Peteĩ símbolo principal ramo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, Pedro oĩ Panium-pe ary 2026-pe ombaʼapóvo omohenda porã hag̃ua pe marandu vaiete 18 de julio de 2020 rehegua. Hembiapo upe mbaʼépe oñembojaju Josiah Litch rembiapo ndive, haʼéva pe corrección 11 de agosto de 1840 rehegua, ha Samuel Snow rembiapo ndive, haʼéva pe ojehechakuaa hague 22 de octubre de 1844. Litch remohenda porã omombarete pe marandu ángel peteĩha rehegua, ha Snow rembiapo omombarete pe marandu ángel mokõiha rehegua. Pe ñemombarete umi marandu ángel peteĩha ha mokõiha rehegua ohechauka hag̃ua pe ñemombarete pe marandu ángel mbohapyha rehegua. Umi característica pe peteĩha ha mokõiha rehegua ojehechauka pe mbohapyhápe peteĩ ñembojoaju ramo peteĩ marandu ñehundi rehegua okáguio ha pe marandu hyepypegua pe pyhare mbyte sapukái rehegua pe parábola umi diez virgen rehegua.
Peteĩ profesía oguerekóva mbohapy jeporupe, pe peteĩha ha mbohapyha, ha’éva avei iñepyrũha ha ipaha, oguerekóta tekome’ẽ ojoja hag̃ua. Ko’ag̃aite, peteĩ ermáno ohechakuaa heta añetegua ojoajúva pe peteĩha “aí” rehe Apocalipsis 9-pe, ha upéva, oñemoĩvo Alpha ha Omega principio guýpe, ohechauka ambue moneĩ pypuku Apocalipsis 11 pegua “yvy oryrýi” rehegua. Pe léi domingo Estados Unidos-pe ha’e pe “yvy oryrýi” oñekumplíva raẽ va’ekue Revolución Francesa-pe, Francia, ha’éva peteĩva umi diez nación apytégui omboapýva Roma pagana estructura profesiagua Daniel arandukápe, oñembotyryrýi rupi. Upévare, capítulo 11 he’i peteĩ décima pehẽ pe távagui ho’a hague.
Ha upe aravópe voi oiko peteĩ yvyryrýi tuichaite, ha távagui ho’a pe décima parte, ha pe yvyryrýipe ojuka yvypórape siete mil; ha umi hembýva okyhyje eterei, ha omomba’eguasu pe Tupã yvágape oĩvape. Apocalipsis 11:13.
Ko versíkulo rirekóvo og̃uahẽ Islam mbohapyha ñembyasy guasu rehegua.
Pe mokõiha jehasa asy ohasáma; ha, péina, mbohapyha jehasa asy ou pya’e. Apocalipsis 11:14.
Umi pionéro kuéra oha’arõkuri “pe mbohapyha ñembyasyrã” oúta hag̃ua pya’e pe mokõiha ñembyasyrã rire; hákatu pe ñe’ẽ oñembohasáva “pya’e” ramo he’ise sapy’aitépe ha oñeha’arõ’ỹre, ha upéva hína Islam rembiapokue reko tee, iñorairõ hag̃ua ojeha’arõ’ỹháicha. Pe mbohapyha ñembyasyrã ndaha’éikuri oúta hag̃ua 22 jasypa 1844-pe, umi pionéro kuéra oñemoĩ haguéicha; upéicharõ jepe, og̃uahẽ vove, oikóta va’erãkuri “sapy’aitépe ha oñeha’arõ’ỹre”, oiko haguéicha 9/11-pe; upéicha rupi oñemarka oñepyrũ hag̃ua pe sélado umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, opa hag̃uáva mbykymínte pe yvyryrýi léi domingo rehegua mboyve.
Pe “terremoto” léi domingo rehegua ha’e pe mymba “yvy” gua mbotyryrýi, ha og̃uahẽrõ guare 9/11, Hermana White ohechauka Ñandejára opu’ã hague “omongu’e hag̃ua vaieterei ko yvy.” Pe jehechaukaha ñepyrũme ha ipahápe, pe mymba yvygua oñembotyryryi; upévare pe “terremoto guasu.”
“Kóva araka’eve nde’íri. Ha’e va’ekue, ama’ẽvo umi tuicha óga ojejapóvare upépe, peteĩ piso ári ambue piso, ‘Mba’e ñemondýiha mba’e oikóta pe Ñandejára opu’ã vove omokangy hag̃ua tuichaiterei ko yvy! Upérõ oñekumplíta umi ñe’ẽ Revelación 18:1–3-peguáva.’” Review and Herald, 5 de julio de 1906.
Ñandejára “opu'ã” oĩ jave peteĩ ñemoambue Hembiapo dispensasiónpegua rehe, oiko haguéicha Esteban ojepoi ita rehe 22 jasypa 1844-pe, oñepyrũ ramo guare omanóva kuéra juicio. Oñepyrũ jeyrõ guare oikovéva kuéra juicio 9/11-pe, Ñandejára opu'ã jey, ha upérõ omongu'e yvy mymba, ojapótaháicha peteĩteĩsa irundy ha irundy su rupi mil oñembotypa hag̃ua pahaitepe, omoambuévo Hembiapo dispensasiónpegua Itupãóguio ambue ijaty pegua gotyo, umi oĩ gueteríva Babiloniape.
Pe hermano Daniel ohechakuaa vaʼekue haʼe hína pe ñembyasýi peteĩha rekovechauka, ombojoajúva pe “yvyryrýi guasu” ñemombeʼu kapítulo once-pe oĩháicha, ojoajúvo tembiasakue ndive ha umi pionéro-kuéra ñehesaʼỹijo rehe pe tembiasakue omoañetéva pe ñembyasýi peteĩha.
Ha pe ánhel peteĩha ombopu, ha ahecha peteĩ mbyja ho’áva yvágagui yvy ári; ha chupe oñeme’ẽ pe llave pe yvykua pypuku’ỹme g̃uarã. Ha’e oipe’a pe yvykua pypuku’ỹ; ha osẽ pe yvykua gui peteĩ tatachy, peteĩ horno guasu tatachyicha; ha kuarahy ha yvytu pytũmbýva’ekue pe yvykua tatachy rupi. Ha pe tatachy gui osẽ tuku kuéra yvy ári; ha umívape oñeme’ẽ pokatu, yvy arigua japeusa kuéra oguerekoháicha pokatu. Ha oñemandu’a chupekuéra ani hag̃ua ombyai yvy kapi’i, ni mba’e hovyva, ni peteĩ yvyramáta; síno umi kuimba’e añónte ndoguerekóiva Tupã séllo ijykére. Apocalipsis 9:1–4.
Umi pionérokuéra omoĩ porã ko’ã versíkulo pe tembiasakue omoñepyrũ va’ekue Mohammed-pe, heñóiva’ekue ary 570-pe, ombojoajúva’ekue ñemoñarekuéra ary 606-pe, ohupytyva’ekue ijehechakuaa peteĩha ary 610-pe, oho va’ekue Medina-pe ary 622-pe, omoñepyrũva’ekue ñorairõ ary 624-pe ha omanóva’ekue ary 632-pe. Pe “yvykua pypuku’ỹva” ohechauka maranduháicha peteĩ pyahu jehechauka Satanás rehegua, ha Mohammed katu oñepyrũ Arabia-pe, ojekuaáva avei yvykua pypuku’ỹvaramo umi desiérto tuichaiterei rupi.
Mohammed oiko mburuvicha marandu rehegua, térã ojehero haguéicha chupe, “pe jeroviaha” ary 606-pe, ombohovái ramo peteĩ joavy opaichagua trívo apytépe oĩva apañuãime mávapa ojehejátava omoĩjey hag̃ua pe ita hũ, Kaaba itaju pyendaha. Kaaba ha’e peteĩ óga yke irundyjoja rehegua (upévare héra “Kaaba”, he’iséva “kúvo” árabe ñe’ẽme), oĩva Mezquita Guasu Mekka pegua mbytépe, Arabia Saudita-pe. Ijyvate rupi oguereko haimete 43 py, ipykue 11 py ha ipuku 10 py, ojejapóva granito ha mármol-gui, ha oñeñuãva ao hũ de séda ha mandyju reheve. Kaaba oĩma vaʼekue ymaite guive Muhammad mboyve, ha Islam rembiapokue heʼiháicha, ñepyrũrã ojejapo vaʼekue Abraham ha itaʼýra Ismael rupive peteĩ óga ñemombaʼerã pe Tupã Peteĩntepe g̃uarã (Allah). Ohasávo umi siglo, henyhẽ opaichagua taʼanga tupãraʼãgui ha ojeporu kuri peteĩ tenda marangatu pagáno ramo umi trívo árabe kuéra apytépe.
Pe Kaaba ha’e pe tenda espiritual mundo islámicopegua rehegua—peteĩ óga hasy’ỹva, yma guare, ohechaukáva Tupã peteĩnteha, joaju, ha pe joapy oĩva fe abrahámica ha Islam apytépe. Musulmán-kuéra ndohechái upéva “Tupã róga” ramo he’iséva añetépe, síno peteĩ punto de referencia oñemoĩva Tupãgui ñemomba’erãrã. Mohammed rembiapo umi ára pe Kaaba oñehundihague ha upéi oñemopu’ã jey jave, upépe oñepyrũ hembiapokuéra mburuvicha ramo.
Peteĩ ysyry guasu sapy’a ombyaipa Kaaba, ha ñemoñare Quraysh omopu’ã jevy. Oguahẽvo ára oñemoĩ jevy hag̃ua ita Hũ (Hajar al-Aswad) ijykére, umi aty iñambuéva ojoavy oñoirũ hag̃ua mávapa oguerekóta pe terakuã porã. Oñemoĩ hag̃ua peteĩ ñe’ẽme, ojapo hikuái peteĩ acuerdo: pe oikéta tenonderã pe hendápe, upéva odesidíta. Muhammad oike, ha ha’e omboyke pe joavy arandu reheve: omoĩ pe Ita Hũ peteĩ ao ári, ojapo peteĩ representante peteĩ-teĩva umi atygui omopu’ã hag̃ua oñondive, ogueraha hag̃ua oñondive, ha upéi ha’e voi omoĩ hendápe. Ko tembiasakue ogueru chupe tuicha jehecharamo ha pe título Al-Amin (“Pe Jeroviapyrã”) tavayguakuéra Meca pegua apytépe. Kóva peteĩva umi mba’e tenondegua oiko va’ekue mboyve hembiporavo maranduhára ramo, ha heta aravo rape rehegua omomba’e guasu. Pe “Ita Hũ” ha’eva’ekue pe ita pyenda oñemoĩ va’ekue Mohammed rupive, ha’e rupi pe mburuvicha guasu maranduhára Islam ári. Pe ita pyenda hũ ha’e peteĩ japu joguaháva Cristo rehe (pe añetegua ita pyenda), ha pe ogaygua Kaaba ñembyai, heta ary rire oike haguére ta’ãnga rei, aveí upéva oñemyatyrõ Mohammed rupive.
Quráishykuéra ombyaírire rire pe Tratádo de Hudaybiyyah, Muhammad oguata mbarete Meka gotyo peteĩ ehérsito oguerekóva amo 10.000 musulmán rupi. Táva oñeme’ẽ hag̃ua oiko hag̃uáicha, sa’ieterei ñorairõ reheve. Upéi Muhammad oike Kaaba-pe, ombyaipa umi 360 ta’ãnga tupãra’ã oĩva ipype, ha omoñepyrũ jey pe tupaópe ñemomba’e peteĩnte Tupãme (Allah). Péicha, Mahoma, Islam mburuvicha guasu, omoĩ pe ita ypykue, ha omopotĩ pe tupaópe ta’ãnga tupãra’ãngagui.
Oĩ mbohapy pokatu oúva pe yvykua pypuku’ỹvagui pe Apocalípsis arandukápe, ha peteĩ-teĩ umi mbohapývagui ohechauka peteĩ Cristo japu. Satanás, pe dragón, oheka hag̃ua oĩ pe Yvatevéva ramo, oguapy hag̃uáicha Ijapykápe ha Itupãópe.
Mba'éichaite re'a yvágagui, Lucifer, ko'ẽme ra'y! mba'éichaite ningo reñemombo yvýpe, nde remokangy va'ekue tetãnguéra! Nde niko ere va'ekue nde py'apýpe: Ajupi va'erã yvágape, amopu'ãta che guapyha Tupã mbyjakuéra ári; aguapýta avei aty yvyty ári, yvate gotyo; ajupíta arai yvatekuéra ári; aime va'erã Yvateteguaicha. Upéicharõ jepe, reguejyta añaretãme, yvykua pypuku rembe'ýpe. Isaías 14:12–15.
Pe dragón ateísmo rehegua osẽ pe yvykua pypuku’ỹva guive Apocalipsis 11-pe, ha pe mymba ñarõ catolicismo rehegua ojupi pe yvykua pypuku’ỹva guive ijai vaieteva’ekue oñemonguera jey vove.
Pe mymba recha vaekue niko oĩ vaekue, ha ko’ág̃a ndaipóri; ha ojupi va’erã yvykua pypukúgui, ha oho hag̃ua ñehundi hag̃uáme; ha umi oikóva yvy ári oñemondýita, umi héra ndojehaíri vaekue tekove kuatiápe yvóra oñepyrũ mboyve guive, ohechávo pe mymba recha vaekue oĩ vaekueha, ha ko’ág̃a ndaiporiha, ha upéicharõ jepe oĩha. Apocalipsis 17:8.
Pe katóliko rymba ojupi yvy guasu tróno ári arapokõi léi jave, oñemoĩmbávo pe mbohapy joaju. Dragón-icha, katolisismo he’i ha’eha Tupã, Pablo ohechakuaa porã haguéicha.
Ani avave pene mbeguata pende rehe mba’eveichavérõ; upe ára ndoumo’ãi, oúta raẽ peteĩ jehekýi guasu, ha ojekuaaukáta pe kuimba’e angaipa rehegua, pe ñehundi ra’y; ha’e ombohovái ha oñembotuicha opa mba’e oñembohérava Tupã térã oñemomba’eguasúva ári; upéicha rupi, ha’e ku Tupãguáicha oguapy Tupã róga pegua tupaópe, ohechauka hag̃ua ijupe voi ha’eha Tupã. 2 Tesalonicenses 2:3, 4.
Pe dragónicha, pe mymba Catolicismo-gua ha'e anticristo, mokõivéva he'i hikuái ha'eha Tupã, ha mokõivéva pahápe oñehundiha ojoajúvo heko mombe'upy bíblico rehe; pe dragón ningo oguejy hag̃ua infiernópe, ha pe mymba ha'e pe ta'ýra ñehundipyrãgua. Ñehundipyrã he'iséva ñehundi paha.
“Anticristo rembipota guasu ombohape hag̃ua pe pu’aka oñepyrũva’ekue yvágape, osegi va’erã omba’apo umi mitã iñe’ẽrendu’ỹvape.” Testimonies, volúmen 9, 230.
“Roma pápare rupive ko yvy ape ári ojejapo hína upe tembiapoite ojejapo vaʼekue yvágape pytũ ruvicha oñemosẽ mboyve. Satanás oheka vaʼekue omoambue hag̃ua Tupã léi yvágape, ha omoĩ hag̃ua imbaʼete voi peteĩ ñemyatyrõ. Haʼe omombaʼeguasu hag̃ua ijepyʼamongeta tee Ijapohare rembipota ári, ha omoĩ hag̃ua ivolunta Jehová rembipota ári; ha péicha, añetehápe, heʼi Tupã ikatuha ojavy. Pápape avei oguata upe tape rupive, ha ojerurévo ijehegui ndaikatuiha ojavy, oheka omoheñói hag̃ua Tupã léi ojokupyty hag̃ua umi iñeʼẽrã tee rehe, oimoʼãvo ikatuha omyatyrõ umi jejavy haʼe ohecháva yvága ha yvy Jára estatúto ha tembiapoukapýpe. Añetehápe heʼi ko yvy ári guápe: Che ameʼẽta peẽme léi iporãvéva Jehová mbaʼégui. Mbaʼeichaitépa tuicha ñeñembotavy kóva Tupã yvagagua rehe!” Signs of the Times, 19 de noviembre de 1894.
Islam, ojehechaukáva Mohammed rehe siglo sétimo rembiasakuepe, osẽkuri avei pe yvykua pypuku’ỹgui upe lláve oñeme’ẽva’ekue Mohammed-pe oñembojerérõ guare. Upe yvykua ojepe’árõ guare, osẽ “tatatĩ” omopytũ hag̃uáicha kuarahy ha yvytu. Umi pionero ohechakuaa porãkuri pe “lláve” oipe’áva pe yvykua hague pe ñorairõ Nínive pegua.
Jaguahẽvo Apocalipsis kapítulo nueve pegua mbohapy versíkulo peteĩha umi ñane tenonderã ypykue kuéra entendimiento guive, peteĩ profecía rehegua mbohapy jeporu ryepýpe, jajuhu umi marandu profético umi versíkulo pegua, ohechaukáva pe peteĩha ñembyasy, ha’eha avei peteĩ ta’anga ohechaukáva mbohapyha ñembyasy rehegua marandu profético, oguahẽva “pya’e” pe yvyryrýi guasúpe. Pe léi domingo rehegua ojehechauka Nínive ñorairõ rupive.
Pedro oguereko tráchia omoĩ porã hag̃ua pe marandu vaiete umi tata apu’a Nashville rehegua, ha ohechakuaa Ellen White ñe’ẽmondo rehegua peteĩ aplicación añetéva umi tata apu’a Nashville ári omarkaha ñepyrũrã “pe ñehundi hetaiterei táva, haimete enterove oñeme’ẽmava ta’ãnga ñemomba’eguasúpe.”
Nashville pe ojeity apu’akuéra ohechauka peteĩ ára ñepyrũ táva guasu kuérape guarã ñehundihápe, ha avei ohechauka pe ñe’ẽmondo pyhare mbyte sapy’aitépe guaréva mbyky ñepyrũ. Umi marandu oñepyrũ peteĩ Islam guive ojejapóva ñorairõ sapy’águi, ha upe ára paha oñemohu’ã avei peteĩ Islam guive ojejapóva ñorairõ sapy’águi pe yvyryrýi guasu jave. Pe pyhare mbyte pegua ñe’ẽmondo ñemyasãi ára ohechauka pe sellado aravo paha umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, oñepyrũva’ekue pe Islam guive ojejapóva ñorairõ sapy’águi 9/11-pe.
Upéi ramo oñepyrũ pe ñemboguata peteĩsientos cuarenta y cuatro mil rehegua, oñemyesakãháicha Balaam ha mburika rehegua línea ndive, upépe oĩ mbohapy ñenupã oguahẽva hu’ãme pe léi domingope, ha pe mokõiha ñenupã oúva ñaha’arõ’ỹre oguereko ipype 7 jasypa 2023 pe yvy ymaguare gloriosa ári, ha upéi Nashville tata apu’a kuérape. Opaite línea oñemoĩ peteĩ ñe’ême, ha Pedro oikuaa ko’ã añetegua jeipe’a, ojehechaukáva pe kuimba’e yvykue potĩhára ombyatyha umi ita jeguaka isarambíva ha omomboha chupekuéra pe ryru ipype, ha’eha pe Temimbo’e Judá ñemoñaregua rembiapo.
León de Judá ohechauka Pedro marandu oñemyatyrõva Nashville-pe oiko hague pe período pahaete pe sello ñemoĩ rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil ári, ojehechaukáva pe tembiasakue kañymby Daniel capítulo once versículo cuarenta-pe, ha hetave hag̃ua, pehẽnguére pe tembiasakue kañymby rehegua ojehechaukáva versículo once guive quince peve upe capítulo-pe voi. Umi versículo-pe, pe ñorairõ Rafia-pegua ha pe ñorairõ Panium-pegua ogueru pe ley dominical versículo dieciséis-pe guápe, ojehechaukáva pe ñorairõ Actium-pegua rupive. Pe ñorairõ Panium-pegua ojoaju vove pe ñorairõ Actium-pegua ndive pe ley dominical-pe, pe ñorairõ Nínive-pegua avei oñembojevy jey.
Pe “lláve” oñeme’ẽva’ekue Mohammed-pe, Islam ruvichápe, héra ndaha’éi añónte Islam rekopy, ha katu avei pe tenda ñehundihague ojehechaukáva Nínive ñorairõme. Pe ruvicha réra “hebreo ñeʼẽme haʼe Abadón”, ha “griego ñeʼẽme oguereko héra Apolión”. Griego ha hebreo omombaʼe Guivekuéra Tuja ha Pyahu ha ñanemboʼe Abadón he’iseha “pe tenda ñehundihague” ha Apolión he’iseha “pe ohundíva”. Revelación 9, versíkulo once-pe, pe ruvicha oisãmbyhýva Islam ha’e Mohammed, ha avei ha’e “pe ánhel yvykua pypukúgui”, upéva ha’éva Satanás. Oĩháicha papa ha’e anticristo Satanás poakãndy yvy ape ári, upéicha avei Mohammed oĩ directamente Satanás poguýpe, pe ánhel yvykua pypukúgui.
Pe léi dominical-pe, pe joaju mbohapy hendáicha oñemomandu’a mbaretépe yvy ape ári, ha pe herida omano hag̃uáicha oñeme’ẽ va’ekue papado-pe ary 1798-pe, upéicha oñemarka hag̃ua pytũmby Arapokõindy pahague, oñemonguera. Pe herida omano hag̃uáicha oñemonguerávo, og̃uahẽ pe mokõiha ára pytũmby Arapokõindy rehegua, ha pe yvyryrýi guasu-pe, ha’éva pe léi dominical, Islam ombojere pe lláve ha tatatĩ peteĩ horno-gui osẽvaicha omo’ã kuarahy ha mbyja-kuérape pytũ og̃uahẽ jeyvo. Pe ñorairõ Nínive rehegua oñeha’ãjey pe léi dominical-pe, ha’égui pe lláve oguerúva pe mokõiha ára pytũmby rehegua. Upépe apostasía tetãygua oho tenonde gotyo ha hapykuéri ou ñehundi tetãygua. Upépe “despotismo activo” oguereko ipoguýpe opa mba’e, pe tatatĩ Islam-gua omopytũva kuarahy ha mbyja-kuérape pe ñorairõ Nínive reheguápe ha’e hag̃uáicha peteĩ horno hapyáva. Pe “horno hapyáva” ha’e va’ekue peteĩ elemento Tupã ñe’ẽme’ẽ Abrahán ndive guarépe.
Ha ojehuva'ekue, kuarahy oike rire ha pytũma rire, péina, peteĩ tatatĩ rendyha, ha peteĩ mba'e rendýva ohasa umi pehẽngue mbytére. Génesis 15:17.
Pe tatatĩ ombohasáva Abram ñe’ẽme’ẽrã mymbajuka pa’ũrupi ohechauka Egíptope ñeñapytĩha ojehechaukáva pe pasáhepe, versíkulo trese-pe.
Ha’e he’i Abrámpe: Eikuaa porã nde ñemoñare oikótaha pytagua peteĩ yvýpe ndaha’éiva imba’e kuéra, ha oservitaha chupekuéra; ha ha’ekuéra ombohasa asýta chupekuéra irundy sua ary pukukue. Génesis 15:13.
Peteĩ “tata rendy hakuetere”, Nebucadnesar tatakuáicha Daniel mbohapyha kapítulope, orrepresenta ñepyrũrã guare ñembyapýpe ha tembiguáirõme, upéicha niko oĩkuri Sadrac, Mesac ha Abed-nego.
“Péro mbyjakuéraicha oiko hag̃ua haperã oñeme’ẽ vaʼekuépe pe ára tuichakue jere ryepýpe, Tupã rembipota ndoikuaái pyaʼeha ni arete. Pe pytũ guasu ha pe tata ryakuã ojekuaaukáva rupive, Tupã ohechauka vaʼekue Abrahámpe Israel rembiguáiha Egíptope, ha heʼi vaʼekue ipukuta hag̃ua iñembyatypa upépe irundy sy ary. “Upéi,” heʼi, “osẽta hikuái heta mbaʼe reheve.” Génesis 15:14.” El Deseado de Todas las Gentes, 33.
Ha pe Ñandejára penejapyhy, ha peneguenohẽ pe tatakuá itáva guive, upéva hína Egipto guive, peiko hag̃ua chupe g̃uarã peteĩ tetã iñerensiarã, peẽ peimeháicha ko árape. Deuteronomio 4:20.
Pe tatatĩ omopytũva kuarahy ha jasy pe ñorairõ Nínive pegua llave oñembojere jave ohechauka pe jehasa asy oñepyrũva añetehápe pe léi domingo guive. Upérõ pe jehasa asy de la Edad Media oñeha’ãjey. Umi pionéro hekopete ohechakuaa hague pe ñorairõ Nínive pegua ha’e hague pe “llave” ogueru va’ekue Islam profecía rembiasápe peteĩha ñembyasy ramo ary 627-pe. Pe ñorairõ oiko Roma ha Persia apytépe, ha orrepresenta peteĩ jehupyty Roma guarã, péro upéva ha’e pe ojeheróva peteĩ victoria pírrica. Peteĩ jehupyty añetehápe ivaíva pe oganáva rehe. Pe ñe’ẽjoaju ou peteĩ jehupyty mburuvicha Pyrrhus de Epirus rehegua. Mokõi ñorairõ rire romano-kuéra ndive (Heraclea ary 280 a.C. ha Asculum ary 279 a.C.-pe), ha’e ipu’aka pe ehérsito romano ári, péro operde heta-iterei ijeheguiete soldádo-kuérape. Ñemombe’u he’iháicha, upéi he’i: “Peteĩ jehupytyve ko’ãichagua ha ñande ñanekanýma.”
Nínive ñorairõ guare haʼe vaʼekue peteĩ jeity porã Roma-pe g̃uarã peteĩ tembiapo pytyvõha ramo, péro opávo upéva, ni Roma ni Persia ndorekovéima mbarete ikatu hag̃uáicha upe rire oñemoĩ porã hag̃ua Islam puʼaka vai renondépe. Persia haʼe hína Tetã peteĩ rekovetegua Joajuha, ha Roma haʼe papado pe ñemohuʼã pyahupe ñorairõ Nínive rehegua. Medo-Persia, peteĩ pokatu mokõi hatĩva ramo, ohechauka pe pokatu mokõi hatĩva Tetã peteĩ rekovetegua Joajuha rehegua. Pe léi domingo jave, Tetã peteĩ rekovetegua Joajuha haʼe mante peteĩ hatĩ; upévare pe léi domingo mboyve mymba raʼanga oñemoheñóima, ha upe ñemoheñói oike mokõivéva hatĩ oñembojoaju hag̃uáicha peteĩme. Daniel ocho-pe, oĩ mokõi hatĩ ohechaukáva pe Imperio Medo-Persa, ha pe hatĩ persa osẽ kuri pahápe.
Upéi ahupi che resa ha ahecha; ha péina, ysyrýpe renondépe oĩ peteĩ ovecha mácho oguerekóva mokõi hatĩ; ha umi mokõi hatĩ yvate; peteĩ katu ijyvateve ambuégui, ha pe ijyvatevéva osẽ ipahápe. Daniel 8:3.
Estados Unidos mokõi hatĩ Republicanismo ha Protestantismo rehegua oñembojoaju peteĩramo tupãóga ha estado oñondive oúvo omoheñói hag̃ua mymba ñarõ ra’anga. Pe ñemoheñói oñemohu’ãite mymba ñarõ mba’e rechaukaha oñemoguĩ jave pe léi domingo-pe. Kóva ohechauka Estados Unidos ha’eha simplemente Persia pe léi domingo-pe. Persia oñehundi vaekue Roma rupive Nínive ñorairõme. Mba’éichapa Roma ipu’aka Persia ári oguereko tembihasakuéra rehegua tekotevẽ, umi Heraclio, mburuvicha guasu romano, ñemboguata rupi.
Mbykyhápe, Heraclio oikuaa peteĩ ñorairõ ñembotavy rehegua, peteĩ ñorairõ ojejapóva mba’e vai’ỹrõguáicha ou hag̃ua peteĩ mba’e oha’arõ’ỹva, ha ndaha’éi peteĩ ñorairõ tenonde gotyo ojepysóva hesakã hag̃uáicha. Hembiapo omboguata hag̃ua upe ñembotavy ojehechakuaa tembiasakuepe. Upe ñembotavy oike avei iñemoĩrũme oikévo ñorairõme araro’ýpe, mba’e ndaha’éiva jepiveguáicha umi ára yma guarépe, ha upépe ndopáiri. Heraclio oñepyrũ hembiguai pavẽ mokõihá peteĩ jasyapy mbytepe ary 627-pe yvate guive (Armenia yvyty yvatekuéra guive). Oho rangue tape oha’arõva rupi yvývo gotyo, Persia retã táva guasu Ctesifón gotyo, ojapo peteĩ jerovia guasu, oguata kuarahyresẽ asúvo yvy rembe’y rupi (haimete ko’ág̃aramo Turquía-Irán rembe’y rupi). Upéi ojere yvývo ha kuarahyreike gotyo, ohasa rire Ysyry Guasu Zab ary 627 jasypakõi 1-pe. Kóva omoĩ ikatupyry aty Nineve Ñuime (Tigris Ysyry rembe’y kuarahyresẽme), ykekóvo Nineve yma guare tatatĩnguekuéra. Ko jeguata ha’e va’ekue yvývo guive yvate gotyo Persia ñorairõhára kuéra rehegua jerére—upe mba’e ojueheguieteva’erã umi persa oha’arõ va’ekuépe. Ha’ekuéra oha’arõ kuri ha’e osegui hag̃uáicha ojopy yvývo gotyo Ctesifón peve. Kóva ojapyhy oha’arõ’ỹ hag̃uáicha mburuvicha guasu persa Rhahzadh-pe ha ombohovái chupe omuña hag̃ua Heraclio-pe peteĩ yvy ijetu’úvare. Péva omoneĩ romano kuérape aiporavo hag̃ua ñorairõ renda umi ñu Nineve ypýpe. Upe ñemongu’e ojoko romano kuérape ani hag̃ua oñemboty mbytépe umi Persia ñorairõhára apytépe ha ome’ẽ chupekuéra peteĩ tape ojehesape’a hag̃uáicha tekotevẽramo. Oñembojoajúvo tatatĩnguéra ndive upe ára ñorairõme ha peteĩ ñemoĩrũ jevy gua’u rehegua umi ñorairõ añeteguápe, oĩ kuri heta hendáicha upe ñembotavy. Ko jeike py’a guasu araro’ýpe ha upe tape ñembohasa yke gotyo ohóva mombyry Persia retãme ojehecha peteĩva Heraclio rembiapo militar tuichavéva apytépe. Oipytyvõ kuri omopẽ hag̃ua Persia jerovia tee ha tuicha mba’épe oipytyvõ romano kuéra ipu’aka hag̃ua ipahápe upe ñorairõ pukupe.
“Pe ñorairõme Nínivepe, oñorairõ asyetere vaʼekue koʼẽmbotýgui pe aravo paha peteĩha peve, mokõipa poapy poyvi, umi ikatúva oñekytĩ térã oñembyai hag̃ua ykére, ojeipeʼa vaʼekue persiakuéragui; hetave ijehéragui ijehérsito oñembyaipaite, ha umi ipuʼakáva (romano-kuéra), omokañývo ijeguerekopy vai tee, ohasa pe pyhare ñorairõ renda ári. Asiriagua táva ha mburuvicha róga guasu-kuéra ojepeʼa hag̃ua romano-kuérape peteĩhaite jeýma.”
“Mburuvicha romano ndogueropu’akái umi ñorairõ rupi ohupytýva; ha upe jave avei, ha umi mba’e hag̃uáicha peteĩcha rupive, oñembosako’i tape umi heta saraceno-kuérape Arabia-gui, tukumboicha upe tetãygua-gui voi, ha’ekuéra omyasãivo ijeho pukukue jave pe jerovia Mohammed rehegua iñypytũ ha ombotavýva, pya’eterei ojaho’ipa mokõivéva: pe imperio persa ha pe imperio romano.”
“Ko mba’eveichagua techaukarã hekompletovéva ko añetegua rehe ndaikatumo’ãi oñeikotevẽve hag̃ua pe ome’ẽva Gibbon ñe’ẽ paha kuérape pe kapítulope, upeguive ojehupytyhague umi ñe’ẽrypy’a ohasava’ekue. ‘Jepémo peteĩ ehérsito ipu’akavéva oñemboheko va’ekue Heraclio poyvi guýpe, pe ñeha’ã ndaha’éiva hekopete ha’ete okane’õmbaitémante hag̃ua, ndaha’éi hag̃ua omombarete ijehegui. Upéicha jave mburuvicha guasu ogana Constantinopla térã Jerusalénpe, peteĩ táva michĩva ojekuaa’ỹva Siria rembe’ýre oñembyaty ha oñemonda Saraceno-kuéra rupive, ha ha’ekuéra omboja’opaite peteĩ mbovymi ñorairõhára oñemondova’ekue ipytyvõrã;—mba’e oikóva jepi ha michĩva, noñehendumo’ãirire upéva hague peteĩ ñemoambue tuichaitereíva ñepyrũ. Ko’ã mondaha kuéra ha’e kuri Mahoma apóstol kuéra; iñaranduka’ỹ ha ñarõite py’aguasu osẽmava’ekue desiértogui; ha umi poapy ary pahápe iguviraha aja, Heraclio operde umi Árabe-kuérape umi misma provincia ha’e oguenohẽva’ekue Persa-kuéragui.
“‘Pe mbotavy ha pe kyre’va ñemokyre’ỹ, ‘hekohaguã ndaha’éiva yvágape,’ ojeheja hag̃ua opyta yvy ári. Pe yvykua pypuku ijapyra’ỹva oikotevẽnte kuri peteĩ llave ojepe’a hag̃ua, ha upe llave ha’e va’ekue Cosroes ho’a hague. Ha’e py’amongeta’ỹme omondoro va’ekue peteĩ kuimba’e Mecca-gua, herakuã’ỹva, kuatiañe’ẽ. Péro upe ‘mimbipa guasu’ guive oñehundi ha oguejyvo pe ‘pytũmby róga’ ipyahúva, avave resa ndaikatúi oikehápe, sapy’aitépe Cosroes réra oñemoĩva’erã tesaráipe Mohammed réra renondépe; ha pe jasy ra’anga ojogua vaicha oha’arõnte iñepyrũ hag̃ua pe mbyja ho’a rire. Cosroes, opaite hag̃ua oñembotavy rire ha oguereko’ỹvévo mburuvicha guasu reko, ojejuka ary 628-pe; ha ary 629 ojehechauka ‘Arabia jejapyhy’ reheve, ha ‘Mohammed rapichakuéra ñorairõ peteĩha Imperio Romano rehe.’ ‘Ha pe ángel poha osapukái trompéta, ha ahecha peteĩ mbyja ho’a yvágagui yvýpe; ha chupe oñeme’ẽ pe llave pe yvykua pypuku ijapyra’ỹvape g̃uarã. Ha ha’e oipe’a pe yvykua pypuku ijapyra’ỹva.’ Ha’e ho’a yvýpe. Imperio Romano mbarete ikangypa rire, ha pe mburuvicha guasu Kuarahyresẽ gotyogua oĩ jey’ỹvo omanóma pe pytũmby róga ryepýpe, peteĩ táva michĩva Siria rembe’ýre ojepe’a ha ojeityrõva oiko va’ekue ‘peteĩ revolución tuichaitereíva ñepyrũrã.’ ‘Umi mondaha kuéra ha’e va’ekue Mohammed remimbo’e kuéra, ha iñorairõ py’araku oguenohẽ ijehegui pe desiérto guive.’” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 495–497.
Pe ñorairõ Ninive rehegua ohechauka Roma koʼãgagua ojapoha Estados Unidos rehe ipuʼaka hag̃ua pe léi domingo-pe, ha katu upéva haʼe peteĩ pyʼa vaiete repy, pórke peteĩ juicio oñemotenondéva Roma ári oñepyrũ pe léi domingo guive.
Cosroes ha’e vaʼekue pe mburuvicha guasu imperio persa rehegua; upévare, Persia ohechaukáva Estados Unidos rembeʼýpe pe léi domingo guýpe, haʼe pe llave oipeʼáva pe yvykua pypuku’ỹva oñehundívo pe sexto reino profecía bíblica rehegua. Péva ohechauka pe léi domingo oñemombeʼúva Daniel 11, versíkulo 16, 31 ha 41-pe, ha avei Apocalipsis 13:11-pe.
Eñatendéke pe pionéro Stephen Haskell ñe’ẽnguéra umi versíkulo ha tembiasakue peteĩchagua rehegua:
“Árabe-kuéra, térã sarraceno-kuéra, araka’eve ndojapói va’ekue mba’eveichagua influencia yvy ape ári. Tetãnguéra rembiasakue-pe, ko’ã kuimba’e isãsóva desiérto-gui ohasa vaekue haimete avave noñatendéi hese. Mahoma rekópe oñembojoaju umi trívu isarambíva, ha omondo chupekuéra osẽ hag̃ua tetãnguéra ñemomba’eguasurãicha. Pya’eite oñemotenondéva’ekue umi sarraceno-kuéra arma rupive ojehupyty, tuichaite mba’épe, umi romano-kuéra ha Cosroes, pe imperio persa ko’ag̃agua ruvicha, oñorairõ haguére ojupe. Ko ñorairõ ogueru pe pahápegua ho’a hag̃ua. Persia ko’ag̃agua opyta va’ekue peteĩ murálla ojokóva ramo, ojoko hag̃ua Mahoma pu’aka; ha upe pu’aka ho’ávo, pe murálla ndoikovéimai, pe ‘yvykua pypuku’ ojepe’a, ha umi sarraceno-kuéra omyenyhẽmba yvórape. ‘Pe yvykua pypuku ojepe’ávo, osẽ chugui peteĩ tatatĩ kuarahy rova mokañýva.’ Ko ta’anga ipu’akaiterei, ha ohechauka pe pytũmbýicha oikóva Mahoma rekópe, oñemyasãivo yvy ape ári.” Stephen Haskell, The Story of the Seer of Patmos, 164, 165.
Pe muralla mbaʼe ojokóva Roma rembiasakuepe ha’e pe muro omboja’óva tupão ha Estado, ha upéva oñemboguejy pe léi domingope. Oĩ ambue capa pe jehupyty pyrrhic Roma rehegua Persia ári pe ñorairõ Nínivepe, pórke oĩ vaʼekue peteĩ ñorairõ Nínive mboyvegua, oñetehápe peteĩ Alfa, ha pe ñorairõ ary 627-pe oñetehápe pe Omega. Pe ñorairõ oiko vaʼekue ary 612 a.C.-pe, ha mokõive mbyte rupi oĩ amo docecientos ary. Upe ñorairõme Asiria oñembotavy peteĩ mbohapyve joaju rupive ha upéva ohechauka vaʼekue pe Imperio Asirio paha.
A. T. Jones omombe’u pe ñorairõ alpha Nineve rehegua:
“Umi mba’e oikóva Asiria gobierno-pe ivaivévo ohóvo, upéicha rupi ary 612 a.C.-pe oiko jey peteĩ tuicha pu’ã jeýva umi mbohapy tetã peteĩchagua rehegua, ko jey katu omoakãva Nabopolasar voi. Kóva osẽ porãmbaite: Nínive oiko peteĩ aty ytyramo; ha pe Imperio Asirio oñemboja’o mbohapy aty guasúpe,—Media, ojokóva noreste ha yvateite gotyo, Babilonia ojokóva Elam ha opaite ñu ha ysyry ruguakuéra Éufrates ha Tígris rehegua, ha Egipto ojokóva opaite tetã Éufrates kuarahyreike gotyo. Pe techaukaha ko joaju rehegua Babilonia ha Media apytépe ha’e va’ekue pe mburuvicha guasu Media-pegua rajy ñemendáva Nabucodonosor ndive, Nabopolasar ra’y. Ha’e va’ekue ojapóvo hembiaporã ko joajúpe Asiria rehe oñorairõ hag̃ua, Faraón-Neco, Egipto ruvicha guasu, ojupi hag̃ua mburuvicha guasu Asiria-pegua rehe oñorairõ hag̃ua Carquemis-pe, Éufrates ykére, upe jave mburuvicha guasu Josías Judá-pegua osẽ hag̃ua oñorairõ hendive, ha ojejuka Meguídope. Upéi, ko territorio kuarahyreike gotyogua tuichakue oĩgui mburuvicha guasu Egipto-pegua poguýpe, ha’e oiporu va’ekue hekopegua ipoguasu, ñorairõ rupi oganáva, ombogue hag̃ua Salum, Josías ra’y, Judá ruvicha guasu ramo, ha omoĩ hag̃ua hendaguépe Eliaquim Judá ruvicha guasuramo, omoambuévo héra Joaquim-pe, ha omoĩ peteĩ impuesto yvýre.” 1 Crónicas 3:15; 2 Reyes 23:31–35. A. T. Jones, Review and Herald, marzo 15, 1898.
Pe ñorairõ guasu Nínive rehegua ary 612 a.C. pegua alfa-pe, Imperio Asirio opa, upéicha avei profecía bíblica pehẽngue sextoha opa hag̃ua léi dominical-pe. Pe ipu’akapáva ñorairõme ha’e peteĩ joaju mbohapy atyguáva: Babilonia, Egipto ha Media. Upe tiémpope ojejapo jave ñorairõ, mburuvicha guasu Josías omano Meguídope, ha upéicha ohechauka hag̃ua Armagedón. Pe ñorairõ guasu Nínive rehegua ary 627 pegua omega-pe, Islam, pe mbohapyha ayvu asy rehegua, oñemosãso, oñemboguejýramo guare pe muralla ñangarekohára Constitución-pe oĩva, oñehauka haguéicha, Haskell he’i haguéicha Persia rehe “muralla ñangarekohára” ramo, oñemboguejýva Persia oñehundírõ guare. Mburuvicha guasu Josías ñemano Meguídope ohechauka pe ñorairõ peteĩha Nínive rehegua ha’eha pe ñorairõ mokõiha ára pahápe guaréva. Pe pahague umi mokõi ñorairõ Nínive rehegua apytégui, ary 627-pe, pe llave ojerehápe ha pe yvykua ojepe’ahápe, ha’e pe peteĩha ára pahápe guaréva, pe peteĩha ha’éta hag̃ua pahague. Pe ñorairõ peteĩha Nínive rehegua Asiria ha pe joaju mbohapy atyguáva apytépe ogueraha Armagedón-pe. Pe arapokõindy Mokõiha Ypytũ Ára guasu rehegua oñepyrũ pe ñorairõ Nínive reheguápe ha opa pe ñorairõ Nínive reheguápe.
Pe quinto trompéta rehegua añetegua, ha’éva pe ñembyasy peteĩha Apocalipsis kapítulo nueve-pe, ha’e umi pionéro oikuaa va’ekue pe testimónio histórico hesakãvéva oimeraẽ pasáhegui pe lívro Apocalipsis-pe. Uriah Smith omombe’u upe añetegua ko’áicha:
“‘VERSÍCULO 1. Ha pe ánhel ombopu, ha ahecha peteĩ mbyja ho’áva yvágagui yvy ári: ha chupe oñeme’ẽ pe lláve pe yvykua pypuku’ỹva rehegua.’”
“Ko trompéta ñemyesakã hag̃ua, japyta jeýta karai Keith jehaípe. Ko haihára he’i añetetépe: ‘Sa’ive oĩ peteĩ joaju ha peteĩchaite hag̃ua umi mbo’ehára apytépe ambue hendáicha Apocalipsis rehe, ko quinto ha sexto trompéta térã peteĩha ha mokõiha ñembyasy ojeaplikávo umi Sarraceno ha Turko rehe. Hetaite ojehecha hag̃ua, ndaikatúi hag̃uáicha oñentende vai. Peteĩ téra mokõi versíkulo rangue peteĩteĩva ohechauka hag̃uáicha, pe kapítulo porãite 9 Apocalipsis-pe, mokõivéva ojehechauka iporã joja hag̃uáicha.” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 495.
Pedro oĩ Panium-pe oguerekóvo tembiapo omohenda porã hag̃ua Nashville-gua tata apu’a rehegua marandu, ha upépe ojehecha hag̃ua peteĩha jey pe mba’eapopyréva pe ñembyasy peteĩha rehegua oñemohenda porãiteha umi mba’eapopyréva pe arapokõindy rape oútavandi rehegua ndive. Pe León Judá ñemoñaregua oipe’a hag̃ua ko kuaapy ojoajúvo ambue profecía rape ndive, ha’e voi ymaite guive omoĩmava’ekue hendápe. Umi historiadórta oikuaauka hag̃ua pe mba’e tuichakue pe Roma rembiapo oñembohasy’ỹ hag̃uáicha oporombyaírõ guare persakuérare ary 627-pe, ha upéicha ojapóvo, ha’ekuéra ohechakuaa Heraclio ñemongu’e jerére ha Persia rapykue gotyo araro’ýpe hague peteĩ ñuhã ramo okañy hag̃ua pe ataque ára peve.
Hermana White ñanembo’e Roma oha’arõnteha “yvy porã”, ha upéi oporombotatáta.
“Ñandejára ñeʼẽ oheja vaʼekue peteĩ ñeñatende pe peligro hiʼag̃uívare; ha péva noñehendúiramo, pe mundo protestánte oikuaáta mbaʼépa añetehápe Roma rembipota, ndaikatumoʼãvéima vove okañy pe ñuhãgui. Haʼe okakuaa hína mbeguekatúpe puʼakapápe. Iporomboʼe kuéra oikuaauka hína imbarete umi aty legislativope, umi iglesiápe, ha yvypóra kuéra korasõme. Haʼe omopuʼãmba hína umi ijojahaʼỹva ha tuichaitereíva hóga, umi kañyhápe oñembopyahúta hag̃ua umi yma guarã jejopy vai. Mbeguekatúpe ha avave ndoikuaáiramo, haʼe omombarete hína umi imbaretekuéra omotenonde hag̃ua hembipota tee, og̃uahẽ vove pe ára oinupã hag̃ua. Oipotáva añoite hína peteĩ tenda porã oguereko hag̃ua ventaja, ha upéva oñemeʼẽma hína chupe. Pyaʼetéma jahecháta ha ñañandúta mbaʼépa pe elemento romano rembipota. Oimeraẽva ogueroviáva ha iñeʼẽrendúva Ñandejára ñeʼẽme, upévare oikovéta jejaʼeipyre ha jejopy vaípe.” The Great Controversy, 581.
Mburuvicha Guasu Heraclio rehe oiko haguéicha, upéicha avei papado oho hína hembipotápe gotyo “ñemiguápe ha oñeha’ã’ỹre” oñemboguata hag̃ua Isaías kapítulo veintitrés-pe, upépe Tiro kuña heko vaiha oñembyesarái hag̃ua profecía bíblica pe sexto reino rembiasápe. Heraclio ñorairõ ñemi ha sapy’aitépe ojapóva ha’e ko yvy tuichakue oñembyesaráiha papadógui ary 1798 guive pe léi domingo peve. Tysýi ári tysýi, pe peteĩha ñembyasy ohechauka pe mbohapyha ha paha ñembyasy. Pe peteĩha ñembyasýpe ojejapo peteĩ marandu ñemombe’u avei ojoajúva Islam rembiasakue ndive ha pe ára peteĩ cien cuarenta y cuatro mil oñeselláva ndive.
Ha oñemandáva chupekuéra ani hag̃ua ombyai yvy kapi’ipe, ni mba’eve hovyũva, ni peteĩ yvyramáta jepe; síno umi kuimba’e añoite ndorekóiva Tupã sello ijyvatekuépe. Ha oñeme’ẽ chupekuéra ani hag̃ua ojukávo chupekuéra, síno oñembohasa asy hag̃ua cinco jasy pukukue; ha iñembohasa asy ojogua alacrán ñembokutúpe, oñembokúramo peteĩ kuimba’épe. Ha umi ára-pe umi kuimba’e ohekáta manóme, ha ndojuhúi chéne; ha oipotase omano, ha manóte okañýta chuguikuéra. Apocalipsis 9:4–6.
Ojejere hag̃ua pe llave pe ñorairõ Nínive-pe, ha’éva pe léi domingo og̃uahẽmbotaitévama, umi cien cuarenta y cuatro mil oñesella máva. Pe léi domingo-pe, pe táva kuéra ñehundívo oñepyrũva Nashville tata rendy apu’ápe ojehechauka peteĩ “cinco meses” araka’e, upérõ ñorairõ haku ha pe mokõiha tuguy ñehẽ papal oñepyrũ, oñembyaty hag̃ua pe mbohovái oñeme’ẽva’ekue umi mártir Edad Oscura-gua pe quinto sello-pe.
Ha oñemboty rire pe pohaha sello, ahecha altar guýpe umi ojejukava’ekue ánga Tupã ñe’ẽ rehehápe ha pe testimónio oguerekóva rehehápe. Ha osapukái hikuái ñe’ẽ hatãme, he’ívo: Mboy araka’e peve, Ñandejára, marangatu ha añetegua, nderehusgái ha nderejepy’apyri ore ruguy rehe umi yvy ári oikóva rehe? Ha oñeme’ẽ peteĩteĩme ao morotĩ; ha oñeñe’ẽ chupekuéra, opytu’u hag̃ua gueteri sapy’ami, peve ojehu hag̃ua henyhẽ umi iñirũnguéra tembiguái ha ijoyke’ykuéra, ojejukátava avei ha’ekuéraicha. Apocalipsis 6:9–11.
Ypy Pytũmby Ára mártirekuéra ha’e pe aty peteĩha ohechaukáva peichaháguante umi mártir oĩtava Roma Moderna guýpe araka’e pe ley domingo rehegua apañuãime. Oguahẽ mboyve upe apañuãi, umi cien cuarenta y cuatro mil oñemboty hag̃ua; ha upe sellado rembiapo oñepyrũkuri 9/11-pe Islam mbohapyha ñembyasy guasúpe oguahẽvo, ha pe ama paha ñemoĩ peteĩchagua rupive. Umi mártir pe Ypy Pytũmby Ára peteĩhágua oporandu rire araka’épa oñehusgáta papado, oje’e chupekuéra oĩtaha peteĩ aty mokõiha mártirkuéragui pe Pytũmby Ára ojejey jey vove, ha upéva ha’e araka’e oñekumplíta pe llave ñorairõ Nínive rehegua pe ley domingo oúmavape. Oñemboaty mboyve pe aty mokõiha mártirkuéra, umi cien cuarenta y cuatro mil oñemboty hag̃ua; ha pe sellado ára, oñepyrũva’ekue 9/11-pe, ojehechauka pe quinto sello-pe, pe ñemongeta upépe oñemoĩva ojejuhúgui Apocalipsis capítulo seis, versículos NUEVE hasta ONCE-pe; ha upéicha ojehechauka pe sellado ñepyrũha ha ipaha 9/11 ndive. Ipaha ogueru Islam ñehundi, Apocalipsis NUEVE, ONCE-pe oñemoĩháicha; ha umi oñemboty vaʼekue okumplíta pe experiencia Daniel rehegua ojehechaukáva Daniel NUEVE, ONCE-pe.
Ko’ã mba’e ñambosako’íto pe artíkulo oútavape.