Ñañemongeta hína peteĩ parte Isaías visión rehegua, oñepyrũva capítulo siete-pe ha oñemotenondéva capítulo doce paha peve. Jajapo upéva, pórke ary 1850-pe “Ñandejára omyasãi jey ipo mokõiha jey, ombyaty hag̃ua” Itavayguakuéra hembýva. Ñamoĩhína hendápe umi tape rechaukaha 1844 guive 1863 peve. ‘1850’ ha pe mokõiha ñembyaty ha’e peteĩva umi tape rechaukaha apytégui.

Peteĩ jey Isaías visión oñepyrũ vove capítulo siete pe verso peteĩme, opaite jey peteĩ ñe’ẽjoaju ojoguáva “upe árape” ha’e peteĩ referencia, upéva oñemoĩva’erã capítulo siete pe marco profético oĩmava ryepýpe. Peteĩ clave oñemboja hag̃ua hekopete pe visión ha’e ñantende hag̃ua profecía omba’apoha jey ha ombotuichave hag̃ua principio ári, ha ko tembiapoukapy oĩ en vigencia pe visiónpe.

Opaichagua marandu profétikova ojehechaukáva Isaías visión-pe, oñepyrũva kapítulo seis guive, ojehechava’erã ko perspectiva guive: “tenonderã ha iñimportantevéva”, Isaías ohechauka peteĩ ánga oñehypýiva 9/11-pe omombe’u hag̃ua pe ama paha og̃uahẽma hague. Upe contexto oñemomarangatúvape, Isaías kapítulo siete ohechauka upe kyhyjeete ojehechaukava’ekue proféta rupive kapítulo seis-pe, oporandúrõ guare, ‘“araka’e peve” tekotevẽtaha ome’ẽ pe marandu 9/11 rehegua peteĩ tupao apóstata-pe oporerekóva “tesa ha katu ndohechaséi, ha apysa ha katu nohenduséi”?

Pe visiónpe, mburuvicha vai ha itavyva Ahaz ha’e peteĩ símbolo peteĩ Laodiceagua ndohupytýiva pe ñemomarandu “ama pahague” marandu rehegua, oñepresenta haguéicha umi ñangarekoha rupive, ombohováiva pe Ahaz vai ha itavyvape, ojehechaukáva Isaías ha ita’ýra kuéra rupive.

9/11 og̃uahẽkuri Daniel 11, versíkulo 40 rembiasakue profétikape; upévare, Isaías oñemoĩrõ 9/11-pe, kapítulo 6-pe, oñemoĩ profétikamente Daniel 11, versíkulo 40 ryepýpe; ha iñimportantevéva, oñemoĩ “versíkulo 40 rembiasakue ñemiguápe.” Versíkulo 40 rembiasakue ñemiguáva oñepyrũkuri upe versíkulo oñekumplírõ guare ary 1989-pe, Unión Soviética ho’árõ guare. Ary 1989 guive pe léi dominikál peve, oĩva versíkulo 41-pe, oĩ “versíkulo 40 rembiasakue ñemiguáva,” ojepe’áva sellogui León de la tribu de Judá rupive upe “rembiasakue ñemiguápe” voi. Kóva ohechauka ñande ñehesa’ỹijópe Isaías orepresentaha peteĩ mensahéro ama pahaguegua rehegua 9/11 rire, peteĩ parte pe mensáhe ama pahaguegua rehegua Isaías omoherakuãva ha’eha—Daniel 11, versíkulo 41 guive 45 peve.

Oĩva profétikamente 9/11-pe, Isaías capítulo diez-pe opresenta peteĩ ñe’ẽñemi pe oikótava upe rire pya’eha voi ha’eha “pe decreto inhústo”, ha’éva pe léi domingo rehegua, ha ojehechauka Daniel once, versículo cuarenta y uno-pe. Isaías ta’anga pe marandu ama pahague rehegua oñemohenda pe “tembiasakue kañymby” ryepýpe, versículo cuarenta — post 9/11 rehegua. Pe cumplimiento versículo cuarenta rehegua ary 1989-pe omoĩ Isaíaspe 1989 rire, 9/11-pe, upépe oñehesa’yijo tatapỹi rupive altar ári guive. Isaías orrepresenta peteĩ mensajéro imarandu oguerekóva Daniel once pegua umi seis versículo pahague.

Isaías he’i hag̃ua tesakã porã ha’e ha ita’ýra-kuéra oĩha techaukaha ha mba’e hechapyrãrã-rã. Mokõiha capítulo guive, capítulo siete versículo mbohapy-pe, Isaías ha ita’ýra oĩ y osẽha renda pe yvykua yvategua ykére, tape guasu rupive lavandero ñu ndive. Isaías ohechauka hína pe marandu ama pahápe guare rehegua, upéva ha’e oñohẽ haguére omoherakuã hag̃ua capítulo seis-pe, ha oĩ hína mbohapy ta’anga simbóliko ama pahápe guaréva rehegua renondépe, avei ta’ýra Shearjashub ndive. Pe yvykua yvategua y osẽha rape ha’e peteĩ ñe’ẽ yvypóra arandupy rehegua ohechaukáva umi mokõi tubo henyhẽva pe aséite óro rehe, Zacarías omombe’úva ha Hermana White oñe’ẽ hag̃uére heta jey, ohechauka hag̃ua pe marandu ouva pe y osẽha rapégui pe yvykua yvateguágui, pe marandu ama pahápe guarépe.

Isaías rembyasyha ojoaju Zacarías mokõi tubo rehe, ha Ellen White ñe’ẽmondo ombojoaju Zacarías reheve umi pa’ã tenonderã paary porandu rehegua. Isaías oñemomirĩ yvyku’ípe capítulo seis-pe ohechávo Ñandejára mimbipa. Ha’e omoneĩ ogueraha hag̃ua pe marandu ojehechauka va’ekue versículo mbohapy-pe, pe maranduicha omyesakãva yvy tuichakue Tupã mimbipa reheve. Ha oñemopotĩ peteĩ tatapỹi altar-gui, ha upéi oĩ pe ykua ypýpe ojapóva y pe ykua yvatepegua guive. Capítulo mokõipa poapy-pe Isaías omyesakã pe ama pahague marandu “línea ári línea” ramo, ha versículo mbohapy-pe pe ykua yvatepegua orrepresenta heta línea profecía rehegua.

Isaías, ohechaukáva peteĩ ánga 9/11-pe, oñembo’ýta vaʼerãnte pe hendápe oguejyhápe pe aséite óro pe yvu yvate guive, upe ánga ojeruréramo añoite pe tape porã ogueraháva Jeremías rape yma guarépe, ha upéva hína Isaías “tape guasu (rape) pe ñu mopotĩhára ykére”, upépe ojejuhu Jeremías “pytuʼu”. Isaías marandu ama pahápegua oñemopyenda ndahaʼéi añoite pe línea umi paʼi rembireko diez rehegua, Zacarías línea mokõi tubo óro rehegua, Jeremías línea rape yma guaréva rehegua, ha Isaías avei oñemboʼy “pe ñu mopotĩhára”pe, upépe pe Marandu Jára Ñeʼẽmegua omopotĩ ha omboguejy hag̃ua Levi raʼykuérape pláta ha óroicha.

Peteĩ tembiapo profético ndahasýivaite hína ogueru hag̃ua ambue línea kuatiañe’ẽ mbohapyha kapítulo siete-pe. Zacarías rembiapo ñandyry ha umi diez virgen oñembojoaju Jacob eskaléra rehe ha umi mokõi versículo peteĩha Apocalipsis-pe, opaite oguereko rupi tema peteĩcha: pe proceso de comunicación Tupã ha yvypóra apytépe. Jeremías tape yma guare oguereko pe “centinela” ombopu hag̃ua turu, upéva mburuvicha aña ha itavyva Acaz ndohenduséiva. Upe turu ogueru opaite umi turu profecía rehegua, avei umi centinela profético, Isaías “tape guasu” peve, upépe Isaías ha ita’ýra oñembo’y hag̃ua omombe’u peteĩ marandu Laodicea ruvichápe.

Isaías ha ita'ýra Sear-jasub, he'iséva “peteĩ rembyre ojevýta”, oĩ oñondive ha ha'ekuéra ohechauka pe marandu ama pahápegua ñe'ẽme'ẽ og̃uahẽva'ekue 9/11-pe. Oho hikuái ojojuhu hag̃ua mburuvicha guasu ahẽ Acaz ndive, ha túva ha ta'ýra ramo orrepresenta hikuái peteĩ símbolo alfa ha omega rehegua, pe “línea ári línea” metodología regla ypykuéva. “Línea ári línea” ha'e pe regla ojehechaukava'ekue pe principio “ára/ary” Millerita reheve.

Árape 11 jasypo 1840-pe oñekumpli peteĩ profesía Islam rehegua, mokõiha ñembyasy guasu Apocalipsis 9-gua, ha oñemoneĩ Millerita-kuéra “ára/ary” principio; upéicha rupi oñemombarete Miller remimo’ã 1843 rehegua, ojejapóva upe ára/ary principio ári. Septiembre 11 jasypo 2001-pe oñekumpli peteĩ profesía Islam rehegua, mbohapyha ñembyasy guasu Apocalipsis 9, 10 ha 11-gua, ha oñemoneĩ alfa (8-11-1840) ha omega (9/11) principio, Apocalipsis 18-gua ánhel mbarete oguejy ramo guare, Nueva York pegua óga guasu-kuéra ho’a jave—péichaite voi Apocalipsis 10-gua ánhel mbarete oguejy va’ekue Árape 11 jasypo 1840-pe, oñekumplírõ guare pe alfa ohechaukáva’ekue pe omega.

Isaías ha ita’ýra ndaha’éi añónte ohechaukáva pe principio tenondegua “línea ári línea”, ha katu avei ohechauka hikuái pe marandu Elías rehegua, ha upéva ohechauka peteĩ marandu oñemombe’úva peteĩ túva ha ita’ýra kuéra joaju rupive. Pe marandu Elías rehegua, oñemomarandúva pe ára guasu ha kyhyjepyrã Ñandejára ára mboyve, ohechauka peteĩ marandu og̃uahẽva pe juicio ejecutivo Ñandejára rehegua oñepyrũ mboyve. Ñandejára juicio ejecutivo kuéra ohechauka peteĩ ára pukukue ha’éva “pe ára guasu ha kyhyjepyrã Ñandejára rehegua”. Upe ára pukukue oñepyrũ pe léi domingo guive ha oñemotenonde peve umi siete última plaga. Pe ára pukukue oñepyrũ pe léi domingo rehe ha opa umi siete última plaga reheve. Upévare pe marandu Elías rehegua oñemopyenda pe principio alfa ha omega ári, oñembojoajúva pe ñe’ẽmondo hi’ag̃uíva pe gracia ñemboty rehegua ndive. Pe marandu Elías ndive oĩ avei opaichagua línea profética oñemopyendáva Elías rehe, pórke Elías, Jesús he’iháicha, ohechauka Juan el Bautista-pe, ha mokõivéva, Elías ha Juan, Sister White he’iháicha, ohechauka William Miller-pe; ha oñondive, Elías ha Juan el Bautista ohechauka mokõivéva umi cien cuarenta y cuatro mil (Elías), ha pe aty guasu Apocalipsis siete-pe guare (Juan).

Isaías ha ha ita'ýra oĩ umi tape yma guarépe, ha'éva umi pyenda, ha oguereko hikuái pe aséite órova, ha'ekuéra niko umi kuñataĩ arandúva ohasáva pe ñemopotĩ rupi ojapóva pe fuller, upéva oñembotýva’ekue 22 jasypa, 1844-pe, ohechauka hag̃ua pe léi domingo rehegua. Isaías ha pe hembýva ojevýva, (upéva niko he'ise héra Shear-jashub), orrepresenta pe hembýva “ojevýva” umi tape yma guarépe 9/11-pe. Pe joaju túva ha hembýva rehegua, ha'éva avei pe joaju alfa ha omega, ha'éva avei pe joaju Elías rehegua “umi túvakuéra ha ta'ýra kuéra korasõ” rehegua, ohechauka Túva Miller ha ijoaju peteĩ movimiento hembýva ángel peteĩha rehegua ndive, ha'e hague pe movimiento alfa Filadelfia pegua. Pe movimiento alfa-pe Túva Miller oñemombe'u va'ekue Elías ha Juan el Bautista ramo, Jesús ohechakuaáva pe mensajero ombosako'íva tape pe Mensajero del Pacto-pe g̃uarã. Opa ko'ã ñe'ẽmarandu profético oñembotýva'ekue pe tembiasakue alfa-pe, pe ángel peteĩha ha mokõiha rehegua, oñeha'ãjey pe tembiasakue omega-pe pe ángel mbohapyha rehegua.

Oĩ heta mba’e añetegua iñimportantevéva Isaías ta’ãngamýi rehegua pe visión-pe, ha ko’ápe ñañemomba’e mante hína Isaías ohechauka porãha hekopete umi añetegua opaichagua omoheñóiva pe ñe’ẽmondo py’aguasu pe ama pahápegua rehegua 9/11-pe. Opa ko’ã línea ñañomongeta ramóva, ha añetehápe heta ambuéva ave, ojejuhu capítulo siete versículo mbohapy-pe.

Pe versíkulo poapýpe pe añetegua profétika oñemombareteve oñembohéravo rupi pe llave ombojepe’áva “tembiasakue kañymby versíkulo cuarenta-pegua”, ha mba’e hechapyrãitéva, upe llave ojehechauka upe versíkulo mismo-pe, upépe voi ojehechauka mokõivéva profesía ára 2520 ary pukukue ñepyrũ.

Siria akã hína Damasco, ha Damasco akã hína Rezín; ha sesenta ha cinco ary ryepýpe Efraín oñembyaíta, ani hag̃ua tetã ramo. Ha Efraín akã hína Samaria, ha Samaria akã hína Remalías ra'y.

Ndapejeroviáiramo’ã, añetehápe ndapytamo’ãi hatã. Isaías 7:8, 9.

Isaías ilustrasión pe “ama yvytu pahápegua” rehegua oguereko Moisés “siete veces”, pe profecía sesenta y cinco ary rehegua, versículo ocho-pe, ohechauka hag̃ua pe ñepyrũha mokõive Israel retãnguéra, yvate pegua ha yvy gotyo pegua, isarambipa 2520 ary rehegua. Upe versículope voi oĩ pe llave ombojere hag̃ua mbohapy línea profética Daniel once versículo cuarenta-pe, pe Unión Soviética ho’apa 1989-pe rehegua, oñondive Daniel once versículo diez ndive, ha Isaías ocho versículo ocho ndive. Ko’ã mbohapy línea rupive (Isaías 8:8, Daniel 11:10, 40), pe llave ha’e umi “akãnguéra” versículo ocho ha nueve-peguáva. Umi “akãnguéra” llave ojeporu jave umi mbohapy versículo oñembojojáva rehe, ojepe’a pe okẽ ogueraháva Ucrania Ñorairõ rembiasakue ha pya’e oútava Tercera Guerra Mundial rembiasakuepe. Upe okẽ profética ojepe’a rire, versículo once guive dieciséis peve Daniel once-pe ojehecha upéicharõha historia oñembojojáva versículo cuarenta Daniel once-pe, Unión Soviética ho’apa rire 1989 guive. Pe “versículo cuarenta rembiasakue kañymby” jejora ha’e peteĩ añetegua umi mbovy poravopyre apytépe ojehechakuaáva oñemboty’ỹramoguáicha, ojoajúvo Jesucristo Revelación ñemboty’ỹ rehe, mboyve pe tiempo de gracia oñemboty.

Isaías capítulo ocho, versículo uno, oñepyrũ pe ñe’ẽ “Hi’arive” reheve, ohechaukáva capítulo ocho oĩha hag̃ua capítulo siete ári. Ndaha’éi añónte pe ñe’ẽ peteĩha “hi’arive”, sino capítulo ocho versículo tres ojoaju capítulo siete versículo tres rehe peteĩ mokõiha testígo ramo, ohechaukáva mokõive capítulo tekotevẽha oñembojoja línea ári línea. Mokõive versículo “mbohapy” omombe’u peteĩva Isaías ra’ykuéragui, hérava mokõivéva oñe’ẽva pe marandu profético rehe oĩva pe tembiasakue ryepýpe. Sear-jasub he’ise “peteĩ hembýva ojevyta”, ha Maher-salal-has-baz he’ise “pya’e hag̃ua pe botínpe”. Sear-jasub oñemombe’u raẽ, upéi Maher-salal-has-baz (ha’éva héra ipukuvéva Biblia-pe). Pe alfa ojehechaukáva “1” rupive michĩve, ha ko kásope jepe oñemombe’u peteĩ “hembýva” ramo; ha pe omega ojehechaukáva “22” rupive tuichave, ha ojehechauka Biblia-pe pe héra tuichavéva rupive, ha upéicha avei oñesimbolisa domingo léi rembiapo pya’e hag̃ua.

Pe alfa rembýva, ojehechaukáva Shearjashub rehe, oĩ itúva Isaías ndive mbohapyhápe pe versíkulope. Oñondive hikuái hína peteĩ alfa ha peteĩ omega, ha oñembo’y hikuái peteĩ tenda ojejapóva mbohapy ñe’ẽjoaju ijojaha’ỹvagui, oporomandu’áva ama paháre.

Upéi Tupã he’i Isaíaspe: Tere koʼág̃a rejotopa hag̃ua Acaz ndive, nde ha Sear-jasub, nde raʼy, ysyry guasu y ári pe y renda yvategua osẽha pahápe, pe tape ohohápe pe ñu lavandéropegua gotyo. Isaías 7:3.

Isaías ha’e peteĩ símbolo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ha, ohechaukávo pe llamado 9/11-pe, Isaías avei ohechauka pe llamado julio 2023-pe. 9/11-pe Isaías ha’e peteĩ laodicense, ojejoguáva Jacob-pe, pe mbya’e’ẽhára, upéva oikótava ogueraha Esaú primogenitura, Adventismo oñemosẽ jave Ñandejára juru-gui; ha 2023-pe Isaías ohechauka Israel-pe, pe ipu’akavéva. Isaías ohechauka peteĩ oikóva opresenta Ñandejára marandu, ha upéi oñemombáy hag̃ua oikuaa hag̃ua ha’eha peteĩ laodicense, ha upéi peteĩ tatapỹi omopotĩ chupe oikove hag̃ua peteĩ filadelfiaguaicha.

“Isaías oguereko peteĩ visión iporãitereíva Tupã mimbipa rehegua. Haʼe ohecha Tupã pokatu jehechauka, ha, omaña rire Ijeguakaha rehe, ou hendápe peteĩ marandu ohóvo hag̃ua ha ojapo hag̃ua peteĩ tembiapo peteĩchagua. Haʼe oñanduhaite ijehe peteĩ mbaʼerãʼỹva upe tembiapópe g̃uarã. Mbaʼépa ojapo chupe ohecha hag̃ua ijehe peteĩ mbaʼerãʼỹva ramo? ¿Oimoʼãpa ijehe ndaikatuiha upevarã mboyve ohecha hag̃ua Tupã mimbipa?—Nahániri; haʼe oimoʼã ijehe oĩha peteĩ tekojoja rekópe Tupã renondépe; ha katu, pe Señor de los ejércitos mimbipa ojehechauka ramo chupe, ha ohecha ramo Tupã majestad ndaikatúiva oñemombeʼu hag̃ua, heʼi: ‘Che ahundíma; che niko peteĩ kuimbaʼe che rembeʼy kyʼáva, ha aikove peteĩ tavayguakuéra rembiʼtépe, umi rembeʼy kyʼáva apytépe; che resa niko ohecha Mburuvicha Guasupe, pe Señor de los ejércitospe. Upérõ peteĩ serafín oveve che rendápe, ogueru ipópe peteĩ tatapỹi oikovéva, ojagarráva pinza reheve altar ári guive, ha omoĩ che jurúre, ha heʼi: Péina, ko mbaʼe opoko nde rembeʼýre; nde rembiapo vai ojeipeʼáma ndégui, ha nde angaipa oñemopotĩma.’ Kóva hína pe tembiapo tekotevẽva oñemyenyhẽ ñanderehe peteĩteĩ ramo. Ñaikotevẽ pe tatapỹi oikovéva altar ári guive oñemoĩ ñane rembeʼýre. Jaipota ñahendu pe ñeʼẽ oñeñeʼẽva: ‘Nde rembiapo vai ojeipeʼáma ndégui, ha nde angaipa oñemopotĩma’” Review and Herald, 4 de junio de 1889.

Mboy araka’e Isaías kapítulo seispe ha’e peteĩ símbolo 9/11 guive pe léi dominical peve, ha kapítulo seis ha’e peteĩ ta’anga ohechaukáva 9/11. Kapítulo siete guive nueve peve oikuaauka pe marandu Isaías ome’ẽva’ekue Judá ruvicha kuéra apóstata-pe, ha pe techapyrã oiko hag̃uáva pe sellado ára jave umi cien cuarenta y cuatro mil rehe, umi ka’uve’ẽva Efraín-gua oñepysanga jave. Pe visión peteĩchaguápe Isaías ohai avei:

Péina ápe ha umi mitã Ñandejára ome'ẽ vaekue chéve oreko hag̃ua techaukaha ha hechapyrã Israel-pe, Ñandejára ipu'akapáva gui, oikóva yvyty Sion-pe. Isaías 8:18.

Isaías ha ita’ýra-kuéra hína techaukaha umi ñemimby ojejuhúva capítulo siete guive nueve peve ryepýpe. Umi capítulo siete guive nueve peve hína pe punto de referencia opaite pe visión rehegua, opaichagua ñe’ẽme’ẽ “upe árape” térã “upe tiémpope” rehegua. Pe versículo dieciocho ohechauka Isaías ha ita’ýra-kuéra hague techaukaha, ha umi versículo ijerére oĩva pe versículo dieciocho rehe omombe’u pe ára térã pe tiémpo umi techaukaha ojekuaa va’erãha.

Ha heta apytépe heta oñepysanga va’erãta, ho’a va’erãta, oñembyai va’erãta, oñembotavy hag̃ua ñuhãme, ha ojegueraha va’erãta. Eñapytĩ pe testimónio, emboty hag̃ua pe léi che remimbo’éra apytépe. Ha che arota hag̃ua Ñandejárare, pe omokañýva hova Jacob róga-gui, ha ajesarekóta hese.

Pema’ẽ, che ha umi mitã Ñandejára ome’ẽ vaʼekue chéve ore roĩ techaukaha ha mbaʼe hechapyrãrã ramo Israel-pe Ñandejára de los ejércitos-gui, oikóva yvyty Sión-pe. Isaías 8:15–18.

Umi “oha’arõva Ñandejára rehe” ojehechauka Isaías ha mokõi ita’ýra rupive. Ha’e kuéra hína umi rehe Ñandejára omo’ã va’ekue “hova”, peteĩ mba’e rechaukaha umi opáyva Levítico mokõi pa’ẽjoapy su paráva ñembo’e rembijerure rehegua, julio 2023 rire. Ha’e kuéra opáy ohechakuaa hag̃ua iñe’ẽmombe’u hag̃uáicha oikeva’erã avei pe añetegua Ñandejára oguata hague hesekuéra ojokupytývo ndaha’éi hag̃ua iporã, upéva he’iséva omokañy hague chuguikuéra hova.

“Ñañapytĩ hag̃ua pe testimonio, omboja hag̃ua pe léi” ha’e pe oñesevahína ojeguataséva umi cien cuarenta y cuatro mil rehe, umi oñembojoavyhápe “heta” ndive. “Heta” ohenói, péro mbovymi añoite ojeporavo. Umi heta oñembojoavy Isaías ha mokõi ita’ýra ndive, ohechaukáva umi mbovymi. Umi “heta” ha’e umi cinco vírgen itavýva, ha ko mba’ére cinco mba’e oiko hesekuéra: “ojepysanga, ho’a, oñembyai, oñemongyhyje, ha ojegueraha.” Oñepysanga hikuái pórke omboyke pe marandu ama paha rehegua.

Ani hag̃ua kunu'ũ ha ñe'ẽ ambue rupive oñe'ẽta ko tavayguakuérape. Ha'e he'i vaekue chupekuéra: Kóva hína pe pytu'u ikatuhápe pemombytu'u pe ikane'õvape; ha kóva hína pe ñembopy'aguapy; upéicharõ jepe, ndaipotáikuri ohendu hikuái. Ha Ñandejára ñe'ẽ oiko chupekuéra hag̃ua tembiapoukapy ári tembiapoukapy, tembiapoukapy ári tembiapoukapy; línea ári línea, línea ári línea; michĩmi ko'ápe, ha michĩmi amo; ikatu hag̃uáicha oho, ha ho'a hapykuépe, ha oñembyai, ha oñeñuhã, ha ojepoko. Isaías 28:11–13.

Pe tiempo oñembotyha pe capítulo ocho-pe Isaías omombe’u umi iñaña ho’aha, oñembojoajúva Acaz rehe, ha ohechauka avei pe atýpe capítulo veintiocho, versículo trece-pe. Mba’érepa “ho’a” hikuái: omboyke haguére pe ama paha marandu, ha upéva chupekuéra guarã ha’eva’ekue “línea ári línea”, ha oñemombe’u umi oñerrepresentáva “tembe ipochy’ỹva térã ñe’ẽ pyta pyta” reheve. Umi judío oñemoĩva iñakãhatã Pentecostés-pe omoĩ va’ekue umi temimbo’e rehe ka’uha rembiapo, ndaikatúigui ontende pe marandu. Iñakãmekuéra, upéva oñemombe’u kuri “tembe pyta pyta” reheve.

Pe mbohapyha capítulo siete-pe, Isaías ha’e alfa profético ita’ýra Sear-jasub-pe g̃uarã, ha upéva rire ha’e hína omega itúva rehegua, ha katu avei alfa iñermáno rehegua pe relación-pe. Alpha ha Omega rembihecharãramo, oñembo’y hikuái pe mokõi tubo óro oúva pe santuario yvágagui ojapohápe peteĩ yupa, tape guasu jerére, Jeremías rape yma guarépe, pe ñúme ao líno oñemoambuehápe ky’a guive morotĩ potĩ peve, pe Ñe’ẽmondo Ñe’ẽme’ẽgua omopotĩvo Leví ra’ykuérape, avei Isaías ha Sear-jasub-pe. Oguahẽvo upépe, ohechauka mburuvicha guasu ahẽzpe, heko vai ha itavývape, Moisés rape yma guarépe oĩva Levítico mokõipa seis “siete veces” marandu; ha upéva omopyenda pe mismo versículo-pe peteĩ “akã” ha’eha peteĩ mburuvicha guasu, térã pe mburuvicha guasu réino, térã peteĩ réino táva guasu.

Upe llave oipe’a Tupã Ñe’ẽ resape, ikatu hag̃uáicha pe Ñorairõ Ucraniapegua oñepyrũ va’ekue 2014-pe ojehecha hag̃ua peteĩ mba’e ramo Biblia marandu hag̃uápe guare rehegua, ojehechaukáva oikoha pe sellado ára jave umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ha Tetã Unidos de América rembiasakue mbohapy presidente paha reheve. Pe ama paha marandu ojehechaukáva Isaías rupive umi capítulo diez ha once-pe, ha omombe’u pe tembiasakue hyepypegua ha okápeguáva Daniel once paha poteĩ versículo paha rehegua. Pe versículo peteĩha, versículo cuarenta, Isaías ohechaukáva umi capítulo seis guive nueve peve, ha upéi umi capítulo diez ha once-pe oñemoĩva’ekue pe marandu ojeipe’a va’ekue 1989-pe, hymba’ẽsyry hyepypegua ha okápeguáva reheve. Opaite umi elemento tuichavéva pe ama paha marandu rehegua ojehechaukáva pe visión-pe.

Kapítulo pa diez pehẽngue ipahaguéva omombe’u pe tembiasakue maranduhára peteĩchagua umi versíkulo kapítulo once pegua pahaguéva ohechaukaháicha. Kapítulo diez ha’e pe okáguagua ha kapítulo once pe hyepypegua. Pe lívro Apocalipsis-pe, umi siete iglésia ha’e pe hyepypegua ha umi sello ha’e pe okáguagua. Kapítulo diez pe versíkulo pahaguépe, pe pokatu papal omongu’e ipo Jerusalén rehe peteĩ pasáhe oñembojojáva pe pokatu papal oguahẽvo ipahápe avave’ỹ pytyvõ hag̃uáicha versíkulo cuarenta y cinco Daniel once-pe.

Upéicha gueteri opytáta Nob-pe upe árape; omongu’éta ipo Sión rajy yvyty rehe, Jerusalén cerro rehe. Péina, Ñandejára, Ñandejára de los ejércitos, okytĩmbáta kyra roguénguéra kyhyjépe; umi ijyvate ha ipukúva oñekytĩta yvýre, ha umi oñembotuicháva oñemomichĩta. Ha’e okytĩmbáta ka’aguy ñembojepytu’ũngue kuérape fiérrope, ha Líbano ho’áta peteĩ mbarete guasúgui. Isaías 10:32–34.

Pe kapítulo diez paha ha’e pe tymba’e ojehecháva yvyporakuéra iprobación paha, ha upépe avei oñemboty Daniel once pehẽngue once.

Ha haʼe omoĩta ipalásio rogakuéra marã’ỹva mokõi yguasu mbytépe, pe yvyty marangatúpe hechapyrãva; upéicharõ jepe og̃uahẽta ipahápe, ha ndaiporimo’ãi avave oipytyvõva ichupe. Ha upe ára-pe Miguel opu’ãta, pe mburuvicha guasu oñembo’yva ne retãygua ñemoñare rehehápe; ha oĩta peteĩ ára ñembyasýgui ha jejopy vai guasu, araka’eve ndojehechái haguéicha oĩ guive peteĩ tetã pe ára peve; ha upe ára-pe ne retãyguakuéra oñemosãsóta, peteĩteĩ ojejuhúva ojehai hag̃uáicha pe kuatiañe’ẽme. Daniel 11:45, 12:1.

Pe kapítulo diez oñepyrũ versíkulo peteĩme pe “dekréto ndahekoporãivape”, umi mba’e Hermana White ombojekuaa hag̃ua pe léi domingo rehegua.

Ái umi oaproukáva apoukapy tekojoja’ỹgua, ha umi ohai vaíva mba’e pohýi omoĩva’ekue. Isaías 10:1.

Pe kapítulo diez oñepyrũ pe arapokõindy léipe, ojoajúva Daniel kapítulo once, versículo cuarenta y uno ndive, ha opa peteĩ joja Michael opuʼãvo rehe Daniel once, versículo cuarenta y cinco rembiasakuépe.

“Oñemopu’ã peteĩ sábado ta’ãnga rehegua, pe ta’ãnga órova oñemopu’ã haguéicha Dura ñuíme. Ha Nabucodonosor, Babilonia ruvicha guasu, omoherakuã haguéicha peteĩ tembiapoukapy opavave noñesũiva ha nomomba’égui ko ta’ãnga ojejukava’erãha, upéicha avei ojejapóta peteĩ marandu oje’éva opavave nomomba’éiva domingo ñemboheko ojekastigataha kárselpe ha jejukápe. Péicha Ñandejára Sábado ojeapyrũmbáva yvýre. Péro Ñandejára he’i kuri: ‘Ái umi omboaje vaívarã umi tembiapoukapy ndaijojaiva, ha ohai pohýiha umi mba’e ha’ekuéra omanda va’ekue’ [Isaías 10:1]. [Sofonías 1:14–18; 2:1–3, citado.]” Manuscript Releases, volumen 14, 91.

Apocalipsis capítulo once-pegua “tuicha yvyryrýpe”, ohechaukáva pe léi domingo versículo trece-pe, oĩ mbohapy símbolo islam rehegua joaju hag̃uáva pe “yvyryryi” ndive omboryrýiva pe mymba yvy rehegua Apocalipsis capítulo trece-pe, oñeʼẽ jave dragónicha. Isaías capítulo diez-pe, pe léi domingo ojehechauka peteĩ “apoukapy hekojojaʼỹva” ramo, hiʼári oñemoĩhápe peteĩ “ai”. Apocalipsis capítulo once-pe “tuicha yvyryryi” versículo trece guive versículo dieciocho peve, tercer aygua islam ojehechauka irundy símbolo islam rehegua rupive ha pe ñembyai ojapóva Estados Unidos rehe pe léi domingo jave; “Ha upe aravoite oiko peteĩ tuicha yvyryryi,” ha “pe mokõiha ai ohasáma; ha, péina ápe, pe mbohapyha ai ou pyaʼe. Ha pe séptimo ánhel opuʼã iturúpe” “ha umi tetãnguéra ipochy.”

Pe kapítulo diez ohechauka pe pokatu papal peteĩha cuarenta y uno guive Daniel once-pe, pe versíkulo cuarenta y cinco peve, upe jave pe papado oguahẽ iñapỹime. Pe versíkulo cuarenta ndaha’éi pe narración rehegua pe kapítulo diez-pe, pórke Isaías ohechauka pe versíkulo cuarenta rehegua “tembiasakue kañymby” jave oñepresenta pe yvytu okẽ riregua marandu peteĩ tupao apóstata-pe, ojejoguáva Acaz rehe. Pe kapítulo once rembe’y ohechauka avei pe jepe’a pe pokatu papal-gui upe tembiasakue peteĩchape.

Ha Jehová ohundipáta pe mar Eguiptogua juru; ha ipytu mbarete reheve omongu’éta ipo ysyry ári, ha oinupãta chupe umi siete ysyryme, ha ojapóta tapicha kuéra ohasa hag̃ua py reheve. Ha oĩta peteĩ tape guasu hembývape guarã, itavayguakuéra rembyrévape, opytátavape Asiriágui; Israel-pe guarérõ guareicha upe árape osẽ ramo guare Egipto retãgui. Isaías 11:15, 16.

Isaías kapítulo diez ha’e pe okapeguáva, ha kapítulo once ha’e pe hyepypegua peteĩchagua tembiasakue rehegua. Pe okapeguáva ha pe hyepypegua ojoja hag̃ua heta Ñandejára Ñe’ẽme, ha ko’ã mokõi kapítulo ojoguáva ohechauka mbohapyha ánhel ñe’ẽmondo, Isaías rupive oñerrepresentaháicha. Mbohapyha ánhel ñe’ẽmondo oñemombykypyre heta hendáicha inspiración rupive, ha peteĩ ñemboja’o iporãitereíva ko mbohapyha ánhel ñe’ẽmondo rehegua ha’e kóva: ohechauka umi mba’e oikóva ára de gracia ñemboty ndive ojoajúva, ha avei omomba’e guasu tekotevẽha ñembosako’i hag̃ua peteĩteĩ avakuéra rekove. Isaías diez-pe oĩ umi mba’e oikóva, ha kapítulo once-pe pe ñembosako’i.

“Umi mba’e oĩva joaju hag̃uáicha pe gracia ñemboty rehe ha pe tembiapo ñembosako’i rehegua pe jepy’apy ára peguarã, ojehechauka porã hesakã hag̃uáicha. Ha heta tapicha ndoikuaavéima ko’ã añetegua iñimportantetereíva peteĩ mba’eveichagua ndoguerekói hag̃uáicha jeikuaa, ku araka’eve ndojehechaukaiva’ekuéicha chupekuéra. Satanás oma’ẽ hag̃uáicha oipe’a hag̃ua opaichagua impresión ikatúva ojapo chupekuéra iñarandu hag̃ua salvación peve, ha pe jepy’apy ára og̃uahẽvo ojuhúta chupekuéra noñembosako’íri hag̃uáicha.”

“Ñandejára omondo vove yvypórape ñe’ẽmondo iñimportantetereíva, ojehechaukáva marã’ỹ’ỹ marangatu kuéra oguevévo yvága mbytépe ha omomarandúvo, Ha’e ojerure opa tapicha oguerekóva kuaapy ha akã porã omoirũ hag̃ua pe marandu. Umi huísio ñemondýiva oñe’ẽva mymba ha ta’ãngáre ñemomba’eguasu rehe (Revelation 14:9–11), omyakãva’erã opavavépe oikuaase porã hag̃ua marandu hag̃uáicha profesía kuérape, oikuaa hag̃ua mba’épa pe mymba marca, ha mba’éichapa ikatu ani oguereko upéva. Ha hetaiterei tapicha omboty iñapysã ani hag̃ua ohendu pe añetegua ha oñemoĩ mombe’ugua’u gotyo. Apóstol Pablo he’i, oma’ẽvo ára pahápe: ‘Oúta ára ndojeropu’akamo’ãiha pe doctrina hesãivare.’ 2 Timothy 4:3. Upéva ára oguahẽmaite. Umi aty guasu ndoipotái pe añetegua Bíblica, pórke omokangy umi mba’e oipotáva pe korasõ angaipáva ha ko yvy rehe ohayhúva; ha Satanás ome’ẽ umi ñembotavy ha’ekuéra ohayhúva.”

“Ha Tupã oguerekóta peteĩ tavayguakuéra ko yvy ape ári omoĩ hag̃ua la Biblia, ha la Biblia añoite, opa doctrina patrón-rõ ha opa reforma pyenda-rõ. Umi kuimba’e arandúva remiandu, ciencia-gui osẽva ñeha’ãmby, umi jerovia’ẽ térã umi consejo eclesiástico rembiapoukapy, heta ha ojoavyháicha umi tupao orepresentáva hikuái, hetaveháicha oĩva ñe’ẽ—ni peteĩva ni maymáva ko’ãva apytégui ndova’erãi ojehecha prueba-rõ peteĩ mba’eve rehe térã peteĩ mba’eve rehehápe oimeraẽ punto jerovia rehegua. Ojeasepta mboyve oimeraẽ doctrina térã tembiapoukapy, ñande jajerureva’erã hesegua peteĩ “Péicha he’i Ñandejára” hesakã porãva.”

“Satana tapia meme oha’ã ogueraha hag̃ua atención yvypórape Tupã rendaguépe. Ha’e omotenonde tavayguápe oma’ẽ hag̃ua obispo-kuérape, pastor-kuérape, ha teología mbo’ehára-kuérape, ogiaha ramo guáicha, hekovie oheka hag̃ua hikuái Ñandejára Ñe’ẽryru kuatiañe’ẽme oikuaa hag̃ua ijehegui hembiaporã. Upéi, oisãmbyhy rupi ko’ã mburuvicha akãnguérape, ikatu oguereko ipoguýpe hetaite tavayguápe hembipota he’iháicha.” The Great Controversy, 594, 595.

Ñamoguata ko estudio reheve pe artíkulo oúvape.