Ezequiel ohechauka umi orekóvape oñemboguata hag̃ua chupekuéra peteĩ tembiapo mbo’epyrã rehegua Judá ñemoñare Léon rupive, ha Iñembo’e porã ypykue hína “línea ári línea.”

Ha’e he’i va’ekue chupekuéra: “Kóva hína pe pytu’u penemoĩ hag̃uáicha pytu’úpe pe kane’õvape; ha kóva hína pe ñembopy’aguapy.” Upéicharõ jepe, ha’ekuéra ndohendusei. Ha Ñandejára ñe’ẽ oiko chupekuéra hag̃ua mbo’epy ári mbo’epy, mbo’epy ári mbo’epy; línea ári línea, línea ári línea; ko’ápe michĩmi ha amo michĩmi; ikatu hag̃uáicha ohóvo, ho’a hapykuépe, ojekytĩ, oñemboja hag̃ua ñuhãme ha ojepyso hag̃ua. Isaías 28:12, 13.

Ko’ág̃a pe Yvytyrusu Judá ñemoñaregua oipe’a hína Ezequiel kuatiañe’ẽ. Ñañemomarandu Ezequiel ha’eha peteĩ pa’i mbohapypa arype, taha’e “mbohapypa” ohechaukáva i’áry teechaukaha ramo pa’i ramo, térã pe mbohapypa ary pe línea proféticape oñepyrũ va’ekue Josías Páskua Guasu guive. Pe pa’irã paha ára pahápe ha’e umi cien cuarenta y cuatro mil, ha umi tembiasakue yma guare añeteguáva ohechaukaha peteĩ tembiasakue teechaukaha ára pahápe.

Ha peẽ katu pejehéramo va’erã Ñandejára Pa’i kuéra: tapicha kuéra penehenóita Ñandejára ñande Jára Remimbokuéra ramo: peẽ pe’u va’erã tetã ambuegua kuéra mba’ereta, ha ha’ekuéra mimbipápe peñemomba’eguasúta. Isaías 61:6.

Ezequiel ha'e Tupã retãygua ra'anga umi ára pahápe–upe tembiasakue marangatu opa testimónio profétiko ohechaukáva. Upe tembiasakue marangatu ha'e ángel mbohapyha ñemongu'e, oñemoha'angava'ekue ko'ýte ángel peteĩha ñemongu'e rupive 1840-pe. Ángel peteĩha ñemongu'e ha'eva'ekue pe ángel alfa umi mbohapy ángel apytépe, ha pe mbohapyha katu ha'e pe ángel omega. Upévare, Ezequiel oñemohenda Pedro ndive umi sa irundypa irundy su rehe séllo oñemoĩ jave. Pedro ha Ezequiel mokõivéva rembiasakue simbóliko oĩ Panium rembiasakuépe ha upépe oñemoha'anga.

Pe Arandu’i Michĩva

Ezequiel oipyhy pe kuatiañe'ẽ michĩva, Juan ojapo haguéicha Apocalipsis diez-pe.

Ha nde, yvypóra ra’y, ehendu upe ha’éva ndéve; ani hag̃ua nde rebelde pe óga rebelde-icha: eipe’a nde juru, ha ho’u upe ame’ẽva ndéve. Ha ama’ẽvo, péina ápe, peteĩ po oñemondo chéve; ha, kóina, ipype oĩva’ekue peteĩ kuatiañe’ẽ ryru; ha ha’e omyasãi chéve renondépe; ha ojehaíva’ekue hyepýpe ha hovy gotyo; ha ipype ojehaíva’ekue ñembyasy, jahe’o, ha mba’evai. Avei he’i chéve: Yvypóra ra’y, ho’u upe rejuhúva; ho’u ko kuatiañe’ẽ ryru, ha tereho eñe’ẽ Israel róga peguakuérape. Upémarõ aipe’a che juru, ha ha’e ojapo hag̃ua chéve a’u pe kuatiañe’ẽ ryru. Ha he’i chéve: Yvypóra ra’y, ejapo nde rye to’u, ha emyenyhẽ nde py’a ko kuatiañe’ẽ ryru ame’ẽva ndéve. Upéi a’u ichugui; ha che jurúpe he’ẽ eícha. Ezequiel 2:8–10, 3:1–3.

Apocalipsis kapítulo 10-pe, Juan ho'u pe aranduka'i, ha upe kapítulo tuichakue ohechauka Ñandejára pu'aka ñembojekuaa 1840 ary jasypoapy 11 guive 1844 ary jasypa 22 peve.

“Pe ánhel oñemojoajúva peteĩcha pe tercer ánhel marandu ñemombeʼúpe omyesakã hag̃ua opa yvy ape ári imbaʼeguasu reheve. Koʼápe oñeprofetisa peteĩ tembiapo ipypukúva opa tetã rupi ha peteĩ puʼaka ndahetáiva ojehecháva. Pe advento ñeñemonguʼe ary 1840–44-pe haʼe vaʼekue peteĩ jehechauka porãiterei Tupã puʼaka rehegua; pe primer ánhel marandu ogueraha vaʼekue opa tenda misionérope ko yvy ape ári, ha oĩ vaʼekue hetaiterei tetãme pe tuichavéva tekove marangatu rehegua ñemomýi ojehecháva arakaʼeve peteĩ tetãme pe Reforma siglo dieciséis guive; hákatu koʼãva opytáta tapykuépe pe ñemonguʼe mbarete guýpe pe último ñeñangareko rehegua pe tercer ánhel gui.” The Great Controversy, 611.

Ezequiel oĩ peteĩcha Juan ndive Apocalipsis capítulo diez-pe; upévare Pedro, Juan ha Ezequiel oñembo’y oñondivepa pe tenda oñeme’ẽva’ekuépe chupekuéra pe sellado ára jave umi ciento cuarenta y cuatro mil rehe.

1840 guive 1844 peve ohechauka peteĩ ára irundy ary pukukue oñepyrũva’ekue upe profesía ára rehe, oñepyrũva’ekue peteĩ ciento cincuenta ary pukukue rehe 27 jasypokõi 1299-pe. Umi “po jasy” opa ha ojoaju umi profesía ára rehegua mbohapycientos noventa y peteĩ ary ha pa’ũ porundy ára ndive, opa va’ekue 11 jasypoapy 1840-pe, Tupã pu’aka mba’eporãite jehechauka porã oñemombe’u guive 22 jasypa 1844 peve. Upérõ guive, profesía ára jeporu opa.

Ha oñe'ẽme'ẽ va'ekue pe oikovévape opa ára g̃uarã, pe ojapo va'ekue yvága, ha umi mba'e ipype oĩva, ha yvy, ha umi mba'e ipype oĩva, ha yguasu, ha umi mba'e ipype oĩva, ndaiporimo'ãvei hag̃ua ára. Apocalipsis 10:6.

Aravo marandu’i ára opa peteĩ aplicación válida ramo profesía rehegua 22 jasypa 1844-pe. Ezequiel, Pedro ha Juan peteĩteĩ orepresenta Tupã kuñataĩ arandu kuérape, peteĩha ha mokõiha ánhel remiandu’ípe, ha avei mbohapyha ánhel remiandu’ípe.

Jehechapyre

Ezequiel pehẽngue peteĩha “once” capítulo ohechauka peteĩ aty “visión”-gua, oñemohendaháicha peteĩha versículo-pe, peteĩha capítulo-pe.

Ha oiko vaʼekue mbohapypa ary-pe, irundyha jasy-pe, poha ára jasy rehegua, che aime aja umi tembiguái apytépe río Quebar ykére, yvága ojepeʼa, ha ahecha Tupã jehechauka. Ezequiel 1:1.

Umi “jehecha” umi peteĩha once kapítulopegua oñeme’ẽ raẽ va’ekue kapítulo peteĩhápe, ysyry Quebar ypýpe; upéi oñembotuichave kapítulo mbohapýpe pe jehecha “ñu” pegua rupive; ha upéi jey kapítulo poapýpe pe jehecha Jerusalénpe. Umi mbohapy tenda, ysyry Quebar, ñu ha Jerusalén, ohechauka mbohapy jehecha, oñondivepa ojapóva peteĩ jehecha año, ha upéva hína umi “jehecha” peteĩha versíkiulopegua ha umi peteĩha ‘once’ kapítulopegua.

Jubileo

Pe ary mbohapypaha ojehecháramo ary mbohapypaha ramo pe Juviléo jere rehegua, oñepyrũva'ekue Josías Páskua herakuãitépe ha upéi opava'ekue jasypa 22-pe, ndahasýi upéva oñemopyenda hag̃ua, upe tembiasakue marangatu rysýi ojehechaukágui hesakã porã, peteĩ rysýi ambue ári, peteĩgui hetave testígo rupive. Techapyrãramo, Páskua oha'anga arapoty aretekuéra, ha angaipa rehe ñemoĩporã ára oha'anga araroguekúi aretekuéra. Upévare, Levítico mokõipa mbohapy ojoaju pe Juviléo jere Josías ndive oñepyrũva'ekue rehe. Oĩ ambue rysýi ojoajúva pe tembiasakue mburuvicha guasu Josías rupi ojehechaukáva rehe, og̃uahẽva Cristo mboyve ary 573 jasypa 22 peve. Tembiasakue haiharakuéra omopyenda peteĩ Juviléo ary oñekumpli hague tembiasakuépe Cristo mboyve ary 573 jasypa 22-pe.

Umi ára ha ary ñemohendahára hetavéva omoneĩ Ñemoĩporãha Ára oñemohenda jasypa 22-pe, ary 573-pe Cristo mboyve, ha umi Biblia rehegua ára ha ary ñemohendahára omoneĩ avei ary 622 Cristo mboyve Josías Páskua Guasu arange ramo. Páskua, arapoty aretekuéra rechaukaha, omoñepyrũ peteĩ Juviléo jere oguerekóva irundypa porundy ary, opáva araroguekúi aretekuéra rechaukahápe, Ñemoĩporãha Árape. Umi pokõi arapokõindy ary rehegua, oñondive ombyatýva irundypa porundy ary, ha'e va'ekue yvy Sábado rechaukahakuéra.

“Mayma kuatiáre, taha’e tembiasakue, térã mbo’epy, térã marandu hag̃uáva, Ñandejára Ra’y mimbipa omyesakã porã Tetãygua Ypygua Escritura-kuérape. Peve umi mba’e oñemopyendáva’ekue Tupã remimoĩrã rupive, judaísmo rembiapo apytépe tuichakue javeve va’ekue peteĩ marandu hag̃uáva oñembojoaju porãva evangelio rehegua. Cristo rehe “opa umi proféta ome’ẽ hag̃ua testimonio.” Hechos 10:43. Pe ñe’ẽme’ẽ oñeme’ẽ va’ekue Adánpe guive, umi patriarca ñemoñare rupi ha pe léi rembiapokue rupi, yvágagui ouva’ekue tesape mimbipa ohechauka hag̃ua hesakã porã Redentor pyporekuéra. Umi techahára ohecha Belén Mbyja, pe Shiloh oútava, umi mba’e oútava ohasávo henondépekuéra peteĩ ñemboguata hag̃uaicha kañymbyetévape. Mayma jejukapy rehe ojehechauka Cristo mano. Mayma insiénso arai rehe ijekojoja ojupi. Mayma jubileo trompéta rupive héra oñehendu. Pe marangatuvéva ryepýpe ñemimbyhy kyhyjehápe opyta heko mimbipa.” The Desire of Ages, 211.

Paapy porundy hag̃ua hag̃uáicha

Sedequías ojeguerahákuri Babilóniape Jerusalén hoʼárõ guare, parundy ary Cristo mboyve ary 573 mboyve. Umi tembiasakuehaihára hudío ohechakuaa Juviléo jere 17ha ramo pe Juviléo jere oñepyrũva Josías tiémpope, Cristo mboyve ary 622-pe, ha opáva Cristo mboyve ary 573 jasypa 22-pe. Rafia ñorairõ guive Panio ñorairõ peve ohasa papokõi ary. Ptolomeo ipuʼakákuri Rafia ñorairõme, ha oisãmbyhy ñemby ruvichavete ramo papokõi ary pukukue. Milán rembiapoukapy guive Constantino ombojaʼo peve imburuvi ary 330-pe, ohasa papokõi ary. Juviléo jere 17hápe Nabucodonosor ohundi Jerusalén.

Israél ra’ykuéra opytáta heta ára mburuvicha guasu’ỹre, mburuvicha’ỹre, mymbajuka hag̃ua ñekuave’ẽ’ỹre, ta’ãnga’ỹre, efod’ỹre ha terafim’ỹre; upe rire Israél ra’ykuéra jevyta, ha ohekáta Tupã Ñandejárape, Ijarakuérape, ha David, mburuvicha guasúpe; ha okyhyjéta Ñandejáragui ha Iporãguasúgui ára pahápe. Oseas 3:4, 5.

Oseas oñe'ẽ peteĩ mba'e rehe ojoajúva tee Sedequías ñeñapytĩ ndive, jepémo upéva avei ohechauka pe rréino yvategua ñeñapytĩ ñepyrũ, ary 723-pe Cristo mboyve. Oseas jehaipyre ojoaju Ezequiel testimónio ndive Israel omboyke haguére Ñandejárape, oñemohatãrõ guare oguereko hag̃ua peteĩ mburuvicha guasu yvypóra. Israel rembipota, peteĩ mburuvicha guasu yvypóra oisãmbyhy hag̃ua chupe peteĩ mburuvicha guasu Tupãva rangue, oñemoha'ãnga “pende pokatu jererovu” ramo pe "pokõi jey" ñembojovake oĩvape Levítico 26-pe.

Ha ndapehenduséiramo gueteri chéve opa koʼã mbaʼére, upéicharõ che pombohasáta pokõi jey hetave pende angaipakuére. Ha ahundíta pene mbarete ñemombaʼeguasu; ha ajapóta pende yvága hierro-ramo, ha pende yvy kuarahyʼã-ramo. Levítico 26:18, 19.

Pe “pende pokatu rehegua ñemombaʼeguasu” ohechauka Israel oipota hague ojogua yvórape ha oguereko imburuvicha guasu tee. Yvate gotyogua rréinogui oñemosẽ pe mburuvicha guasúpe ary 723-pe Kirito ou mboyve, ha upéi oñemokaʼirãi pe mburuvicha guasu Sedequíaspe, ñemby gotyogua rréinopegua, ary 586-pe Kirito ou mboyve; koʼã mbaʼe ohechauka oñemopẽ hague Israel yma guare “ñemombaʼeguasu”, ha ñemombaʼeguasu ou jeʼa mboyve. Ñandejára Ñeʼẽ profesíape, peteĩ “pokatu” heʼise peteĩ mburuvicha guasu térã peteĩ rréino, ha Israel ñemombaʼeguasu ohupyty haguére peteĩ yvypóra imburuvicha guasurã ohechauka omboyke hague teokrásia ha pe Mburuvicha Guasu haʼéva Tupã.

Ñe’ẽmaranduháicha, Judá pu’aka jehecharamóvagui oñembyai hag̃ua oikórõ guare Manasés ojegueraha hag̃ua prisionéroramo Babilóniape, ha upe guive Judá opyta tetã ambue pu’aka poguýpe. Sedequías orrepresenta pe pahaite hag̃ua pe ñembyai mbeguekatupe guasu Judá pu’aka jehecharamóvagui.

Ha ojehuvo Samuel itujáma ramo, omoĩ ta’ýrape Israel ruvicha ramo. Itajýra ypykue réra vaekue Joel; ha mokõiha réra, Abías: ha’ekuéra oikovaekue juez ramo Beerseba-pe. Ha ita’ýra kuéra ndoguataivaekue hapekuéra rupi, ha ojei viru rayhúpe, oipyhyvaekue pokarẽ, ha ombojere tekojoja. Upérõ opa Israel myakãhára kuéra oñembyaty, ha ou Samuel rendápe Ramápe, Ha he’i chupe: Nde niko itujáma, ha ne ra’y kuéra ndoguatái nde rapére: ko’ág̃a oremoĩ oréve peteĩ mburuvicha guasu oreruvicha hag̃uáicha, opa tetãnguéraicha. Samuel katu ndovy’ái upe mba’ére, he’i ramo hikuái: Ereme’ẽ oréve peteĩ mburuvicha guasu oreruvicha hag̃uáicha. Ha Samuel oñembo’e Ñandejárape. Ha Ñandejára he’i Samuel-pe: Ehendu tavayguakuéra ñe’ẽ opa mba’épe he’íva ndéve; ndaha’éi nderévepa ojerovia’ỹva, che rehe ae ojerovia’ỹ, ani hag̃ua che huvicha hag̃ua hesekuéra. Opa umi tembiapo ojapóva’ekue hikuái, ára che rogueru hague chupekuéra Egipto-gui ko ára peve, che reheja ha omomba’e hag̃ua ambue tupãnguéra, péicha avei ojapo ndéve. Ko’ág̃a, upévare, ehendu ijayvu; upeichavérõ, eñe’ẽ hatã hendivekuéra, ha ehechauka chupekuéra mba’éichapa oikóta pe mburuvicha guasu oisãmbyhýtava hesekuéra. 1 Samuel 8:1–9.

Ojehechakuaa vaʼerã upe jave Israel omboyke hague ndahaʼéi Tupãnte ivuruvicháramo, ha avei Profesía Espíritu-pe, ojehechaukaháicha Samuel rupive, heʼígui: “che rerova hikuái ha ombaʼapo ambue tupãnguéra rehe; upéicha avei ojapo nderehe.”

“Satana hína... tapia oñembotuicha oikévo mba’e japu reheve—ogueraha hag̃ua mombyry añeteguágui. Pe ñembotavy pahaitéva Satana rehegua ha’éta ombogue hag̃ua pe testimonio Espíritu Tupã rehegua. ‘Ndaipórihápe visión, umi tetãygua oñehundi’ (Proverbios 29:18). Satana omba’apóta arandu vai reheve, opaichagua tape rupive ha opaichagua tembiporu rupive, omokangy hag̃ua jerovia Tupã rembyre tavayguakuéra remanénte orekóva pe testimonio añeteguáre.”

“Oĩta peteĩ ñembyai hendýva umi Testimonios rehe, ha upéva hína satánico. Satanás rembiapo ha’éta omongu’e ha omokangy hag̃ua umi tupao jerovia hesekuéra, ko mba’ére: Satanás ndaikatúi oguereko tape hesakãmbaitéva omoingévo imbotavykuaa ha ojokóvo umi ánga ipu’akápe umi tembiguái vaipe, pe Espíritu Tupã warnings ha ñemoñe’ẽ, ñembo’e ha consejo-kuéra oñehendu ha oñeñangareko ramo.” Selected Messages, book 1, 48.

Pe ñembotavy paha Israél yma guaréva teokrasiápe g̃uarã ndaha’éi Tupã añónte ñemboyke, ha katu avei Maranduhára Espíritu ñemboyke. Upe ñemboyke ary 1097 a.C.-pe ohechauka joja hag̃ua ñembotavy paha Adventísmo Mokõiha Ára guápe, Laodiceaygua, ary 1863-pe. Levítico mokõipa poteĩme oĩva “siete tiempos” ha’e Tupã Ñe’ẽ, ha Maranduhára Espíritu he’i “siete tiempos” rehegua upéva “ndojejapo va’erãi ambueichaitépe.”

“Ahecha kuri pe kuatia 1843-peguáva oñemboguata hague Ñandejára po rupive, ha ndovaléiva oñemoambue; umi papapy haʼe hague Haʼe oipotaháicha; ha Ipo oĩ hague hiʼári ha omokañy peteĩ jejavy umi papapy apytépe, avave hag̃ua ndohechakuaái, pe Ipo oñemboykévo peve.” Early Writings, 74.

Hesakã porã Profesía Espíritu omoneĩ hague pe “pokõi arapa'ũ”, ha iñemoneĩ ha'e va'ekue peteĩ ñemomarandu ani hag̃ua oñemoambue umi papapy oĩva pe ta'angápe; pe "pokõi arapa'ũ" oĩ ikolúmna mbyteguápe ha ijapýra yvate akatúaguápe. Uriah Smith ra'anga japúva 1863-peguare ndive, umi añetegua pyendarã ñemboyke ojejapóva mbeguekatúpe, Israel yma guare omoha'anga va'ekue omboykévo Ñandejárape ha Profesía Espíritupe, ohechauka pe 1863-peguare ñepu'ã. Pe 1863-peguare ñepu'ã ára ojoaju pe profesía rysýi oñemboguapýva Ezequiel kuatiañe'ẽme ndive. Upe tembiasakue rysýipe, ipaha ha'e va'ekue Jerusalén ñehundi, ha upéva omoha'anga va'ekue pe arateĩ léi. Pe arapa'ũ 1863 guive pe arateĩ léi oguahẽ potaitéva peve oñemoha'anga va'ekue pe tembiasakue oñepyrũva mburuvichavete Saúl ndive 1097-pe Cristo mboyve ha opáva Sedequías ndive 586-pe Cristo mboyve rupi.

Sedequías oñegueraha hag̃ua tembiguáiramo Babilóniape catorce ary pe Jubileo ary 573 a.C. mboyve. Pe diecisieteha ciclo de Jubileo oñepyrũ kuri ary 622 a.C.-pe, ha pe treinta aryhápe Ezequiel oñemoĩ peteĩ pa’íicha ary 592 a.C.-pe; upéi, cinco ary rire, Jerusalén oñehundi ary 586 a.C.-pe. Oñehundi pe peteĩcha ára arypegua oñehundi haguéicha mokõiha jey ary 70 d.C.-pe Tito rupive. Pe versículo peteĩha Ezequiel peteĩha capítulopegua oĩ cinco ary Jerusalén ñehundi mboyve ha diecinueve ary pe visión templo rehegua capítulo cuarentapegua mboyve.

Ore rembiguái mokõipa poha ary, ary ñepyrũme, jasýpe paha ára-pe, táva oñembyai rire irundyha ary paha, upe áraetepe Jehová po oĩ che ári ha chemoguahẽ upépe. Ezequiel 40:1.

Noñemboajéi haguére pe ñe'ẽme'ẽ yvy Pytu'uha rehegua, Ñandejára ohechauka “pokõi ára” ha'etaha pe ñe'ẽ pohýi noñemboajéi haguére ary pokõiha, ha'éva yvy Pytu'uha. “Ára” ha'e peteĩ ary, ha peteĩ “ary” oreko mbohapy sa poteĩpa ára, ha pokõi jey mbohapy sa poteĩpa ha'e mokõi su po sa mokõipa ary. Ikatu umi millerita ndoiporúi ra'e pe ñe'ẽjoaju “mokõipa po mokõipa”, péro mokõive ita'ãngahai marangatu ohechauka papapy rupive umi mokõi su po sa mokõipa ary.

Pe ñe'ẽngái pokõi arapa'ũ rehegua ñemoherakuã Israel tavetã yvate gotyogua ha Judá tavetã ñemby gotyogua mokõivéva ári ha'eva'ekue William Miller ñeikũmby peteĩha, térã ikatu ja'e iñeikũmby ‘pyendáramo oĩva’, térã ikatu voi ja'e iñeikũmby “álfa”. 1863-pe, Ára Pokõiha Adventista tupão laodiceagua omboyke Miller rembijuhukuéra rehegua ñeikũmby ha'éva pyenda—“tembijuhukuéra” ha'eva'ekue pe ñemongu'e millerita pyenda tuichakue. Inspirasiõ omomarandu porã va'ekue kóva ikatuha oiko, ha oikóma, ha ymaiterei oiko va'ekue.

Pe templorã oñemopuʼã jey vaʼekue mboguapy rire Babilóniape, ipyenda oñemohuʼã kuri pe primer decreto rembiasakue jave, ha pe mokõiha decreto mboyve. Pe templo oñemopuʼãmbaite pe mokõiha decreto rembiasakue jave. Pe mbohapyha decreto-pe oñembopyahu jey pe tetã reko tee Israel yma guarépe guarã. William Miller ohechauka pe ánhel peteĩha oguahẽ vaʼekue ary 1798-pe ha oñemombarete vaʼekue 11 jasypoteĩ 1840-pe. Pe mokõiha ánhel oguahẽ umi pyenda oñemoĩ rire, ojehechauka hag̃uáicha pe tabla 1843-peguápe, oñemoherakuã vaʼekue mayo 1842-pe. Pe peteĩha ñembotavyʼỹ guasu 1844-pe, pe alpha ñembotavyʼỹ 1844-pe, oguahẽ pe mokõiha ánhel ha avei pe aréma hag̃ua pe parábola kuñataĩnguérape guare; ha pe mokõiha ánhel marandu oñemombarete jave pe aty guasu Exeter-pe, pe templo oñemohuʼã. Upéi pe ñembotavyʼỹ guasu, térã omega, ary 1844-pe, pe Ñeʼẽrerahaha Ñeʼẽmeʼẽmbyre rehegua oñemboja sapyʼaitépe Itémplope, oñemoañetévo umi mokõi su cien ary oñepyrũ vaʼekue pe mbohapyha decreto-pe ha opa pe mbohapyha ánhel oguahẽvo.

Josiah heʼise ‘Ñandejára pyenda.’ Tahaʼe mburuvicha guasu Josiah térã Josiah Litch, mokõivéva haʼe umi pyenda rechaukaha, ojehechaukaháicha apoukapy peteĩha rembiasápe ha ojehechaukaháicha umi arapoty arete rupive, oñemombeʼúva Levítico kapítulo mokõipa mbohapýpe, umi mokõipa mokõi versíkulo tenondeguápe. Umi pyenda, umi arapoty arete ha apoukapy peteĩha haʼe opaite ary 1840 ha ánhel peteĩhápe pokatu ñemeʼẽ rechaukaha. Cristo mboyvegua ary 573 jasypa 22, ojeʼeháicha Ezequiel kapítulo irundypápe ha versíkulo peteĩme, haʼe ary 1844 jasypa 22 ha umi omanóva rehegua huísio ñepyrũ rechaukaha, ha avei ary 2001 jasyporundy 11 rechaukaha, oñepyrũvo umi oikovéva rehegua huísio. Oimeraẽva omoñeʼẽva ohóvo koʼã artíkulo oikuaa vaʼerã umi jeporu ajapóva.

Ezequiel ha’e peteĩ símbolo tembiasakue proféticape, oñerrepresentáva ijehaipýpe. Ezequiel oĩ upépe umi mokõipa po kuimba’e oñesũ jave kuarahýpe pe apyvoha kapítulo ocho-pe. Ha’e avei oĩkuri umi kapítulo oúva rire, “pe ñemohu’ã ojegueroikéva sello reheve ha upéi pe jejuka” oguahẽ jave Jerusalén ári, Ellen White ohechauka hag̃ua upéva ha’eha pe Iglesia Adventista del Séptimo Día. Umi once kapítulo peteĩha ryepýpe, Ezequiel oñemoinge pe santuario yvagapeguápe oñeme’ẽ hag̃ua chupe umi instrucción, péicha avei umi Millerita oñehenóiva’ekue ojapo hag̃ua upéva ary 1844-pe, ha ko movimiento ko’ág̃a oñehenói avei ojapo hag̃ua upéicha.

Upéicha Ezequiel ha’e peẽme guarã peteĩ techaukaha: opa mba’e ha’e ojapóva he’iháicha, peẽ pejapóta; ha ko mba’e oikóramo, peikuaáta che ha’eha Ñandejára Tupã. Ezequiel 24:24.

Oúramo Ko Oúvo hag̃ua

Ñaguahẽvo upe punto ára pahápe umi mba'e Ezequiel ohechauka va'ekue oñeha'ãjeyha Tupã tavayguakuérape, upéramo ñaguahẽma pe señál Ezequiel rehegua. Reikuaáramo Ezequiel ohechaukaha umi cien cuarenta y cuatro milpe, ha reikuaa hag̃ua peteĩ jerovia ha entendimiento nivelpe oguerekóva pe expectativa santifikada opa mba'e Ezequiel ohechaukava'ekue hembiapokuéra rupive ohechaukaha peteĩ secuencia marangatu mba'ekuaarã ára pahápe, oikehápe umi cien cuarenta y cuatro mil—reikuaáramo upéva, upéramo “peikuaáta” “Ñandejára” ha'eha “Tupã.”

Ko’ẽrõ guarépe roikove hag̃ua ko’ã pensamiento pe oúvape.