Pe ára pahápe, ary 1798-pe, ojepe’a hag̃ua pe ñe’ẽ maranduhára ysyry Ulái rehegua Daniel, kapítulo ocho ha nueve-pe, ha oñembopu William Miller-pe Elías espíritu ha pokatupe oñemombe’u hag̃ua hi’aguĩha Ñandejára juicio.
“William Miller ha umi irũ omba’apóva hendivekuérape oñeme’ẽkuri opredika hag̃ua pe ñe’ẽmondo ñemomarandu América-pe. Ko tetã oiko pe movimiento guasu Adventista mbytépe. Ko’ápe ae pe profesía pe maranduhára peteĩha rembiasakue rehegua oñekumpli hag̃ua hekopetevévaicha. Miller ha umi iñirũnguéra jehaipyrekuéra oguerahaha mokõi yvýpe mombyryvéva peve. Mamo peteĩteĩva umi misionérokuéra oikehague ko yvy tuichakue javeve, upépe oñembohasa pe marandu porã Cristo pya’e ou jeýtaha rehegua. Mombyry ha peteĩ hendáicha oñemyasãi pe marandu porã opa ára guarã, ‘Pekyhyje Tupãgui, ha peme’ẽ chupe mborayhu ha momba’eguasu; pe ára Huísio rehegua oguahẽma.’” The Great Controversy, 368.
Ara paha pahávo ary 1989-pe, pe marandu profético ysyry Hiddekel rehegua, Daniel kapítulo diez guive doce peve, oñeñapytĩ’ỹ, ha Future for America oñemopu’ã Elías espíritu ha pu’aka reheve omombe’u hag̃ua hi’aguĩha Ñandejára juicio.
Umi Millerita omomarandu pe huísio oñepyrũha, ha Future for America omomarandu huísio oñembotyha. Umi Millerita kuéra marco profético haʼe vaʼekue mokõi puʼaka omombyaíva, paganismo rehegua, upéi papalismo. Future for America marco profético katu haʼe mbohapy puʼaka omombyaíva, paganismo rehegua, upéi papalismo ha upéi protestantismo apóstata.
Umi Millerita oñepyrũ vaʼekue Filadelfiagua ramo, ha ohasa Laodiceagua-pe. Future for America oñepyrũ vaʼekue Laodiceagua ramo, ha ohasa Filadelfiagua-pe. Pe transición guive Filadelfia guio Laodicea peve umi Millerita-kuérape g̃uarã oĩvaʼekue joaju hag̃uáicha Elías omanóva rehe ha imensáhe Moisés ñeʼẽmeʼẽ rehegua ndive. Future for America transición oĩ Elías ha Moisés ñemano ha jeikove jey rehe Revelación once-pe.
Jehechakuaa oñepyrũvo ary 1844-pe, umi Miller-gua okumpli vaʼekue Elías rembiapo Monte Carmelo-pe. Jehechakuaa oñemboty jave, pe léi domingo-pe, pe movimiento Future for America okumplíta Elías rembiapo Monte Carmelo-pe. Pe tembiasakue Miller-gua ryepýpe, umi mbohapy hito profético pe profecía sesenta y cinco ary rehegua, ojehechakuaáva Isaías capítulo siete, versículo ocho-pe, ojerejey vaʼekue mokõi tetã oñembojoajúvo peteĩ tetãramo omoĩ hag̃ua pe protestante ratĩ mymba yvy rehegua Apocalipsis trece-pe. Future for America rembiasakuépe, umi mbohapy hito profético umi mismos sesenta y cinco ary rehegua ojerejey jey mokõi tetã oñembojoajúvo omoheñói hag̃ua pe ratĩ Republicanismo rehegua, oñeʼẽva dragónicha.
Umi mbohapy techaukaha apytégui peteĩha, maranduhára rembiasakue-pe Future for America rehegua, ha’e va’ekue pe ára paha ary 1989-pe. Mokõiha ha’e va’ekue 11 jasyporundy, 2001, ha mbohapyha ha’éta pe pya’e ou hag̃uáicha pe arapokõindy léi. Millerista rembiasakue-pe, pe techaukaha kuéra joaju ojehechaukáva Isaías pokõiha-pe ojere va’ekue Isaías rembiasakue-pe oĩháicha pe techaukaha kuéra joaju-gui. Future for America rembiasakue-pe pe joaju oñembojoja pe ñe’ẽ peteĩha sesenta y cinco ary reheguándi; upéicharamo jepe, ipahápe ndaipóri véima mba’eveichagua aravo rehegua. 22 jasypa, 1844 guive, oimeraẽ jeporu aravo maranduhára rehegua ha’e peteĩ Satanás rembotaavy.
Pe jehechakuaa hag̃ua maranduháraicha mba’érepa oñeñongatu vaʼerã mbohapy techaukaha rapykuere oĩháicha oñemoĩ Isaías siete-pe, ha ndahaʼéi hikuái oñembojevy hag̃ua orden rehegua historia Millerita-pe, ojeko peteĩhína pe tembiapoukapy hérava ñepyrũrã jeʼepy. Pe orden orekóva sesenta y cinco ary oñemombeʼu raẽ Isaías siete-pe, ha jepe ndaipóri véima pe elemento tiempo rehegua sesenta y cinco ary, oiko jave pe paha ñemyanyhẽ pe historia maranduhára rehegua ojehechaukáva umi ary reheve pe movimiento pahápe, umi mbohapy techaukaha gueteri ojehechauka porã, ha omantene hikuái pe orden oĩhaguéicha historia Isaías-pe.
Mokõiha mbaʼe ojehechauka hag̃ua oñemboguata meme hag̃ua umi techaukaha ñemohenda peteĩha, ha’e hína pe joaju oĩva pe tembiasakue Millerita ndive, upépe oñekumpli hague umi sesenta y cinco ary, ha avei pe continuidad oguerekóva pe movimiento Millerita pe movimiento Future for America ndive. Pe tembiasakue Millerita ha’e va’ekue ñepyrũmby, ha Future for America ha’e paha.
Pe movimiento Millerita opakuévo 1863-pe, oñepyrũrõ guare legalmente pe Iglesia Adventista del Séptimo Día. Upe jave pe mensahéro Elías oguahẽva’ekue ára paha-pe 1798-pe, oñeipe’árõ guare pe visión ysyry Ulai rehegua, oñembotove ha oñemboty vaʼekue. Áño 1989-pe, ára paha-pe, oñeipe’árõ guare pe visión ysyry Hiddekel rehegua, pe mensahéro Elías oujey.
Peteĩ mbohapyha ñemombe’upy oñemopyenda hag̃ua ñañongatu hag̃ua umi mba’e rechaukaha rape ypykue rekopy, ojejuhu pe marandu proféticope oñe’ẽva mymba yvýgui osẽvare ha mokõi hatĩ rehe. Pe tembiasakue Milleritape, mokõi tetã oñembojoaju va’ekue omoheñói hag̃ua protestantismo ratĩ. Future for America rembiasakuépe mokõi hatĩ, protestantismo apóstata ha republicanismo apóstata, oñembojoajúta omoheñói hag̃ua pe tetã peteĩva ha’éva pe mymba “ta’anga”, ha avei “ta’anga pe mymbápe guarã”. Umi mokõi tetã oñembojoajúva pe tembiasakue paha aja omoheñói hag̃ua pe ratĩ peteĩva, tupão ha estado joaju, oguahẽ hikuái upe ñembotyguápe pe léi domingope.
Pe mymba ta’anga oñembosako’i hag̃ua hekoitépe, imohu’ã ojehechauka iñakãrapu’ã rupive ombohasávo pe léi arapokõindy rehegua. Pe ta’anga ñembosako’i ha’e peteĩ aravo’ỹme oikóva, péro pe mymba mba’e rechaukaha ha’e peteĩ ára ha aravoete. Pe aravo pe ta’anga ñembosako’íme oñerrepresenta umi irundy-pa-teĩ ary reheve pe tupão oñemopu’ã hague guive 1798 guive 1844 peve. Pe hatĩ republicano omopu’ã peteĩ tupão polítiko-religioso pe aravo aja oñembosako’i jave pe mymba ta’anga.
Ta’ãngamýi mymba ra’anga rehegua oñepyrũ marandu profétiko rupive 11 jasyporundy ary 2001-pe. Upe apañuãi ohechauka pe Patriot Act oguahẽha, ha upéva ohechauka pe tembiapo tee léi constitucional rehegua ojereha pe inglés léi rembipota guive pe romano léi rembipota peve. Pe inglés léi oñemopyenda pe mba’e’apo rape ári peteĩ tapicha ndaha’éiha kulpávle ojehechauka peve ikulpaha, ha pe romano léi oñemopyenda pe mba’e’apo rape ári peteĩ tapicha kulpávleha ojehechauka peve ndaha’éiha kulpávle.
Pe témplo polítiko oñemopu’ãva 11 jasyporundy 2001 guive pe léi domingo peve ojehechauka avei pe ta’anga mymba ñarõgua rehegua oñemoheñóivo rupive. Araka’eve marandu ára profétiko ndaiporivéima ñande ykére, upévare umi irundypa poteĩ ary pe hatĩ protestantismo rehegua omopu’ã hague pe témplo espiritual, ohechauka peteĩ período, ndaha’éi peteĩ punto aravopegua, upe jave pe hatĩ republicanismo rehegua omopu’ã ramo itemplo religioso-político.
Mbohapy moneĩrã tenondegua ojeipuru hag̃ua pe secuencia peteĩchaiteha umi mbohapy techaukaha peteĩ tape rehegua umi sesenta y cinco ary ojehechaukáva Isaías capítulo siete-pe ha’e; peteĩha, pe mbojojaha peteĩha ñe’ẽme’ẽ rehegua; 742 a.C., 723 a.C. ha 677 a.C., upéicha rupi diecinueve ary ojapóvo tenonderã, ha upéi cuarenta y seis ary. Péva oiko hag̃ua mokõive gotyo pe tembiasakue Millerita-pe; 1798, 1844 ha 1863, upéicha rupi cuarenta y seis ary tenonderã ha upéi diecinueve ary.
Mokõiha jehechaukarã ha’e pe marandu pyso meme Elías rembiapo ha hembiaporã rehegua. Elías oguahẽ ára paha-pe ary 1798-pe, Daniel kuatiañe’ẽ ojepe’árõ guare (Daniel 8:14), ha upéi oguahẽ pe ñorairõrã Monte Carmelo-pe ary 1840 guive 1844 peve; ha upéi oñemboty jey kuri tekokuéra yma guare ha ñemoñarére oñemopyendáva teología ndive ary 1863-pe. Elías oguahẽ jey ára paha-pe ary 1989-pe, Daniel kuatiañe’ẽ ojepe’árõ guare. Marandu’ypy rupive oviaha kuri 11 jasyporundy 2001 peve, upépe oñepyrũhápe pe ñorairõrã Monte Carmelo rehegua, opa hag̃ua pe arapokõindy ruguápegua léi pya’e oútavape. Elías rembiapo ha hembiaporã pyso meme omombarete pe secuencia umi techaukaha rehegua ojehechakuaáva Isaías siete-pe.
Pe contexto umi mokõi hatĩ mymba yvy pegua rehegua ojekuaa mokõivéva umi hatĩ ohasaha mokõi mbaretégui peteĩme, peteĩ ñepyrũme ha peteĩ pahápe, pe sexto rréino marandu profétiko Bíblico rehegua. Umi mokõi yvyra, taha’e pe ñepyrũgua térã pe pahagua, oñembyaty ha oñembojoaju jave peteĩ tetãramo, ojehechauka hikuái omopu’ãha peteĩ tupaópe ñemigua ñepyrũme térã peteĩ tupaópe ñemigua religioso-político pahápe. Pe tupaópe japu peteĩ ta’anga pe tupaópe papal rehegua, upépe pe pápaha oguapy Tupã rógape ha oñemoherakuã ijeheguiete ha’eha Tupã.
Téta peteĩ dragónicha pe Tetã peteĩ reko Amérika Joaju pe léi domingo rehegua jave, omboaje hag̃ua upévaite ta’ãnga; pórke omopu’ãta peteĩ templo japu, upehápe tupão ha Estado oñembojoajúta peteĩ yvyra peteĩme, ha pe tupão oisãmbyhýta pe joaju hag̃ua.
Isaías 7-pe, maranduhára Isaías ogueraha ita’ýrape, oikuaauka hag̃ua pe ñe’ẽmondo mburuvicha guasu Acaz-pe y yvateguáva renda rape rupi, ao mopotĩhárape.
Upéi he’i Ñandejára Isaías-pe: Eho koʼág̃a rerohory hag̃ua Acaz-pe, nde ha nde raʼy Sear-jasub ndive, pe y yru guasu yvategua osẽhápe paha peve, tape guasúpe pe ñu omopotĩhaguépe ao. Isaías 7:3.
Pe ñe’ẽ “shearjashub” he’ise “pytagua’i ou jeýta”. Pe pytagua’i pe movimiento ñepyrũgua Millerita-kuéragui ou jey pe movimiento Future for America-pe ary 1989-pe. Isaías ha ita’ýra ohechauka peteĩ ñepyrũ ha peteĩ paha, pe joaju orekóva túva ha ta’ýra ramo rupive. Ha’ekuéra ogueraha Elías espíritu, upéva ombojere va’erã túvakuéra korasõ ta’ýra kuéra rehe ha ta’ýra kuéra korasõ túvakuéra rehe. Isaías omombe’u kuri peteĩ marandu Elías rehegua mburuvicha guasu aña Acaz-pe. Ambue mba’e vai apytépe, Acaz ojekuaa pe omboty haguére pe tupaópegua tembiapo ñembyaty ha omopu’ã haguére hendaguépe peteĩ templo asirio ra’anga hag̃ua.
Orekóramo mokõipa ary Ahaz oñepyrũrõ guare oguapy mburuvicharã, ha oguapy mburuvicharõ dieciséis ary Jerusalénpe, ha ndojapói pe iporãva Ñandejára, Tupãme, renondépe, David itúva ojapo haguéicha. Ha’e katu oiko Israel ruvichakuéra rape rupi; ha upéva ári voi ombohasa ita’ýrape tata rupi, umi tetã ambuegua jeguaru hag̃ua ojejapóva he’iháicha, umi Ñandejára omosẽ vaekue Israel ra’ykuéra renondégui. Ha osakrifika ha ohapy insiénso umi tenda yvatépe, umi yvyty ári, ha opa yvyramáta hovy guýpe. Upérõ Rezín, Siria ruvicha, ha Peka, Remalías ra’y, Israel ruvicha, ojupi Jerusalén gotyo oñorairõ hag̃ua; ha omongora Aházpe, péro ndaikatúi ipu’aka hese. Upe jave Rezín, Siria ruvicha, omyengovia Elat Siriápe g̃uarã, ha omosẽ umi judíokuérape Elat-gui; ha umi siriokuéra ou Elat-pe ha oiko upépe ko ára peve. Upévare Ahaz omondo mensaherokuéra Tiglat-pileser, Asiria ruvichápe, he’ívo: “Che nde rembiguái ha nde ra’y; eju yvate, ha che pe’a Siria ruvicha po guive, ha Israel ruvicha po guive, umi opu’ãva che rehe.” Ha Ahaz oguenohẽ pe plata ha pe óro ojejuhúva Ñandejára rógape, ha ruvicha róga mba’eñongatuhápe, ha omondo chupekuéra jopóiramo Asiria ruvichápe. Ha Asiria ruvicha ohendu chupe; Asiria ruvicha ojupi rire Damasco rehe, ojapyhy upéva, ha ogueraha umi oikóvape upépe prisionéroramo Kir-pe, ha ojuka Rezínpe. Upéi ruvicha Ahaz oho Damasco-pe ojojuhu hag̃ua Tiglat-pileser, Asiria ruvicha ndive, ha ohecha peteĩ altar oĩva Damasco-pe; ha ruvicha Ahaz omondo pa’i Urijápe pe altar ra’ãnga, ha ijojaha, opa mba’e apo rehegua he’iháicha. Ha pa’i Urija omopu’ã peteĩ altar opa mba’épe he’iháicha ruvicha Ahaz omondo vaekue Damasco-gui; upéicha pa’i Urija ojapo, ruvicha Ahaz ou mboyve Damasco-gui. Ha ruvicha ou rire Damasco-gui, pe ruvicha ohecha pe altar; ha pe ruvicha oñemboja pe altar rehe, ha oikuave’ẽ hi’ári. Ha ohapy iñekuave’ẽ mymbahapy, ha hiñekuave’ẽ tembi’u, ha oñohẽ hiñekuave’ẽ ñandy, ha ohyvykue pe altar ári umi huguy pehẽngue iñekuave’ẽ py’aguapýva rehegua. Avei ogueru pe altar de brónse, oĩva’ekue Ñandejára renondépe, pe óga rovái guive, pe altar ha Ñandejára róga pa’ũgui, ha omoĩ pe altar ykére gotyo yvate gotyo. Ha ruvicha Ahaz he’i hag̃ua pa’i Urijápe: “Pe altar guasu ári rehapy vaerã ko’ẽmbota pe mymbahapy, ka’aru pe tembi’u ñekuave’ẽ, ha pe ruvicha mymbahapy ha hiñekuave’ẽ tembi’u, opa tetãygua mymbahapy ndive, ha hiñekuave’ẽnguéra tembi’u, ha hiñekuave’ẽnguéra ñandy; ha hi’ári rehavẽmba vaerã opa mymbahapy ruguy, ha opa sakrifísio ruguy; ha pe altar de brónse katu opytáta chéve aporandu hag̃ua hese.” Upéicha ojapo pa’i Urija opa mba’épe ruvicha Ahaz he’i haguéicha. Ha ruvicha Ahaz oikytĩ umi base rembe’ykuéra, ha oguenohẽ umi lavatório hi’árigui; ha omboguejy pe mar umi tóro de brónse oĩva guýpe ári, ha omoĩ peteĩ itakuéra peteĩcha joja ári. Ha pe kuarahy’ã sabático rehegua ojapova’ekue hikuái pe óga ryepýpe, ha pe ruvicha oikeha okáguio, ombójere Ñandejára rógagui Asiria ruvicha rehehápe. 2 Reyes 16:2–18.
Asiria ruvicha ohechauka norte ruvichápe, ha upéva ha’e peteĩ símbolo papadogui. Mburuvicha vai Acaz ha’e vaekue Judá ruvicha tee, pe yvy hechapyrã tee. Isaías ha ita’ýra oñembohovái ramo guare hendive y yguasu yvategua osẽhárupi, pe ao joheihárape, pe marandu reheve peteĩ hembýva ojevýta hag̃ua, pe mburuvicha vai oĩkuri peteĩ apañuãi guasúpe peteĩ ñorairõ civil rehegua norte ha sur apytépe. Upéva apañuãi aja, omboyke pe marandu Ñandejára ome’ẽva’ekue chupe proféta Isaías rupive, ha ojepysóma pe norte ruvicha tee gotyo oñangareko hag̃ua hese.
Isaías siete omombe’u peteĩ mburuvicha yvy espirituál ha mimbipáva rehegua, peteĩ guerra civil aja oñemoirũ hag̃ua papado ndive, Tupã rendápe oho rangue. Acaz pu’aka’ỹrõ Tupã rehe oñerrepresenta ha’e oho haguére mburuvicha norte pegua rendápe, ha ojapo peteĩ ta’ãnga templo pegua tupã rehegua upe mburuvicha norte pegua, ha omondo upe ta’ãnga pa’i guasu Jerusalénpe, upéi ha’e omopu’ã hag̃ua peteĩ mokõiha templo joguaha upe templo japu rehegua Tupã santuario yvy marangatúpe. Mburuvicha aña Acaz orrepresenta estado-pe, ha pa’i guasu pytyvõ ombohechauka iglesia ha estado joaju.
Upéva pe ñemboyke tee ohechauka pe ñemboyke pe mburuvicha yvy porãite espiritualgua rehegua, omokõiva pe papado ñemomba’eguasu rembiapo (pe mburuvicha yvate gotyogua) ha ombotýva Tupã santuariope pe ñemomba’e añetegua. Acaz ñemboyke ohechauka Tetã peteĩ reko Amérika Joaju moakãhára kuéra, omopu’ãva peteĩ tupaó gua’u pe yvy porãitépe, ha’éva peteĩ kópia pe tupaó pe mburuvicha yvate gotyogua rehegua.
Pe marco profético de Isaías siete ohechauka pe sesenta y cinco ary ñepyrũ yvy mymbaguasu rehegua, ha peteĩcha hag̃uave, pe yvy mymbaguasu pahakue aravo. Heta tesape ikatu oñembyaty pe marco profético Isaías siete-pe guive, ha ko’áĝa rupi roipuru mante pe principio Cristo ohechaukaha peteĩ mba’e paha, pe mba’e ñepyrũ rupive. Ko’ápe jajapo ko aplicación, ndaha’éi heta hag̃ua jajeporeka pypuku Isaías siete marco histórico rembiguái rehe; jahechauka hag̃uánte araka’e pe kóga republicanismo apostata rehegua oñembojoaju pe kóga protestantismo apostata reheguándi, upéva ha’eha peteĩ templo japu ñemopu’ã rehegua ta’ãnga.
Pe tembiapo gua’u ñemopu’ã, ojejapóva pe mburuvicha yvatepegua róga marangatu ra’ãngaicha, ohechauka pe tembiasakue oñemoheñóihápe mymba ra’ãnga, ha upéva hína pe prueba guasu Tupã retãygua kuérape g̃uarã, upéva rupive oñemboavýtava hekove opa’ỹva rape.
“Ñandejára ohechauka chéve hesakã porã hag̃uáicha pe mymba ra’anga oñemoheñoitaha pe ára ñemohu’ã mboyve; ha’égui kóva devénte pe jehechapyrã tuichavéva Tupã retãyguakuérape g̃uarã, upéva rupive ojedesidíta hag̃ua hikuái pe ikatu hag̃uáicha oikove hag̃ua opa ára.”
“Kóva hína pe prueba tekotevẽva ohasa hag̃ua Tupã tavayguakuéra mboyve oñesella hag̃ua chupekuéra. Maymáva ohechaukáva ijerovia hag̃ua Tupãre iñeñangarekóvo Iley rehe, ha omboykévo oguerovia hag̃ua peteĩ sábado japu, oñemoĩta Ñandejára Tupã Jehová poyvi guýpe, ha ohupytýta Tupã oikovéva sello. Umi ohejáva pe añetegua oguejýva yvágagui ha omoneĩva pe domingo sábado ramo, ohupytýta pe mymba ñaña marca” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 976.
Umi Adventista ára Sábado pegua, ha’éva pe “tavaygua Tupãgua” Laodiceagua, oguereko peteĩ “pruéva tuicha” oikóva pe gracia rembe’y oñemboty mboyve. Upéva hína “pe pruéva” ohasava’erã hikuái “oñembeguapýta hag̃ua rehe pe séllo” mboyve. Pe séllo Tupãgui ha pe gracia rembe’y ñemboty oiko pe léi domingope. Pe mymba ra’anga ñemoheñói oiko peteĩ períodope ogueraháva ha oguahẽva hu’ãme pe léi domingope. Pe mymba ra’anga ha iñemoheñói ha’e peteĩ añetegua odesidíta ñande destino opa’ỹva. Upe ra’anga ñemoheñói ojehechauka hag̃ua ojeporu va’ekue mokõi yvyra joaju oiko hag̃ua peteĩ tetã. Umi mokõi yvyra joaju oiko Estados Unidos rembiasakue ñepyrũme ha upéi jey ipahápe. Mokõi yvyra oñembojoaju va’ekue ñepyrũme oñemopyenda hag̃ua pe Protestant kuatiarogue, ha mokõi yvyra oñembojoaju pe pahápe oñemopyenda hag̃ua pe Republican kuatiarogue.
Ypykue 1798 guive 1844 pevegua tembiasakue ñepyrũme, oñemopuʼã pe tupaó pe hatĩ protestánte rehegua. Pateĩpa porundy ary rire, pe mburuvicha tenondegua republicano peteĩha pe hatĩ republicano rehegua oñeʼẽ ovecha raʼyicha, ha upéicha ojapo hag̃ua oñepyrũ pe tembiapo tembiguái kuérape oñemosãsóva hag̃ua, ha upéva hepykuri ichupe hekove reheve. Tupã Ovecha Raʼy omano kurusu ári yvypórape omosãso hag̃ua angaipa rembiguáigui, ha upéva hepykuri ichupe hekove reheve. Pe kurusu hína pe Emancipation Proclamation. Pe tembiasakuépe pe hatĩ republicano omosãsórõ guare umi tembiguáipe, pe hatĩ protestánte omboyke pe profesía tembiguái rehegua. Arapokõindy léi rembiasakuépe, pe hatĩ republicano omopyendajey jave tembiguái pytu rehegua, pe hatĩ protestánte oikóta omomarandu hag̃ua pe marandu omosãsóva umi prisionérape.
Yvy mymba arapokõindy yvy arigua ra’ỹi republicano pahaguéva oñe’ẽta peteĩ dragónicha, ha upéicha ojapo vove, pe ra’ỹi protestante añetéva oñemopu’ãta peteĩ techaukaháramo. Upéva ojehechauka pe Imperio Medo-Persa tee ha espiritual mokõi ra’ỹime. Pe Imperio Medo-Persa tee ha’eva’ekue mokõiha mburuvicha guasu marandu yma guarépe oñeñe’ẽva, ha umi marandu yma guarépe pe poteĩha mburuvicha guasu ha’e pe Imperio Medo-Persa espiritual. Daniel arandukápe, pe Medo-Persia ariete oguereko mokõi ra’ỹi, Estados Unidos-icha avei, péro pe mokõiha ra’ỹi osẽ ipahápe.
Upéi amopu’ã che resa, ha ahecha; ha péina, ysyry renondépe oĩ peteĩ ovecha mácho oguerekóva mokõi hatĩ; ha umi mokõi hatĩ yvate; peteĩ katu ijyvateve ambuégui, ha pe ijyvatevéva osẽ rireve. Daniel 8:3.
Yvy mymba rekovéva ha mokõi hakã rembiasakue profético-pe, pe hakã Protestante ojekuaa raẽ, ha katu, ojupi hag̃ua ha omohuʼã hag̃ua tembiapo, oñemboyke jevy pe desiértope, Laodicea-gua ára pytũndýpe. Pe tembiasakuepe pe hakã Republicano oñeʼẽvo dragónicha, ha ombohasávo pe arapokõindyha ára léi oúmava pyaʼe, pe hakã Protestante añetegua ipahápe oñemopuʼãta peteĩ techaukaháramo. Umi Adventista del Séptimo Día Laodicea-gua añónte, ohechakuaáva pe prueba ojehechaukáva pe mymba raʼanga ñemoheñóire, ohupytýta Tupã sello gracia yvokua oñemboty vove. Pe marandu ojekuaaukáva ko proceso de prueba koʼág̃a ojeipeʼa hína itimbo hag̃ua opa umi oipotasávape oñepytyvõ hese.
Ha Elías ou opaite tetãygua rendápe ha he’i: Mboy araka’e peve pende py’ã mokõi hag̃ua? Ñandejára ramo Tupã, pemoirũ chupe; ha Baal ramo, pemoirũ chupe. Ha tetãygua ndohováiri chupe peteĩ ñe’ẽnte jepe. 1 Reyes 18:21.