Ezequiel ohechauka umi orekóvape oñemboguata hag̃ua chupekuéra peteĩ tembiapo mbo’epyrã rehegua Judá ñemoñare Léon rupive, ha Iñembo’e porã ypykue hína “línea ári línea.”
Ha’e he’i va’ekue chupekuéra: “Kóva hína pe pytu’u penemoĩ hag̃uáicha pytu’úpe pe kane’õvape; ha kóva hína pe ñembopy’aguapy.” Upéicharõ jepe, ha’ekuéra ndohendusei. Ha Ñandejára ñe’ẽ oiko chupekuéra hag̃ua mbo’epy ári mbo’epy, mbo’epy ári mbo’epy; línea ári línea, línea ári línea; ko’ápe michĩmi ha amo michĩmi; ikatu hag̃uáicha ohóvo, ho’a hapykuépe, ojekytĩ, oñemboja hag̃ua ñuhãme ha ojepyso hag̃ua. Isaías 28:12, 13.
Ko’ág̃a pe Yvytyrusu Judá ñemoñaregua oipe’a hína Ezequiel kuatiañe’ẽ. Ñañemomarandu Ezequiel ha’eha peteĩ pa’i mbohapypa arype, taha’e “mbohapypa” ohechaukáva i’áry teechaukaha ramo pa’i ramo, térã pe mbohapypa ary pe línea proféticape oñepyrũ va’ekue Josías Páskua Guasu guive. Pe pa’irã paha ára pahápe ha’e umi cien cuarenta y cuatro mil, ha umi tembiasakue yma guare añeteguáva ohechaukaha peteĩ tembiasakue teechaukaha ára pahápe.
Ha peẽ katu pejehéramo va’erã Ñandejára Pa’i kuéra: tapicha kuéra penehenóita Ñandejára ñande Jára Remimbokuéra ramo: peẽ pe’u va’erã tetã ambuegua kuéra mba’ereta, ha ha’ekuéra mimbipápe peñemomba’eguasúta. Isaías 61:6.
Ezequiel ha’e peteĩ símbolo Tupã tavayguakuéra rehegua umi ára pahápegua-pe—pe tembiasakue marangatu opa marandu profético ohechauka hag̃ua. Pe tembiasakue marangatu ha’e pe movimiento ángel mbohapyha rehegua, ha upéva oñemoha’ãnga porãveháicha especialmente pe movimiento ángel peteĩha rehegua ary 1840-pe. Pe movimiento ángel peteĩha rehegua ha’e pe ángel alfa umi mbohapy ángel apytépe ha pe mbohapyha ha’e pe ángel omega. Upévare Ezequiel oñemohenda Pedro ndive pe sellamiento tiémpope umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe tembiasakue simbólico mokõivéva Pedro ha Ezequiel oñemohendahápe, ojehechauka pe tembiasakue Panium ramo.
Pe Arandu’i Michĩva
Ezequiel oipyhy pe kuatiañe'ẽ michĩva, Juan ojapo haguéicha Apocalipsis diez-pe.
Ha nde, yvypóra ra’y, ehendu upe ha’éva ndéve; ani hag̃ua nde rebelde pe óga rebelde-icha: eipe’a nde juru, ha ho’u upe ame’ẽva ndéve. Ha ama’ẽvo, péina ápe, peteĩ po oñemondo chéve; ha, kóina, ipype oĩva’ekue peteĩ kuatiañe’ẽ ryru; ha ha’e omyasãi chéve renondépe; ha ojehaíva’ekue hyepýpe ha hovy gotyo; ha ipype ojehaíva’ekue ñembyasy, jahe’o, ha mba’evai. Avei he’i chéve: Yvypóra ra’y, ho’u upe rejuhúva; ho’u ko kuatiañe’ẽ ryru, ha tereho eñe’ẽ Israel róga peguakuérape. Upémarõ aipe’a che juru, ha ha’e ojapo hag̃ua chéve a’u pe kuatiañe’ẽ ryru. Ha he’i chéve: Yvypóra ra’y, ejapo nde rye to’u, ha emyenyhẽ nde py’a ko kuatiañe’ẽ ryru ame’ẽva ndéve. Upéi a’u ichugui; ha che jurúpe he’ẽ eícha. Ezequiel 2:8–10, 3:1–3.
Apocalipsis 10-pe, Juan ho’u pe kuatia’i, ha pe kapítulo pukukue ohechauka Tupã pu’aka jehechauka guasu 11 jasypoapy 1840 guive 22 jasypa 1844 peve.
“Pe ánhel oñemojoajúva peteĩcha pe tercer ánhel marandu ñemombeʼúpe omyesakã hag̃ua opa yvy ape ári imbaʼeguasu reheve. Koʼápe oñeprofetisa peteĩ tembiapo ipypukúva opa tetã rupi ha peteĩ puʼaka ndahetáiva ojehecháva. Pe advento ñeñemonguʼe ary 1840–44-pe haʼe vaʼekue peteĩ jehechauka porãiterei Tupã puʼaka rehegua; pe primer ánhel marandu ogueraha vaʼekue opa tenda misionérope ko yvy ape ári, ha oĩ vaʼekue hetaiterei tetãme pe tuichavéva tekove marangatu rehegua ñemomýi ojehecháva arakaʼeve peteĩ tetãme pe Reforma siglo dieciséis guive; hákatu koʼãva opytáta tapykuépe pe ñemonguʼe mbarete guýpe pe último ñeñangareko rehegua pe tercer ánhel gui.” The Great Controversy, 611.
Ezequiel oñembojoaju Juán ndive Apocalipsis capítulo diez-pe; upévare Pedro, Juan ha Ezequiel oñembo’y oñondive umi oimeha hendápe pe sellado ára jave umi ciento cuarenta y cuatro mil-pe.
1840 guive 1844 peve ohechauka peteĩ ára irundy ary pukukue oñepyrũva’ekue upe profesía ára rehe, oñepyrũva’ekue peteĩ ciento cincuenta ary pukukue rehe 27 jasypokõi 1299-pe. Umi “po jasy” opa ha ojoaju umi profesía ára rehegua mbohapycientos noventa y peteĩ ary ha pa’ũ porundy ára ndive, opa va’ekue 11 jasypoapy 1840-pe, Tupã pu’aka mba’eporãite jehechauka porã oñemombe’u guive 22 jasypa 1844 peve. Upérõ guive, profesía ára jeporu opa.
Ha oñe'ẽme'ẽ va'ekue pe oikovévape opa ára g̃uarã, pe ojapo va'ekue yvága, ha umi mba'e ipype oĩva, ha yvy, ha umi mba'e ipype oĩva, ha yguasu, ha umi mba'e ipype oĩva, ndaiporimo'ãvei hag̃ua ára. Apocalipsis 10:6.
Aravo marandu’i ára opa peteĩ aplicación válida ramo profesía rehegua 22 jasypa 1844-pe. Ezequiel, Pedro ha Juan peteĩteĩ orepresenta Tupã kuñataĩ arandu kuérape, peteĩha ha mokõiha ánhel remiandu’ípe, ha avei mbohapyha ánhel remiandu’ípe.
Jehechapyre
Ezequiel pehẽngue peteĩha “once” capítulo ohechauka peteĩ aty “visión”-gua, oñemohendaháicha peteĩha versículo-pe, peteĩha capítulo-pe.
Ha oiko vaʼekue mbohapypa ary-pe, irundyha jasy-pe, poha ára jasy rehegua, che aime aja umi tembiguái apytépe río Quebar ykére, yvága ojepeʼa, ha ahecha Tupã jehechauka. Ezequiel 1:1.
Umi “jehecha” umi peteĩha once kapítulopegua oñeme’ẽ raẽ va’ekue kapítulo peteĩhápe, ysyry Quebar ypýpe; upéi oñembotuichave kapítulo mbohapýpe pe jehecha “ñu” pegua rupive; ha upéi jey kapítulo poapýpe pe jehecha Jerusalénpe. Umi mbohapy tenda, ysyry Quebar, ñu ha Jerusalén, ohechauka mbohapy jehecha, oñondivepa ojapóva peteĩ jehecha año, ha upéva hína umi “jehecha” peteĩha versíkiulopegua ha umi peteĩha ‘once’ kapítulopegua.
Jubileo
Pehechávo pe trigésimo áño ramo trigésimo áño pe ciclo del Jubileo oñepyrũ vaʼekue Josías Pascua herakuãitévape, ha upéi opa vaʼekue 22 de octubre-pe, ikatu hag̃uáicha oñemoañete ndahasýi, pe línea particular historia sagrada rehegua ojehechauka hag̃uáicha hesakã porã, línea ári línea, hetave peteĩ testígo-gui. Techapyrãrõ; Pascua orrepresenta aretekuéra Arapoty pegua ha ára ñemoñyrõ rehegua orrepresenta aretekuéra Otoño pegua. Levítico mokõipa mbohapy upévare oñemohenda pe ciclo del Jubileo oñepyrũ vaʼekue Josías ndive rehe. Oĩ ambue líneakuéra oñemohendáva pe historia ojehechaukáva mburuvicha guasu Josías guive peve 22 de octubre, 573 a.C. Pe ñemoañete histórico 22 de octubre, 573 a.C.-pe peteĩ áño Jubileo rehegua, historiadorkuéra omombarete.
Umi cronólogo-kuéra, ojekuaa hag̃uáicha, oñemoĩ porã omoĩvo pe ára ñemopotĩ guasu rehegua 22 jasypa 573 a.C.-pe, ha Josías Páskua Guasu 622 a.C.-pe avei ha’e peteĩ ára oñemoneĩva umi cronólogo bíblico-kuéra apytépe. Pe Páskua, peteĩ ta’ãnga umi arete ara pyahupegua rehegua, omoñepyrũ peteĩ ciclo Jubileo rehegua irundy pa’ẽ porundy ary pukukue, opáva pe ta’ãnga umi arete arapotykuéra rehegua pe ára ñemopotĩ guasu rehegua-pe. Umi siete semana ary rehegua omboajepáva irundy pa’ẽ porundy ary, ha’e va’ekue umi ta’ãnga pe sábado yvy rehegua.
“Mayma kuatiáre, taha’e tembiasakue, térã mbo’epy, térã marandu hag̃uáva, Ñandejára Ra’y mimbipa omyesakã porã Tetãygua Ypygua Escritura-kuérape. Peve umi mba’e oñemopyendáva’ekue Tupã remimoĩrã rupive, judaísmo rembiapo apytépe tuichakue javeve va’ekue peteĩ marandu hag̃uáva oñembojoaju porãva evangelio rehegua. Cristo rehe “opa umi proféta ome’ẽ hag̃ua testimonio.” Hechos 10:43. Pe ñe’ẽme’ẽ oñeme’ẽ va’ekue Adánpe guive, umi patriarca ñemoñare rupi ha pe léi rembiapokue rupi, yvágagui ouva’ekue tesape mimbipa ohechauka hag̃ua hesakã porã Redentor pyporekuéra. Umi techahára ohecha Belén Mbyja, pe Shiloh oútava, umi mba’e oútava ohasávo henondépekuéra peteĩ ñemboguata hag̃uaicha kañymbyetévape. Mayma jejukapy rehe ojehechauka Cristo mano. Mayma insiénso arai rehe ijekojoja ojupi. Mayma jubileo trompéta rupive héra oñehendu. Pe marangatuvéva ryepýpe ñemimbyhy kyhyjehápe opyta heko mimbipa.” The Desire of Ages, 211.
Paapy porundy hag̃ua hag̃uáicha
Sedequías ojereraha hag̃ua Babilóniape Jerusalén hoʼárõ guare, catorce ary mboyve 573 a.C. Mbohapyha tembiasakuehára judío-kuéra omombeʼu pe ciclo de Jubileo guive Josías árape, ary 622-pe, 22 jasypa 573 peve, haʼeha pe 17ha ciclo de Jubileo. Pe período guive pe ñorairõ Raphia-pe pe ñorairõ Panium-pe peve haʼe vaʼekue diecisiete ary. Ptolomeo haʼe vaʼekue pe ipuʼakáva pe ñorairõ Raphia-pe, ha ogoverna vaʼekue mburuvicha guasu yvype gotyo diecisiete ary pukukue. Guive pe Edicto de Milán peve Constantino ombojaʼo hag̃ua hekoha guasu ary 330-pe, ohasákuri diecisiete ary. Pe 17ha ciclo de Jubileo-pe Jerusalén oñehundi Nabucodonosor rupive.
Israél ra’ykuéra opytáta heta ára mburuvicha guasu’ỹre, mburuvicha’ỹre, mymbajuka hag̃ua ñekuave’ẽ’ỹre, ta’ãnga’ỹre, efod’ỹre ha terafim’ỹre; upe rire Israél ra’ykuéra jevyta, ha ohekáta Tupã Ñandejárape, Ijarakuérape, ha David, mburuvicha guasúpe; ha okyhyjéta Ñandejáragui ha Iporãguasúgui ára pahápe. Oseas 3:4, 5.
Oseas oñeʼẽ peteĩ mbaʼére oguerekóva jehupytyrã directa Sedequías ñembyaty hag̃ua, jepémo avei ohechauka ñepyrũrã pe ñembyaty hag̃ua pe tetã yvate gotyo pegua ári áño 723 a.C.-pe. Mbaʼérepa Oseas rembiapokue ojoaju Ezequiel testimonio rehe, upéva orekóva relación Tupã ñemboykére, Israel ojerurembaitévo peteĩ mburuvicha guasu yvypóra. Israel rembipota oisãmbyhy hag̃ua chupekuéra peteĩ mburuvicha guasu yvypóra, ha ndahaʼéi peteĩ Mburuvicha Guasu Tupãgua, oñerrepresenta “penembaretépe pe ñeñembotuicha” ramo pe huísio “pokõi jey” pegua Levítico 26-pe.
Ha ndapehenduséiramo gueteri chéve opa koʼã mbaʼére, upéicharõ che pombohasáta pokõi jey hetave pende angaipakuére. Ha ahundíta pene mbarete ñemombaʼeguasu; ha ajapóta pende yvága hierro-ramo, ha pende yvy kuarahyʼã-ramo. Levítico 26:18, 19.
Pe ñe’ẽ “peẽ pypuku reko” ohechauka Israel rembipota oiko hag̃ua ko yvy ariguaicha ha oguereko hag̃ua hikuái imburuvicha guasu tee. Pe mburuvicha guasu ojeipe’a hag̃ua pe tetãme yvatepegua gui ary 723 a.C.-pe, ha upéi mburuvicha guasu Sedequías pe tetã ñemby pegua jejapyhy hag̃ua ary 586 a.C.-pe, ohechauka pe “pypuku reko” yma guare Israelgua oñembyaihague, ha pe pypuku reko tenonde oho ho’a hag̃ua. Maranduhai Ñe’ẽme, peteĩ “poder” ha’e peteĩ mburuvicha guasu térã peteĩ reino, ha Israel reko pypuku ohekávo omoĩ hag̃ua peteĩ mburuvicha guasu yvypóra, omboja pe teocracia ha pe Mburuvicha Guasu Tupãgui ouva’ẽ rejeheja hag̃uáicha.
Ha ojehuvo Samuel itujáma ramo, omoĩ ta’ýrape Israel ruvicha ramo. Itajýra ypykue réra vaekue Joel; ha mokõiha réra, Abías: ha’ekuéra oikovaekue juez ramo Beerseba-pe. Ha ita’ýra kuéra ndoguataivaekue hapekuéra rupi, ha ojei viru rayhúpe, oipyhyvaekue pokarẽ, ha ombojere tekojoja. Upérõ opa Israel myakãhára kuéra oñembyaty, ha ou Samuel rendápe Ramápe, Ha he’i chupe: Nde niko itujáma, ha ne ra’y kuéra ndoguatái nde rapére: ko’ág̃a oremoĩ oréve peteĩ mburuvicha guasu oreruvicha hag̃uáicha, opa tetãnguéraicha. Samuel katu ndovy’ái upe mba’ére, he’i ramo hikuái: Ereme’ẽ oréve peteĩ mburuvicha guasu oreruvicha hag̃uáicha. Ha Samuel oñembo’e Ñandejárape. Ha Ñandejára he’i Samuel-pe: Ehendu tavayguakuéra ñe’ẽ opa mba’épe he’íva ndéve; ndaha’éi nderévepa ojerovia’ỹva, che rehe ae ojerovia’ỹ, ani hag̃ua che huvicha hag̃ua hesekuéra. Opa umi tembiapo ojapóva’ekue hikuái, ára che rogueru hague chupekuéra Egipto-gui ko ára peve, che reheja ha omomba’e hag̃ua ambue tupãnguéra, péicha avei ojapo ndéve. Ko’ág̃a, upévare, ehendu ijayvu; upeichavérõ, eñe’ẽ hatã hendivekuéra, ha ehechauka chupekuéra mba’éichapa oikóta pe mburuvicha guasu oisãmbyhýtava hesekuéra. 1 Samuel 8:1–9.
Ojehechakuaa vaʼerã upe jave Israel omboyke hague ndahaʼéi Tupãnte ivuruvicháramo, ha avei Profesía Espíritu-pe, ojehechaukaháicha Samuel rupive, heʼígui: “che rerova hikuái ha ombaʼapo ambue tupãnguéra rehe; upéicha avei ojapo nderehe.”
“Satana hína... tapia oñembotuicha oikévo mba’e japu reheve—ogueraha hag̃ua mombyry añeteguágui. Pe ñembotavy pahaitéva Satana rehegua ha’éta ombogue hag̃ua pe testimonio Espíritu Tupã rehegua. ‘Ndaipórihápe visión, umi tetãygua oñehundi’ (Proverbios 29:18). Satana omba’apóta arandu vai reheve, opaichagua tape rupive ha opaichagua tembiporu rupive, omokangy hag̃ua jerovia Tupã rembyre tavayguakuéra remanénte orekóva pe testimonio añeteguáre.”
“Oĩta peteĩ ñembyai hendýva umi Testimonios rehe, ha upéva hína satánico. Satanás rembiapo ha’éta omongu’e ha omokangy hag̃ua umi tupao jerovia hesekuéra, ko mba’ére: Satanás ndaikatúi oguereko tape hesakãmbaitéva omoingévo imbotavykuaa ha ojokóvo umi ánga ipu’akápe umi tembiguái vaipe, pe Espíritu Tupã warnings ha ñemoñe’ẽ, ñembo’e ha consejo-kuéra oñehendu ha oñeñangareko ramo.” Selected Messages, book 1, 48.
Pe ñembotavy paha Israél yma guaréva teokrasiápe g̃uarã ndaha’éi Tupã añónte ñemboyke, ha katu avei Maranduhára Espíritu ñemboyke. Upe ñemboyke ary 1097 a.C.-pe ohechauka joja hag̃ua ñembotavy paha Adventísmo Mokõiha Ára guápe, Laodiceaygua, ary 1863-pe. Levítico mokõipa poteĩme oĩva “siete tiempos” ha’e Tupã Ñe’ẽ, ha Maranduhára Espíritu he’i “siete tiempos” rehegua upéva “ndojejapo va’erãi ambueichaitépe.”
“Ahecha kuri pe kuatia 1843-peguáva oñemboguata hague Ñandejára po rupive, ha ndovaléiva oñemoambue; umi papapy haʼe hague Haʼe oipotaháicha; ha Ipo oĩ hague hiʼári ha omokañy peteĩ jejavy umi papapy apytépe, avave hag̃ua ndohechakuaái, pe Ipo oñemboykévo peve.” Early Writings, 74.
Pe Espíritu de Profecía ohechakuaa porãkatu vaʼekue umi “siete tiempos”, ha iñemoneĩ haʼe vaʼekue peteĩ ñeñangareko ani hag̃ua oñemoambue umi papapy oĩva pe cuadro-pe, upépe umi “siete tiempos” haʼe pe columna mbytépe ha pe akatúa yvate gotyo oĩva. Uriah Smith rembiapo japu reheve pe cuadro-pe ary 1863-pe, oñepyrũ pe mboykeve oho hag̃ua umi añetegua pyenda rehegua, ojehechauka hag̃ua Israel yma guaréicha, iñemboyképe Ñandejáragui; ha pe Espíritu de Profecía ohechauka vaʼekue pe rebelión ary 1863-pe. Pe ára pe rebelión 1863-pegua ojoaju pe línea profética oñemoĩva pe lívro Ezequiel-pe. Upe línea histórico-pe, pe paha haʼe vaʼekue Jerusalén ñehundi, ha upéva ohechauka pe léi dominical. Ary 1863 guive pe léi dominical hiʼag̃uímava peve ojehechauka vaʼekue pe tembiasápe mburuvicha guasu Saúl, ary 1097 a.C.-pe, guive Sedequías peve, ary 586 a.C.-pe.
Sedequías oñegueraha prisionéroramo Babilóniape irundy pa ary pe Jubileo 573 a.C. mboyve. Pe paapyha ciclo de Jubileo oñepyrũ 622 a.C.-pe, ha pe ary mokõipa rehe Ezequiel oñemoĩ sacerdote ramo 591 a.C.-pe; upéi, po ary rire, Jerusalén oñehundi 586 a.C.-pe. Oñehundi pe peteĩchagua ára arypegua rehe, oñehundi hague mokõiha jey 70 d.C.-pe Tito rupive. Ezequiel peteĩha capítulo peteĩha versículo oĩ po ary Jerusalén ñehundi mboyve ha diecinueve ary pe visión del templo capítulo cuarenta pegua mboyve.
Ore rembiguái mokõipa poha ary, ary ñepyrũme, jasýpe paha ára-pe, táva oñembyai rire irundyha ary paha, upe áraetepe Jehová po oĩ che ári ha chemoguahẽ upépe. Ezequiel 40:1.
Pe ñe’ẽrenduhaguére yvy pytu’u ára ñemoĩmbyréva rehegua, Tupã he’i vaʼekue “mokõihaʼỹi jey” oikótaha tekomboʼe ñembyai ramo ary pokõigua rehegua, upéva hína yvy pytu’u ára. “Ára” he’ise peteĩ ary, ha peteĩ “ary” hína mbohapy sua poapy ára, ha siete jey mbohapy sua poapy ha’e mokõi su po mokõi sua ary. Millerita-kuéra ikatu ndaiporúi hague pe ñe’ẽjoaju “mokõi su po mokõi sua”, péro mokõivéva iñirũngatu ta’anga marangatu ohechauka papapýpe pe mokõi su po mokõi sua ary.
Pe ñe’ẽmondo jehovasa’ỹ rehegua “siete veces” mokõivéva ári, Israel retã yvatepegua ha Judá retã yvýpegua ári, ha’e kuri pe peteĩha, térã ikatu hag̃uáicha ere pe “opyta hag̃ua ñepyrũrã”, térã jepe ikatu hag̃uáicha ere pe kuaapy “alpha” William Miller rehegua. Áño 1863-pe, pe tupao Laodicea-pegua Adventista del Séptimo Día omboyke pe kuaapy ñepyrũrã Miller oikuaaukava’ekue; umi “ojehechakuaáva” ha’éva pe pyenda tuichakue pe movimiento Millerita rehegua. Pe inspiración ome’ẽkuri peteĩ ñemomarandu hesakãva ko mba’e ikatu hag̃uáicha oiko, ha oiko, ha ymaite guive oiko hag̃ua.
Pe templorã oñemopuʼã jey vaʼekue mboguapy rire Babilóniape, ipyenda oñemohuʼã kuri pe primer decreto rembiasakue jave, ha pe mokõiha decreto mboyve. Pe templo oñemopuʼãmbaite pe mokõiha decreto rembiasakue jave. Pe mbohapyha decreto-pe oñembopyahu jey pe tetã reko tee Israel yma guarépe guarã. William Miller ohechauka pe ánhel peteĩha oguahẽ vaʼekue ary 1798-pe ha oñemombarete vaʼekue 11 jasypoteĩ 1840-pe. Pe mokõiha ánhel oguahẽ umi pyenda oñemoĩ rire, ojehechauka hag̃uáicha pe tabla 1843-peguápe, oñemoherakuã vaʼekue mayo 1842-pe. Pe peteĩha ñembotavyʼỹ guasu 1844-pe, pe alpha ñembotavyʼỹ 1844-pe, oguahẽ pe mokõiha ánhel ha avei pe aréma hag̃ua pe parábola kuñataĩnguérape guare; ha pe mokõiha ánhel marandu oñemombarete jave pe aty guasu Exeter-pe, pe templo oñemohuʼã. Upéi pe ñembotavyʼỹ guasu, térã omega, ary 1844-pe, pe Ñeʼẽrerahaha Ñeʼẽmeʼẽmbyre rehegua oñemboja sapyʼaitépe Itémplope, oñemoañetévo umi mokõi su cien ary oñepyrũ vaʼekue pe mbohapyha decreto-pe ha opa pe mbohapyha ánhel oguahẽvo.
Josías he’ise “Tupã pyenda”. Taha’e mburuvicha guasu Josías térã Josías Litch; mokõivéva ha’e umi pyenda ra’ãnga, ojehechaukaháicha pe tembiasakue pe peteĩha decreto rehegua ha ojehechaukaháicha umi arete arapoty peguáva ojehechaukáva Levítico mbohapy ha irundyha kapítulo rehe, umi mokõipa mokõi peteĩha versículo-pe. Umi pyenda, umi arete arapoty peguáva ha pe peteĩha decreto, opavave ha’e ta’anga 1840 rehegua ha pe peteĩha ánhel ñemombarete rehegua. Octubre 22, 573 a.C., ojehechaukaháicha Ezequiel kapítulo irundyha pa verse peteĩ-pe, ha’e peteĩ ta’anga Octubre 22, 1844 rehegua ha omanóva kuéra juicio ñepyrũ rehegua, ha avei peteĩ ta’anga Septiembre 11, 2001 rehegua oikovéva kuéra juicio ñepyrũme. Oimeraẽ tapicha oseguíva ko’ã jehaipyre, oikuaava’erã umi aplicación che aiporúva.
Ezequiel ha’e peteĩ símbolo tembiasakue proféticape, oñerrepresentáva ijehaipýpe. Ezequiel oĩ upépe umi mokõipa po kuimba’e oñesũ jave kuarahýpe pe apyvoha kapítulo ocho-pe. Ha’e avei oĩkuri umi kapítulo oúva rire, “pe ñemohu’ã ojegueroikéva sello reheve ha upéi pe jejuka” oguahẽ jave Jerusalén ári, Ellen White ohechauka hag̃ua upéva ha’eha pe Iglesia Adventista del Séptimo Día. Umi once kapítulo peteĩha ryepýpe, Ezequiel oñemoinge pe santuario yvagapeguápe oñeme’ẽ hag̃ua chupe umi instrucción, péicha avei umi Millerita oñehenóiva’ekue ojapo hag̃ua upéva ary 1844-pe, ha ko movimiento ko’ág̃a oñehenói avei ojapo hag̃ua upéicha.
Upéicha Ezequiel ha’e peẽme guarã peteĩ techaukaha: opa mba’e ha’e ojapóva he’iháicha, peẽ pejapóta; ha ko mba’e oikóramo, peikuaáta che ha’eha Ñandejára Tupã. Ezequiel 24:24.
Oúramo Ko Oúvo hag̃ua
Ñaguahẽvo upe punto ára pahápe umi mba'e Ezequiel ohechauka va'ekue oñeha'ãjeyha Tupã tavayguakuérape, upéramo ñaguahẽma pe señál Ezequiel rehegua. Reikuaáramo Ezequiel ohechaukaha umi cien cuarenta y cuatro milpe, ha reikuaa hag̃ua peteĩ jerovia ha entendimiento nivelpe oguerekóva pe expectativa santifikada opa mba'e Ezequiel ohechaukava'ekue hembiapokuéra rupive ohechaukaha peteĩ secuencia marangatu mba'ekuaarã ára pahápe, oikehápe umi cien cuarenta y cuatro mil—reikuaáramo upéva, upéramo “peikuaáta” “Ñandejára” ha'eha “Tupã.”
Ko’ẽrõ guarépe roikove hag̃ua ko’ã pensamiento pe oúvape.