Pe artíkulo ohasava’ekuépe jahechakuaa umi Millerita ndaikatuihague ohecha Róma ambue mba’éicha ndaha’éiramo Róma pagána ha papal ramo, jepe ha’ekuéra ombohovái kuri umi joavy mokõivéva pu’aka apytépe. Umi Milleritápe g̃uarã, umi joavy Róma pagána ha Róma papal apytépe ndoguerúi chupekuéra oikuaa hag̃ua Róma papal ha’eha pe mburuvicha guasu poha oúva pe mburuvicha guasu irundyha, Róma pagána rire. Pe ñeñembyasy guasu rire ary 1844-pe, Hermana White ohechakuaaukávo umi mbohapy pu’aka Apocalipsis 12 ha 13-pe, pe dragón ramo kapítulo 12-pe, upéi pe papado, pe mymba osẽva yguasúgui kapítulo 13-pe, ha upe rire Tetã peteĩ reko Amérika pe mymba osẽva yvýgui ramo. Oñemoĩ rire pe pyenda, Ñandejára omyesakã pe tesape pe joaju mbohapyete rehegua, pe dragón, pe mymba ha pe maranduhára japu rehegua, ha upéva Apocalipsis kapítulo 16-pe ogueraha yvy arigua kuérape Armagedón-pe.

“Pe línia profética ojejuhápe koʼã símbolo oñepyrũ Apocalipsis 12-pe, pe dragón ohekavaʼekue ohundi Cristo-pe iñembou rire guare. Pe dragón rehe ojeʼe haʼeha Satanás (Apocalipsis 12:9); haʼe voi omonguʼe Herodes-pe ojuka hag̃ua pe Salvador-pe. Péro Satanás rembiguái tenondegua oñorairõ haguã Cristo ha Itavayguakuéra rehe umi siglo peteĩha-kuéra jave pe Era Cristiana-pe haʼékuri pe Imperio Romano, upépe paganismo haʼéva pe religión ojeporuvéva. Upévare, pe dragón, tenonderãite, ohechauka Satanás-pe, ha mokõiha sentido-pe, haʼe peteĩ símbolo Roma pagana rehegua.”

“Pe kapítulo 13-pe (versíkulo 1–10) oñemombe’u ambue mymba, ‘jaguarete-icha’, upe mbói guasu ome’ẽva’ekue ichupe ‘ipu’aka, iguapyha, ha tuicháva pokatu.’ Ko símbolo, heta protestánte oguerovia haguéicha, orrepresenta pe papado, omyengovia va’ekue pe pu’aka, pe guapyha ha pe pokatu yma oguerekova’ekue pe Roma yma guare império. Pe mymba jaguarete-ichagua rehe oñe’ẽ kóicha: ‘Oñeme’ẽ ichupe peteĩ juru oñe’ẽ hag̃ua mba’e tuicháva ha ñe’ẽ vai Tupã rehegua…. Ha oipe’a ijuru oñe’ẽ vai hag̃ua Tupã rehe, omongy’a hag̃ua héra, Itabernákulo, ha umi oikóva yvágape. Ha oñeme’ẽ ichupe omano’õ hag̃ua marangatukuéra ndive, ha ipu’aka hag̃ua hesekuéra: ha oñeme’ẽ ichupe pokatu opa tetãnguéra, ñe’ẽnguéra ha tetãnguéra ári.’ Ko profesía, haimete peteĩchaite Daniel 7 pe michĩva hatĩ ñemombe’úicha, añetehápe ohechauka pe papado.”

“‘Ipu’aka oñeme’ẽ chupe opyta hag̃ua irundypa mokõi jasy.’ Ha, he’i maranduhára, ‘Ahecha peteĩ ijakãgui ku ojeherida hag̃ua omano hag̃uáicha.’ Ha jey: ‘Pe ogueraháva tapichápe ñembyaty hag̃ua, ha’e voi ohóta ñembyaty hag̃uápe: pe ojukáva kyse puku reheve, kyse puku reheve voi tekotevẽ ojejuka chupe.’ Umi irundypa mokõi jasy ha’e peteĩchaite pe ‘ára, ha ára kuéra, ha mbyte ára’ ndive, mbohapy ary ha mbyte, térã 1260 ára, Daniel 7-pe—pe aravo pukukue pe pu’aka papal ojejopy vai hag̃ua Tupã retãyguápe. Ko periodo, oje’e haguéicha umi kapítulo mboyveguápe, oñepyrũ pe papado yvateve hag̃ua, A.D. 538-pe, ha opa 1798-pe. Upérõ pe papa ojejapyhy prisionéroramo pe ehérsito francés rupive, pe pu’aka papal ohupyty iherida oporojukáva, ha pe marandu oñehendu vaekue oñemoañete: ‘Pe ogueraháva tapichápe ñembyaty hag̃uápe, ha’e voi ohóta ñembyaty hag̃uápe.’”

“Ko’ág̃a oñemoinge ambue símbolo. He’i maranduhára: ‘Ahecha ambue mymba guasu osẽva yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’yicha.’ Versículo 11. Mokõivéva, ko mymba guasu jehechauka ha mba’éichapa osẽ, ohechauka pe tetã ojehechaukáva hese iñambueha umi ojehechaukávagui umi símbolo mboyveguápe. Umi mburuvicha guasu oguerekova’ekue dominio ko yvy ape ári ojehechauka maranduhárape Daniel-pe mymba ñarõ ramo, osẽva’ekue ‘umi irundy yvágagua yvytu oñorairõvo pe mar guasu ári.’ Daniel 7:2. Apocalipsis 17-pe peteĩ ánhel omyesakã y kuéra orrepresentaha ‘tetãyguápe, aty guasúpe, tetãnguérape ha ñe’ẽnguérape.’ Apocalipsis 17:15. Yvytu kuéra ha’e peteĩ símbolo ñorairõ rehegua. Umi irundy yvágagua yvytu oñorairõva pe mar guasu ári orrepresenta umi mba’e vaieterei jejapyhy ha revolución rehegua rupive umi mburuvicharã guasu ohupyty va’ekue pokatu.”

“Ha pe mymba umi hatĩ ovecha ra’ãva rehegua ojehecha ‘osẽ ramo yvýgui.’ Upévare, oity hag̃ua ambue pokatu hag̃ua oñemopyenda, pe tetã upéicha ojehechaukáva tekotevẽ osẽ peteĩ tetãygua oiko’ỹhágui yma guive ha okakuaa mbeguekatu ha py’aguapýpe. Ndikatúi, upéicharõ, osẽ umi tetãnguéra hetaitereíva ha oñorairõva Mundo Tuja pegua apytépe — pe para guasu oporojepysóva ‘tetãnguéra, aty guasu, tetãnguéra, ha ñe’ẽnguéra’ rehe. Tekotevẽ ojeheka Kontinénte Kuarahyreikévo peguápe.”

“Máva tetãpa pe Yvy Pyahupegua, ary 1798-pe, ojupi hína kuri pokatupe, ome'ẽvo promésa mbarete ha tuichakue rehegua, ha ogueraha yvórape oma'ẽ hag̃ua hese? Pe símbolo jehechakuaa noñemoĩri porandu hag̃uáicha. Peteĩ tetãnte, ha peteĩnte año, ombohovái ko profesía mba'ejerurépe; kóva ohechauka hesakã porãháicha Estados Unidos de América-pe. Jey jey, pe marandu, haimete umi ñe'ẽete voi pe haihára marangatu rehegua, ojeporu kuaa'ỹre kuri oradór ha historiadór rupive, oñemombe'úvo ko tetã ñepyrũ ha okakuaáva. Pe mymba ojegueru ojehecha ‘osẽvo yvýgui’; ha, umi traduktór he'iháicha, pe ñe'ẽ ko'ápe oñemoñe'ẽva ‘osẽvo’ he'ise tee ‘okakuaa térã heñói yvyramátaicha.’ Ha, jahecha haguéicha, pe tetã osẽva'erã va'erãkuri peteĩ yvýpe yma guive avave ndoikói hague. Peteĩ haihára herakuã porãva, omombe'úvo Estados Unidos ñepyrũ, oñe'ẽ ‘pe hekoñemimby isẽ hag̃ua nandiha guive’ rehe, ha he'i: ‘Ta'ãngata'i kirirĩicha rokakuaa hag̃ua peteĩ impériope.’—G. A. Townsend, The New World Compared With the Old, página 462. Peteĩ kuatiahaipyre europeo, ary 1850-pe, oñe'ẽ Estados Unidos rehe peteĩ império hechapyrãva ramo, oĩva ‘osẽ hag̃uáicha,’ ha ‘yvy kirirĩ mbytépe ára ha ára ombohetavéva ipokatu ha iñemomba'eguasu.’—The Dublin Nation. Edward Everett, peteĩ ñe'ẽme'ẽme umi Peregrino omoñepyrũva'ekue ko tetã rehegua, he'i: ‘¿Oheka ra'e hikuái peteĩ tenda mombyry, ndaivaíva iñypytũgui, ha ipyahúva ipuku hag̃uáicha, upépe pe iglesia michĩva Leyden pegua ikatu hag̃uáicha ovy'a tekosãso py'aguapy rehegua rehe? ¡Pema'ẽke umi tetã tuichaitereíva rehe, hi'ári, py'aguapy rupive, … ogueraha hague kurusu poyvi!’—Ne'ẽ oñeme'ẽva Plymouth, Massachusetts, 22 de diciembre de 1824, página 11.”

“‘Ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’yicha.’ Umi hatĩ ovecha ra’yicha ohechauka mitãrusuha, tekopotĩ ha py’aguapy, ha porãite ohechauka hag̃ua Tetã peteĩ rekoha Estados Unidos-pe oñepresentáramo maranduhárape ‘osẽvo yvate’ ary 1798-pe. Umi exiliado cristiano peteĩha okañy va’ekue América-pe ha oheka va’ekue peteĩ tenda ñemityrã mburuvicha guasu jejopy ha pa’i kuéra ñemboyke’ỹgui apytépe oĩ heta odesidíva omopu’ã hag̃ua peteĩ tekorã ñangarekoha pyenda guasu ári, tekosãso civil ha jerovia rehegua ári. Iñe’ẽ reko ojejuhu Independencia Declaración-pe, omyesakãhápe pe añetegua guasu ‘opa kuimba’e ha kuña ojejapo peteĩcha’ ha oñeme’ẽha chupekuéra derécho ndaikatúiva ojeipe’a hag̃ua ‘tekove, sãso, ha vy’apavẽ rekávo.’ Ha pe Constitución ome’ẽ garantía tavayguakuérape isãso hag̃ua ijehegui oisãmbyhy hag̃ua, omohenda hag̃ua umi representante tetãygua poravopy rupive ojeporavóva ombohasa ha omotenonde hag̃ua umi léi. Oñeme’ẽ avei sãso jerovia rehegua, opa tapicha ikatúgui omomba’e Tupãme hekoarã conciencia he’iháicha. Republicanismo ha Protestantismo oiko tetã ñepyrũmby rekopyenda tee ramo. Ko’ã principio ha’e pe ñemimby imbareteha ha iporãveha rehegua. Umi ojejopýva ha ojeity vaíva Cristiano retãnguéra pukukue javeve oma’ẽ ko yvýre interes ha esperánsape. Hetaiterei oheka ijyvy rembe’y, ha Estados Unidos opu’ã peteĩ tenda pe yvy arigua tetãnguéra imbareteve apytépe.

“Péro pe mymba vai ojoguáva ovecha ra’y ratĩme ‘ñe’ẽ dragónicha. Ha ojapo henondépe opaite pokatu pe mymba peteĩha rehegua, ha ombojerure yvy ha umi oikóva ipype omomba’e guasu haguã pe mymba peteĩha, pe iherída omano hag̃uáicha okuera jeývape; … he’ívo umi oikóva yvy áripe ojapo hag̃ua ta’ãnga pe mymbápe g̃uarã, pe oñeheridávape kysepukúpe ha oikovévape.’ Apocalipsis 13:11–14.” El Gran Conflicto, 438–441.

Pe pasáhe ohechauka umi kapítulo pakõi ha mbohapyha omombe’úha mávapa pe dragón, pe mymba, ha pe maranduhára japu, umi mbohapy pokatu Apocalipsis dieciséis-pe ogueraháva ko yvy Armagedón-pe. Umi mbohapy pokatu peteĩteĩ oguereko ikapítulo tee omombe’úva peteĩchagua tembiasakue profético. Daniel once pahápe umi seis versíkulo oñepyrũ ko ñe’ẽme: “Ha pe ára pahápe”, upéva va’ekue 1798. Upéi umi seis versíkulo ohechauka umi movimiento paha papadogua rehegua peve, Daniel doce versíkulo peteĩhápe Miguel opu’ã ha yvypóra prueba rokẽ oñemboty ha upéva omoñepyrũ umi siete plaga paha. Daniel once capítulo onceha versíkulo cuarenta y cuatro-pe, pe marandu ko aravopegua ombopochýva papadogui ha omoñepyrũva pe jejuka tuicha oikóva mboyve yvypóra prueba oñemboty, oñerrepresenta “marandu kuarahyresẽ gotyo ha yvate gotyo guive” ramo.

Pe marandu kuarahyresẽ ha yvate gotyo-gua ohechauka pe marandu ñemomarandu paha, péva niko oñemoherakuãgui mboyve Michael opu’ã hag̃ua. Ha’e hína pe mbohapyha ánhel marandu oñemoherakuãva Espíritu Santo oñehẽmbárõ aja. Daniel ohechauka pe marandu mokõive henda rehegua ramo. Pe marandu “yvate gotyo-gua” ombopochýva papadope ha’e pe marandu ohechakuaaukáva pe “mburuvicha yvate gotyo-gua” ramo pe pokatu papal, ha pe marandu “kuarahyresẽ-gua” ha’e pe marandu kuarahyresẽyguakuéra rehegua, upéva hína Islam. Añetehápe, oguereko avei ambue he’iséva iñimportánteva, ha katu kuarahyresẽ ha’e peteĩ ta’anga Islam rehegua, ha pe anticristo ha’e pe añetegua Mburuvicha Yvate Gotyo-gua japu hag̃uáicha oñemoĩva. Pe mbohapyha ánhel marandu, omomarandúva ani hag̃ua ojehupyty pe yvate gotyo-gua mburuvicha marka (pe mymba marka), omomarandu avei Islam oinupãtaha pe puntope pe tekoaña kópa henyhẽmbaitéma jave Estados Unidos-pe g̃uarã, ha Estados Unidos omyenyhẽ hekoaña kópa pe léi domingope.

Apocalipsis trece, oñepyrũvo versíkulo once-gui ha upéi tenonderã, omombe’u pe profétika rembiasakue peteĩchaguaite, ha avei oñepyrũ pe ára paha-pe, ary 1798-pe.

“Mávapa tetã Pyahu Yvýpe oĩva ary 1798-pe opuʼãva poder-pe, omeʼẽvo promésa mbarete ha tuichakue rehegua, ha ogueraháva yvóra atención? Pe símbolo jeiporu ndohejái mbaʼeveichagua porandu. Peteĩ tetã, ha peteĩnte, ombohovái ko profecía remimombeʼupy; ohechauka hesakã hag̃uáicha Tetã peteĩ reko Amérikagua Joaju rehe.” The Great Controversy, 440.

Pe tembiasakue profético oñembohape Apocalipsis trece, versículo once guive dieciocho peve, peteĩchaite oñembohapeháicha Daniel once, versículo cuarenta guive cuarenta y cinco peve. Oiko haguéicha umi versículo Daniel-pe, Estados Unidos rembiapo rehegua mombe’u opa pe gracia ñemboty reheve, Estados Unidos ombohapévo yvórape omoneĩ hag̃ua pe mymba marka. Upéi, oiko haguéicha Daniel once-pe, pe marandu ko aravopegua oñepresenta capítulo catorce-pe. Ha’e peteĩchaite estructura mokõive pasáhepe, peteĩnte jepivegua iñambuehápe: Daniel versículo-kuéra omombe’u hína umi actividad papal rehegua, ha Apocalipsis trece ohechauka Estados Unidos rembiaporã. Umi mokõi línea rupive jajuhu Apocalipsis capítulo diecisiete omoingeha pe tembiasakue peteĩchagua, ha katu omomba’eguasuve pe dragón rembiapo, ojehechaukáva diez mburuvicha guasu ramo, ha’ekuéra niko Naciones Unidas. Umi mbohapy capítulo oñehesa’ỹijóva, línea ári línea, ohechauka pe dragón, pe mymba ha pe proféta japu rembiapo, ha capítulo dieciséis-pe ko’ãva ogueraha yvórape Armagedón-pe; upévare iñimportánte Juan oikuaauka ñandéve capítulo diecisiete oñepyrũ jave, peteĩva umi ánhel apytégui, umi oñohẽ va’ekue umi siete plaga pahague, ouha he’i hag̃ua Juan-pe pe Roma kuña rekovai ñehusga rehegua.

Ha ou peteĩ umi siete ánhelgui, pe oguerekóva umi siete kópa, ha oñeʼẽ chendive heʼívo chéve: Eju koʼápe; ahechaukáta ndéve pe jehusgakue pe kuña reko vaígua guasu rehe, pe oguapýva heta y ári; hendive umi mburuvicha guasu yvy arigua oporomoakãratĩ, ha umi oikóva yvy ape ári okaʼu pe vino osẽva heko vaígui. Apocalipsis 17:1, 2.

Miller-guakuéra ndive pe asunto vaʼekue Roma pagána ha Roma papal rehegua, ha katu ipahápe pe asunto haʼe pe joaju mbohapy hendáicha. Oiko haguéicha imombeʼu porãme umi mbohapy mbarete capítulo doce ha trece-pe, upéicha avei haʼe omombeʼu porã pe kuña capítulo diecisiete-pegua haʼeha papado.

“Kuña [Babilonia] Apocalipsis 17-pe oñemombe’uha oĩha ‘oñemonde pytãũ ha pytã mbarete reheve, ha oñembojegua hag̃ua óro, ita hepyetereíva ha pérola reheve, oguerekóva ipope peteĩ kópa óroguigua henyhẽva mba’e hag̃ua ñaña ha ky’a reheve: …ha ijakã rehe ojehai va’ekue peteĩ téra, “Ñemimby, Babilonia Guasu, tekovai kuñanguéra sy.” He’i maranduhára: “Ahecha kuri pe kuña oka’uha umi imarangatúva ruguy rehe, ha Jesús mártir-kuéra ruguy rehe.” Avei oje’e Babilonia ha’eha ‘upe táva guasu, oisãmbyhýva yvy ruvicha guasu kuéra ári.’ Apocalipsis 17:4–6, 18. Pe pokatu, hetaeterei sa’arykuéra aja omombaretéva ipoguýpe mburuvicha guasu kuéra Cristiandadgua rehe despotikamente, ha’e Roma.” The Great Controversy, 382.

Upéicharõ, araka’e piko oñepyrũ pe tembiasakue profético ojehechaukáva capítulo diecisiete-pe?

Upéicha che rerahaha Espíritupe desiértope; ha ahecha peteĩ kuña oguapyha peteĩ mymba pytãmbýva ári, henyhẽva téra kuéra ñemongaraíva rehegua, oguerekóva siete akã ha diez hatĩ. Ha pe kuña oĩ ñemonde pytãũ ha pytãme, ha oñembojegua óro reheve, ita hepyetereíva ha perla kuéra reheve, oguerekóvo ipope peteĩ kópa óroguigua henyhẽva mba’e jeguaru ha imarangatu’ỹva hekovai rehegua. Ha ijakã renondépe oĩ peteĩ téra ojehaíva: MISTERIO, BABILONIA GUASU, TEKOVEVAIKUÉRA SY HA YVY ARIGUA JEJEGUARU KUÉRA SY. Ha ahecha pe kuña oka’uha umi imarangatúva ruguy rehe, ha Jesús mártir kuéra ruguy rehe; ha ahechávo chupe, ajepy’amongetaiterei mba’éichapa upéva. Apocalipsis 17:3–6.

Ani hag̃ua Juan ohecha pe kuñáme, profétikamente ojegueraha chupe pe desiértope, upe Juan voi ohechauka vaʼekuéma mokõi testígo ndive, apocalipsis capítulo 12-pe, umi mil doscientos sesenta ary de gobierno papal ramo.

Ha pe kuña okañy desiértope, upépe oguereko peteĩ tenda Tupã ombosako'íva chupe g̃uarã, ikatu hag̃uáicha oñangareko hese hikuái upépe mil mokõi sa'y ary ha sesenta ára pukukue.... Ha upe kuñáme oñeme'ẽ mokõi pepo peteĩ taguato guasu rehegua, ikatu hag̃uáicha oveve desiértope, hendápe, upépe oñemongakuaa hag̃ua chupe peteĩ ára, ha ára-kuéra, ha mbyte ára pukukue, mbói rovagui. Apocalipsis 12:6, 14.

Juan oñembohasámi profétikamente pe desiérto pehẽngue ára-pe, ha katu pe versíkulo mbohapy guive tenonderãme he’i porãite moõpa umi mil doscientos sesenta ary ryepýpe Juan oñembohasáva’ekue, pe kuña niko oĩmava’ekue oka’u hag̃uáicha pe tuguy ñembojere reheve, ha ha’e ojeherómava’ekue voi “tekoreíva sy”. Juan oñembohasámi pe desiérto pehẽngue ára pahápe, pe kuña o’u haguérema pe tuguy ñembojere rehegua ha umi tupão protestánte ojevymamava’ekue hína hendápe ha oiko imembykuñanguéra ramo, pe árape ha’e ojekuaaukágui “tekoreíva sy” ramo. Ha’e orekóma va’ekue imembykuñanguéra. Juan testimónio kapítulo diecisiete-pe oñepyrũ 1798-pe, upéicha avei pe tembiasakue profétika peteĩchagua ohechaukáva pe mymba Daniel once-pe ha pe maranduhára japu Apocalipsis trece-pe.

Oĩháicha avei ambue mokõi línea ndive, capítulo diecisiete oñemohu’ã vove, capítulo dieciocho upéi omombe’úma pe marandu upe aravopegua. Mbohapy línea profética, peteĩteĩ pe joaju mbohapývape g̃uarã. Opavave ojehechauka peteĩcha pe estructura histórica ári oñepyrũva 1798-pe ha osegíva pe gracia ñemohu’ã peve, ha opavave mbohapy omomba’eguasu pe marandu paha ñe’ẽmondýiva.

Habacuc Rembipyrã oñe’ẽ Apocalipsis diecisiete rehe hetave mba’e reheve ha ipypuku hag̃uáicha, upévare ko’ág̃a ahasáta pe ñe’ẽnga pe capítulo ohechaukávape poapy tetãnguéra profecía bíblica pegua.

Koʼápe oĩ pe akã iñarandúva. Umi siete akã haʼe siete yvyty, hiʼári pe kuña oguapy. Ha oĩ siete mburuvicha guasu: po oityma, peteĩ oĩ, ha ambue gueteri ndoúi; ha oguahẽ vove, sapyʼami opytavaʼerã. Ha pe mymba ñarõ oĩvaʼekue, ha koʼág̃a ndaipóri, upéva voi hína pe ochoha, ha osẽ umi sietegui, ha ohóta ñehundipápe. Apocalipsis 17:9–11.

Daniel he'i Nabucodonosorpe: “Nde hína ko akã órogui guigua.”

Ha opa rupi oikove yvypóra ra’ykuéra, mymba ñupegua ha guyra yvágagui ome’ẽ nde pópe, ha nde moĩ mburuvicha opa umíva ári. Nde hína ko akã óropegua. Daniel 2:38.

Daniel avei he'i Nabucodonosórpe: “Nde, mburuvicha guasu, nde hína mburuvichakuéra ruvicha.”

Nde, mburuvicha guasu, nde hína peteĩ rréi umi rréi apytépe; yvágagui Tupã ome'ẽgui ndéve peteĩ rréino, pokatu, mbarete ha tekomimbipa. Daniel 2:37.

Nabucodonosor va’ekue pe “akã” ha ha’e va’ekue peteĩ mburuvicha guasu, ha’e ha avei peteĩ mburuvicha guasu umi mburuvicha guasu apytépe, pórke ombohechauka pe tenondegua umi tetãnguéra apytégui ta’ãnga ohechaukáva. Nabucodonosor va’ekue pe mburuvicha guasu ojehechaukáva óro rupive, ha ambue tetãnguéra ha mburuvicha guasu-kuéra ojehechaukáta ambue itakuéra rupive pe ta’ãngape, ha katu Nabucodonosor tenonde ypy, upévare ha’e pe mburuvicha guasu umi mburuvicha guasu apytépe. Ambue nivel, ko’ág̃a ndajajepy’apymo’ãi hese, ha’e pe Babilonia rréino ohechaukaha pe rréino ohekáva ojapo hag̃ua peteĩ Cristo ra’ãnga japu, ha Cristo ha’e pe añetegua Mburuvicha Guasu umi mburuvicha guasu apytépe.

Isaías testimonio oñepyrũ hag̃uáicha umi profesía mokõi mil po ciento mokõipa ary rehegua (Levítico veintiséis-pegua siete tiempos), Isaías ohechauka mburuvichakuérape akãramo.

Siria akã hína Damasco, ha Damasco akã hína Rezín; ha sesenta y cinco áño ryepýpe Efraín oñembyai hag̃uáicha ndaiporimo’ãi hag̃ua tetã ramo. Ha Efraín akã hína Samaria, ha Samaria akã hína Remalías ra’y. Ndapejeroviáiramo, añetehápe ndapeñemopyendamo’ãi. Isaías 7:7, 8.

Isaías oñemoĩnte ohechauka hag̃ua pe ñepyrũrã umi mokõi período de tiempo mokõi mil quinientos veinte ary peve rehegua, ojejapóva pe reino yvategua Samaria rehe ha pe reino yvýpeguágui Judá rehe; ha ojapóvo upéva omoinge mokõi testígo ohechaukáva pe táva guasu peteĩ tetãmegua ha’eha iñakã, ha pe mburuvicha guasu ha’eha pe táva guasu akã. Peteĩ “akã” ha’e peteĩ mburuvicha guasu ha peteĩ reino. Pe Revelación-pe, upe línea de profecía oñemomba’e jey Daniel-peguáicha.

Upévare, Juanpe ojegueraha jave ary 1798-pe ha oñemoĩ jave henondépe pe enigma ohechaukáva oĩha siete “akã”, ha’e ohechakuaa upéva he’iseha oĩha siete rréino. Upéi oñembo’e chupe cinco umi akã térã rréino-gui ho’áma hague. Ary 1798-pe pe poha rréino marandu-profético Bíblico rehegua ramoitéma ho’a, ohupytývo peteĩ ai omanohague-icha, upe rire jepe oñemonguerátava.

Juan, oĩva pe ára paha rembe’y rembiasakuepe ary 1798-pe, avei oñemombe’u chupe peteĩ akãgui “oĩha”. Pe sexto reino marandu profético bíblicogua oñepyrũkuri 1798-pe; upévare, Juan oñegueraha ramo proféticamente 1798-pe, pe reino upérõ oĩva ha’e Estados Unidos, ha avei oñemomarandu chupe pe séptimo reino gueteriha tenonderã 1798-gui, ndoguahẽi gueteri haguére. Pe séptimo reino gueteri tenonderãva 1798-gui ha’e Naciones Unidas, ojehechaukáva pa’ẽ mburuvicha guasu rupive, ha ha’e Apocalipsis diecisiete ñe’ẽmbyry. Péro oĩ avei peteĩ octavo, ha’éva umi siete apytégui. Roma tapiaite osẽ octavo ramo ha ha’e umi siete apytégui.

Oĩ heta mba’e oje’éva capítulo diecisiete rehegua, ha katu roñemomba’e mante hína umi poapy reino profecía bíblica pegua ojehechaukáva capítulo diecisiete-pe, ikatu hag̃uáicha jahecha mba’éichapa pe ñehesa’ỹijo Millerita rehegua irundy reino rehe oñembojoja pe poapy reino Apocalipsis diecisiete peguándi.

Rombohováta ko mbaʼe rehe pe artíkulo oúvape.