Oĩ ‘paapy mbohapy’ ñe’ẽmondo arange rehegua Ezequiel kuatiañe’ẽme; poteĩ ojepyso Jerusalén rehe, poteĩ Egipto rehe ha peteĩ Tiro rehe. Opaite umi ñe’ẽmondo oñemohenda ñemopu’ã ryepýpe, ha upéva pe papapy ‘paapy mbohapy’ ohechaukáva. Peteĩ ary rire Ezequiel rembireko omanóvo peteĩ apoplejía rupi, upéva ohechauka hag̃ua pe mbohapyha jejoko ñepyrũ, Ezequiel oñemanda hag̃ua oñe’ẽ hag̃ua Egipto rehe, omombe’úvo upéva opytataha ñehundipe irundy pa ary pukukue.

Ha che ajapo Egípto retã oñemonda hag̃ua umi tetã oñemondáva apytépe, ha iñambue táva-kuéra, umi táva oñehundíva apytépe, opytáta oñemonda cuarenta áño pukukue; ha amyasãi-ta umi Egipcio-kuérape umi tetãnguéra apytépe, ha amosarambi-ta chupekuéra umi tetã rupi. Upéicharõ jepe, péicha he’i Ñandejára Tupã: Cuarenta áño paha rire ambyaty jeýta umi Egipcio-kuérape umi tetãgui, moõpa oñemosarambi va’ekue; ha ambojevy jeýta Egípto jejopy vai, ha amoingo jeýta chupekuéra Pathros yvýpe, hóga yvyetépe; ha upépe oikóta peteĩ mburuvicha guasu’ỹva retãicha. Ezequiel 29:12–14.

Pe ñemongora oñepyrũ ary 587-pe Cristo mboyve, ha upérõ oñemanda Ezequiélpe oñeʼẽ hag̃ua. Pe versíkulo ‘papokõi’pe, ary 571 Cristo mboyve ohechauka Egipto oñemeʼẽtaha Babilóniape umi tembiapo ojejapo vaʼekuére. Umi oñemoarandúva Biblia rembiasakue arange ñemohendáre heʼi ary 567 guive ary 527 peve Cristo mboyve ikatuha haʼe pe irundypa ary pukukue ojehechaukáva umi versíkulope, ha jajuhu peteĩ ‘papokõi ary’ pukukue pe huísio rehegua marandu ypykue, oñemoherakuã vaʼekue ary 587-pe Cristo mboyve, guive pe versíkulo papokõime oĩva ñemomarandu peve, ojejapo vaʼekue ary 571-pe Cristo mboyve ha heʼíva Ñandejára omeʼẽma hague Egipto Nabucodonosor pópe.

Nabucodonosor ehérsito omotenonde peteĩ ñorairõ puku ha hasýva Tíro rehe (pe jejoko pukukue ohupytyrõ guare 13 ary rupi, 586–573 a.C. rupi). Umi soldádo ombaʼapo pohýi eterei (opaite akã opyta karê ha opaite atiʼy ojehapi saʼiʼỹre mbaʼe pohýi guerahahápe), upéicharõ jepe ndojapói hag̃ua hikuái tembiapo repy tuicháva térã mbaʼe ojegueraha hag̃uáicha Tíro-gui voi. Ko tembiapo ndorekóiva ganánsia rupi, Tupã omoĩ ipyʼaguasúvo omeʼẽ hag̃ua Egipto Nabucodonosórpe tembiapo repyrãicha (“mbaʼapo repykue”) pe tembiapo ijehérsito ojapóvaʼekue Tíro rehe.

Ha pepytápe peikóke upe ógape, pekaru ha pey’u umi mba’e ha’ekuéra ome’ẽva; pe omba’apóva niko ojehepyme’ẽ hag̃uáicha. Ani peguata óga guive ógape. Lucas 10:7.

Upévare Nabucodonosor ojagarra raẽ Tiro, ha opa rire pe ñemongora ipukuva’ekue paapy ary, oñeme’ẽ chupe Egipto. Tiro ojagarra mboyve, ojagarra Jerusalén ary 586-pe Cristo mboyve; upéi omongora Tiro paapy ary aja, ha upe rire ojagarra Egipto. Jerusalén ojejagarra ary 586-pe Cristo mboyve, ha Tiro ñemongora oñepyrũ ary 586-pe Cristo mboyve ha ojepyso ary 573 peve Cristo mboyve. Pe papapy paapy oñembojoaju Estados Unidos rehe.

Hermana White ñande momarandu Jerusalén, Ezequiel kuatiañe’ẽme, ohechauka hag̃ua pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceagua; ha Nabucodonosor, pe mburuvicha guasu yvate gotyogua, ohechauka pe pokatu papal ára pahápe. Pe ta’ãngamýi histórico capítulo mokõipa porundyporúpe, umi mondaha nde tavayguakuéragui, ohechaukáva Roma papal ára pahapeguápe, ogana mbohapy entidad pe capítulo-pe. Tenonderã ogueraha Jerusalén, upéi Tiro ha ipahápe Egipto.

Pe ñembojovake oñepyrũ Tupã rógape, ha Estados Unidos-pe oĩva protestantísmo ratĩre oñepu'aka raẽ arateĩ rehegua léi mboyve. Estados Unidos-pe oĩva protestantísmo apóstata ratĩ ryepýpe oike Iglésia Adventísta Ára Pokõihapegua Laodicea-pegua, orepresentáva pe ñe'ẽme'ẽmegua tetã “ymaguare”, oñemboykéva Israel yma guare oñemboyke haguéicha ary 34-pe ha protestantekuéra 1844-pe. Umi Tupã ñe'ẽme'ẽmegua tetã ymaguare oñemboyke hague ary 34-pe ha 1844-pe ojehechauka Daniel 8:14-pe oĩva mokõi su mbohapy sa ary rehegua profesía rembiasakue profétikope. Pe ñembojovake oñepyrũ Tupã rógare, ha protestantísmo ratĩ oñembojovake republicanísmo ratĩ mboyve.

Og̃uahẽma niko ára oñepyrũ hag̃ua pe huísio Ñandejára róga guive; ha ñande rehe añepyrũ ramo raẽ, mbaʼéichapa opa vaʼerã umi ndojehecháiva Ñandejára evangelio rehe? 1 Pedro 4:17.

Ñe’ẽrã peteĩha Egipto jehusgaha rehegua ojejuhu kapítulo mokoĩpa porundy peteĩha versíkulope, ha arange pahápe oñemombeʼúva Egipto rehe Ezekiel rupive oĩ versíkulo “papoapy” pe mismo kapítulope. Pe kapítulo ohechauka Roma koʼág̃agua raẽ ogana hag̃ua protestantismo ratĩre ha upéi Tiro rehe, upéva orrepresentáva republicanismo ratĩ ojejahéiva pe léi domingo og̃uahẽmbotápe. Tiro (Tetã peteĩ reko Amerikagua) oñemano hag̃ua Nabucodonosor pópe pe léi domingo jave, Egipto avei oñemeʼẽ ipópe. Upérõ oñemyatyrõ pe herida omano hag̃uáicha papado rehegua. Ndahaʼéi añónte pe herida omano hag̃uáicha papado rehegua oñemyatyrõha upérõ, síno Ezekiel oikuaauka ñandéve ko mbaʼe oikoha ama ipahaguéva aja.

Upéramo ára ajapo hag̃ua osẽ hag̃ua hoky pe hatĩ Israel róga pegua, ha ame'ẽta ndéve ne juru jepe'a hag̃ua ijapytepekuéra; ha ha'ekuéra oikuaáta chehaha Ñandejára. Ezequiel 29:21.

Jacob ha Israel

Isaías ohechakuaa Israel oñemityha, ipotyha ha omyenyhẽha opa yvy ape ári hi’a reheve. Ama niko omoheñói umi mbohapy jepytaso: oñemity, ipoty ha hi’a hag̃ua, ha Isaías he’iháicha, ama pahague oguahẽ vove pe “yvytu pohýi” ojejoko jave. Avei ohechauka, pe ára oñemityha, ipotyha ha hi’a jave, Jacob angaipa-kuéra oñemopotĩva’erãha, ha pe ñe’ẽ hebreo oñembohasáva “oñemopotĩ” ramo he’ise avei oñeñyrõ.

Pe medida rupi, osẽvo, nde reñe’ẽta hese; haʼe ojoko yvytu hatãva ára yvytu kuarahyresẽgua jave. Upévare, kóva rupive oñemopotĩta Jacob rembiapo vai; ha kóva hína opa hiʼa ojeipeʼa hag̃ua chugui ipekádo; haʼe ojapo vove altar ita kuéra oĩ hag̃uáicha ita tĩva oñembyaíva ha oñembojaʼóva, umi yvyra marangatu ha taʼanga kuéra ndojekuaavemoʼãi. Isaías 27:8, 9.

Ojejoko vove umi irundy yvytu (ijyvytu mbarete) ñorairõ rehegua, oñepyrũ oñemoĩ séllo umi sa irundypa irundy su rehe, ha ipahápe oñemopa'ũ umi iñarandúva ha umi hekoñañáva adventísmopegua, ha opa ko'ã mba'e oñemohu'ã pe “yvytu kuarahyresẽgua ára” aja. Pe ára oñemoĩhápe séllo oñepyrũ peteĩ ñehypýi reheve 9/11-pe, ha opa peteĩ ñeñohẽmbaite reheve arateĩ rehegua léi jave, upérõ yvy oñemyenyhẽvo yvágui. Pe ára oñemoĩhápe séllo ha'e peteĩ ñemopotĩ ha ky'a ñemosẽ oñemotenondéva ohóvo, Malaquías mbohapy he'iháicha. Ha katu pe papokõi ary pukúva arapa'ũme, oñehechaukáva umi ñepyrũ ha paha arange Ezequiel mokõipa porundýpe oĩva rupive, oñepu'aka Biblia profesíapegua tavetã poteĩha rehe, oñehechaukaháicha Jerusalén rupive, ha'éva protestantísmo ratĩ—tupão—rechaukaha, ha Tiro rupive, ha'éva republicanísmo ratĩ—tetã—rechaukaha. Opa riremi pe Tiro ñemongora ipukúva paapy ary, oñepu'aka pe tavetã pokõiha rehe, umi pa mburuvicha guasu mba'éva ha Egipto rupive oñehechaukáva. Umi mbohapy ñepu'aka Jerusalén, Tiro ha Egipto rehe oiko “Israel róga ratĩ” hoky vove ha oñeme'ẽ vove chupe ijuru jepe'a.

Pa'i Ezequiel ha pa'i Zacarías ñe'ẽngu reko opa arateĩ rehegua léi oñemoĩvo, Tetãvore Joapykuéra ha Balaam rymba mburika mokõivéva oñe'ẽ jave. Ñandejára ome'ẽ Israel rógape pe “juru jepe'a” arateĩ rehegua léi oñemoĩvo. Upérõ Jacob angaipakuéra oñemopotĩma ha oñembohéra pyahu chupe Israel róga. Pe marandu ha'ekuéra omoherakuãva oñemoha'anga pe ñe'ẽngu reko profétiko rehegua mbohapyha mombe'uhára rupive, oñemoha'angáva Daniel rupive; chupe upérõ oñeme'ẽ pe marandu oĩva Daniel aranduka kapítulo pateĩhápe, ha'éva avei Habacuc rembiecha, ha upe tembiecha upérõ ‘oñe'ẽ ha ndaijapúi.’ Ezequiel, Zacarías ha Daniel ojokupyty pe mbohapyha ánhel sapukái hatã ñemoherakuã ndive, upéicha avei Jeremías kapítulo papohápe, oñe'ẽme'ẽhápe chupe oikotaha chugui Tupã juru, opu'ã jeýramo pe ñembyasy peteĩhagui.

Mba’ére piko che rasy opyta tapiaite, ha che jaga ndikatúiva oñemonguera, ndoipotái voi ojekuera? Nde piko reiko che ndive peteĩ japu ramo, ha y ramo okañýva? Upévare péicha he’i Ñandejára: Ndererovajey ramo, ajerúta jey nde rehe, ha reñembo’ýta che renondépe; ha reipe’a ramo iporãva ivaívagui, nde reikóta che juruicha; ha’ekuéra toñemoag̃ui nde rehe, ani hag̃ua nde reñemoag̃ui hikuái rehe. Jeremías 15:18, 19.

Jesús ohechauka pe ipahápe oikótava pe ñepyrũme oikovaʼekuépe; ha 9/11-pe pe ñehypýi oguenohẽ yvoty raʼỹi, ha Jacob kaʼaguy oñepyrũ okakuaa hag̃ua; ha ipahápe, oñemopotĩ rire Jacob rembiapo vaikue, Israel róga oñeʼẽta. Pe 9/11-pe pe ama rupive ojehupyty vaʼekue, ohechauka peteĩ yvoty raʼỹi osẽ jeytaha pe sellado ára paha gotyópe, upe jave “hatĩ” Israel róga rehegua osẽ yvoty raʼỹiramo, upe hendápe voi pe Protestantismo apóstata ha Republicanismo hatĩkuéra oñehundihápe Nabucodonosor rupive.

Upérõ oñembojoavy Protestantismo ratĩ japu ha Protestantismo ratĩ añetegua, ko ipahaguéva oñemoha'angaháicha Aarón popoka hokyva'ekuépe, ojoavyhápe umi ambue popoka Israel te'ýikuéra mba'évagui. Ezequiel aranduka kapítulo mokõipa porundýpe oĩva umi mokõi arange ohechauka umi sa irundypa irundy su poyvi ñemopu'ã rembiasakue, arateĩ rehegua léi ou potaitéva og̃uahẽ vove.

Pe ñembohoky, ñepotyjera ha yva reheve yvy ñemyenyhẽ rape oñepyrũ 9/11-pe, oñehypýirõ guare pe ama pahagua, pe Pentecostés rehegua arapaʼũ oñepyrũ haguéicha Cristo oipejúvo mbovymi tyky hemimboʼekuéra ári, ha upéva ogueraha Pentecostés peve, upérõ oiko pe ñeñohẽmbaite. Pe ñembohoky 9/11-pe oikóva, oñepyrũvo Jacob (oporomyengoviáva) ñemopotĩ, haʼéva pe séllo ñemoĩha ára, ohaʼanga raẽ vaʼekue Israel (ipuʼakáva) róga ñembohoky pe arateĩ rehegua léi jave. Pe ñembohoky ipahápe oikóva ohechauka hína pe joavy oĩva umi ñeʼẽmeʼẽ rehegua tavaygua yma guare ha umi sa irundypa irundy su apytépe, Carmelo yvytýpe tata ñeñohẽ ohechauka haguéicha pe joavy oĩva proféta Elías ha Baal profetakuéra apytépe. Pe joavy ojehechauka peteĩ aty rupive, otĩva profesía heʼiháicha peteĩ pyʼaguapy ha jeiko kyhyjeʼỹme rehegua marandu guaʼu rehe, ha pe ambue aty katu ovyʼa profesía heʼiháicha, ha arakaʼeve notĩmoʼãi hikuái.

Egíptopegua Poteĩ Mbohapýva Ára’ẽmbe’y

Ezequiel omombeʼu ambue irundy fécha ojoajúva Egipto rehe, ha mokõi umíva apytégui okorresponde pe ary pateĩhápe oĩ hague hikuái prisionéroramo, ha umi ambue mokõi katu pe ary pakõihápe.

Pe Mbojerepa Ary Pateĩha Año-peguáva

Ha ojehu peteĩha ary pahápe, peteĩha jasy-pe, upe jasy rehegua sietehápe, Ñandejára ñe'ẽ ou chéve he'ívo: Yvypóra ra'y, che amopẽ Faraón, Egipto mburuvicha guasu jyva; ha péina ápe, ndojejokomo'ãi ikuerá hag̃uáicha, noñembojokomo'ãi peteĩ venda reheve oñeñapytĩ hag̃uáicha, imbarete hag̃ua ojoko haguã kysepuku. Ezequiel 30:20, 21.

Ha oiko hína ary pahápe guare, jasypórape mbohapyhápe, jasypeteĩha árape, ou che rendápe Ñandejára ñe’ẽ, he’i hag̃ua: Yvypóra ra’y, eñe’ẽ Faraón, Egipto ruvicha guasu, ha hetaiterei oĩva hendive rehe, ere hag̃ua ichupekuéra: Mávape piko nde jogua nde tuichakuepe? Ezequiel 31:1, 2.

Ñeñapytĩ ary pateĩhápe, kapítulo mbohapypahápe, Egipto ha Faraón jyvakuéra oñemopẽ, ha Babilonia jyvakuéra oñemombarete. Ary pateĩhápe, kapítulo mbohapypa peteĩhápe, ojehechauka Egipto jeʼa ha mbaʼéichapa upéva opoko yvy tuichakuére.

Ary Paha Mokõipa & Jerusalén Ho’a hag̃uápe

Mokõi ára pe ary docehápe ojejuhu Ezequiel mokõipa mokõihápe.

Ha ojehu mba’e oiko, ary paha mokõihápe, jasy paha mokõihápe, jasýpe ára peteĩhápe, Ñandejára ñe’ẽ ou chéve, he’ívo: Yvypóra ra’y, ejapo peteĩ ñembyasy purahéi Faraón, Egipto ruvicha guasúre, ha ere chupe: Nde reiko tetãnguéra rupi león ra’y ramo, ha nde hína peteĩ mbói guasu ramo yguasukuérape; reñesẽ nde ysyrýgui, remoingo vai y rembiapo nde py reheve, ha remongy’a iysyrykuéra. Péicha he’i Ñandejára Jára: Upévare aipysyrõta che redes nde ári heta tavayguakuéra aty reheve; ha ha’ekuéra nerenohẽta che redespe. Ezequiel 32:1–3.

Upéi avei, pe ary pahápe mokõihápe, pe jasýpe ára pahápe, ojehu Ñandejára ñe’ẽ ou chéve he’ívo: Yvypóra ra’y, ejahe’o Egipto aty guasu rehe, ha emombo yvýguýpe chupekuéra, ha chupe, ha umi tetã kuña kuéra herakuãguasúva, yvy rugua gotyo, umi oguejýva pe itakuápe ndive. Ezequiel 32:17, 18.

Faraón ha Heta Guasuetéva

Pe Egipto rehe oñeñe’ẽva capítulo treinta y uno-pe, umi versículo pahápe he’i:

Amboguejy umi tetãnguéra ipyahýi hag̃ua hoʼágui osẽva puahẽ rupi, aity haguére chupe yvyrambyʼápe umi yvykua gotyo oguejýva ndive; ha opa umi yvyramáta Edén pegua, Líbano pegua iporãvéva ha iporavopyréva, opa umi yʼýva, oñembopyʼaguapýta yvy rugua pehẽnguépe. Haʼekuéra avei oguejy hendive yvyrambyʼápe umi kyse puku rupive jejukávandi; ha umi vaʼekue ipoaka, oiko vaʼekue ikuarahyʼã guýpe tetã ambuekuéra apytépe. Mávape piko rejojaha péicha nde reko mimbipápe ha nde tuichakue rehe Edén yvyramátakuéra apytépe? Upéicharamo jepe, reguejýta Edén yvyramátandi yvy rugua pehẽnguépe; reñeno hag̃ua umi ñekytĩʼỹ apytépe, umi kyse puku rupive jejukáva ndive. Kóva hína Faraón ha opa henyhẽmba, heʼi Ñandejára Tupã. Ezequiel 31:16–18.

Kapítulo mbohapypa mokõihápe oĩva Egíptore oñemeʼẽva marandúpe, umi versíkulo paha heʼi jey ha omyesakãve kapítulo mbohapypa peteĩme ojeʼéva, ha oreko avei peteĩ ñeʼẽ paha ojoguáva upe kapítulope oĩvape.

Che amoĩ che kyhyje amoĩ va'ekue umi oikovéva retãme; ha ha'e oñemoĩta umi noñesirkunsidáva apytépe, umi kyse puku rupive jejukapyréndi, Faraón ha opa imultitúd reheve, he'i Ñandejára Tupã. Ezequiel 32:32.

Umi paapyete pokõi ary Mokõi Pa Aty rehegua

Umi ára ojejuhu hag̃ua pe paʼũ de diecisiete años ojehechaukáva capítulo veintinueve-pe ohechauka Nabucodonosor ojeporavo hag̃ua Egipto ári, ha peteĩ paʼũ de cuarenta años oĩha desolación Egipto-pe. Cuarenta orrepresenta peteĩ desierto, ohechaukaséva umi mil años pe yvy opyta hag̃uáicha desolada.

Ahecha yvýre, ha péina oĩ vaʼekue peteĩ mbaʼeʼỹre ha nandi; ahecha yvágape, ha ndorekói vaʼekue tesape. Ahecha yvytykuéra, ha péina oryryipa hikuái, ha opa umi yvytyʼi oñemýi vevúi. Ahecha, ha péina ndaipóri vaʼekue avave yvypóra, ha opa umi guyra yvágapegua ojehechaʼỹma. Ahecha, ha péina pe tenda hiʼupyrã porã vaʼekue oiko chugui peteĩ desiérto, ha opa isiuda kuéra oñehundi Ñandejára renondépe ha ipochy rasy rupive. Ñandejára heʼi péicha: Opaite ko yvy opytáta nandi; upéicharõ jepe, ndajapomoʼãi ipahaitépe opa mbaʼe. Jeremías 4:23–27.

Opakuévo umi irundypa áño Egipto opyta nandi hague, oñemombeʼúva Ezequiel 29-pe, ojehechauka umi iñañáva ñemoingove jey paha ha iñehundi pahaite.

Kyhyje, yvykua ha ñuhã oĩ nde ári, yvy ape ári reiko hag̃uápe. Ha oikóta, okañýva kyhyje ryapúgui hoʼáta yvykuápe; ha osẽva yvykua mbytégui oñemboʼapytĩta ñuhãme: yvate guive ventána kuéra ojepeʼa hag̃ua, ha yvy rapyta kuéra oryryi. Yvy oñembyaiete, yvy oñemondo hag̃uaite, yvy oñemonguʼe mbarete. Yvy ojere ha ou jey okaʼúvaicha peteĩ kaʼu reheguaicha, ha oñemboguata hag̃uáicha peteĩ ógaʼi; ha hembiapo vai ipohyietéta hiʼári; ha hoʼáta, ha ndopuʼãvéimo arakaʼe. Ha oikóta upe árape, Ñandejára okastigata yvategua aty yvate oĩvape, ha yvy ruvicha guasu kuérape yvy ári. Ha oñembyatýta hikuái, tembiapokue oñembyatyháicha yvykuápe, ha oñembotyta kárselpe, ha heta ára rire ojehechaukáta hese kuéra. Isaías 24:17–22.

Ezequiel marandu, oñembojoajúva umi poteĩ arange Egipto rehegua rupive, ohechauka pe yvy arigua dragón pokatu ñehundi paha, oñepyrũtava arateĩ rehegua léi ko’ẽrõitéma oútava ndive ha ojepysótava Egiptoygua iñañáva ñehundi paha peve, pe su ary ipahápe.

Pe testimonio proféticope, pe mymba ha pe proféta japu oguahẽ ipahahápe pe ysyry tatapegua ryepýpe, upéva ohechauka Cristo Jeju Mokõiha; ha pe mbarete dragón rehegua katu, iñehundi pe ysyry tatapegua ryepýpe oiko pe milenio pahápe.

Ha pe mburuvicha guasu ñarõ ojejapyhy, ha hendive pe maranduhára japu ojapóva’ekue hechapyrãmby hendápe, umi rupive ombotavýva umi orresivíva pe ñarõ marca, ha umi omomba’éva ta’ãnga. Ko’ã mokõivéva oñemombo oikovévo peteĩ ysyry tatápe hendyva asúfre reheve. Ha umi hembýva ojejuka pe kyse puku rupive pe oguapýva kavaju ári, pe kyse puku osẽva ijurúgui; ha maymáva guyra ho’úva’o henyhẽ ijoo rehe. Apocalipsis 19:20, 21.

Pe mymba ha pe proféta japu opaha profetikamente Cristo jevy mokõiha jave, ha pe dragón katu ohasa heko paha mil áño rire Cristo jevy mbohapyha jave.

Ha ahecha peteĩ ánhel oguejyha yvágagui, oguerekóva ipope pe yvykua pypuku hag̃uã’ỹva llave ha peteĩ cadena tuicha. Ha ojagarra mbarete pe dragónpe, pe mbói yma guarépe, ha’éva pe Diablo ha Satanás, ha oñapytĩ chupe mil áño; ha omombo chupe pe yvykua pypuku hag̃uã’ỹvape, ha omboty chupe upépe, ha omoĩ hi’ári peteĩ séllo, ani hag̃ua ombotavyve umi tetãnguérape, pe mil áño oñekumpli peve; ha upéi ojeheja va’erã chupe sãso sapy’ami. Apocalipsis 20:1–3.

Ary Onceha ha Mokõiha Ary

Pe arapa’ũ ‘papokõi’ ary pukúva, ojehechaukáva Ezequiel kapítulo mokõipa porundýpe oĩva mokõi arange rupive, oñepyrũ tembiguáiramo ojegueraha hague guive ary pahápe ha opa ary mokõipa pokõihápe. Umi marandu oĩva kapítulo mbohapypa ha mbohapypa peteĩme oñeme’ẽ ary pateĩhápe, ha umi mokõi arange oñemoĩva kapítulo mbohapypa mokõime oñeme’ẽ tembiguáiramo ojegueraha hague guive ary pakõihápe. Pe arapa’ũ papokõi ary pukúva ha oñepyrũva ary pahápe, Jerusalén ñemongora ñepyrũha rupi, hapykuéri ou umi mokõi marandu Egipto rehegua ary pateĩhápe guare, oñemoĩva kapítulo mbohapypa ha mbohapypa peteĩme. Oñondive, umi mokõi marandu ary pateĩhápe guare ohechauka peteĩ marandu oñeme’ẽva arateĩ rehegua léi mboyvemi. Umi ambue mokõi marandu Egipto rehegua, ary pakõihápe guare, oñeme’ẽ Cristo mboyve ary 586-pe Jerusalén oñehundi jave térã upe riremi.

Cristo jeju rehegua marandu oñemoherakuã Pyharepyte Sapukái marandu pehẽngue ramo, ha upe marandu oñemoambue sapukái hatã marandúpe arateĩ rehegua léi oñemoĩ jave. Egipto rehegua mokõi marandu oñemoherakuã arateĩ rehegua léi oñemoĩ mboyve, ha Egipto rehegua mokõi marandu oñemoherakuã upe léi oñemoĩ jave térã upe riremi. Umi marandu oñeme'ẽva peteĩ arýpe voi, Jerusalén ñehundípe oñemohu'ãva ñemongora aja, ha umi ambue mokõi marandu oñeme'ẽva arateĩ rehegua léi oñemoĩ jave ñemomokõi ha'e mokõiha ánhel marandu ra'anga, oĩhápe tapiaite ñemomokõi.

Peteĩ marandu mokõiha akóinte ojehecha rire ouva marandu mbohapyha.

“Kuatia ha ñe’ẽ rupi ñamombeʼu vaʼerã upe marandu, jahechaukávo iñemohenda, ha mbaʼéichapa ojeporu umi profesía ñanegueraháva pe mbohapyha ánhel remimbou peve. Ndaikatúi oĩ mbohapyha pe peteĩha ha mokõihaʼỹre. Koʼã marandu ñameʼẽ vaʼerã ko yvy ape ári oikóva kuérape marandu kuatia rupive, ñemboʼe ha ñeʼẽmondo rupive, jahechaukávo profesía rembiasakue rape rupi umi mbaʼe oikómava ha umi oikótava.” Selected Messages, aranduka 2, 104, 105.

Pe marandu mbohapyhápe oñemboty pe grásia ára rokẽ. Tetãvore Joapykuérape g̃uarã, grásia ára opa oñemoĩvo pe arateĩ rehegua léi, ha yvórape g̃uarã grásia ára opa Michael oñembo'ývo. Umi mokõive okẽ oñembotýva ohechauka peteĩ marandu mbohapyha, ha upe marandu mboyve oĩ tapiaite pe marandu mokõiha, ha'éva tapiaite peteĩ marandu mokõi pehẽngue oguerekóva.

Ánhel mokõiha ñemombarete oiko oñembojoajúvo hese Pyharepyte Sapukái marandu. Umi mokõi marandu oñemoherakuãva yvyporakuéra rehe, ojehechaukaháicha umi ñeʼẽ Ezequiel omoherakuãvaʼekue Egipto rehe rupive kapítulo mbohapypa ha mbohapypa peteĩme, ohechauka arakaʼépa Pyharepyte Sapukái marandu oñembojoaju ánhel mokõiha ndive, ha umi mokõi marandu kapítulo mbohapypa mokõimegua ohechauka ánhel mbohapyha ñemombarete sapukái hatãme.

Ezequiel mba'ejerekuéra, yvypóra rembiasakuéra joaju ha jehe'a apañuãi rehegua, ohechauka pe ñemomarandu paha opa yvypórape g̃uarã, ha'éva pe ángel mbohapyha ñemomarandu, ha pe ángel mbohapyha ha'e pe ángel peteĩha ha pe mokõiha ñemomarandukuéra joaju. Arateĩ rehegua léi mboyvegua Pyharepyte Sapukái ha arateĩ rehegua léi riregua sapukái hatã oñemoha'anga Ezequiel arange irundy rupive, oĩva umi ‘papokõi’ ary ryepýpe, kapítulo mokõipa porundy arange alfa ha omega apytépe, ojoajúva Daniel kapítulo pateĩ versíkulo irundypápe oĩva tembiasakue ñemimby ndive, ojehechaukaháicha upe kapítulo voi versíkulo pateĩ guive papoteĩ peve.

Daniel kapítulo diez-pe, Daniel, Ezequielicha avei, oñembojurupy. Daniel jurupy’ỹ oiko mbohapy pokatu mbytépe; peteĩha ha mbohapyha pokatu ou va’ekue ánhel Gabriel-gui ha mbytegua pokatu niko Cristo pokatu. Daniel, Pedroicha avei Cesarea-Filipo ha kurusu apytépe, oĩ mbytépe. Mbytépe Pedro ohecha Cristo oñemomba’eguasúva, Daniel avei ohecha haguéicha kapítulo diez-pe. Mbohapy ánhel apytépe pe oĩva mokõiha hína pe marandu mokõiha, ha’eva mokõi marandu joaju.

Árape 5ha Jasy 4ha ha 1844

Ezequiel aranduka kapítulo peteĩme, versíkulo peteĩ ha mokõime, Ezequiel oĩ jasy irundyha ára pohápe, ha upéva ojokupyty 1844-pe jasy pokõiha rehegua ñemongu'e mbyte ndive. Ezequiel oĩ 1844-pe jasyrundy 19 ha jasypa 22 mbyteitépe, oĩ haguéicha avei Samuel Snow, 1844-pe Pyharepyte Sapukái maranduhára, oikuaaukárõ guare Boston-pe pe marandu rehegua hembikuaa hesakã porã ñepyrũ, 93 ára jasyrundy 19 rire ha 93 ára pe okẽ oñemboty mboyve 1844 jasypa 22-pe. Samuel Snow oĩ Boston-pe 1844 jasypokõi 21-pe, jasy pokõiha rehegua ñemongu'e mbyteitépe, oikuaa'ỹre marandupy rekópe oñembo'yha Pedro ndive Ñemoambue Yvytýpe, Ezequiel ndive Jubiléo jere papokõiha ary mbohapypahápe ha Daniel rehe ojepoko mokõiha jey haguépe, kapítulo 10-pegua itangecha rehegua techauka aja.

Tiro

Oñemboyke mboyve jey hag̃ua Ezequiel remimbohapy mbohapyha Jerusalén rehegua ára ñemombe’úpe, tekotevẽ raẽ jahechakuaa pe peteĩ ára oñekuaauka va’ekue Tiro rehe.

Ha oiko arýpe, áño peteĩha árape pe jasypegua, ou che rendápe Ñandejára ñe'ẽ he'ívo: Kuimba'e ra'y, Tiro he'i rupi Jerusalén rehe: “Aha, oñembyai pe tavusu retã nguéra rokẽva; oñemoambue che gotyo; che amyenyhẽta ko'ág̃a, ha'e oñemombyai rire”, upévare péicha he'i Ñandejára Jára: “Ma'ẽ, che aime nde rehe, Tiro, ha ajapóta heta tetã opu'ã ne rehe, yguasu omopu'ãháicha ijy rembe'y kuéra. Ha ha'ekuéra ohundíta Tiro murálla kuéra ha ombyaíta itorrekue; avei aipe'áta chugui yvy ku'i, ha ajapóta ichupe ita guasu ape ári guáicha. Oikóta pira ñuhã mosehague ramo yguasu mbytepe; che añe'ẽgui péicha, he'i Ñandejára Jára; ha oikóta tetã nguéra mba'erã. Ha itajyra kuéra oĩva ñúme ojejukáta kyse puku rupive; ha oikuaáta hikuái che ha'eha Ñandejára. Pórke péicha he'i Ñandejára Jára: Ma'ẽ, aguerúta Tiro ári Nabucodonosor, Babilonia mburuvicha guasu, mburuvicha guasu kuéra ruvicha, yvate gotyogua, kavaju ndive, karéta ñorãirõrã ndive, kavaju arigua ñorãirõhára ndive, atykuéra ndive, ha heta tavayguakuéra ndive.”

Haʼe ojukáta nde rajykuérape ñu rupi kysepukúpe; ha omopuʼãta nderehe peteĩ mbareteha, ha omyatyrõta yvyty peteĩva nderehe, ha ohupíta escúdo nderehe. Ha omoĩta nde murallakuéra rehe ñorairõ rembiporu, ha imachápe ombyaíta nde tórrekuéra. Heta hag̃ua ikavaju kuéra, yvytimboʼo oúva chuguikuéra ndejahoʼíta; nde murallakuéra oryrýta kavaju arigua kuéra, rueda kuéra ha kárro ñorairõgua ryapúpe, oike vove nde rokẽnguéra rupi, ojeikeháicha táva ojepeʼa hag̃ua ipareha. Ikavaju kuéra pyapẽ nguéra rehe opyrũmbáta nde kállekuéra; nde tavayguakuérape ojukáta kysepukúpe, ha nde pyta mbarete kuéra hoʼáta yvýpe. Haʼekuéra ogueraháta nde mbaʼereta ñemonda ramo, ha nde ñemuharãkuéra ojapóta mbaʼe ojeity hag̃ua; ha ombyaíta nde murallakuéra, ha ohundíta nde róga porãnguéra; ha omoĩta nde itakuéra, nde yvyrakuéra ha nde yvytimboʼo y mbytépe. Ha che ambopaháta nde purahéi ryapu; nde árpa kuéra pu ndaijehumoʼãvéima. Ha rojapóta ndéve ita apéicha; reikóta peteĩ tenda pira ñuhã mosarambi hag̃ua ári; ndojejapomoʼãvéi nderehe mbaʼeve pyahu: che, Ñandejára, haʼe hag̃ua amombeʼu, heʼi Ñandejára Tupã.

Péicha he'i Ñandejára Tupã Tírope: Ndopapaýine piko umi ypa'ũ nde ho'árõ guare ryapu rehe, umi ojeherívape osapukáirõ, ha jejuka ojejapórõ nde mbytépe? Upéi opa umi mburuvicha guasu yguasu rehegua oguejýta hoguapýgui, oipe'áta ijao kuéra, ha omondóta ijao mbovyvõmbyre; oñemondekuéta kyhyjepýpe; oguapýta yvýpe, oryrýita opa ára, ha ipy'aroryry hag̃ua nde rehe. Ha opurahéita nderehe peteĩ ñeñembyasy, ha he'íta ndéve: Mba'éicha piko reñehundi, nde reiko haguépe umi para rupive oguatáva, pe táva herakuã guasu, imbarete va'ekue yguasúpe, ha'e ha umi oikóva ipype, omboja hag̃ua kyhyje opa umi upépe oikóvare! Ko'ág̃a umi ypa'ũ oryrýta nde ho'a hag̃ua ára; heẽ, umi ypa'ũ oĩva yguasúpe ojepy'apýta nde rejeho vove. Péicha he'i Ñandejára Tupã: Aikóta ajapo ndéve peteĩ táva ojeheja reívaicha, umi távakuéra ndaijapýivape guáicha; aguerúta nde ári y pypuku, ha y guasu neñuãmbáta; ha agueraha ndéve oguejýva yvykua pýpe ndive, umi yma guare tavayguakuéra ndive, ha romoĩta yvy pypukukue gotyo, umi tenda yma guive ojeheja reívarépe, umi oguejýva yvykua pýpe ndive, ani hag̃ua reiko avavépe; ha amoĩta mimbipa yvy oikovévape. Rojapóta peteĩ mba'e mondýi hag̃ua, ha ndaiporimo'ãvéi; jepe ojeheka nderehe, araka'eve nderejuhuvéimo'ãi, he'i Ñandejára Tupã. Ezequiel 26:1–21.

Tiro marandu oñemoherakuã Jerusalén oñehundívo upe áñope, ha upéva orrepresenta pe sexto rréino ñembyai marandu’ípe oñeprofetisáva Biblia-pe, pe arapokõindy léi pya’e oútavape. Pe arapokõindy léipe, Estados Unidos (Tiro) ovy’a profétikamente oity haguére Jerusalén, upe Sister White ohechauka hag̃ua pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodicea-pegua, upe Ezequiel ohenóiva “tetãygua rokẽnguéra”. Tiro he’i Jerusalén “va’ekue” tetãygua rokẽnguéra, ára hasámava ñe’ẽme. Peteĩ “rokẽ” ha’e peteĩ iglesia profétikamente.

Ha ha’e okyhyje, ha he’i: Mba’eichaitépa kyhyje hag̃ua ko tenda! Kóva ndaha’éi ambue mba’e, Tupã róga añoite ha kóva hína yvága rokẽ. Upéi Jacob opu’ã pyhareve voi, ojapyhy pe ita omoĩ va’ekue iñakãrapu’ãrã, omopu’ã yvyratãicha peteĩ mandu’arãramo, ha oñohẽ aséite hese ñandy pe iñakã ári. Ha ombohéra upe tenda Bétel; ha upe táva réra yma guare va’ekue Luz. Génesis 28:17–19.

Pe ñe'ẽ “Bethel” he'ise Tupã róga, ha Tiro ovy'a ojopy haguére Laodiceapegua Ára Pokõiha Adventísta Tupãope omoneĩ hag̃ua kuarahy ñemomba'eguasu ñemoĩ mbaretépe. Ha katu, jepémo umi kuarahy ñemomba'eguasu omoĩva mbaretépe oguerovy'a upéva jejavýpe, Tupã he'i Ezequiel rupive: “Che añemoĩ nde rehe, Tiro, ha amopu'ãta heta tetã nde rehe, yguasu omopu'ãháicha umi y apeno. Ha ha'ekuéra ohundíta Tiro tapiakuéra ha oitypáta itorrekuéra.”

“Táiro murálla” ohechauka Táiro ñangarekorã. Peteĩ “murálla” ha’e umi Diez Mandamientos ra’anga hag̃ua.

“Ko proféta ko’ápe omombe’u peteĩ pueblope, peteĩ ára opavave ojeiha hína añetegua ha tekojoja-gui, oheka hag̃uáicha omyatyjey hag̃ua umi principio ha’éva Ñandejára rréino pyenda. Ha’ekuéra hína umi omyatyrõva pe pa’ũ ojejapova’ekue Ñandejára léipe—pe murálla Ha’e omoĩva’ekue Iporavopyréva jerére ñangarekorã, ha iñe’ẽmondo tekojoja, añetegua ha ipotĩva rehegua ñe’ẽrenduva’erã hag̃ua chupekuéra py’aguapy hag̃ua tapiaite.” Profetas y Reyes, 677.

Ñandejára léi haʼe peteĩ tápia oporomoʼãva, hákatu umi tápia, oñeñeʼẽvo hesekuéra hetávaramo, ohechauka umi mokõi prinsípio ‘omoʼã vaʼekue’ ha omoheñói vaʼekue Tyrus rekoporã ha iñakãrapuʼã; Tyrus haʼe Tetãvore Joapykuéra ratĩ Republikáno rechaukaha.

“‘Ha oguereko mokõi hakã ovecha ra’y-icha.’ Umi hakã ovecha ra’y-icha ohechauka mitãrusu reko, teko marangatu ha py’aguapy, ha upéicha porãite ohechauka Tetã Joaju reko, oñepresentáramo maranduhárape ‘osẽvo’ ary 1798-pe. Umi exiliado cristiano tenonde ypy guive okañýva’ekue Amérikape ha ohekáva’ekue peteĩ tenda guasu mburuvicha guasu ñembopohýi ha pa’ikuéra ndorojoguáiva rovái guive, heta oĩva’ekue odesidíva omopyenda hag̃ua peteĩ gobierno pyenda tuicháva ári, teko sãsõ civil ha religioso rehe. Ijehechakuaa oguahẽ tenda pe Declaración de Independencia-pe, omoĩva tenonderã pe añetegua guasu ‘opa yvypóra ojejapoha joja hag̃uáicha’ ha oñeme’ẽha chupekuéra pe derecho ndaikatúiva ojeipe’a hag̃ua ‘tekove, sãsõ, ha vy’apavẽ rekávo.’ Ha pe Constitución oasegura tavayguakuérape pe derecho ogoverna hag̃ua ijehegui, omohendávo umi representante tavayguakuéra poravopyre omboaje ha omotenonde hag̃ua umi léi. Avei oñeme’ẽ va’ekue jerovia rehegua sãsõ, opa kuimba’e oñepermitívo omomba’e guasu hag̃ua Tupãme hekoarandu he’iháicha. Republicanismo ha Protestantismo oiko tetã pyenda ypykuéra ramo. Ko’ã principio ha’e pe iñemimby ipokatu ha iporãve hag̃ua. Umi oñembopohýi ha oñemomirĩva opa Christendom rupi oma’ẽ ko yvýre py’aguapy ha jeroviápe. Hetaiterei ojeporeka ijyvy rembe’ýre, ha Tetã Joaju opu’ã peteĩ tenda pe yvy arigua tetãnguéra imbaretevéva apytépe. …

“Pe símbolo ra’anga rehegua ovecha ra’yicha hatĩ ha mbói ryapu ohechauka peteĩ joavy hesakãitereíva pe tetã péicha ojehechaukávape, he’íva ha ojapóva apytépe. Pe tetã ‘ñe’ẽ’ niko he’ise umi tembiapo ojapóva hembiapoukapy ha tekombojojaha renda poguýpe oĩva. Umi tembiapo rupive ombotovéta umi principio liberal ha py’aguapýva ha’e omoĩ va’ekue ipolítica pyenda ramo. Pe marandu he’íva oñe’ẽtaha ‘mbóiicha’ ha oguerekotaha ‘opaite pe mbarete mymbaguasu peteĩha rehegua’ hesakã porã oikuaauka pe okakuaátaha pe añete’ỹre ojehechakuaa’ỹ ha jejopy vai espíritu ojehechaukava’ekue umi tetã ojehechaukáva mbói ha mymbaguasu jaguarete-icha rupive. Ha pe ñe’ẽ he’íva pe mymbaguasu mokõi hatĩva ‘omboguapy yvy ha umi upépe oikóva toñesũ mymbaguasu peteĩha renondépe’ ohechauka pe ko tetã poguýpe oĩtaha omoañetévo peteĩ ñemboaje, ha upéva ha’étaha peteĩ ñemomba’e rembiapo papado rehe.”

“Koichagua rembiapo oñemoĩta hag̃ua directamente ojoavy hag̃ua ko gobierno rembiapokue reheguágui, umi institución libre rekogua espíritu rehe, Declaración de Independencia ñe’ẽporã ha ijojaha’ỹva he’íva rehe, ha Constitución rehe avei. Tetã moñepyrũhára kuéra arandu hag̃uáicha oñeha’ã vaʼekue oñangareko hag̃ua ani hag̃ua iglesia oiporu poder secular, ha upéva ogueru hag̃uáicha inevitablemente—intolerancia ha persecución. Constitución he’i ‘Congreso ndojapomo’ãiha mba’eveichagua léi omopyendáva peteĩ religión, térã ojokóva ijeheguiete jejapo,’ ha avei ‘araka’eve ndojejeruréimo’ãiha prueba religiosa mba’eveichagua tembiaporã térã cargo público-pe guarã Estados Unidos poguýpe.’ Mba’éicha añoite, ko’ã ñangareko ñane retã libertad rehegua oñembyai hag̃uáicha hesakã porã, ikatúta peteĩ observancia religiosa oñembojere autoridad civil rupive. Péro koichagua tembiapo joavyetereiha ndaha’éi tuichavéva pe símbolo ohechaukahágui. Ha’e pe mymba oguerekóva hatĩ ovecha-icha—ijapoukapy rupive potĩ, ipy’aguapy ha ndojapói vai hag̃uáicha—ha oñe’ẽ dragón-icha.” The Great Controversy, 441, 442.

Tetã peteĩ reko tee Estados Unidos pegua ojehechauka Declaración de Independencia ha Constitución rupive, umíva ohechaukáva, peteĩteĩ ijojaha’ỹre, Protestantismo ha Republicanismo. Umi “murálla” ñangareko ha py’aguapy rehegua ha’e Republicanismo ha Protestantismo, ha pe léi domingo guýpe oñembyaipa umi mokõive principio Declaración de Independencia ha Constitución pegua; Nebucodonosor niko “omoĩta ne murálla rehe iñorairõha rembiapokue, ha hacha-kuéra rupive ombyaíta ne tórrekuéra.”

Arateĩ rehegua léi oñemoĩ vove, opa umi “tórre” oñemongu'ipa, ha peteĩ tórre ha'e peteĩ tupão rechaukaha, ha pe temimo'ã upe tupão orekóva ipyendarã ojehechauka yvypóra ñeha'ã rupi oñepysyrõ hag̃ua ijehe voi. Nimrod, pe ñepu'ãhára guasu, ha itórre rehe oñeñe'ẽvo, Profetakuéra ha Mburuvicha Guasukuéra arandukápe ojeikuaauka ñandéve: “Pe tórre ñemopu'ã oñemohu'ãma rire peteĩ pehẽnguépe, umi omopu'ãva oiporu peteĩ ipehẽngue hógaramo; ambue kotykuéra katu, oñemohendáva tembiporu porãite reheve ha oñembojegua porãitéva, oñemoĩ ita'angakuérape g̃uarã. Umi tapicha ovy'a hembiapo osẽ porã haguére, omomba'eguasu umi tupã pláta ha órogui ojejapóvape, ha oñemoĩ yvága ha yvy Ruvicha rehe.” Arateĩ rehegua léi oñemoĩ vove, Tyrus ovy'a Jerusalem ojeity haguére, hákatu tetã jerovia ñemboyke rapykuéri ou tetã ñehundi, ha upérõ yvate gotyogua mburuvicha guasu oitýta Tetãvore Joapykuéra murallakuéra ha itórrekuéra.

Ñañepyrũta ñamyesakãvo Jerusalén rehegua poteĩ ára Ezequiel-pe pe artículo oúvape.