Jajapyhývo pe tembiasakue kañymby ñemoarandúpe, jahechaukáta mokõive pehẽngue profétika hyepypegua ha okápeguáva, koʼág̃a oñentendéva ojuehe ojueheguaha pe tembiasakue ndive “pe ára paha guive” pe versíkulo cuarenta-pe guive pe léi domingo peve pe versíkulo cuarenta y uno-pe. Pe pehẽngue hyepypegua upe tembiasakue profétikape ojehechauka Apocalipsis arandukápe, capítulo once, versíkulo once-pe. Pe pehẽngue okápeguáva ojehechauka Daniel arandukápe, capítulo once, versíkulo once-pe. Pe pehẽngue okápeguáva Daniel once-gua—versíkulo once og̃uahẽ tembiasakuépe ary 2014-pe, ha pe pehẽngue hyepypegua Apocalipsis once-gua—versíkulo once og̃uahẽ tembiasakuépe diciembre 31, 2023-pe. Pe pehẽngue okápeguáva orrepresenta pe mymba yvypegua ratĩ republicano, ha pe pehẽngue hyepypegua orrepresenta pe mymba yvypegua ratĩ protestante.
Tetã peteĩ rekojoja hag̃ua Estados Unidos
Pe lívro de Apocalipsis omombe’u peteĩ tetã principal oĩha umi ára pahápe ramo jehupytyrã. Upe tetã ha’e pe mymba yvy rehegua ombojepokuaáva opaite yvóra tomomba’e pe mymba papal para rehegua. Pe lívro de Apocalipsis omombe’u peteĩ tetã principal, peteĩ joajuha diez tetã rehegua ha peteĩ tupao japuha. Pe tetã ha’e Estados Unidos, pe mymba yvy rehegua kapítulo trece pegua; pe tupao japuha ha’e pe mymba para rehegua kapítulo trece pegua; ha pe joajuha bíblico aña rehegua diez mburuvicha guasu rehegua ha’e Naciones Unidas. Umi mbohapy mbarete, ojehechaukáva dragón, mymba ha proféta japu ramo Apocalipsis dieciséis-pe, ogueraha ko yvy Armagedón-pe.
Oñeñemombe’u peteĩteĩva rehe Daniel 11-pe, umi versíkulo 40 guive 45 peve, upépe pe tupao japu oguahẽ ipahápe umi y rembe’ýi apytépe ha pe yvyty marangatu hechapyrãva renondépe, versíkulo 45-pe, upéva yvy rehegua tenda rupi ojoja Apocalipsis pegua Armagedón ndive. Pe versíkulo 40 oñepyrũ ary 1798-pe, pe mymba guasu y guive osẽva, ha’éva pe tupao japu, ojapyhy jave peteĩ herida omano hag̃uáicha, ha pe jehasa’ẽ opa upe mymba guasu y guive osẽva oikove jey vaekue rehe, ha’éva pe kuña rekovéva vai Apocalipsis 17 pegua, omanóva mokõihápe; upéicha pe jehasa’ẽ opa upe oñepyrũ haguépe voi. Tetã tenondegua mokõivévape, Apocalipsis ha Daniel kuatiápe, ha’e Estados Unidos, pe mymba guasu yvy guive osẽva Apocalipsis 13 pegua, pe ñemoĩ hag̃ua ñemboyke rehegua kapítulope. Pe mymba guasu yvy guive osẽva ha’e avei pe maranduhára japu Apocalipsis 16-pe, ha Daniel 11, versíkulo 40-pe, ha’e umi kárro ñorairõrã, umi mba’yrumýi ha umi kavaju arigua kuéra.
Mbyte añetegua ndaha’éi añetegua hag̃uaichaite hag̃uáicha hag̃ua hag̃uáicha،
Tetã oñeñe’ẽva mokõive, Daniel ha Apocalipsis-pe ára pahápe, ha’e Estados Unidos, ha Daniel capítulo once oñepyrũ ohechauka hag̃ua hesakã porã upe tetã mburuvicha guasu paha. Ko añetegua ha’e peteĩ mba’e oĩmava Biblia-pe añetehápe, upéva Adventista del Séptimo Día Laodiceagua kuéra omboykéva okañy hag̃ua peteĩ añetegua mbyte guýpe. Pe añetegua mbyte okañy hag̃ua hikuái ko mba’épe ha’e ikuerái oñemoĩ hag̃ua peteĩ ñe’ẽme’ẽme: ha’eha Estados Unidos pe mymba yvy rehegua Apocalipsis capítulo trece-pe ha avei proféta japu capítulo dieciséis-pe; upéicharamo jepe, ndohechaséi hikuái Donald Trump ha’eha peteĩ tema tenondegua profecía bíblica-pe ára pahápe. Ñandejára araka’eve ndojepokói ambue hag̃uáicha, ha ha’e oñemboja ramo guare Egipto rehe, Faraón ha’e peteĩ tema tenondegua tembiasakue profético-pe; upéi Babilonia ndive, Nabucodonosor ha Belsasar oñembohéra. Ciro oñembohéra. Darío oñembohéra. Biblia ohechauka porã pe mburuvicha paha mymba yvy rehegua rehegua, ha ndaha’éi peteĩ ñe’ẽmbyky rei. Adventismo oikuaa mávapa Estados Unidos, profecía ára paha rehegua-pe, péro ndaikatúi ohecha Ñandejára oñe’ẽha mokõivévare, pe tetã ha pe iñakãrapu’ãva, opaite escenario profético-pe, ha opa umi tembiasakue marangatu yma guare omyesakã ára pahápe guarã.
Mimbi’u pe Tembihecha Pahápe
Donald Trump ha’e pe mba’e peteĩha ojehechaukáva Daniel pe jehecha pahaitepe, ha’éva opaite jehecha profétikova hu’ã, ndaha’éi año Daniel kuatiañe’ẽme añónte, síno opaite Biblia-pe.
Pe ñe’ẽmbyrã marandu pyahu paha guive tembiasakue maranduháragua Tupã Ñe’ẽ ryepýpe ha’e Donald Trump. Ha’e pe ta’anga techaukaha ohechakuaáva pyporekuéra marandu pyahu paha okapeguáva ára pahápe guare rembiasakue ñemiguáva, versíkulo cuarenta pegua. Ha’e avei pe joajuha ohechakuaáva ha omopyendáva pe línea hyepypegua cien cuarenta y cuatro mil pegua. Pe cien cuarenta y cuatro mil ha’e pe hatĩ protestánte pe mymba yvýpe oĩvare, Apocalipsis trece-pe, ha Donald Trump ohechauka pe hatĩ republicano pe mymba peteĩchaguápe. Pe mymba ha’e Tetã peteĩ rekojojaha Tetã Unidos pegua, ojehechaukaháicha pe gobierno republicano constitucional rupive, oñepyrũrõ guare omoĩ peteĩ ñemboja’o mokõi hatĩ apytépe, ha ipahápe ombojoaju umi hatĩ peteĩ ta’angápe pe mymba mar pegua papal rehegua.
Hermana White ohechauka jey jey Daniel kapítulo mbohapy pe ta’ãnga óro guigua oñemohenda hag̃ua umi ára paha pegua léi domingo rehe; upévare, máva piko ojehechauka Nabucodonosor rupive? Adventismo nde’íta ndéve ha’eha Tetã peteĩ reko Amérika-pegua, yvy mymba marã rehegua Apocalipsis kapítulo trece-pegua, ha upéva he’ise ojehechakuaa hag̃ua Babiloniaha pe omombo va’ekue tata ryepýpe Sadrac, Mesac ha Abed-nego-pe. Nabucodonosor voi niko la Biblia ohechauka pe orekóva responsabilidad pe léi domingo jave, upévare, máva piko Nabucodonosor, nda’éiramo pe mburuvicha guasu oguerekóva ñangareko pe léi domingo ag̃aite oútavape?
Mbohapy
Daniel rembipe paha, ha’éva pe visión ysyry Hiddekel rehegua, oñemboja’o mbohapy capítulo-pe, ha peteĩteĩ ojoaju porã pe mbohapy ánhel Apocalipsis catorce pegua rekóre. Umi mbohapy capítulo ohechauka pe ánhel peteĩha, mokõiha ha mbohapyha, ha avei ohechauka Daniel marandu paha. Iñepyrũrã marandu capítulo peteĩ pegua avei ohechauka pe mbohapy ánhel Apocalipsis catorce pegua, ha upéicha rupi pe firma Alpha ha Omega oñemoĩ capítulo peteĩ ári ha pe visión ysyry Hiddekel rehegua ári.
Daniel paha pahague jehecha oĩ va’ekue oñemopyenda pe ñe’ẽ hebreo “añetegua” rehe, ojejapóva pe peteĩha, pahaapyha ha ipahaitéva ha mokõipa mokõiha letra alfabeto hebreopegua reheve. Pe kapítulo diez ohechauka Daniel-pe peteĩ temimbo’e marandu’i rehegua ramo, oñemoambuéva peteĩ Laodiceagua guive peteĩ Filadelfiagua pe ára mokõipa mokõihape. Upéi Daniel oñemombarete ikatu hag̃uáicha ontende pe arandupy okakuaáva ojeipe’ámava pe capítulo doce-pe oñerrepresentáva. Pe kapítulo peteĩha ha ipahaitéva pe jehecháramo ohechauka Daniel-pe peteĩ símbolo ramo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ha’ekuérahína marandu’i rehegua temimbo’e añetéva.
“Tau mbaʼeichaitépa yvypóra iñakãrapuʼã arandúpe, ani hag̃ua ni peteĩ sapyʼami opensa noikotevẽiha peteĩ jeheka pypuku ha tapiaitegua Ñandejára Ñeʼẽme tesape tuichavéva rehe. Ore, peteĩ tetãyguáicha, ñañehenói peteĩteĩva hag̃ua ñemoarandu hag̃ua marandupykue rehe.” Testimonies, volume 5, 708.
Pe kápite peteĩha omombe’u umi añetegua peteĩchagua visión ysy Hiddekel pegua rehegua, ha visión ysy Hiddekel pegua kápite peteĩha omombe’u avei pe añetegua peteĩchagua iñapytĩha ha ipahague kápite rehe. Daniel kuatia oguereko Alpha ha Omega réra ñemoĩ, pórke kápite peteĩha ohechauka pe mbohapy jeporavo rupive jeha’ã rehegua marandu porã opa’ỹvape g̃uarã, ha upéicha avei ojapo kápite doce. Upéi, umi mbohapy kápite apytépe omoheñóiva Daniel visión paha, pe kápite peteĩha ha’e pe alpha ha pe kápite mbohapyha ha’e pe omega. Kóva oñemohenda porã Daniel jeha’ã peteĩha rehe, mba’e tembi’uipa okarútava rehe, ha hi’arive ijeha’ã mbohapyha ha paha, oñehusgárõ guare chupe Nabucodonosor renondépe mbohapy ary rire. Daniel peteĩha alpha jeha’ã ha’eva’ekue pe tembiapo rape Tembiasa Marangatu ñehesa’ỹijópe g̃uarã rehe, oñetehápe ojehechaukáva karu hag̃ua Babilonia rembi’u térã ka’avo añoite rembi’u.
Daniel jerovia hag̃ua tapiaite pe metodología “línea ári línea” rehe ohejákuri chupe ojehechakuaa hag̃ua “opa mba’épe arandu ha kuaapy rehegua, mburuvicha guasu oporandúrõ guare hesekuéra, ojuhu chupekuéra pa jey iporãveha opa umi paje apoha ha mbyja rechakuaahárape oĩvagui opa hekopegua rupi.” Omega capítulo doce-pe, umi arandu hína umi oikũmbyva opa mba’e arandu rehegua, ha ko’ãva hetave oñemoĩ hag̃ua marandu profético Ñe’ẽ ojepe’árõ guare. Capítulo doce ha’e pe omega capítulo peteĩme guarã, ha avei ha’e pe omega capítulo diez-pe guarã, pe alfa pe visión Hiddekel rehegua. Upe alfa capítulo diez-pe, Daniel oñemohenda pe experiencia espiritual-pe, ojoajúvo umi arandu oñemohendáva experiencia intelectual-pe capítulo doce-pe. Capítulo peteĩ omomba’eguasu peteĩhaite hag̃ua pe metodología estudio bíblico rehegua hína pe ohejáva estudiante de profecía-pe oñemohenda hag̃ua añetegua rehe espiritual ha intelectual háicha, ikatu hag̃uáicha oñeseñála.
Ohechaukáva umi temimbo’e añetegua marandu’ypy rehegua ára pahápe, Daniel ha umi mbohapy kuimba’e jerovia mbareteva’e ha’e hikuái umi arandúva, ndaha’éi añónte oikuaáva pe arandu oñembotuicháva oñeipe’áva ñembotypyréguia ára paha jave ary 1989-pe, ha katu avei oikuaa hikuái pe arandu ñembotuichaveha 9/11-pe. Ipahápe, oikuaa hikuái pe arandu oñembotuicháva oñeipe’áva ñembotypyréguia 31 jasypakõi, 2023-pe.
Ojeporekóvo Tupã mba’eprofétiko resape, ha’ekuéra oñemoambue pe movimiento Adventista del Séptimo Día Laodiceagua-gui, pe cien cuarenta y cuatro mil rehegua, pe movimiento Filadelfiagua cien cuarenta y cuatro mil reheguápe. Pe ñemoambue oikóvo, ha’ekuéra ojepe’a umi okañýva’ekue pe visión del looking glass-gui.
Marandu Yvypóra Ñemoĩ Mbaretépe hag̃ua hag̃ua hag̃ua Ñandejára rehe
Kapítulo diez ha doce oñe’ẽ umi cien cuarenta y cuatro mil rehe, ha’ekuéra rupi hína pe peteĩha ha pe mbohapyha tape pe añetegua ñemohendápe. Oñemombaretéma rire pe experiencia hyepýpegua pe visión espejo rehegua capítulo diez-pe, ha upekuévo oñehesape’ávo chupekuéra pe entendimiento ndojepe’áiva gueteri Daniel doce rehegua, ha’ekuéra oikuaaukava’erã pe marandu ñande yvyporakuéra ñemopu’ã rehegua. Pe marandu ñande yvyporakuéra ñemopu’ã rehegua ojehechauka Daniel ha Apocalipsis kuatiakuérape, ha pe marandu ñemopu’ã rehegua oñemoĩ pe marco proféticope umi reino profecía bíblica rehegua, oñemohendáva Daniel-pe. Pe símbolo profético pe testimonio ñande yvyporakuéra ñemopu’ã rehegua libro de Daniel ryepýpe oñerrepresenta hag̃ua hekopete capítulo once-pe. Capítulo once ha’e peteĩ tembiasakue oñepyrũva Babilonia paha guive ha Medo-kuéra ha Persia-guakuéra ñepyrũme. Upévare oñepyrũ Babilonia herida mortal guive, upéva ohechauka hag̃ua pe papado herida mortal ary 1798-pe. Pe papado herida mortal ojepohano jey vove pe ley dominical oúva pya’évape, ha’e oiko pe akãramo pe mbohapy joaju guasu dragón, mymba ha profeta japu apytépe. Upérõ ha’e pe kuña ojupíva pe mymba ári Apocalipsis diecisiete-pe, ha upe kuña renondépe ojehai Babilonia Guasu. Pe ley dominical oúva pya’évape ojepohano jey pe herida mortal mokõive Babilonia ha papado rehegua.
Pe yvypóra ojehechaukáva Babilonia guive pe mundo paha peve ha’e pe marco oguerekóva Daniel aranduka, ha kapítulo onceha ha’e pe marandu profético okapeguáva omombe’úva upe yvypóra pu’aka’ẽre guare ára pahápe. Upe testimonio pu’aka’ẽ rehegua ojejuhúva kapítulo oncehápe ojoaju ha oĩ kapítulo pehẽngue paha seis versículope. Umi seis versículo pahaguéva ha’e pe marandu yvypóra pu’aka’ẽ rehegua, ha umi seis versículo pahaguéva ojehechauka ha oĩ pe tembiasakue ñemiguápe versículo cuarenta-pe. Péicha ojejapo aja, Daniel aranduka oñemboguejy peteĩ kapítulope, upéi upéva oñemboguejy seis versículo-pe upe kapítulopegua, ha upéi upéva avei oñemboguejy pe tembiasakue ñemiguápe pe versículo peteĩva mbyte paha rehe.
Pe kapítulo onceha rehechauka pe letra pahaapyha, oĩva mboyveha pe peteĩha ha hapykueha pe pahaite pe alfabeto hebreopegua, ha pe peteĩha ha pe pahaite akóinte peteĩcha. Pe kapítulo peteĩha ohechauka umi arandu ojeipe’aha umi vyroiguágui pe visión “looking glass”pe, ha pe kapítulo pahaite ohechauka umi arandu ojeipe’aha umi vyroiguágui pe “unsealing”pe. Pe inspiración ome’ẽ ñandéve marandu pe sellado umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ha’eha peteĩ “ñemopyenda añeteguápe, arandukuaa ha espiritualmente mokõivéva rupive.” Pe kapítulo diez ohechauka pe sellado umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua pe aspecto espiritualpe, ha pe kapítulo doce ohechauka pe aspecto intelectual. Pe kapítulo diez ohechauka mbohapy jepoko ha mbohapy joaju yvagapegua ndive. Pe kapítulo doce ohechauka peteĩ mopotĩrã mbohapýpe guará umi arandúvape g̃uarã, ojejapóva pe añetegua profético intelectual okakuaávo, ko’ã ñe’ẽ rupive: “purified, made white and tried.” Oĩháicha pe kapítulo diezpe mokõi símbolo mbohapýgui, pe mbohapy jepoko ha mbohapy jejuhu yvagapegua reheve; upéicha avei pe kapítulo doce oguereko pe proceso de prueba mbohapy pasopegua, ha avei, mbohapy profecía de tiempo.
Mbohapy pahekopegua mbohapy jejuhu yvagapegua oguereko añetegua rerakuã, pórke pe yvagapegua peteĩha ha pahagua ojoajúva Daniel ndive ha’e va’ekue ánhel Gabriel, ha pe mbytepegua ha’e va’ekue Miguel. Mbohapy ánhel, ha Cristo ha’e pe ánhel pe mokõiha jepytasópe. Umi mbohapy poko ohechauka peteĩ mbarete ñeme’ẽ mbohapy jepytaso rupigua, oñemotenondéva Daniel rehe. Pe pasáhe ryepýpe Daniel omombe’u pe jehechapyre espejo-icha mbohapy jey, ha upéicha ojapóvo omoĩ umi mbohapy jehechapyre espejo-icha umi siete ñe’ẽjey apytépe pe jehechapyre mareh rehegua mbohapyha kapítulope. Mokõi jey pe ñe’ẽ hebreo mareh oñembohasa “apariencia” ramo, ha mokõi jey “visión” ramo, ha mbohapy ambue jey oñembohasa avei “visión” ramo. Umi “mbohapy ambue jey” ndaha’éi mareh, síno pe kuña rehegua ñe’ẽjoaju mareh rehegua, upéva hína marah. Pe kapítulo diez oreko mbohapy poko mbarete ñeme’ẽ oñemotenondéva rehegua, mbohapy jejuhu yvagapegua oguerekóva añetegua rerakuã, ha mbohapy jehechapyre espejo-icha, ha’éva peteĩ parte umi siete ñe’ẽjey Cristo jehechapyre rehegua.
Jehecha hag̃uáicha
Mokõi jey mareh oñembohasáva “jahechahaicha” ramo ojoja mokõi jey oñembohasáva “visión” ramo. Oñondive hikuái ohechauka Cristo-pe peteĩ símbolo ramo ojehechaukáva peteĩ techaukaha ramo maranduhára rembiasakue-pe. Apocalipsis kapítulo diez-pe, peteĩ ánhel oguejy ha omoĩ peteĩ ipy yvýpe ha ambue para ári. Hermana White ñanemomarandu pe ánhel ha’e hague “ndoikovéi ambue tapicha Jesucristo-gui”. Pe ánhel Apocalipsis diez-gua ha’e Cristo “jahechahaicha” maranduhára rembiasakue-pe. Ha’e ojechauka versículo trece-pe Daniel kapítulo ocho-pe Palmoni ramo, ha Apocalipsis kapítulo cinco guive ojechauka Judá ñemoñare León ramo. Daniel ohechauka umi ára paha-gua oseguívape Cristo jehechauka maranduhárape, mamópa Ha’e ohókuri jepe. Oĩramo jerovia hag̃ua upéicha ojapo hag̃ua, oguerahaha chupekuéra pe visión espejo-pe, upépe umi ndopyta jeroviápe ojava.
Mokõiha capítulo pegua ñemopotĩ mbohapy jepyso rupigua, oñemopyendáva pe arandu rehe, oñembohetáva peteĩ profesía oñemboheseguávo, ogueraha hendive mbohapy “ára profesía”, ohechaukáva mbohapy ñembotýra iñambuéva káda peteĩva umi mbohapy versíkulope g̃uarã. Versíkulo siete pe mil dosientos sesenta ary, versíkulo once pe mil dosientos noventa ary ha versíkulo doce pe mil trescientos treinta y cinco ary ohechauka mbohapy versíkulo, káda peteĩ oguerekóva peteĩ profesía ára rehegua oñekumplíva’ekue tembiasápe, ha upéi umi Millerita kuéra oikuaa hag̃ua confirmación histórica ramo pe marandu ha’ekuéra omyasãiva’ekue. Pe ñe’ẽmondo pe versíkulope, pe ñekumpli histórico ha pe aplicación Millerita pe tembiasáre ohechauka peteĩ testígo ramo pe ñekumpli ára pahápe guaréva umi mbohapy profesía rehe. Ha katu pe aplicación Millerita pe tiempo rehegua ndaikatúi véima oñemboaje, upévare umi referencia tiempo rehegua umi versíkulope ojeporuva’erã símbolo ramo, ndaha’éi tiempo ramo. Pe simbolismo oñemopyenda umi versíkulope rupive, ojeporúvo pe versíkulo, pe ñekumpli histórico pe versíkulo rehegua ha pe presentación Millerita pe marandu rehegua.
Pe kapítulo oncepegua mba’e ojehúva yvypóra ñemboyke rehegua oñembojoaju joajuha, ñe’ẽme’ẽ ha ñe’ẽjopy rupive. Umi ñe’ẽme’ẽ yvypóra rehegua ojehechaukáva pe kapítulo once rembiasápe oñembojoavy pe Ñe’ẽme’ẽ Tupãgua ndive.
“Ko yvy rembiasakue ára pahápe, Tupã ñe’ẽme’ẽ haʼe hembiapoukapy rekohárape ndive oñembopyahúva’erã.” Review and Herald, 26 de febrero de 1914.
Roma omopyenda pe visión pukukue, ha peteĩha jave oñeñe’ẽ Roma papál rehe capítulo once-pe, ojehechauka chupekuéra “umi oheja vaekue pe ñe’ẽme’ẽ marangatu”. Pe línea hyepypegua Daniel once-pe, ha’éva avei pe línea hyepypegua pe tembiasakue ñemiguáva versículo cuarenta-pe, orrepresenta umi oikeva ñe’ẽme’ẽme Ñandejára ndive ára pahápe; ha pe línea okapegua ohechauka umi oheja vaekue upeite ñe’ẽme’ẽ. Ojehechaukávo pe aty ndojapoháiva jeikove porã pe mba’ekuaa oñembohetavéva rehe ára pahápe, iñembiasakue okapegua oñembojere pe profecía sã rehe, ha’éva umi ñe’ẽme’ẽ yvypóra rehegua ojepe’áva.
Ojejéva pe peteĩ línea hyepypegua umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua heta símbolo ha ta’anga ohechaukáva Tupã ñemoĩmbyre joaju Iñe’ẽme guarã Ipuvliko remanente ára pahápegua ndive. Pe símbolo papapy “once” rehegua ha’e peteĩva umi añetegua apytégui, ha pe hecho versículo once capítulo once pegua ohechauka hag̃ua pe visión okapegua ha hyepypegua umi ára pahápe, oñemomba’e guasu Isaías ohechaukávo capítulo once-pe ha versículo once-pe pe propósito ha tembiapo Tupã puvliko ñe’ẽme guarã ára pahápegua rehegua.
Ha oikóta upe árape, Ñandejára omoĩta jey ipo mokõiháicha oguerujey hag̃ua hembýva itavayguakuéragui, opytáva guive Asiriágui, Egíptogui, Pátrosgui, Cúshgui, Elamgui, Sinar gui, Hamátgui, ha ypa'ũnguéra guive mar pegua. Isaías 11:11.
Ñemosarambi
Umi ára pahápe Tupã rembyre tavayguakuéra oñemosarambíta mokõi jey, ha tekotevẽta oñembyaty jey. Daniel 12-pe, versíkulo 7-pe, ojehechauka peteĩ ñemosarambi Tupã tavayguakuéra rehe umi ára pahápe; upévare, umi mil mokõi ciento sesenta ára ohechauka simbólikamente peteĩ ñemosarambi.
Ha ahendu pe kuimba’e ao líno rehegua, oĩva ysyry y ári, ha’e omopu’ã ramo ipo akatúa ha ipo asu yvágape, ha oñe’ẽme’ẽ ramo pe oikovéva opa ára g̃uarã rupi, ha’e hag̃ua peteĩ ára, ára kuéra ha peteĩ mbyte peve; ha omohu’ã vove omyasãi hag̃ua ipokatu tavaygua marangatu rehe, opa ko’ã mba’e oñemohu’ãta. Daniel 12:7.
Mokõi testígo oñemosarambi Apocalipsis capítulo once-pe ome'ẽ rire hikuái itestimonio.
Ha opa hag̃ua rire hikuái he’ẽngue, pe mymba osẽva pe yvykua pypukúgui ojapóta hesekuéra ñorairõ, ha ipuʼakáta hesekuéra, ha ojukáta chupekuéra. Ha hete omanóva kuéra opytáta pe táva guasu rape mbytépe, ojehero hag̃uáicha espiritualmente Sodoma ha Egipto, upépe avei ñande Ruvicha ojejuka kurusúre. Ha tavayguakuéra, ñemoñarekuéra, ñeʼẽnguéra ha tetãnguéra ohecháta hete omanóva kuérape mbohapy ára ha mbyte jave, ha ndohejamoʼãi oñeñotỹ iti hag̃ua hete omanóva kuéra. Ha umi oikóva yvy ári ovyʼáta hesekuéra, hovyʼaitereíta, ha omondóta jopói ojuehe; koʼã mokõi maranduhára proféta omoĩ asygui umi oikóva yvy ári. Apocalipsis 11:7–10.
Pe ambue versíkulo oúva, versíkulo once-pe, mokõi testígo oñemoingove jey omanova’ekue rire pe tape Sódoma ha Egípto-pe. Upe jepe peteĩ ñemano Ezequiel ohechauka peteĩ ñu umi kangue isarambíva, omanóva ha isekáva ramo. Umi mokõi testígo ohechauka umi hatĩ Republicano ha Protestante-pe, ojukava’ekue ary 2020-pe. Pe hatĩ Protestante omano iñe’ẽmondýi japu 18 de julio de 2020-pe, ha pe hatĩ Republicano omano pe jeavýpe ojehuva’ekue pe elección 2020-pe. Isaías ohechauka vove umi testígo oñemoingove jeyha, ha’e ombohéra upéva oñembyaty jeyha mokõiháicha, umi testígo oiko pe techaukaha ombyaty hag̃uáicha umi omba’apóva aravo pahápe.
Ha upe árape oĩta peteĩ Ysaí rapo, oñemboʼýta tetãnguéra poyvi ramo; hese umi gentil-kuéra ohekáta; ha ipytuʼu hag̃uata heko mimbipa. Ha oikóta upe árape, Ñandejára omoĩ jeýta ipo mokõiha jey ojapo hag̃ua ijapytépe hembýva tetãygua, umi opytáva Asíriagui, Egíptogui, Patrosgui, Cusgui, Elamgui, Sinargui, Hamatgui, ha ypaʼũnguéra guive yguasupegua. Haʼe omoĩta peteĩ poyvi tetãnguéra renondépe, ombyatýta Israel oñemosẽ vaʼekuépe, ha omonoʼõta Judá isarambíva yvy irundy kónagui. Isaías 11:10–12.
Ñandejára omoĩ vove ipo mokõiha jey ombyaty hag̃ua, ombyaty “Israel oñemosẽ va’ekuépe”. “Israel oñemosẽ va’ekue” oiko pe techaukaha umi Gentil-kuérape guarã, ha upévare tekotevẽ oñemosẽ raẽ hag̃ua oñembyaty mboyve. Ha’ekuéra oñemosẽ va’ekue Ezequiel ñu manóvape kanguekue rehegua-pe, ha peteĩ jeýma oñejuka rire, opyta hikuái tape mbytépe, upepe avei ñande Ruvicha ojejuka hague, ambue aty katu ovy’a aja.
Pehendu Ñandejára ñe'ẽ, peẽ ipy'aguapýva hova ñe'ẽ renondépe; pende rapichakuéra pende rayhú'ỹva, pende mosẽva che réra rehehápe, he'i vaekue: “Toñemomba'eguasu Ñandejára”; ha'e katu ojehechaukáta pende vy'arã, ha ha'ekuéra otĩta. Isaías 66:5.
Umi oñemondýiva Tupã Ñe’ẽ renondépe oñemosẽ okápe ijoyke’ykuéra rupi, umi ndaija’éiva hese kuéra. Jeremías ohechauka mba’épa oiko umi joyke’ykuéra ndaija’éiva rehe pe poyvi rehe.
Upévare péicha he’i Ñandejára: Péina, amondo va’erã hi’ári kuéra mba’e vai, ndaikatumo’ãi ojehekýi chugui; ha ojeruréramo chéve, ndaikuaasemo’ãi chupekuéra. Jeremías 11:11.
Pe versíkulo once rehegua contexto ha’e Tupã ñemoĩmbyre, ha opavave proféta oñe’ẽ ára paháre; upévare pe ñemoĩmbyre oñemyesakãva ko’ápe ha’e pe ñemoĩmbyre ñembopyahu umi cien cuarenta y cuatro mil ndive.
Pe ñe’ẽ ou vaekue Jeremíaspe Ñandejáragui, he’ívo: Pehendu ko ñemoĩmbyre ñe’ẽ, ha peñe’ẽ Judá kuimba’ekuéra ndive ha Jerusalénpe oikóva ndive; ha ere chupekuéra: Péicha he’i Ñandejára Israel Jára: Toñemaldesi pe kuimba’e nohendúiva ko ñemoĩmbyre ñe’ẽ, amo’ẽ vaekue pende ru kuérape upe ára aguenohẽrõ guare chupekuéra Egipto yvýgui, pe tatakua hierroguágui, ha’e hag̃ua: Pehendu che ñe’ẽ ha pejapo opa mba’e ha’eháicha peẽme amanda vaekue; upéicharõ peẽ peikóta che retã, ha che aikóta pende Jára; ikatu hag̃uáicha amboaje pe ñe’ẽme’ẽ ajurava’ekue pende ru kuérape, ame’ẽ hag̃ua chupekuéra peteĩ yvy osyry kamby ha eíra reheve, ko árape oĩháicha. Upérõ ambohovái ha ha’e: Ta upéicha, Ñandejára.
Upéi Ñandejára he’i chéve: “Emomarandu opa ko’ã ñe’ẽ Judá táva-kuérape ha Jerusalén kálle-kuérape, ereháicha: Pehendu pe pacto ñe’ẽnguéra ha pejapo. Che niko akytĩ porã va’ekue pene ru-kuérape, pe ára aguenohẽ hague chupekuéra Egipto retãgui, ha ko ára peve, apu’ã pyhareve ha akytĩ jey chupekuéra, ha’e hag̃ua: Pehendu che ñe’ẽ. Ha’e kuéra katu nohendúi va’ekue, ni nomboja’éi ijapysa, síno peteĩ-teĩ oguata ivai hag̃uáicha ikorasõ aña rembipota rupi. Upévare amondoíta hi’árikuéra opa ko pacto ñe’ẽ, ha’éva amanda va’ekue ojapo hag̃ua; ha’e kuéra katu ndojapói va’ekue.”
Ha Ñandejára he’i chéve: Ojejuhu peteĩ ñemoĩmbaju umi kuimba’e Judagua apytépe, ha Jerusalén-pe oikóva apytépe. Ha’ekuéra ojere jeýma itúva kuéra rembiapo vai yma guarépe, umi ndoipotái va’ekue ohendu che ñe’ẽnguéra; ha oho hikuái ambue tupãnguéra rapykuéri oservi hag̃ua chupekuéra. Israel róga ha Judá róga ombyai che joaju ajapo va’ekue itúva kuéra ndive. Upévare, péicha he’i Ñandejára: Péina ápe, aguerúta hi’árikuéra mba’e vai, ndaikatumo’ãi ojehekýi chugui; ha jepe hasẽ asy hag̃ua chéve, ndahendumo’ãi chupekuéra. Jeremías 11:1–11.
Pe jekastígo rehegua Laodicéa-pegua Adventismo Ára Pokõiha, Jeremías omombeʼúva, Ezequiel avei ojapo jevy capítulo once, versículo once-pe.
Ko táva ndaha’éimo’ãi peẽme g̃uarã pe japepo guasu, ha peẽ ndaha’éimo’ãi pe so’o ipytépe; che katu pombojovakéta Israel rembe’ýpe. Ezequiel 11:11.
Pe inspiración divina ohechauka porãite Ezequiel kapítulo nueve-pe oñeseha hag̃uaha upe sello peteĩchaiténte umi ciento cuarenta y cuatro mil oñesella vaʼekue Apocalipsis siete-pe. Capítulo once, versículo once, haʼe mante Ezequiel rembiasakue osyryvaʼekue ñembojovake rehegua Iglesia Adventista del Séptimo Día ári, pehẽngue Sister White omboheráva Jerusalén Ezequiel kapítulo nueve-pe. Umi ndaikatúiva ohupyty pe sello oñembojovake ha oñehundi pe visión oĩvape capítulos nueve guive once peve.
Pe visión 9/11 rehegua Ezequiel-pe ohechauka umi ijerovia’ỹvape ojererahaha Jerusalén okápe ojehusga hag̃ua, ha upéicha ojekuaa hag̃ua pe jepe’a paha umi he’íva ha’ekuéraha pe tupao paha, ojehechauka hag̃uáicha Apocalipsis kuatiañe’ẽme. Pe símbolo “once, once” ha’e pe pacto símbolo umi cien cuarenta y cuatro mil oikeha Tupã ndive. Oñembojoapýramo umi papapy, ohechauka mokõi pa mokõi, ha’éva peteĩ décima mokõi cien veinte-gui, peteĩva umi símbolo rehegua ombojoajúva Divinidad humanidad ndive.
Mokõi sa’y mokõi ary 677 ha 457 a.C. mbytépe ombojoaju Daniel maranduhai rehegua mokõi mil trescientos ára, Moisés aravo maranduhai rehegua siete tiempos ndive. Heta mba’e ikatu ojehechakuaa umi mokõi sa’y mokõi ary rehegua ramo peteĩ ta’anga pe ñepyrũrã rembiapo rehegua, oñepyrũva’ekue umi mokõi maranduhai oñembyaty jave 1844-pe. Heta mba’e ikatu oñemombe’u mba’éichapa ta’angahápe ojehechauka papapy mokõi pa mokõi, peteĩ décima mokõi sa’y mokõi rehegua ramo, péicha avei papapy once rehe. Ko’ápe che aipota ahechauka joaju oĩva once ha mokõi pa mokõi apytépe.
Ñamboguatamóta koʼã ñemimoʼã ambue artíkulo oútavape.