Pe Testimóniokuéra, volúmen poha, pehẽnguépe, ñahesaʼỹijómava mbovymi artíkulo pukukue, oñemombeʼu ñandéve pe tupao rehegua visión oñemeʼẽ vaʼekue Ezequiel, Isaías ha Juánpe:

“Koʼã mboʼepy niko ñande porãrã. Tekotevẽ ñamopyenda ñande jerovia Tupã rehe, oĩgui ñande renondépe peteĩ ára ombohasa asýva yvypóra ánga. Cristo, Yvyty Olivótape, omombeʼu jey umi ñehundi kyhyjeha oútava Itembijou mokõiha mboyve: ‘Pehendúta ñorairõ ha ñorairõ rehegua ñeʼẽngue.’ ‘Peteĩ tetã opuʼãta ambue tetã rehe, ha peteĩ mburuvichaguasu renda ambue mburuvichaguasu renda rehe: ha oĩta ñembyahýi, mbaʼasy vai ha yvyryrýi heta hendápe. Koʼãva maymáva niko ñembyasy ñepyrũnte.’ Jepémo koʼã profesía oguereko kuri peteĩ ñemyanyhẽ sapyʼa Jerusalén ñehundi jave, oguereko hikuái peteĩ jeporu hag̃ua hag̃uave umi ára pahápe.”

Pe Av mbytéva hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃irundi"}

Tisha B’Av, evréo ñe’ẽme he’iséva “Av jasy ára porundyha”, ha’e judíokuéra ára ojegueromandu’ahápe mokõive Tupã Róga ñehundi: Tupã Róga Peteĩha, Babiloniayguakuéra ohundi va’ekue ary 586-pe Kirito mboyve, ha Tupã Róga Mokõiha, Titus ohundi va’ekue ary 70-pe. Mokõive ñehundi oiko arapapaha arange peteĩetépe—evréokuéra Av jasy ára 9-hápe (jepivéramo ho’áva jasypokõime térã jasypoapýpe, arapapaha gregoriánope). Ermána White ombojoajúvo Jerusalén ñehundi pe “ára omoĩtava yvyporakuéra ánga ñeha’ãme” oútava umi ára pahápe ndive, ohechauka hína mokõi ñehundi, mokõivéva omboha’angáva pe léi arateĩ rehegua og̃uahẽmbotáva.

Daniel kapítulo 11-pegua versíkulo 16 ohechauka upe arateĩ rehegua léi, ha ojokupyty versíkulo 41 ndive. Ezequiel kuatiañeʼẽme, Jerusalén ñehundi ojeporu ojehechauka hag̃ua umi kuñataĩ hekopotĩ iñarandúva ha umi itavýva ñembojaʼo, arateĩ rehegua léi oñemoĩ jave. Ezequiel oĩ kuri prisionéroramo Babilóniape, peteĩ milágro rupive ojeguerahárõ guare Jerusalénpe ohecha hag̃ua upe ñembojaʼo voi, oñemombeʼuháicha kapítulo 8 guive 11 peve.

Ha oiko vaʼekue áño peteĩha poteĩha, jasy peteĩha poteĩha, jasy arýpe ára poha, che aguapy aja che rógape, ha Judá ruvicha kuéra oguapy che renondépe, upérõ Ñandejára Tupã po oúma che ári upepe. Upéi ama’ẽ, ha péina ápe peteĩ taʼanga ojoguáva tataicha: ikuʼa guive yvývo, tata; ha ikuʼa guive yvate gotyo, peteĩ hendy rendyicha, ámbar joguaha saʼyicha. Ha haʼe omyasãi ipo raʼanga, ha chejagarra che akãrague apytégui; ha pe espíritu chemopuʼã yvy ha yvága mbytépe, ha che reraha Tupã visión-pe Jerusalénpe, okẽ ryepypegua ojehecháva yvate gotyo rokẽme; upépe oĩ vaʼekue pe taʼanga celos rehegua renda, omokyreʼỹva celos. Ezequiel 8:1–3.

Umi irundy kapítulo, 8 guive 11 peve, omombe’u pe ñemboja’o, ha ermána White, oñe’ẽvo Ezequiel kapítulo 9 rehe, ndaha’éi ohechaukánteva pe séllo ñemoĩ ha’e hague Apocalipsis kapítulo 7-pe oñemombe’úva voi, ohechauka avei Jerusalén orrepresentaha Ára Pokõiha Adventísta tupão Laodicea rehegua ára pahakuérape.

“Umi ndohasýiva iva ijehegui ojejopýva hag̃ua ijeheguiete espiritual-pegua hoʼapýre, térã nombyasyiva ambuekuéra angaipakuérare, opytáta Tupã sélloʼỹre. Ñandejára omondo Hemimboukuérape, umi kuimbaʼekuéra oguerekóvape ipopekuéra tembiporu ojuka hag̃ua: ‘Peho hapykuéri táva rupi, ha pejuka: ani peiporiahuvereko pende resa rehe, ha ani avei peporiahuvereko: pejukaite itujávape ha imitãvape, kuñataĩnguéra ha mitãʼi ha kuñanguérape: ha ani peñemoag̃ui avavére oĩhápe pe techaukaha; ha peñepyrũ Che santuario-gui. Upémarõ oñepyrũ hikuái umi kuimbaʼe itujávagui oĩvaʼekue óga renondépe.’”

“Ko’ápe jahecha pe tupao —Ñandejára rendarã marangatu— ha’e hague pe tenondete ohupytýva Tupã pochy mbota. Umi kuimba’e yma guare, umi Tupã ome’ẽ vaʼekue chupekuéra tesape guasu ha oñembo’y vaʼekue tavayguakuéra rekove espiritual rehare ñangarekorãramo, opuʼã vai kuri pe jerovia oñemoĩ vaʼekue hesekuéra rehe. Haʼekuéra omoĩ vaʼekue pe ñemoĩmby: ndaikotevẽiha ñahaʼarõ milagrokuéra térã Tupã pokatu jehechauka porãite yma guaréicha. Arakaʼe oiko vaʼekue niko iñambuéma. Koʼã ñeʼẽ omombarete ijeroviaʼỹ, ha heʼi hikuái: Ñandejára ndojapomoʼãi iporãva, ni ndojapomoʼãi ivaíva. Haʼe niko iporiahuverekoeterei ndou hag̃ua ipuévlope ári juicio rupive. Péicha, ‘Pyʼaguapy ha tekorosã’ haʼe pe sapukái osẽva umi kuimbaʼégui, arakaʼeve noñemoĩmoʼãvéima hag̃ua hikuái oñeʼẽ hatã trompétaicha ohechauka hag̃uáicha Tupã puévlope hembiapo vaikuekuéra ha Jacob rógape ipekadokuéra. Koʼã jagua kirirĩ, ndojaposeʼỹ vaʼekue sapukái, haʼe hína umi ohupytýva Tupã ojeheja reiʼỹ vaʼekue ñeporombojovake hekojojáva. Kuimbaʼekuéra, kuñataĩnguéra ha mitãʼi nguéra opavave oñehundi oñondivepa.”

“Umi mbaʼe vaiete rehe umi jerovia hag̃ua ojaheʼo ha osapukái vaʼekue hína opa mbaʼe ikatúva ojehechakuaa tesa yvypóra opaʼỹvagui; ha katu hetaiterei ivaivéva angaipa, umi ombochyryrýva Tupã potĩ ha marangatúpe, ndojekuaaukái vaʼekue. Pe Korasõ Guasuvéva Oikuaa opa angaipa ojejapóva kañyhápe umi teko añáme ombaʼapóva rupive. Koʼã tapicha oñepyrũ oñandu hag̃ua ijerovia hag̃ua hekovaípe, ha, Ipochyʼỹmbeguasúgui, heʼi Ñandejára ndohecháiha, ha upéi ojapo ku Oheja hag̃uáicha yvy. Péro Haʼe oikuaaukáta ijapuha, ha ohechaukáta ambuépe umi angaipa haʼekuéra oñehaʼãite vaʼekue omokañy hag̃ua.”

“Ndaipóri jerarquía yvatevéva, ndaha’éi tekojoja térã yvypórape ojehechakuaáva, ndaha’éi arandu yvy arigua, ni peteĩ tenda tembiapo marangatúpe, ikatútava oñongatu yvypórape ani hag̃ua oikuave’ẽ pe principio, ojejaho’ímarõ hikuái iñakãratĩmbáre, ikorasõ mbotavyha rehe. Umi ojehechakuaava’ekue oikóramo guarã iporã ha hekojojáva, ojehechauka hikuái apóstata-reraha tenondegua ramo ha techapyrã ramo tekorei rehegua ha Tupã poriahuvereko jeiporu vaípe. Ha’e ndoheja-mo’ãi véima pe tape vai oikoháicha, ha ipochy reheve omba’apo hesekuéra poriahuvereko’ỹre.

“Py’aguasúpe Ñandejára oipe’a iñemoĩmby umi ojehovasa va’ekuépe tesakã guasu reheve ha oikuaa va’ekuépe Ñe’ẽ pu’aka omba’apóvo ambuéva rehehápe. Peteĩ jey ha’ekuéra ha’e va’ekue hembiguái jeroviaha, ojehovasáva ipresénsia ha igiagui reheve; ha katu ojei chugui ha ogueraha ambuépe jejavy hag̃uápe, ha upévare oike hikuái Tupã ñembopochy guýpe.” Testimonies, volúmen 5, 211, 212.

Pe lívro kompleto Ezequiel rehegua oñemohenda Jerusalén ñehundípa ryepýpe. Ezequiel testimóniope oñemombe’u hesakã porã Nabucodonosor ñemboty ojepysóva peteĩ áño ha medio pukukue, ha katu Jesús ñe’ẽmondo Mateo veinticuatro-pe guare “ojeporu hag̃uéicha hag̃ua hag̃uáicha” ojehupyty umi ára pahápe. Ezequiel-pe upe línea añetegua ojejuhu capítulo veinticuatro-pe.

587 Kirito mboyve

Jeyve, arýpe mokõihápe, jasy pahápe, upe jasýpe ára pahápe, Ñandejára ñeʼẽ ou che rendápe, heʼívo: Yvypóra raʼy, ehai ndejupe ko ára réra, koete ko árape; Babilonia ruvicha guasu oñemoĩ Jerusalén rehe koete ko árape. Ezequiel 24:1, 2.

Ko árape, oñemopyenda avei ambue testígo bíblico rehe, oñepyrũ peteĩ jere pytukue dieciocho jasy. Ñandejára ñe'ẽ ou va'ekue Ezequiélpe upe árape oguereko pe ñe'ẽnga'u táva huguypávagui, ojehechauka hag̃ua peteĩ olla opupu ha upéi peteĩ tata guasu rupive. Pe ñe'ẽnga'u hesakã porã ohechauka hag̃ua pe juicio Jerusalén ári, ha upe kapítulope voi ojejuhu upe rire Ezequiel rembireko oñemoĩha pytu'úpe peteĩ ñembyahýi rupi, peteĩ símbolo ramo pe jere, ipahápe omoñuhã va'erã pe santuario, oñepyrũma hague.

Upéi avei Ñandejára ñe'ẽ ou chéve, he'ívo: Yvypóra ra'y, péina ápe, che aipe'a nehegui peteĩ ñembyasy rupive pe remimbotá ne resa kuéra rehegua; upéicharõ jepe, ani reñembyasy, ani rase, ha ani tosyry nde resay. Ejejoko hag̃ua nde rasẽgui, ani rejapo ñembyasy omanóva rehe, ejokua nde akã rehegua nde ári, ha emoĩ nde py rehe nde sapatu, ani rejaho'i nde tembe, ha ani re'u avakuéra mbujape. Upémarõ che añe'ẽ tavayguakuérape pyhareve; ha ka'aru hag̃uáicha che rembireko omano; ha ajapo ambue pyhareve peichaite cheñe'ẽ hag̃ua oñemandaháicha chéve. Ezequiel 24:15–18.

Upéi umi tetãygua oĩva Ezequiel jerére oporandu chupe mbaʼépa heʼise pe ñeʼẽnga ha hembireko mano.

Ha umi he’i chéve: “Ndere’éi piko oréve mba’épa ko’ã mba’e ore rehegua, rejapóvo péicha?” Upéi ambohovái chupekuéra: “Ñandejára ñe’ẽ ou chéve ha he’i: Eñe’ẽ Israel róga-pe: Péicha he’i Ñandejára Tupã: Péina ápe, che amongy’áta che tupaópe marangatu, pende mbarete jeguaka, pene resa rembota, ha upe pende ánga omboasyetéva; ha pende ra’y ha pene rajy peheja va’ekue ho’áta kyse puku rupive.” Ezequiel 24:19–21.

Ko téxtope ojeʼe Ezequiel rembireko ha pe tenda marangatu haʼeha mokõivéva “nde resa rembipota”. Umi tembiasakuehára bíblico heʼi pe ñemongora ipuku hague papoapy jasy, umi ñemongora Cestio ha Tito ojapo vaʼekue katu ipuku hague irundy ary, ary 66 guive ary 70 peve. Ojeipapáramo hekopete pe tiémpo ohasáva pe ñemongora peteĩha Cestio ojapo vaʼekue guive pe ñehundi peve, osẽ mbohapy ary ha mbyte; ojepurúramo katu pe “jeipapa oikehápe iñepyrũ ha ipaha”, haʼéva pe jeipapa ojepuruvéva la Bíbliape, osẽ irundy ary. Jaikuaávo mokõive jeipapa oĩporãha, ikatu jahechakuaa Cestio guive Tito peve oĩha mbohapy ary ha mbyte ha avei irundy ary.

Jerusalén oñehundi hague mokõive jeýpe jaguereko mokõi testígo arateĩ rehegua léi rehegua, ha mokõive tembiasakuépe ojehuvaʼekue mbaʼe peteĩteĩ ojeporuvaʼerã arateĩ rehegua léi koʼẽrõitéma oútava rehe—upérõ Ñandejára ogueʼẽ Laodicéape ijurúgui. Nabucodonosor omongora ñepyrũha ojehechauka Ezequiel rembireko ñemano rupive. Hembireko omanóvo, oñemanda Ezequiélpe ani hag̃ua ohechauka opavave renondépe iñembyasy, haʼe vaʼekue rupi pe techaukaha umi judío ojeguerahaha ñeñapytĩmbýramo rehegua.

Pe irundy irundyry arýi 66 guive 70 peve ojehechauka pe techaukaha hérava ñemongyʼa ñehundigua rehegua rupive, ha upéva vaʼekue pe techaukaha umi kristiáno Jerusalénpe oĩvape g̃uarã okañy hag̃ua.

Upévare peẽ pehecháta vove pe ñembyai vaiete ombyaívape opytáva pe tenda marangatúpe, he’iháicha Daniel maranduhára, (omoñe’ẽva, toikũmby:) upérõ umi oĩva Judéape toñani yvytýpe. Mateo 24:15,16.

Ojehecha porã umi mokõi ñemongora ojokupytyha ojuehe, ha mokõive ñemongorápe oĩ peteĩ “techaukaha” oñepyrũvo pe ñemongora. Ezequiel omyesakãrõ guare mbaʼépa heʼise hembireko ñemano ha haʼe voi ndohechaukái hague ñembyasy, omyesakã ha upéi ohai:

Upéicha Ezequiel ha’e peẽme guarã peteĩ techaukaha: opa mba’e ha’e ojapo haguéicha, peẽ pejapóta avei; ha ko mba’e oikóramo, peikuaáta cheha Ñandejára Tupã. Ezequiel 24:24.

Ezequiel rembirekó reñemano vaekue techaukaha raka’e Jerusalén ha pe tupaópe oútava pya’e ñehundi ha upe rire Babilóniape jejegueraha hag̃ua. Pe ñehundi vaiete rechaukaha, Daniel he’i hague, ha’e vaekue peteĩ ñemomarandu okañy hag̃ua pe ñehundigui, ha mokõivéva jejoko guasu oñepyrũvo oguereko peteĩ techaukaha.

Arateĩ rehegua léi oguahẽ potaitéva mboyve oĩta peteĩ ñemongora profétiko, ha Ezequiel rembireko ñemano ha’e pe ta’anga ohechaukáva Laodiceapegua Ára Pokõiha Adventísta tupão oñemboykepaitéma hague, Ezequiel katu ha’e umi sa irundypa irundy su ra’anga, ha ha’e pe poyvi oñemopu’ãva ñemongora ñepyrũme ra’anga. Ezequiel ha’e umi sa irundypa irundy su poyvi Babilonia ñemongora ñepyrũme, ha pe mba’e oporombojeguarúva ha oguerúva ñehundi techaukaha, pe ñepyrũme, ha’e Roma “techaukaha”. Peteĩ techaukaha oñe’ẽ peteĩ ñemomarandu hyepypeguáre ha ambue katu peteĩ ñemomarandu okapeguáre. Añetehápe oĩ va’ekue peteĩ ñemomarandu umi kristiánope g̃uarã ary 66-pe, péro pe ñemomarandu techaukaha ha’e va’ekue Roma. Babilonia ohundírõ guare Jerusalén, pe techaukaha ha’e va’ekue Ezequiel rembireko. Roma ha’e pe aty ohupytýva pe mymba ñarõ márka, ha Ezequiel katu umi Ñandejára séllo ohupytýva rechaukaha.

Mokõi Arapokõindy Rembyre’ẽ

Pe peteĩha ñemongora oiko vaekue dieciocho jasy pukukue ha pe mokõiha ñemongora oiko vaekue irundy ary pukukue. Mokõivéva ñemongora ojuhu iñemyenyhẽ “ijojaha’ỹvéva” ára pahápe, ha mokõivéva ñemongora oñembojoaju hag̃uaiterei pe profesía trescientos noventa y un ary ha quince ára rehegua oĩva Apocalipsis nueve:15-pe.

passage unavailable

This passage is not yet available in .

Pe ára rehegua profesía oñepyrũva'ekue ary 1449 jasypokõi 27-pe og̃uahẽrõ hu'ãme ary 1840 jasypoapy 11-pe, umi irundy ary ánhel peteĩha ha mokõiha ñemongu'e rehegua, 1840 guive 1844 peve, ojokupyty pe ñemongora irundy ary pukúva ndive, 1333 guive 1337 peve, ha avei pe arapa'ũ irundy ary pukúva ndive, 1449 guive 1453 peve. Umi mbohapy testígo, ha'éva mbohapyvéva pe profesía rape peteĩete pehẽngue tee, ohechauka peteĩ arapa'ũ simbóliko irundy ary pukúva, ojehu jeyhápe ánhel peteĩha ha mokõiha ñemongu'e 1840 guive 1844 pevegua, ánhel mbohapyha ñemongu'e rembiasápe. Umi mbohapy testígo ha'e peteĩ ñemongora irundy ary pukúva ra'anga umi sa irundypa irundy su rembiasápe. Pe arapa'ũ irundy ary pukúva ojehechauka avei umi Jerusalén ñemongora rupive, oikova'ekue ary 66 ha 70-pe.

Pe ñemongora irundy ary pukukueguáva ñepyrũ, Cestius rupive ary 66-pe, ha upéi iñemohuʼã, Titus rupive ary 70-pe, omoheñói peteĩ álfa rechaukaha ha peteĩ oméga rechaukaha upe irundy ary pukukuépe g̃uarã. Upe arapaʼũ voi avei ojehechauka mbohapy ary ha mbyte rupive, ha upéva katu ojokupyty umi mbohapy ary ha mbyte profétiko ndive, pe Róma pápa poguýpe oĩva opyrũ haguépe pe tenda marangatúre.

Ha pe korapy okapeguáva tupaógui, eheja okápe, ha ani emedi chupe; oñemeʼẽgui umi tetã ambuévape: ha táva marangatúpe opyrũta hikuái ipy guýpe mokõi ha irundy jasy pukukue. Ha ameʼẽta pokatu che mokõi testígope, ha haʼekuéra oñeprofesíta mil mokõi sa ha poteĩ ára pukukue, ao ajakue reheve. Apocalipsis 11: 2, 3.

Ha haʼekuéra hoʼáta kyse puku rembeʼýpe, ha ojereraháta prisionéroramo opa tetãnguéra rupi; ha Jerusalén oñembohasáta pytagua-kuéra pýre, pe pytagua-kuéra ára oñekumplipa peve. Lucas 21:24.

Tekotevẽterei ojehechakuaa aiporuha mokõive ára jepapa, “oikepáva” ha “omboykéva”, pe ára pukukue Cestius rehegua alfa techaukaha guive Titus rehegua omega techaukaha peve ojehechaukávape. Kóva ohechauka peteĩ tembiasakue añoite rupive ojehechaukaha mokõi ára jeporu. Ñahesa’ỹijóma ko prinsípio bíblico ñahesa’ỹijórõ guare (heta artíkulo mboyve) pe ára ohasava’ekue Jesús ovisita hague Caesarea-Philippi (Panium) ha Ha’e oho hague Yvyty Ñemoambue reheguápe apytépe. Mokõi haihára bíblico omombe’u ohasa hague poteĩ ára ha peteĩ katu poapy ára.

Ha mbohapy ára rire, Jesús ogueraha hendive Pedro, Santiago ha Juan, iñermáno, ha omoirũ chupekuéra peteĩ yvyty yvate gotyo, ha’eñói hag̃ua. Mateo 17:1.

Ha seis ára rire Jesús ogueraha hendive Pédrope, Santiágope ha Juánpe, ha oguerahakuaa chupekuéra peteĩ yvyty yvate hag̃ua ha’eño ijehegui: ha oñemoambue heko hag̃ua henondépekuéra. Marcos 9:2.

Ha oiko rire amo ocho ára rupi ko'ã ñe'ẽ rire, ogueraha Pedro, Juan ha Santiago, ha ojupi peteĩ yvyty ári oñembo'e hag̃ua. Lucas 9:28.

Jerusalén ñehundi oreko peteĩ “aplikasión hag̃uave hag̃ua” ára pahápe g̃uarã, ha upe ñehundi hína mokõi testígo ojehechaukáva Babilonia ha Róma rupive. Ko mokõi testígo ojoaju ojuehe, péro ome’ẽ peteĩ-teĩ iñambuéva ha tekotevẽva marandu profétiko rehegua ani hag̃ua oñemomichĩ añetegua, ha hag̃ua oñemombarete pe añetegua. Pe jejoko Róma rupive (66 guive 70 peve) irundy ary vaʼekue, ha upéva avei orrepresenta mbohapy ary imédio. Pe mbohapy ary imédio ojoaju pe santuario ha pe ehérsito ñemboitapyrã rehe, ojapóva mokõivéva: paganisimo ha papalisimo. Pe ñemboitapy papalisimo rupive oiko mbohapy ary imédio simbólikorõ, peteĩ mbohapy ary imédio literal ojehechaukaramóva Róma jejokope.

Upe ñemongora irundy ary pukukuegua ojoaju avei umi arapa'ũ irundy ary pukukuegua rehe, oñembojoajúva upe profesía rape rehe, ohechaukáva Islam ñemopu'ã ha, upe rire, ánhel peteĩha ha mokõiha rehegua ñemongu'e ñemopu'ã, ha upéi ánhel mbohapyha rehegua ñemongu'e ñemopu'ã. Cestius guive Titus pevegua arapa'ũ ojoasa Róma papal mba'ejere ndive ha avei Islam mba'ejere ndive. Róma mba'ejere ha umi mbohapy ary ha mbyte Cestius ha Titus rehegua ojoasa umi mbohapy ary ha mbyte simbóliko Róma papal rehegua ndive, ha péicha ojehechakuaa umi mokõi mba'e: Róma pagáno ha Róma papal. Islam mba'ejere oñembojoaju upe tembiasakue voi rupive, oñentendéva irundy ary pukukueguáramo; hákatu, oikoháicha Róma mba'ejere ndive upe tembiasakuépe, Islam oñembojoaju peteĩ mba'epu'aka mokõiha ndive, oĩva Islam mba'ejere poguýpe: upéva hína Adventismo. Pe arapa'ũ mbohapy ary ha mbyte pukukuegua omoha'anga Róma mokõive iñetápape, ha pe arapa'ũ irundy ary pukukuegua omoha'anga Islam ha Adventismo. Róma pagáno ha Róma papal ndaikatúi oñemboja'o ojuehegui profesíape, ha upéicha avei Islam ha Adventismo.

Kóva ojerure, profesía rekópe, ñahesa'ỹijóvo Babilonia ñemongora, ojehecha va'erãha mokõi hendáicha oñeikũmbyha ára pe papoapy jasy pukukuegua ñemongora ñemoha'angápe. Umi mokõi ñemoha'anga ára rehegua oĩva pe ñemongora Roma ojapo va'ekuépe ojerure, profesía rekópe, mokõi ñemoha'anga ára rehegua oĩ va'erãha pe ñemongora Nabucodonosor ojapo va'ekuépe. Nabucodonosor ñemongora, hi'are va'ekue papoapy jasy, ikatu avei oñeikũmby peteĩ ary ha mbyte rechaukaha ramo. Papoapy jasy ha'e peteĩ ary ha mbyte, ha peteĩ ha mbyte ikatu ojehechauka 1.5 ary ramo. Nabucodonosor ñemongora hi'are va'ekue papoapy jasy ha peteĩ kyta po (1.5) ary avei.

Umi papoapy jasy oñe’ẽ pe pu’aka rehe opyrũtava Jerusalén rehe, ha umi 1.5 ary oñe’ẽ Islam rehe. Pe ruéda profesía rehegua ojeporúva ára jepapápe ha ohechaukáva umi papoapy jasy ohechauka Babilonia, ha pe ambue ruéda profesía rehegua ojeporúva ára jepapápe ohechauka Islam. Ne’ĩra gueteri romyesakã mba’éichapa roguahẽ umi 1.5 ary jeporúpe Islam rehe, hákatu ojehechakuaava’erã umi mokõi ára jepapa, oĩva pe ñehundi Roma ogueru va’ekuépe, ojoajuha Roma ruéda profesía rehegua ndive (Roma pagána ha Roma pápa rehegua mokõive), ha pe ambue jepapa ojoajuha Islam ruéda profesía rehegua ndive. Ko’ã tekotee ojehecha Jerusalén ñehundi álfa ha oméga mokõivépe.

Jerusalén ñemongora irundy ary pukukue, Cestius ha Titus ndive, ohaʼanga peteĩ línea profétika ñemohuʼã; upe línea oñepyrũ peteĩ mbohapypa poapy ary pukukue reheve, ha upe ára pukukue oñemohuʼã peteĩ ñemongora irundy ary pukukue reheve, ohaʼangáva Islam ñemopuʼã; ha pe irundy ary paha upe línea peteĩme voi ohaʼanga pe poyvi umi sa irundypa irundy su mbaʼéva ñemopuʼã.

Ko’ẽrõgua artículope ñamotenondéta ko’ã mba’e.