Daniel kapítulo once versíkulo dieciséis ha versíkulo veintidós mokõivéva oñembojuehe pe léi domingo pya’etereíva reheve. Pe versíkulo diez oñekumpli vaʼekue ary 1989-pe ogueru pe Ñorairõ Ucraniagua ary 2014-pe, ojehechaukaháicha pe ñorairõ Raphia-gua omoañetévo pe versíkulo once ary 217 a.C.-pe. Pe versíkulo once guive pe versíkulo dieciséis peve ha’e avei pe versíkulo once guive pe versíkulo veintidós peve; upévare, pe tembiasakue kañymby pe versíkulo cuarenta rehegua, ojehechaukáva pe versíkulo once guive dieciséis peve, avei ojehechauka pe tembiasakue ramo pe versíkulo once guive veintidós peve. Pe tembiasakue kañymby pe versíkulo cuarenta rehegua ojehechauka pe versíkulo once guive veintidós peve.
Kapítulo Once guive Veintidós peve
Upéva avei ojehechauka Génesis, Mateo, Apocalipsis ha The Desire of Ages kapítulo once guive mokõipa mokõi peve. Umi irundy testígo “once guive mokõipa mokõi peve” oñemohenda pe tembiasakue kañymby ndive, pe tembiasakue kañymby ha’égui versíkulo once guive mokõipa mokõi peve Daniel once-pe. Umi irundy testígo mbyte akóinte ohechauka pe pacto techaukaha, oñepyrũvo pe ñemano pacto reheve, ojehechaukáva Nimrod rupive Génesis kapítulo once-pe, ha opa hag̃ua Roma kuña rekovai rehe Apocalipsis kapítulo diecisiete-pe.
Pakõiha’ẽnte hag̃ua, “gn” ikatu he’ise heta ñe’ẽnguéra. Emombe’umína mba’épa pe ñe’ẽrã reheipotáta: - **Guaraní** (avañe’ẽ) - **Greenlandic** (Kalaallisut) - térã ambue “gn” rehupytyséva Avei, pe texto ome’ẽva’ekue niko ha’e peteĩ ñe’ẽnte: **“Seventeen.”** Oiméramo upéva añónte rembohasaukase, ikatu ambohasa pya’e pe ñe’ẽrã reiporavóvape.
Mateo ndive, umi irundy testígo ohechauka capítulo diecisieteha pe mbytépe pe período ohechaukáva hikuái. Pe papapy diecisiete avei ojuhu mbohapy jey umi mbohapy profesía mokõi sa’y ary cincuenta rehegua oñepyrũ vaekue 457 a.C., 64 ha 1776-pe. Mokõi umi línea apytégui, (pe peteĩha ha pe pahaitegua), ohechauka peteĩ mbyte yvyra pe peteĩha línea 457 a.C. guive opa ramo 207 a.C.-pe ha pe pahaitegua línea 1776 guive opa 2026-pe. 207 a.C. oĩkuri umi ñorairõ Raphia ha Panium mbytépe, ha 2026 ha’e pe término mbytegua pe último presidente Estados Unidos pegua rehegua.
Umi mbohapy línea mokõipa po ary rehegua ryepýpe, Ptolomeo ogoverna kuri pakõi ary pukukue. Oĩ pakõi ary 313 ha 330 apytépe línea Nerón reheguápe, ha oĩ kuri avei pakõi ary batalla de Raphia ári, ary 217 a.C.-pe, ha batalla de Panium, ary 200 a.C.-pe, apytépe. Mbohapy umi irundy testígo capítulo once guive mokõipa mokõi peve rehegua omarka hikuái ijyvate mbyteite capítulo pakõiha. Upévare, pe tembiasakue ñemiguáva versículo cuarenta-pe ojehechauka versículo once guive mokõipa mokõi peve upe capítulope voi, ha umi irundy testígo capítulo once guive mokõipa mokõi peve rehegua oñembojoaju umi versículo peteĩchaguávarendive. Pe ñembopaha peteĩteĩva umi mbohapy profesía 250 ary rehegua oñembojoaju upe tembiasakue peteĩchaguáre. Pe mbyte oñemomba’eguasu peteĩ techaukaháramo, ha iñemombe’u porãiterei Ñandejára tavayguakuéra ñe’ẽme’ẽ ha séloramo.
Daniel Doce
Daniel capítulo doce, umi versíkulo siete, once ha doce, ohechauka pe período pahápe oñemboty hag̃ua peteĩciento cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe versíkulo siete ohechauka 31 de diciembre de 2023, ha pe versíkulo doce ohechauka 18 de julio de 2020. Pe ñemyasãi pe versíkulo siete-pe, opa vaʼekue 31 de diciembre de 2023-pe, ha oñepyrũ vaʼekue 18 de julio de 2020-pe, ojehechauka vaʼekue alfa ha omega rupive umi mbohapy versíkulo tiempo profético rehegua oĩva Daniel doce-pe. Pe versíkulo mbytegua 1.290 ary rehegua ohechauka tembiasakue 1989 guive pe léi domingo oñemboajetaitévape 30 ramo, ha upéi 1.260 pe tiempo de gracia humano ñembotypykue peve. Treinta ary ohechaukáva pe sacerdocio edad peteĩciento cuarenta y cuatro mil rehegua, ha 1260 ary ojeipurúva tipo ramo umi cuarenta y dos jasy simbólicos Apocalipsis trece-pe.
Pe profesía mokõi 30 rehegua, upe rire oúva mil mokõi saĩnte ary, ha’e peteĩ símbolo Abraham ha Pablo profesía mokõi pacto rehegua 400 ha 430 ary rehegua. Mbytegua umi mbohapy versíkulo ára rehegua Daniel doce-pe ohechauka pe ñemoĩ vai letra pahaapyha rehegua, ha upekuévo avei omomba’eguasu pe pacto ha pe ñembotyry umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Umi mbohapy versíkulo avei oñembojoaju pe tembiasakue ñemiguándi, ha omoĩ ambue testígo pe mbytegua ñemomba’eguasu rehegua, ha’éva peteĩ símbolo pe pacto rehegua.
Ara pyahu ha otoño
Koʼã tavarandu rupi tekotevẽ ñamoinge umi mbohapy testígo ára pyahu ha ára rogue aretekuéra rehegua oĩva Levítico mokõipa mbohapy-pe, oñemohendáva ha oñembojoajúva Pentecostés tiémpore kurusu rembiasakue ndive. Upépe pe kapítulo haʼe mokõipa mbohapy, ha upéva peteĩ símbolokue Cristo rembiapo ñepyrũ hag̃ua ñande repy haguã. Pe kapítulo oguereko irundypa irundy versíkulo, simbólikamente ohechaukáva jasypa mokõiha ára, 1844-pe. Jasypa mokõiha ára heʼise mokõiha pakõi ára jasypápe, oñepyrũvo peteĩha áragui ha opa hag̃ua mokõipa mokõiha árape, upéicha rupi ogueraha pe alfabéto hebreo credencial-kuéra. Jasypa haʼégui pe jasy paha, oñembohetávo mokõipa mokõiha ára rehe omeʼẽ 220.
Arandupapápe hebreo-pe, jasypakõiha poapýha ára ha’eva’ekue Ñemoñyrõ Ára, ha pa jevy poapy mokõiha ha’e setenta, peteĩ símbolo araka’eve peve guarã aravo de prueba rehegua. Mokõi su cien años oñemohu’ãkuri 1844-pe, pe ánhel mbohapyha og̃uahẽrõ guare, oñemoha’ãnga hag̃uáicha pe mbohapyha decreto omoñepyrũva’ekue upe período. Oĩkuri setenta semána oñedetermináva aravo de prueba ramo, upérõ oñeme’ẽva’ekue Israel yma guarépe añeteguápe pe oñepyrũrõ guare umi 2.300 ára; ha umi ára pahápe, pe aravo de prueba Israel moderno espiritual rehegua ojehechauka pe jasypakõiha poapýha árape, ha upéva ojoja setenta rehe. 22 de octubre de 1844 oha’ãnga pe léi domingo og̃uahẽ hag̃uáicha pya’e, ha upépe opa pe tiempo simbólico setenta ary de prueba Adventismo del Séptimo Día-pe g̃uarã, oiko haguéicha judío-kuérape Esteban ojejukávo ita ñembotypýpe.
1844 ohechauka peteĩ ára pukukue mokõi ánhel og̃uahẽ hague, mokõiha peteĩha jejavy guasúpe ha mbohapyha pe jejavy guasúpe. “44” ohechauka peteĩ marandu mokõivegua, oñemboykeháicha Daniel 11, versíkulo 44-pe, pe marandu kuarahyresẽ guive ha yvate guive. Levítico 23 oguereko irundy pa irundy versíkulo, ha omboja’o umi arete marangatu arapoty ha otoño-pe. Umi irundy pa irundy versíkulo ohechauka peteĩ marandu mokõivegua. Umi mokõi ára arete ojehechauka mokõi pa mokõi versíkulo peteĩteĩme, upévare umi arete arapotygua ha otoñopegua mokõivéva ohechauka calendario hebreo rehegua mokõi pa mokõi letra. Umi mokõi testígo mokõi pa mokõi versíkulogua oñembojoajúvo oñondive pe Pentecostés ára ndive, omoheñói hikuái peteĩ marco mbohapy hatua rehegua.
Pe peteĩha tape rechaukaha oguereko mbohapy hendápe oñembojoapýva po ára reheve, ha upéicha avei pe pahávo umi mbohapy tape rechaukaha apytégui. Pe tape rechaukaha mbytegua hína mbohapypa ára jehekombo’e hova tova rehe Cristo rupive umi oñeungíva pa’i ramo tembiaporãrã pe iglesia triunfántepe guarã. Levítico mokõipa mbohapy ojoavy’ỹ pe tembiasakue kañymby rehe ndive pe versíkulo irundy pa pegua.
Mbytegua mbytépeguáva
Pe capítulo once guive pe capítulo veintidós peve Génesis-pe, mbytépe oĩ pe capítulo diecisiete, upépe oñemoĩva’ekue Abraham ñeme’ẽme’ẽ mbohapy jepytasógui mokõiha jepytaso ha pe señal de la circuncisión. Ha opa umi versículo oĩva capítulo once guive veintidós peve mbyteite ha’e Génesis 17:22:
Che ñe’ẽme’ẽ ajapóta Isaac ndive, Sara imembýtava ndehegui ko ára peteĩcha pe áño oúvape. Ha ohejái oñe’ẽ hag̃ua hendive, ha Tupã ojupi Abraham-gui. Génesis 17:22.
Ñepyrũrã Tupã oñeʼẽ hag̃ua Abraham ndive peteĩha versíkulope ha omohuʼã iñomongeta versíkulo mokõipa mokõihape; upévare pe ñomongeta pukukue pe ñeikytĩ hag̃ua ñeʼẽmeʼẽ rehegua oñemoĩmba vaʼekue contexto profétikope umi mokõipa mokõi letra alfabéto hebreo rehegua ryepýpe, ha umi mokõipa mokõi versíkulo rembiapotee vaʼekue pe ñeikytĩ hag̃ua rito, ojejapovaʼerãva ára poapyhápe. Pe mbyte térã mbyteite pe pasáhe Génesis pegua haʼe Tupã ñeʼẽmeʼẽ rupive ijoaju umi cien cuarenta y cuatro mil ndive, ojehechaukaramóva Abraham ñeʼẽmeʼẽ ñeikytĩ hag̃ua reheguápe. Pe mbyte Génesis línea kapítulo kuéra once guive mokõipa mokõi peve haʼe kapítulo diecisiete, ha pe kapítulo mbyteite añetetéva haʼe versíkulo mokõipa mokõi, upépe Tupã omombyta Iñomongeta pe ñeʼẽmeʼẽ rehegua Abraham ndive, upéicha rupi omoĩvo pe mbyte contexto-pe pe alfabéto hebreo mokõipa mokõi letrágui pegua. Pe mbyte umi mokõipa mokõi versíkulogui, katuete, haʼe versíkulo once.
Peikytĩ pene pire ñemongarai’ỹha ro’o; ha upéva hag̃ua peteĩ techaukaha pe ñe’ẽme’ẽ joaju rehe che ha pende apytépe. Génesis 17:11.
Umi irundy mbytéva umi irundy pasáhe capítulo once guive veintidós peve la Biblia-pe oguereko mbohapy versíkulo oñembotý hag̃ua pe mbytépe oĩva remiandu.
Kóva hína che ñe'ẽme'ẽ, peẽ peñongatútava, che ha peẽ ha pene ñemoñarekuéra pende rapykuéri apytépe; opa kuimba'e mitã pende apytépe toñesirkunsida. Ha peẽ peikytĩva'erã pene pire ñemokãha ro'o; ha upéva hag̃ua peteĩ techaukaha pe ñe'ẽme'ẽ rehegua che ha peẽ apytépe. Ha peteĩva oguerekóva poapy ára toñesirkunsida pende apytépe, opa kuimba'e mitã pene ñemoñarekuéra apytépe, pe oúva óga ryepýpe, térã pe oñejoguáva virúre ambue tetãygua poguýgui, ndaha'éiva ne ñemoñare. Génesis 17:10–12.
Peteĩ techaukaha ha’e peteĩ ta’anga, ohechaukáva peteĩ poyvi. Pe pasáhe oñe’ẽ pe poyvi rehe, ha’éva umi cien cuarenta y cuatro mil. Pe mitã kuimba’e ojekytĩva’erã kuri poapy ára oguerekóvo, péicha avei Noé ñe’ẽme’ẽ oĩva’ekue umi poapy ánga ndive pe árka ryepýpe; upéicha rupi ojepuru pe papapy poapy oñembojoaju hag̃ua pe Noé rehegua ñe’ẽme’ẽ pe Abraham rehegua ñe’ẽme’ẽ ndive. Ha’ekuérava’erã Filadelfiagua, pe ojekytĩva’erã haguére, upéva Pablo ombohéra so’o ojekurusufika hag̃ua símbolo ramo. Pe so’o ojekurusufikávo, Cristo Tupãreko oĩ hyepýpe, ha upe joaju ha’e pe poyvi; Sister White he’iháicha: “When Christ character is perfectly reproduced in His children, He will return for them.”
“Yvypóra reko oñembyaieterei, ha peteĩ Tupã marangatu ombojovake chupe tekokatu hag̃uáicha. Ha katu oñeme’ẽ ñembosako’i pe angaipa apoha oñembyasývape g̃uarã, ikatu hag̃uáicha, jerovia rupive pe Ta’ýra peteĩete Tupã ra’y repykue rehe, ohupyty angaipa ñyrõ, otopa ñembojere, ohupyty ta’yrarãmoĩ yvagapegua ogayguakuérape, ha oiko hag̃ua Mburuvicha Reko Tupãmegua ñemoirũhára. Tekokatu ñemoambue ojapo Espíritu Santo rembiapo rupive, omba’apóva yvypóra rehe, omoĩvo ipype, ha’e oipotaháicha ha omoneĩvo ojejapo hag̃ua, peteĩ teko pyahu. Tupã ra’anga oñemyatyrõ jey ánga rehe, ha ára ha ára pytyvõ rupive oñemombarete ha oñembopyahu chupe, ha oñembojerovia hag̃uáicha hetave ha hetave, tekojojápe ha marangatu añetépe, ohechauka hag̃ua Cristo rekokatu.”
“Pe aséite oikotevẽiterei umi oñehechauka vaʼekuépe kuñataĩ reícha, ndahaʼéi mbaʼe oñemoĩ hag̃uánte okápe. Tekotevẽ ogueru hikuái pe añetegua alma santuario-pe, ikatu hag̃uáicha omopotĩ, ombopotĩve ha omongarai. Ndahaʼéi teoría pe oikotevẽva hikuái; haʼe hína pe Ñeʼẽmarangatu remimboʼe marangatu, ndahaʼéiva mboʼehaipyre ndaikatúiva jajerovia hese térã ojoavy ha oñeikytĩʼỹva ojuehe, síno añetegua oikovéva, oguerekóva mbaʼe opavave ára guarã, ha ipype oñecentra Cristo. Ipype oĩ pe sistema kompleto añetegua divina rehegua. Pe ñeʼẽmeʼẽ ñesalvasión alma rehegua, jerovia rupive Cristo rehe, haʼe pe yvyra rape ha pyenda pe añetegua rehegua. Umi oiporúva jerovia añete Cristo rehe ohechauka upéva teko marangatu rupive, Ñandejára léi renduporã rupive. Haʼekuéra oikuaa pe añetegua oĩháicha Jesúspe oguahẽha yvágape ha ojereha opa ára rehe. Oikuaa hikuái pe kristiáno reko tekotevẽha tohechauka Cristo reko, ha tohenyhẽ hag̃ua gracia ha añetegua rehe. Chupekuérape oñemeʼẽ pe gracia aséite, omombaretéva peteĩ tesape arakaʼeve ndojepói vaʼerã. Espíritu Santo, oĩva pe ogueroviáva korasõme, ojapo chupe completo Cristo-pe. Ndahaʼéi peteĩ prueba porã ha porãite kuimbaʼe térã kuña haʼeha kristiáno, ohechauka haguére emoción pypuku umi circunstancia omokyreʼỹva guýpe. Pe ojojáva Cristo rehe ndive oguereko ialmápe peteĩ mbaʼe pypuku, hatã, ha ndohejareíva; ha upéicharõ jepe, oguereko ijehegui ikangyha ñandu, ha ndojejavýi ni noñembotavýi Aña rupive, ani hag̃uáicha ojerovia ijehe año. Oikuaa Ñandejára Ñeʼẽ, ha oikuaa haʼe ijerovia hag̃uánte seguroha omoĩramo ipo Jesucristo pópe ha ojoko mbarete hese.”
“Tekokuaa ojekuaauka peteĩ mba’e vaieterei jave. Arapytépe, ñe’ẽ hatã ha py’aite guive oñemoherakuãrõ guare: ‘Pema’ẽ, pe novio ou; pesẽ pehuguãitĩ hag̃ua ichupe’, umi kuñataĩ okeva’ekue opáy ipeke guive, ha upérõ ojekuaa mávapa ojapóma vaʼekue ñembosako’i upe mba’erã. Mokõivéva oñeñandu hag̃uáicha ojejuhu hag̃uáicha’ỹre, péro peteĩva oñembosako’íma va’ekue upe tekotevẽ pya’erãme guarã, ha ambue katu ojejuhu oñembosako’i’ỹre. Tekokuaa ojekuaauka umi mba’e oikóva rupive. Umi apuro oguenohẽ tekokuaa añetegua mba’éichapa. Oimeraẽ mba’e vai pya’e ha noñeha’arõiva, ñemano térã jeheja vai, térã peteĩ apytu’ũ vai, hasy oñeha’arõ’ỹva térã jejepy’apy, mba’eve oimeraẽva omoĩva ánga ombohovái hag̃uáicha ñemano rehe, oguenohẽta tekokuaa ryepýpe oĩva añetehápe. Ojekuaaukáta oĩpa térã nahániripa jerovia añete Tupã Ñe’ẽ ñe’ẽme’ẽnguéra rehe. Ojekuaaukáta avei ánga oñembojeroviapa gracia rehe, ha oĩpa aséite pe mba’yrupe pe lámpara ndive.”
“Ára oñeha’ãha ára oúta opavavépe g̃uarã. Mba’éichapa jajeko hag̃ua Ñandejára ñehesa’ỹijo ha ñeporandu guýpe? Piko ñane lámpara ogue? térã ñañongatu gueteripa hína hendy hag̃ua? ¿Jaimépa ñasãmbyhy hag̃uáicha opaichagua mba’e vai ou hag̃uápe ñane joaju rupive Hendive, henyhẽva grásia ha añetegua rehe? Umi cinco kuñataĩ arandu ndaikatúi ome’ẽ ijeko hag̃ua umi cinco kuñataĩ tavyvépe. Tekokatu ojejapo va’erã ñande rupi peteĩteĩramo. Ndaikatúi oñembohasa ambuépe, jepémo imba’éva oĩramo voi ojapo hag̃uáicha upe jejopy. Heta mba’e ikatu jajapo ojupe guarã poriahuvereko gueteri oĩ aja. Ikatu jahechauka Cristo rekokatu. Ikatu ñame’ẽ ñemomarandu jerovia hag̃uáva umi ojejavyvape. Ikatu ñañemoñe’ẽ, jajahéi, opa py’aguasu pukukue ha mbo’epy reheve, ogueraha hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽ Marangatu mbo’epykuéra pe korasõ peve. Ikatu ñame’ẽ mborayhu porãite guive osẽva py’águi. Ikatu ñañembo’e oñondive ha peteĩteĩ rehehápe. Jaikóramo ñeñangareko reheve, ñañongatúramo peteĩ ñemongeta marangatu, ikatu ñame’ẽ techapyrã mba’éichapa va’erã peteĩ cristiano; péro avave ndaikatúi ome’ẽ ambuépe ijeheguiete pe tekokatu ra’ãnga. Ñahesa’ỹijóke porã upe añetegua: ñañesalva va’erã ndaha’éi atyháicha, síno peteĩteĩramo. Ñane rembiapo ojehusgáta pe tekokatu ñamopu’ã va’ekue rehe. Tuicha mba’e vai jaheja hag̃uáicha ñambosako’i’ỹre ñane ánga opa ára guarã, ha ñambohasa hag̃ua ñande py’a guapy Ñandejára ndive ñañemano hag̃uáicha jave peve. Umi tembiapo michĩmi ára ha ára pegua rupive, pe espíritu jahechaukáva rupive, ja’e hag̃ua hína mba’épa ñande destino opa ára guarã. Pe jeroviapýva pe michĩvévape, jeroviapy avei hetávape. Ñamohenda rire Cristo ñane techapyrãramo, jaguata ha jajapo tembiapo ha’e ome’ẽ haguéicha ñandéve techapyrã ijehe tekovépe, ikatúta ñambohovái umi mba’e py’ahatãite ha oúta ñande ári ñande jehasápe, ha ja’e hag̃ua ñande py’aite guive: ‘Ani che rembipota, nde rembipota tojejapo.’”
“Ko’ág̃a ñaimehápe ára tekojerovia rehegua, pe ára ñaikovévape, tekotevẽ py’aguapýpe ñama’ẽ salvación remimoĩmbyre rehe, ha jaiko Ñandejára Ñe’ẽme oñemoĩva condición-kuéra he’iháicha. Tekotevẽ ñañembo’e ha ñañemboheko, ára ha ára, aravo ha aravo, ñemboheko porã rupive, jajapo hag̃ua opaite tembiapo ñande obligación rehegua. Tekotevẽ jaikuaa porã Ñandejárape ha Jesucristope, pe Ha’e ombou va’ekuépe. Opaite prueba jave ñande privilégio hína jaipurukuaa hag̃ua upe he’íva: ‘Tojapyhy che mbarete rehe, ikatu hag̃uáicha ojapo py’a guapy chendive; ha ojapóta py’a guapy chendive.’ Ñandejára he’i Ha’e oĩha hetave dispuesto ome’ẽ hag̃ua ñandéve Espíritu Santo, túva ha sykuéra ome’ẽsevéva mbujape ita’yrakuérape rangue. Upévare, tañaguereko ñande ryrukuérape grásia aséite ñande lámpara ndive, ani hag̃ua jajuhu ñandéve umi oñerrepresentáva kuña virhen iñakãguapy’ỹvaramo, noñembosako’íri hag̃ua osẽ ojotopa haguã novio rehe.” Review and Herald, 17 de septiembre de 1895.
Pe poyvi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, umi oñemotenondéva Abraham circuncisión rupive ha umi poapy anga oĩva árka ári, ha’e umi kuñataĩ arandu oñeñe’ẽva pe parábola-pe, ojeguereko hag̃uáicha porãite Cristo rekove reko pe apañuãi hi’aguĩvape. Iporãiterei Sister White omohu’ã hague pe jehasañe’ẽ ombohováivo Isaíaspe, ha’e rupi peteĩ jehasañe’ẽ oñe’ẽva hekopete pe tiempo de sellamiento cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
Upérõ ára pepurahéita chupe: “Peteĩ parral víno pytã rehegua”. Che, Ñandejára, añangareko hese; amohykúita chupe opa aravo; ani hag̃uáicha avave ombyai chupe, añangarekóta hese pyhare ha ára. Ndaipóri chepype pochy vai; máva piko omoĩta che renondépe ñuatĩ ha juu ñorairõhápe? Ahasáta hi’ári kuéra rupi, ahapypáta chupekuéra oñondive. Térã tojagarra che mbarete, hag̃ua hag̃uáicha ojapo py’a guapy chendive; ha ojapóta py’a guapy chendive. Umi oúva Jacob-gui omoĩta hapo; Israel ipoty ha henyhẽta hokýgui, ha omyenyhẽta yvy ape ári yvakuére. ¿Oinupãpa chupe, oinupã haguéicha umi oinupãvape chupe? térã ¿ojejukápa chupe, umi ojejukávape ha’e ojuka haguéicha? Medídape, osẽ jave okakuaávo, nde rembohováita chupe; ha’e ojoko yvytu hatãva pe yvytu kuarahyresẽgua árape. Upévare, péicha oñemopotĩta Jacob rembiapo vaikue; ha kóva hína pe hi’aite hag̃ua oñembogue hag̃ua ipekádo: ha’e ojapo vove opa ita altar rehegua ita kalko guáicha oñembyai hag̃uáicha oñembokua paite, ka’aguy marangatu ha ta’ãnga kuéra noñembo’yvéimo’ãi. Upéicharõ jepe, pe táva oñemongoraíva opytáta nandi, pe tenda ojeikohápe ojehejáta ha opytáta yermoicha; upépe okarúta pe vaka ra’y, upépe oñeno va’erã, ha ho’úta hakãnguéra. Ipiru vove hokykuéra, oñekytĩta; kuña kuéra ou ha omyendýta; pórke ha’e peteĩ tetã arandu’ỹva; upévare upe ojapóva’ekue chupekuéra ndohupytýi chupekuéra poriahuvereko, ha upe omoheñóiva’ekue chupekuéra ndohechaukamo’ãi chupekuéra mba’eveichagua favor. Isaías 27:2–11.
Pe “ára yvytu kuarahyresẽgua rehegua”, jave ojeipe’ahína Jacó rembiapo vai, ha ambue aty “tetãygua arandu’ỹva” oñembyatýva ha ojehapýva, upéva hína pe tiempo oñesellahápe umi cien cuarenta y cuatro mil. Upe período-pe, pe oipotáva ojapo py’aguapy Cristo ndive ikatu ojapo upéicha, péro umi movimiento paha pya’eeterei.
Pa’i kuéra oguerekova’erã mbohapypa áño oñepyrũ hag̃ua oservi, ha umi cien cuarenta y cuatro mil ha’e Pedro rréino pa’i kuéra, ombopyahu vaekue pe ñe’ẽme’ẽ Tupã ndive umi ára pahápe.
Peẽ avei, ita oikovévaicha, peñemopu’ã óga espiritual ramo, pa’i atýra marangatu ramo, peikuave’ẽ hag̃ua mymbajuka espiritual Tupãme oguerohorýva Jesucristo rupive. 1 Pedro 1:5.
Pa’i kuéra oñembosako’i va’ekue oservi hag̃ua peteĩ tembiapo moĩporã ñemoĩ oñemo’arandúva ocho ára pukukue; upévare, pe número ocho ha’e peteĩ símbolo pe sacerdocio oñeunhíva rehegua, oĩva pe arca ryepýpe.
Aarón yvyra’ẽ
Pa’i marandu ñehovasapyre pe cien cuarenta y cuatro mil rehegua ojehechauka pe arca del pacto ryepýpe Aarón yvyra hoky va’ekuéicha. Upe Aarón yvyra hoky ramo, ome’ẽ peteĩ jehechakuaa poravopyre Aarón apytépe ha ambue Israel ñemoñare atykuéra yvyrakuéra ndohokýiva apytépe. Ñandejára Ñe’ẽme, ama hína upe omoheñóiva ka’avo hoky hag̃ua.
Opaite proféta oñeʼẽ umi ára paháre; upévare Aarón vará sacerdócio rehegua ohechauka umi cien cuarenta y cuatro mil ñemoĩ porã peteĩ situasiónpe ojoajúva Elías ndive Carmelope ha umi Millerita-kuéra ndive ary 1844-pe. Upéva oñeʼẽ pe punto rehe oĩhápe peteĩ jehechakuaa hesakãva umi marandu añetegua ha japuva apytépe, pe ama pahague rehegua. Upe jehechakuaa ojapo Joel ohechakuaávo pe “vino pyahu” oñekytĩha peteĩ aty-gui. Pe aty ojepeʼáva chuguikuéra pe vino pyahu ijuru-gui haʼe Isaías kaʼúre Efraín-guakuéra. Haʼekuéra avei umi ombojáva’ekue umi temimboʼekuérare okaʼuha Pentecostéspe, ha haʼekuéra umi puʼakajáva ary 1888-pe, oseguíva itúva kuérape, haʼevaʼekue umi puʼakajáva ary 1863-pe. Opa umi línea profética ojoaju pe línea ndive ermána White ohechaukáva oikoha upe jave ko mundo ohechakuaa Adventismo oikuaamaha Nashville tata pelota-kuéra reheguápe haimete ciento veinticinco ary aja ha ndeʼíri mbaʼeve.
8, Poapy ha 81
Papapy mbohapy ha papapy poapy ha’e techaukaha sacerdócio rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ha’éva poyvi ára pahaguegua rehegua, ohechaukáva Tupãrekove ha yvypóra rekove joaju. Papapy poapy ha’e décima parte papapy ochenta-gui, ha’éva papapy umi ochenta pa’i py’aguasu rehegua, umi pa’i guasu ndive ojokóva mburuvicha guasu Uzíaspe, ha’e oha’ãva ohapy hag̃ua incienso pe tenda marangatúpe. Papapy ochenta y uno ohechauka Tupãrekove oñembojoajúva yvypóra rekovéndi pe sacerdócio iglésia ipu’akapáva rehegua contexto-pe. Uzías pu’akareko rehe oñepyrũva tembiasakue ombojoaju upe sacerdócio ochenta y uno rehegua pe crisis voi ndive, ojoajúva Ptolomeo pu’akareko rehe, batalla de Rafia riremi. Opavave maranduhára kuéra ohechauka ára pahague, upévare sacerdócio Tupãrekove ha yvypóra rekove ojoajúva rehegua, ha’éva sacerdócio iglésia ipu’akapáva rehegua, oñemohendáva ochenta pa’i yvypóra ha peteĩ Pa’i Guasu Tupãrekovéva rehe, ojejuhu pe tembiasakuepe oñepyrũva 2014-pe, oñepyrũrõ guare Ñorairõ Ucraniano.
Génesis rehegua peteĩ línea oguerekóva doce kapítulo, pe mbytegua ha’e kapítulo diecisiete. Pe versíkulo mbytegua upe línea de doce kapítulo rehegua ha’e versíkulo veintidós. Pe versíkulo veintidós ohechauka peteĩ ñemohu’ã hesakã porãva peteĩ ñomongeta Tupã ha Abraham apytépe oñepyrũva versíkulo peteĩme, upéicha rupi ojekuaa pe versíkulo veintidós ha’eha pe ñemohu’ã peteĩ línea profética rehegua oguerekóva pe firma alfabeto hebreo rehegua veintidós letra. Pe versíkulo mbytegua pe línea oguerekóva veintidós versíkulo rehegua ha’e versíkulo once, ha upéva katu hína pe mbyte peteĩ mbohapy versíkulo apytépe ohechaukáva pe techaukaha umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Upévare, pe versíkulo once ha’e pe mbyte umi mbohapy versíkulo iñambuéva apytépe, ha pe versíkulo once ogueraha pe añetegua tenondegua ndaha’éi añónte umi veintidós versíkulo rehegua, síno avei umi mbohapy versíkulo oĩhápe ipype, upéicha rupi ojekuaa pe versíkulo once ha veintidós ha’eha peteĩ ñepyrũ ha ñemohu’ã pe pensamiento tenondegua rehegua. Upéicha, pe versíkulo once guive veintidós peve kapítulo diecisietepe ha’e pe tema tenondegua kapítulo once guive veintidós peve rehegua.
Mateo kuatiañe’ẽpe, tañe’ẽjoapy once guive mokõipa mokõi peve mbyte ha’e capítulo dieciséis.
Upéi he’i mbarete hemimbo’épe ani hag̃ua omombe’u avavépe ha’eha Jesús, pe Cristo. Mateo 16:20.
Oĩva Génesis mbyte reheguáicha, versíkulo mokõipa ohechauka peteĩ ñomongeta hekoitépegua paha, oñepyrũ vaʼekue versíkulo pakõiha mbytépe, Cristo ha umi temimboʼekuéra og̃uahẽ ramo guare Cesarea de Filípope.
Ha Jesús og̃uahẽrõ guare Cesarea de Filipo yvy rembeʼýpe, oporandu hemimboʼekuérape, heʼívo: Mávapa tapicha kuéra heʼi che, Yvypóra Raʼy, haʼeha? Haʼekuéra heʼi chupe: Oĩ heʼíva ndehaʼeha Juan Bautista; ambue, Elías; ha ambue katu, Jeremías térã peteĩva profetakuéragui. Haʼe heʼi chupekuéra: Ha peẽ, mávapa peje che haʼeha? Upémarõ Simón Pedro ombohovái ha heʼi: Nde hína pe Cristo, Ñandejára oikovéva Raʼy. Ha Jesús ombohovái ha heʼi chupe: Rehovasapyre nde, Simón Barjona; ndahaʼéi niko soʼo ha tuguy omombeʼúva ndéve ko mbaʼe, che Ru yvágape oĩva katu. Ha che avei haʼe ndéve: nde hína Pedro, ha ko ita ári amopuʼãta che iglesia; ha infierno rokẽnguéra ndaipuʼakamoʼãi hese. Ha ameʼẽta ndéve yvágapegua rréino llávekuéra; ha opa mbaʼe rembotovéva ko yvy ári, ojebotovétama yvágape; ha opa mbaʼe rembojeréva ko yvy ári, ojejerétama yvágape. Upéi omanda mbarete hemimboʼekuérape ani hag̃ua omombeʼu avavépe haʼeha Jesús pe Cristo. Mateo 16:13–20.
Rafía ha Panium
Ndaha’éi Mateo pe pasáhe mbytépe ohechaukánteva peteĩ ñomongeta ha peteĩ tema ijojaha’ỹva año, síno, peteĩcha Génesis pe testimonio ñe’ẽjoaju simbólico oñembojueheháicha Raphia ñorairõ rehe, Mateo ñomongeta oiko Cesarea Filípipe, ha upéva hína Panium. Panium, Daniel 11 pe versíkulo quince-pe, ha’e pe mbyte Mateo línea doce kapítulogua-pe; ha Raphia, Daniel 11 pe versíkulo once-pe, ha’e pe mbyte Génesis línea doce kapítulogua-pe.
Umi 250 ary oñepyrũva’ekue 457 a.C.-pe opa 207 a.C.-pe, pe mbyteite Rafia versíkulo oncepegua ha Panium versíkulo quincepegua apytépe, upépe ojogueraha hag̃ua Abraham ñesirkunsisión techaukaha ha Pedro he’ẽva Mesías rehe. Mateo lívrope ojehupytýva línea-pe, Pedro otestifika hína oikuaahague Cristo, Tupã Ra’y, Iñemongarai jave.
Simón he’ise “pe ohendúva”, ha Barjona he’ise “pýkasa ra’y”. Simón va’ekue peteĩ ohendúva Cristo mongarai marandu, Espíritu Santo oguejy ramo guare pýkasa ra’ãngápe. Cristo mongarai ohechauka tipo ramo agosto 11, 1840, pe ánhel mbarete Apocalipsis 10-pe guáicha oguejy hague. Upe peteĩ ánhel oguejy avei 9/11-pe. Pedro orrepresenta umi ohechakuaáva 9/11ha pe marandu prueba guive ko generación cien cuarenta y cuatro mil-pegua.
Pedro ohechauka umi oiporúva pe metodología línea ári línea. Ha’e hína pe pykasu “ra’y”, upévare, ta’ýra ramo, símbolo rupive ohechauka pe generación pahaitépe. Pedro ha’e peteĩ símbolo pe generación pahaitépe guarã, ha héra papapy simbólico rupive ohechauka pe cien cuarenta y cuatro mil. Pedro ohechauka pe generación paha ohendúva pe marandu ñemombarete rehegua Cristo ojehechaukávo pe línea profética-pe. Pedro ohechakuaa pe marandu ojoajúva Cristo ñemongarai rehe, ha upévare ikatu vaekue omombe’u Jesús ha’eha pe oñeunhíva, ha’éva Mesías hebreo-pe ha Cristo griego-pe. Pedro ohechauka umi oikũmbyva pe ánhel Apocalipsis dieciocho pegua oguejýva’ekue 9/11-pe, oguejyhague avei 11 de agosto de 1840-pe. Pedro ohechauka umi oikũmbyva 9/11 peteĩ waymark ramo, oñemopyenda hag̃uánte mokõi térã mbohapy línea testimonio rehe.
Pedro remombe’uha hína pe 9/11 ohechauka hague mbohapyha aipo vaípeguare og̃uahẽmaha, ha upéva hína pe marandu jehechaporãrã pe ñemoñare paha rehegua. Pe remombe’uha rupive oñemoambue pe téra. Abraham oĩ Ráfiape ha Pedro oĩ Pániope, kurusu mboyvemi. Pánio ha kurusu apytépe Pedro ohóta oikundaha pe Yvyty Transfiguración rehegua. Pániope voi Simón oñemoambue Pedro ramo, ome’ẽrõ guare imombe’uha pe marandu jehechaporãrã rehegua iñemoñarepe g̃uarã. Umi cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã, upe marandu jehechaporãrã hína Islam mbohapyha aipo vaípeguare rehegua, og̃uahẽva’ekue tembiasakue profético-pe 9/11-pe.
Pe Adventismo ñepyrũrã jehechapyre oñepyrũ 9/11-pe, ha pe Adventismo jehechapyre paha gotyo, Islam marandu pe mbohapyha ñembyasýpe ohechauka arakaʼe ha moõpa oñemoambue Simón réra. Pe marandu Pedro ontendéva ipahápe, oñemohaʼangavaʼekue 9/11 marandúpe iñepyrũme, haʼe hína pe marandu oñemyatyrõva Nashville tata apuʼa rehegua. Upépe pe trompéta arete oguahẽ oñondive pe poyvi jehupi ndive ha pe Ñemoĩporã Ára rokẽ ñemboty reheve.
Ko’ẽrõgua kuatiañe’ẽme rosegíta ko’ã mba’e rehe.