Ñahesa’ỹijo hína pe ñe’ẽme’ẽ Abran rehegua, ha ne’ẽ gueteri ndajaikuaaukái pe mba’e oĩva Abran marandu hag̃uame oguerekóva joaju hag̃ua umi ñe’ẽ ñepyrũrã kuatia Joel pegua ndive. Abran marandu’ypy irundyciento ary tembiguáiramo hag̃ua rehegua, oñondive Pablo remiandu irundycientotreinta ary rehegua ndive, omoheñói pe estructura marandu’ypyguáva ojoajúva umi 1290 ary Daniel 12:11 pegua ndive. Pe marandu’ypy 1290 ary rehegua, pe versíkulo once pegua, hína pe omega ára marandu’ypy Abran ha Pablo líneape guare 430 ary rehegua. Ko añetegua ha’e peteĩ mba’e pe ojeipe’áva ára pahápe, omboja’óva umi arandúva ha umi heko vaíva.
Oñeikũmby hyepýpe pe profesía omega rehegua 430 ary rehegua oĩ vaʼekue pe símbolo “irundy generación”, ohechaukáva peteĩ tiémpo de prueba pe tetã oguerekóva Tupã retavéva ojeporavo vaʼekuépe tembiguáiramo. Moiséspe g̃uarã haʼe vaʼekue Egipto; umi cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã, opurahéiva Moisés purahéi, haʼe hína Estados Unidos rembiasakue 1798 guive pe léi dominical peve. Estados Unidos, ojehechaukáva “mymba yvygua” ramo Apocalipsis 13-pe, oñepyrũ ovecha raʼyicha ha opa oñeʼẽvo dragónicha. José, símbolo pe Cordero rehegua, orrepresenta pe aravo pyʼaguapy porãvéva Egíptope, peve oĩ pe Faraón pyahu ha oñepyrũ pe ñembiguái. Upéicha rupi, pe tetã ojehusgáva pe irundyha generación-pe, haʼéva Egipto Moiséspe g̃uarã, haʼe hína Estados Unidos. Pe remanente ojehusga pe léi dominical jave, ojehechauka hag̃uáicha umi plága rupive, og̃uahẽva ipahupe umi hebreo-kuérape g̃uarã tuguy reheve hokẽ rembey ári, ha upe rire tetã Egipto rehe pe Mar Rojo-pe. José ha Moisés orrepresenta peteĩ Faraón iporãva ha peteĩ Faraón ivaíva, ha upéva Estados Unidos-pe g̃uarã haʼe ñepyrũrã pe ovecha raʼy, ha upéi pe dragón.
Abram marandu juicio rehegua irundyha generación-pe oike avei pe añetegua yvypóra ñeha’arõ paha oñembotyha mbeguekatúpe; Moisés rupive oñekumpli hag̃ua Abram marandu, ndaha’éi Egipto añoite oñembotýva iñeha’arõ paha, ha katu gueteri oĩ kuri tiempo hembýva Amorreo-kuérape omyenyhẽ hag̃ua hikuái ikáso iñeha’arõ aravopegua — Egipto omyenyhẽ rire imba’e. Yguasu Pytã Egíptope g̃uarã ha’eva’ekue pe léi domingo Estados Unídos-pe g̃uarã, ha upéi “opaite tetã ambue ko yvy ape ári” “osegíta pe ehémplo” Estados Unídos rehegua, ojehechaukaháicha Amorreo-kuéra rehe Egipto iñeha’arõ paha oñemboty rire.
Umi Amorréo ha’e peteĩva umi pa’ã aty pa’ũgui ojekuaaukáva ko yvy pytagua ysyry Egipto guive ysyry Babilonia peve, Abrán ñe’ẽme’ẽme, ha upévare umi Amorréo orrepresenta umi tetãnguéra ko yvy arigua, ombotypáva iñehundi’ỹrã peteĩteĩva tetãicha, léi domingo rire Tetã peteĩ reko Amérikape. Umi Amorréo ha’e pe símbolo bíblico ohechaukáva huísio oñembotýva ko yvy ári, ha upéva oiko mbohapyha ha irundyha generación-pe. Pe Mar Pytã ha’e pe símbolo pe gracia ára oñembotyha Tetã peteĩ reko Amérikape g̃uarã, ha umi Amorréo orrepresenta umi tetãnguéra ohóva mbeguekatúpe omboty hag̃ua iñehundi’ỹrã pe gracia ára, pe yvypóra gracia ára oñemboty peve. Upévare, umi Amorréo ha’e peteĩ símbolo pe período crisis pe léi domingo rehegua Mar Pytã guive pe yvytu kuarahyresẽgua rupi jepe’a peve, upe jave ojepe’áva pe tape ñesãso rehegua Tupã retãyguárape g̃uarã.
Ha katu Abrán marandu profétikova ndaha’éi año pe oñe’ẽva irundyha ñemoñare rehe, Tetã peteĩ reko Amérika Joapykuévo Egíptoramoguáicha ha arapy Amorreo-kuéicha; iñimportantevéva katu omoĩha Tupã tavayguakuéra, ohasa va’ekue Mar Pytã rupi, peteĩ “irundyha ñemoñare” ramo. Ñaguenohẽvo, ikatuháicha ñaguenohẽ, pe jeikuaágui “irundy ñemoñare” rehegua Abrán rape peteĩha, mbohapy rape apytégui, upéicharõ ñahesa’ỹijóta Abraham ñe’ẽme’ẽ ñemoñe’ẽ mokõiha ha mbohapyha rape. Pe mokõiha rape ha’e capítulo diecisiete, ha pe mbohapyha, añetehápe—capítulo veintidós.
Daniel capítulo doce-pe ojeguerakuaa mbohapy período profético, ha opaite umíva ohechauka tiempo profético opáva’ekue ary 1844-pe. Umi mbohapy período ojepe’a va’ekue ára pahápe, ha umi mbohapy período ohechauka pe ñemoakãrapu’ã kuaapy rehegua oguahẽva Tupã retãyguápe ára pahápe. Cristo, kuimba’e ao líno guýpe ramo, omoĩ tenondete pe peteĩha umi mbohapy período profético apytégui versículo siete-pe, ha upéicha ojapóvo, oñembojoaju pe ánhel Apocalipsis diez-pegua ndive, opyta’ỹva y ári, síno yvy ha para ári.
Ha pe ánhel ahecháva vaʼekue oñemboʼy hag̃ua yguasu ári ha yvy ári, omopuʼã ipo yvágape, ha oura pe oikovévare opa ára g̃uarã, pe ojapo vaʼekue yvága ha opa mbaʼe ipype oĩva, yvy ha opa mbaʼe ipype oĩva, ha yguasu ha opa mbaʼe ipype oĩva, ndaiporimoʼãiha véima ára. Apocalipsis 10:5, 6.
Pe versíkulo siete kapítulo doce-pe, pe kuimbaʼe ao líno-gui oñemondevaʼekue avei oñeʼẽ hatã juraméntope Aquel oikovéva opa ára hag̃ua hag̃uére.
Ha ahendu pe kuimba'e oñemondeva'ekue líno reheve, oĩva ysyry y ári, ha'e ojupi jave ipo akatúa ha ipo asu yvágape, ha oñe'ẽ mbarete pe oikovéva opa ára guarére, ko'ã mba'e oikotaha peteĩ ára, ára kuéra ha mbyte; ha ha'e omohu'ã vove omyasãi hag̃ua pe pu'aka tavayguakuéra marangatu rehegua, opa ko'ã mba'e oñemohu'ãta. Daniel 12:7.
Ñe’ẽngue ñe’ẽme’ẽ rupive ñañembo’e hag̃ua pe peteĩchaite marandu profético ojejuhúva Daniel arandukápe oñemotenonde hag̃ua Apocalipsis arandukápe, ha pe entendimiento Millerita he’i ko’ã mokõi ñemombe’uha ha’eha pasáhe paralélo Cristo rehegua. Cristo Ángel ramo pe lívro michĩ reheve, ohechauka hag̃ua pe opaha ára profético jeporu rehegua ary 1844-pe Apocalipsis arandukápe, ha Cristo kuimba’e ao líno-gui ramo Daniel arandukápe, ohechauka hag̃ua, pe léi dominical Estados Unidos-pe oguahẽ vove, opaite Daniel pe visión paha hechapyrãva oñemohu’ãtaha. Upe tembiasakue marangatu ryepýpe, upe oĩva mboyve ha oguahẽva pe léi dominical peve, Tupã retãygua oñemosarambipa va’erã kuri peteĩ tiempo pukukue, ojehechaukáva pe símbolo 1260 rupive. Pe tiempo ñemosarambipa rehegua oĩva pe léi dominical mboyve oñemohenda Apocalipsis kapítulo once-pe, Moisés ha Elías ojejukahápe ha opyta omanóva tapére mbohapy ára mbyte pukukue, ha upéva ha’e peteĩ símbolo 1260 rehegua.
Pe versíkulo siete-pe, pe kuimba’e ao línogui oñemondeva he’i, marã vove oñemohu’ãta umi mbohapy ára ha mbyte ojeheja hag̃ua isarambi hag̃ua pu’aka tavayguakuéra marangatu rehegua, upémarõ oñemohu’ãta umi “mba’e hechapyrã” oguahẽva Tupã tavayguakuéra ára pahápeguápe. Mbovymi jehaipyre ohasava’ekuépe ñamohu’ã va’ekue Hermana White ñe’ẽmondo rehe Zacarías kapítulo mbohapy rehe. Pe ñe’ẽ peteĩha he’i va’ekue: “Zacarías visión Josué ha pe Ángel rehegua ojeporu mbarete hag̃uáicha peteĩichaiterei Tupã tavayguakuéra jehasakue rehe ára paha guive pe ára guasu ñemoĩ porã rehegua rembiapo paha rupi.” Pe kapítulópe, ha pe ñe’ẽmondo ñandejára guigua Hermana White ome’ẽva pe kapítulo rehe, umi cien cuarenta y cuatro mil ha’e umi “kuimba’e oñemondýiva rehe.” Umi “mba’e hechapyrã” Daniel visión paha rehegua oñemohu’ãva léi domingo rupive, ha’e umi “mba’e hechapyrã” ojoajúva Tupã tavayguakuéra sello rehe.
Daniel kapítulo doce ome’ẽ pe tesape omosẽva sello umi cien cuarenta y cuatro mil rehe ára pahápe. Upe tesape ojehechauka mbohapy período profético rupive, opaiteva’ekue ojehechakuaa ha oñemopyenda hag̃ua añeteguáramo tembiasakue Millerita-pe. Umi mbohapy período oñepresenta mbohapy versículo-pe ha ha’e mbohapy columna ogueropu’akáva añetegua rembiapoaty. Pe añetegua rembiapoaty oñegueropu’aka peteĩ proceso mbohapy paso reheve. Upe proceso mbohapy paso rehegua ojehechauka, pe pasáhe nueve versículo-pe (4–12), umi mbohapy versículo rupive opresentáva tiempo profético. Umi mbohapy período profético, oñembojávo hese kuéra pe ñehesa’ỹijo Millerita ypykue guive, ogueru mbohapy período simbólico oñemyesakãva ojoajúvo pe ñehesa’ỹijo Millerita rehe, péro ndojeporúi ipype pe elemento tiempo rehegua.
Umi mbohapy periodo oĩ pe pasáhe Escritura-pe voi omyesakãva “profecía oñemboty hag̃ua—ha upéi ojepeʼa hag̃ua pe sellado,” oikehápe avei pe ñemombeʼu bíblico clásico peteĩ proceso de prueba mbohapývagui. Umi porundy verso oñepyrũva Danielpe ojeʼévo tomboty hag̃ua ibíblia, haʼe hína umi verso voi oñemoĩhápe umi mbohapy periodo; ha umi porundy verso-pe pe proceso de purificación ojejapóva pe añetegua ojepeʼávo pe sellado-gui oñemombeʼu kóicha: “opotĩ, ojapo morotĩ ha oñehaʼã.” Umi mbohapy periodo umi mbohapy verso-pe haʼe pe arandu oñembohetavéva, pe ára pahápe, umi ára pahápe, orepresentáva pe proceso paha de prueba ha sellado Ñandejára pueblo de pacto rehegua. Upe tembiasakue-pe voi oñemoĩ umi “mbaʼe hechapyrãva” simbólico oguahẽva Ñandejára pueblo ári umi ára pahápe. Elee jey ko párrafo.
Mbohapy período, umi mbohapy versíkulope pe pasáhe oguerekóvape porundy versíkulo, ohechauka pe kulminasión aranduka Daniel pegua rehegua, ha pe kulminasión upépe ojehechaukáva hína pe kulminasión pe línea profétika interna rehegua; ha’e pe tembiasakue mba’éichapa peteĩ ita oñekytĩ “oñekytĩva’ekue” peteĩ yvýgui, po’ỹre, ha upéva hína pe tembiasakue pe remanénte rehegua. Upe línea interna ojehechauka kapítulo diez ha doce-pe, ha pe kulminasión pe línea profétika externa rehegua oĩ umi versíkulo paha kapítulo once-pe, ha umi primer kuévo versíkulo Daniel doce-pe.
Umi mbohapy periodo avei hína mokõive visión rembiasakue pahaite, pe ysyry Ulai ha Hiddekel testimonio rehegua, ha umi mbohapy versíkulo oguereko peteĩ periodo profético ohechaukáva pe cumplimiento pahaite pe profesía tiempo del pacto rehegua, ome'ẽva mokõive Abram ha Pablo testigo ramo. Jesús, pe Kuimba'e Ao de Lino rehegua ramo, oĩ versíkulo siete-pe, oguata y ári. Versíkulo once-pe mokõi ñe'ẽ, ha'éva avei Cristo ñe'ẽ, Abram ha Pablo oñembo'y otestifika hag̃ua. Versíkulo doce-pe ojehechauka Tupã tavaygua sellado rembiasakue, pórke umi ciento cuarenta y cuatro mil ha'e virgen-kuéra, ha umi virgen ohasa pe parábola de las diez vírgenes rehegua, ha pe jehovasa versíkulo doce-pe oĩ umi oha'arõvape g̃uarã. Umi oha'arõva pe parábola-pe, ha umi “ojehovasáva”, ha'e umi ohupytyva pe ao omoneĩva chupekuéra oike hag̃ua pe ñemenda guasúpe, oñemboty jave pe okẽ.
Pe versíkulo sietépe, Jesús oguata y ári, ha upéva omoheñói kyhyje; ha Pédro odesidi oguerovia hag̃ua ha oñepyrũ oguata ha ome’ẽ hag̃ua Tupãme glória. Péro Pédro heta jey peteĩ símbolo mokõive aty rehegua, ha pe glória ojere jey kyhyjépe, og̃uahẽvo hi’aravo huísio rehegua. Pe peteĩha período oĩva pe versíkulo sietépe, orrepresenta pe peteĩha ánhel marandu. Jesús oĩ y ári, peteĩ símbolo kyhyje ha pe peteĩha ánhel rehegua. Upéi Jesús ohechauka peteĩ período ombojeglorifika haguã ipuévlope, pe huísio léi dominikál rehegua mboyve. Mbohapyve mba’e pe mbohapy ánhel rehegua oĩ pe versíkulo sietépe, pe versíkulo sietégui ningo pe peteĩha umi mbohapy versíkulo apytégui orrepresentáva umi mbohapy ánhel.
Pe versíkulo once ome’ẽ peteĩ “mokõi jey” itestimónio omega reheve umi ñe’ẽ alpha Abram ha Pablo rehegua. Iñe’ẽnguéra “mokõive jeýva” oñembojoaju hag̃ua omoĩ hag̃ua pe profesía ára paktogua, ha pe versíkulo once omohu’ã pe profesía omega ramo, ohechauka rupi pe período profesiagua oñemohu’ãva Babilonia ho’ávo ary 1798-pe, ha upéicha ohechaukaramo Babilonia jeity Michaél opu’ãvo ára pahápe. Pe versíkulo once-pe jaguereko peteĩ mokõi jey profetakuéra rehegua, ha peteĩ período ohechaukáva mokõi Babilonia jeity, upévare ohechauka pe marandu ángel mokõiha ome’ẽ vaʼekue, heʼíva: “Babilonia hoʼa, hoʼa.”
Pe versíkulo sieteha’e pe marandu ángel peteĩha rehegua, ha pe versíkulo onceha pe marandu ángel mokõiha rehegua; ha pe versíkulo doceha, ha’éva Daniel 12*12 térã Daniel 144, oñe’ẽ arandúva ha tavýva apytépe oĩva joavy rehe, upe mba’e ojejapóva pe huísio rape rupive, opa hag̃uáicha tekopy rehegua jehechauka rehe pe huísio mba’e vaietépe. Pe versíkulo doceha ha’e pe marandu ángel mbohapyha rehegua, ohechaukáva mba’éichapa yvy tuichakue oñemboja’o mokõi atýpe; ha pe ángel mbohapyha rehegua ta’ãnga okapeguápe ojehechaukáva upe joavyete voi rovái, ha’e pe joavy hyepypegua pe ángel mbohapyhágui oñerepresentáva pe versíkulo docehápe. Pe versíkulo siete, once ha doce ha’e pe marandu umi mbohapy ángel rehegua, ha umi versíkulo ha’e pe tesape oñemboty’ỹva umi ára pahápe. Ko’ã mbohapy versíkulo oñemboty’ỹvo umi ára pahápe ojoaju Apocalipsis kapítulo diez rehe.
Cristo, pe ángel ipoderóso ramo, ha avei pe León Judá ñemoñaregua capítulo diez-pe, osapukái peteĩ “león” ramo, ha Hembipu oguenohẽ siete trueno-kuéra oñembotýva, Daniel capítulo diezicha avei. Umíva ha’e pasaje ojoguáva ojuehe. Upévare, umi mbohapy período capítulo doce-pe, ha’e avei pe siete trueno Apocalipsis diez-pegua.
“umi thunder porundy” ha’e peteĩ ñe’ẽ ambue Cristo rehegua Alpha ha Omega ramo, pe simbología tenondegua “umi thunder porundy” rehegua ningo ha’e ohechauka hag̃ua peteĩ “tembiapo oikova’ekue ñemohenda” oikova’ekue 1798 guive 1844 peve ha upéi oñembojey “tembiapo oútavape” “oñemboyekuaátava iñordenpe” umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakuepe. Upévare, “umi thunder porundy” ha’e peteĩ símbolo Alpha ha Omega rehegua; ha’éva avei pe ñepyrũ ha pe paha; pe peteĩha ha pe pahagua, pe fundamento ha pe témplo; pe ita akãrague ha pe ita pahague—umi thunder porundy.
Pe mbyja’e umi mbohapy período simbólico Daniel doce-pe oñembojoajuva’erã umi siete trueno-kuéra mbyja’éndi, umíva niko peteĩchaite línea profética. Peteĩha período-pe Cristo omopu’ã mokõi ipo yvágape, ojapoháicha peteĩ pópe Apocalipsis diez-pe. Apocalipsis diez-pe, ipó oiko símbolo ramo pe opa hag̃ua pe aplicación ára profético rehegua, ohechaukávo pe jehasa umi período de tiempo profético-gui umi período profético añónte peve. Upéva jehasa pe regla profética principal umi Millerita-kuéra oiporúva, ojehechauka hag̃ua pe gran transición literal-gui espiritual-pe Cristo ára-pe.
Pe apóstol Pablo oñemopu’ã va’ekue omopyenda hag̃ua pe tembiapoukapy profético tuichavéva oĩva joajúpe peteĩ tavaygua jeiporavopyre línea profética rehe. Israel espiritual ñepyrũmbyetepýpe, oñemopyenda peteĩ tembiapoukapy profético tuicháva ombojepytaso jeýva pe pacto voi. Upe guive hag̃ua peteĩ mitã Abraham rehegua, tekotevẽ va’ekue hag̃ua Abraham ra’y jerovia rupi, ndaha’éi tuguy rupi. Ko principio profético oñemoĩ va’ekue tenonderãite Pablo plúma rupive, ha’éva ko mba’épe ombohechaukáva Cristo-pe Apocalipsis kapítulo diez-pe, omoambuévo ha omohu’ãvo pe aplicación profética aravo rehegua ary 1844-pe.
Pe ñe’ẽme’ẽ yvypórape ndive ojehechauka pe ama’yvúpe, ha Noé arca ohechauka peteĩ ára pukukue, y osyry mboyve ha rire, upérõ ndaipóri vaʼekue tetã ojeporavóva ojekuaa porãva. Abraham oñehenói hague ohechauka peteĩ ñemoambue tuicháva ha hekopete iñimportánteva Tupã ijojahápe marandu profétiko rehe yvypórape ndive. Pe ñe’ẽme’ẽ ojapóva’ekue Abraham ndive ohechauka peteĩ ñemoambue tuicháva ñe’ẽme’ẽ rembiasakue rape rehe, ha upéicha rupi ombojoja pe ñemoambue tuicháva añeteguágui espiritual-pe Pablo ára-pe, ha ára jeiporu guive ndaipóriha ára jeiporu peve ary 1844-pe.
Pe ñemoambue peteĩha Tupã ñe’ẽme’ẽme yvypóndi ndive ha’e va’ekue pe Huerta, ha pe ñemoambue oje’e porãva’ekue ha’e va’ekue umi ñemboyke yvyráre tekove rehegua ári, ha upéva avei ogueru peteĩ ñemoambue ao rehegua, tesape espiritual-gui ovecha ra’y pire añeteguápe. Pe ambue ñemoambue guasu tembiasakue ñe’ẽme’ẽmegua ha’e pe diluvio, Noé ohechauka hag̃ua, ojapoháicha Adán pe ñemoambue guasu peteĩha ñe’ẽme’ẽmegua jave. Upéi pe ñemoambue peteĩ tavaygua ojeporavóva gotyo Abram ndive, upéva ogueraha Moisés-pe, ha’eva ombohasáva umi principio profético peteĩ ára ohechaukaha peteĩ áño. Upe principio vale gueteri peve 1844, upérõ oiko jey haguépe ambue ñemoambue guasu ñe’ẽme’ẽmegua. Umi época guasu tembiasakue ñe’ẽme’ẽmegua-pe akóinte oĩ peteĩ ñemoambue guasu peteĩ principio rehe Tupã Ñe’ẽ profético-pe. Upe ñemoambue umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakue jave ha’e Alpha Omega ha’eha pe Añetegua. Alpha ha omega ha’e pe principio oporombo’éva pe paha akóinte ojehechauka hag̃ua pe ñepyrũ rupive Tupã Ñe’ẽme. Oñembojoapyhápe upe principio alpha ha omega rehe, oĩ pe mbohapyfold estructura pe ñe’ẽ hebreo “truth” rehegua.
Pe tuicha profetigua tuichavéva rembyrekue rembiasakue aja oñerrepresenta directamente peteĩteĩva umi tembiasakue guasu pactopeguape, ha péicha avei ambue línia-kuéra añetegua reheguape. Pe “llave” oñemoĩva Eliakim ári Isaías 22:22-pe ha’e upe misma llave oñeme’ẽva Pedro-pe Panium-pe Mateo capítulo dieciséis-pe. Upe llave oñeme’ẽ pe iglesia Filadelfiaguape, ha William Miller-pe oñeme’ẽ kuri pe llave opermitíva chupe oñembojoaju hag̃ua pe principio peteĩ ára peteĩ áño rehegua ndive, ojehaíva’ekue Moisés rupive Moisés rembiasakue aja, upéva ohechaukarõva pe historia umi Millerita-kuérape. Miller joaju Moisés profecía ndive oñerrepresenta kuri Pablo joaju rupive Abram profecía ndive. Ha mba’ére piko Miller ndojoajúi va’erã Moisés ndive, Moisés salvación peteĩ arca-pe ningo oñembojoaju kuri Noé salvación peteĩ arca-pe ikatu hag̃uáicha oñembojoaju mokõivéva pacto. Umi tuicha profetigua aplicación moambueha oñepyrũva Edén-pe ohechauka peteĩ revelación guasu tesape proféticagui ojehechakuaa hag̃ua pe historia tavaygua paha pactopegua—umi cien cuarenta y cuatro mil. Che amombe’u pe tuicha profetigua tuicha moambueha oñerrepresenta hag̃ua umi siete trueno rupive, umíva oñembojoaju directamente umi mbohapy período Daniel capítulo doce-pe, ha ko’ãva ojekuaa añónte ojeporúramo umi principio alfa ha omega rehegua peteĩ línea ári ambue línea ári aplicación-pe, opytáva pe estructura mbohapy jepytaso añetegua rehegua ári.
Umi versíkulo-kuéra ohenondéva pya’e pe marandu he’íva “ára ndaha’evéima”, Cristo omoinge va’ekue umi siete trueno, ha, oñondive umi añetegua Daniel doce-pegua reheve, oñemboty va’ekue. Pe contexto pe kuimba’e ao lino rehegua omopu’ãva mokõive ipo capítulo doce-pe ha’e pe ojeipe’a jey hag̃ua Daniel kuatiañe’ẽ, ha pe contexto Cristo León rehegua Apocalipsis diez-pe ha’e pe oñemboty hag̃ua umi siete trueno. Hermana White ombojoja umi siete trueno ñemboty Daniel kuatiañe’ẽ ñemboty reheve.
“Ko’ã siete amandáu ohenói rire iñe’ẽ, pe ñe’ẽme’ẽ oguahẽ Juan-pe Daniel-pe guáicha pe kuatia’i rehegua: ‘Emboty porã umi mba’e he’íva’ekue pe siete amandáu.’ Ko’ãva oñe’ẽ umi mba’e oikótavagui tenonderãme, ojekuaaukátava iñordenpe.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 971.
Pe umi arapokõi sunu ojehechauka Apocalipsis kapítulo 10-pe, Espíritu de Profecía-pe, ha umi Millerita rembiasakue rupive ary 1840 guive 1844 peve; ha upéva ojerejey umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakuépe. Pe pasáhe peteĩchaitévape he’i: “Pe tesape especial oñeme’ẽva’ekue Juánpe ha ojehechaukáva’ekue pe arapokõi sunúpe niko peteĩ jehechauka umi mba’e oikótava’ekue pe primer ha segundo ánhel marandu guýpe. Ndaha’éi iporãvéva’ekue tavayguakuérape g̃uarã oikuaa ko’ã mba’e, pórke tekotevẽva’erãkuri ijerovia oñeha’ã. Tupã orden-pe, añetegua hechapyrã ha tenondeguaiterei va’erã oñemombe’u.” Umi Millerita ndoikuaái va’ekue ombohovái va’erãha mokõi ñembyasy guasu, pórke pe falta de entendimiento orekóva’ekue oñembosako’i va’ekue oñeha’ã hag̃ua chupekuéra. Umi Millerita ndoimo’ãi va’ekue oĩha “añetegua tenondegua”, he’iséva, noha’arõi hikuái oĩha “tuichaite umi cambio profético” pacto rembiasakuépe.
Jepe “ndaha’éi iporãvéi umi” Millerita “tapichápe oikuaa hag̃ua ko’ã mba’e,” umi cien cuarenta y cuatro mil ojeprova peteĩ tembiasakue peteĩchagua rupive; hákatu ndaha’éi oikuaa’ỹ hag̃uáicha hembiasakue peteĩcha ha ndaipóri culpa, síno ndoikuaái haguére peteĩ tembiasakue peikuaava’erã. Ha’e pe prueba peteĩteĩva, añónte ojere jey hag̃uáicha. Juan, Apocalipsis 10-pe, tenonderãite orepresenta umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, ha mokõihárõnte pe movimiento Millerita umi ángel peteĩha ha mokõiha rehegua. Kóva ojehechakuaa rehechávo Juan oñemomarandu hag̃uáicha voi tenonderãite, ho’u mboyve pe kuatiañe’ẽ michĩva, iporã asýta hag̃ua chupe ha upéi irova’ẽta hag̃uáicha. Ndaha’éi iporãvéi umi Millerita-kuérape oikuaa hag̃ua mba’épa upéva he’ise, péro Juan orepresenta peteĩ pueblo oikuaáma voi tenonderãite mba’épa oiko kuri umi Millerita-kuéra ho’u rire pe kuatiañe’ẽ michĩva.
Ha aha pe ánhel rendápe ha haʼe chupe: —Emeʼẽ chéve pe lívro michĩva. Ha haʼe heʼi chéve: —Ejapyhy ha heʼu hag̃ua; nde ryepýpe ombojoja hag̃ua, ha nde jurúpe katu heʼẽta eícha. Ha ajapyhy pe lívro michĩva pe ánhel po guive ha haʼu; ha che jurúpe heʼẽ eícha; ha upe rire, haʼúrõ guare, che ryepy ombojoja. Apocalipsis 10:9, 10.
Juanpe oñemombe’u raẽ voi upe tembiapo he’ẽ ha ro’ýva rehegua 1840 guive 1844 peve, pe tembiasakue ojehechaukáva kapítulo diez-pe. Upe tembiapo ojehechaukáva hesakã porãiterei versíkulo nueve ha diez-pe, avei ojehechauka porã porã versíkulo mokõi guive irundy peve.
Haʼe oguereko ipope peteĩ aranduka michĩva ojepeʼáva; ha omoĩ ipy akatúa y ári, ha ipy asu yvy ári; ha osapukái peteĩ ñeʼẽ hatãme, peteĩ león okororõháicha; ha osapukáima rire, umi pokõi arapu osẽ heʼívo iñeʼẽnguéra. Ha umi pokõi arapu heʼi rire iñeʼẽnguéra, che aime vaʼekue ahai hag̃uáicha; ha ahendu peteĩ ñeʼẽ yvágagui heʼíva chéve: Emokañy umi mbaʼe umi pokõi arapu heʼivaʼekue, ha ani rehai. Apocalipsis 10:2–4.
Umi “siete trueno” ohechauka “mba’e oikótava jehechaukapy” oikótava’ekue pe ánhel peteĩha ha mokõiha guýpe, ha avei “mba’e oikótava tenonderãme ojehechaukátava iñordénpe.” Umi “siete trueno” ohechauka pe añetegua ha’éva umi Millerita rembiasakue oñembojeyha umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakúpe, ha umi añetegua ojeipe’a va’ekue ára paha jave 1798 guive tenonderã, ohechauka peteĩ jeipe’a jey añetegua rehegua Tupã tavayguakuéra ára pahápe. Jesús, Apocalipsis diez-pe, oñemohenda peteĩcha Jesús ndive Daniel doce-pe. Mokõivéva pasáhepe oñemombe’u pe sellado ha pe jeipe’a jey añetegua prueba rehegua ára pahápe.
Oĩ oĩva’erã Jesús oñe’ẽha pe versíkulo siete-pe, ha katu Gabriel oñe’ẽha Daniel-pe umi versíkulo once ha doce-pe; upéicharõ jepe, ikatu avei oñentende Jesús oñe’ẽha mbohapyete pasáhepe. Mávapa oĩ hag̃ua ko mba’épe peteĩ térã ambue ykére, ha’e Cristo ñe’ẽnte pe oñe’ẽva Daniel rupive, ha umi mbohapy ára profétika capítulo doce-pe ha’e Cristo ñe’ẽ; ha Ha’e omoĩ umi mbohapy período añetegua rembiapópe. Mbohapyve período oñemboty hag̃ua, upévare ojapo peteĩ símbolo triple peteĩnte.
Pe versíkulo siete oñeñe’ẽ umi mba’e hechapyrãva ñemohu’ã rehe, ojekuaaukávo Cristo rembiapo paha Pe Lugár Santísimo-pe, ha’e ojohéi jave pe cien cuarenta y cuatro mil angaipa ha ombyatyrõ hag̃ua chupekuéra. Pe versíkulo peteĩha ohechauka umi “mba’e hechapyrãva”, ha pe ipaháva umi mbohapy versíkulogui avei ohechauka umi “mba’e hechapyrãva” ramo umi ojehovasáva oha’arõ haguére ha ohasa haguére peteĩ ñembyasy peteĩha. Pe ára mbytepegua ohechauka yvyporakuéra pu’aka’ẽ pe Ley del Domingo jejopyrã aja, ha upekuévo avei ohechauka pe ára ogueraháva pe Ley del Domingo gotyo ramo peteĩ tiempo ñembosako’i rehegua pe cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã. Opa umi versíkulo hekopete ohechauka “mba’épa oikóta” Daniel retãygua rehe “umi ára pahápe.” Umi mbohapy versíkulo oñe’ẽ peteĩ tema rehe: pe cien cuarenta y cuatro mil ñemopotĩ rehe. Pe peteĩha período oñemohenda pe mbohapyha período ndive, ha pe período mbytepegua orrepresenta opavave yvy arigua pu’aka’ẽ, oku’évo Armagedón gotyo.
Umi mbohapy aravo avei ha’e umi siete truéno, upéicharõ umi mbohapy versíkulo oikuaaukava’erã “mba’e oikótava tenonderãme, ha’éta [ojehechauka] iporãitépe hembiapokuéra rape rehehápe”, ha umi “mba’e oikótava tenonderãme” oñemohendáta pe “tembiapo ojehupytýva umi mba’e ojehu vaekue peteĩha ha mokõiha ánhel guýpe” ndive 1840 guive 1844 peve. Oĩ heta añetegua ko ñemongu’e omoneĩva, ha umíva hesakã porã iñambueha pe entendimiento umi pionéro kuéra rehegua-gui, upéicharõ jepe opa umi añetegua ojokupyty pe entendimiento umi pionéro kuéra rehegua ndive. Oĩ kuri peteĩ tuicha ñemoambue profétiko umi Millerita-kuéragui ko’ág̃a peve. Pe principio ára peteĩ áño-rõ ha’e pe techapyrã klasikove, péro oĩ ambuekuéra avei. Peteĩ techapyrã peteĩ tuicha ñemoambue profétiko rehegua ojehechauka umi siete truéno rehegua joajupe.
Upe vove pe capítulo diez pahápe Juanpe oñemombeʼu vaʼekue oprofetisa jey vaʼerãha, upéicha ojehesakãvo capítulo diez rembiasakue orrepresentaha mokõivéva, pe movimiento Millerita ha umi cien cuarenta y cuatro mil, oñemeʼẽ chupe peteĩ takua omedi hag̃ua pe templo, ha katu oñemombeʼu chupe oheja hag̃uáicha pe patio.
Ha oñeme’ẽ chéve peteĩ takuapu ojoguáva peteĩ yvyra pegua; ha pe ánhel oñembo’y he’ívo: Epu’ã, ha emedi Tupão Ñandejára pegua, ha pe altar, ha umi oñemomba’éva ipype. Ha pe okápe oĩva Tupão gui eheja hag̃uáicha, ha ani emedi chupe; ñamboje’ỹre, oñeme’ẽma umi tetã ambuegua pópe: ha pe táva marangatu opyrũta hikuái hi’ári irundypa mokõi jasy aja. Apocalipsis 11:1, 2.
Ojemedívo ajaóvo upe témplo rire, 1844 riregua, Juanpe oñemombe’u oheja hag̃uáicha umi gentil-kuérape, ojehechaukáva patio ramo. Ko ilustrasión 1844-pe ohechauka vaʼekue Ñandejára oiporavo hague ramoite peteĩ novia pyahu pe pacto-peguarã, ha upérõ oñemoĩ peteĩ distinsión Iñovia ha pe patio apytépe. Hermana White omyesakã porã pe patio orepresentaha umi gentil-kuérape ha pe témplo katuha Ñandejára retã ojeporavóva; elee hag̃ua pe kapítulo, The Outer Court, pe Desire of Ages-pe.
Juan ohechauka hína umi Millerita-kuérape, ha’ekuéra ramoite oiko va’ekue Tupã retãgua poravopyre ramo ary 1844-pe. Oñemoĩ peteĩ jehechaukaha iñambuéva umi Millerita-kuéra apytépe, ha’ekuéra ramoite ohasa va’ekue pe marõ ha he’ẽva marandu, ha opa ambue mundo cristiano oje’e hag̃uáicha, ojehechaukáva gentil-kuéra ramo.
Pe cimiento oñemoĩ 1840 guive pe ñembyasyha peteĩha peve, ha pe tupaópe ojehechapyrãite opa pe Pyhare Pyte Sapukái ñemyasãi aja. Upéi ou pe ñembyasy guasu, ha Juanpe oñeʼẽ oñemboʼy hag̃ua ha omedi hag̃ua, péro toheja umi gentil-kuérape. Juan ohechauka pe huísio ñepyrũ, ha upévare pe inspiración omoĩ Juan remedi umi versíkulope pe huísio investigativo símbolo ramo. Pe ñamyesakãvaʼekue koʼág̃aite Juan rehe, omedi hag̃ua símbolo ramo, ojoaju pe entendimiento adventista típico rehe; péro ko movimientope oiko peteĩ tuicha moambue pe símbolo entendimiento rehe.
Oĩmérõvo pe entendimiento Millerita ndive, roñepyrũ rohechakuaa hag̃ua, pe historia umi Millerita rehegua, ojehechaukáva Juan rupive pe capítulo diez-pe, oguerekohague avei peteĩ profecía peteĩ movimiento paralelo rehegua, upéva oikótava umi cien cuarenta y cuatro mil. Rohechakuaa, remboykérõ umi medida pe historia Millerita rehegua, ha reheja hag̃uáicha pe tiempo de los Gentiles, ikatu hag̃uáicha rehecha upe templo ete Juan omediáva.
Roju ñañu hína oĩ peteĩ profesía ára rehegua 2520 ary pukúva opa hag̃ua 1798-pe ha ambue katu 1844-pe, péicha ojekuaaukávo peteĩ período irundypa poteĩ ary pukukue Cristo omopu’ã hague pe témplo Millerita. Juan ohechakuaa pe korapýpe oĩha gentilkuéra, ha oĩ peteĩ “tiempo de los gentiles” profesiagua.
Haʼekuéra hoʼáta kysepuku rembeʼýpe, ha ojegueraháta prisionéroramo opa tetãme; ha Jerusalén oñembohasáta tetã ambuegua poguýpe, peve oñekumpli hag̃ua umi ára tetã ambueguakuéragui. Lucas 21:24.
Umi “ára” gentil-kuéra rehegua oĩ hetaichagua, ha ohechauka mokõi periodo ojejopy ha oñemongu’e hag̃ua mokoivéva Israel tee ha Israel espiritual. Pe pahápe umi mokõi ñemongu’e apytégui, paganisimo rapykuéri papalismo ou vaʼekue, opa 1798-pe. Jepe oĩramo mbaʼe ojeʼéva ambue hendáicha, umi “ára gentil-kuéra rehegua” opa 1798-pe, pe ánhel peteĩha oguahẽvo. Juan oñepyrũ vaʼerã kuri omedi 1798-pe, ha mbaʼeve ndahaʼéi upe mboyve. Haʼe oñemoĩ kuri 1844 rembiasakuepe; upévare, ojehejáramo pe periodo opa vaʼekue 1798-pe, ojeheja pe korapy okapegua, ha péicha rejuhu umi 46 ary pe templo millerita oñemopuʼã hague pe Ñeʼẽngeru Ñemoñeʼẽmegua rupive. Heta añetegua ojoajúva osẽ ko aplicación-gui, péro che aikotevẽnte ajapo koʼãva techapyrãicha tesape rehegua iñambuéva umi pionero-kuéra entendimiento-gui, ha katu upéva hína tesape ndojoavyʼỹiva umi añetegua ypykuégui, péro noaplikavéi tiempo.
Upe añetegua ojekuaa vaʼekue 9/11 mboyve, péro añetehápe oñemopyenda pypukuvévo 9/11 rire. Pe añetegua Juan omedihápe pe témplo ndaikatúi oñembojaʼo umi siete truéno-gui, pórke haʼe hína upe jehasa peteĩchaguaite. Oĩ peteĩ añetegua rehegua umi siete truéno jeiporu rehe, oñemboty vaʼekue pe ára peve oñembotývaʼerã umi “mbaʼe hechapyrã” Daniel kapítulo doce-pegua. Pe jeiporu umi “siete truéno” rehegua, ojeipeʼávaʼekue julio 2023 rire, oñembojoaju porãite — térã ikatúne jaʼe ombojoapy — umi mbohapy versíkulo Daniel doce-pegua ndive peteĩ hendáicha ipypukuetereíva.
Hermana White oipuru ñeʼẽ complement, ndahaʼéi ñeʼẽ compliment, omombeʼu hag̃ua mbaʼéichapa ojoaju Daniel ha Apocalipsis kuatiañeʼẽ. Complement, heʼiséva “oguerojera hag̃ua tekoperfecciónpe”, haʼe pe ojapóva mokõive kuatiañeʼẽ profétikogui ojuehe hag̃ua. Umi siete truenos, oñemboguejývo ñesẽ hag̃ua Daniel kapítulo docepe julio 2023 rire, ogueru pe marandu oĩva upépe tekoperfecciónpe. Pe ombojekuaa hag̃ua umi siete truenos haʼe pe principio alfa ha omega, ojoajúva añetegua estructura ndive.
Umi “ára” gentil-kuéra rehegua oñemyenyhẽ 1798-pe, ha ohechauka mokõi ára pukukue 1260 ary pukukue, upépe paganísmo ha upéi papalísmo opyrũmba vaʼekue pe santuario ha pe aty rehe. Jahaʼãvo jahecha hag̃ua pe témplo, ñamoĩ hag̃ua ykére pe korapy okapegua, ha pe korapy okapegua ojepyso 1798 peve; hákatu 1844 rire, ndaipóri véima ára. Ko árape pe 1260 ary ohechauka hag̃uánte peteĩ aravo pukukue omombeʼúva pe joavy oĩva pe témplo ha pe korapy okapegua apytépe. Upévare, 18 jasypokõi 2020 guive jasypokõi 2023 peve pe pyrũmbávo oñemboguata hag̃ua oñemyenyhẽ. Oñemedi hag̃ua pe témplo ko árape, oñembojoajúvo umi siete trueno rehe, umíva ohechaukáva peteĩ ñemohenda porã umi mbaʼe oiko vaʼekue pe ángel peteĩha ha mokõiha marandu guýpe, haʼe pe tembiapo oñemeʼẽva Juan-pe. “Ñane rembiapo guasu” haʼe “ñamohenda joa” hag̃ua umi mbohapy ángel marandu, upéicha oñemyesakã peteĩ tembiapo profétiko ndojejapóivaʼekue umi pacto rembiasakue mboyve, ha koʼág̃a jepe saʼieterei ojejapo. Ñamoĩvo ykére pe korapy okapegua, ohechaukáva umi gentil-kuéra ára, ñamoĩ ykére hína pe 1260 ary pukukue ñemosẽ asýgui papal rehegua, opáva pe ára paha jave 1798-pe.
Pe témplo oñemopuʼãva’ekue irundy pa poteĩ ary jave pe tembiasakue Millerita-pe ohechauka peteĩ témplo oñemopuʼãva julio ary 2023 guive, pe léi domingo mboyveʼimi. Upe tembiasakue haʼe hína umi porundyry “mbaʼe oikótava” ára, umi “oñemombeʼútava”, ndahaʼéi ikatu hag̃uáicha, “ijaty porãháicha.”
Ñambojoajúramo pe ánhel peteĩha rembiasakue pe mokõiha ndive, jajuhu pe rembiasakue oñepyrũha peteĩ ñeñembotavy alphape ha opa peteĩ ñeñembotavy omegape. Mbojojahávo umi techaukaha profétikokuéra pe ánhel peteĩha rembiasakuepegua 1840 guive 19 de abril de 1844 peve, umi techaukaha pe ánhel mokõiha og̃uahẽva’ekue upe jave ha oseguíva pe mbohapyha og̃uahẽ meve 22 de octubre de 1844-pe—jarekóta mokõi ára pegua oñepyrũva ha opa hag̃uáicha peteĩ ánhel og̃uahẽ reheve. Pe rembiasakue pe peteĩhágui pe mokõihápe ohechauka pe rembiasakue pe mokõihágui pe mbohapyhápe.
Peteĩ testimónio profético ohechaukáva ko aplicación ha’eha peteĩ aplicación válida ojejuhu pe aplicación alpha ha omega-pe. Mokõi línea paralela oñemoĩva oñondive, ha mokõivéva línea ñepyrũ ha ipaha ohechauka peteĩ ánhel og̃uahẽha. Upéi, oñembojoajúvo hikuái línea ári línea oñondive peteĩ línea-pe, pe ñepyrũ ohechauka pe peteĩha desengaño, ha pe paha ohechauka pe tuicha desengaño. Ambue prueba ojejuhu umi principio alpha ha omega-pe, ohechauka hag̃uáicha pe paha tuichaveha pe ñepyrũgui. Peteĩ desengaño alpha, opa hag̃uáicha pe tuicha desengaño omega-pe, ohechauka pe elemento michĩvéva ha pe tuichavéva alpha ha omega-pe.
Ñañepyrũvo 19 jasyrundy 1844-pe, (mokoĩha ánhel ouhague, ogueraháva mbohapyha ou hag̃ua 22 jasypa 1844-pe); ha upéi avei ñañepyrũvo mokõiha línea 11 jasypoapy 1840-pe, opa hag̃uáva 19 jasyrundy 1844-pe, jajuhu 19 jasyrundy 1844 pe ñeñembotavyha ha’eha mokõivéva, alfa ha omega, pe línea profética rehegua ojejapóva joajúpe oñembojoajúvo peteĩha ha mokõiha ánhel línea profética.
Pe período paha, reguereko mbohapyha ánhel oguahẽvo mokõiha ánhel ndive, upéicha ohechauka hag̃ua 9/11, ha pe ánhel mbarete pe Revelación kapítulo dieciocho-pegua mokõi ñe'ẽ. Umi mokõi ñe'ẽ hína mokõiha ha mbohapyha ánhel marandu; ha umi mokõi ánhel ojepoko ojuehe octubre 22, 1844-pe, ha ojotopa jey mokõi tembiasakue oñembojoajúvo línea ári línea. Oñembojoajúramo péicha, ha'ekuéra ohechauka pe ñembyasýra peteĩha rembiasakue guive pe ñembyasýra guasúpe peve; ha pe techaukaha mbytépe upe tembiasakuépe, umi Millerigua ára peguápe, ha'e va'ekue Exeter-pe pe aty ñemenda tenda, upépe ojehechauka mokõi aty omomba'éva Tupãme, ohechaukáva umi kuñataĩ vírgen tavykuéra pu'aka'ỹ jeikuaa'ỹ oñemoĩ hag̃ua ñemoĩrõ guáicha pe ñe'ẽtépe, ha oikuaaukáva pe techaukaha mbytegua ha'eha ñemoĩrõ.
Pe siete arapuhápe ohechauka peteĩ tembiasakue ojuehegua pe marandu tenondegua ha mokõiha ánhel rembiapokue rehegua, joaju hag̃ua línea ári línea, ha upéicha ohechauka peteĩ tembiasakue pe ñembyasýgui peteĩha guive pe ñembyasy guasu peve pe tembiasápe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe ñentendekuaa mba’épa upe tembiasakue he’ise profétikamente oñemohenda peteĩchaite pe marandu ojehechaukáva Daniel doce-pe, ha’éva oñemboty hag̃uáicha pe ára paha peve.
Jaseguíta ko estudio pe artíkulo oúvape, ha che ahejáta Daniel rembipota paha pehẽngue, oñe’ẽva añoite Daniel ta’angahai rehe Tupã tavayguakuéra rehegua ára pahápe. Eñatendéke, pe “primera mención” léi contexto-pe, pe versíkulo peteĩhápe Daniel oĩ peteĩ atype umi oikũmbyva visiónpe. Pe mba’e peteĩha oñemombe’úva pe visiónpe ha’e peteĩ ta’angahai Daniel rehegua umi arandu oikũmbyva ramo, ha umi nueve versíkulo paha oñe’ẽmbaite umi arandu oikũmbyvare pe ára mokõipa mokõiha-pe.
Pérsia ruvicha Ciro mbohapyha áñope ojehechauka peteĩ mba’e Daniel-pe, héra niko Beltsasar; ha pe mba’e añetegua va’ekue, ha pe ára oñemohendapýva puku va’ekue; ha’e katu oikũmby pe mba’e, ha oguereko arandu pe visión rehe.
Umi árape che, Daniel, aime chepy’apy mbohapy semána pukukue. Ndakarúi mbujape he’ẽ porãva; so’o térã víno ndohasái che juru rupi; ha ndajejohéiri mba’eveichavérõ, mbohapy semána pukukue ojehu peve. Ha peteĩha jasy ára mokõipa irundyhápe, aime aja ysyry guasu Hiddekel ykére; upérõ ahupi che resa ha ama’ẽ, ha péina ápe.
peteĩ kuimba'e ao líno reheguápe oñemondeva'ekue, ipytéva oñeñapytĩ hag̃ua óro porãite Uphaz pegua reheve; hete avei ha'eva'ekue berilo-icha, hova katu overa hag̃ua ára resapeicha, hesa kuéra tata rendy-icha, ijyva ha ipy kuéra katu brónse ojepulíva mimbipa rysýicha, ha iñe'ẽnguéra pu'aka peteĩ aty guasu ñe'ẽrenduicha.
Ha che Daniel añoite ahecha pe visión; umi kuimba’e oĩva che ndive ndorohechái pe visión; upéicharõ jepe, peteĩ ryryi tuicha ho’a hag̃ua hi’árikuéra, ha okañy okañy hag̃ua oñemokañy. Upévare, che añepyta cheaño, ha ahecha ko visión tuicháva, ha ndopytái cherehe mbareteve; che porãite jepe oñemoambue chepype ñembyai hag̃ua, ha ndarekói mba’eveichagua mbarete.
Upéicharõ ahendu iñeʼẽnguéra ñeʼẽ; ha ahendúvo iñeʼẽnguéra ñeʼẽ, aime hag̃ua peteĩ oke pypukúpe che rova ári, ha che rova yvýre. Ha, péina ápe, peteĩ po che japokói, ha che moĩ che renysỹi ári ha che po pyapẽ ári. Ha heʼi chéve,
Nde, Daniel, kuimba’e ojehayhuetereíva, eikuaa umi ñe’ẽ ha’éva ndéve, ha eñembo’y porã; nde rendápe niko ko’ág̃a ajeguerahauka.
Ha oñe’ẽ rire chéve ko ñe’ẽ, aime ñembyryi reheve. Upéi he’i chéve,
Ani hag̃ua kyhyje, Daniel; pórke peteĩha ára guive remoĩ haguére ne korasõ reikuaa hag̃ua, ha remomirĩ haguére ndejehe nde Jára renondépe, ne ñe’ẽnguéra ojehendu, ha aju ne ñe’ẽnguéra rupi. Ha Persiagua mburuvicha guasu che mbohovái mokõi pa ára peteĩ; ha péina, Miguel, peteĩva umi mburuvicha ruvichakuéra apytégui, ou chepytyvõ hag̃ua; ha aime opyta upépe Persiagua rréi kuéra ndive.
Ko'ág̃a aju nde rendápe aikuaaukávo ndéve mba'épa oikóta nde retãyguakuérape umi ára pahápe; pe visión ningo gueteri heta árape guarã.
Ha oñe’ẽ rire chéve umi ñe’ẽ péicha, amboja che rova yvýre, ha akirirĩmba. Ha, péina, peteĩ ojóva yvypóra ra’ykuéra joguaháicha opoko che rembégui; upéi ajurupe’a ha añe’ẽ, ha ha’e upe oĩvape che renondépe,
Che ruvicha, pe visión rupive che remiandu vai ou jeýma che ári, ha ndaikatuvéima areko mbarete. Mba’éicha piko ko ne rembiguái ikatu oñe’ẽ ko che ruvicha ndive?
che katu, che rehe katu, pya’eterei ndaipóri véima mbarete che pype, ha ndaipóri véima pytu che rehe. Upéi ou jeýma ha che poko peteĩ kuimba’éicha ojehecháva, ha chemombarete, ha he’i,
Nde, kuimba’etereíva eterei, ani hag̃ua kyhyje: py’aguapy toĩ nderehe; nde mbarete, heẽ, nde mbarete. Ha ha’e oñe’ẽ rire chéve, chembarete, ha ha’e: Toñe’ẽ che ruvicha; nde chembaretégui. …
Ha nde, Daniel, emboty nde rapykuéri koʼã ñeʼẽ, ha embojegua hag̃ua pe kuatiañeʼẽ, opa paha ára peve: heta oguata jeýta peteĩ hendágui ambue hendápe, ha pe kuaapy hetavéta.
Upérõ che, che Daniel ama’ẽ, ha péina ápe, oĩ mokõi ambue: peteĩ ko ysyry rembe’y ko gotyo, ha pe ambue pe ysyry rembe’y amo gotyo. Ha peteĩ he’i pe kuimba’épe ao líno rehegua omondévape, oĩva pe ysyry y ári: Mboy arépa oikóta koʼã mbaʼe hechapyrãva paha peve?
Ha ahendu pe kuimba'e ao líno rehegua oĩva ysyry y ári, ha'e omopu'ãvo ipo akatúa ha ipo asu yvágape, ha oñe'ẽ hag̃ua jurádope pe oikovéva opa ára guarã rérape, ko'ã mba'e oikótaha peteĩ ára, ára kuéra ha mbyte; ha ha'e omohu'ã vove omyasãi hag̃ua pu'aka tavaygua marangatu rehegua, upémarõ opa ko'ã mba'e oñemohu'ãta.
Ha ahendu, hákatu ndaikuaái; upérõ ha’e: Che Ruvicha, mba’épa hína ko’ã mba’e paha?
Ha he’i: Tereho nde rape, Daniel; umi ñe’ẽ niko oñemboty ha oñesella hag̃ua ára paha peve. Heta oñemopotĩta, oñemomorotĩta ha oñeha’ãta; ha umi iñañáva katu iñañáta gueteri; ha avave umi iñañávagui ndoikumbymo’ãi; umi arandúva katu oikumbýta.
Ha guive upe ára oñemboykévo pe mymbajuka ára ha ára guaréva, ha oñemoĩvo pe mba’e ñanembyai hag̃uáicha omongyʼáva, oikóta mil mokõi sute porundy ára.
Ojehovasa umi oha’arõva ha oguahẽva pe mil trescientos cinco ha treinta ára peve.
Ha nde rape pe pahá peve: nde repytáne pytuʼúpe, ha repuʼãne nde rérápe ára pahápe. Daniel 10:1–18; 12:4–13.