Peẽ opa yvy arigua ha umi oikóva ko yvy ape ári, pehecha, haʼe omopuʼã vove peteĩ techaukaha umi yvytykuéra ári; ha ombopu vove peteĩ turu, pehendumi. Isaías 18:3.
Pe maranduha ojehechaukáva Elías ramo, omoherakuãva pe marandu ojehechaukáva Moisés ramo, ojejuka umi tape rupi peteĩ mymba vai ojupi hag̃uágui pe yvykua pypuku’ỹvagui. Oñemongu’i ha oñembohasa asy rire peteĩ ára pukukue ojehechaukáva pe “ñe’ẽ vai” Moisés rehegua, ha’éva pe “ñemosarambi” Levítico mokõipa poteĩme, pe Espíritu Santo oike umi rete omano vaʼekuépe Tupã Ñe’ẽ rupive. Upéi opuʼã jey hikuái, ha upéi ojupi yvágape. Peteĩ marandu ojehechaukáva yvágape ramo ha’e pe marandu porã opa ára g̃uarã umi mbohapy ánhel rehegua.
Ha ahecha ambue ánhel oveve yvága mbyte rupi, oguerekóva pe marandu porã opaʼỹva omombeʼu hag̃ua umi oikóvape yvy ape ári, ha opa tetãme, ha opa ñemoñareme, ha opa ñeʼẽme, ha opa tavayguápe. Apocalipsis 14:6.
Elías ha Moisés ojupi yvágape, tenonderãite opuʼãta hikuái ipy ári.
Ha mbohapy ára mbyte rire pe Espíritu de vida ouva Tupãgui oike ipypekuéra, ha opu’ã hi’ári ipy rehe; ha peteĩ kyhyje tuicha oguejy umi ohechávare. Ha ohendu hikuái peteĩ ñe’ẽ tuicha yvágagui he’íva chupekuéra: Pejupi ko’ápe. Ha ojupi hikuái yvágape peteĩ arai rupi; ha iñenemigokuéra ohecha chupekuéra. Apocalipsis 11:11, 12.
Opaite proféta oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme ambue profétandi ndive, ha opaite ojoyke Apocalipsis lívrope. Ezequiel lívro ombo'e, pe Espíritu oike vove kuimba'érape, ha'ekuéra opu'ã hi'ári kuéra py rehe.
Ha he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, eñembo’y nde py ári, ha che añe’ẽta ndéve. Ha pe espíritu oike che pype ha’e oñe’ẽ jave chéve, ha chemoĩ che py ári, ha ahendu pe oñe’ẽvape chéve. Ezequiel 2:1, 2.
Ezequiel ohechauka Tupã retãyguakuérape umi “ára pahápe” oĩva omanómaramo jepe, ha upéicharõ jepe ohendu hikuái Tupã oñe’ẽva; ha Tupã Ñe’ẽ ñemoguahẽ ogueru Espíritu Santo renondépe, ha upéi opu’ã hikuái ipy rehe. Umi Apocalípsis-pe ojejukava’ekue ha ojehejáva tape mbytépe ojeapyrũ hag̃ua peteĩ mil mokõi sua ha sesenta ára simbóliko pukukue avei ohendu Tupã Ñe’ẽ, ha upéva rupive Espíritu Santo oike ipy’ápe ha iñakãme, ha opu’ã hikuái ipy rehe. Ezequiel oikuaauka ñandéve mba’épa pe Tupã Ñe’ẽ ohendúva hikuái, ha upéva rupi pe movimiento tuichakue ojehechaukáva Moisés ha Elías rupive, omanóva’ekue tape rupi, jevy oikove, ha omopu’ã chupekuéra.
Tupã Ñandejára po oĩ che ári, ha che reraha Tupã Ñandejára Espíritu rupi, ha che moĩ ñu mbytépe henyhẽva kanguegui. Ha ojapo chéve aguata hag̃ua ijerérekuévo; ha péina ápe, heta eterei oĩ pe ñu nandi ári; ha péina ápe, ipirupa eterei hikuái. Upéi he'i chéve: Yvypóra ra'y, ko'ã kangue ikatúpa oikove jey? Ha che ambohovái: Ñandejára Tupã, nde reikuaa. Upéi he'i jey chéve: Eprofetisa ko'ã kangue ári, ha ere chupekuéra: Peẽ kangue piru, pehendúke Tupã Ñandejára ñe'ẽ. Péicha he'i Tupã Ñandejára ko'ã kanguepe: Péina ápe, che amondo jeýta pende pype pytu, ha peikovéta. Ha amoĩta pende ári tendón, ha amopu'ãta pende ári so'o, ha pende aho'íta pire reheve, ha amoĩta pende pype pytu, ha peikovéta; ha peikuaáta che hague Tupã Ñandejára. Upémarõ aprofetisa he'iháicha chéve; ha che aprofetisárõ guare, oiko peteĩ tyapu, ha péina ápe, peteĩ ryryi; ha umi kangue oñembojoaju, káda kangue iñirũngue rehe. Ha amañárõ guare, péina ápe, umi tendón ha pe so'o opu'ã hi'árikuéra, ha pe pire ojao hag̃ua hi'árikuéra; hákatu ndaipóri pytu ipypekuéra. Upéi he'i chéve: Eprofetisa yvytúpe, eprofetisa, yvypóra ra'y, ha ere yvytúpe: Péicha he'i Tupã Ñandejára; Eju umi irundy yvytúgui, nde pytu, ha eipeju ko'ã ojukapývare, oikove hag̃ua. Upémarõ aprofetisa he'iháicha chéve; ha pe pytu oike ipypekuéra, ha oikove hikuái, ha opu'ã hi'árikuéra ipy hag̃uáicha, peteĩ ehérsito tuichaitereíva. Upéi he'i chéve: Yvypóra ra'y, ko'ã kangue ha'e opaite Israel róga. Péina ápe, ha'ekuéra he'i: Ore kangue ipirupa, ore esperánsa okañyma, ore ñekytĩmbaitéma. Upévare eprofetisa ha ere chupekuéra: Péicha he'i Tupã Ñandejára; Péina ápe, che retãyguakuéra, ahasáta pende yvyra kuaguykuéra, ha pende roguerúta pende yvyra kuaguykuéragui, ha pende rerúta Israel retãme. Ha peikuaáta che hague Tupã Ñandejára, che ahasárõ pende yvyra kuaguykuéra, che retãyguakuéra, ha pende roguerúrõ pende yvyra kuaguykuéragui, Ha amoĩta che Espíritu pende pype, ha peikovéta, ha pende amoĩta pende yvýpe voi: upérõ peikuaáta che Tupã Ñandejára ha'emaha pe ha'éva, che ha'e hague ko'ã mba'e ha ajapo hague avei, he'i Tupã Ñandejára. Ezequiel 37:1–14.
Daniel ha Juan orepresenta Ñandejára rembiguái cien cuarenta y cuatro mil-pegua umi “ára pahápe”, oñejuka vaʼekue taʼãnga rupi ha upéi oñemopuʼã jeýva. Juan pe aséite opupúvape, Daniel katu umi león kuápe. Pe movimiento osẽ vaʼekue sy Laodicea-gui oñejuka taʼãnga rupi, ha upéi oñemopuʼã jey; upéicha rupi oiko hag̃ua pe póhaapyha, osẽva umi siete apytégui. Kóva hína pe sexto iglesia jeikove jevy, pe Philadelphia vaʼekue oikóva hag̃ua pe póhaapyha, jepémo ndahaʼéi iglesia, síno peteĩ movimiento. Ipahápe pe periodo opyta aja oñeñotỹʼỹre, ikatu hag̃uáicha oñemboguata ári umi ovyʼáva imano rehe, haʼekuéra opuʼã ipy ári peteĩ ehérsito mbareteicha. Opuʼã hikuái ohendu rupi peteĩ marandu Ñandejára Ñeʼẽgui. Oimeraẽ teʼongue oĩva tape mbytépe mbohapy áño rasáma, oñembyaietereíma peve ndaiporivéi hag̃ua mbaʼeve ambue, huesokuénte.
“Peẽ kanguekã piru oikotevẽ Tupã Espíritu Santo pytu omoinge hag̃ua hese, ikatu hag̃uáicha oike jey tembiapópe, peteĩ jeikove jeýicha omanóva apytégui.” Bible Training School, December 1, 1903.
Ñande jereko va’erã ñapartisipa hag̃ua ñandejehe jahupyty jey hag̃ua tekove. Péicha jajapo: jalee, jahendu ha ñañongatu umi mba’e ojehaíva’ekue.
“Peteĩ ñemombarete Tupãrayhuetépe añetehápe ore apytépe ha’e opa ore remikotevẽkuéra apytépe pe tuichavéva ha pe pya’etereíva. Kóva rekávo oikova’erã ore rembiapo peteĩha.” Selected Messages, libro 1, 121.
Pe “Ñe’ẽ” profétika omoheñóiva ko jeikove jey peteĩ jehasa’asy Laodiceaygua guive pe jeikuaa Philadelphia rehegua peve, ou peteĩ marandu ojejuhúva Daniel ha Apocalipsis kuatiakuérape.
“Ojeikuaave vove Daniel ha Apocalipsis kuatiakuéra, umi ogueroviáva oguerekóta peteĩ experiencia religiosa iñambueetéva.” Testimonios para los Ministros, 112–114.
La experiencia de la religión legalista de Laodicea es transformada por un mensaje que da vida. El mensaje de la Revelación de Jesucristo es el mensaje de Su poder creador, el cual ciertamente es el poder de Dios para salvación a todo aquel que cree.
“¡Mba’e pu’akaitepa jajarekova’erã Tupãgui, ikatu hag̃uáicha umi korasõ ro’ysã, oguerekóva añoite peteĩ religión legalista, ohecha umi mba’e iporãvéva oñeme’ẽva chupekuéra—Cristo ha Hekojojaha! Oikotevẽkuri peteĩ marandu ome’ẽva tekove, ome’ẽ hag̃ua tekove umi kangue pirúpe.” Manuscript Releases, volume 12, 205.
Pe religión legalista ha’e peteĩ religión ojeheja jey vaʼekue, ojehechaukaháicha Adventismo oñemomombyrýpe umi fundamento-gui ary 1863 guive ha upe rire guive.
“Aheja che pái ha amopu'ã che ánga ñembo'épe, ikatu hag̃uáicha Ñandejára opytu'u iñambue va'ekue tetã rehe, umi kangue piruicha, oikove hag̃ua.” General Conference Bulletin, 4 de febrero de 1893.
Jesús ha’e “pe testígo jeroviaha” pe Apocalipsis-pe.
Ha ehai pe anhel tupão guigua Laodicea pegua ehaíke; Péicha he'i pe Amén, pe testígo jeroviaha ha añetegua, ñepyrũrã Tupã rembiapokue apytépe. Apocalipsis 3:14.
Hermana White ñanemomarandu ha’eha Jesús pe “testigo jeroviaha” oguerúva peteĩ “testimonio derecho” umi Laodiceayguápe oĩva omano hag̃ua hembiapo vai ha angaipápe, ha péicha avei, pe marandu oñeme’ẽva yvyugua kangue piru omanóva rehe, pe marandu omoñepyrũ peteĩ ñemokyre’ỹ.
“Aporandu pe mba’épa he’ise pe mbokuku’e ahecha va’ekue, ha ojehechauka chéve oikotaha pe testimonio hekoitéguare rupi, oñehenóiva pe Testigo Añetegua consejo rupive umi Laodicea-guápe. Kóva oguerekóta efecto pe oguerohoryvakuére py’apýpe, ha ogueraháta chupe omomba’eguasu hag̃ua pe estándar ha osẽ hag̃ua omosarambi pe añetegua hekoitéva. Oĩta umi ndojeroviamo’ãiva ko testimonio hekoitére. Ha’ekuéra opu’ãta hese, ha kóva voi omoheñóita peteĩ mbokuku’e Tupã tavayguakuéra apytépe.”
“Ahecha ojehenduha ndohupytýi hague ni mbytépe pe Testigo Añetegua rembipykue. Pe jehupytyha pohýi, hi’ári oñemboja pe tupao rekove rapykuere, oñemomba’e’ive térã oñemboykeete. Ko jehupytyha ogueru va’erã ñembyasy pypuku; opa umi añetehápe ohupytýva chupe oñemomarangatúta ha oñemopotĩta.
“He’i pe ánhel: ‘Pehendu!’ Pya’e ahendu peteĩ ñe’ẽ heta tembipu purahéi ombopujoáva guive, opavave oñondivepa hendaitépe, he’ẽ ha iporã joajúpe. Ohasa mombyry opaite purahéi che ahenduva’ekue, haichaite henyhẽva poriahuverekópe, mborayhu poriahuverekópe, ha vy’a marangatu yvateguápe. Oitypa che rekove pukukue. He’i pe ánhel: ‘Ema’ẽ!’ Upérõ che atención oñembohasa pe aty ahesa’ỹijo vaʼekuépe, umi oñembokachĩmbaitéva guasu. Ojehechauka chéve umi ahecha vaʼekue yma hasẽ ha oñembo’éva py’a hasýpe. Pe aty ánhel ñangarekohára oĩva ijerére mokõive jevy hetave, ha oñemonde peteĩ armadúrape iñakã guive ipy peve. Oguata hikuái peteĩ teĩ hendaitépe, peteĩ soldádo atyicha. Hovakuéra ohechauka pe ñorairõ pohýi ohasa vaʼekue, pe jehasa asy pohýi ohasávaʼekue. Upéicharõ jepe, hekovekuéra, ojehai hag̃ua pype pe py’apy hyepýgui mbarete, koʼág̃a overa yvágagui tesape ha mimbipápe. Ohupyty hikuái pe ñevẽ, ha upéva oguenohẽ chuguikuéra aguyje pypukuvéva ha vy’a marangatu, imarangatuetéva.”
“Ko atykuéra oĩva ko atyguápe sa’ive oiko kuri. Oĩ vaʼekue oñemonguʼéva ha ojeheja tapére. Umi hekoʼỹva ha ndojepyʼapýiva, ndopytyvõiva umi omombaʼéva pe jehupyty ha pe ñepysyrõ hetaiterei hag̃uáicha ani hag̃ua opytuʼu oñemboʼe asy ha ojepyʼapy hag̃ua hese, ndaohupytýi upéva, ha ojeheja hikuái pytũmbýpe; ha hendaguéra oñemyenyhẽ pyaʼe ambuekuéra reheve, ojapyhýva pe añetegua ha oikeva hína pe aty rendápe. Aña remimboukuéra aña guive gueteri omongora hikuái ijerére, péro ndaikatúi mbaʼeve ojapo hesekuéra.”
“Ahendu umi oñemondeva’ekue pe armadúrape oñe’ẽvo pe añeteguáre tuicha pokatu reheve. Upéva oguereko va’ekue efecto. Heta oĩ va’ekue oñeñapytĩmava; oĩva’ekue kuña iménare, ha oĩva’e mitã ituvakuérape. Umi hekojojáva, ojejoko va’ekue ohendu hag̃ua pe añetegua, ko’ág̃a kyre’ỹme ojapyhy hese. Opa kyhyje oguerekóva iñemoñarekuéra rehe opáma, ha pe añetegua añoite oñembotuicha chupekuéra. Ha’ekuéra iñembyahýi ha ijuhéi va’ekue pe añetegua rehe; iporãve ha ipreciósoiteve chupekuéra hekovegui. Aporandu mba’épa ojapo raka’e ko tuicha ñemoambue. Peteĩ ánhel ombohovái: ‘Kóva hína pe ama pahague, pe pytu’u pyahu Ñandejára renondégui, pe sapukái hatã mbohapyha ánhel rehegua.’” Early Writings, 270, 271.
Pe testimonio recto Laodiceape guarã omoñepyrũva peteĩ ehérsito peteĩ sacudimiento hatã rire ha’e pe marandu upe ñu umi kangue omano ha ipirúva rehegua, ha umi kangue ohechauka pe marandu Moisés rehegua ha pe mensajero Elías rehegua, ojukáva’ekue tape mbytépe ára 18 jasypokõi 2020-pe peteĩ mymba yvykua pypuku’ỹguio osẽva rupive.
“Peteĩ testimonio joja vaʼerã oñemeʼẽ ñane tupãópe ha ñane institución-kuérape, omombáy hag̃ua umi okevape.”
“Ojegueroviáramo ha ojejapo Ñandejára ñe’ẽ, ojejapóta peteĩ ñemotenonde hatã ha tapiaitegua. Jahechamína koʼág̃a ñane remikotevẽ guasu. Ñandejára ndaikatúi ñande jeporu peve haʼe oipeju tekove umi kangue pirúre. Ahendu koʼã ñeʼẽ oñeʼẽva: ‘Yvypóra korasõ ári Espíritu Santo ñemonguʼe pypukuʼỹre, hekovéva omeʼẽvaʼỹ reheve, pe añetegua oiko peteĩ kuatia letra omanóva ramo.’” Review and Herald, 18 de noviembre de 1902.
Rohechaukaakue umi irundy techaukaha ohechaukáva umi siete trueno rembiasakue ojehechauka opaite línea de reforma-pe. Upéva rehegua ndive oĩ avei pe añetegua: peteĩteĩ línea de reforma-pe, peteĩteĩva umi irundy techaukaha rehegua ohechauka pe tema profético peteĩchagua. Moisés ndive, pe tema peteĩteĩva umi irundy techaukaha-pe, ohechaukáva typológicamente umi siete trueno, ha’e va’ekue pe ñe’ẽme’ẽ peteĩ tavayguakuéra ojeporavopyréva ndive. David ndive, ha’e va’ekue Tupã arca. Cristo ndive, ha’e va’ekue mano ha jeikove jey. Millerita-kuéra ndive, ha’e va’ekue pe ára peteĩ áño-rã principio.
Future for America ndive, ha’e Islam. Islam 11 jasyporundy 2001-pe. Ha’e jeykatu Islam 18 jasypokõi 2020-pe pe marandu’ỹ va’ekuére, pe ñembotavy peteĩha ha pe aravo pytagua oñepyrũha. Pe mbohapyha techaukaha omoheñóiva peteĩ ehérsito mbarete opu’ãva ha’e pe marandu irundy yvytu rehegua, ohechaukáva Islam, pe “kavaju pochy” marandu’ypy Ñandejára Ñe’ẽmegua.
“Umi ánhel ojejoko hína umi irundy yvytu, ojehechaukáva peteĩ kavaju pochy ramo ojehekýise hag̃uáicha ha pya’e hag̃uáicha ohasa opaite yvy ape ári, oguerúvo ñehundi ha mano hapére.”
“¿Pake piko ñake pe mundo opave’ỹva rembe’ýpe voi? ¿Pake piko ñande tarova, ro’ysã ha omanóvaicha? ¡Ay, tamombe’u hag̃uáicha ore tupao-kuérape oĩha Tupã Espíritu ha ipytu oipejúva Itavayguakuérape, ikatu hag̃uáicha opu’ã hikuái ipy ári ha oikove! Tekotevẽ jahecha tapeha ipohýiha, ha okẽha ipy’aguapy’ỹva. Ha jaike jave pe okẽ ipy’aguapy’ỹvape, ipehẽngue ndaipóri ijapýra.” Manuscript Releases, volúmen 20, 216, 217.
Elías ha Moisés opu’ã rire pya’e, ojegueraha yvágape peteĩ techaukaha ramo.
Ha ohendu peteĩ ñe'ẽ tuicháva yvágagui he'íva chupekuéra: Pejú ko'ápe. Ha ojupi hikuái yvágape peteĩ arai rupi; ha iñenemigokuéra ohecha chupekuéra. Apocalipsis 11:12.
Ñambohováita pe techaukaha ojejapysakáva Moisés ha Elías rehe pe artíkulo oúvape.