Ezequiel ojekuaa hag̃ua “maranduhára ñembyasy rehegua” ramo, ha’e rupi peteĩ techaukaha umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ha umi kuatiañe’ẽ kapítulo nueve-pe oñembyasyhína (opy’ahẽ ha hasẽ) umi mba’e jeguaru ojejapóva tetãme ha tupãópe rehe. Pe jehaipyre Testimonies-gui romombe’úva pe artículo pahápe, Hermana White ohai va’ekue: “Pe maranduhára voi peteĩ pytagua va’ekue peteĩ yvy pytaguápe, upépe ambición ndaijapýiva ha ñaña vaiete oguapy yvatevéva ramo. Umi mba’e ha’e ohecha ha ohendu va’ekue yvypóra ñembopoguy ha jejavy rehegua ombohasa asy iángape, ha’e oiko haguére oñembyasy pohýi ára ha pyhare.”
Umi cien cuarenta y cuatro mil ha’e hína “Israel ñemosẽpyrekuéra”, oñemosarambíva, oñerrepresentaháicha Ezequiel ojegueraha hag̃ua ñembyaty hag̃ua. Pe ñemokyre’ỹ rembiapo ojerrepresentáva Ezequiel 9-pe ha’e peteĩcha Revelación 7-pe guáicha, ha mokõivéva umi kapítulo ojerrepresenta oikórõguáicha ára pahápe.
“Ko ñembotyrysýi Tupã rembiguárape oñemohenda hag̃ua peteĩ techaukaha reheve ha’e upe mba’e peteĩchaite pe ojehechaukava’ekue Ezequiélpe visión-pe.” Testimonios para los Ministros, 445.
Guapy guasu guive, Tupã ombohape umi querubínpe ha haʼekuéra katu omotenonde umi rueda-kuérape. Ezequiel oikuaa vaʼerãkuri pe visión rupive Tupã oguerekoha opa mbaʼe ipópe, jepe upe ára opa mbaʼe ojehecháramo guarã peteĩ ñembyatyʼỹ ha sarambiicha. Hermana White heʼi “upéicha avei” omombeʼu rire Tupã reko guapy guasu ári, ombohapévo umi querubínpe omotenondéva ko yvy rembiapo-kuéra, omombeʼuháicha Juanpe pe santuariope, Cristo oguatárõ guare umi siete iglesia apytépe. Ezequiel ha Juan haʼe umi símbolo umi oikovéva pe sellamiento árape umi ciento cuarenta y cuatro mil apytépe, umi rehe inspiración heʼiháicha: “The scenes to be enacted in our world are not yet even dreamed of.”
Añete, Hermana White ohaíramo guare umi ñe’ẽ, umi ñe’ẽ añetéva vaʼekue; hákatu pe sellamiento ára jave ojuhu hikuái iñembopyahu porãitéva. Mokõi pa ary rupi yma, piko remoĩ vaʼerãmoʼã ne akãme koʼág̃a oikóva ko yvy ape ári, oñembojoajúvo umi tuku islam rehegua aty guasu ndive? Tuku, símbolo ramo Islam rehegua Apocalipsis capítulo nueve-pe, oike avei ipype tuku kuéra África yvate guive osẽva iñemigraha naturálpe. Umi tuku aty guasu África-gua oguata hag̃uére iñemigraha rape rupi oñemohenda peteĩcha pe geografía Islam ojagarrapa vaʼekue ndive. Islam haʼe Ismael ñemoñare, ha Ismael sy vaʼekue Agar. Agar heʼise “jehupi” térã “ñani.” Árabe ñeʼẽme héra jepi ojehai Hajar (هاجر), ha ojoaju pe raíz peteĩchavévape omeʼẽva ñandéve Hijra (Mahoma ñemigraha/jehupi). Islam rapo ojoaju ndahaʼéi tuku kuéra aty guasu rehe año, síno umi hapo kuérape oike avei pe heʼiséva ñemigraha. Avavépa arakaʼeve ohecha vaʼekue ipype sapyʼa, pe inmigración ilegal haʼeha peteĩ jehechauka tuku Islam reheguágui?
¿Oĩpa avave iképe umi komunísta mundiál ojejapytasótaha peteĩ ñe’ẽme’ẽme umi aty islámiko ndive? Mokõivéva, Islam ha pe dragón pu’aka globalista, ojupi pe yvykua pypukue’ỹvagui Apocalipsis 9/11-pe, peteĩteĩme; ha pe yvykua pypukue’ỹva ohechauka peteĩ jehechauka pu’aka satánicogua. Mokõivéva ko’ág̃a peve pe ñemoirũhára oĩva ha’e Satana rembiporu, he’iháicha Ñandejára Ñe’ẽ añetegua.
“‘Ombopaha rire [oñemohuʼãhína ramo] hepykuéra ñeʼẽmondo.’ Pe ára mokõi testígo oprofetisavaʼerã hague ao ajakápe oñemonde hag̃ua opa kuri ary 1798-pe. Oguahẽmbotávo hikuái ipahápe hembiapo kañyháme, oñorairõvaʼerã kuri hesekuéra pe puʼaka ojehechaukáva ramo ‘pe mymba ojupíva pe yvykua pypukúgui.’ Hetaiterei tetã Europa-pegua ryepýpe umi puʼaka ogovernáva Tupaópe ha Tetãme heta siglo pukukue oñemboguata vaʼekue Satanás rehe, papado rupive. Péro koʼápe ojehechauka ñandéve peteĩ pyahu jehechauka puʼaka satánicogua.” The Great Controversy, 268.
Koʼápe Hermana White ohechauka socialísmo og̃uahẽ hague Revolución Francesa pegua ára pukukue jave, ha avei ohechakuaa hag̃ua Satanás oguereko hag̃ua ipoguýpe avei mburuvicha guasu papal. Pe pokatu papal osẽ avei yvykua pypukuʼỹvagui Apocalipsis diecisiete-pe, ha Apocalipsis capítulo nueve-pe, Islam haʼe pe tatachina osẽva yvykua pypukuʼỹvagui. Pe mbaʼe iñimportánteva opyta gueteri; añetehápepa inspiración heʼisékuri: “Umi escena ojejapótava ñande mundo-pe ndaje ni noñemoĩri gueteri peteĩ tapichápe iképe”? Mávapa oikéraʼe Islam koʼág̃a oñemosarambi haguã Europa rupi ha koʼág̃a oguejy hag̃ua Américas ári? Nde piko reikéraʼe tuku rehegua oñemosarambitaha opaite yvy ape ári umi globalista Naciones Unidas, Unión Europea ha partido demócrata Estados Unidos-pegua rupive?
Máva piko ohecháva’ekue umi institución educativa oñesũtaha pe alianza comunista ha islámica renondépe, ko’ág̃a oñembyatyha ha oñembopoguyha umi contribuyente virúgui, umi tetãygua araka’eve ndoguerekóiva’ekue pe intención ipirapire tributario ojeporu hag̃ua oñehundi hag̃ua pe tetã ome’ẽva pe viru tributario.
Máva piko ra’e Gran Bretaña omotenondetaha ha omombareteha kuñataĩ morotĩnguéra oñemoĩ hag̃ua atyhápe ojeheja hag̃ua ojeporu vai, ojeguerahaha hag̃ua, oñemoinge hag̃ua kárselpe ha ojejuka hag̃ua Islam rupive? Heta ohechauka pe añetegua opavave sistema komunísta oikova’ekue araka’eve tembiasakue yvypórape opaiteha vaiete, ha pe yva oguerúva Gran Bretaña sosialísmo ha’e peteĩ ñembojovake mbarete pe sosialísmo rehe, peteĩchaite pe sistema remimo’ãnguéra económico ha político osẽ vaihague rehe.
Mávapa ohecha vaʼerãmoʼãmo raʼe yvy arigua ñemuha kuérape oñemoneĩtaha ogueru hag̃ua venéno ojapo hag̃ua jejuka hetaite, ojukávape hetave paʼy mokõi millóngui, pakõi millóngui ha poapy millóngui?
Máva piko ohecha vaʼerã kuimbaʼekuéra George Soros, Bill Gates ha Anthony Fauci-icha ojehejátaha ojapo hag̃ua hembiapokuéra añaetereíva vaietéva, mbaʼeveichagua konsekuénsiaʼỹre?
Umi Hermána White he’i va’ekue umi escena oñembosaráitava ndohasa-mo’ãiha ñandéve ñande képe, ojapo upéva pe contexto-pe pe sellamiento ára rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil rehe. Ha’e osegíkuri he’i hag̃ua he’i va’ekue Cristo ñanemomaranduhápe Mateo veinticuatro-pe, upépe omboguapy: “Ko’ã mbo’epy oĩ ñande porãrã. Tekotevẽ ñamopyenda ñande jerovia Tupã rehe, pórke oĩ ñande renondépe peteĩ tiempo ombojepytasótava kuimba’e rekove pype. Cristo, pe Yvyty Olivos ári, omombe’u jevýkuri umi juicio kyhyjehaetéva oúva omboyke hag̃ua Ijeyju mokõiha.”
Umi mbo’esyry ohechauka ramoite va’ekue niko pe ta’anga oĩva mokõivéva Ezequiel ha Juan rehegua, pe tupaópe oikuaaukávo chupekuéra toikũmby hag̃ua Tupã oisãmbyhyha opa mba’e. Ko ñembotavy ha pu’aka’ẽ oĩma hag̃ua ñepyrũme, peteĩ ñembotavy ha pu’aka’ẽ ojepysóta añoite tembiasakue tenonderã gotyo ohóvo, umi ha’éva Tupã maranduha, ojehechaukaháicha ndaha’éi Ezequiel ha Juan añónte pe tupaópe, síno avei Isaías, ikatúta oguata tembiasakue rupive peteĩ hendáicha ombojeroviaukáva Ñandejárape añoite, oikũmbýramo hikuái jepe umi mba’e araka’eve ndajahechamo’ãi va’ekue guive opytaha gueteri Tupã poguýpe.
Umi rueda ojohasáva ambue rueda-kuérape oguereko umi mba’e oikóva araka’eve ndajehechamo’ãi va’ekue, ha umíva hína umi mba’e ojehúva pe tiempo de sellamiento-pe oñepyrũ va’ekue 9/11-pe. Umi mbo’epy tekotevẽva oñeaprende hag̃ua oñeaprende añoite umi tapicha rupive jerovia rehe oikeva Santísimo-pe ha ohecháva Cristo ha I tesape omimbi hag̃ua pe Arca del Pacto-gui. Upe gloria ojehechávo, Daniel reheve ojehechauka haguéicha capítulo diez-pe, pe aty oñepytyvõva pe tesape rehe ojei hag̃ua umi okañýva pe visión-gui.
Ha che, Daniel añoite, ahecha pe visión; umi kuimba'e oĩva chendive katu ndohechái pe visión; peteĩ mboryrýi guasu katu ho'a hi'ári, upévare okañy okañy hag̃ua. Daniel 10:7.
Oĩ heta mba’eve gueteri ikatúva oñeguenohẽ pe jehasapyre oĩvagui pe artículo mboyveguápe, ha katu ko artículo ñembotykuévo ñañe’ẽta peteĩ rueda rehe. Pe artículo pahápe jahechakuaa vaʼekue papapy mokõipa po simbolismo, ha upéva mboyve ñamotenonde ára papapy mbohapypa rehe. Pe tesape oúva Ezequiel kuatiágui ndaha’éi papapy simbólikonte, ha upéicharõ jepe iporã jaikuaaporã raẽ peteĩhína umi símbolo numériko apytégui, ñañepyrũ mboyve ñamoesakã hag̃ua michĩmi pe ñemyakangy.
Pa mokõi hag̃ua
Mbohapy profesía mokõi sa’yju años rehegua omombe’u peteĩ período diecisiete años rehegua oñepyrũva pe tembiasakue pahápe pe iglesia de Esmirna rehegua. Ary 313 guive 330 peve, diecisiete años ohechauka pe myakãrapu’ã ta’ãnga mymba vai rehegua.
Mokõi sua ary irundypa ary po ary po’a ary poa (250) ary oñepyrũva’ekue ary 457 Cristo mboyve-pe opa ary 207 Cristo mboyve-pe, pa ary rire ñorairõ Rafia-pe ha 7 ary mboyve ñorairõ Panio-pe. Rafia guive Panio peve oĩ 17 ary, ha upéva ohechauka tembiasakue kañymby ñe’ẽjoaju 40-peguare, oñemoĩ hag̃uáicha umi ñe’ẽjoaju 11 guive 15 peve Daniel 11-pe.
Ptolomeo IV Filopátor (ojekuaáva avei Ptolomeo IV ramo) ha’eva’ekue mburuvicha oganáva pe Ñorairõ Rafia pegua ary 217 a.C. Pe oisãmbyhy va’ekue mburuvicharóicha (ha faraón ramo avei) Egipto Ptolemaico ári ary 221 a.C. guive 204 a.C. peve, upévare oisãmbyhy pakõi ha po ary. Oñepyrũ hembiapokue mburuvicharõ pe Ñorairõ Rafia mboyve, ha omano pe Ñorairõ Panio mboyve.
Ráfia ñorairõ ohechaukáva Ucrania Ñorairõ oñepyrũ vaʼekue ary 2014-pe, Estados Unidos omoñepyrũ rupi peteĩ revolución de color Ucrania-pe. Ptolomeo IV, ñemby gotyo ruvicha guasu, ohechauka Vladimir Putin-pe, oñepyrũ vaʼekue ipoguype oisãmbyhy ary 2000-pe, peteĩ ary mboyve oñepyrũ hag̃ua ary 2001-pe pe sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Ptolomeo ndiveicha avei, Putin oñepyrũ oisãmbyhy mboyve pe Ucrania ñorairõ, ojehechaukáva Ráfia ñorairõ rupive oñepyrũva ary 2014-pe. Panium mboyve, Putin, ojehechaukaháicha Ptolomeo rupive, ojeipeʼa. Putin oñepyrũ oisãmbyhy ary 2000-pe; upéicha rupi oñemohenda peteĩcha pe tiempo de sellamiento oñepyrũ vaʼekue upe rire, ary 2001-pe. Paapy pakõi ary simbólico, ojehechaukáva Ptolomeo rupive, omombeʼu pe período Putin oisãmbyhyha, ha upéva ojapo pe tiempo de sellamiento aja.
Trump, oñerepresentáva mokõi syry ary po rapicha ary ñemohu’ã, oñepyrũva’ekue 457 Cristo mboyve-pe, ojejuhu pe tembiasakue kañymbyry peteĩchaguápe Putin ndive, peteĩ tembiasakue oguerekóva paapy ary mokõi ary, oñepyrũva Ráphia ñorairõ guasu guive. Pe dragón (Putin) ha pe proféta japu (Trump) ojejuhu upe tembiasakue kañymbyrýpe. Upe tembiasakuépe pe mymba, oñerepresentáva “nde retãyguakuéra mondaha” ramo, ohechaukáva pokatu papal rehegua, ojejuhu paapy ary mokõi ary paha gotyo, Ráphia guive Panium peve.
Ary 321 ohechauka pe léi domingo rehegua Tetã peteĩ reko Amérika Joajupyrepe, ha 321 oĩ peteĩ pa'ũ ary pakõimokõi rehegua apytépe, Edicto de Milán ary 313 guive pe império ñemboja'o peve ary 330-pe.
Pe tembiasakue ojehechaukáva Josías Arapý Guasu guive, hérava upéicha, oñepyrũ judío-kuéra jubileo ciklo diecisieteha. Josías Arapý guive, ha’éva pe ñemyatyrõ guasuvéva Testamento Tuja-pe, peve 22 de octubre, ohechauka pe tembiasakue Millerita rehegua 11 de agosto de 1840 guive peve 22 de octubre de 1844; ha iñimportantevévante, ohechauka pe tembiasakue 9/11 guive pe ley dominical peve. Pe sellamiento ára umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ojehechauka pe jubileo ciklo diecisieteha rupive Josías guive peve 22 de octubre. Diecisiete ha’e peteĩ símbolo ojoajúva umi mba’e guasu sellamiento aragua rehe, ha pe número diecisiete ha’e pe punto umi rueda Ezequiel rehegua ojoasahápe.
Daniel capítulo-pe irundýha mokõipa jehupytykue kañymby ryepýpe, upe capítulo-pe voi versíkulo 10 guive 15 peve ojehechaukaháicha, mbói guasu ojoajúma papapy “17” rehe Ptolemeo poguýpe. Versíkulo 11 pegua ñorairõ Rafia-pe guive versíkulo 15 pegua ñorairõ Rafia peve ohasa “17” ary. Upe tembiasakue omoĩ Donald Trump-pe mbyte rupi umi pakõi arýpe ojehechaukáva umi mokõi ñorairõ rupive. Mymba ñarõ ra’ãnga oñemoheñói ha oñemopu’ãva Trump rupive Estados Unidos-pe ojehechauka “17” ary rupive, ary 313 guive 330 peve. Capítulo peteĩ versíkulo peteĩme, Ezequiel oĩ mbohapypa aryhápe pe ciclo Jubileo “17ha” rehegua. Araka’eve piko reñandu va’ekue papapy pakõiha orepresentaha peteĩva umi rueda Ezequiel ohecháva’ekue pe Tupaópe Ijojaha’ỹvévape?
Ezequiel ha’e peteĩ símbolo umi, pe sellamiento tiémpope, jeroviápe oike va’ekuépe pe Tenda Marangatúvévape. Ha’ekuéra hína Pedro pa’i kuéra.
Peẽ avei, ita oikovéva ramo, peñemopuʼã peteĩ óga espiritual ramo, peteĩ saserdósio marangatu, peikuaveʼẽ hag̃ua hag̃ua mymbajukaʼỹ espiritual, Tupã ohecharamóva Jesucristo rupive. 1 Pedro 2:5.
Ojeporavókuri hag̃ua peteĩ marandu Tupã tavayguakuéra ymaguare joajupy rehegua-pe, ha upekuévo ojehasáta hikuái ykére; jepe oñeñemomarandu voi chupekuéra raẽ, Tupã tavayguakuéra ymaguare joajupy rehegua ndohechamo’ãi ni nohendumo’ãi.
Ha he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, embou’u nde ryepy ha emyenyhẽ nde py’a ko kuatiañe’ẽme ame’ẽva ndéve. Upéi ha’u ichugui; ha che jurúpe he’ẽ eícha. Ha he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, tereho Israel róga rendápe, ha eñe’ẽ chupekuéra che ñe’ẽme. Nde ningo nderejerahái peteĩ tetã ñe’ẽ ambuéva ha ñe’ẽ hasýva rendápe, síno Israel rógape; ndaha’éi heta tetã ñe’ẽ ambuéva ha ñe’ẽ hasýva rendápe, umi ñe’ẽ ndaikatúiva reikuaa hag̃ua. Añetehápe, amoĩrire ndehegui umi hína rendápe, ha’ekuéra nehendúta kuri. Israel róga katu ndohendusemo’ãi ndéve; ndohendusegui chéve: opa Israel róga niko hova’atã ha ipy’ahatã. Péina, ajapo nde rova mbarete hag̃ua hovakuéra rovái, ha nde syva mbarete hag̃ua isyvakuéra rovái. Itatĩgui hatãvévaicha ajapo nde syva: ani rekyhyje chuguikuéra, ni ani reñemondýi hovakuéra rehe, jepe ha’ekuéra peteĩ óga pu’akápe opu’ãva. Ezequiel 3:3–9.
Ezequiel ojehekombo'e hag̃ua peteĩ marandu umi tavayguakuépe pe ñe'ẽme'ẽ ymaguarépe guare, ojehechaukaháicha umi protestántekuéra réra rupi tembiasakue Millerita-pe ha pe tupao Adventista del Séptimo Día Laodiceagua ára pahápe. Ha'e ndoikuaaukáiramo pe marandu, umi opytáva ñemomarandu'ỹre ruguy oikóta hi'ári.
Yvypóra ra’y, che amoĩ ndehecha hag̃ua peteĩ ñangarehára ramo Israel róga ári: upévare ehendu che juru gui pe ñe’ẽ, ha eikuaauka chupekuéra che rérape. Aje’évo pe iñañávape: Nde katuete remanóta; ha nde nereikuaaukái chupe, ni nereñe’ẽi reñemoñe’ẽ hag̃ua pe iñañávape ojeheja hag̃ua iñañáre rape, osalva hag̃ua hekove; upe iñañáva omanoéta hembiapo vaikuepýpe; ha ituguy katu aikuaase nde pópe. Ha nde reikuaaukáramo pe iñañávape, ha ha’e ndojevyri guive iñañágui, ni iñañáre rapégui, omanoéta hembiapo vaikuepýpe; nde katu resalváma nde ánga. Avei, pe hekojojáva ojeviáramo hekojoja gui, ha ojapo hembiapo vai, ha che amoĩ hendápe peteĩ ita hag̃ua hag̃ua chupe ho’a hag̃ua, ha’e omanoéta: nde nereikuaaukái rupi chupe, omanoéta ipekádope, ha pe hekojoja ojapova’ekue ndojegueromandu’amo’ãi; ha ituguy katu aikuaase nde pópe. Upéicharamo jepe, nde reikuaaukáramo pe hekojojávape ani hag̃ua opeka pe hekojojáva, ha ha’e ndopekái, katuete oikovéta, oñemoñe’ẽmágui; nde katu avei resalváma nde ánga. Ezequiel 3:17–21.
Ezequiel pehẽngue peteĩha “once” kapítulope, ojehechauka chupe Jerusalén ñehundipa, ojehechaukáva umi visión rupive ysyry Quebar ykére, pe ñu ha Jerusalénpe. Oñehenóikuri chupe omoherakuã hag̃ua peteĩ ñe’ẽmondo ñemomandu’a Jerusalén rehegua, pe huísio oúvotava hi’ári rehe. Pe ñe’ẽmondo ñemomandu’a pe huísio oúvotava Jerusalén ári rehegua ha’e pe ñemomandu’a oñeme’ẽva raẽ Laodicea Iglesia Adventista del Séptimo Día-pe. Pe ñemomandu’a omombe’u porã Ñandejára tavaygua huísio ha ñemboyke Jerusalénpe, umi ndoguerekóivape Ñandejára sello. Pe ñemomandu’a ojehechaukáva Ezequiel rupive ha’e pe ñemomandu’a pe léi domingo pya’e oútava rehegua.
Umi peteĩha once kapítulope, koʼã añetegua oñemoĩhápe tenondetépe, Ezequiel ojejapo ñeʼẽnguéramo, ha upe rire oñeʼẽ mante Tupã heʼiháicha ijurúpe oipeʼa hag̃ua chupe; ha péicha oiko Jerusalén ñehundikameve, upérõ ae ikatu jey oñeʼẽ.
Upérõ pe Espíritu oike che rehe, ha chemopu'ã che py rehe, ha oñe'ẽ chendive, ha he'i chéve: Tereho, embotypa ndejehe nde róga ryepýpe. Ha nde, yvypóra ra'y, ehecha, omoĩta hikuái nde ári ñapytĩha, ha ndejokóta hikuái ipype, ha nereñesẽmo'ãi ijapytegui: Ha che ajapóta nde ku ñe'ẽ ojáva hag̃ua nde juru ape rehe, hag̃ua ndekirirĩ, ha ani hag̃uáicha reiko chupekuéra peteĩ moñe'ẽhára ramo: mba'ére piko ha'ekuéra peteĩ óga pu'akareko'ỹva. Ha ágã añe'ẽ vove nendive, aipe'áta nde juru, ha ere va'erã chupekuéra: Péicha he'i Ñandejára Tupã; pe ohendúva, tohendu; ha pe ohejáva, toheja: mba'ére piko ha'ekuéra peteĩ óga pu'akareko'ỹva. Ezequiel 3:24–27.
Jerusalén ho’a ramo, Ezequiel ikatu jevy oñe’ẽ.
Ha oiko vaekue ore jejapyhýpe roĩ hague áño docehápe, jasypa décimope, jasypa ára poha guive, ou che rendápe peteĩ okañýva Jerusaléngui, he'ívo: Táva oñehundi. Ko'ágã Ñandejára po oĩ vaekue che ári ka'aruete, mboyve pe okañýva ou hag̃ua; ha ombojuruja che jurúpe, pyhareve peve ou peve che rendápe; upéi che juru ojejurujáma, ha ndaikovéima kirirĩ. Ezequiel 33:21, 22.
Jerusalén ho’a ohechauka pe ho’a oúva pe tupao Adventista del Séptimo Día Laodiceagua guápe ára pahápe. Pe ho’a oiko aja umi oñembysýiva’ekue Jerusalénpe capítulo nueve-pe upéi oñemopu’ã yvate ramo pe tupao ipu’akapáva. Umi Laodiceagua oĩva Jerusalén ryepýpe oñeguenohẽ, ha umi cien cuarenta y cuatro mil oñemopu’ã yvate pe mborayhu rréino oñemopyenda jave. Upéva pe mborayhu rréino oñemoha’angakuaa va’ekue pe pytyvõ rréino ñemopyenda rehe kurusúpe. Pe pytyvõ rréino kurusúpe oñembojoja pe mborayhu rréino rehe pe léi domingo jave, ha ko’ã mokõi rréino oñemoĩ pe tembiasakue profético rape ryepýpe ojejuhúva Ezequiel kuatiañe’ẽme. Umi once capítulo peteĩha, Ezequiel oñemoĩ jave pe santuario contexto ryepýpe, oñe’ẽ Tupã tupao ñemopotĩ rehe, ha Itavayguakuéra oñemoambue pe tupao oñorairõvagui, upéva he’iséva oñembyatýva trígo ha ñana vai rehegua, pe tupao ipu’akapávape, upéva katu oñembyatýva pe Pentecostés ofrénda trígo reheguágui.
Ha nde, mburuvicha vai marã’ỹva Israelgua, ne ára oguahẽva, aña rembiapo oguahẽta opa hag̃uáme, péicha he’i Ñandejára Tupã; Eipe’a pe jeguaka’i, ha eipe’a pe koróna: kóva ndaiporimo’ãvéi péicha: emopu’ã pe imboriahúva, ha emboguejy pe yvate oĩvape. Che ahundíta, ahundíta, ahundíta chupe: ha ndaiporimo’ãvéi, pe ou peve upe imba’erãvaicha; ha ame’ẽta chupe. Ezequiel 21:25–27.
Sedequías haʼe vaʼekue Judá mburuvicha guasu paha, ha haʼe hína pe “Israel ruvicha aña, ára oguahẽmava” heʼíva umi versículo-pe. Nabucodonosor oĩma vaʼekue Jerusalén ojapyhy hag̃uáicha, ha Sedequías akãregua oñemboykéta vaʼekue Babilonia rupive; upéi Babilonia oñembohasáta vaʼekue Medo ha Persa-kuéra rehe, ha umíva katu oñembohasáta vaʼekue Griego-kuéra rehe, ha Griego-kuéra oñembohasáta vaʼekue Roma rehe. Pe mbohapyha jejere oguahẽ Roma-pe, upépe ojehecha tembiasakuepe pe Mburuvicha Guasu “imbaʼe tee hag̃ua” oñemeʼẽha chupe pe mburuvicharenda akãregua pe mborayhu porã rréinopegua, upe rréino oñemopuʼã jave kurusu ári.
“Pe mburuvicha vai marangatu’ỹme” oguahẽ kuri ára pahaite ojejapysaka hag̃ua hese. “Emboguejy pe jeguaka’i,” he’i kuri Ñandejára, “ha eipe’a pe koróna.” Ndaha’éi Cristo voi omopu’ãjeýta hag̃ua Irréino peve, Judá ndorekomo’ãvéi va’erã mburuvicha guasu. “Ambojerey, ambojerey, ambojerey ichupe,” kóva va’ekue pe ñe’ẽme’ẽ Tupãgui oúva David róga guapyháre; “ha ndopytamo’ãivéi, pe oúva peve pe ipoguýpe hag̃uava; ha ame’ẽta ichupe.” Ezequiel 21:25–27. Profetas y Reyes, 451.
Ama y oky rire pahápe, oñepyrũ vaʼekue pe juicio umi oikovévape ñepyrũrõ guare 9/11-pe, Cristo omopuʼã imburuvicharenda mimbipáva.
“Umi irundy ánhel oheja vove, Cristo omoñepyrũta Hembiguái Rréino.” Spalding and Magan, 3.
Peteĩ ára ñembosako’i rehegua oñepyrũ 9/11-pe, ha pe léi domingo-guápe pe yvyty marangatu mimbipáva oñemopu’ã yvate opaite yvyty ha montaña ári.
Pe ñe’ẽ Isaías, Amoz ra’y, ohecha va’ekue Judá ha Jerusalén rehegua. Ha oikóta umi ára pahápe, Jehová róga yvyty oñemopyendáta umi yvyty ru’ã ári, ha oñemopu’ãvéta umi cerro ári; ha opa tetãnguéra osyrypáta hendápe. Ha heta tavayguakuéra ohóta ha he’íta: Peju, ha jajupi Jehová yvytýpe, Jacob Jára róga peve; ha ha’e ñanembo’éta hóga rape rehe, ha ñande jaikóta hapekuéra rupi; Siongui osẽta pe léi, ha Jehová ñe’ẽ Jerusaléngui. Isaías 2:1–3.
9/11-pe umi yvytu oñemosẽ ha upéi ojejoko, upéicha oñemarkávo oñepyrũha oñemopu’ã hag̃ua Daniel mokõi pe rréino, ojehechaukáva ita peteĩ yvýgui oñekytĩva omyenyhẽva opa ko yvy.
“Ko visión oñeme’ẽ vaʼekue ary 1847-pe, mbovyeterei gueteri oĩ jave umi joykeʼy Adventista oñangarekóva sábado rehe; ha koʼã apytépe jepe, mbovymi añoite oguereko vaʼekue iñakãme pe iñongatuha haʼeha mbaʼe tuichaite iporãva omoĩ hag̃ua peteĩ línea tupãygua tavayguakuéra ha umi ndogueroviáiva apytépe. Koʼág̃a oñepyrũma ojehecha upe visión ñemoañete. ‘Pe ñepyrũrã umi ára jehasa asy rehegua,’ koʼápe oñeñeʼẽva, ndahaʼéi pe ára umi plága oñepyrũtahápe oñehẽ hag̃ua, síno peteĩ sapyʼami mboyve ojehẽ hag̃ua, Cristo oĩ aja pe santuario-pe. Upe jave, pe tembiapo salvación rehegua oñembotypa aja, jehasa asy ou vaʼerãta yvy ári, ha tetãnguéra ipochy vaʼerãta; upéicharõ jepe, oñeñangarekóta hesekuéra ani hag̃ua ojoko pe tercer ángel rembiapo. Upe jave ou vaʼerã pe ‘ama pyhareve paha,’ térã pe pytuʼu jey Ñandejára renondégui, omeʼẽ hag̃uáicha pokatu pe tercer ángel ñeʼẽ hatãme, ha ombosakoʼi hag̃ua umi marangatu ikatu hag̃uáicha opyta mbarete pe ára umi siete pahagua plága oñehẽramo.” Early Writings, 85.
Cristo omoĩ hag̃ua Irréino opa’ỹva ama paha aja, ha Irréinope oike pe rréino grásia rehegua oñemopyenda va’ekue kurusu ári, ha avei Irréino mimbipa pe léi domingo jave. Sedequías guive Babilóniape (1ha rréino), Medo-Pérsiape (2ha rréino), Gréciape (3ha rréino) ha upéi Róma pagánape (4ha rréino) ohechauka pe tembiasakue ogueraháva pe rréino grásia peve. Upe tembiasakue ohechauka peteĩ secuencia histórica joja Róma Papal guive (Babilonia espiritual 5ha rréino), Estados Unidos peve (Medo-Persia espiritual 6ha rréino), Naciones Unidas peve (Grecia espiritual 7ha rréino) ha upéi pe mbohapy joaju mbói guasu, mymba ha proféta japu rehegua peve, oñondivepa omoheñóiva Róma moderna (Róma espiritual 8ha rréino, ha’éva umi siete apytégui).
Pe reino pu’aka Daniel mokõihápe ojehechauka peteĩ ita guasúicha, ha Tupã rembijeroviapykuéra hína ita kuéra pe témplope.
Peẽ avei, ita oikovévaicha, peñemopu’ã peteĩ óga espiritual ramo, peteĩ saserdócio marangatu, pemyesakã hag̃ua mymbajuka espiritual, Tupãme iporã hag̃uáicha Jesucristo rupive. 1 Pedro 2:5.
Pe rréino opa’ỹva ipu’aka ha ogana umi rréino ko yvy arigua ári ha omyenyhẽ opaite ko yvy. Ezequiel aranduka, capítulo cuarenta guive ipaha peve, upeichaite pe rréino ojehechauka peteĩ témplo ramo, omyenyhẽva ko yvy tuichakue pe y rekove reheve.
Ñamoguata hag̃ua ko’ã mba’e rehe pe artíkulo oúvape.