Pe tembiasakue kañymby Daniel capítulo once, versículo cuarenta-pe oĩ porã tembiasakue reheve ojehechaukáva versículo diez guive dieciséis peve upe capítulo-pe voi. Versículo diez guive dieciséis peve, pe línea yvy mymba-gui Apocalipsis trece-gua, pe iñapóstata hórno republicano Estados Unidos-gua rehegua, oñerrepresenta Donald Trump rupive; pe línea pe hórno protestante apóstata Estados Unidos-gua rehegua oñerrepresenta Macabeos rupive; pe línea pe mymba yguagua papado rehegua oñerrepresenta ramo “nde retayguakuéra mondaha” ha pe línea dragón rehegua oñerrepresenta umi opaichagua mburuvicha kuéra sur-gua ha Phillip de Macedon rupive. Pe línea umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua oñerrepresenta Pedro rupive.

Mbyte hag̃ua

Upe historia oñemíva ryepýpe, pe mbyte oñembotuichave jevy jevy. Umi 250 ary oñepyrũva 457 a.C.-pe opa 207 a.C.-pe, Raphia ha Panium ñorairõ mbytépe, umi mokõi paha proxy ñorairõ umi versíkulo 11 guive 15 peve. Umi 250 ary mymba yvy rehegua rehegua, oñepyrũva 1776-pe, opa 2026-pe, upe ary “midterm elections” oikohápe ámbito polítikope pe mymba yvy rehegua mba’épe. Pedro oĩ Cesarea Filipípe (Panium), pe mbyte umi mbohapy jey Cristo ogueraha hag̃ua añoite mbohapy discípulo.

Umi línea ojojoykéva rembiasakuépe, Pedro rupive oñemoha’ãnga umi tapicha omyatyrõ ha ombojeýva pe ñemomarandu umi tata apu’a Nashville ári rehegua. Pedro réra oñemoambue Mateo kapítulo pateĩ guive mokõipa mokõi peve mbyteitépe, Abram rehegua kapítulo, oĩva kapítulo pateĩ guive mokõipa mokõi peve mbytépe, ohechauka haguéichaite pe pirekytĩ ha’eha pe ñoñe’ẽme’ẽ rechaukaha; upéva omoirũ Apocalipsis kapítulo pateĩ guive mokõipa mokõi peve mbyte, ohechaukáva ñemano rehegua ñoñe’ẽme’ẽ rechaukaha Apocalipsis kapítulo papokõime. Pe mbyteitépe umi sa irundypa irundy su oñemoambue Laodiceaguágui Filadelfiaguápe, ha pe ángel oĩva umi mbohapy mbytépe ha’e pe ángel mokõiha.

Pe pyrũ mokõiha, térã mbyte, ha’e pe ára oikohápe pe tupao rehegua ñeha’ã mokõiha, oúva pe ñeha’ã peteĩha ha pyendarãva rire. Pe 2024 arýpe guare ñeha’ã peteĩha ha’e va’ekue pe jehecha okapegua ñemopyenda Roma rechaukaha rupive, ha pe ñeha’ã mokõiha ha’e pe Cristo rehegua marah (itangecha) jehecha hyepypegua Tenda Marangatuetépe. Pe ánhel mokõiha rembiasápe, pe pyharepyte sapukái marandu og̃uahẽ omombarete hag̃ua pe ánhel mokõiha marandu.

1840-pe, milleritakuéra rembiasakuépe, Josiah (he’iséva Tupã pyenda) Litch omyatyrõ mba’éichapa ha’e ohechakuaava’ekue pe Islam rehegua profesía, peteĩha ha mokõiha jehasa asy rehegua, ha 1844-pe Samuel Snow omyatyrõ pe oje’eva’ekue oikotaha 1843-pe, oñekumplívo umi pa kuñataĩ marã’ỹ rehegua ñe’ẽmbojoja. Peter, 2026-pe, omyatyrõva’erã pe Nashville-pegua tata apu’a rehe oje’eva’ekue oikotaha ha oñekumpli’ỹva, oñemoha’ãnga haguéicha raẽ pe milleritakuéra ñembyasy 1843-pegua rupive, ha omohendava’erã Islam rehegua marandu, oñemoha’ãnga haguéicha raẽ Josiah Litch rembiapo 1840-pegua rupive. Umi mokõi mba’e ojehuva’ekue milleritakuéra rembiasakuépe, 1840 ha 1844-pe, ohechauka pe ánhel peteĩha marandu ñemombarete 1840-pe, jasypoapy ára 11-pe, ha pe ánhel mokõiha marandu ñemombarete 1844-pe, jasypoapy ára 17-pe. Oñondive, ohechauka hikuái pe pyharepyte sapukái ñemombarete, oguejy vove umi Nashville-pegua tata apu’a.

“Pe ánhel ojoajúva oñemoirũva mokõiha ánhel marandu ñemoherakuãme, omyesakãva’erã opa yvy tuichakue heko mimbipápe. Ko’ápe oñemombe’u peteĩ tembiapo oguahẽtava opa tetãme ha peteĩ pokatu ndahechavéimava. Pe advento ñemongu’e ary 1840–44 pegua ha’e va’ekue peteĩ jehechauka mimbipáva Tupã pokatu rehegua; peteĩha ánhel marandu og̃uahẽ opa tenda misionéro oĩháme ko yvy ape ári, ha oĩ va’ekue peteĩhína tetãnguérape pe tuichavéva interés rrelihióso ojehecha va’ekue oimeraẽ tetãme pe Reforma siglo XVI pegua guive; hákatu ko’ã mba’e ojehasáta pe ñemongu’e mbaretéva rupive pe ñe’ẽmondo paha guýpe pe mbohapyha ánhel rehegua.” The Great Controversy, 611.

Pe porandu ha'e kóva: Mba'érepa, Estados Unidos-pe oĩva opaite táva apytégui, Tupã ñangareko oiporavóne Nashville-pe? Pe mbohapyha jehasa asy og̃uahẽvo 9/11-pe, New York-pegua umi Tórre Kõi ha Washington, DC-pegua Pentágono ha'eva'ekue umi ojeataka hag̃ua ojeporavóva. Peteĩ irundyha aviõ oñembota yvýre. Pe mymba ñarõ yvypegua rechaukaha ha'e pe yvy; ipu'aka ekonomía rehegua rechaukaha ha'e New York; ha ipu'aka ñorairõ rehegua rechaukaha ha'e pe Pentágono. Estados Unidos ojopývo yvórape omoneĩ hag̃ua pápa pokatu márka ha pe polítika ñemohenda tupão ha tetã rehegua, ha'éva pe mymba ñarõ ra'ãnga, ojapo upéva ipu'aka ñorairõ ha ekonomía rehegua rupive, Apocalipsis kapítulo paapy ohechaukágui mba'éichapa pe mymba ñarõ yvypegua oiporu ipu'aka ani hag̃ua oheja umi ijeroviarekóvape ojogua térã ohepyme'ẽ, ha avei ojuka umi Tupã pytu'uha ára pokõihagua rehehápe oñemoĩvape. Umi mba'erechaukaha profesíagua oñembohechauka "ñorairõ kárro, kavaju ariguakuéra (pu'aka ñorairõ rehegua) ha ygarusu" (pu'aka ekonomía rehegua) ramo Daniel kapítulo pateĩ, versíkulo irundypápe.

Umi 144.000 rehe séllo oñemoĩha jave, Islam oinupã oñeha'arõ'ỹre irundy jey pe yvy omimbipáva. Pe peteĩha ha'e va'ekue 9/11; pe mokõiha ha pe mbohapyha oiko va'ekue pe yvy omimbipáva yma guarépe, oñeñe'ẽ hese ñe'ẽ he'iseháicha tee, ha upéi Nashville-pe. Pe irundyha ha'e pe yvyryrýi Apocalipsis pakõimegua, he'iséva, pe léi arateĩ rehegua. Balaam ha umi mbohapy ánhel rehe oñeñe'ẽvo, umi mokõi ñenupã oiko va'ekue 2023 jasypa 7-pe ha Nashville-pe ohechauka ta'angáramo umi mokõi parralty oñeñe'ẽha Ñandejára Ñe'ẽme, Ñandejára tavaygua iñe'ẽme'ẽmegua mba'éva.

Pe papado rehegua ñekytĩ vai omano hag̃uáicha oñemonguera vove pe léi domingo-pe, oñepyrũ pe mokõiha jehechauka Ára Pytũnguéra rehegua. Pe peteĩha ha pe mbohapyha ñembyasy peteĩchaite, Cristo akóinte ohechauka haguére pe paha pe ñepyrũ rupive; upévare pe mbyja ho’áva Mohammed rehegua pe peteĩha ñembyasýpe, ombojere vaekue pe llave oipe’áva pe yvykua pypuku’ỹva, ha upéi sapy’aitépe 9/11 rire pe ateísmo pe yvykua pypuku’ỹvagui ojuka Apocalipsis mokõiha testígo oncegua. Pe léi domingo-pe oñemonguera pe papado rehegua ñekytĩ vai omano hag̃uáicha, ha pe mymba catolicismo rehegua omohu’ã pe ñe’ẽ ñemimby profético pe poapyha rehegua (ojehechaukáva jeikove jey ramo) oñemohu’ãvo. Upérõ oñepyrũ pe mokõiha ára Ára Pytũnguéra rehegua, Balaam mbohapyha tape rechaukaha ramo, pe mburika oñe’ẽ ha ombojere pe llave oipe’a jey hag̃ua pe yvykua pypuku’ỹva. 9/11 rire, pe ateísmo, pe dragón, osẽ pe yvykua pypuku’ỹvagui oñorairõ hag̃ua pe mburuvicha guasu ipirapire hetavéva ndive, omokyre’ỹ vaekue opaite Grecia retãme. Pe léi domingo-pe pe mymba Apocalipsis diecisiete-gua osẽ yvate pe yvykua pypuku’ỹvagui, ha pytũmby jey omo’ã kuarahy.

Mba’érepa Nashville? Upéva hína pe porandu gueteri noñesolusionái va’ekue. Nashville ohechauka ñepyrũrã pe aravo mbykymi pe marandu pyhare mbytegua sapukái ñemoherakuã rehegua, ha oñepyrũ peteĩ ñehundi hag̃uagua oñeha’arõ’ỹva Islam-gui ha opa upéicha avei. Pe léi domingo rehegua pahápe upe períodope ohechauka pe myakã rapicha ñemoĩ mbarete Estados Unidos-pe, ha avei ñepyrũ pe táva-kuéra ñehundi. “Ñehundi” ha’e peteĩ tekotee marandu’ẽmegua Islam rehegua.

Ñehundipa

“Pyharekue peteĩ escena tuicha mba'éva ohasa che renondépe. Ahecha peteĩ tata ryru tuichaitereíva ho'a hag̃ua mbytépe umi óga porãite, ha upéva ogueru pya'evoi iñehundipa. Ahendu oĩ he'íva: ‘Rokuaáma kuri Tupã juício outaha yvy ári, péro ndoroikuaái kuri outaha pya'eterei péicha.’ Ambuekuéra he'i: ‘¡Pende peikuaáma! Mba'ére piko upéicharõ ndapeñe'ẽi oreve? Ore ndoroikuaái.’ Opa hendáicha ahendu ko'ã ñe'ẽ oñe'ẽva.” Carta 217, 1904.

Nueve Once

Apocalipsis “Nueve Once” ohechauka pe reino Islamgua rekoha ha’eha ñemano ha ñehundi, peteĩ téra niko marandu proféticape ohechauka tekoha.

Haʼekuéra oguereko hesekuéra peteĩ mburuvicha guasu, haʼéva pe ángel yvykua pypukuʼỹmegua, hérava hebreo ñeʼẽme Abadón, ha griego ñeʼẽme katu héra Apolión. Apocalipsis 9/11.

Abadón he’ise “ñehundi térã tenda ñehundihague” ha Apolión he’ise “pe ohundíva.”

“Umi ánhel ojejoko hína irundy yvytu, ojehechaukáva peteĩ kavaju pochýramo, ohekáva ojesarekóvo osẽ hag̃ua ha oñani hag̃ua opa ko yvy ape ári, oguerúvo ñehundi ha ñemano hape.”

“¿Japytáta piko oke hag̃ua pe ára paha’ỹgua yvýra rembeteete rupi? ¿Japytáta piko ñandepy’arovy’ỹ, ro’ysã ha omanóvaicha? ¡Ajépa aipotaite ñane iglesia-kuérape oĩ Tupã Espíritu ha pytu oipejáva Itavayguáre, ikatu hag̃uáicha opu’ã hikuái ipy ári ha oikove! Tekotevẽ jahecha tape ipy’ĩha, ha okẽ hasy hag̃uaha. Péro jahasa aja pe okẽ hasy hag̃uáva rupi, ipehẽngue ndorekói límite.” Manuscript Releases, volume 20, 217.

Pe islam rekóva tercer ay ai pe Balaam ha pe mburika rape. Pe kavaju pochy islamgua rape, upéva hína Juan rembiapokue irundy yvytu ñorãirõha, Isaías “yvytu hatã”, ha Ezequiel “yvytu” térã “pytu” oúva irundy yvytúgui, ogueraha peteĩ tape 9/11 guive oguahẽva pe okẽ “ipo’í” ha “jojáva” peve. Pe okẽ ipo’íva hína Balaam ha pe mburika rehegua tercer waymark.

Ha Ñandejára remimbou ohóvo tenonde gotyo, ha oñembo’y peteĩ tenda py’ahúpe, ndaipórihápe tape ojere hag̃ua akatúa ni asúpe. Ha pe vúrro ohechávo Ñandejára remimbou, ho’a Balaam guýpe; ha Balaam pochy hendy, ha oinupã pe vúrro peteĩ yvyra reheve. Upéi Ñandejára oipe’a pe vúrro jurúpe, ha ha’e he’i Balaámpe: Mba’e piko ajapo ndéve, reinupã hag̃ua chéve ko’ã mbohapy jey? Números 22:26–28.

Tape mbohapyha ñehundi Islam rehegua oñepyrũkuri 11 jasyporundy jave, Ajechauka 18:1–3 oñekumpli ramo guare.

«Añete peve ou pe ñe'ẽ che amombe'úva Nueva York ojeipe'ataha peteĩ y guasu pu'aka reheve? Kóva che araka'eve nda'éi. Che ha'e kuri, ajesarekóvo umi óga tuichaitereíva oñemopu'ãva upépe, piso ári piso, ‘Mba'e ñemondýiha mba'éichapa oikóta Ñandejára opu'ã vove omongu'e hag̃ua kyhyje hag̃uáicha yvy! Upérõ oñekumplíta ñe'ẽ Apocalipsis 18:1–3-pe oĩva.’ Apocalipsis kapítulo dieciocho pukukue ha'e peteĩ ñe'ẽmondo yvýpe oútavare. Ha che ndarekói tesape iñambuéva mba'épa oútava Nueva York ári rehe, ndaha'éi hag̃ua añetehápe aikuaa peteĩ ára umi óga tuichaitereíva upépe oñemombojúta yvýre Tupã pu'aka ojere ha ojerejey rupi. Pe tesape oñeme'ẽvagui chéve, aikuaa hag̃ua ñehundi oĩha ko yvy ape ári. Peteĩ ñe'ẽnte Ñandejáragui, peteĩ pokatu michĩmi Ipu'aka mbaretévagui, ha ko'ã tembiapo guasuete ho'apaite va'erã. Oikóta umi mba'e ñemondýiva ndaikatúiva ñaimahina hag̃ua.» Review and Herald, July 5, 1906.

Opyta gueteri pe porandu: Mba'érepa Nashville? Umi tata apu'a Nashville-pegua ohechauka peteĩ mba'e ojehúva profesíape, ha upépe adventísmo rehegua peteĩ aty otĩ ha, Joel he'iháicha, “oñekytĩ.” Pe ambue aty rehe katu ojehechauka araka'eve notĩriha ha henyhẽha vy'águi. Pe vy'a profesíagua ndaha'éi pe huísio Nashville ha Estados Unidos ári oúva rehe, pe tekojoja ñemoañete rehe uvei, ojehechaukáva pe ñe'ẽmbojojápe umi oguerekóva pe ñandyry ha umi ndoguerekóiva pe ñandyry apytépe. Pe ñandyry, símbolo ramo, he'ise heta mba'e, hákatu peteĩ mba'e tenondegua he'iséva ha'e pe pyharepyte sapukái marandu. Pe marandúgui oñepyrũ ojepe'a iséllo mbeguekatúpe ary 2023 pahápe, ha ohechauka pe mba'ekuaa ñembohetave oñemboykéva térã oñemoneĩva. Oseas omyesakã porã umi omboykéva pe mba'ekuaa oñemboykeha Ñandejára pa'ikuéra ramo. Pedro oĩ Levítico mokõipa mbohapy ñemohenda mbytépe oikũmby vove umi tata apu'a Nashville-pegua, ha pe papapy mbohapypa ha'e peteĩ símbolo pa'ikuéra rehegua.

Che retãgua oñehundi kuaa’ỹgui: nde reikuaa hag̃ua rejeity rupi, che avei romombojeýta, ani hag̃ua reiko chéve pa’i ramo: nde nderesarái haguére nde Jára Ñandejára léigui, che avei cheresaraitéta nde ra’ykuérape. Oseas 4:6.

Pe “mbaʼekuaa” rehegua mbaʼe, térã iporeʼỹ rehegua, haʼe peteĩ umi añetegua ojoajúva Nashville-pegua tata apuʼakuéra og̃uahẽ rehe. Pe profesía rehegua “mbaʼekuaa”, térã iporeʼỹ, ohechauka pe pyharepyte sapukái ñemoherakuã ñepyrũ, ha upe arapaʼũ opa Tupã Ñeʼẽme ñeʼẽrendu rehegua mbaʼépe, ojehechaukáva pytuʼuha ára ha arateĩ rehegua mbaʼe rupive. Cristo akóinte ohechauka pe paha pe ñepyrũ rupive, ha iñepyrũme Tupã Ñeʼẽme ñeʼẽrendu haʼe vaʼekue pe ñemomarandu oñemeʼẽva Adán ha Évape pe yvotytýpe.

Ñe’ẽrã iñe’ẽrendúre pahaitepe ndaikatúi oñembotovy peteĩ huerta añoitepe, “opa tetã oñemoinge hag̃ua” ipype, he’iháicha Hermana White. Pe apañuãi sábado ha domingo rehegua ha’e jeyjey pe ñepyrũrãmegua prueba ohasáva Adán ha Eva pe huértape, ha upéva ojeyjey opa yvy ape ári pahaitepe. Umi prueba oñepyrũ pe léi domingo rehegua Estados Unidos-pe, ha upéva avei ha’e pe ára paha pe periodo oñemomaranduhápe pe sapukái pyhare mbytegua.

Cristo oútaha rehegua ñe'ẽmondo ñemomarandurã omoherakuã umi omoneĩmava añoite pe mba'ekuaa ñembohetave oúva Jesucristo jeikuaauka rehegua ñe'ẽmondo ñembotyha jepe'águi; upe ñembotyha jepe'a oñepyrũ 2023 pahápe. Mba'ekuaa rehegua ñeha'ã, térã upe mba'ekuaa'ỹ rehegua, oñemohu'ã Nashville-pe oikóva ñerairõ jave. Umi mbohapy ñeha'ã oñepyrũva'ekue 2023-pe ñembotyha jepe'a jave rehegua ñeha'ã ohechaukáva añetegua oñemopyenda pe ñandyrýre, ha'éva pe “mba'ekuaa” oĩva pe ñe'ẽmondo profétiko ryepýpe; upe ñe'ẽmondo ñembotyha ojepe'a upe jave.

Pe “kuaapy” iséllo ojepe'áva oporomoĩ ñeha'ãme ha, ipahápe, ojehechauka pe ñandyry ramo, ha'éva pe ñeha'ã mbohapyha ha avei pe ñeha'ã ohechaukáva teko añetegua. Upe ñeha'ã omoñepyrũ pe arapa'ũ oñemoherakuãhápe pe pyharepyte sapukái marandu, ha opáva pe ñe'ẽrendu rehegua ñeha'ãme. Upe ñe'ẽrendu rehegua ñeha'ã ojejapo Eva rehe, ha'éva tupão ra'ãnga, ha Adán rehe, ha'éva tetã ra'ãnga. Umi mokõi temimoĩmby ñembojoaju oñemohu'ã oñemoañete mbaretépe vove pe mymba ñarõ rechaukaha. Pe ñeha'ã yvotytýpe guare ha'e pe ñeha'ã ipahápe oikóva. Ha'e peteĩ ñeha'ã kuimba'ekuérape ha kuñanguérape g̃uarã, oikehápe tupão ha tetã ñembojoaju, ko'ãva ha'évo peteĩ kuimba'e ha peteĩ kuña. Pe ñemomarandu iséllo ojepe'áva ha ogueraháva pe ñe'ẽrendu rehegua ñeha'ã pahápe ojehechauka pe iporãva ha ivaíva “kuaapy” yvyramáta rupive.

Nashville haʼe tekomboʼe griégo rechaukaha pe mymba ñarõ yvýgui osẽva retãme. Tekomboʼe griégo haʼe tekomboʼe japu; haʼe mbaʼekuaa vai, ha mbaʼekuaa porã haʼe tekomboʼe añetegua. Ellen White hekovépe omoneĩ vaʼekue oike hag̃ua peteĩ temimoĩmby moakãhára atýpente, ha upéva haʼe Madison College mbaʼéva, oĩva Nashville-pe, ojeheróva “Ñemby Atenas”. Nashville haʼe tekomboʼe griégo, térã tekomboʼe japu, rechaukaha. Tekomboʼe japu haʼe mbaʼekuaa japu. Nashville heʼiséva ojogua New York táva ha Pentágono heʼisévape techaukaháramo.

Koʼã mbaʼe ñambosykueʼỹta pe artíkulo oúva-pe.

Manuscript 188, 1905

“Che aime jave Nashville-pe, añeʼẽma kuri tavayguakuérape, ha pyharekue, ojehecha peteĩ tata ryapu tuichaitereíva oguejyvaʼekue yvágagui ha opyta Nashville ári. Upe mbaʼe guasúgui osẽ tata rendy kuéra huʼyicha; óga kuéra hapykuéri ojehapypaína; óga kuéra oryrýi ha hoʼa. Oĩ vaʼekue upépe ñande rehegua apytépe. ‘Kóva haʼe upe rohaʼarõ haguéichaite,’ heʼi hikuái, ‘rohaʼarõ kuri ko mbaʼe.’ Ambue katu ojopýi ipo akuapápe hasýgui ha osapukái Ñandejárape poriahuvereko hag̃ua. ‘Peikuaa kuri,’ heʼi hikuái, ‘peikuaa kuri ko mbaʼe outaha, ha ndeʼírivaekue ni peteĩ ñeʼẽ ore momarandu hag̃ua!’ Haʼete ku oisãso hag̃uáicha hikuái hesekuéra, oimoʼãvo ndohendukái hague chupekuéra mbaʼeve, ni nomeʼẽi hague chupekuéra avave marandu ñemomanduʼa hag̃ua.” Manuscript 188, 1905.