Ezequiel ojekuaa “proféta oñembyasýva” ramo, ha'e niko umi sa irundypa irundy su rechaukaha; ha'ekuéra, ilívro kapítulo porundyhápe, oñembyasy (ipyahẽ ha hasẽ) umi mba'e jeguarupy ojejapóvare tetãme ha iglésiape. Testimoniokuéra pehẽngue rogueromandu'a va'ekuépe artíkulo mboyveguápe, ermána White ohai, “Pe proféta voi peteĩ pytagua va'ekue peteĩ tetã ambuépe, ñemomba'eguasuse ijapyra'ỹva ha py'ahatã saite ipu'akapaitehápe. Umi mba'e ohecha ha ohendúva yvyporakuéra porojopy vai ha tekojoja'ỹ rehe ombohasa asy hi'ánga, ha oñembyasy asyeterei ára ha pyhare.”

Umi cien cuarenta y cuatro mil ha’e hína “Israel ñemosẽpyrekuéra”, oñemosarambíva, oñerrepresentaháicha Ezequiel ojegueraha hag̃ua ñembyaty hag̃ua. Pe ñemokyre’ỹ rembiapo ojerrepresentáva Ezequiel 9-pe ha’e peteĩcha Revelación 7-pe guáicha, ha mokõivéva umi kapítulo ojerrepresenta oikórõguáicha ára pahápe.

“Ko ñembotyrysýi Tupã rembiguárape oñemohenda hag̃ua peteĩ techaukaha reheve ha’e upe mba’e peteĩchaite pe ojehechaukava’ekue Ezequiélpe visión-pe.” Testimonios para los Ministros, 445.

Ijapyka guasu guive, Tupã oisãmbyhy umi keruvínpe, ha haʼekuéra katu omboguata umi ruéda. Upe visión rupive, Ezequiel oikũmbyvaʼerãkuri Tupã orekoha opa mbaʼe ipoguýpe, opa mbaʼe haʼete jave oĩha sarambípe jepe. Ermána White heʼi “upeichaite avei” ohechauka rire pe ñemohenda oĩhápe Tupã ijapyka guasúpe, oisãmbyhývo umi keruvín oisãmbyhývape ko yvy ape arigua mbaʼekuéra, omombeʼúvo Juan oĩha pe santuáriope Cristo oguata haguépe umi pokõi tupao apytépe. Ezequiel ha Juan haʼe techaukaha orrepresentáva umi oikovévape pe ára oñemoĩhápe séllo umi sa irundypa irundy su rehe. Pe inspiración rupive ojehaiháicha: “Umi mbaʼe ojehútava ñane múndope ndojehechái gueteri ni képe.”

Añetehápe, ermána White ohaírõ guare umi ñe'ẽ, umi ñe'ẽ añete va'ekue, ha katu pe séllo ñemoĩha árape oñekumplipaite. Ojapóma mokõipa ary rupi, ¿peimo'ãtapa ra'e añetehápe oikotaha ko'ág̃a oikóva yvy ape ári, Islam tuku atyguasu ñemýi ndive? Umi tuku, Islam rechaukaha ramo Apocalipsis kapítulo porundýpe, ogueroike avei umi tuku África yvate gotyogua jeva oikóva tekohápe. Umi África-pegua tuku atyguasu jeva rape ojokupyty umi yvy Islam ojapyhy va'ekue ndive. Islam ha'e Ishmael ñemoñare, ha Ishmael sy Hagar va'ekue. Hagar he'ise “jeho ñani” térã “ñani”. Árabe ñe'ẽme upe téra ojehai jepi Hajar (هاجر), ha ojoaju upe ñe'ẽ rapo voi ome'ẽva ñandéve Hijra (Muhammad jeva/jeho ñani) ndive. Islam rapokuéra ndaha'éi tuku atyguasu ñemýi rehénte ojoajúva, ha umi tapo he'isévape oike avei jeva. ¿Oĩpa araka'eve ohecha va'ekue iképe tetãme jeva léi omoneĩ'ỹva ha'eha peteĩ Islam tuku jehechauka?

Oĩpa máva ohecha vaʼekue iképe umi komunísta yvy tuichakuegua ojapotaha umi islamgua atyvusu ndive peteĩ ñemoirũ koʼág̃a ojehechakuaáva ñemoirũ pytã ha hovyũramo? Islam ha globalistakuéra dragón puʼaka mokõivéva ojupi yvykua huguaʼỹvagui, peteĩteĩ rehe oñemombeʼuháicha Apocalipsis 9/11-pe, ha pe yvykua huguaʼỹva orrepresenta peteĩ Satanás puʼaka jehechauka. Koʼág̃a oñemoirũva mokõivéva haʼe Satanás rembiporu, Ñeʼẽ Marangatu añetegua heʼiháicha. Agar Egiptoygua vaʼekue, ha Ismael haʼe islam rechaukaha; upévare, Agar ha Ismael haʼe pe ñemoirũ pytã ha hovyũ koʼag̃agua rechaukahakuéra.

“‘Ombopaha rire [oñemohuʼãhína ramo] hepykuéra ñeʼẽmondo.’ Pe ára mokõi testígo oprofetisavaʼerã hague ao ajakápe oñemonde hag̃ua opa kuri ary 1798-pe. Oguahẽmbotávo hikuái ipahápe hembiapo kañyháme, oñorairõvaʼerã kuri hesekuéra pe puʼaka ojehechaukáva ramo ‘pe mymba ojupíva pe yvykua pypukúgui.’ Hetaiterei tetã Europa-pegua ryepýpe umi puʼaka ogovernáva Tupaópe ha Tetãme heta siglo pukukue oñemboguata vaʼekue Satanás rehe, papado rupive. Péro koʼápe ojehechauka ñandéve peteĩ pyahu jehechauka puʼaka satánicogua.” The Great Controversy, 268.

Ermána White koʼápe ohechauka sosialísmo og̃uahẽ hague Fránsia Ñepuʼã aja, ha avei heʼi Satanás avei oguerekoha ipoguýpe pe pápa pokatu. Pe pápa pokatu avei osẽ pe yvykua huguaʼỹvagui Apocalipsis kapítulo papokõime, ha Apocalipsis kapítulo porundýpe, Islam hína pe tatatĩ osẽ vaʼekue pe yvykua huguaʼỹvagui. Opyta gueteri ko mbaʼe: añetehápe piko pe inspirasión heʼise raʼe, “Umi mbaʼe ojehútava ñande yvy ape ári neʼĩra gueteri ni ojehecha képe?” Mávapa ohecha raʼe iképe Islam koʼág̃a oñemyasãitaha Európa tuichakue javeve ha koʼág̃a oguejytaha Amérika yvyrusukuéra ári? Ndépa rehecha raʼe nde képe umi globalísta oĩva Tetãnguéra Joajúpe, Európa Joajúpe ha Tetãvore Joapykuéra Partído Demokrátape omyasãitaha umi tuku yvy tuichakue javeve?

Mávapa oimoʼãvaʼekue umi tekomboʼe remimoĩmby hoʼataha pe joaju komunísta ha islámiko poguýpe, koʼág̃a oñembohepymeʼẽva umi dólar tetãyguakuéra ombohasáva impuéstoramo rupive, haʼekuéra arakaʼeve ndoguerekóiramo jepe hembipotápe umi idólar impuésto rehegua ojeporu oñehundi hag̃ua pe tetã omeʼẽva umi dólar impuésto rehegua?

Mávapa oimoʼãvaʼekue Gran Bretaña omokyreʼỹ ha omoʼãtaha islã orairõ hag̃ua mitãkuña ipire morotĩvape tapicha aty rupive, ogueraha hag̃ua chupekuéra mbaretépe, oguereko hag̃ua kaʼirãime ha ojuka hag̃ua? Heta tapicha ohechauka opa sistéma komunísta oĩvaʼekue yvypóra rembiasakuépe osẽ vaiete hague, ha katu Bretaña sosialísmo yva ha upe sistéma filosofiakuéra ekonomía ha polítika rehegua osẽ vai hague okondena peteĩchante sosialísmo.

Mávapa ohecha vaʼerãmoʼãmo raʼe yvy arigua ñemuha kuérape oñemoneĩtaha ogueru hag̃ua venéno ojapo hag̃ua jejuka hetaite, ojukávape hetave paʼy mokõi millóngui, pakõi millóngui ha poapy millóngui?

Máva piko ohecha vaʼerã kuimbaʼekuéra George Soros, Bill Gates ha Anthony Fauci-icha ojehejátaha ojapo hag̃ua hembiapokuéra añaetereíva vaietéva, mbaʼeveichagua konsekuénsiaʼỹre?

Umi Hermana White he’i va’ekue umi escena ojehechaukátava ndahasyiva’erãha oñekañymívo térã oñesueñóvaicha, ojapo upéva pe contexto-pe pe tiempo del sellamiento rehegua umi ciento cuarenta y cuatro mil rehe. Ha’e osegi va’ekue iñe’ẽme’ẽ Cristo ñe’ẽmondo rehe Mateo veinticuatro-pe, upépe ohaívo: “Ko’ã mbo’epy ñande rehehápe. Tekotevẽ ñamopyenda ñande jerovia Tupã ári, oĩgui ñande renonderã peteĩ tiempo ombojopyrãva kuimba’e ánga. Cristo, pe Monte de los Olivos ári, omombe’u jey va’ekue umi juicio kyhyjeha oikótava Henonderã ou jey mboyve.”

Umi mbo’epy ha’e imandu’a ramoite hague rehe ha’e kuri umi techapyrã Ezequiel ha Juan rehegua, oĩvo mokõivéva santuáriope ha oikũmby ohóvo Tupã oisãmbyhyha opa mba’e. Ko sarambi ha ñepu’ã oikóva ko’ág̃a mbytépe, sarambi ha ñepu’ã tuichavétanteva ohóvo tembiasakue oho aja tenonde gotyo, umi Tupã remimbou, oñemoha’ãngaháicha ndaha’éi Ezequiel ha Juan rupive añónte témplope, ha katu Isaías rupive avei, ikatúta oipykúi tembiasakue omomba’eguasúvo Ñandejárape oikũmbyramo añoite umi mba’e araka’eve ñaimo’ã’ỹva jepe oĩ gueteriha Tupã poguýpe.

Umi ruéda ojoasáva umi ambue ruéda ndive oguereko ipype umi mba'e ojehúva araka'eve noñeimo'ãi va'ekue, ha umíva hína umi mba'e ojehúva pe séllo ñemoĩ ára aja, oñepyrũ va'ekuéva 9/11-pe. Umi jerovia rupive oikéva Tenda Imarangatuvévape ha ohecháva Cristo-pe ha Hesape omimbíva Ñe'ẽme'ẽ Ryrúgui añónte oikuaapyhy umi mbo'epy oñeikuaapyhy va'erã. Ojehechávo upe tekomimbipa, Daniel ohechaukaháicha kapítulo pápe, pe aty ohupytýva mba'eporã upe tesapégui ojeipe'a umi upe jehechaukágui okañy va'ekuégui.

Ha che, Daniel añoite, ahecha pe visión; umi kuimba'e oĩva chendive katu ndohechái pe visión; peteĩ mboryrýi guasu katu ho'a hi'ári, upévare okañy okañy hag̃ua. Daniel 10:7.

Oĩ heta mba’eve gueteri ikatúva oñeguenohẽ pe jehasapyre oĩvagui pe artículo mboyveguápe, ha katu ko artículo ñembotykuévo ñañe’ẽta peteĩ rueda rehe. Pe artículo pahápe jahechakuaa vaʼekue papapy mokõipa po simbolismo, ha upéva mboyve ñamotenonde ára papapy mbohapypa rehe. Pe tesape oúva Ezequiel kuatiágui ndaha’éi papapy simbólikonte, ha upéicharõ jepe iporã jaikuaaporã raẽ peteĩhína umi símbolo numériko apytégui, ñañepyrũ mboyve ñamoesakã hag̃ua michĩmi pe ñemyakangy.

Pa mokõi hag̃ua

Umi mbohapy profesía mokõisa popa ary rehegua ohechauka peteĩ papokõi ary pukukue oñepyrũva Smyrna-pegua tupao rembiasakue opávo. Ary 313 guive 330 peve, umi papokõi ary oha'anga pe mymba ñarõ ra'anga ñemopu'ã.

Mokõi sua ary irundypa ary po ary po’a ary poa (250) ary oñepyrũva’ekue ary 457 Cristo mboyve-pe opa ary 207 Cristo mboyve-pe, pa ary rire ñorairõ Rafia-pe ha 7 ary mboyve ñorairõ Panio-pe. Rafia guive Panio peve oĩ 17 ary, ha upéva ohechauka tembiasakue kañymby ñe’ẽjoaju 40-peguare, oñemoĩ hag̃uáicha umi ñe’ẽjoaju 11 guive 15 peve Daniel 11-pe.

Ptolomeo IV Filopátor (oñeikuaáva avei Ptolomeo IV ramo) haʼe pe mburuvicha ogana vaʼekue Rafia ñorairõme, áño 217-pe Cristo mboyve. Oisãmbyhy vaʼekue rréi (ha faraón) ramo Egipto Ptolomeo kuéra poguýpe oĩvape, áño 221 Cristo mboyve guive áño 204 Cristo mboyve peve; upéicha, oisãmbyhy vaʼekue papokõi áño pukukue. Oñepyrũ oisãmbyhy Rafia ñorairõ mboyve, ha katu omano Panio ñorairõ mboyve.

Raphia ñorairõ, ohechaukáva ta'angáramo Ucrania ñorairõ, oñepyrũ 2014-pe, Tetãvore Joapykuéra omoheñóirõ guare peteĩ ñepu'ã sa'y rehegua Ucrania-pe. Ptolemy IV, ñemby ruvicha guasu, ohechauka ta'angáramo Vladimir Putin-pe, oñepyrũva oisãmbyhy 2000-pe, peteĩ ary 2001-pe oñepyrũ va'ekue umi sa irundypa irundy su rehe séllo ñemoĩ mboyve. Ptolemy rehe oiko haguéicha, Putin oñepyrũ oisãmbyhy Ucrania ñorairõ mboyve, ojehechaukáva ta'angáramo Raphia ñorairõ rupive, oñepyrũva 2014-pe. Panium mboyve, Putin, Ptolemy rupive ojehechaukaháicha ta'angáramo, ojepe'a. Putin oñepyrũ oisãmbyhy 2000-pe, ha upéicha ojoja séllo ñemoĩ arapa'ũ ñepyrũ ndive, oñepyrũva upe ary rireguápe, 2001-pe. Umi pa pokõi ary techaukaháramo oñemoĩva, Ptolemy rupive ojehechaukáva, ohechauka pe arapa'ũ Putin oisãmbyhyha, ha ha'e ojapo upéva séllo ñemoĩ arapa'ũ aja.

Trump, oñemoha’angáva umi mokõisa popa ary oñepyrũva’ekue 457-pe Cristo mboyve ñemohu’ã rupive, oĩ upe tembiasakue ñemíme oĩháme avei Putin, peteĩ tembiasakue ipukúva papokõi ary ha oñepyrũva Raphia ñorairõme. Pe dragón (Putin) ha pe proféta gua’u (Trump) oĩ upe tembiasakue ñemi ryepýpe. Upe tembiasakuépe, pe mymba ñarõ, oñemoha’angáva “umi ne retãygua mondaha” ramo ha ha’éva pápa pokatu ra’anga, oĩ umi papokõi ary Raphia guive Panium peve ipahápe.

Ary 321 ohechauka pe léi domingo rehegua Tetã peteĩ reko Amérika Joajupyrepe, ha 321 oĩ peteĩ pa'ũ ary pakõimokõi rehegua apytépe, Edicto de Milán ary 313 guive pe império ñemboja'o peve ary 330-pe.

Pe tembiasakue ojehechaukáva Josías Arapý Guasu guive, hérava upéicha, oñepyrũ judío-kuéra jubileo ciklo diecisieteha. Josías Arapý guive, ha’éva pe ñemyatyrõ guasuvéva Testamento Tuja-pe, peve 22 de octubre, ohechauka pe tembiasakue Millerita rehegua 11 de agosto de 1840 guive peve 22 de octubre de 1844; ha iñimportantevévante, ohechauka pe tembiasakue 9/11 guive pe ley dominical peve. Pe sellamiento ára umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ojehechauka pe jubileo ciklo diecisieteha rupive Josías guive peve 22 de octubre. Diecisiete ha’e peteĩ símbolo ojoajúva umi mba’e guasu sellamiento aragua rehe, ha pe número diecisiete ha’e pe punto umi rueda Ezequiel rehegua ojoasahápe.

Daniel aranduka versíkulo irundypápe oĩva tembiasakue kañymbýpe, upe kapítulo voi versíkulo pa guive papo peve ojehechaukaháicha, pe dragón oñembojoaju papapy “17” rehe Ptolemy sãmbyhy rupive. Versíkulo pateĩme oĩva Raphia ñorairõ guive versíkulo papópe oĩva Panium ñorairõ peve, upe tembiasakue ipuku “17” ary. Upe tembiasakue omoĩ Donald Trump-pe umi mokõi ñorairõ ohechaukáva papokõi ary mbytépe. Pe mymba ñarõ ra'anga, Trump omoheñóiva ha omopu'ãva Estados Unidos-pe, ojehechauka “17” ary rupive, 313 guive 330 peve. Kapítulo peteĩ versíkulo peteĩme Ezekiel oĩ Juviléo síklo 17ha ary mbohapypahápe. Rekerayvotýmapa araka'e papapy papokõi ohechaukaha peteĩva umi ruéda Ezekiel ohecha va'ekue Tenda Imarangatuvévape?

Ezequiel ha’e peteĩ símbolo umi, pe sellamiento tiémpope, jeroviápe oike va’ekuépe pe Tenda Marangatúvévape. Ha’ekuéra hína Pedro pa’i kuéra.

Peẽ avei, ita oikovéva ramo, peñemopuʼã peteĩ óga espiritual ramo, peteĩ saserdósio marangatu, peikuaveʼẽ hag̃ua hag̃ua mymbajukaʼỹ espiritual, Tupã ohecharamóva Jesucristo rupive. 1 Pedro 2:5.

Oñemondo chupekuéra omog̃uahẽ hag̃ua peteĩ marandu Tupã tavayguakuépe, umi yma hendive ñe’ẽme’ẽme oĩva’ekue ha upérõ oñemboykéva; jepémo oñemomarandu raẽ chupekuéra, Tupã tavayguakue, umi yma hendive ñe’ẽme’ẽme oĩva’ekue, ndohechamo’ãi ni nohendumo’ãi.

Ha he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, embou’u nde ryepy ha emyenyhẽ nde py’a ko kuatiañe’ẽme ame’ẽva ndéve. Upéi ha’u ichugui; ha che jurúpe he’ẽ eícha. Ha he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, tereho Israel róga rendápe, ha eñe’ẽ chupekuéra che ñe’ẽme. Nde ningo nderejerahái peteĩ tetã ñe’ẽ ambuéva ha ñe’ẽ hasýva rendápe, síno Israel rógape; ndaha’éi heta tetã ñe’ẽ ambuéva ha ñe’ẽ hasýva rendápe, umi ñe’ẽ ndaikatúiva reikuaa hag̃ua. Añetehápe, amoĩrire ndehegui umi hína rendápe, ha’ekuéra nehendúta kuri. Israel róga katu ndohendusemo’ãi ndéve; ndohendusegui chéve: opa Israel róga niko hova’atã ha ipy’ahatã. Péina, ajapo nde rova mbarete hag̃ua hovakuéra rovái, ha nde syva mbarete hag̃ua isyvakuéra rovái. Itatĩgui hatãvévaicha ajapo nde syva: ani rekyhyje chuguikuéra, ni ani reñemondýi hovakuéra rehe, jepe ha’ekuéra peteĩ óga pu’akápe opu’ãva. Ezequiel 3:3–9.

Ezequiélpe oñemanda omoherakuã hag̃ua peteĩ marandu umi tapicha yma ñe'ẽme'ẽme oĩ va'ekuépe, oñehechaukaháicha umi protestánte milleríta rembiasakuegua ha umi ára pahapegua Laodiceagua Iglésia Adventísta Ára Pokõiha rehegua rupive. Ha'e nomoherakuãséiramo pe marandu, umi oñemomarandu'ỹva ruguy ho'áta hi'ári.

Yvypóra ra’y, che amoĩ ndehecha hag̃ua peteĩ ñangarehára ramo Israel róga ári: upévare ehendu che juru gui pe ñe’ẽ, ha eikuaauka chupekuéra che rérape. Aje’évo pe iñañávape: Nde katuete remanóta; ha nde nereikuaaukái chupe, ni nereñe’ẽi reñemoñe’ẽ hag̃ua pe iñañávape ojeheja hag̃ua iñañáre rape, osalva hag̃ua hekove; upe iñañáva omanoéta hembiapo vaikuepýpe; ha ituguy katu aikuaase nde pópe. Ha nde reikuaaukáramo pe iñañávape, ha ha’e ndojevyri guive iñañágui, ni iñañáre rapégui, omanoéta hembiapo vaikuepýpe; nde katu resalváma nde ánga. Avei, pe hekojojáva ojeviáramo hekojoja gui, ha ojapo hembiapo vai, ha che amoĩ hendápe peteĩ ita hag̃ua hag̃ua chupe ho’a hag̃ua, ha’e omanoéta: nde nereikuaaukái rupi chupe, omanoéta ipekádope, ha pe hekojoja ojapova’ekue ndojegueromandu’amo’ãi; ha ituguy katu aikuaase nde pópe. Upéicharamo jepe, nde reikuaaukáramo pe hekojojávape ani hag̃ua opeka pe hekojojáva, ha ha’e ndopekái, katuete oikovéta, oñemoñe’ẽmágui; nde katu avei resalváma nde ánga. Ezequiel 3:17–21.

Ezequiel pehẽngue peteĩha “once” kapítulope, ojehechauka chupe Jerusalén ñehundipa, ojehechaukáva umi visión rupive ysyry Quebar ykére, pe ñu ha Jerusalénpe. Oñehenóikuri chupe omoherakuã hag̃ua peteĩ ñe’ẽmondo ñemomandu’a Jerusalén rehegua, pe huísio oúvotava hi’ári rehe. Pe ñe’ẽmondo ñemomandu’a pe huísio oúvotava Jerusalén ári rehegua ha’e pe ñemomandu’a oñeme’ẽva raẽ Laodicea Iglesia Adventista del Séptimo Día-pe. Pe ñemomandu’a omombe’u porã Ñandejára tavaygua huísio ha ñemboyke Jerusalénpe, umi ndoguerekóivape Ñandejára sello. Pe ñemomandu’a ojehechaukáva Ezequiel rupive ha’e pe ñemomandu’a pe léi domingo pya’e oútava rehegua.

Umi peteĩha once kapítulope, koʼã añetegua oñemoĩhápe tenondetépe, Ezequiel ojejapo ñeʼẽnguéramo, ha upe rire oñeʼẽ mante Tupã heʼiháicha ijurúpe oipeʼa hag̃ua chupe; ha péicha oiko Jerusalén ñehundikameve, upérõ ae ikatu jey oñeʼẽ.

Upérõ pe Espíritu oike che rehe, ha chemopu'ã che py rehe, ha oñe'ẽ chendive, ha he'i chéve: Tereho, embotypa ndejehe nde róga ryepýpe. Ha nde, yvypóra ra'y, ehecha, omoĩta hikuái nde ári ñapytĩha, ha ndejokóta hikuái ipype, ha nereñesẽmo'ãi ijapytegui: Ha che ajapóta nde ku ñe'ẽ ojáva hag̃ua nde juru ape rehe, hag̃ua ndekirirĩ, ha ani hag̃uáicha reiko chupekuéra peteĩ moñe'ẽhára ramo: mba'ére piko ha'ekuéra peteĩ óga pu'akareko'ỹva. Ha ágã añe'ẽ vove nendive, aipe'áta nde juru, ha ere va'erã chupekuéra: Péicha he'i Ñandejára Tupã; pe ohendúva, tohendu; ha pe ohejáva, toheja: mba'ére piko ha'ekuéra peteĩ óga pu'akareko'ỹva. Ezequiel 3:24–27.

Jerusalén ho’a ramo, Ezequiel ikatu jevy oñe’ẽ.

Ha oiko vaekue ore jejapyhýpe roĩ hague áño docehápe, jasypa décimope, jasypa ára poha guive, ou che rendápe peteĩ okañýva Jerusaléngui, he'ívo: Táva oñehundi. Ko'ágã Ñandejára po oĩ vaekue che ári ka'aruete, mboyve pe okañýva ou hag̃ua; ha ombojuruja che jurúpe, pyhareve peve ou peve che rendápe; upéi che juru ojejurujáma, ha ndaikovéima kirirĩ. Ezequiel 33:21, 22.

Jerusalén je'a ohechauka Ára Pokõiha Adventista tupao Laodiceagua je'a umi ára pahápe. Upe je'a oiko umi tapicha kapítulo porundyhápe Jerusalénpe oñemoĩva'ekue hesekuéra séllo upérõ oñemboyvate aja tupao ipu'akámava ramo. Umi Laodiceagua oĩva Jerusalén ryepýpe oñeguenohẽ, ha umi sa irundypa irundy su oñemboyvate pe verapy retã oñemopyenda aja. Upe verapy retã ra'ãnga ha'eva'ekue pe grásia retã ñemopyenda kurusúpe. Pe grásia retã kurusúpe ojoaju pe verapy retã arateĩ rehegua léi javéguándi, ha umi mokõi tetã oñemoĩ Ezequiel arandukápe oĩva tembiasakue profétiko ñemohendápe. Umi pateĩ kapítulo tenondegua, Ezequiel oñemoĩramo pe santuário rehegua kontékstope, oñe'ẽ Tupã tupao ñemopotĩ rehe, Hetãygua ohasa aja pe tupao oñorairõvagui, he'iséva peteĩ tupao oñembojoajúva trígo ha ñana vaígui, pe tupao ipu'akámavape, oñembojoajúva pe Pentecostés trígo ñekuave'ẽgui.

Ha nde, mburuvicha vai marã’ỹva Israelgua, ne ára oguahẽva, aña rembiapo oguahẽta opa hag̃uáme, péicha he’i Ñandejára Tupã; Eipe’a pe jeguaka’i, ha eipe’a pe koróna: kóva ndaiporimo’ãvéi péicha: emopu’ã pe imboriahúva, ha emboguejy pe yvate oĩvape. Che ahundíta, ahundíta, ahundíta chupe: ha ndaiporimo’ãvéi, pe ou peve upe imba’erãvaicha; ha ame’ẽta chupe. Ezequiel 21:25–27.

Sedequías haʼe vaʼekue Judá mburuvicha guasu paha, ha haʼe hína pe “Israel ruvicha aña, ára oguahẽmava” heʼíva umi versículo-pe. Nabucodonosor oĩma vaʼekue Jerusalén ojapyhy hag̃uáicha, ha Sedequías akãregua oñemboykéta vaʼekue Babilonia rupive; upéi Babilonia oñembohasáta vaʼekue Medo ha Persa-kuéra rehe, ha umíva katu oñembohasáta vaʼekue Griego-kuéra rehe, ha Griego-kuéra oñembohasáta vaʼekue Roma rehe. Pe mbohapyha jejere oguahẽ Roma-pe, upépe ojehecha tembiasakuepe pe Mburuvicha Guasu “imbaʼe tee hag̃ua” oñemeʼẽha chupe pe mburuvicharenda akãregua pe mborayhu porã rréinopegua, upe rréino oñemopuʼã jave kurusu ári.

“Pe mburuvicha vai marangatu’ỹme” oguahẽ kuri ára pahaite ojejapysaka hag̃ua hese. “Emboguejy pe jeguaka’i,” he’i kuri Ñandejára, “ha eipe’a pe koróna.” Ndaha’éi Cristo voi omopu’ãjeýta hag̃ua Irréino peve, Judá ndorekomo’ãvéi va’erã mburuvicha guasu. “Ambojerey, ambojerey, ambojerey ichupe,” kóva va’ekue pe ñe’ẽme’ẽ Tupãgui oúva David róga guapyháre; “ha ndopytamo’ãivéi, pe oúva peve pe ipoguýpe hag̃uava; ha ame’ẽta ichupe.” Ezequiel 21:25–27. Profetas y Reyes, 451.

Ama pahagua árape, oñepyrũvaʼekue umi oikovéva ñehusga oñepyrũrõ guare 9/11-pe, Cristo omopyenda Irréino teko mimbipa rehegua.

“Umi irundy ánhel oheja vove, Cristo omoñepyrũta Hembiguái Rréino.” Spalding and Magan, 3.

Peteĩ ñembosako’i arapa’ũ oñepyrũ 9/11-pe, ha arateĩ rehegua léi oñemoĩvo, pe yvyty marangatu ha omimbipáva oñemopu’ã opaite yvyty’i ha yvyty ári.

Pe ñe’ẽ Isaías, Amoz ra’y, ohecha va’ekue Judá ha Jerusalén rehegua. Ha oikóta umi ára pahápe, Jehová róga yvyty oñemopyendáta umi yvyty ru’ã ári, ha oñemopu’ãvéta umi cerro ári; ha opa tetãnguéra osyrypáta hendápe. Ha heta tavayguakuéra ohóta ha he’íta: Peju, ha jajupi Jehová yvytýpe, Jacob Jára róga peve; ha ha’e ñanembo’éta hóga rape rehe, ha ñande jaikóta hapekuéra rupi; Siongui osẽta pe léi, ha Jehová ñe’ẽ Jerusaléngui. Isaías 2:1–3.

11 de septiembre-pe, yvytu-kuéra ojeheja hag̃ua osẽ ha upéi ojejoko jey; péicha ojehechauka pe ñepyrũ oñemopuʼãha hag̃ua pe reino Daniel mokõihápe guare, ojehechaukáva peteĩ ita oñekytĩva pe yvytýgui ha omyenyhẽva opaite yvy.

“Ko visión oñeme’ẽ vaʼekue ary 1847-pe, mbovyeterei gueteri oĩ jave umi joykeʼy Adventista oñangarekóva sábado rehe; ha koʼã apytépe jepe, mbovymi añoite oguereko vaʼekue iñakãme pe iñongatuha haʼeha mbaʼe tuichaite iporãva omoĩ hag̃ua peteĩ línea tupãygua tavayguakuéra ha umi ndogueroviáiva apytépe. Koʼág̃a oñepyrũma ojehecha upe visión ñemoañete. ‘Pe ñepyrũrã umi ára jehasa asy rehegua,’ koʼápe oñeñeʼẽva, ndahaʼéi pe ára umi plága oñepyrũtahápe oñehẽ hag̃ua, síno peteĩ sapyʼami mboyve ojehẽ hag̃ua, Cristo oĩ aja pe santuario-pe. Upe jave, pe tembiapo salvación rehegua oñembotypa aja, jehasa asy ou vaʼerãta yvy ári, ha tetãnguéra ipochy vaʼerãta; upéicharõ jepe, oñeñangarekóta hesekuéra ani hag̃ua ojoko pe tercer ángel rembiapo. Upe jave ou vaʼerã pe ‘ama pyhareve paha,’ térã pe pytuʼu jey Ñandejára renondégui, omeʼẽ hag̃uáicha pokatu pe tercer ángel ñeʼẽ hatãme, ha ombosakoʼi hag̃ua umi marangatu ikatu hag̃uáicha opyta mbarete pe ára umi siete pahagua plága oñehẽramo.” Early Writings, 85.

Cristo omopyenda Itavaygua ára ama pahápe, ha Hembiguái oguereko ipype pe mborayhu rréino oñemopyendáva kurusúre ha avei Hembiguái mimbipa pe léi dominical jave. Sedequías guive Babilóniape (1ha rréino), Medo-Persiápe (2ha rréino), Gresiápe (3ha rréino) ha upégui Roma pagánape (4ha rréino) ohechauka pe tembiasakue ogueraháva pe mborayhu rréinope. Upe tembiasakue ohechauka peteĩ joja hag̃uáicha pe tembiasakue rape Roma Papálgui (Babilonia espiritual—5ha rréino), Estados Unidos peve (Medo-Persia espiritual—6ha rréino), Naciones Unidas peve (Grecia espiritual—7ha rréino) ha upégui pe mbohapy joaju hag̃ua dragón, mymba ha maranduhára japu, oñondivepa omoheñóiva Roma ko’ág̃agua (Roma espiritual—8ha rréino, ha’éva umi siete apytégui).

Pe reino pu’aka Daniel mokõihápe ojehechauka peteĩ ita guasúicha, ha Tupã rembijeroviapykuéra hína ita kuéra pe témplope.

Peẽ avei, ita oikovévaicha, peñemopu’ã peteĩ óga espiritual ramo, peteĩ saserdócio marangatu, pemyesakã hag̃ua mymbajuka espiritual, Tupãme iporã hag̃uáicha Jesucristo rupive. 1 Pedro 2:5.

Pe rréino opa’ỹva ipu’aka ha ogana umi rréino ko yvy arigua ári ha omyenyhẽ opaite ko yvy. Ezequiel aranduka, capítulo cuarenta guive ipaha peve, upeichaite pe rréino ojehechauka peteĩ témplo ramo, omyenyhẽva ko yvy tuichakue pe y rekove reheve.

Ñamoguata hag̃ua ko’ã mba’e rehe pe artíkulo oúvape.