Rojapo gueteri hína Elías rehe, peteĩ símbolo profético ramo. Elías omoherakuã Acab-pe ndaiporimo’ãiha ama, iñe’ẽ rupi añoite, mbohapy áño pukukue.
Ha Elías, pe Tisbegua, Gileadgua rekove apytégui vaekue, he’i Acab-pe: Oikovéva Ñandejára Israel Jára, che añembo’yha henondépe, ko’ã áños pukukue ndaipóri mo’ãvéi ysapy térã ama, ndaha’éiramo che ñe’ẽ rupi. 1 Reyes 17:1.
Cristo he’i ñandéve Lucas kuatiápe, umi mbohapy ary añetépe ha’e hague mbohapy ary ha mbyte.
Ha he'i: Añetehápe ha'e peẽme, ndaipóri maranduhára oñemoneĩva hogayguakuéra apytépe. Ha añetehápe ha'e peẽme, heta viúda oĩ va'ekue Israel-pe Elías árape, yvága oñemboty jave mbohapy áño ha seis mése pukukue, ha tuicha ñembyahýi oiko opaite tetãme; upéicharõ jepe, Elías ndojejokoiete ni peteĩva hendápe, síno Sarepta-pe añoite, Sidón táva pegua, peteĩ kuña viúda rendápe. Lucas 4:24–26.
Umi mbohapy ary mbyte ary oiko Acab ha Jezabel tiémpope; upéicha rupi ojehechauka umi mbohapy ary mbyte profétiko 538 guive 1798 peve, upe jave papado, ojehechaukáva Jezabel ramo pe tupãóga Tiatíra-pe, ogoverna hague Ára Pytũ aja.
Upéicharamo jepe, areko mbovymi mba’e nde rehe aĩ hag̃ua, nde reheja rupi kuña Jezabel-pe, ha’e voi oñembohéra profetisa ramo, ombo’e ha ombotavy hag̃ua che rembiguáipe toñemoakãratĩ hag̃ua, ha ho’u hag̃ua mba’e ta’ãnga rehe oñekuave’ẽva. Ha ame’ẽ kuri chupe ára oñembopy’aguapy hag̃ua iñemoakãratĩgui; ha ha’e ndoñembopy’aguapýi. Péina, amomboíta chupe tupa’ẽ ári, ha umi oñemoakãratĩva hendive jehasa asy guasúpe, ndopy’aroviáiramo hikuái hembiapokuégui. Ha ajukáta imembykuérape mano rupive; ha opaite tupao oikuaáta cheha upe ohekáva py’a pypuku ha korasõnguéra; ha ame’ẽta peteĩteĩme pende apytépe pene rembiapokuéra he’iháicha. Apocalipsis 2:20–23.
Jezabel-pe oñeme’ẽ vaʼekue pe “tiempo oñearrepenti hag̃ua” haʼe vaʼekue mbohapy áño ha mbyte Elías árape, ha avei mbohapy áño profético ha mbyte ary 538 guive 1798 peve, pe pytũmbýpe pe papado ñemoñareʼỹ asýpe. Jezabel rehe ha mburuvichakuéra Europa-pegua ombojeheʼa vaʼekue hendive tekovaípe, pe castígo vaʼekue oñemombo hag̃ua chupekuéra peteĩ tupa jehasa asýpe ha imembykuéra manope. Oĩ vaʼekue avei ánga jerovia hag̃ua pe Edad Media aja, umíva avei oñemombo vaʼekue peteĩ tupa jehasa asýpe, ha katu umíva oikove vaʼerã. Oñemombo jave peteĩ tupa jehasa asýpe, pe osẽtava tekove umi jerovia hag̃ua guarã térã mano umi iñeʼẽrenduʼỹva guarã odepende vaʼekue hikuái ijapopyre rehe. Umi jerovia hag̃ua rembiasakue jehasa asy rehegua ogueru paciencia ha tekove. Iñembosakoʼiha jehasa asy rehegua opáta vaʼerã mbohapy áño ha mbyte pahávo gotyo, Elías osẽ mboyve Sarepta-gui omanda hag̃ua Acab-pe ohenói hag̃ua opa Israelpe Monte Carmelo-pe.
“Pe tupao ñemuhára ndopytái opaite pe periodo 1260 ary pukukue jave. Tupã ipy’a porãgui Itavayguakuérape omombyky pe tiempo ohasava’erã hikuái pe tataicha hakuetéva jehasa’asy. Oikuaauka jave pe ‘jehasa’asy guasu’ oútava’ekue pe tupao ári, pe Salvador he’i: ‘Ha umi ára ndajemombykyiramo, avave ndojesalvamo’ãi; ha umi poravo pyharekápe, umi ára oñemombykýta.’ Mateo 24:22. Pe Reforma pu’aka rupive, pe ñemuhára oñemohu’ã 1798 mboyve.” The Great Controversy, 266, 267.
Pe “tupãicha ñembyahýi renda” rehegua jehechakuaa papado rehegua “ojukáta iñemoñarekuérape mano reheve”; upéicharõ jepe, pe “tupãicha ñembyahýi renda” rehegua jehechakuaa oguereko vaʼekue peteĩ ñeʼẽmeʼẽ tekove rehegua umi hembiapo ohechaukáva ijerovia hag̃ua ipyʼaguapýpe, ojehechaukaháicha pe viuda Sareptagua memby kuimbaʼe manope.
Ha ojehu rire ko’ã mba’e, pe kuña ra’y, hógape oikóva jarýi, hasy; ha hasykatuete, ndaipóri hag̃uáicha pytu oheja va’ekue ipype. Upérõ ha’e he’i Elíaspe: Mba’e piko che rehegua nde ndive, nde Tupã kuimba’e? Reju piko che rendápe remandu’a hag̃ua che angaipa, ha rejuka hag̃ua che ra’ýpe? Ha ha’e he’i ichupe: Eme’ẽ chéve nde ra’y. Ha oguenohẽ chupe ijyva apytégui, ha ogueraha yvate koty guasúpe, upépe ha’e opyta haguépe, ha omoĩ chupe iñandyrúpe. Ha osapukái Ñandejárape, ha he’i: Ñandejára che Tupã, reporombohasa piko avei vai ko viúdape, che aikoha hendive, rejukávo ita’ýrape? Ha oñemyasãi pe mitã ári mbohapy jey, ha osapukái Ñandejárape, ha he’i: Ñandejára che Tupã, ajerure ndéve, tojevy jey ko mitã ánga ipype. Ha Ñandejára ohendu Elías ñe’ẽ; ha pe mitã ánga ojevy jey ipype, ha oikove jey. Ha Elías ojapyhy pe mitã, ogueru chupe yvate koty guasúgui ogópe, ha ome’ẽ jey isýpe; ha Elías he’i: Ma’ẽ, nde ra’y oikove. Upérõ pe kuña he’i Elíaspe: Ko’ág̃a aikuaa kóva rupive ndehaeha Tupã kuimba’e, ha Ñandejára ñe’ẽ nde jurúpe oĩha añetegua. 1 Reyes 17:17–24.
Pe viuda ohechakuaa Elías ha’eha “Tupã kuimba’e”, pórke “Ñandejára ñe’ẽ” ombojevy va’ekue hekove ita’ýrape, ha’e va’ekue pe ñe’ẽ “añetegua”. Pe mbohapy jey rupi Elías oñemyasãiva’ekue pe viuda ra’y ári, pe viuda oikuaa upéva Elías jurupe oĩva “ñe’ẽ” ramo “añetegua”. Pe ñe’ẽ hebreo ‘emeth’ oñembohasa ko pasáhepe “añetegua” ramo, ha oguerovia pe pu’aka poromoheñóiva Alpha ha Omega rehegua. Ha’e hína pe ñe’ẽ hebreo ojejapóva pe peteĩha, pakõiha mbohapyha ha pahaguéva letra alfabeto hebreopegua reheve, ha ohechauka pe Pu’aka ikatúva omoingove jey umi omano va’ekuépe.
Umi jerovia hag̃ua, umi ndijeroviáivaichaite pe “espacio” tiempo de prueba rehegua ojehechaukáva umi mbohapy áño ha mbyte rupive, orresivi vaʼekue pe juicio peteĩ “tupa jehasa asy” rehegua. Mano vaʼekue pe resultado umi mitãnguéra pe clase oho vaʼekuépe kuña rekoreíva rapykuéri, pe oikóva tekovai rehe ha omboʼéva paganismo doctrina-kuéra. Tekove oñemeʼẽ vaʼekue pe ambue clase-pe, pe oseguíva Elías ñemboʼe ha ogueroviáva pe Ñeʼẽ “añetegua” rehegua.
Kuña imena vaekue osegi Elías rembiapoukapy ogueru hag̃ua chupe y ha ome'ẽ hag̃ua chupe mbujape, ha iñe'ẽrendúvo proféta ñe'ẽme ohechauka umi jeroviapy rehegua Árype Yvytimbo Yma Thyatira pegua. (Iporã ojehechakuaa hag̃ua kóva: Elías omanda ramo pe kuña imena vaekuépe omongaru raẽ hag̃ua chupe, ha upéi omongaru hag̃ua ita'ýrape ha ijehe, pe ojehechaukáva hína ha'eha Elías ohupyty raẽha tembi'u ho'u hag̃ua. Ha'e raẽ ohupyty pe marandu, ha upéi pe iglesia.) Ojeikuaauka ñandéve umi hembiapokue umi jeroviaha rehegua tuichave hague ipahápe iñepyrũmbýgui.
Ha pe ánhel peve pe tupao Tiatíra-pegua ehai: Kóva he’i Tupã Ra’y, upe oguerekóva hesa tata rendyicha, ha ipykuéra itakuáicha brónse porã; Che aikuaa ne rembiapokue, ne mborayhu, ne rembikuái, nde jerovia, ne paciencia, ha ne rembiapokue; ha umi pahaguáva hetave umi ypyguágui. Apocalipsis 2:18, 19.
Umi jerovia ohechauka tembiapo porã pe “tiémpope” pe papado oñeme’ẽva’ekue chupe oñearrepenti hag̃ua, ha umi hembiapo ipahápe “hetave umi ypyguávagui”. Pe “tiémpo” opa hag̃uáicha, Cristo omondo pe pytũmbýpe osẽva mbyja, pe Reforma rehegua, omoñepyrũva’ekue pe tembiapo ndopytavéima hag̃uáicha ojeheja pe papado, pe ombo’éva’ekue pe tupãópe “toñemongakuaa tekovaipe, ha toukaru umi mba’e oñekuave’ẽva’ekue ta’ãnga tupãnguérape.”
Ha pe oganáva, ha oikóva che rembiapo rehe opa peve, chupe ameʼẽta puʼaka umi tetãnguéra ári: haʼe oguerekóta hesekuéra mburuvicha hag̃ua yvyra hierroguigua hag̃ua; ñaʼẽnguéra ñembyhyru ñaiʼũ apoha mbaʼyrúicha oñembyai hag̃ua peteĩchaite; péicha avei che ahupyty haguéicha che Ru gui. Ha ameʼẽta chupe pe mbyja pyharevegua. Pe oguerekóva apysa, tohendu mbaʼépa Espíritu heʼi umi iglesia-kuérape. Apocalipsis 2:26–29.
Cristo oreko “mbovymi mba’e” umi jeroviapy rehegua ikatúva he’i hag̃ua hesekuéra pe ijerovia hag̃ua oñepyrũvo pe “tiempo” oñeme’ẽva’ekue papado-pe oñearrepenti hag̃ua, ha’ekuéra oheja haguére Jezabel-pe, “ha’e voi oñembohérava profetisa, ombo’e ha ombotavy hag̃ua che rembiguáipe oporomoakãratĩ hag̃ua ha ho’u hag̃ua mba’e oñekuave’ẽva’ekue ta’ãngakuérape.” Péro pe “tiempo” paha gotyo umi jerovia hag̃ua opytáva ndohasymo’ãvéima papado-pe osegi hag̃ua iñembotavykuérape.
“Pe siglo catorce-pe opu'ã Inglaterra-pe pe ‘Ñemyatyrõrã mbyja ko’ẽmbota’. Juan Wycliffe ha'e va'ekue pe marandu reruhára ñemyatyrõ rehegua, ndaha'éi Inglaterra añónte hag̃ua, síno mayma cristiandad rehe guarã. Pe tuicha protestа Roma rehegua, oñeme'ẽ haguére chupe toikuaauka, araka'eve ndopytamo'ãi hag̃ua oñembogue. Upe protesta ombohape pe ñorairõ, oguahẽ va'erã va'ekue pe sãso yvyporakuéra rehegua, tupãónguéra rehegua ha tetãnguéra rehegua.” The Great Controversy, 80.
Tembi’u Tupã rembiguái okarúva ha’e umi doctrina térã marandu ha’ekuéra ohupytýva. Tekovai ha’e pe tupaogua oiporu hag̃ua mburuvichakuéra retã mba’epu’aka omoañete hag̃ua ñemoĩmbaretépe idólatra doctrina-kuéra. Pe “aravo” Jezabel oñeme’ẽ va’ekue hag̃ua oñembyasy, pe tupaogua okañy hag̃ua ñu meguápe oñeñangareko hag̃ua.
Ha pe kuña oñani pe desiérto-pe, upépe oguereko peteĩ tenda Tupã ombosako’iva’ekue chupe g̃uarã, upépe oñembyahýi hag̃ua chupe mil mokõi ciento sesenta ára pukukue…. Ha pe kuñáme oñeme’ẽ mokõi pepo peteĩ taguato guasu rehegua, ikatu hag̃uáicha oveve desiérto-pe, hendápe, upépe oñemongaru hag̃ua peteĩ ára, ha árakuéra, ha mbyte ára, mboi rova-gui. Ha pe mboi omosẽ ijuru-gui y peteĩ ysyry guasuicha pe kuña rapykuéri, ikatu hag̃uáicha ogueraha chupe pe ysyry. Ha yvy oipytyvõ pe kuñáme, ha yvy ojurupe’a, ha omokõ pe ysyry pe dragón omosẽva’ekue ijuru-gui. Apocalipsis 12:6, 14–16.
Jezabel ha Acab ñembyahýi aja, Abdías ohechauka pe ñangareko oñeme’ẽva’ekue desiérto rupive pe ára papal poguýpe.
Ha Acab ohenói Abdíaspe, ha'éva hóga rehegua ruvicha. (Abdías katu okyhyje eterei va'ekue Ñandejáragui; ha péicha oiko rire Jezabel ojuka jave Ñandejára maranduharakuérape, Abdías ogueraha cien maranduharakuérape, omokañy hag̃ua cincuenta-cincuenta peteĩ itakuápe, ha omongaru chupekuéra mbujape ha ýpe.) 1 Reyes 18:3, 4.
Abdías rembiapo omoñemíkava profétakuérape cincuenta-cincuenta yvykua kuérape, ha’e pe símbolo pe tenda desiértope Tupã ombosako’íva omongaru hag̃ua umi jeroviapyha, omboykekuéva ho’u hag̃ua pe papado doctrinakuéra ha avei omboykekuéva omoneĩ hag̃ua pe joaju marangatu’ỹ oñerepresentáva heko vai rupive mburuvichakuéra Európagua ndive. Pe ára pukukue Elías oñembohováiva pe viuda de Sarepta rendápe tembi’urã ha ñangarekorã Jezabel ha Acab-gui, ha’e pe ára pukukue tupao okañy hag̃ua pe desiértope, ha pe tenda Tupã ombosako’íva chupekuéra g̃uarã oñerepresenta va’ekue Abdías rembiapo rupive.
Elías rãnguéra ñemimby Sareptape, hérava “Zarephath” hebreo-pe, he’ise mopotĩrã. Opa rire pe ára oñeme’ẽva Jezabel-pe oñembyasývo hag̃ua, Elías oho Obadías rendápe ha ohenói Acab-pe ombyatypa hag̃ua opa Israel-pe Carmelo-pe.
Ha mburuvicharã Obadías oho aja tape rehe, péina ápe, Elías ojuhu chupe; haʼe oikuaa chupe, hoʼa hova yvýre ha heʼi: “Nde piko che ruvicha Elías?” Haʼe ombohovái chupe: “Che hína; tereho, ere nde ruvichápe: Péina ápe, Elías oĩ koʼápe.” 1 Reyes 18:17, 18.
Elías oiko kuña viuda Sareptapegua ndive oĩhague ára ojoguaiterei pe Edad de las Tinieblas rehe. Pe tembiasakuepe Elías ha pe kuña viuda rehegua, ha’e ombyaty mokõi yvyra’i, ha’e niko oĩma omano hag̃uáicha. Peteĩ kuña viuda, profecíape, he’ise peteĩ iglesia, ha ha’e orrepresenta pe iglesia desierto-pe oĩva, oĩmava omano hag̃uáicha.
Ha ehai pe angel tupaopegua Sardis peguápe ehai: Péicha he’i pe oguerekóva umi siete Espíritu Tupãgui ha umi siete mbyja; aikuaa nde rembiapokue, reguerekoha téra reikovéva, ha reime hag̃ua omanóvaicha. Eñatende porã, ha emombarete umi mba’e hembýva, ha oĩva omanombátava: ndaguerohorýigui nde rembiapokue oñemohu’ãmbaitépe Tupã renondépe. Apocalipsis 3:1, 2.
Ha’e oiko kuri “ombyaty mokõi yvyra”, ha ojepreparávo ikuérape guarã, Elías ojoko chupe.
Ha Ñandejára ñe'ẽ ou hendápe, he'ívo: Epu'ã, tereho Sareptápe, Sidón mba'évape, ha eiko upépe. Péina, che amanda peteĩ viúda kuñáme upépe oñangareko hag̃ua nde rehe. Upévare ha'e opu'ã ha oho Sareptápe. Ha oguahẽvo táva rokẽme, péina, pe viúda kuña oĩ upépe ombyatývo yvyra'i; ha ha'e ohenói chupe ha he'i: Egueroúna chéve, ajerure ndéve, michĩmi y peteĩ mba'yrúpe, che aikuaa hag̃ua ay'u. Ha ha'e ohóvo ogueru hag̃ua, ha'e ohenói jey chupe ha he'i: Egueroúmína chéve, ajerure ndéve, peteĩ pehẽngue mbyja nde pópe. Ha'e katu he'i: Oikovéicha Ñandejára nde Jára, ndarekói peteĩ mbyja, peteĩ po'aguĩnte arína peteĩ mba'yrúpe ha michĩmi aséite peteĩ hykúpe; ha, péina, ambyaty mokõi yvyra'i, aikévo hag̃ua ha ambosako'i hag̃ua che ha che ra'y peguarã, ja'u hag̃ua ha upéi ñamano. 1 Reyes 17:8–12.
Sarepta rembirekove ojoguakuaína kuri “mokõi yvyra’i”. Ko rembirekove oñete jerovia hag̃ua umi ijeroviáva rehe Jezabel tiempope. Ita’ýra katu oñete hag̃ua umi Thyatira rembiasakue aja omanóva’ekue pe ñe’ẽme’ẽ reheve oñemoingove jeýta hag̃ua pe ñemoingove jeýpe peteĩha.
Ha ahecha guapyha, ha oguapy hesekuéra, ha oñeme'ẽ chupekuéra huísio; ha ahecha umi oñakã'o va'ekue ánga Jesús rehehápe ome'ẽ haguére testimónio, ha Tupã ñe'ẽ rehehápe, ha umi ndojeroviai'ỹ va'ekue mbói guasúre, ni ta'ãngáre, ha noñemoĩri va'ekue hováre térã ipope imárka; ha oikove jey ha oguapy mburuvicha Cristo ndive mil áño. Péro umi ambue omanóva ndoikove jeýi pe mil áño opa peve. Kóva hína pe jeikove jey peteĩha. Ovy'a ha imarangatu pe oikéva pe jeikove jey peteĩhápe; umívare pe mano mokõiha ndorekói pokatu, síno ha'éta Tupã ha Cristo pa'i, ha oguapýta mburuvicha hendive mil áño. Apocalipsis 20:4–6.
Pe viúda avei ohechauka umi mbovymi Sardis-pe, haʼekuéra oĩva’ekue porã ha oñemeʼẽva’ekue chupekuéra ao morotĩ.
Reguereko mbovymi téra Sardis-pe, ndogueruvichái ijao; ha oguatáta chendive morotĩme, ha’ekuéra oĩgui upévarã. Pe ogana vaʼerã, upéva oñemonde vaʼerã ao morotĩme; ha che ndaikuaái moʼãi héra pe kuatiañeʼẽ tekove rehegua-gui, ha amombeʼúta héra Che Ru renondépe ha hemimboukuéra renondépe. Apocalipsis 3:4, 5.
Umi oĩva pe irundyha tupãópe Tiatírapegua, omano vaʼekue jeroviahápe, ojehechaukáva viuda raʼy rupive, oñemeʼẽ ao morotĩ pe poha sellope.
Ha oñemboty rire pe sello poha, ahecha pe altar guýpe umi ojejukava'ekue ánga Tupã ñe'ẽ rehehápe, ha pe testimonio ha'ekuéra oguerekóva rehe: ha osapukái hikuái peteĩ ñe'ẽ hatãme, he'ívo: Mboy araka'e peve, Ñandejára, marangatúva ha añeteguáva, nderehusgái ha nerepy'aguasúi ore ruguy rehe umi yvy ári oikóva ári? Ha oñeme'ẽ peteĩteĩme ao morotĩ; ha oñe'ẽ chupekuéra, topytu'u gueteri sapy'ami, peve oñembotýta hag̃ua avei iñirũnguéra tembiguái ha ijoyke'ykuéra, ojejukátava ha'ekuéraicha. Apocalipsis 6:9–11.
Ypy Pytũmby Árape guare mártir-kuérape oñeme'ẽ ao morotĩ, ha oñeñe'ẽ chupekuéra topytu'u hag̃ua heñóiha rupi, ambue aty mártir papal-gua ojejukáta peve, ha'ekuéra ojejuka haguéicha. Ha'ekuéra ojeporojuka va'ekue papado rupive mbohapy ary ha mbyte pukukue jave, ha oñepromete chupekuéra ipahápe papado ojehusgáta haguã, péro ndaha'éi peteĩ mokõiha aty mártir papal-gua ojejuka mboyve, pe apañuãi oúvama léi domingo rehegua aja. Hermana White ombojoaju mártir-kuéra jerure juicio rehegua papado ári, mokõi jehasa hag̃ua Apocalipsis kuatiápe.
“Pe quinto sello ojepe’ávo, Juan, pe Revelador, visiónpe ohecha pe altár guýpe umi aty ojejukáva’ekue Tupã Ñe’ẽ rehehápe ha Jesucristo testimónio rehe. Upe rire oúma umi escena oñemombe’úva Apocalipsis capítulo 18-pe, upépe umi jeroviapy ha añeteguáva ohenói osẽ hag̃ua Babilóniagui. [Apocalipsis 18:1–5, oñecita.]” Manuscript Releases, volumen 20, 14.
Apocalipsis 18:1–5 ohechauka umi mokõi ñe'ẽ versíkulo peteĩha ha irundyha pegua. Pe mokõiha ñe'ẽ ha'e pe henói osẽ hag̃ua Babilonia-gui, ha upéva omarka pe ñepyrũ arapokõindy ára léi rehegua ñemuhára, upe jave pe movimiento mbarete ánhel mbohapyha pegua ohenói Tupã atýra ambuépe osẽ hag̃ua Babilonia-gui. Ha'e avei omoĩ pe pasáhe pe quinto sello-gua pe séptimo sello ñepyrũme.
“[Apocalipsis 6:9–11 oñehenói]. Ko’ápe ojehechauka va’ekue Juánpe ta’ãngamýi ndaha’éiva añeteguápe, síno umi oikótava peteĩ ára rendápe tenonderãme.”
“Apocalipsis 8:1–4 oñecita.” Manuscript Releases, volumen 20, 197.
Apocalipsis capítulo ochope, versículo peteĩ guive irundy peve, ojepe’a pe séptimo sello.
Haʼe oipeʼa rire pe séllo porundy, oiko kirirĩ yvágape ku media óra rupi. Ha ahecha umi siete ánhel oĩva Tupã renondépe; ha chupekuéra oñemeʼẽ siete trompéta. Upéi ou ambue ánhel ha oñemboʼy pe altár ykére, oguerekóva peteĩ kavureʼy óroguigua; ha oñemeʼẽ chupe heta insiénso, hag̃ua hag̃ua upéva opa umi marangatúva ñemboʼe ndive pe altár óroguigua oĩva tróno renondépe ári. Ha pe tatatĩ osẽva pe insiénsogui, ouvaʼekue umi marangatúva ñemboʼe ndive, ojupi Tupã renondépe pe ánhel po guive. Apocalipsis 8:1–4.
Ñembo’e umi mártir Arapokõindy Pytũmbygua, pe quinto sello-pe ojeruréva Tupãme ogueru hag̃ua juicio kuña itekovaíva ári, oporomonda vaíva yvy ruvicha kuéra ndive, ojupi “Tupã renondépe”, pe séptimo sello ojepe’ávo. Pe inspiración ombojoaju pe séptimo sello jepe’a, Apocalipsis dieciocho pegua mokõiha ñe’ẽ ndive, upéva pe mokõiha ñe’ẽme Tupã imandu’a hague hembiapo vai kuéra rehe, ha upéi omokõiha ijúicio hi’ári. Peteĩ jeýnte Arapokõindy Pytũmbygua mártir kuérape g̃uarã, ha ambue peteĩ jey pe tuguy ryru guasu domingo léi apañuãi rehegua rupi.
Ha ahendu ambue ñe'ẽ yvágagui, he'íva: Pesẽ chugui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peẽ peike hag̃ua hendive iñangaipakuérape, ha ani hag̃ua pejapyhy hag̃ua umi mba'asy vai oguerúva. Iñangaipakuéra niko oguahẽ yvágape, ha Tupã imandu'a hese iñañanguére. Peme'ẽ chupe hembiapokuére ojapoháicha penderehe, ha pemokõi hag̃ua chupe mokõi jevy hembiapokuéra he'iháicha; pe kópa ha'e omyenyhẽ haguépe, pemyenyhẽ chupe mokõi jevy. Apocalipsis 18:4–6.
Mbovymi Sardis pegua ndoky’ái hejao, ohechauka umi osẽ va’ekuépe pe tembiasakue Tiatira rehegua opá va’ekue 1798-pe. Ojehechauka chupekuéra pe viuda Sarepta guáicha, peteĩ viuda ohóva va’ekue pe ñemendápe 1844-pe.
“Cristo ouva ñande pa’i guasu ramo pe lugár santísimope, pe santuario ñemopotĩrã rehehápe, ojehechaukaháicha Daniel 8:14-pe; pe Yvypóra Ra’y ou hag̃ua pe Ymaguare Árape rendápe, ojehechaukaháicha Daniel 7:13-pe; ha pe Ñandejára ou hag̃ua Itémplo-pe, omoherakuãva’ekue Malaquías, ha’e peteĩchante mba’e ojehuva’ekue ñemombe’u; ha kóva avei ojehechauka pe ména omendátava ou hag̃ua pe ñemendápe, Cristo omombe’u hag̃uáicha pe parábola diez virgen-kuéra rehegua, Mateo 25-pe.” The Great Controversy, 426.
Kuña imenáva, omanombotátagui, ombosako’i hína kuri iñembi’u paha, Elías katu he’i chupe tomongaru hag̃ua ichupe. Ha’e ohechauka umi mbovymíva jeroviapýva Tiatírape, ohóvo oiko hag̃ua umi mbovymíva jeroviapýva Sárdispe ombyatyva’ekue “mokõi yvyra” peteĩ “tata” rehehápe.
Mokõi “yvyra” ohechauka mokõive óga Israel yma guaréva, ojeapyrũva’ekue paganis rehe ha upéi papalis rehe, ha katu ojejapo va’erãva’ekue oñembyaty hag̃ua oñondive ha ojejoaju hag̃ua “peteĩ yvyra” ramo, tembiasakue 1798 guive 1844 peve.
Ñandejára ñe'ẽ ou jey chéve, he'ívo: Avei nde, yvypóra ra'y, ejapyhy peteĩ yvyra ha ehai hi'ári: Judá rehehápe, ha Israel ra'ykuéra ikompañéroke rehehápe; upéi ejapyhy ambue yvyra, ha ehai hi'ári: José rehehápe, Efraín yvyra rehehápe, ha opa Israel róga ikompañéroke rehehápe. Ha embojoaju peteĩre ambue peve, oiko hag̃ua peteĩnte yvyraramo nde pópe. Ha ne retãyguakuéra ta'ýra oñe'ẽ ramo ndéve, he'ívo: Nderehechaukamo'ãi piko oréve mba'épa he'ise ko'ãva? Ere chupekuéra: Péicha he'i Ñandejára Tupã: Péina ápe, ajapyhýta José yvyra, oĩva Efraín pópe, ha Israel ñemoñarekuéra iñirũnguérape, ha amoĩta hendive, Judá yvyra ndive, ha ajapóta chuguikuéra peteĩnte yvyra, ha ha'éta peteĩnte che pópe. Ha umi yvyra rehápe rehaíva oĩta nde pópe hesakuéra renondépe. Ha ere chupekuéra: Péicha he'i Ñandejára Tupã: Péina ápe, ajapyhýta Israel ra'ykuérape umi tetã ambuégui, moõpa oho hikuái, ha ambyatýta chupekuéra opa lado guive, ha aguerúta chupekuéra ijyvýteépe. Ha ajapóta chuguikuéra peteĩ tetãnte upe yvýpe, Israel yvytykuéra ári; ha peteĩ ruvicha guasu añoite oisãmbyhýta chupekuéra opavavépe; ha ndaikomo'ãvéima mokõi tetãrõ, ni ndojepartimo'ãvéima mokõi mburuvichaguasurãme araka'eve. Ha nomongy'amo'ãvéima ijupekuéra ta'angakuérare, ni mba'e jeguaru hag̃uare, ni peteĩve hembiapo vai rehe; ha che asálvata chupekuéra opa hendáguio oikohaguépe, upépe opeka hague, ha amopotĩta chupekuéra; ha upéicha ha'éta hikuái che retãygua, ha che aikóta Ijarakuéra. Ha che rembiguái David oikóta mburuvicha guasu ramo hi'árikuéra; ha opavave oguerekóta peteĩnte ñangarekoha: oguatáta hikuái che huísio kuérape, ha oñangarekóta che léi kuéra rehe, ha ojapóta umíva. Ha oikóta hikuái upe yvýpe ame'ẽ va'ekue Jacob che rembiguáipe, pe yvýpe pende ru ypykuéra oiko haguépe; ha oikóta hikuái ipype, ha'ekuéra, ha ita'ýra kuéra, ha ita'ýra kuéra ra'ykuéra opa ára g̃uarã; ha che rembiguái David oikóta huvicha ramo hi'árikuéra opa ára g̃uarã. Avei ajapóta hendivekuéra peteĩ joaju py'a guapy rehegua; ha'éta peteĩ ñe'ẽme'ẽ opa árarãva hendivekuéra; ha amoĩta chupekuéra, ha ambohetáta chupekuéra, ha amoĩta che tupaopy mbytepekuéra opa ára g̃uarã. Che róga karanda'y guýpe guáva avei oĩta hendivekuéra; heẽ, che aikóta Ijarakuéra, ha ha'ekuéra oikóta che retãygua. Ha umi tetã ambue oikuaáta cheha Ñandejára, amopotĩva Israel-pe, che tupaopy oĩ vove mbytepekuéra opa ára g̃uarã. Ezequiel 37:15–28.
Elías osẽ vove Sarepta-gui ohenói hag̃ua Acab-pe ha opa Israel-pe Monte Carmelo-pe, pe iglesia viuda okañýva desiértope ombyaty hína mokõi yvyra tata oñemopotĩ hag̃uápe pe viúda upe ñemendárõ mboyve ára 22 jasypa 1844-pe. Pe ñembyaty mokõi yvyra rehegua ha’e pe ñembyaty pe movimiento millerita rehegua, oñemboguapýva pe paha sesenta y cinco ary pukukue ojehechaukáva Isaías siete-pe. Pe reino yvate gotyo oguereko va’ekue Moisés jehovasa vai 723 a.C. guive 1798 peve, ha pe reino sur gotyo oguereko upe jehovasa vai peteĩcha 677 a.C. guive 1844 peve. Áño 1844-pe, umi ñemoñare espiritual umi mokõi tetã literal rehegua oñembyaty oñondive peteĩ yvyra ramo, térã peteĩ tetã ramo.
Mba’eve ndaha’éiramo, Ezequiel omyesakã mokõi yvyraha’iha mokõi tetã, ha upéi oiko hag̃ua peteĩ tetãnte.
Síria akã hína Damasco, ha Damasco akã hína Rezín; ha sesenta ha cinco ary ryepýpe Efraín oñembyai hag̃ua, ani hag̃ua tetã ramo. Ha Efraín akã hína Samaria, ha Samaria akã hína Remalías ra’y. Napejeroviáiramo, añetehápe ndapeñemopyendamo’ãi. Isaías 7:8, 9.
Ndajaroviamo'ãiramo pe profesía sesenta y cinco ary rehegua, ndañamoĩmbáimo'ãi.
Romoĩta vaʼerã Elías simbolismo pe artíkulo oúvape.