Pe León oúva Judá ñemoñaregui hína peteĩ téra oñeme'ẽva Jesús-pe, omomba'eguasúva Cristo rembiapo oñemboty hag̃ua ha upéi ojeipe'a hag̃ua Iñe'ẽ maranduhára. Apocalipsis kapítulo cinco-pe, Pe León oúva Judá ñemoñaregui, ha'éva avei David rapo, ipu'aka pe kuatiañe'ẽ hag̃ua. David “rapo” va'ekue hína Isaí; Isaí rapo va'ekue Fares; ha irapo va'ekue Judá; ha irapo va'ekue Jacob; ha irapo va'ekue Isaac; ha irapo va'ekue Abraham. David térã Isaí rapo oñemombe'úramo oñondive Pe León oúva Judá ñemoñaregui rehe, upéva omomba'eguasu pe ñepyrũ ha paha ypykue, ha'éva Alfa ha Omega. Jesús Cristo Jehechauka oñeipe'ávo Apocalipsis kapítulo peteĩme, pe mba'e tee iñepyrũva Heko rehegua ha'e hína ha'eha Alfa ha Omega. Mávapa Ha'e, upéva avei hína pe ypykue ojeporúva oñeipe'a hag̃ua umi marandu hag̃uáva Pe León oúva Judá ñemoñaregui omboty va'ekue, Ha'e odesidívo og̃uahẽma hague pe ára.

Ñembotyryrýpe Tupã Ñe’ẽ marangatúgui umi mba’e oje’e vaʼekue ñemiguápe haʼe peteĩ mbaʼe oĩva Tupã rembiapo pype ñepysyrõ rehegua, haʼe oiporúramo Iñe’ẽ pu’aka omoheñói hag̃ua ñembopyahu guasúpe hembipota heʼiháicha. Hermana White heʼi, Daniel ha Apocalipsis kuatiañeʼẽkuéra oñentende porãvévo, ojehecháta ñande apytépe peteĩ ñembopyahu guasu. Tupã Ñe’ẽ marangatúgui tesakã haʼe upe omoheñóiva ñembopyahu ha ñemoambue pyahu hembipota heʼiháicha.

Hermana White, oma’ẽvo umi ára paháre, oñe’ẽ peteĩ tuicha reforma rehe oikótava Tupã tavayguakuéra apytépe umi ára pahápe. Umi ñemyingove jey ha reformakuéra tembiasakue marangatúpe ojejapo vaekue maymáva Tupã Ñeʼẽgui, ha peteĩteĩ umi ára marangatúgui ohechauka pe ñemyingove jey ha reforma paha guasu oñepyrũva sapyʼaitemi mboyve pe léi domingo. Umi ñemyingove jey ojejapo Tupã Ñeʼẽ jeipeʼa rupive. Umi siete trueno oñemboty kuri, péicha avei Daniel aranduka capítulo doce-pe.

Jamoĩ jaiporu umi mba’e rechaukaha profético peteĩ árañembyasái rehegua ojoajúva pe símbolo 1260 rehe, jahechakuaa Apocalipsis capítulo once-pe, Moisés ha Elías oĩha omanóva tape ári mbohapy árare ha mbyte. Ha pe versículo dieciocho peve oguahẽma Ñandejára pochy ára. Moisés ha Elías ohechauka Ñandejára tavayguakuérape pe hu’ãmbotávo yvypóra rembiapo jehechakuaa ára. Ha’ekuéra oñemosarambi 1260 ára simbólico pukukue pe tape kuérape Sodoma ha Egiptope, upépe Jesús oñekurusufi hague.

Moisés ha Elías oñemombarete hag̃ua ome’ẽ hag̃ua itestimonio versíkulo mbohapy guive pe versíkulo siete peve, upépe ojejuka haguére chupekuéra tape rehe. Juan omohu’ã kuri omedi hag̃ua pe témplo pe versíkulo mokõipe; upéi Moisés ha Elías oñemombarete ome’ẽ hag̃ua itestimonio, oñemonde ao vosa rehe. Elías ha Moisés marandu oñeme’ẽ Filadelfiagua Millerita Adventismo-pe ary 1844-pe, ha ary 1863-pe guarã, ha’ekuéra ñe’ẽ oñeñotỹma umi jepokuaa ha tekopygua oñembohasáva ñemoñare guive ñemoñarépe guýpe. Oñemombarete kuri ome’ẽ hag̃ua itestimonio mbohapy ary ha mbyte pukukue, oñemonde “ao vosa” rehe, peteĩ ta’anga ohechaukáva pytũ ombohetavéva ohóvo ary 1863 guive.

Jamoĩ ñamoĩ hag̃ua Ñandejára kuña White remyesakã pe porundytyry puaka ha’éva umi mba’e ojehúva ángel peteĩha ha mokõiha rehegua, peteĩ línea ári ambue línea rehe, ñamopu’ã peteĩ tembiasakue oñepyrũva peteĩ ángel oguejývo peteĩ marandu reheve; ha peteĩ línea ári ambue línea rehe, pe ángel ha’e mokõivéva, pe peteĩha ha pe mokõiha. Peteĩ omoĩ ipy yvýpe ha peteĩ ipy guasúpe 11 jasypoapy 1840-pe, ha ambue oguahẽ pe ñembyasýpe 19 jasyrundy 1844-pe.

Pe mba’e ojehechaukáva upe rire káda tembiasakue joajúvape ha’e Tupã po, ojejoajúva Habacuc tabla-kuéra rehe. Peteĩha ánhel ndive, oñemoheñói pe tabla 1843 gua, péro oĩkuri jejavy umi papapy apytépe. Mokõiha ánhel ndive, Tupã po ha’e peteĩ techaukaha Habacuc tabla-kuéragui; ojehechaukáva Ha’e oguenohẽ jave Ipo pe jejavy-gui. Oipe’a rire Ipo, pe marandu okakuaa mbeguekatúpe peve oguahẽ hag̃ua iñakãrapu’ãme Exeter atýpe, michĩmi mboyve pe ñembyasy guasu 22 jasypa 1844-pe.

Mokõi línea ohechauka peteĩ marandu oguahẽva opaite yvy ape ári, pe ánhel oguahẽva omoĩgui peteĩ ipy yvýpe ha ambue ipy para ári, ha pe inspiración ñanemomarandu kóva ohechaukaha peteĩ marandu mundial. Pe ánhel avei ohechauka pe ñepyrũ pe tiempo de demora rehegua pe parábola umi diez vírgenes-pe. Ko peteĩha waymark-pe avei jahecha Tupã po ojapohína peteĩ japu. Ára 19 jasyrundy 1844-pe, profétikamente ojehechauka vaʼekue ku visión guaʼuicha ijapu hague, ha katu umi oguerekóva paciencia, ohaʼarõ vaʼekue, ha jepe pe visión ojoko are, ndijapúi vaʼekue. Péro upe línea ñamopuʼãva oñepyrũvo, pe japu pe peteĩha desilusión rehegua ojehechakuaa peteĩ tekomeʼẽramo pe peteĩha waymark-pe.

Upéi pe tape rechaukaha Tupã popegua ha Habacuc tabla-kuéra ohechauka Tupã ojaho’i hague peteĩ jejavy ha upéi oipe’a hague Ipo upe jejavy ári. Tembe’y Millerita rembiasakuepe, upe jejavy Tupã oheja va’ekue oiko hag̃ua mayo ary 1842-pe, upe kuatiañe’ẽ ojejapo jave, ha upe rire upe jejavy ojehechauka porã 1843 ary opa rire; ha sapy’ami upe rire, Ñandejára oipe’a Ipo umi papapykuéra pe jejavygui. Upe jejavy oĩkuri mayo ary 1842 guive peteĩ hendápe pe ñembyasy peteĩha rire peve. Pe ánhel peteĩhára rembiasápe g̃uarã, Tupã po ha Habacuc tabla-kuéra ojehechauka mayo ary 1842-pe; hákatu Ipo jeipe’a pe ánhel mokõiha rembiasápe oikóta kuri mbykymi pe ñembyasy peteĩha rire.

Kóva ohechauka pe “po” rehegua techaukaha ramo peteĩ período profétiko. Peteĩ período oñepyrũva Ipo ojaho’ívo peteĩ jejavy, ha upéi opa hag̃ua Ipo ojeipe’ávo pe jejavy ári. Ko período Ipo ojaho’i ha oipe’a jeyha rehegua ha’e peteĩ ta’anga omombe’úva Judá ñemoñarégui León rembiapo, osellávo ha upéi odesellávo tesape profétika. Ha’e ojaho’i pe añetegua, ha upéi oikuaauka jey upe añeteguaite — peteĩ tesape ambuépe ndaikatúiva ombohovái pe tesape ypykue. Upéva ojapo hag̃ua oñemoheñói hag̃ua pe avivamiento ha reforma pe Millerita Pyharepyte Sapukái rehegua.

Pe ára de demora, oñepyrũ va’ekue pe ánhel og̃uahẽvo, opa kuri Ipo ojeipe’ávo, upéicha rupi oñemboty’ỹ jeývo pe tesakã profétika omoñepyrũ va’ekue pe “movimiento del séptimo mes”, ogueraháva pe Marandu Pyhare Mbyte pe Exeter táva pe aty kampáme, upépe pe marandu oiko peteĩ y guasu rembiapoicha, pe okẽ oñembotýva pe ñembyasýpe guasúpe peve. Ñandejára pu’aka jehechauka, Iñe’ẽ oñemboty’ỹ jeývo rupive, omoheñói peteĩ ñemoingove ha reforma okakuaáva meme.

Áño 1863-pe, pe movimiento Millerita Laodicea-guápe oñembotove hag̃ua ohasa Jordán mboypýri, ha oñeme’ẽ chupekuéra pe desiérto Elías ha Moisés itaju hag̃uarã. William Miller marandu ha’eva’ekue Elías marandu, ha Miller marandu ypykue ha’eva’ekue Moisés rembiapoukapy “siete tiempos”. Oñemboykévo pe “siete tiempos”, ojejuka Moiséspe; ha oñemboykévo pe añetegua ypykue Miller omoĩva’ekue tenonderã, ojejuka Elíaspe. Áño 1863-pe pe mensahéro ha pe marandu ojejuka tape mbytépe, ha upégui guive, peteĩcha hag̃uánte ojejuhu hag̃ua chupekuéra ha’eva’ekue ojeheka hag̃ua heñóiha kuéra Jeremías rape ymaguarépe. Omano hikuái tape mbytépe—upéva niko peve oñemoingove jey meve. Oñemoingove jey hikuái umi “siete trueno rembiapo oútava” ojekuaaukátava “iordenhápe” oñembojevy jey vove—pe tembiasakue cien cuarenta y cuatro mil rehegua ryepýpe.

Peteĩha ángel rembiasakue oñemoĩ jave mokõiha ángel rembiasakue ári, pe estructura profética omoheñói peteĩ punto de referencia hag̃ua jajapo hag̃ua Cristo po rapykuéri, ha upéva hína pe tesape tape ári, Pyharepyte Sapy’aitépe. Pe tesape ypykue Pyharepyte Sapy’aitépe omyesakã pe tape, ha ha’e hína Itéva “ipo akatúa mimbipáva” resape oisãmbyhýva tape peguata.

“Añete ku ajejere tesapé reheve, ha ha’ete chéve ahupytýva yvateve ha yvateve yvýgui. Ajevy ama’ẽ hag̃ua umi pueblo adventista rehe ko yvy ape ári, ha ndaikatúi ajuhu chupekuéra, upérõ peteĩ ñe’ẽ he’i chéve: ‘Ema’ẽ jeýna, ha ema’ẽmi yvateve.’ Upévare, ahupi che resa, ha ahecha peteĩ tape porã ha ipohýiva, oñemopu’ãva yvate ko yvy ári. Ko tape ári umi pueblo adventista oguata hína pe táva gotyo oĩva tape paha mombyryvévape. Hapykuéri, tape ñepyrũme, oñemoĩ kuri peteĩ tesapé overáva, ha peteĩ ánhel he’i chéve upéva ha’eha pe ‘pyhare mbyte sapukái.’ Ko tesapé ohesape opaite pe tape pukukue, ha ome’ẽ tesape iypykuérape, ani hag̃ua oñepysanga.”

“Ojepytaso hikuái hesa Jesús rehe, oĩva henonderãme, omboguatáva chupekuéra táva gotyo, haʼekuéra oiko hag̃ua tekove hag̃uáicha. Péro sapyʼami rire oĩ vaʼekue ikaneʼõva, ha heʼi: pe táva mombyryitereiha, ha ohaʼarõ hikuái oike hag̃ua pype ymaite guive. Upémarõ Jesús omokyreʼỹ chupekuéra omoĩvo yvate Ijyva akatúa gloriosa, ha Ijyvagui osẽ peteĩ tesape ojapyhyvaʼekue pe aty adventista ári, ha osapukái hikuái: ‘Aleluya!’ Ambuekuéra katu pyaʼe rei omoneĩ pe tesape oĩva hapykuéri, ha heʼi ndahaʼeiha Tupã upe omboguata vaʼekue chupekuéra peve upépe. Pe tesape oĩva hapykuéri ogue, ohejáva ipykuéra pytũmbýpe añetetéva, ha oñepysanga hikuái ha ndohayhuvéi pe mbaʼe rechaukaha ni Jesús rehe, ha hoʼa tape ári guive pe yvy pytũ ha aña oĩva yvýpe gotyo.” Christian Experience and Teachings of Ellen G. White, 57.

Cristo omopu’ãvo Ijyva mimbipáva, oiporu hína Ipo “pó” ramo peteĩ techaukaha hembiapo rehegua, ogueraha hag̃ua Itavayguakuérape. Ñambojuajúvo pe ángel mokõihápe oguahẽva pe ángel peteĩha oguejýva’ekue 11 jasypoapy 1840-pe ndive, jajuhu mokõivéva umi ánhel oreko hague peteĩ marandu ipópekuéra.

“Ojehechauka chéve mba’éichapa opa yvága oikuaa ha oñeinteresa pe tembiapo oikóva ko yvy ape ári rehe. Jesús omondo peteĩ ánhel ipoderósova oguejy hag̃ua ha oñe’ẽ hag̃ua yvy ape ári oikóva kuérape, toñembosako’i hag̃ua Hembijey mokõiha-rã. Upe ánhel osẽvo Jesús renondégui yvágape, peteĩ tesape hesakãitereíva ha hekopete guasúva oho tenonderã chupe. Oje’ékuri chéve hembipotáha omyesakã hag̃ua ko yvy iñmimbipa reheve ha omomarandu hag̃ua yvypórape Tupã pochy oútavare. …”

“Ambue ánhel ipoderósope oñemondo oguejy hag̃ua yvy ári. Jesús omoĩ ipope peteĩ kuatiañe’ẽ, ha oguahẽvo yvy ári, osapukái: ‘Babilonia ho’a, ho’aite.’ Upéi ahecha umi oñembotavývape jey omopu’ã hesa yvágare, oma’ẽvo jeroviápe ha esperánsape Ijára jehechajey rehe. Péro heta ojehecha opytáva peteĩ tekotevẽvy ramo, ku okévaicha; upéicharõ jepe, ikatuva’ekue ahecha hovakuéra rehe pe py’aro pypuku rapykuere. Umi oñembotavýva ohechakuaa hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽme oĩ hague hikuái pe aravo opyta hag̃uame, ha tekotevẽha oha’arõ paciencia reheve pe visión ñembotajypa. Pe prueba peteĩchagua ogueraháva’ekue chupekuéra oma’ẽ hag̃ua Ijárare ary 1843-pe, upéva voi oguerovia hag̃ua chupekuéra oúta ary 1844-pe. Upéicharamo jepe, ahecha hetavévape ndoguerekoiha pe mbarete omarkáva’ekue ijerovia ary 1843-pe. Iñembotavy omboguejy ijerovia.” Early Writings, 246, 247.

Mokõive ánhel peteĩteĩ ha’e peteĩ umi mbohapy ánhelgui, ha oñondivepa oiko peteĩ techaukaha año; upévare ojoja hikuái pe marandu ohechaukávape, jepe peteĩteĩte ohechauka imarandu ijojaha’ỹva. Mokõive ánhel oguereko peteĩ “jehaipy” ipopekuéra, ohechaukáva peteĩ prueba. Pe “ánhel peteĩha ha mokõiha oho hag̃ua joja” pe ánhel mbohapyháre ndive.

“Tupã ome’ẽ vaʼekue Apocalipsis 14 marandu-kuérape hendaguã profecía ryepýpe, ha hembiapo ndopáivaʼerã ko yvy rembiasakue ñemohuʼã peve. Peteĩha ha mokõiha ánhel marandu gueteri hína añetegua ko ára guarã, ha oho hag̃ua oñondive ko upe oúva hapykuéri ndive. Mbohapyha ánhel omomarandu heñói mbarete hag̃ua iñeʼẽ hatãme. ‘Upe rireguápe’, heʼi Juan, ‘ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu, ha yvy oñesapeʼa hag̃ua iglória reheve.’ Ko tesapepe, oñembojoaju opa mbohapy marandu resape.” The 1888 Materials, 803, 804.

Hermana White identifica al tercer ángel como el ángel de Apocalipsis dieciocho, e identifica que el primer y el segundo ángeles han de correr paralelos con la historia profética representada por el tercer ángel de Apocalipsis dieciocho. Así, ella está alineando el descenso del primer ángel el 11 de agosto de 1840 con el 11 de septiembre, e identificando que el ángel de Apocalipsis dieciocho es “el tercer ángel”. El tercer ángel es el último de los tres, y está tipificado por el primero, y por esta razón Hermana White nos informa que la misión del primer ángel era idéntica a la misión del ángel de Apocalipsis dieciocho, pues la misión de ambos ángeles era “alumbrar la tierra con su gloria”.

“Pakõi aratiri” ohechauka peteĩ ñemboja’o tembiapo rehegua umi ángel peteĩha ha mokõiha rembiasakue ryepýpe, ha upéva oñemboyke jeýta ángel mbohapyha rembiasakue ryepýpe. Ñe’ẽngue marangatu ombohape va’ekue ñamohenda vove ko’ã rembiasakue “línea ári línea”, pe ángel peteĩha oguejyhague ary 1840-pe oñembojoja Iguejy rehe 9/11-pe. Upéva ohechauka peteĩ marandu jehechapyra rehegua tekotevẽva oñekaru hese mokõi testígo ndive, ha ombojoja peteĩ ñembyasy guasu pe waymark peteĩha ndive.

Umi “7 aratiri” ohechauka pe período profético oñepyrũva peteĩ ñembotavy reheve ha opa hag̃ua peteĩ ñembotavy tuichavévare.

Pe oñembojoajúramo umi marandu profético oguejyha peteĩha ánhel rehegua, mokõiha ánhel oguahẽva ndive, upéva omoheñói “peteĩ añetegua ñemohenda”. Pe añetegua oñemyesakã mbohapy jepytaso rupive, ha pe peteĩha ha paha ojoja, ha pe mbytegua jepytaso ohechauka ñemopuʼã. Oñembojoajúvo peteĩha ha mokõiha ánhel ko ñemohenda rehe, oñemoheñói peteĩ ñemohenda ojapóva peteĩha ha mokõiha ánhelgui, ha upéva ohechauka mbohapyha ánhel Apocalipsis dieciocho-peguápe; ha pe mbohapyha ánhel Apocalipsis dieciocho-peguáva haʼe peteĩ joaju mokõivéva, peteĩha ha mokõiha ánhel.

Pe mbohapyha ánhel Apocalipsis capítulo dieciochogua oguereko mokõi ñe’ẽ. Pe ñe’ẽ peteĩha oñekumpli rakaʼe umi óga yvatekuéra Nueva York-pe hoʼárõ guare 9/11-pe, ha pe ñe’ẽ mokõiha, pe versíkulo cuatropegua, haʼe pe léi domingo. Pe ára paʼũme, 9/11 guive pe léi domingo peve, pe mbohapyha ánhel Apocalipsis dieciochogua ohechauka peteĩ joaju pe ánhel peteĩha ha mokõiha rehegua. Péva rupi, ojeporúvo umi mokõi ánhel rembiasakue “línea sobre línea” ramo, oñerrepresenta hag̃ua pe rembiasakue pe mbohapyha ánhel Apocalipsis dieciochogua rehegua, haʼete ojoajúramo pe ánhel peteĩha ha mokõiha, pe ánhel peteĩha ha mokõiha ndive.

Mokõi ánhel oguahẽ pe ñembotavy peteĩha-pe, ha mokõivéva ánhel ojoaju maranduháraicha, ha mokõivéva oguereko peteĩ marandu ojehechaukáva ñeporandu hag̃ua, oĩva pe ánhel pope. Pe techaukaha upéi ojehechaukáva pe línea-pe ha’e Habacuc mesakuéra, ha upéva ojoaju hag̃uaichaite Tupã po rehe. Pe peteĩha ánhel línea-pe, pe kuatia’atã 1843gua oñemoheñói mayo de 1842-pe; ha mokõiha ánhel línea-pe, ndaipóri va’ekue kuatia’atã. Pe kuatia’atã opa va’ekue mokõiha ánhel oguahẽvo. Habacuc mesa rehegua techaukaha pe mokõiha ánhel línea-pe ha’e Tupã po oñemboykeha peteĩ jejavygui papapykuérape pe kuatia’atã 1843gua rehe.

Ipo ojaho peteĩ jejavy pe waymark pe ánhel peteĩha rehegua ári, ha ipó ojeipe’a upe waymark-pe voi, pe línea pe ánhel mokõiha reheguápe. Upéicha rupi, pe waymark Habacuc mesakuéra rehegua, umi línea paralela pe ánhel peteĩha ha mokõiha reheguápe, ohechauka mokõi paso. Pe paso peteĩhápe ipó ojaho peteĩ jejavy, ha pe período pahápe pe waymark Habacuc mesakuéra rehegua, Ha’e oipe’a ipó. Pe ára oha’arõ hag̃ua oñepyrũ kuri pe ánhel mokõiha og̃uahẽvo, ha pe ára oha’arõ hag̃ua opa mbeguekatúpe, oñepyrũvo ipó ojeipe’ávo. Pe waymark Habacuc mesakuéra rehegua ohechauka peteĩ período ára rehegua ojehechaukáva Cristo pópe iñepyrũme ha ipópe ipahápe.

Mokõi po ojehechauka pe peteĩha ñembotavy guasúpe, ha mokõivéva oguereko peteĩ marandu jehechapyraite rehegua ojehupyty ha oñemboguata vaʼerã. Upéi oñepyrũ peteĩ ára profético pukukue, ohechaukáva umi añetegua ypykue, oñepyrũvo Tupã po oñomi hag̃ua ha opa hag̃ua Ipó oikuaaukajey hag̃ua. Pe ambue tape rechaukaha haʼe hína Exeter ñembyaty kampáme, upépe pe sapukái pyhare mbytepegua ombojaʼo ha omopotĩ umi oipota vaʼekuépe osegi Cristo Pópe pe Tupaópe Marangatúva Asyvévape.

Cristo oike jave pe Tenda Marangatuvévape, omopu’ã ipo yvágare ha oñe’ẽ hatã araka’eve ndaiporimo’ãvéimaha hag̃ua ára. Ha’e ramoite omboty va’ekue “pa thunders” ombohéra va’ekue pe tembiasakue umi mokõi ánhel peteĩha rehegua, ojehechávo jevy pe ánhel mbohapyha rembiasápe. Oñomi “pa thunders” peichaite avei omboty haguéicha Daniel marandu’ypy kuéra capítulo doce-pe. Daniel capítulo doce-pe, peteĩha umi mbohapy ára simbolikokuéragui, Cristo omopu’ã mokõive ipo yvágare ha omoherakuã peteĩ ñe’ẽ: Ñandejára tavayguakuéra ñemosarambi oñemohu’ã vove, umi oikóva “kuimba’e ojehechapyrãramo” ramo oñemopotĩta ha oñemopu’ãta ofrénda ramo. Pe apopyre umi ánhel peteĩha ha mokõiha rehegua, ñañeha’ãva ko’ág̃a jahecha, ohechauka simbólikamente Ñandejára po peteĩteĩ jepytasópe.

Haʼe ojahoʼi ramo pe añetegua, upéva omoheñói peteĩ ñembyasy guasu; ha oipeʼa ramo Ipo, oñemoheñói tesape, ha pe tesape haʼe pe Marandu Pyharepyte Sapyʼagua tesape. Pe peteĩha ñembyasy guasu guive pe ñembyasy guasu peve oguereko alfa ha omega firma ha oñemohenda añetegua ñemohendapy ryepýpe. Pe ñepyrũha orrepresenta pe paha, ha pe techaukaha mbytépe umi mokõi ñembyasy guasu apytépe ohechauka Habacuc tabla-kuéra oñemboty ha ojeipeʼa jey rehegua mbaʼeporã, ha upéva haʼe Jeremías tape yma guare ojeipeʼa jey, ha orrepresenta pe fundamento ári oñemopuʼãva pe tupão domingo léi mboyve, upe tembiporu oñemohuʼãmava oñemopuʼã jave opaite yvyty ári. Pe techaukaha mbytegua pe añetegua ñeʼẽme orrepresenta ñepuʼã, ha pe tembiasakue ojehechaukáva trígo ha ñana vai pahaite ñembojaʼópe ohechauka umi kuñataĩ aranduʼỹ ñepuʼã.

Pe ñembotuicha ojehechaukáva Habacuc táva kuatiakuéra techaukaha rupive ojehechauka mba’e oñemotenondéva ramo, ndaha’éigui peteĩ techaukaha año, síno peteĩ ára paha oñemyesakã porãva iñepyrũha ha ipaha, Ñandejára po ohechaukaháicha. Ñandejára po oĩ mokõi jey pe peteĩha ñembyasy guasúpe, oĩgui mokõi ánhel oguerekóva peteĩ marandu ipepópe. Pe techaukaha oúva upe rire, pe pe ñembotuicha rehegua, oguereko peteĩ po iñepyrũrã ha peteĩ po ipaharã, upévare oguereko avei mokõi po iprofético rekópe. Pe mbohapyha techaukaha, pe ñembyasy guasuvéva rehegua, ohechauka Cristo omopu’ãha Ipo ha oñe’ẽ mbarete yvágape, upe jehaipýpe voi oñembotyhápe umi pokõi arapu ryapu, Daniel kapítulo doce-icha avei. Pe puntoitépe pe ánhel omboja’o pe estructura profética paha umi mokõi ánhel peteĩha ko’ág̃a ñahesa’ỹijóva rehegua, Ha’e omohu’ã pe tiempo profético jeporu, ha omoĩ ijehe peteĩ pasáhe paralelope Daniel kuatiápe, upépe ndaha’éi omopu’ãva Ipo año, síno omopu’ãva mokõive Ipo.

Daniel doce-pe oĩ mbohapy período profético ojeipe’áva umi ára pahápe, ko’ãva ningo hína upe ojehúva Tupã tavayguakuérape umi ára pahápe. Pe mba’e peteĩha oñemombe’úva Daniel visión paha guasúpe ha’e va’ekue Daniel, ohechaukáva Tupã rembyre tavayguakuérape, oguereko hague entendimiento mokõivéva rehegua, pe mba’e ha pe visión rehegua. Pe mba’e paháva Daniel ohai hag̃uáicha ojeheja va’ekue ha’e mba’éichapa pe aumento de conocimiento oiporu Judá ñemoñare León omoheñói hag̃ua pe pahaite ñembopyahu ha ñemyatyrõ Tupã tavayguakuéra apytépe, umi ojehechaukáva umi oikũmbyva ramo. Ha’e omohu’ã pe oñemombarete ha oñemboty hag̃ua Itavayguakuéra, ojeipe’ávo umi “siete truenos” Apocalipsis-gua, ojoajúva Daniel doce-pegua umi “mbohapy período” jeipe’a rehe.

Jesús ohechauka hag̃ua, umi mbohapy árape ha mbyte profético oñemohuʼãvo oñemosarambi hag̃ua Tupã retãyguakuéra puʼaka, opaite umi “mbaʼe hechapyrãva” oñemohuʼãtaha—haʼe ohechauka hína julio de 2023, upe jave oñemohuʼã haguére umi mbohapy ára ha mbyte mano rehegua umi kállepe Apocalipsis 11-pe. Koʼág̃a umi mbaʼe hechapyrãva oñemohuʼãta vaʼekue pe léi dominical mboyve. Haʼe omarka julio de 2023, ndahaʼéi peteĩ pó rupive año, síno mokõive ipo yvatehápe. Péicha ojapóvo, haʼe omarka hína pe tiempo de demora paha, ojapo haguéicha oipeʼávo ipo pe jejavygui historia Millerita-pe. Pe ñembyasy guasu peteĩha oiko vaʼekue 18 de julio de 2020-pe, ojoguáva pe ñembyasy guasu peteĩha umi Millerita-kuérava rehe, ha pe tiempo de demora oñepyrũ ha osegi peve haʼe ojepyso jeývo ipo mokõihápe ombyaty hag̃ua hetãygua hembýva julio de 2023-pe.

Peteĩha ñembyasy peteĩha ojehechauka Tupã po ojaho’ívo peteĩ jejavy, upéva umi Millerita-kuérape g̃uarã ha’eva’ekue ojekuaa hag̃ua ary 1843, Octubre 22, 1844 rendaguépe. Upe ñembyasy ojehechauka versíkulo doce-pe, capítulo doce-pe. Peteĩha ñembyasy ojehechauka Ipo ojaho’ívo pe jejavy, ha ojehechauka hag̃ua umi Millerita-kuéra og̃uahẽva’ekue pe ñembyasy peteĩhápe. Pe ñe’ẽ versíkulo doce-pe ha’e “og̃uahẽ.” Ojehovasáva hína pe oha’arõva, ha pe “og̃uahẽva” 1335-pe; ojehovasáva pe “og̃uahẽva” pe ñembyasy-pe Abril 19, 1844-pe. Pe ñe’ẽ oñembohasáva “og̃uahẽ” ramo he’ise “jepoko.” Umi Millerita-kuéra ohasa va’ekue iñembyasy peteĩha pe ary 1843 ojepóramo guare pe ary 1844 rehe. Versíkulo doce Daniel doce-pe ohechauka pe ñembyasy peteĩha mokõivéva Abril 19, 1844-pe, ha katu hetave hag̃ua pe ñembyasy peteĩha Julio 18, 2020-pe.

Pe peteĩha período profético ha pe último período profético umi mbohapy período ojeipe’áva ára pahápe, araka’evo pe arandu heta hag̃ua ha omohu’ã pe paha jehe’a’ỹ trígo ha ñana apytépe, upéicha ojehechauka hag̃ua pe jeipe’a pe tesape profética oguerekóva sello umi cien cuarenta y cuatro mil rehe, ha’e hína peteĩchaite período profético.

Pe versíkulo 7-pe oĩva pe periodo peteĩha ha’e pe opa hag̃ua pe ñemosarambi Apocalipsis 11-pe guare mbohapy ára mbyte ha medio, julio ary 2023-pe; ha pe periodo oĩva versíkulo 12-pe ha’e pe ñepyrũ hag̃uáicha upe ñemosarambi peteĩchagua 18 jasypokõi 2020-pe. Alfa ha Omega omarkákuri pe tembiasakue umi siete trueno rehegua Daniel 12-pe, peteĩ tembiasakue ramo oñepyrũva pe desengaño 18 jasypokõi 2020-pe ha opa mbohapy ára simbólico ha medio rire, julio ary 2023-pe. Iñimportante hag̃uáicha avei, Alfa ha Omega omarkárõ guare pe ñepyrũ ha pe paha pe paha tarrying time rehegua, ndohupityri peteĩnte, síno mokõive Ipo yvágape, ha ojura pe oikovéva tapia hag̃uáre ha opa ára guarã rehe.

Pe Tupã Ra’y, ha’e avei yvypóra ra’y, ojapo hína peteĩ juramento Túvandi, upe hendápeite oñepyrũhague Tupã tavayguakuéra joajupy rembiasakue hu’ãite, Cristo raẽ ohenóirõ guare Ábrampe peteĩ ñe’ẽme’ẽ rupive, ha upéi ombojerovia hag̃ua upe ñe’ẽme’ẽ peteĩ juramento rupive. Eipe’a pende py rehegua, peime yvy marangatúpe!

Pe mbohapy ára profétikogui pe letra mbytegua ndaha’éi mba’e michĩva, ha’e hína pe cumplimiento omega pe tiempo-profecía de pacto rehegua Abram ha Pablo-gui, 430 ary, ojehechaukáva pe 1290 ary-pe pe versículo once-pe. Pe versículo, oñembojávo entendimiento Millerita reheve, ohechauka peteĩ período 30 ary pukukue preparación-rã papado-pe g̃uarã, ha upéi 1260 ary persecución papal rehegua. Pe 430 ary Abram rehegua orrepresenta esclavitud ha liberación peteĩ tetã específico-pe, ojoajúvo umi 30 ary peteĩha reheve, orepresentáva Ñandejára oike hague pacto-pe Abram ndive. Umi 30 ary preparación sacerdotekuéra-pe g̃uarã oñepyrũ 1989-pe, pe tiempo del fin-pe, ha umi 30 ary opa pe ley dominical-pe, upe jave pe versículo ohechauka pe abominación desoladora oñemoĩtaha, ha upéi omuña asýta Tupã tavayguakuérape 1260 ary simbólico pukukue, ojoajúvo Juan remiandu ndive umi 42 jasy simbólico rehegua Apocalipsis trece-pe.

Pe ñemyatyrõ pyahúva irundy sua irundy mil rehegua oñepyrũ 1989-pe, Ñandejára oñepyrũrõ guare Hembiapo ombosako’i hag̃ua peteĩ saserdósi oservíta hag̃ua pe apañuãi pyhare mbytegua aja, oñepyrũva pe léi domingo guive. Pe Alfa ha Omega oĩ Hiddekel y ári ha omopu’ã mokõive Ipo yvágape, oñe’ẽ mbaretevévo peteĩ jehe’ápe, he’ívo ág̃a pe ñemosarambi 18 jasypokõi 2020 guive jasypokõi 2023 peve oñekumplívo, opa potáta umi mba’e hechapyrãva ojoajúva Cristo rembiapo rehe, ombojoajúvo Idiovina yvypóra rekóndi.

Kóva hína pe mismo pronunciamiento pe capítulo diezpegua, pe línea umi siete truénogui, pórke Ha’e ndaha’éi upépe añoite omohu’ãva pe tiempo aplicación profética, síno avei oikuaaukákuri umi ára pe séptimo trompeta oñembopuha jave pe misterio Ñandejára rehegua oñemohu’ãtaha. Pe pasaje paralelo Daniel doce-pe ohechauka porã, pe dispersión opa rire julio de 2023-pe, pe sellado oñemohu’ãva Ñandejára tavayguakuéra rehegua avei oñemohu’ãtaha, oñerepresentaháicha pe séptimo trompeta oñembopu rehe, ojoajúva Cristo omopu’ã i-po ha oñe’ẽ hag̃ua juramento rupive mokõivéva pasaje paralelo-pe.

Pe peteĩha período profético ha pe paha período profético marandu mbohapyvegua Daniel docepegua oguereko peteĩ firma alfa ha omega rehegua. Pe peteĩha período versíkulo siete-gua ohechauka pe fin pe mismoite período rehegua, pe versíkulo doce ohechaukáva iñepyrũ. Mbytepe versíkulo siete ha doce apytépe ojehechauka pe tembiasakue ára paha rehegua ary 1989 guive pe gracia ñemboty peve. Mbytepe pe período alfa versíkulo siete-gua ha pe tembiasakue omega versíkulo doce-gua apytépe ojehechauka yvypóra ñepuʼã paha pe léi dominical guive Miguel opuʼã meve, ha ojehechauka upe capítulo-pe voi, upépe Miguel opuʼãhápe.

Pe pegua mbyte rehegua ñemopuʼã, tenonderãite haʼe pe ñemopuʼã rembiasakue okapegua; ha umi mbohapypa ary peteĩha katu haʼe pe rembiasakue hyepypegua oñembosakoʼívo umi paʼi oĩva ñorairõ joja hag̃uáicha umi mbarete okapegua ndive, ojehechaukáva pe 1260 periodo upe rireguápe.

Pe pehẽngue ohechauka pe pu’aka’ỹ peteĩha letra pahaapyha alfabeto hebreopegua rehegua, ha oñembojoaju pe hyepypegua ndive ohechaukávo pe ñorairõ paha pe jeiko vai guasu rehegua ko yvy ape ári, aja pe gracia ára gueteri oĩ. Iñembojoaju pe okápegua ha hyepypegua rehegua avei ha’e pe marandu Daniel pe jehecha paha rehegua, ojehechaukáva ysyry Hiddekel rupive ha umi mbohapy kapítulo rehe, umíva avei oguereko Alpha ha Omega firma, ha oñemopu’ã añetegua estructura ári. Pe peteĩha ha pe paha kapítulo oñe’ẽ Tupã tavayguakuéra ñembosello rehe, ojehechaukáva mbyjakuéraicha omimbi tapiaite hag̃ua. Pe kapítulo mbytegua pe pu’aka’ỹ rehegua ombojekuaa pe tembiasakue peteĩchagua ojehechaukáva versíkulo once-pe umi 1290 ary ndive, ha upéva hína pe versíkulo mbytegua pe estructura peteĩchaitépe.

Cristo oiporúvo Ipo pe estructura profética ryepýpe, upéva orrepresenta heta añetegua, ha avei orrepresenta tape Ha’e omotenondéva Itavayguakuérape hi’ári. Jesucristo jehechauka oñepyrũ oñemboja’o hag̃ua julio ary 2023-pe. Pe oñemboja’o hag̃ua oike avei pype umi siete trueno oñemboja’o hag̃ua ha Daniel marandu, ojehechaukaháicha capítulo doce ryepýpe. Pe oñemboja’o oiko pe tembiasakue ñemiguápe versículo cuarenta-pe, oñepyrũva’ekue 1989-pe ha opa pe léi dominical-pe. Upe tembiasakue ryepýpe Tupã tavaygua oñemohu’ãta hag̃ua sello reheve, ha oñemohu’ã hikuái pe Espíritu Santo ñehẽkue oñeñohẽ rupive. Pe paha ñehẽkue Espíritu Santo rehegua ojekuaa Apocalipsis capítulo ocho-pe, upépe ojehechauka hag̃ua pe séptimo ramo, ha upévare pe sello paha. Judá ñemoñare León ipu’aka capítulo cinco-pe omboja’o hag̃ua pe kuatiañe’ẽ oñembotyva’ekue siete sello reheve.

Pe sexta sello omopuʼãva pe porandu capítulo seis paha-pe, oporandúva máva piko ikatútava oime hag̃ua mbarete pe ára pukukue jave ndaiporivéima mediación angaipa rehe.

Oguahẽ niko hína ipochy guasu ára; ha máva piko ikatúta oñembo’y hag̃ua? Apocalipsis 6:17.

Pe kapítulo oúva, térã ikatu hag̃uáicha ere pe versíkulo oúva, omoinge pe selado umi cien kuarenta y cuatro mil rehegua ha pe aty guasu oñembyatyva Ñandejára Rréinope pe léi domingo apañuãi jave. Umi cien kuarenta y cuatro mil ha’e pe mbohovái pe sexto sello porandúpe. Oñerrepresenta rire hikuái pe kapítulo siete-pe, upéi, pe kapítulo ocho omyesakã pe séptimo ha pahaite sello oñeipe’aha.

Ha upe rire pe séllo pokõiha, oiko kirirĩ yvágape ku media óra rupi. Ha ahecha umi siete ánhel oĩva Tupã renondépe; ha chupekuéra oñeme’ẽ siete turu. Upéi oúma ambue ánhel ha oñembo’y pe altárpe, oguerekóva peteĩ incensário óroguigua; ha oñeme’ẽ chupe heta insiénso, hag̃ua hag̃ua hag̃ua oñekuave’ẽ opa umi marangatu ñembo’e ndive pe altár óroguigua oĩva guapyhárenda renondépe ári. Ha pe insiénso tatatĩ, oúva umi marangatu ñembo’e ndive, ojupi Tupã renondépe pe ánhel po guive.

Ha pe ánhel ojapyhy pe inciénsory, ha omyenyhẽ altár tatágui, ha omombo yvy ári; upérõ oiko ñeʼẽnguéra, arapupu, aratiri ha yvyryrýi. Apocalipsis 8:1–5.

Pe “tata”, ojehechaukáva Isaías kapítulo seis-pe peteĩ “tatapỹi” ramo, ha pe Ermána White omombeʼu peteĩ techaukaha ñemopotĩrã rehegua ramo, ojegueraha altar-gui ha oñemombo yvy ári. Pe “tata” yvágagui Pentekostés-pe ojehechauka akũ “tata” rehegua ramo. Pe “tata” haʼe pe Maranduhára del Pacto oipurúva omopotĩ hag̃ua Leví raʼýpe.

“‘Mávapa oĩ Ipope, ha ha’e omopotĩmbaitéta irreta renda, ha ombyatýta itrígo pe ñongatuhápe.’ Mateo 3:12. Kóva ha’e peteĩ umi ára ñemopotĩ rehegua. Pe añetegua ñe’ẽ rupive, pe takuare’ẽ ojeipe’a hína pe trígogui. Hetaiterei, ijeheguigua rei ha oñemomba’eguasúgui hikuái ani hag̃uáicha omoneĩ ñemoñe’ẽ, ha ohayhúgui ko yvy arigua tekove ani hag̃uáicha omoneĩ peteĩ tekove ñemomirĩme, ojei hag̃ua Jesús-gui. Heta tapicha gueteri ojapo upéicha ko’ág̃a. Ánga-kuéra oñeha’ã ko ára, umi temimbo’e Capernaum sinagógape ojehecha haguéicha. Pe añetegua og̃uahẽ jave korasõme, ohecha hikuái hekove ndojoajúiha Tupã rembipota ndive. Ohecha hikuái tekotevẽha peteĩ ñemoambue tuichaitereíva ijehekuérape; hákatu ndoipotái ojapyhy pe tembiapo oñemboyke hag̃ua ijehegui. Upévare ipochy ijangaipa ojekuaaukávo. Oho hag̃ua ofendídova, umi temimbo’e ohejágui Jesúspe, oñe’ẽnguejývo: ‘Kóva ha’e peteĩ ñe’ẽ hasýva; máva piko ikatu ohendu?’” The Desire of Ages, 392.

Tata niko oguejyva’ekue Elías mba’e oikuave’ẽ vaʼekue ári, ojapoháicha avei Gedeón mba’e oikuave’ẽ vaʼekue ári pe ánhelpe. Pe “tata” omopotĩva haʼe Tupã Ñeʼẽ, pórke ñañemomarangatu hag̃ua, tekotevẽ ñañemomarangatu Iñeʼẽ rupive. Pe “tata” oñemombo yvy ári pe séllo sieteha ojeipeʼa jave, ohechauka marandu profético pokatu oñembohetaveha, pe ojepeʼa hag̃uava umi ára pahápe, pe trompéta sieteha osẽ jave, umi mbaʼe ojehupyty potĩ ha pahaite jave ojehechaukáva umi siete truéno rupive ha oñemombarete umi mbohapy ára profético Daniel docepegua rupive, umíva oñemboty vaʼekue umi ára pahápe peve.

Jesucristo Revelación ojepe’a hag̃uáicha mbovymi ojehu hag̃uáicha yvypóra oportunidad ipaha mboyve—oguereko ipype umi siete trueno jepe’a, pe séptimo sello ñemboi, Daniel doce jepe’a, ha pe tembiasakue kañymby Daniel once versículo cuarenta pegua jepe’a, upe tembiasakue tee pe ánhel oporandu hague pe Kuimba’e ao líno guýpe oĩvape mba’épa pe paha ko’ã mba’e hechapyrãme.

Kuimba’e ao líno-gui oñembohovái ha he’i: —Reguahẽvo pe aravo opyta hag̃ua ipukuvévape julio ary 2023-pe, reguahẽma pe tembiasakue oñemokyre’ỹhápe peteĩ ciento cuarenta y cuatro mil.

Ha’e avei he’i—Manduʼa Porundy 11-pe, mbohapy árape mbyte ha guive ohasáva ára simbóliko pahápe, peteĩ marandu profético Daniel kuatiágui ojepe’áta imbytéguio, ojehechauka haguéicha ára paha ári 1798-pe. Pe añetegua upérõ ojepe’áta, mbohapy ára mbyte ha guive ára simbóliko pahápe, oĩta umi porundy’i porundyve versíkulo Daniel kuatiágui voi omombe’úva ha omyesakãva mba’éichapa oñemboty ha ojepe’a Daniel kuatia.

Ñamboguatave ko’ã mba’e pe artíkulo oúvape.

“Cristo ou ramo guare ko yvy ári, umi jepokuaa oñembohasa vaʼekue ñemoñare guive ñemoñarépe, ha umi kuimbaʼekuéra remiandu tee Ñandejára Ñeʼẽre, omokañy yvypórape añetegua oĩháicha Jesúspe. Pe añetegua oñeñotỹ kuri heta jepokuaa guýpe. Okañy pe heʼise pypuku espiritual umi kuatiañeʼẽ marangatupegua; pórke ijeroviaʼỹme umi kuimbaʼekuéra omboty yvágagui pe mbaʼeta iporãvéva rokẽ. Pytũ omyañuã yvy, ha pytũ hũ umi tetãnguéra. Pe añetegua omaña yvágagui yvýre; ha mamove ndojekuaái pe Tupãguáva pypore. Peteĩ pytũmby ojoguáva omanóva aoñuãme oñemoasãi yvy ári.”

“Péro Judá ñemoñare León ipu’aka. Ha’e oipe’a pe sello ombotýva pe kuatiañe’ẽ marangatu ñembo’ehára rehegua. Ojeheja ko yvy arigua oma’ẽ hag̃ua añetegua potĩ, oñembyai’ỹva rehe. Pe Añetegua voi oguejy omboyke hag̃ua pytũmby ha oñemoĩ hag̃ua jejavy rovái. Oñemondo va’ekue yvágagui peteĩ Mbo’ehára, pe tesape reheve omyesakã va’erãva opa kuimba’e ou hag̃uáicha ko yvy ári. Oĩ va’ekue kuimba’e ha kuña kyre’ỹme ohekáva kuaapy, pe marandu tee porãite profecía rehegua, ha oguahẽvo, ha’e niko peteĩ tesape ojajáiva peteĩ tenda pytũmbýpe guáicha.” Spalding Magan, 58.

“Moĩhára kuéra ha fariseo kuéra he’i ojepytasótaha omyesakã hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽryru, ha katu omyesakã hikuái he’iháicha ijehegui ha heko yma guare rupive. Ikostúmbre ha iñe’ẽnga kuéra ojeporu hag̃ua ojapo hag̃ua mba’e hasyvéva ha mbaretevéva ára ha ára. Iñe’ẽme’ẽ tee ryepýpe, pe Ñe’ẽ Marangatu oiko tavayguakuérape ĝuarã peteĩ kuatiañe’ẽ oñembotyva’ekueicha, oñembotýva ikatu’ỹ hag̃uáicha hesakã hag̃ua chupekuéra.” Signs of the Times, 17 de mayo de 1905.