Oje’éva jepi oje’e hag̃ua, peteĩ accidente automóvil rehegua peteĩchape ohecha rire po tapicha, umi po testígo omombe’utaha po versión iñambuéva pe mba’e vaiete peteĩchagua rehegua; ko’ã árape katu, pe ára rupive Espíritu Santo ojeipe’a hag̃ua yvyporakuéragui, umi testígo apytépe katuete oĩta avei umi omoheñóiva ha ijapu vaʼerãva umi ohecha vaʼekue rehe, omombarete hag̃ua ijeheguigua mundo rehegua jehechakuaa, ha oguerovia hag̃uáicha hikuái tekoporãrõ guare ojapóvo upéicha. Pe tembiasakue kañymbyetépe oĩ heta línea iñambuéva añetegua proféticagui, ha umíva ohechauka testígo iñambuéva umi tembiapo peteĩchagua rehegua. Tupã Ñeʼẽ ndive ndaipóri japu; jepe hetajey oĩ tekoha yvypóra remiandu vai umi tembiapo rehegua, umi testígo bíblico ko tembiasakue rehegua, oñembojaʼo porãramo, opavave oñemoĩ peteĩ ñeʼẽme oñondive.
Pedro ha’e peteĩ símbolo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ko tembiasápe, ha heko mombe’u rehechauka peteĩ tembiasakue oñemotenondeva’ekue pe ñembyasy guasu 18 de julio de 2020 guive, pe ñemombáy 31 de diciembre de 2023 peve, upéi peteĩ oĩva’ekue pe peteĩha prueba visión externa rehegua ryepýpe, upéi pe mokõiha prueba visión interna rehegua, upéi oúta pe prueba decisiva umi tata renda Nashville guigua rehegua, pe oñembo’yuka peve pe poyvi umi Gentil-kuérape g̃uarã.
Donald Trump oĩ pe tembiasakue ñemiguápe pe omoñemýiva opa umi globalista-kuérape, oĩva ko yvy arigua globalista-kuéra, Partido Demócrata ha umi RINO Partido Republicano-pegua apytépe. Haʼe omboaje umi marandu profético rehegua ojehechaukáva pe mymba raʼanga rehe, oikove jeývo ñemano político-gui pe poapyha ramo, umi siete-gui osẽva. Haʼe oĩ opaite pe tembiasakue ñemiguápe, oñembokatupyrypyre oguapy hag̃ua mburuvicha ramo ára “despotismo activo” oñemoañetéramo tenonderãite Estados Unidos ári ha upéi opa ko yvy ape ári. Protestantismo apóstata, Trump irũnguéra ramo umi mokõi hatĩ yvy mymba rehegua apytépe, oĩ upéicha avei pe Macabeo-kuéra rembiasakuépe. Umi mbaʼéicha opaichagua ojehechaukáva dragón pokatu Naciones Unidas ha Rusia-pe oguerovia hag̃ua pe tembiasakue. Papado, nde retãyguakuéra mondaha ramo, oĩ upépe ombojoaju hag̃ua opa mbaʼe ha omopyenda hag̃ua pe visión.
Pedro ha’e nde, cherendúva ahayhúva. Pedro ha’e peteĩ kandidáto oike hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil poyvirã apytépe. Pedro oĩ mbytépe, heta línea profética mbytepegua gotyo, jerovia rupive oikehápe pe Tenda Santísimo-pe ha ohupytyhápe pe ñemoambue ojejapóva Cristo visión rupive. Pedro oĩ pe Monte de la Transfiguración-pe, upépe oñemoambue hag̃ua Cristo ta’ãngápe, ha upe jave Estados Unidos omoheñói pe mymba ra’anga.
“Che irũnguéra, tekotevẽ ñande pype sa’ive hag̃ua ñandejehe, ha hetave hag̃ua Tupã. Ha’e ojerure pe iglesia mbaretekue; hákatu tuicha peve ñane retãygua katupyry ojeporu mba’e ndaiporãirãvare. Hetaiterei aravo oñeme’ẽ umi apytu’ũ michĩ ha jerure’ípe. Tupã oipota jajupi hag̃ua yvyty ári, jaike hag̃uáicha peteĩ hendápe ipresénsia renondépe. Jahasa hag̃uáicha peteĩ apañuãime, ha upéva, oimeraẽ ára ymave guive ko yvy oñepyrũ haguéicha, ojeruréta Cristo réra omombe’úva peteĩteĩgui oñeme’ẽmbaite hag̃ua. Tupã rembiapo ojerure opaite mba’e oĩva ñandepype. Péro ñane retãygua araka’eve ndojapomo’ãi ko ñeme’ẽmbaite ipy’akuéra ndojehechajevýiramo. Oikotevẽ hikuái jere pyahu rehe Pedro-icha avei. Ha upeicha oñemongakuaa rire chupekuéra, Cristo ikatu he’i chupekuéra: ‘Emombarete nde ryvykuérape,’ ‘Emongaru che ovechakuéra,’ ‘Emongaru che ovecha ra’ykuérape.’”
“Oñembojoajúrõ pe pokatu Tupãgui oúva ñeha’ã yvypóra reheve, tembiapo oñemyasãíta tataicha kapi’i pirúpe. Tupã oipurúta tembiporueta yvypóra ndaikatumo’ãi oikuaa hag̃ua moõguipa ou iñepyrũ; umi ánhel ojerapóta ojapo hag̃ua peteĩ tembiapo kuimba’e kuéra ikatúva’ekue ohupyty hag̃ua pe jehovasa ojapóramo, noñembotavýirire omboyke haguére ombohovái hag̃ua umi Tupã jerure. Ko tembiapo ko’ág̃a oñemoĩ yvypóra renondépe. ¿Piko ha’e ohupytýta? Ko’ág̃aite oĩ heta okẽ ndojejokói ha ojepe’a hag̃ua umi omba’apóvape g̃uarã. ¿Piko oikepáta ko’ã okẽ rupive? ¿Máva piko oĩ Mbo’ehára ñehenóirõ he’i hag̃uáicha: ‘Ápe aime, Che Ruvicha, chemondóna’? Pe sapukái Macedoniagua oguahẽ ñandéve jerure asy reheve opa rupi ko yvy ape ári, ‘Eju ore rendápe ha orepytyvõ.’” Review and Herald, 15 de diciembre de 1885.
Ñahendu vaerã pe yvytype ha ñañemoambue hag̃ua Pedro oiko haguéicha, ha jajapóramo upéva, ñañemopotĩta Isaías oiko haguéicha. Pe ñemopotĩ oñembohechauka oñemoañete hag̃ua Tupã pokatu oñembojoajúramo yvypóra ñeha'ã ndive. Pe Macedoniagua ñehénói oiko pe tembiasakue kañymbýpe, versíkulo cuarenta-pe.
“Og̃uahẽma ára ojejapo hag̃ua ñeha’ã mbaretéva ñane táva kuérape. Pelee Lucas 21. Kóva hína pe marandu ko árape g̃uarã, ha ojehai ko generación paha peguarã. Ndaikatúi jaheja mba’eve oñemoĩ ñande ha pe tembiapo Tupã ome’ẽ va’ekue ñandéve jajapo hag̃ua mbytépe. Ojejapo va’erã ñeha’ã especial oñemoĩ hag̃ua pe añetegua umi oĩvape táva kuérape renondépe.”
“Aníke hag̃ua ni peteĩ ára ambuekuérajejahéi hag̃ua. Opa joavy ha ñorairõ opava’erã. Jaijoayhuva’erã joyke’yicha. Jaha jajupi hag̃ua yvytýpe Tupã ndive, ikatu hag̃uáicha jajevy ñande ári ojekuaaukávo Tupã mimbipa jehecharã. Pe tenda añoite ikatuhápe ñahupyty upéva hína pe yvyty Tupã ndive. Oĩ peteĩ tembiapo jajapova’erã ñañemoarandu hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽ rehe, ojehechaukáva Ileype. Hetaiterei ojejapo ñemoñe’ẽ rei, péro mboypa pe estudio añetetéva? Cristo oiko va’ekue yvyporakuéra apytépe ha omombe’u ko yvy ape ári upe léi remimbo’e tee.”
“Pe tembiapo pya’e oñemombykýtaha tekojoja reheve. Tekotevẽ ñañeha’ãve ha jañembojeroviave ñane rembiapópe ñamotenonde hag̃ua hu’ãme peve. Oguahẽma pe ára ndaha’éi hag̃ua ñande kyre’ỹ añónte, síno ñambyatýva’erã upe kyre’ỹ ikatu hag̃uáicha oguereko hi’upyrã. Ñamombe’uvéramo ñane tiempo yvyty ndive Tupã ndive, ñane rembiapo iporãve ha imbaretevéta.”
“Oĩ vaʼerã ou ñande predikasión-pe peteĩ puʼaka iporãvéva ha ogueroviaukavéva. Espíritu kysepuku orekovaʼerã peteĩ haimbe pyahu ha oñemondo vaʼerã puʼakápe. Ñañemoĩta piko ñambaʼapo hag̃ua kuimbaʼeicha, oĩva henao umi opaite añetegua opaʼỹre guáva renondépe? Jaipota Espíritu Santo puʼaka toho tenonde ha tomohuʼã Tupã rembiapo ko yvy ári.” Australian Union Conference Recorder, 1 de octubre de 1906.
Yvyty ári, ha upéva avei pe Tupa Marangatúva Rendaite, upépe Divinidad oñembojoaju ñande yvypóra rekóndi, ha Lucas 21 ha’e pe marandu pe generación paha-pe g̃uarã, ha’ekuéra ome’ẽ hag̃uáicha pe ñe’ẽmondo paha umi táva guasúpe. Pe ñe’ẽmondo umi táva guasúpe g̃uarã ha’e tembiapo umi ánhelkuéra omohu’ãtava ñande ñañemboyke ramo jajupi hag̃ua pe yvýty ári ha ñañemoambue hag̃ua Ijoguahápe. Pe tembiapo ha’e umi táva guasúpe g̃uarã, pe generación paha oiko rupi peteĩ ára guasúpe upépe “miles de ciudades” oñehundíta hag̃uáicha. Pe período profético umi táva guasu ñehundi rehegua oñepyrũ Nashville tata apu’a reheve, ha pe tembiapo ñe’ẽmondo rehegua oñepyrũ upépe, ha upe tembiapo ojekuaa Lucas 21-pe. Arykuéra pukukue javeve rohechauka meme kuri Lucas 21 ha’eha peteĩ ñe’ẽmondo Islam rehegua pe mbohapyha aipo rehe.
Lucas 21-pe Jesús omombe’u pe tembiasakue oñepyrũva Israel ymaguare ñemboyképe Tupã retã ojeporavopyrévaramo, ha oho peve ára paha pe pytũmby arykuéra papado ñemojahéi rehegua, ha upéi oike umi techaukaha-pe oguerúva Millerita rembiasakue. Pe Millerita rembiasakue ohechauka pe tembiasakue umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
Ha hoʼátava kysepuku hína kysépe ha oñegueraha hag̃ua tembiguáiramo opa tetã rupi; ha Jerusalén ojejapysakáta umi tetã ambuegua poguýpe, peve oñembytepávo umi tetã ambuegua ára. Ha oĩta techaukaha kuarahýpe, jasýpe ha mbyjakuérape; ha yvy ári, tetãnguéra ohasa asy hag̃ua, jepyʼapy ha apañuãime; para ha y guasu rembeʼy osapukáita. Yvypóra kuéra korasõ ikangýta kyhyjégui ha ohaʼarõgui umi mbaʼe oútava yvy ári; yvágapegua puʼaka kuéra oñembokacharpáta rupi. Upéi ohecháta hikuái Yvypóra Raʼýpe ou hag̃ua araípe, puʼaka ha mimbipa tuicháva reheve. Lucas 21:24–27.
Juan, Apocalipsis capítulo once-pe, ohechauka pe 1.260 ary papado poguýpe oĩhague proféticamente ome'ẽva “umi gentil-kuérape”, ha Lucas ohechauka 1798-pe oñemyenyhẽhague umi gentil-kuéra ára. Upéi Cristo oñe'ẽ kuarahýpe, jasýpe ha mbyjakuérape umi techaukaha rehe omarkáva pe movimiento Millerita, omohu'ãvo ko'ã ñe'ẽme: “distress of nations, with perplexity; the sea and the waves roaring; Men’s hearts failing them for fear, and for looking after those things which are coming on the earth.” Pe “distress of nations” oĩva Lucas-pe ha'e pe “angering of nations” Apocalipsis-pe.
Ha umi tetãnguéra ipochy, ha nde pochy og̃uahẽma, ha umi omanóva ára, ojehusga hag̃ua, ha reme’ẽ hag̃ua jehepyme’ẽ nde tembiguái profétakuérape, ha umi marangatúpe, ha umi okyhyjévape nde réragui, michĩva ha guasúva; ha rehundi hag̃ua umi ohundíva yvy. Apocalipsis 11:18.
Tupã “pochy” ojehechauka umi siete plága pahaitepe, ha oñepyrũ Miguel opu’ã jave ha opaha yvypóra provasión. Umi tetãnguéra pochy peteĩ período ogueraháva pe provasión ñembotýpe. Umi tetãnguéra pochy oñepyrũ 11 de septiembre-pe, Islam pe mbohapyha ñehundi guasúgui og̃uahẽrõ guare, upéicha ojekuaaukávo pe ama pytã pyharevegua og̃uahẽha.
“Ahecha vaʼekuaa umi tetãnguéra pochyha, Tupã poxyha, ha pe ára omanóvaʼekuérape ojehusga hag̃uaha oĩha peteĩteĩ iñambuéva ha hesakã porãva, peteĩ ouha ambue rapykuéri; avei ahecha Miguel gueteri ndoñemboʼyihague, ha pe ára ñembyasýgui, arakaʼeve ndoikói haguéicha, gueteri ndoñepyrũi hague. Koʼág̃a umi tetãnguéra hína ipochy; ha ñande Saserdóte Guasu omohuʼã vove hembiapo pe tupaópe, haʼe oñemboʼýta, oñemonde hag̃ua tekovai repy ñemonde reheve, ha upéi oñeñohẽta umi siete última plaga.”
“Ahecha umi irundy ánhel oguerekotaha umi irundy yvytu Jesús rembiapo opa peve pe santuariope, ha upéi oútaha umi siete plaga pahaite.” Early Writings, 36.
Millerita rembiasakuepe, tetãnguéra pochy, térã Lucas omoĩháicha, “tetãnguéra jejopy vai”, oñemboaje Islam rupive.
“Áño 1838-pe Turquía oike jeike ñorairõme Egipto ndive. Umi egipcio-kuéra ohechauka kuri ikatu hag̃uáicha omboguevi térã omongu’e guýpe pe mburuvicha guasu turco. Ojejoko hag̃ua kóva, umi irundy tetã guasu Europa-gua, Inglaterra, Rusia, Austria ha Prusia, oike pype omombarete hag̃ua pe gobierno turco.” Uriah Smith, Synopsis of Present Truth, 218.
Ary 1838-pe, pe “porandu oriental” hérava omoingoveve umi tetãnguéra, ha pe “porandu oriental” ha’eva’ekue Islam, pe yvytu kuarahyresẽ gotyogua bíblico. Pe tembiasakue Millerita ohecha umi tetãnguéra omyendyryryha Islam rupive ha upéi Ñandejára ou arai kuérape Santísimo-pe, upéicha ohechauka hag̃ua Ñandejára ou jave arai kuérape Iju jevy mokõiha-pe. Oúta mboyve arai kuérape, Islam omoĩ py’apy umi tetãnguéra rehe, ha kóva hína pe marandu oñeme’ẽva Pedro-pe omombe’u hag̃ua umi távape tenonderã “miles de ciudades” ñehundipa mboyve. Pe ára pukukue umi táva ñehundipa rehegua oñepyrũ Nashville tata bola-kuéra reheve.
“¡Aikóne Tupã tavayguakuéra oguereko hag̃ua peteĩ ñeñandu umi táva hetaitereíva ñehundíta hag̃uáre, ko’ág̃a haimete oñeme’ẽmbyre ta’ãnga ñemomba’égui! Péro heta umi oikova’erãva omombe’úvo pe añetegua, oimo’ã vai ha okondenávo hína ijoyke’y kuérape. Tupã mbojere pokatu ou vove apytu’ũrekuéra ári, oikóta peteĩ ñemoambue hesakãva. Kuimba’ekuéra ndoguerekovéimo’ãi py’a oikuaase hag̃ua ivaíva ha omongu’i hag̃ua ambuépe. Noñemoĩmo’ãi hikuái peteĩ tenda omoĩ hag̃ua jejoko pe tesape ohesape hag̃ua ko yvy ape ári. Iñe’ẽ vai, ija’o, ijakusación opáta. Pe enemigo mbaretekuéra oñembyaty hína ñorairõrã. Ñorairõ hatã oĩ ñande renondépe. Peñemboja oñondive, che ermanokuéra ha che ermanakuéra, peñemboja oñondive. Pejejuaju Cristo ndive. ‘Ani peje, A confederacy,... ani pekyhyje pe ha’ekuéra okyhyjégui, ani hag̃ua peñemondýi. Pembotuicha Ñandejára de los ejércitospe voi; ha ta’e peẽme pende kyhyje, ha ta’e peẽme pene mongyhyjeha. Ha ha’e oikóta peteĩ santuario-rõguáicha; péro peteĩ ita oporombopytarãramo ha peteĩ ita guasu oporombopysangáramo mokõive Israel róga hag̃ua, peteĩ ñuhãramo ha peteĩ ñu’ãramo Jerusalénpe oikóva kuérape g̃uarã. Ha hetaiterei ijapytepegua oñepysangáta, ho’áta ha oñembyai, oñeñuhãta ha ojepokóta.’
“Ko yvy niko peteĩ teatro. Umi actor, ha’éva ijaikuaáva, oĩ oñembosako’ívo ojapo hag̃ua hikuái ijyke pe drama guasu pahápe. Tupã ojehecha’ỹre ojeheja. Yvyporakuéra aty guasu apytépe ndaipóri peteĩ ñeñondivepa, ndaha’éiramo kuimba’e kuéra oñombojoaju hag̃ua oikuave’ẽ hag̃ua hembipota ijeheguíva. Tupã oma’ẽ hína. Hembipota ikatu hag̃uáicha umi imba’éva opu’ãva hese rehe oñekumplíta. Ko yvy noñeme’ẽi yvyporakuéra pópe, jepe Tupã oheja hína sapy’ami umi mba’e omoheñóiva apañuãi ha teko’ỹ oguereko hag̃ua pu’aka. Peteĩ pu’aka yvýgui guýpe guáva omba’apo hína omoñepyrũ hag̃ua umi escena guasu pahaguéva pe dramape,—Satanás ouvo Cristo ramo, ha omba’apóvo opaichagua tekojoja’ỹ mbotavypy reheve umi oñembojoajúva oñondive aty ñemiguápe. Umi ojeitáva pe mbaretépe oñembojoaju hag̃uápe, omba’apo hína hikuái pe enemigo planokuéra rehe. Pe mba’e omoñepyrũva oguerúta hembiapo rapykuere.”
“Tembiapo vaietéma og̃uahẽma haimete ijapyte peve. Ñembyasy ha apañuãi omyenyhẽ ko yvy ape ári, ha peteĩ kyhyje tuicháva pya’etéma oúta yvypórape ári. Hu’ãmaite opa hag̃uáicha. Ñande, jaikuaáva pe añetegua, jajepreparamava’erã pe oúvape ko yvy ape ári pya’etéma, peteĩ mba’e ñesorprendévaicha oporojopýta hag̃uáicha.” Review and Herald, 10 de septiembre de 1903.
Umi “apỹi ñembotavy ha ndaiporivei hag̃ua tekoporã” ojejapo hína pe sistema rembiapo yva ramo, pe Sister White ombohérava “tekombo’e yvate”, ha upeicha avei ombohéra “tekoangaipa ñemimby”. Nashville pegua tupaóicha ojepóva Parthenon ha’e pe ta’anga tekombo’e japu rehegua, ko’ág̃a oguenohẽva umi “ñembotavy ha ndaiporivei hag̃uáicha tekoporã” oguerekóva “poguy peteĩ ára pukukue”. Umi tata apu’a oguejýva Nashville ári ogueru Islam, ha umíva orrepresenta Tupã juicio oúva pe “yvyramáta porã ha vai kuaapy rehegua” ári. Ág̃a Nashville ojejapi vove, oñepyrũ pe arapokõindy mbykymi pe pyhare mbyte sapukái marandu ñemyasãi rehegua, ha upéva ogueraha pe arapokõindy ley domingo peve, upépe Isaías pe “joaju” vai ome’ẽ iñemongu’e paha, ko yvy tuichakue oñembopy’a rasy aja omoneĩ hag̃ua pe peteĩ-gobierno mundial, ojekuaaukáva mymbaguasu ra’ãnga ramo Apocalipsis trece-pe. Isaías ohechauka hag̃ua pe joaju vai ojoaju pe cien cuarenta y cuatro mil ñeñembyasýi rehe.
Pejeʼi ani hag̃ua: “Peteĩ ñoñeʼẽme’ẽ”, opa umi ko tetã heʼívape: “Peteĩ ñoñeʼẽme’ẽ”; ani pejerokyhyje hikuái okyhyjéva rehe, ni pemoñemondýi. Pemarangatu hag̃ua pejehegui Jehová de los ejércitospe voi; ha taʼe haʼe pene kyhyjeha, ha pene mondýiha. Haʼe oikóta peteĩ tenda marangatu ramo; ha katu mokõive Israel róga hag̃ua peteĩ ita ojepysó hag̃ua, ha peteĩ ita guasu ñepysanga hag̃ua, peteĩ ñuhã ha peteĩ ñuha hag̃ua Jerusalén-pegua kuérape. Ha heta ijapytépe oñepysangáta, hoʼáta, oñembyai hag̃uáicha, oñeñuhãta ha ojepokóta.
Embojoaju pe testimonio, emosẽ pe léi che remimbo'éva apytépe. Ha che aha'aróta Ñandejára rehe, omo'ãva hova Jacob róga-gui, ha che amañáta hese. Péina ápe, che ha umi mitã Ñandejára ome'ẽ va'ekue chéve roime techaukaha ha mba'e hechapyrãrã ramo Israel-pe, Ñandejára ipu'akapa va'e guive, oikóva yvyty Sión-pe. Ha ha'ekuéra he'íramo peẽme: Peheka umi angue rehegua pytyvõhára ha umi paje apoha oñe'ẽmbegue ha oguejyryryva; ndaje piko peteĩ tetã ndohekái va'erã iÑandejárape? oikovéva rehehápe omanóva rendápe? Pe léi ha pe testimonio-pe: noñe'ẽiramo ko ñe'ẽ he'iháicha, upéva niko ndaipóri rupi hesekuéra tesape. Isaías 8:12–20.
Pe pasaje Sister White-gui ohechauka peteĩ ára “ñembotavy ha tekorã’ỹ” ogueruha “Satanás oúvo Cristo-rõguáicha”. Satanás ojepresenta Cristo-rõguáicha pe léi domingo jave.
“Peteĩ decreto omoañetéva papado ñemopyenda Tupã léi rehehápe jejavy rupi, ñane retã oñembojaʼóta porãite tekojoja-gui. Protestantismo omyasãi vove ipo pe yvykua pypuku ári ojapyhy hag̃ua poder romano po, ha ohasa vove pe ityvýra ári ojopói hag̃ua Espiritualismo ndive, ha, ko mbohapy joaju rehegua influencia guýpe, ñane retã ombotove vove opaite principio hembiapoukapyguáva peteĩ gobierno protestánte ha republicano ramo, ha omeʼẽ vove tape umi japu ha mbaʼe ñembotavy papal rehegua ñemyasãirã, upérõ ikatu jaikuaa og̃uahẽma hague ára Satanás rembiapo hechapyrãva hag̃ua ha pe paha hiʼag̃uíma.” Testimonios, volumen 5, 451.
Pe “ñembotavy ha teko vai” ára oiko pe léi domingo mboyve. Pe léi domingo mboyvemi, pe tiempo ojehechaukapyrõ guare Exeter aty guasu rupive ha umi pa ary ára pe koty yvatepe Pentecostés mboyve, umi cien cuarenta y cuatro mil oĩ vaʼerã “toñembyaty oñondive, che joykeʼykuéra ha che reindykuéra, … tojejokua Cristo ndive.” Pe sellado oiko pe léi domingo mboyve, ha upe tembiasakuepe pe joaju vai oñepyrũ ipahaite rembiapo omoĩ hag̃ua peteĩ gobierno mundial peteĩva.
Pe tiempo de sellamiento-pe Cristo ha’éta peteĩ santuario umi ihústova-pe guarã, ha katu peteĩ ita ñepysãrã umi añáva-pe guarã. Ha’e oikóta “peteĩ ñuhã ha peteĩ ñuha umi Jerusalén-ygua kuérape guarã”, ha’ekuéra hína umi “heta” ho’áva; ha umi mbovy oñesella va’ekuépe g̃uarã “Ha’e” ha’éta iñemongyhyje.
“Kyhyje” Tupã rehegua ha’e pe oikotevẽ’ỹva’ekue Eva, ha umi okyhyjéva Tupãgui oguereko ambueichagua kyhyje pe kyhyje oguerúva heta ojeity hag̃ua. Mokõiichagua kyhyje ohechauka umi ohasáva ha umi ndohasáiva pe ñeha’ãrã jehecha hag̃ua. Umi ohasáva oñembysýi, umi ndohasáiva katu ojehechauka papapy po rupive, ha’ekuéra “ojeity, ha ho’a, ha oñembyai, ha oñemoñuhã, ha ojepoko.” Pe ñembysýi ára ojehechaukáva oikoháicha pe arapokõindy léi mboyve, oĩhápe peteĩ ára ñembotavy ha sarambi, upérõ ae oñemboguata pe techaukarã umi pa virhen rehegua.
Mbovymi oñemboguapýva techaukaha rehe hetaite oñepysangáva ndive oñembojoja hag̃ua, ha’e umi “oha’arõva” Ñandejárape, upéicha ojekuaaukávo umi kuñataĩ arandu “oha’arõva”. Oĩ avei peteĩ jeha’arõ profético oñesantifikáva ha ambue noñesantifikáiva umi mokõi aty kuñataĩ apytépe, ombohováiva umi mokõi kyhyje peteĩteĩme.
“‘Oimérõ ramo pe novio, opavave oke ha opytu’u.’ Pe novio oñembotapykue rehe oñerrepresenta pe ára hasáma ramo Ñandejára oñeha’arõhague, pe ñembyasy guasu, ha pe retrasoicha ojehecháva. Ko tiempo de incertidumbre-pe, umi oĩva yvyra’ỹicha ha mbytépe añoite oĩva pya’e oñepyrũ okyhyje ha opoi hag̃ua iñeha’ãgui; ha umi jerovia oñemopyendáva peteĩ kuaapy personal rehe Ñandejára Ñe’ẽgui, oguereko peteĩ ita guasu ipy guýpe, umi ñembyasy y apu’a ndaikatúiva oipe’a chuguikuéra. ‘Opavave oke ha opytu’u;’ peteĩ aty, oñembyasy’ỹre ha oheja hag̃uáicha ijerovia; ambue aty katu, paciencia reheve oha’arõve ohupyty peve tesape hesakãvéva. Upéicharõ jepe, pe pyhare jehasa asy aja, ko’ãva ipahapegua ojehecha okañyetaha, peteĩ medida peve, ikyre’ỹ ha imarangatu hag̃uáicha oñeme’ẽmeme. Umi mbytépe oĩva ha umi yvyra’ỹicha ndikatúi véima oñemopyenda ijoyke’ykuéra jerovia rehe. Káda peteĩteĩ toñembo’y térã to’a ijehegui voi.” The Great Controversy, 395.
Umi oha’arõva peteĩ tape oñemomarangatúva rupi ha’e va’erã “techaukaha ha mba’e hechapyrãva” ramo, oñemopu’ãvo chupekuéra peteĩ poyvi ramo ko yvy ári pe arapokõindy léi jave, upe jave pe yvyramáta porã ha ivaíva kuaapy rehegua porandu orrepresentáta pe kuaapy “umi pytu familiar rekóvagui, ha umi pajeha’ã omañami ha oñe’ẽnguevagui” ha pe kuaapy ojehechaukáva “léi ha testimónio” rupi. Kóva ha’e pe prueba peteĩchaite pe oikova’ekue Éva ha Adán ndive. ¿Jajapyhy pe tekombo’e oguerekóva añetegua oñembojehe’áva jejavy ndive, térã japyta pya’e peteĩ “péicha he’i Ñandejára” ári? pórke nda’íri ramo oñe’ẽ ko Ñe’ẽ he’iháicha, upéva hína ndaipóriha hesekuéra tesape. Pe tekombo’e añetegua ha japuva ha’e peteĩ línea tenondetéva pe añetegua rehegua pe ñorairõ guasúpe Cristo ha Satanás apytépe. Nashville ha’e peteĩ símbolo ñe’ẽreity rehegua Ñandejára Ñe’ẽ kóntrape, añetehápe peteĩchaite Sodoma ha’éicha peteĩ símbolo tekovai rehegua, ha Nueva York ha’éicha peteĩ símbolo Estados Unidos pu’aka virupegua rehegua ha Pentágono peteĩ símbolo ipu’aka mbaretépe hag̃ua.
Pedro oĩ pe ypyetépe umi tata apu’akuéra Nashville pegua, Panium-pe ha yvyty ári, upéva orrepresenta pe templo prueba. Ha’e ohechakuaa Adventismo del Séptimo Día Laodicea-pegua oĩma hag̃uáicha oñemoñe’ẽ asy ha oñemotĩ hag̃ua umi tata apu’akuéra ho’a vove, ha Nashville, Tetã peteĩ reko Estados Unidos ha arapy tuichakue tekotevẽha oñemomarandu. Islam marandu omoneĩ umi mensahérope, peteĩchaite pe tata ho’ava’ekue Carmelo-pe omoneĩ haguéicha Elías ha’eha pe proféta añetegua. Upéicharamo jepe, pe ñemomarandu Nashville-pe g̃uarã ndaha’éi año Islam pe tercer ay pegua, ni michĩvéva mba’eichagua arma-pa ojeporu pe ataque sapy’aitépe guápe. Pe marandu ñemomarandu rehegua tekotevẽ omombe’u mba’érepa oñeme’ẽ permiso Islam-pe ogueru hag̃ua juicio, peteĩ juicio omoñepyrũva peteĩ ára pukukue ojehundi haguã hetaiterei táva guasu. Ojehechauka hag̃ua tenonderãite Islam ojapótaha peteĩ ataque sapy’aitépe gua’u Nashville rehe, omoneĩta umi mensahérope, péro pe ñemomarandu ndaiporãi añete hag̃ua opa mba’e ramo upévante ojapóramo.
Nashville pe oĩ vaʼekue tata apuʼa kuéra haʼe peteĩ juicio Ñandejára guigua omoñepyrũva peteĩ aravo mbykymi opa hag̃uáicha pe léi domingo-pe, ha upéva, oiko haguéicha pe aravo ñepyrũme, avei haʼe peteĩ juicio Ñandejára guigua. Ñandejára heʼi vaʼekue voi yma Adam ha Eva-pe mbaʼépa pe prueba, ha mbaʼéichapa oikóta umi consecuencia ojavy ramo hikuái pe prueba-pe. Hermana White ohechauka pe tuicha mbaʼéva ikatu hag̃uáicha oñepensami “mbaʼére guive ipahápe peve”, ha la Biblia heʼi peteĩ “maldición” ndaikatuiha ou ndorekóiramo peteĩ “causa”.
Guyra ojeréva guive, ha pykasu’i ovevéva guive, upéicha avei pe maldición nda’éi mba’ére’ỹ oúta. Proverbios 26:2.
Nashville pe ojevy’a tata rendykuéra ha’e pe “efékto”, ha pe “maldición” og̃uahẽva. Pe marandu ñemongyhyjerãva oikeva’erã avei pe “kósa” rehegua. Maranduhára Jonás marandu ndaha’éi kuri peteĩ jehechakuaa añoite ñehundi rehegua irundy pa ára ryepýpe, síno ogueru peteĩ ñembopyahu ha reforma mburuvicha guasu guive opaite tavayguakuérape peve. Pe oñemombe’úva ojapo mburuvicha guasu ha hetãygua kuéra ojere hag̃ua heko vaígui. Jonás omombe’u va’ekue chupekuéra pe ñehundi og̃uahẽtaha, ha he’i avei chupekuéra upéva ouha ikuaígui ha heko aña ha vai rehe.
Pe ñe'ẽ oguahẽ rréi Nínive peguápe, ha ha'e opu'ã itróno guive, oipe'a ijehegui ijao mburuvicha rehegua, oñemonde ao ajakuépe, ha oguapy tanimbúpe. Upéi omanda ojejapoukávo marandu ha oñemyasãi hag̃ua Nínive pukukue javeve pe rréi ha imarangatuvéva kuéra ñe'ẽme, he'ívo: Ani avave yvypóra térã mymba, vaka aty térã ovecha aty, ho'u mba'eve; ani okaru hikuái, ni toy'u y. Ha yvypóra ha mymba toñemonde ao ajakuépe, ha tosapukái mbaretépe Tupãme; ha peteĩteĩ tojevýke tape vai gui, ha pe mbarete vai oĩvagui ipópekuéra. Jonás 3:6–8.
Islam ha’e peteĩ pu’aka trompéta rehegua, ha umi siete trompéta Apocalipsis 8 guive 11 peve, ha avei kapítulo 16-pe, oguereko marandu profétiko hekopeteva’ekue. Umi irundy trompéta peteĩha ha’e va’ekue huísio Roma imperial ári, ombohasávo pe ley peteĩha domingo rehegua ary 321-pe. Umi mokõi trompéta oúva upe rire ha’e va’ekue huísio Roma papal ári, ombohasávo peteĩ ley domingo rehegua ary 538-pe. Umi siete trompéta Apocalipsis 8 guive 11 peve ohechauka hag̃ua, techapyrãicha, umi siete plága paha Apocalipsis 16-pe, ha’éva Ñandejára huísio yvypóra ári domingo ñemombarete rehe.
Pe marandu ñe’ẽme’ẽ Nashville guigua ohechauka va’erã umi pypore ogueraháva peteĩ léi domingo gotyo, ha, oñemopyendáva marandu profético ári, pe juicio ou upe mba’e reheve rire, ndaha’éi upe mboyve. Pe juicio ha’e pe efecto pe ñemotenondégui domingo rehegua. Umi po testígo tembiasakue ñemiguáva versíkulo cuarenta-pe ñahesa’ỹijóva ome’ẽ testimonio iñambuéva, ha katu, ndaha’éi yvypóra testígoicha, opaite línea profética oñembojoaju oñondive. Ojejuhu hag̃ua umi pypore pe léi domingo pahaguéva Estados Unidos-pe, ojejapo Pedro ombojoajúramo Donald Trump remimombe’u omyesakã hag̃ua pe efecto umi tata renda’ỹ Nashville guiguágui.
Nashville ñe’ẽmondo ko yvy tuichakue hag̃ua ha’e Ñandejára omoñepyrũha upe ára-pe hi’ãhára pahápe yvypórape ha tetãnguérare. Upérõ oñepyrũ peteĩ ára tava nguéra oñehundihápe, ha pya’e ogueraha pe arapokõindy léi peve, upépe tetã rembiapovai guasu omoirũ tetã ñehundipa. Upéi Satanás oguahẽ ombojerovia hag̃uáicha Cristo-ha, ha pe joaju añáva oñemopu’ã umi pa tenondegua oĩ hag̃ua peteĩ ñe’ẽme ome’ẽvo iguýra umi nde retãygua mondahápe, omopyendáva pe visión. Nashville ñe’ẽmondo ojehechauka pe tembiasakue rupive oĩva Nashville mboyve, ojehechaukaháicha Donald Trump omopu’ãha peteĩ ta’anga pe mymbápe guarã. Trump marandu ha’e pe turu ñe’ẽmondo oúva Nashville tata apu’a mboyve.
Ñambopyta ko’ã mba’e oútava pe ambue artíkulope.