevẽ oñemomarangatu, ha ndojeguerekói va’erã tekove ky’a omoĩvo cimiento ári yvyra, kapi’i seco ha takuare’ẽ. Mayma ánga jerovia hag̃ua Tupã mandamientokuéra rehe ohechakuaáta ñane jerovia rehegua mba’e ojehechakuaavéva ha’eha pe pytu’u ára sieteha. Gobierno omomba’éiramo pe pytu’u ára, Tupã omanduháicha, opytáta Tupã mbarete rehe ha pe jerovia yma oñeme’ẽ va’ekue umi marangatúpe ñemo’ãme. Péro umi estadista omopu’ãta pe pytu’u ára japu, ha ombojehe’áta ijerovia religiosa pe ñemoĩmbyrépe ko memby papado rehegua, omoĩvo yvateve pe pytu’u ára rehe Ñandejára omomarangatu ha ohovasáva, omboykévo yvypórape guarã ojehayhu hag̃uáicha, techaukaháramo Hese ha Itavayguakuéra apytépe mil generación peve. Pe iglesia rembiapokue ha estado rembiapokue ñembojehe’a ojehechauka pe hierro ha pe ñai’ũ rupive. Ko joaju omokangy opaite iglesia-kuéra mbarete. Ko mba’e, oñeme’ẽvo iglesiape estado pokatu, oguerúta ñemoñare vai. Umi kuimba’e kuéra haimete ohasa Tupã ñembyasy araka’eve hag̃uáicha. Omoĩ hikuái imbarete política-pe, ha ojoaju papado ndive. Péro oguahẽta ára Tupã okastigáta umi omboykéva’ekuépe Iley, ha hembiapo vai ojevyjeýta hi’ári kuéra voi.” Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 4, 1168.
Apocalipsis diecisiete ha’e pe ñemombe’u paha umi reino rehegua profecía bíblica-pe, ha upépe ojehechauka porã siete reino ho’ama hague ha pe reino poapyha ha’eha pe joaju mbohapy hendáicha Roma moderna rehegua. Pe ñe’ẽpy rehegua peteĩha umi reino profecía bíblica rehegua ha’éramo Daniel kapítulo mokoĩ, ha añetehápe upéicha ningo; upéicharõ pe ñe’ẽpy paha ojehechauka va’erã pe peteĩhague rupive. Mba’éichapa umi irundy reino Daniel kapítulo mokoĩpegua ikatu oĩ peteĩ ñe’ẽme umi poapy reino Apocalipsis diecisiete-pe?
Upévare penemanduʼákena ñañemotenondévo, umi Millerita ndaikatúi ohecha umi mbaʼe oikótava marandu hag̃uáicha ijerére ohasáva hembiasakue rire. Pe marandu haʼekuéra ontende ha omoherakuãva ombohéra Cristo Jeju Mokõiha Jeyjuha ramo pe signokuéra rapykuéri oúva tembiasakue maranduʼỹme. Péro pe Millerita kuaapy Roma rehegua, haʼéva pe símbolo omopyendáva pe visión tembiasakue marandu rehegua, ha avei Daniel kapítulo mokõi, mokõivéva haʼe ramo añetegua ypykue Millerita rehegua, mbaʼéicha ikatu koʼãva oñembojoaju umi poapy mburuvicharenda rréino ndive Apocalipsis kapítulo 17-pe?
Nde rehechakuaỹramo pe ta’anga Daniel mokõi-peguáva ha’eha peteĩ pyenda, tekotevẽnte rehecha umi ta’anga pionéro 1843 ha 1850 guápe. Mokõivéva ári ojehechauka pe ta’anga Daniel mokõihápe guare. Péicha avei iporãiterei jahechakuaa hag̃ua Ellen White he’i hague mokõivéva ta’anga ojejapo hague Tupã ñemongu’e rupive ha Ijapopyrã tee rupi.
“Ahecha vaʼekuaa pe kuatiaʼaty 1843-gua ojejapo hague Ñandejára po rupive, ha ndovamoʼãivaʼerãha; umi papapykuéra oĩ hague Haʼe oipotaháicha; ha Ipo oĩ hague hiʼári ha omokañy peteĩ jejavy umi papapy apytépe, upéicha avave ndaikatúi hag̃uáicha ohecha, pe Ipo ojeipeʼa peve.” Early Writings, 74, 75.
Pe gráfico 1850-gua rehe he’i:
“Ahecha Tupã oĩ hague pe kuatia’atã ojehechaukapývape ojapóvape Hermano Nichols. Ahecha avei oĩha peteĩ profesía ko kuatia’atã rehegua la Bíblia-pe, ha ko kuatia’atã oñemoĩramo Tupã retãygua kuérape g̃uarã, ha’e porãramo peteĩvape g̃uarã, upéicha avei ambuévape g̃uarã; ha peteĩ oikotevẽrire peteĩ kuatia’atã pyahu ojejapóva tuichavéva ári, opavave oikotevẽ upéva upeichaite avei.” Manuscript Releases, volúmen 13, 359.
Oĩ peteĩ ñe’ẽnga ymaite guive ko yvy arigua he’íva: “Jejavy oguereko heta tape, añetegua katu peteĩnte.” Oĩ heta jejavy opaichagua ojeporúva ani hag̃ua tapicha kuéra ohechakuaa Róma ko’ág̃agua, Apocalipsis capítulo diecisiete-pe, ha’eha pe akã poapyha, ha’éva umi siete apytégui. Peteĩ umi jejavy theologokuéra Adventismo-gua oiporúva ha’e peteĩ tembiasakue rréino-kuéra rehegua jehechauka vai. Ko’ápe nda’éi aime añe’ẽ hag̃ua Biblia profecía rréino-kuéra rehe; ko’ãva mokõi téra ojeipurúva iñambuéva. Biblia profecía rréino-kuéra oñemopyenda pe ñe’ẽ tenondegua rehe Daniel capítulo mokõi-pe, péro oĩkuri tembiasakue rréino-kuéra Babilonia mboyvegua. Ellen White hesakã porã ohechauka mávapa umi tembiasakue rréino-kuéra, péro theologokuéra Adventismo-gua ndojepy’apyri pe testimonio inspirado rehe ha omoheñói peteĩ tembiasakue rréino-kuéra joaju omokunu’ũva pe entendimiento, ani hag̃ua ojehechakuaa Róma akóinte osẽha poapyhápe ha ha’eha umi siete apytégui. Upéicharõ jepe, ha’e Róma pe omopyendáva pe visión.
Adventísmo ha protestantismo apóstata teólogo-kuéra he’i umi tembiasakue rréino ha’e hague Egipto, Asiria, Babilonia, Medo-Persia, Grecia, Roma ha upéi ambuekuéra. Hermana White ñanembo’e oĩha peteĩ mbohapyha rréino tembiasakuepe, ha upéva hikuái ojeporavo hag̃uáicha oheja hag̃uáicha okápe. ¿Oheja piko hikuái okápe upe rréino, térã oheja hikuái okápe Profecía Espíritu? Mokõivéva.
“Umi tetãnguéra rembiasakue, peteĩ rire peteĩ oikupáva’ekue chupekuéra oñeme’ẽ va’ekue ára ha tenda, ohechauka hag̃ua, ndoikuaáiramo jepe ijehegui, pe añetegua ha’ekuéra voi ndoikuaáiva’ekue he’iséva, oñe’ẽ ñandéve. Káda tetãme ha káda tapichápe ko árape Tupã omoĩ peteĩ tenda Ijapopyrã guasúpe. Ko árape yvyporakuéra ha tetãnguéra ojeha’a hína pe plomada rupive pe orekóva Ipópe upe araka’eve ndojejavýiva. Opavave, ijeheguiete ojeporavóvo, odesidi hína hekove renonderã, ha Tupã omotenonde opa mba’e oñemoañete hag̃ua Ijehupytyrãnguéra.”
“Pe tembiasakue pe Che Hína Guasu ohechauka va’ekue Iñe’ẽme, ombojoajúvo joaju peteĩ rire peteĩ ambuéva pe cadena profética-pe, araka’eve yma guive araka’eve oútavape peve, ñanembo’e moõpa ñaimete ko árape umi ára rape’ípe, ha mba’épa ikatu ñaha’arõ pe ára oútavape. Opa mba’e profecía he’i va’ekue oiko hag̃uáicha, ko’ág̃a peve, ojehai jehapykuerépe tembiasápe, ha ikatu ñañemomba’e hag̃ua opa mba’e gueteri oútava oñekumplitaha hekopete peteĩteĩ iñordenhápe.”
“Opaichagua paha opaite mburuvicharã yvy arigua oñehunditaha porã porã oñemombeʼu pe añetegua ñeʼẽme. Pe profesía oñeʼẽvaʼekuépe, Tupãgui osẽ jave pe ñeʼẽmeʼẽ paha ruvicha guasu Israel pegua paha rehe, oñemeʼẽ ko marandu: ‘Péicha heʼi Ñandejára Tupã; Eipeʼa pe akãre jeguaka, ha peipeʼa pe koróna: … pemopuʼã pe imboriahúva, ha pemomichĩ pe yvate oĩvape. Che ambojerejeyta, ambojerejeyta, ambojerejeyta, upéva: ha ndoikovéimoʼãi, pe ou meve pe imbaʼerãvaicha iporãva; ha ameʼẽta chupe.’ Ezequiel 21:26, 27.
“Pe akã rehegua ojeipe’áva Israel-gui ohasa peteĩ rire peteĩ rupi Babilonia, Medo-Persia, Grecia ha Roma rréino-kuérape. Tupã he’i: ‘Ndaha’emo’ãvéi, pe ou peve pe orekóva derecho hese; ha ame’ẽta chupe.’”
“Upéva hi’aguĩma. Ko árape umi ára rechaukaha omombe’u porã ñaimeha ñembo’yhápe umi mba’e guasu ha ipohýiáva renondépe. Opa mba’e ñande yvy ape ári oĩ ñemyakãratĩme. Ñande resa renondépe oñehundepaitéma hína pe Salvador profesía umi mba’e oikótavare ijuvy mboyve: ‘Pehendúta ñorairõ rehegua ha ñorairõ ñehendu rehegua…. Tetã opu’ãta tetã rehe, ha mburuvicha guasu renda ambue mburuvicha guasu renda rehe: ha oĩta ñembyahýi, mba’asy vai, ha yvyryrýi, heta hendápe.’ Mateo 24:6, 7.”
“Ko tiempo oĩva ko’ág̃a ha’e peteĩ ára tuichaiterei mba’éva opavave oikovévape g̃uarã. Mburuvichakuéra ha estadistakuéra, kuimba’e oĩva jerovia ha pokatu renda kuérape, kuña ha kuimba’e iñarandúva opaichagua aty apytépe, omoĩ hikuái iñatención umi mba’e oikóvare ñande jerére. Ha’ekuéra oma’ẽ porã umi tetãnguéra apytépe oĩvare joaju ipohýi ha ndaipy’apytúiva rehe. Ohechakuaa hikuái pe mbarete vaietéva ojapyhýva opa mba’e yvy arigua, ha oikuaa hikuái mba’e guasu ha iporãite hag̃uáva oikótamaha—pe yvy tuichakue oĩha peteĩ apañuãi tuichaitereíva rembe’ýpe.
“Umi ánhel koʼág̃a ojejokoína koʼág̃a pe ñorairõ yvytu, ani hag̃ua oipeju peve oñemomarandu hag̃ua ko múndope hiʼag̃uíva ñehundi rehe; ha peteĩ tempestad oñemboaty hína, oĩva valmis oity hag̃ua yvy ári; ha Tupã omanda vove Iñanhelkuérape toipoi umi yvytu, upéramo oĩta peteĩ ñorairõ guasuicha ndaikatumoʼãi peteĩ plúma jepe omombeʼu hag̃ua.”
“La Biblia, ha la Biblia añoite, ome'ẽ peteĩ jehecha añetegua ko'ã mba'ére. Ko'ápe ojehechauka umi mba'e guasu pahápeguáva ñande yvy rembiasakuepe, umi mba'evénte oityma hína i'ãnga kuéra tenonderã, ha hi'ag̃uahẽ rendy omboryrýi hag̃ua yvy ha kuimba'e kuéra py'a ikangy hag̃ua kyhyjégui.” Education, 178–180.
Ko pasáhe oguereko heta tesape ñane ára hag̃ua, ha katu pe aikuaaukaseva hína ha’e Sister White ohechauka porãha pe mburuvicharenda tembiasakuepegua oĩva’ekue Babilonia mboyve ha’eha Israel, ndaha’éi Asiria. Umi mburuvicharenda tembiasakuepegua ojeporúva teólogo-kuéra apytépe ohejarei Israel-pe peteĩ mburuvicharenda tembiasakuepegua ramo, jepe pe pokatu ha mimbipa oñemopyenda va’ekue mburuvicha guasu Salomón reign-pe, ha jepe pe inspiración rembiapokue testimonio directo Ezequiel ha Ellen White rupive he’íva Israel koróna ohasa hague Babilóniape.
Jaipuruamo ñamoĩramo pe comentario inspirado umi reino histórico rehe, jajuhúta Israel ojeipapavaʼerãha umíva apytépe. Israel, Asiria ha Egipto niko hína umi reino histórico oĩvaʼekue pe primer reino profesía bíblica guápe mboyve, upéva hína Babilonia. Upévare, pe irundyha reino “historia” pegua haʼe Babilonia, pe poha Medo-Persia, pe poteĩha Grecia, pe pokõiha Roma pagana, ha pe poapyha Roma papal, haʼéva umi siete-gui, ohechaukágui pe mokõiha fase Roma pagana rehegua. Umi reino histórico reheve, Roma papal haʼe pe poapyha, ha haʼe umi siete-gui.
Daniel sietepe, ñande rekove profético Bíblico pegua rréino kuéra ojehechauka mymbakuéra rupive. Babilonia hína pe león, upéi oúva pe oso Medo-Persia rehegua. Mbohapyha vaʼekue Grecia, pe leopardo ramo, ha upéi Roma, pe mymba “mbaʼevéicharõ ha ñemondýiva” oguerekóva “tãi hierro guigua”. Pe mymba ñemondýiva, ojoajúva Daniel mokõi taʼãngáre, hína Roma, pe irundyha rréino profecía Bíblica rehegua.
Umi Millerita-kuéra oikuaa vaʼekue pe irundyha rréinoha Roma, upévare oikuaa pe mymba vaiete rembiapo hag̃uaicha upéichaite, ha omoĩnte opaite mymba rehegua profecía rembiayhu pe irundyha rréino ári. Haʼekuéra ohechakuaa pe jehechauka Roma pagana ha Roma papal apytépe pe pasáhepe, péro ndaikatúi ohecha peteĩ poha rréino profecía bíblica-pe, pórke hekopete oiporu hikuái pe ñeʼẽpy rehegua umi rréino profecía bíblica-gua rehegua peteĩ tenda ñehaʼarõrãicha. Péro pe jehechauka umi mokõi Roma apytépe oĩ pe pasáhepe, ha upéva ñandejaheja ñahesaʼỹijo hag̃ua pe jehechauka umi mokõi Roma apytépe mokõi rréino rehegua ramo. Péro ndahaʼéi kóva pe punto jahesarekohína hese.
Upéicha he’i: Pe mymba ñarõ irundyha ha’éta pe irundyha rréino yvy ári, iñambuéva opaite rréinogui, ha ho’upáta opa yvy, opyrũmbáta hese, ha omboja’óta pezépe. Ha umi pa ñu osẽva ko rréinogui ha’e pa mburuvicha guasu opu’ãtava; ha ambue opu’ãta hapykuéri; ha’e iñambuéta umi tenondeguágui, ha omboguejýta mbohapy mburuvicha guasúpe. Ha’e oñe’ẽta ñe’ẽ guasu Yvatevéva rehe, ha ombopy’arasy ha ikane’õta Yvatevéva marangatúpe, ha oimo’ãta omoambuetaha ára ha léi; ha oñeme’ẽta ipope peteĩ ára, ha ára kuéra, ha mbyte pe ára. Ha pe huísio oguapýta, ha ojeipe’áta ichugui ipoguýpe oguerekóva, hag̃ua oñehundipa ha oñembyaipa hag̃ua ipaha peve. Daniel 7:23–26.
Pe irundy mburuvichaguasu Daniel mokõihápe ha’e Roma. Umi pa hũ ohechauka umi pa tetã ohechaukáva mburuvichaguasu Roma paganope, ha Roma papal oguerekómboyve ñemomba’e yvy tuichakue ári ary 538-pe, mbohapy umi mburuvichaguasúgui ojeipe’áta térã oñemondóta. Upéi pe “michĩva” “hatĩ” versíkulo poapyhápe, oguerekóva “tesa kuimba’e resaicha, ha peteĩ juru oñe’ẽva mba’e guasu rehe,” opu’ãta. Jahecháramo oĩha pa hatĩ pe irundyha mburuvichaguasúpe ha mbohapy oñeipe’a hag̃ua pe “hatĩ michĩva” omyengovia hag̃ua umi mbohapy hatĩme, upéicharõ oñeipe’áramo umi mbohapy hatĩ, opyta siete hatĩ, ha pe hatĩ michĩva ha’e pe poapyha, Roma ningo akóinte opu’ã poapyháicha ha oĩ umi siete apytépe. Heta tesakã oĩ ko kapítulope Roma rehegua mokõi fase-pe, hákatu ko’ápe roikuave’ẽnte peteĩ mokõiha testígo, profétikamente avei históricamente, Roma opu’ãha poapyha ha oĩha umi siete apytépe.
Pe kapítulo 8-pe jajuhu pe kapítulo 7 ñemyesakãve. Ko kapítulo ojekuauka jey umi mburuvichakuéra Reino oĩva Biblia marandu profesíape, péro oheja pe peteĩha reino, Babilonia, ndaipóri hag̃ua, Daniel oguerohoryrõ guare pe visión kapítulo 8-gua, hi’aguĩeterei Babilonia paha. Pe kapítulope, Medo-Persia oñerrepresenta peteĩ ovecha mácho oguerekóva mokõi hatĩ rupive. Grecia oñerrepresenta peteĩ kavara peteĩ hatĩ reheve, upe hatĩ oñembyai ha upe hatĩ oñembyaíva guive osẽ irundy hatĩ. Upéi, peteĩ “hatĩ michĩ” ou Grecia rire, ha jey peteĩ jeýpe pe hatĩ michĩ orrepresenta Roma. Jepe Roma ndaha’éi va’ekue peteĩ ta’ýra directo Grecia imperio rehegua, pe pasáhe ohechauka pe hatĩ michĩ osẽha peteĩva umi irundy hatĩgui opu’ãva’ekue reino griegope pe peteĩha hatĩ—ohechaukáva Alejandro Magno—oñembyai rire. Roma ndaha’éi va’ekue umi griegokuéra ñemoñare, péro omoñepyrũ iñorairõ ñemongakuaa ko yvy ape ári pe tenda Grecia rehegua guive, ha upe sentido-pe, osẽkuri peteĩva umi irundy hatĩgui.
Upévare jajuhu capítulo ocho-pe peteĩ mokõiha testígo capítulo siete rehegua. Media-Persia oguereko mokõi hatĩ, Grecia oguereko peteĩ ha upéi irundyve hatĩ. Upéva omoĩ siete hatĩ Roma mboyve, pe hatĩ michĩmi osẽgui peteĩva Grecia rembireko irundy hatĩgui. Mokõi más peteĩ más irundy ojapo siete; upéi Roma, pe hatĩ michĩmi, ha’e pe ochoha ha ha’e umi siete apytégui. Iporã ojehechakuaa ko pasáhepe, pe ombojekuaáva Roma osẽha peteĩva umi hatĩ griego-kuéragui, ha’e hague peteĩva umi argumento profético tuichavéva Miller ha iñirũnguéra tembiapo rehegua ohasava’ekue ombohovái hag̃ua iñemoñare rembiasakuepe.
Umi protestánte upe tembiasakuepegua oikove’ẽ vaʼekue pe hatĩ michĩva Roma rehegua ndaikatuiha oĩ Roma, pórke pe profesía ohechauka pe hatĩ michĩva osẽ hague peteĩva umi irundy hatĩ griego-gui. Upévare, haʼekuéra oñeʼẽkuri pe hatĩ michĩva orrepresenta hag̃ua Antiochus Epiphanes-pe, haʼe niko peteĩva umi mburuvicha Seleúcida-kuéragui oseguíva tembiasakue rupi Alejandro el Grande omanóva rire, pe ñembojaʼo rire. Pe argumento Millerita rembiasakuepegua ko mbaʼe rehe tuichaiterei vaʼekue, upévare pe 1843 arapapahaʼápe oĩkuri pe argumento oñemoĩva pe ñemboʼe protestánte rehe, oñemopyendáva Daniel ohecha hague pe hatĩ michĩva osẽha peteĩva umi irundy hatĩ griego-gui ha upévare ndaikatuiha ohechauka Roma, pórke Roma ndosẽi Gréciagui. Pe argumento ohupyty opaite umi pasáhe Daniel-pe ojehechakuaahápe Roma. Pe posición protestánte oike avei hag̃ua umi “mondaha ne retãygua” Daniel 11:14-pe tekotevẽha haʼe Antiochus Epiphanes. Upévare umi Millerita omoĩ pe arapapahaʼápe, pe Hermana White heʼi hague “oñembohape hague Ñandejára po rupive ha ndojemoambuéivaʼerã,” peteĩ ñeʼẽmondo Antiochus Epiphanes rehegua ohechaukáva mbaʼérepa ndaikatúi vaʼekue haʼe upe irundyha mburuvicharenda. ¿Roma piko omopyenda pe visión tembiasakue profesía rehegua, térãpa peteĩ mburuvicha Seleúcida omanóva hetave cien ary Cristo heñoĩ mboyve orrepresenta pe puʼaka oñemboʼýva Cristo rehe pe kurusúre jejuka jave?
Pe porandu hag̃ua ko porandu ha’e: mba’érepa oñemhechauka Danielpe Róma osẽha peteĩ umi Grécia rakãgui, Róma ndaha’éiramo peteĩ ta’ýra heñóiva’ekue directamente Gréciagui? Mbohovái ha’e kóva: Róma pu’aka ñepyrũ oñepyrũ upe regiónpe yma va’ekue territorio griego, péro mba’érepa pe profesía ojehechauka péicha hag̃uáicha oheja hag̃ua upe ñembotavy?
Peteĩ jepe mbohovái, Roma oñepyrũ hague ojupi moõ guive rehechakuaa hag̃ua iñimportánsiagui ohasávo, ha’e pe mba’e kañymby Roma tapiaite osẽha poapyha ha ha’eha umi siete-gui oñembohovái Roma oñembojoajúvo Grecia retãme, ikatu hag̃uáicha oñeñongatu pe mba’e kañymby rembipota Roma ha’eha hag̃ua umi siete-gui. Pe mba’e kañymby tuichaite iñimportánte, jepe umi Millerita araka’eve ndaikatúi va’ekue ontende pe concepto oĩhague guive hikuái tembiasakue-pe. Pe añetegua opa umi ñe’ẽñemi ndaha’éi añoite pe cuadro 1843-pe, ha avei pe cuadro 1850-pe, ha’eha ta’anga umi tema rehegua oñembohovakéva directamente Tupã ñe’ẽ maranduhárape, peteĩ ñe’ẽñemi añoite oĩva omomba’eguasúva Antiochus Epiphanes ndaha’éiha pe pu’aka oñemoĩ va’ekue Cristo rehe, upéva ojapo pe ñembojuapy cuadro-pe iñimportánteiterei. ¡Mba’eichaitépa ñambyasy hag̃ua, Adventismo oheja rire heko ypykuérape, ko árape ojuhu hikuái ijehe ombo’évo Daniel 11:14 pe pu’aka ha’eha Antiochus Epiphanes ha ndaha’éi Roma! ¡Ko’ág̃a ha’ekuéra ombo’e umi Millerita oñemoĩ mbarete hese hag̃uaite peve, upévare ha’ekuéra ohechauka va’ekue pe ñorairõ pe cuadro 1843-pe!
Umi tetãnguéra tembiasakue rehegua ohechauka Róma osẽha poapyha ha oĩha umi siete apytépe. Pe “hatĩ michĩva” kapítulo siete-pe, oñe’ẽva “ñe’ẽ guasuete yvatevévagui pe Ijyvatevéva rehe”, osẽ poapyha ha oĩ umi siete apytépe. Umi hatĩ kapítulo ocho-pe ohechauka Róma osẽha poapyha ha oĩha umi siete apytépe.
Pe artíkulo oútavape ñahesaʼỹijóta mbaʼéichapa Roma koʼag̃agua, oñerepresentáva Apocalipsis diecisiete-pe, ojupi poapyha ramo ha haʼeha umi siete-gui. Upéi jajevýta Daniel mokõi-pe ha jahechakuaáta mbaʼérepa Daniel mokõi pegua irundy reino, haʼéva pe ñemombeʼu peteĩha umi reino kuéra rehegua profecía bíblica-pe, oñemoĩ peteĩ ñeʼẽme Apocalipsis diecisiete pegua poapy reino ndive.