Pe tembiasakue kañymby Daniel capítulo once, versículo cuarenta-pe oĩ porã tembiasakue reheve ojehechaukáva versículo diez guive dieciséis peve upe capítulo-pe voi. Versículo diez guive dieciséis peve, pe línea yvy mymba-gui Apocalipsis trece-gua, pe iñapóstata hórno republicano Estados Unidos-gua rehegua, oñerrepresenta Donald Trump rupive; pe línea pe hórno protestante apóstata Estados Unidos-gua rehegua oñerrepresenta Macabeos rupive; pe línea pe mymba yguagua papado rehegua oñerrepresenta ramo “nde retayguakuéra mondaha” ha pe línea dragón rehegua oñerrepresenta umi opaichagua mburuvicha kuéra sur-gua ha Phillip de Macedon rupive. Pe línea umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua oñerrepresenta Pedro rupive.
Mbyte hag̃ua
Upe historia oñemíva ryepýpe, pe mbyte oñembotuichave jevy jevy. Umi 250 ary oñepyrũva 457 a.C.-pe opa 207 a.C.-pe, Raphia ha Panium ñorairõ mbytépe, umi mokõi paha proxy ñorairõ umi versíkulo 11 guive 15 peve. Umi 250 ary mymba yvy rehegua rehegua, oñepyrũva 1776-pe, opa 2026-pe, upe ary “midterm elections” oikohápe ámbito polítikope pe mymba yvy rehegua mba’épe. Pedro oĩ Cesarea Filipípe (Panium), pe mbyte umi mbohapy jey Cristo ogueraha hag̃ua añoite mbohapy discípulo.
Umi líneape mokõivéva rembiasakuépe, Pedro ohechauka umi omyatyrõva ha omombeʼujeyva pe ñeñatõi umi tata apuʼaguáva Nashville ári. Pedro réra oñemoambue vaʼekue pe mbyteite Mateo, capítulo once guive mokõipa mokõi peve, péicha avei Abram capítulo mbyte pe capítulo once guive mokõipa mokõi peve ohechauka circuncisión ramo pe pacto techaukaha, oñondive pe capítulo mbyte Apocalipsis-pe, capítulo once guive mokõipa mokõi peve, omarkáva pe ñemano pacto techaukaha Apocalipsis diecisiete-pe. Pe mbyte hína pe tenda umi cien cuarenta y cuatro mil oñemoambuehápe peteĩ Laodiceagua guive peteĩ Filadelfiagua peve, ha umi mbohapy ánhel mbytégui pe mokõiha ánhel hína.
Pe mokõiha térã mbyte pegua ha’e pe ára pe mokõiha tupão jejopyrã, oúva pe peteĩha ha fundamento-rãva jejopyrã rire. Pe peteĩha jejopyrã 2024-pe ha’e va’ekue pe visión okapeguáva oñemopyenda Roma símbolo rupive, ha pe mokõiha jejopyrã ha’e pe marah visión hyepypegua (jesarekorã) Cristo rehe pe Tenda Marangatuhápe. Pe mokõiha ánhel rembiasakue-pe, pe pyhare mbyte sapukái marandu oguahẽ omombarete haguã pe mokõiha ánhel marandu.
Pe istória Millerita ary 1840-pe, Josías (he’iséva fundamento Tupãgua) Litch ojapo peteĩ corrección heko porãva iñemombe’úpe, oikuaaukávo Islam profecía rehegua peteĩha ha mokõiha ai rehegua; ha ary 1844-pe, Samuel Snow ojapo pe corrección pe predicción 1843 rehegua, oñecumplívo umi pa virgen parábola. Pedro ary 2026-pe oĩ oñemyatyrõ hag̃uáicha pe predicción ndojepoitýiva Nashville bola tata rehegua, ojetipifikaháicha pe ñembyasy Millerita ary 1843-pe, ha omoĩ porã hag̃ua Islam mensaje, ojetipifikaháicha Josías Litch rembiapo ary 1840-pe. Umi mokõi mba’e ojehúva Millerita rembiasakuepe ary 1840 ha 1844-pe ohechauka pe peteĩha ánhel marandu ñemombarete 11 jasypoapy 1840-pe ha pe mokõiha ánhel marandu ñemombarete 17 jasypoapy 1844-pe. Oñondivepa, umíva oikuaauka pe pyhare mbyte sapukái ñemombarete, Nashville bola tata oguejy jave.
“Pe ánhel ojoajúva oñemoirũva mokõiha ánhel marandu ñemoherakuãme, omyesakãva’erã opa yvy tuichakue heko mimbipápe. Ko’ápe oñemombe’u peteĩ tembiapo oguahẽtava opa tetãme ha peteĩ pokatu ndahechavéimava. Pe advento ñemongu’e ary 1840–44 pegua ha’e va’ekue peteĩ jehechauka mimbipáva Tupã pokatu rehegua; peteĩha ánhel marandu og̃uahẽ opa tenda misionéro oĩháme ko yvy ape ári, ha oĩ va’ekue peteĩhína tetãnguérape pe tuichavéva interés rrelihióso ojehecha va’ekue oimeraẽ tetãme pe Reforma siglo XVI pegua guive; hákatu ko’ã mba’e ojehasáta pe ñemongu’e mbaretéva rupive pe ñe’ẽmondo paha guýpe pe mbohapyha ánhel rehegua.” The Great Controversy, 611.
Pe porandu oĩva opavave táva Estados Unidos-pe apytépe, mba’érepa Tupã rembiapokue porã ome’ẽva’ekue Nashville-pe upe jeporavo. Pe mbohapyha ñembyasy guasu oguahẽvo 11 jasyporundy-pe, Nueva York pegua Mokõi Torre Ha Washington, DC pegua Pentágono ha’eva’ekue umi jehechaukapyrã ojeityhápe. Peteĩha irundyha avión ho’a yvy ári. Pe yvy mymba ra’ãnga ha’e yvy; ipokatu económico ra’ãnga ha’e Nueva York, ha ipokatu militar ra’ãnga ha’e Pentágono. Estados Unidos ombojerurévo ko yvy ape ári oĩvape kuéra toumbykuaa ha toñemomba’e pe marca papal autorida rehegua ha pe sistema político tupao ha Estado joaju rehegua, ha’éva pe mymba ra’ãnga, upéva ojapo ipokatu militar ha económico rupive; Apocalipsis 13 he’i pe yvy mymba oiporuha ipokatu hag̃ua ojoko umi jerovia hag̃ua pe oñeme’ẽva ani hag̃ua ojogua térã ovende, ha avei ojuka umi oñembo’yva Tupã ára pokõiha sábado rehehápe. Pe simbología profética ojehechauka “kárro, kavaju arigua kuéra (pokatu militar) ha várko kuéra” (pokatu económico) ramo Daniel 11:40-pe.
Pe sellamiento ára umi cien cuarenta y cuatro mil, Islam inesperadamente oporohory pe yvy gloriosa rehe irundy jey. Peteĩha vaʼekue 11 de septiembre; mokõiha ha mbohapyha vaʼekue pe yma guare yvy gloriosa literal ha upéi Nashville. Irundyha hína pe yvyryrýi Apocalipsis capítulo once-pe, upéva hína pe léi dominical. Balaam ha umi mbohapy ánhel ryepýpe, umi mokõi oporohory 7 de octubre de 2023 ha Nashville-pe ohechauka umi mokõi parrál bíblico Tupã tavayguakuéra ñemoñeʼẽme guare.
Pe domingo reheguápe oñemonguera vove papado rehegua herida omano hag̃uáva, oñepyrũ yma pytũmbýgui mokõiha jehechauka. Peteĩha ha mbohapyha aipo areko peteĩcha, Cristo akóinte ohechauka hag̃ua ipahápe ñepyrũrã rupive; upévare Mohammed mbyja ho’áva peteĩha aipo arekope, ombojere va’ekue pe lláve oipe’a va’ekue yvykua pypuku hag̃ua, ha sapy’ami rire 9/11-gui pe yvykua pypuku pegua ateísmo ojuka Apocalipsis capítulo once pegua mokõi testígope. Pe domingo rehegua léipe oñemonguera pe papado rehegua herida omano hag̃uáva, ha pe bestia catolicismo rehegua omohu’ã pe profecía pegua apañuãi guasu pe poapyha rehegua (ohechaukáva jeikove jey) oñemohu’ãvo. Upérõ oñepyrũ jey pe mokõiha ára yma pytũmbýgui, Balaam mbohapyha tape rechaukaháramo, pe mburika ñe’ẽvo, ombojere pe lláve oipe’a jey hag̃ua pe yvykua pypuku. 9/11 rire, pe ateísmo, dragón, osẽ pe yvykua pypukúgui oñorairõ hag̃ua pe mburuvicha guasu imba’eretavévare, omongu’e va’ekue opa Grecia retãme. Pe domingo rehegua léipe pe bestia Apocalipsis capítulo seventeen pegua ojupi pe yvykua pypukúgui ha pytũmby ojaho’i jey kuarahýpe.
Mba’érepa Nashville? Upéva hína pe porandu gueteri noñesolusionái va’ekue. Nashville ohechauka ñepyrũrã pe aravo mbykymi pe marandu pyhare mbytegua sapukái ñemoherakuã rehegua, ha oñepyrũ peteĩ ñehundi hag̃uagua oñeha’arõ’ỹva Islam-gui ha opa upéicha avei. Pe léi domingo rehegua pahápe upe períodope ohechauka pe myakã rapicha ñemoĩ mbarete Estados Unidos-pe, ha avei ñepyrũ pe táva-kuéra ñehundi. “Ñehundi” ha’e peteĩ tekotee marandu’ẽmegua Islam rehegua.
Ñehundipa
“Pyharekue peteĩ escena tuicha mba'éva ohasa che renondépe. Ahecha peteĩ tata ryru tuichaitereíva ho'a hag̃ua mbytépe umi óga porãite, ha upéva ogueru pya'evoi iñehundipa. Ahendu oĩ he'íva: ‘Rokuaáma kuri Tupã juício outaha yvy ári, péro ndoroikuaái kuri outaha pya'eterei péicha.’ Ambuekuéra he'i: ‘¡Pende peikuaáma! Mba'ére piko upéicharõ ndapeñe'ẽi oreve? Ore ndoroikuaái.’ Opa hendáicha ahendu ko'ã ñe'ẽ oñe'ẽva.” Carta 217, 1904.
Nueve Once
Apocalipsis “Nueve Once” ohechauka pe reino Islamgua rekoha ha’eha ñemano ha ñehundi, peteĩ téra niko marandu proféticape ohechauka tekoha.
Ha oguereko hikuái peteĩ mburuvicha hi’ári kuéra, ha’éva pe ánhel yvykua pypuku’ỹmegua; héra hebreo ñe’ẽme hína Abadón, ha griego ñe’ẽme katu héra Apolión. Apocalipsis 9:11.
Abadón he’ise “ñehundi térã tenda ñehundihague” ha Apolión he’ise “pe ohundíva.”
“Umi ánhel ojejoko hína irundy yvytu, ojehechaukáva peteĩ kavaju pochýramo, ohekáva ojesarekóvo osẽ hag̃ua ha oñani hag̃ua opa ko yvy ape ári, oguerúvo ñehundi ha ñemano hape.”
“¿Japytáta piko oke hag̃ua pe ára paha’ỹgua yvýra rembeteete rupi? ¿Japytáta piko ñandepy’arovy’ỹ, ro’ysã ha omanóvaicha? ¡Ajépa aipotaite ñane iglesia-kuérape oĩ Tupã Espíritu ha pytu oipejáva Itavayguáre, ikatu hag̃uáicha opu’ã hikuái ipy ári ha oikove! Tekotevẽ jahecha tape ipy’ĩha, ha okẽ hasy hag̃uaha. Péro jahasa aja pe okẽ hasy hag̃uáva rupi, ipehẽngue ndorekói límite.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
Pe islam rekóva tercer ay ai pe Balaam ha pe mburika rape. Pe kavaju pochy islamgua rape, upéva hína Juan rembiapokue irundy yvytu ñorãirõha, Isaías “yvytu hatã”, ha Ezequiel “yvytu” térã “pytu” oúva irundy yvytúgui, ogueraha peteĩ tape 9/11 guive oguahẽva pe okẽ “ipo’í” ha “jojáva” peve. Pe okẽ ipo’íva hína Balaam ha pe mburika rehegua tercer waymark.
Ha Ñandejára remimbou ohóvo tenonde gotyo, ha oñembo’y peteĩ tenda py’ahúpe, ndaipórihápe tape ojere hag̃ua akatúa ni asúpe. Ha pe vúrro ohechávo Ñandejára remimbou, ho’a Balaam guýpe; ha Balaam pochy hendy, ha oinupã pe vúrro peteĩ yvyra reheve. Upéi Ñandejára oipe’a pe vúrro jurúpe, ha ha’e he’i Balaámpe: Mba’e piko ajapo ndéve, reinupã hag̃ua chéve ko’ã mbohapy jey? Números 22:26–28.
Tape mbohapyha ñehundi Islam rehegua oñepyrũkuri 11 jasyporundy jave, Ajechauka 18:1–3 oñekumpli ramo guare.
«Añete peve ou pe ñe'ẽ che amombe'úva Nueva York ojeipe'ataha peteĩ y guasu pu'aka reheve? Kóva che araka'eve nda'éi. Che ha'e kuri, ajesarekóvo umi óga tuichaitereíva oñemopu'ãva upépe, piso ári piso, ‘Mba'e ñemondýiha mba'éichapa oikóta Ñandejára opu'ã vove omongu'e hag̃ua kyhyje hag̃uáicha yvy! Upérõ oñekumplíta ñe'ẽ Apocalipsis 18:1–3-pe oĩva.’ Apocalipsis kapítulo dieciocho pukukue ha'e peteĩ ñe'ẽmondo yvýpe oútavare. Ha che ndarekói tesape iñambuéva mba'épa oútava Nueva York ári rehe, ndaha'éi hag̃ua añetehápe aikuaa peteĩ ára umi óga tuichaitereíva upépe oñemombojúta yvýre Tupã pu'aka ojere ha ojerejey rupi. Pe tesape oñeme'ẽvagui chéve, aikuaa hag̃ua ñehundi oĩha ko yvy ape ári. Peteĩ ñe'ẽnte Ñandejáragui, peteĩ pokatu michĩmi Ipu'aka mbaretévagui, ha ko'ã tembiapo guasuete ho'apaite va'erã. Oikóta umi mba'e ñemondýiva ndaikatúiva ñaimahina hag̃ua.» Review and Herald, July 5, 1906.
Pe porandu opyta ñembohovái: ¿Mba’érepa Nashville? Nashville pype umi tata apu’a ohechauka peteĩ escenario profético, upépe peteĩ clase Adventismo-gua otĩ ha, Joel he’iháicha, “oñekytĩ.” Ambue clase katu ojehechauka araka’eve ndoñetĩriha ha henyhẽha vy’agui. Pe vy’a profética ndaha’éi pe juicio oguerúva Nashville ári ha Estados Unidos ári rehe, síno pe ñemopotĩ rehegua ojehechaukáva umi oĩva pe parábola-pe, umi oguerekóva pe aséite ha umi ndoguerekóiva pe aséite apytépe. Pe aséite rehe oñembojoaju heta significado simbólico, ha katu peteĩ significado tenondegua pe aséite rehegua ha’e pe marandu sapy’a pyhare mbytegua. Upe marandu oñepyrũ ojeipe’a mbeguekatúpe ipahávo ary 2023, ha ohechauka pe ñemoĩporã arandu rehegua oñembohetavéva, upéva oñemboykéva térã oñemoneĩva. Oseas ohechauka hesakã porã umi omboykéva pe arandu oñemboykeha Tupã pa’i ramo. Pedro oĩ Levítico mokoĩpa mbohapy estructura mbytépe oñentendérõvo Nashville pype umi tata apu’a, ha pe papapy mbohapypa ha’e peteĩ símbolo umi pa’i rehegua.
Che retãgua oñehundi kuaa’ỹgui: nde reikuaa hag̃ua rejeity rupi, che avei romombojeýta, ani hag̃ua reiko chéve pa’i ramo: nde nderesarái haguére nde Jára Ñandejára léigui, che avei cheresaraitéta nde ra’ykuérape. Oseas 4:6.
Pe “kuaa” rehegua, térã upe’ỹ rehegua, ha’e peteĩva umi añetegua ojoajúva umi tata apu’a Nashville-gua ñeg̃uahẽ rehe. “Kuaa” maranduhára rehegua, térã upe’ỹ rehegua, omoheñói ñepyrũrã pe marandu jejapova’ekue pyhare mbyte sapukái rehegua, ha upe ára paha oguahẽ pe ñe’ẽrã ñehendu Tupã Ñe’ẽme, ojehechaukaháicha pe sábado ha domingo rehegua mba’e. Cristo tapiaite ohechauka pe paha pe ñepyrũ rupive, ha ñepyrũme, ñe’ẽrendu Tupã Ñe’ẽme ha’e va’ekue pe marandu ñe’ẽmondo ome’ẽva’ekue Adán ha Eva-pe yvotytyme.
Ñe’ẽrã iñe’ẽrendúre pahaitepe ndaikatúi oñembotovy peteĩ huerta añoitepe, “opa tetã oñemoinge hag̃ua” ipype, he’iháicha Hermana White. Pe apañuãi sábado ha domingo rehegua ha’e jeyjey pe ñepyrũrãmegua prueba ohasáva Adán ha Eva pe huértape, ha upéva ojeyjey opa yvy ape ári pahaitepe. Umi prueba oñepyrũ pe léi domingo rehegua Estados Unidos-pe, ha upéva avei ha’e pe ára paha pe periodo oñemomaranduhápe pe sapukái pyhare mbytegua.
Pe marandu momarandu ñemongyhyjéva Cristo ouha hína niko oñeme’ẽnte umi ogueroviáva pe arandu hetave oúva pe marandu jepe’a guive, pe Jesucristo jehechauka marandu rehegua, oñepyrũva’ekue ary 2023 paha gotyo. Peteĩ jehechapyra arandu rehegua térã ndaipórire upéva, oñembotýma Nashville-pe pe ataque jave. Pe kuatia rechaukaha, umi mbohapy jehechapyra apytégui oñepyrũva’ekue pe jepe’a jave ary 2023-pe, oñemopyenda pe asýte rehe, ha upéva ha’e “arandu” oĩva pe marandu profético ryepýpe, upérõ ojepe’áva’ekue.
Pe “arandu” ojepe’áiva oñeha’ã ha ipahápe ojehechauka, pe ñandyicha ha’éva pe mbohapyha ha pe prueba decisiva. Umi prueba oñepyrũ pe período ogueraháva marandu pyta pukukue pyhare mbytegua sapukái rehegua, ha upéva opa pe ñe’ẽrendúre guarã prueba-pe. Upéva, pe ñe’ẽrendu rehegua prueba, ojejapo Eva ári, ha’eva’ekue pe iglesia ra’anga, ha Adán ári, ha’eva’ekue pe Estado ra’anga. Ko’ã mokõi entidad joaju oñemohu’ãmba pe mymba marca oñemboguata jave. Pe prueba jardínpeguare ha’e pe prueba paha. Ha’e peteĩ prueba kuimba’e ha kuñanguérape guarã, oikehápe iglesia ha Estado joaju, ha’éva peteĩ kuimba’e ha peteĩ kuña. Pe marandu ñe’ẽmondo oñepe’áva, ogueraháva pe ñe’ẽrendu rehegua prueba paha peve, ojehechauka pe yvyramáta “arandu” porã ha vai rehegua rupive.
Nashville ha’e pe símbolo tekombo’e griego rehegua pe tetã mymbakuéra yvy guápe. Tekombo’e griego ha’e tekombo’e japu, ha’e arandu vai, ha pe arandu porã ha’e tekombo’e añetegua. Pe único junta corporativa Ellen White oñemoĩ hag̃uáicha oike hag̃ua hese va’ekue ha’e Madison College, opytáva Nashville-pe, oñehenóiva “Atenas del Sur”. Nashville ha’e pe símbolo griego rehegua, térã tekombo’e japu rehegua. Tekombo’e japu ha’e arandu japu. Pe mba’e he’iséva Nashville rehegua ojoja pe simbolismo táva New York ha Pentágono reheguándi.
Koʼã mbaʼe ñambosykueʼỹta pe artíkulo oúva-pe.
Manuscript 188, 1905
“Che aime jave Nashville-pe, añeʼẽma kuri tavayguakuérape, ha pyharekue, ojehecha peteĩ tata ryapu tuichaitereíva oguejyvaʼekue yvágagui ha opyta Nashville ári. Upe mbaʼe guasúgui osẽ tata rendy kuéra huʼyicha; óga kuéra hapykuéri ojehapypaína; óga kuéra oryrýi ha hoʼa. Oĩ vaʼekue upépe ñande rehegua apytépe. ‘Kóva haʼe upe rohaʼarõ haguéichaite,’ heʼi hikuái, ‘rohaʼarõ kuri ko mbaʼe.’ Ambue katu ojopýi ipo akuapápe hasýgui ha osapukái Ñandejárape poriahuvereko hag̃ua. ‘Peikuaa kuri,’ heʼi hikuái, ‘peikuaa kuri ko mbaʼe outaha, ha ndeʼírivaekue ni peteĩ ñeʼẽ ore momarandu hag̃ua!’ Haʼete ku oisãso hag̃uáicha hikuái hesekuéra, oimoʼãvo ndohendukái hague chupekuéra mbaʼeve, ni nomeʼẽi hague chupekuéra avave marandu ñemomanduʼa hag̃ua.” Manuscript 188, 1905.