Joel kuatia ohechauka Ñandejára parral ñehundi oikoha pe irundyha generación-pe.
Ñandejára ñe'ẽ oguãhẽva'ekue Joel, Petuel ra'ýpe.
Pehendúke kóva, peẽ kuimba'e tuja, ha pejapysaka opa peẽ peiko hag̃ua ko yvýpe. Oiko piko kóva pende árape, térã pende ru ypykuéra árape jepe? Pemombe'u kóva pene membykuérape, ha pene membykuéra tomombe'u imembykuérape, ha ha'ekuéra avei ambue ñemoñarépe.
Umi tuguái pe ñu mbaʼéva opytáva, umi tuku hoʼu; ha umi tuku tuguái mbaʼéva opytáva, umi yso karẽ hoʼu; ha umi yso karẽ mbaʼéva opytáva, umi yso rogue hoʼu.
Peikéta, peẽ kaʼuáva, ha pesapukái; ha pendyvyro, peẽ maymáva peʼuáva káña rykue, pe vino pyahu rehehápe; ñembyasy hag̃ua, pórke oñepeʼa peẽ jurúgui. Joel 1:1–5.
Pe parábola umi diez vírgenes rehegua ha’e pe Adventismo rehegua, ha pe despertar oĩva pe parábolape oiko jave pe trigo ha umi cizaña oñemboja’o, upe jave umi cizaña opáy oikuaa hag̃ua oñekytĩ hague “okápe” pe “vino pyahu”gui. Pe ñe’ẽ “oñekytĩ okápe” ohechauka Abram ñe’ẽme’ẽ peteĩha rape, peteĩ vaka kuña, peteĩ kavara kuña ha peteĩ ovecha mácho oñemboja’o mokõi pehẽme pe ritope oñemombarete hag̃ua pe ñe’ẽme’ẽ tuguy rupive. Upe jepe ñe’ẽme’ẽ rehegua pasáhepe, Tupã he’i porã ovisita haguã Ita’ýrape kuéra juiciope pe irundyha generación aja.
Haʼe heʼi Abrámpe: Eikuaa porã ne ñemoñare oikótaha pytagua peteĩ tetã ndahaʼéivape hikuái mbaʼe, ha oservíta chupekuéra; ha haʼekuéra ombohasáta asy chupekuéra irundy sua ary aja; ha upe tetã avei, ombaʼapótava hikuái chupe, che ahusgáta; ha upéi osẽta hikuái mbaʼeeta heta reheve. Ha nde reho hag̃ua nde ru ypykuérape pyʼaguapýpe; reñotỹta tuja porãme. Péro irundyha generaciónpe ou jeýta hikuái koʼápe; amorreo-kuéra rembiapo vai guasu niko neʼĩra gueteri henyhẽ. Génesis 15:13–16.
Ojehuvo hag̃ua pe profesía pe irundyha ñemoñarépe, Moisés ñemoñarépe, Ñandejára omoĩ porãkuri pe Diez Mandamiento Tembiaporã yvypóra renondépe peteĩ símbolo ramo pe pacto rehegua Tupã ndive ha Itavayguakuéra poravopyre ndive. Pe mokõihápe umi diez léi apytépe, Abram irundy ñemoñarekuéra resape oñemomba’eguasu.
Ani rejapomoʼãi ndejeheguérã mbaʼeve taʼangamýi ojepytasóva, térã mbaʼeve joguaha oĩva yvágape yvate, térã yvy ári yvýpe, térã y pegua yvy guýpe: ani reñesũ hag̃ua henondépekuéra, ni reiko hag̃ua remombaʼeguasúvo chupekuéra; che, Tupã nde Jára, ningo Tupã akãhatãva, aikastigáva túvakuéra rembiapo vaíre taʼyrakuérape pe mbohapyha ha irundyha ñemoñare peve umi che rayhúvaʼỹva rehe; ha ahechauka hag̃ua poriahuvereko heta ehyípe umi cherayhúva ha oñangarekóva che mandamientokuéra rehe. Éxodo 20:4–6.
Abrán ñe’ẽme’ẽrã irundy ñemoñare oike vaʼekue Tupã rekóre oñembotuicháva peteĩ Tupã imbaʼevaʼekue hag̃uaicha. Ivaʼevaʼekue oñemoĩ joavy taʼãnga ojepoypývare ndive. Abrán ñemoñare irundyha reheve avei jajuhu peteĩ huísio oñemotenondéva. Pe huísio oĩkuri pe tetã Tupã tavayguakuéra oĩhápe tembiguáiramo ári, upéicha avei Tupã tavayguakuéra ári, ha upéi umi Amorreo-kuéra ojehusgáta. Abrán ohechauka peteĩ huísio rembiapo oñemotenondéva, oñepyrũva Tupã róga rehe ha upéi ohasáva ko yvy tuichakue rupi oñemotenondévo; ha mokõiha tembiapoukapy ohechauka pe huísio rembiapo ombojaʼoha yvypórape mokõi aty-pe: peteĩ aty Tupã rayhuʼỹvape, ha ambue aty Tupã rayhúvape, upéicha rupi ohechaukaramo pe léi domingo rehegua osapukáiva: “Che rerayhúramo, eñongatu che mandamiéntokuéra.”
Pe pe árape pe Léipe oñeme’ẽ hína Sinaípe, Moisés ohechauka chupe Tupã reko.
Ha Ñandejára he’i Moiséspe: “Eikytĩ ndejupe mokõi ita pehẽ peteĩcha umi tenondegua reheguáicha; ha che aháita ko’ã ita pehẽ ári umi ñe’ẽ oĩ va’ekue umi ita pehẽ tenondegua ári, umi nde remboja’o va’ekue. Ha eime hag̃uã reimema ko’ẽrõ, ha ejupi ko’ẽrõ yvyty Sinaípe, ha eñembo’y upépe che renondépe yvyty ru’ãme. Ha avave ani tojupi nendive, ni peteĩ tapicha tojehecha hag̃ua opaite yvyty rupi; avei ani umi ovecha aty térã umi vaka aty okaru pe yvyty renondépe.”
Haʼe ojapo mokõi itápeguare távla peteĩcha umi peteĩha guáicha; ha Moisés opuʼã pyhareve voi, ha ojupi yvyty Sinaí ári, Ñandejára omanda hagueicha chupe, ha ogueraha ipópe umi mokõi távla itápeguare. Ha Ñandejára oguejy araipe, ha opyta hendive upépe, ha omoherakuã Ñandejára réra. Ha Ñandejára ohasa henondépe, ha heʼi,
Ñandejára, Ñandejára Tupã, poriahuvereko ha ipy’a porãva, ipukukatu hag̃uáicha ipochy hag̃ua, ha henyhẽva mba’e porã ha añeteguágui, oñongatúva poriahuvereko hetaiterei távape g̃uarã, ohejareíva tekoañáme, tembiapo vai ha angaipa; ha araka’eve ndoipe’amo’ãi kulpa orekóvape; ombohasáva túvakuéra rembiapo vai ta’ýra kuérape, ha ta’ýra kuéra ra’y kuérape, pe mbohapyha ha irundyha generación peve.
Upéi Moisés pya’e oñesũ, omoakã yvýre, ha omomba’eguasu. Ha he’i: Ko’ág̃a ajuhúrõ mborayhu nde resa renondépe, che Ruvicha, ajerure ndéve, toguata che Ruvicha ore apytépe; péina ha’e peteĩ tetã atã ajúra; ha eheja rei ore rembiavy ha ore angaipa, ha ore reraha nde erénsiaramo. Éxodo 34:1–9.
Léi mokõiha jey pe léi ñeme’ẽ oñembojuehe pe cuadro pionero 1850-pegua ndive. Umi primera tabla oñembyai kuri, ha pe primera tabla oguereko vaʼekue peteĩ jejavy papapykuérape. Upéi Israel yma guare oñemoĩ léi rerekohára ramo, ha Israel koʼágagua avei oñemoĩ Tupã léi ha Tupã Ñeʼẽ maranduháraʼỹmegua leikuéra rerekohára ramo. Umi mokõi tabla oñemoñepyrũrõ guare, oĩ vaʼekue peteĩ puʼaka añeteguáva campamentope, ha pe cuadro 1850-pegua oñemoingérõ guare, oĩ vaʼekue peteĩ puʼaka espiritual oñembosakoʼíva campamentope. Abram profecía pe cuarta generación rehegua oñekumpli Moisés rupive pe cuarta generación-pe, upépe Tupã ombotuichave juicio ñembyaju pe cuarta generación-pe pe segundo mandamientope. Taʼãnga ñemboyke oiko pe ñembotavy ramo Tupã añeteguápe oñemombaʼeguasúvape g̃uarã, ha Tupã akãratĩ oñembojoaju pe juicio rehe. Upéi Moisés ohecha Tupã mimbipa. Haʼe ohecha Tupã akãratĩha peteĩ elemento ramo Tupã rekokatupegua, oñerrepresentaháicha I “téra” rupive, ha pe relación oĩva pe adoradór ha ituvakuéra angaipa apytépe oñemoĩ hesakã hag̃uáicha.
Cristo omopotĩ rire pe témplo peteĩha jey, upémarõ umi temimbo’e imandu’a vaekue hese kuéra pe kyre’ỹ hóga rehe ogueraha hague chupe. Pe “kyre’ỹ” hína pe ñe’ẽ “jealousy”. Pe tekotee Tupã rehegua omombe’úva Ijealousy, ha’e pe py’a omomýiva Cristope omopotĩ hag̃ua Itémplo, ha pe mba’e rehegua profético, oikotevẽha remombe’u nde ru kuéra angaipa, upéva upe rire oikóta peteĩ elemento esencial pe ñehenói hag̃ua arrepentimientope pe juicio “siete veces” Levítico veintiséis-pe. Pe “cuarta generación” Abram rehegua ohupytyve ha ohupytyve pohýi pe oho aja tenonderã pe pacto rembiasakue rupive. Pe libro de Joel orrepresenta pe tiempo de la lluvia tardía, oikóva umi ára pahápe. Pe libro de Joel omoĩ henonderã imensaje, ogueru jave pe mensaje irundy generación rehegua, peteĩ téma ramo ojehai vaekue pe paso peteĩhaitepe pe pacto mbohapykue Abram oguerekóva Tupã ndive. Upéva pe téma oguahẽ hu’ãme pe libro de Joel-pe.
Yvy Oñehenondépe og̃uahẽ rire, pe Arca del Pacto oĩ vaʼekue Silope, upépe pe sumo sacerdote Elí, heko vai ha aranduvai vaʼe, ha mokõi itaʼýra ikyʼáva oñembojoja Samuel ñehenói rehe. Silo oiko vaʼerãkuri peteĩ hatua pe Arca rape pukukue, haʼe ningo pe pacto raʼanga. Upe rire, pe Arca ojeporu rire símbolo ramo oguejy hag̃ua Jericó murálla, opyta vaʼekue Silope amo irundy sua ary rupi, Elí ha itaʼýra heko vaíva omanó meve. Upéi filistéo kuéra ojapyhy pe Arca, ha upe rire, David oguerova ramo guare pe Arca Jerusalénpe, oñemboguata raẽkue pe taʼanga oike triumfálva Jerusalénpe. Pe mbaʼerã oñemombeʼúva oguerova hag̃ua pe símbolo del pacto Jerusalénpe haʼe vaʼekue kóva: Tupã ojeporavo omoĩ hag̃ua Héra Jerusalénpe, ha Héra oñembojoaju iñakãragẽ reheve, ha upéva oñembojoaju avei huísio iñakãragẽ reheve pe irundyha generaciónpe.
Pe léi dominical-pe Ñandejára omopuʼãta pe iglesia triunfante opa yvyty ha yvyty guasu ári, ha umi gentiles heʼíta: “peju ha jaháke Ñandejára róga-pe.”
Ha oikóta umi ára pahápe, Ñandejára róga yvyty oñemopyendáta yvytykuéra ári, ha oñemopu’ãta yvyty michĩvekuéra ári; ha opa tetãnguéra osyryta hendápe. Ha heta tavayguakuéra ohóta ha he’íta: Peju, jajupi Ñandejára yvytýpe, Jacob Jára róga peve; ha’e ñanembo’éta iTape rehe, ha jajapóta umi iTape rupi: Sióngui osẽta léi, ha Ñandejára ñe’ẽ Jerusaléngui. Isaías 2:2, 3.
Ñandejára ñe’ẽ osẽ Jerusaléngui, upépe niko Ha’e oiporavo omoĩ hag̃ua Héra. Moisés ndive, “Ñandejára oguejy arai ryepýpe, ha oñembo’y hendive upépe, ha omoherakuã Ñandejára réra. Ha Ñandejára ohasa henondépe, ha omoherakuã,
Ñandejára, Ñandejára Tupã, poriahuvereko ha ipy’aporãva, ipukúva ipochy hag̃ua, ha henyhẽva mba’eporã ha añeteguápe, oñongatúva poriahuvereko miles-pe g̃uarã, ohejavýva tekoañáva, ñembyai ha angaipa, ha araka’eve ndohejámo’ãi jejavýpe pe hembiapo vai va’ekuépe; oguerúva túvakuéra rembiapo vaikue umi ta’ýra ári, ha umi ta’ýra ra’y ári, pe mbohapyha ha irundyha generación peve. Éxodo 34:6, 7.
Héra “téra” ha’e Hekopytee, ha Tupã rekopytee ipypukúva ha hasy’eterei ha avei hasy’ỹ hag̃uáicha. Tupã niko mborayhu, ha upéva omombe’u porãite Hekopytee, jepe hasy’ỹ hag̃uáicha oñemoĩ hag̃ua ñe’ẽme. Abrám pe ñemoneĩme oĩva pe añetegua “irundyha ñemoñare peve pe juicio rehegua” oñembotuichave “línea ári línea” pe mokoĩha tembiapoukapy ome’ẽva tesapeve rupive pe irundyha ñemoñare rehe. Upéi Moisés rembiasakue ombohetave pe tesape pe irundyha ñemoñare joaju rehe Tupã rekopytee ndive, omoĩvo hi’ári Hembyasy’ỹrã’ỹ tesape. Ñe’inspiración omyesakãkuri tekopyteeha “temiandu ha ñandureko oñembojoajúva”, péro pe ñe’inspiración avei ñanemomarandu ñane remiandu ndaha’eiha Tupã remianduicha. Hekopytee ha’e Hemiandu ha Iñandureko oñembojoajúva, ha Hekopyteépe oĩ hetaite mba’e rova ambue ñane remiandu ha ñane ñandureko yvypóra hasy’ỹva ári, upévare pe joavy ha’e Hemiandu yvateveha yvágagui yvy rehegua ñembojojápe.
Che remi remiandu ndaha’éi pene remiandu, ha pende rape ndaha’éi che rape, he’i Ñandejára. Yvágakuéra ijyvateháicha yvygui, upéicha che rape ijyvate pende rapégui, ha che remiandu pende remiandúgui. Isaías 55:8, 9.
Upéicharõ, ko'ápe oĩ peteĩ pensamiento humano oñehesa'ỹijova'erãva; Ñandejára reko ojehechaukáramo Héra rupive, upéicharõ Héra jehechauka hag̃uaichaite peteĩcha ha'e Ijeko jehechauka. León Judá ñemoñaregua omboty ha omboja'o jey Iñe'ẽ maranduhára, Palmoni hína Pe Ipyporãite Papaha Ñemimbykuéra rehegua, ha'e avei pe Yvy typykue'ỹgui osẽva Rapo, ha avei pe ka'aguy yvyramáta hendýva, peteĩ tata yta, arcángel Miguel, ha hetave, hetave. Ñandejára reko mba'ekuaarã, ojehechaukáva Héra opaichagua rupive, ndopamo'ãi araka'eve. Pe “pensamiento humano oñehesa'ỹijova'erãva” ha'e kóva. Oĩmbáva opaite jehechauka opaichagua Ñandejára reko rehegua ojekuaáva, mba'épa he'ise—Abram ndive pe pacto mbohapy hendáicha rape pe ñepyrũhaitepe, pe peteĩha paso pactopegua—pe “irundyha generación juicio” ha'eha pe ñe'ẽmondo ypykue pacto ryepýpe—ha upéva ojoguaha Héra rehe?
Ha he'i Abrámpe: Eikuaa porã hag̃ua nde ñemoñare oikótaha pytagua ramo peteĩ yvýpe ndaha'éivape g̃uarã; ha oservíta chupekuéra; ha ha'ekuéra ojopýta chupekuéra irundy sy ary pukukue. Ha avei upe tetã, ha'ekuéra oservítava, che ahusgáta; ha upéi osẽta hikuái mba'erepy hetá reheve. Ha nde rehóta nde ru kuérape py'aguapýpe; neñotỹta tuja porãme. Péro irundyha generación-pe ou jeýta ko'ápe; amorreo kuéra rembiapo vai niko ne'ĩra gueteri ohupyty henyhẽmba hag̃ua. Génesis 15:13–16.
Tupã rekove tee, kuimba'e ha tetãnguéra Ruvicha jajahúva ramo, ome'ẽ kuimba'épe peteĩ ára ojehecha hag̃ua chupekuéra, ojehechaukáva irundy generación rupive. Tupã ha'e pe Juez; ha'e poriahuverekóvape, ipasiénsia guasu, ha ogueraha kuimba'e ha tetãnguéra rehegua juicio pahápe pe irundyha generaciónpe. Tupã ñe'ẽ ypykue, ojapóva pe iñe'ẽme'ẽ peteĩ tetã oiporavopyrévandi, oike avei pe juicio irundy generación rehegua. Oĩháicha pe marandu angel peteĩhágui oguereko opaite umi tekome'ẽ peteĩteĩva umi mbohapy ángel marandúpe, upéicha avei pe peteĩha tembiapo Abram pe iñe'ẽme'ẽme oguereko opaite tekome'ẽ pe iñe'ẽme'ẽ mbohapy jeygua rehegua. Tupã réra he'ise ha'eha pe Juez poriahuverekóva, oikéva juiciope pe irundyha generaciónpe. Opaite ambue tembiapo pe iñe'ẽme'ẽ rembiasápe peteĩ tetã oiporavopyrévagui oñemopyenda upe pyendáre.
Oñemoĩ jave Joel kuatiañe’ẽ Pyhare Mbyte Sapyʼa Guasu ñemombáy rehe, peteĩha mbohapyhaʼípe, ha pe “kaguy pyahu” ojepeʼa hag̃ua ijuru-gui, peike hag̃ua upe paha joaju hag̃ua ñembojaʼo peteĩ tavaygua joajuguáva ojeporavopyrévagui, haʼe pe ñeʼẽmondo ypykue pe joaju rehegua omyesakãva pe joajuguáva kuéra ñeʼẽrenduʼỹha, ha upéi “ojepeʼa” hikuái oñemboguata hag̃ua irundyha ñemoñarépe. “Ojepeʼa” hikuái, ndoikuaái haguére pe ñeʼẽmondo ypykue pe joaju rehegua.
Pe marandu ypykue ñe'ẽme'ẽ rehegua, Génesis quince-pe, umi irundy versíkulope, ha’e pe tacuara de medir—pe línea de juicio ojeporúva oñemoĩ jave pe marandu pahaite pe ñe'ẽme'ẽ rehegua “vino pyahu” ramo ára pahápe. Pe pohýi ojoajúva pe despertar rehe umi ka’úre Efraín peguápe, pe “vino pyahu” “oñekytĩramo”, añetehápe ojeikuaa—oñemoĩ jave peteĩ contexto-pe peteĩ ñe'ẽ poravopyre juicio rehegua pe generación irundyha paha peteĩ tetã poravopyre iñakãhatãvape guarã, pe ára de prueba pe ama pytã paha aja.
Génesis diecisiete-pe jajuhu mbohapy pegua ñepyrũrã mokõiha Abrahan ndive guarãme:
Ha Tupã he’i vaekue Abraham-pe: Nde reñangarekóta che ñe’ẽme’ẽre; nde ha ne ñemoñare nde rapykuéri, iñemoñarekuéra rupi. Kóva hína che ñe’ẽme’ẽ, peẽ peñongatútava, che ha peẽ ha ne ñemoñare nde rapykuéri apytépe;
Opaite kuimba'e mitã pene apytépe oñemongarai hag̃ua. Ha peẽ pemongarai va'erã pene pire akã rehegua; ha upéva hag̃ua peteĩ techaukaha pe ñe'ẽme'ẽ rehegua che ha pene apytépe. Ha peteĩ mitãkuimba'e oguerekóva poapy ára oñemongarai va'erã pene apytépe, opaite kuimba'e mitã pene ñemoñarekuéra apytépe, pe óga ryepýpe heñóiva, térã ojoguapyréva pirapire rehe peteĩ pytagua ndaha'éiva nde ñemoñaregui. Pe nde rógape heñóiva, ha pe nde pirapire rehe ejoguáva, tekotevẽete oñemongarai; ha che ñe'ẽme'ẽ oĩta pene retepe peteĩ ñe'ẽme'ẽ opa'ỹva ramo. Ha pe kuimba'e mitã noñemongaráiva, pe ipire akã rehegua noñemongarái va'ekue, upe ánga oñepe'áta itavayguakuéragui; ha'e ombohováima che ñe'ẽme'ẽ. Génesis 17:9–14.
Pe mokõiha tembiapo ome’ẽ peteĩ mokõiha mombe’uhára pe ta’anga rehegua “oikytĩpyre” rehe. Pe ñe’ẽ oñembohasáva “oikytĩpyre” ramo, oguereko hapo umi mymba Abram oikytĩ vaʼekue mokõihápe capítulo quince-pe, ha upe jehasapyrepe, oimeraẽ noñesirkunsidáiva oikóta “oikytĩpyre” pe ñe’ẽme’ẽgui. Pe sirkunsisión oñemyengovia vaʼekue pe bautísmore pe ñe’ẽme’ẽ rembiasakuepype, upérõ Cristo omboajehína koʼã añeteguaite; ha upévare, Haʼe, ñande techapyrã ramo, oñemopuʼã jevy vaʼekue ára poapyhápe.
Upéva pe techaukaha ojejapo vaʼerã ára poapyhápe, ojehechaukaháicha umi ocho alma oĩva pe arca-pe. Mokõihápe oñembohechauka pe jehechapyre rupi ojejapóva ñehesaʼỹijo, tahaʼe Israel ojeporavóramo Jezabel maranduhára kuéra ha Elías apytépe, pe huísio Elías ogueroguatava mboyve, térã Daniel, Sadrac, Mesac ha Abed-nego rova ojehecha porãve ha ikyraʼimi hag̃ua umi mburuvicha guasu rembiʼu hoʼúva-gui; pe mokõiha ñehesaʼỹijo haʼe jehechapyre rehegua. Pe circuncisión haʼe peteĩ techaukaha tekove rehegua, ha umi ocho alma oĩva pe arca ári ohechauka umi oikovéva, iñambuéva umi omanóva-gui.
Cristo rembiasakuepe, pe ñemongu’e ñemoĩmbyréva joajupy rehegua oñemoambuévo jehovasápe, apóstol Pablo oiporu ko’ã versíkulope ojehechaukáva joajupy rembiasakue voi ohechauka hag̃ua pe tuichaitéva ñemoambue oikóva joajupy rembiasakuepe. Ha’e oiporu so’o oñekytĩva circuncisiónpe, peteĩ símbolo ramo yvypóra rehegua Tupã ndive iñemoĩmbyrépe, ha avei peteĩ símbolo ramo yvypóra rekotevẽvéva rehegua iñemoĩmbyrépe yvypóra rekokatuvévare. Pablo ombo’e hemimbo’épekuéra oiporúvo Tupã Ñe’ẽ maranduhára, ha hembipota, “upe ojeporavóva” ramo (he’iháicha héra Saulo), va’ekue ohechakuaa hag̃ua pe tuichaitéva ñemoambue joajupy rembiasakuépe ojehechaukáva pe ñembohasa rupi Israel literal-gui Israel espiritual-pe Tupã retã joajupyguáramo. Omoañetévo hembiapo oñeme’ẽva’ekue chupe, ha’e ombohasa imarandu maranduhára joajupy rembiasakue contexto-pe.
Génesis diecisiete ohechauka mokõiha paso umi mbohapy paso ñepyrũmegua pe ñe’ẽme’ẽme, ojuhúva ifin omega pe mbohapy ánhel Apocalipsis catorce-pe. Pe paso mokõiha ojehechauka pe circuncisión techaukaha rupive, ohechaukáva Ñandejára sellorã umi cien cuarenta y cuatro mil ári, ha’ekuéra hína pe estandarte, ohechaukáva pe prueba jehecharãva. Umi mbohapy ánhel hína pe omega Abraham ñe’ẽme’ẽ alpha rehegua. Pe mbohapyha paso Abraham-pe ĝuarã ha’e va’ekue capítulo veintidós.
Ha Ñandejára remimbou ohenói Abraham-pe yvága guive mokõiha jey, ha he’i: Che voi areko juramento ajapóva, he’i Ñandejára, rejapo haguére ko mba’e, ha nerejokói rupi nde ra’y, nde ra’y peteĩete: añetehápe rome’ẽta ndéve che jehovasa, ha ambohetavéta nde ñemoñare yvága mbyjaicha ha yvyku’i guivegua rembe’ýpe oĩvaicha; ha nde ñemoñare ojagarráta iñenemigokuéra rokẽ; ha nde ñemoñare rupi ojehovasáta opa tetãnguéra yvy arigua; rehendúgui che ñe’ẽ. Génesis 22:15–18.
Pe kapítulo peteĩha he’i: “Ha ojehu umi mba’e rire, Tupã oha’ã Abraham-pe, ha he’i chupe: Abraham; ha ha’e he’i: Kóina, che aime ko’ápe.” Tupã oha’ã Abraham-pe, upéicha ohechauka peteĩ prueba paha, pe mbohapyha ñe’ẽme’ẽ joajupy guasu je’e mboyve. Abraham ohasa rire pe prueba, upémarõ oñemoĩ porã pe irundy verso paha Abraham ñe’ẽme’ẽ joajupy mbohapyhápe. Abraham “ohendu rupi” Tupã ñe’ẽ, ko pasáhepe ha’éva Iñe’ẽ joajupy rehegua, Abraham oñevendesi va’erã tetãnguéra ru ramo. Pe mbohapyha ánhel ha’e peteĩ prueba, ha Abraham-icha ohechauka peteĩ prueba ohechaukáva tekokatu, ha tekokatu oñemopyenda rehe oĩpa rerovia Tupãre, Abraham ojapohaguéicha, térã nahániri. Umi ohasáva pe prueba, Abraham ojapohaguéicha, ojeporúta ombyaty hag̃ua opa tetãnguéra yvy ape ári. Umi pakõi porundy verso, mbohapy kapítulogui, ohechauka pe ñe’ẽme’ẽ joaju Tupã ha peteĩ tetã oiporavopyre apytépe; ha upéicha rupi orrepresenta pe alfa pe ñe’ẽme’ẽ rembiasakue peteĩ tetã oiporavopyre rehegua; ha upéicha avei, umi verso orrepresenta pe omega pe ñe’ẽme’ẽ rembiasakue rehegua, ojehechaukaháicha pe 144.000 ñemopu’ãme.
Mboypaite ñande apytégui peteĩ óga, térã peteĩ mba’yru, ñahesa’ỹijo mboyve pe ñe’ẽme’ẽ ñemboguapy rembiapo jehepyme’ẽ? Mboy Laodicea-pegua Adventísta Mokõiha ára rehegua oikuaa pe tenondeguaite condición ikuérai ñe’ẽme’ẽ joaju rehegua Tupã ndive ha’eha kóva: Tupã voi oñemombe’uha pe Tupã poriahuverekóvape, ohusgáva pe irundyha ñemoñarépe? Pe mba’e ñembyasyete ningo ha’e noikuaáiha umi añetegua ñepyrũgua tembiaporã Millerita rembiasakue rehegua, ni noikuaái umi añetegua ñepyrũgua iñe’ẽme’ẽ joaju rehegua omombe’úva; ha upévare, yma guare Israelicha, noikuaái pe ára ojehechaukahápe chupekuéra. Pe paha upe ára jehechauka rehegua, oñepyrũva’ekue 9/11-pe, ha’e pe pyhare mbyte jave oñemombáyha hikuái, upépe oikuaa hag̃uáicha oñekytĩmbyre hague.
Jasegui hag̃ua pe artíkulo oúvape.
“Ára 18 jasypakõime, mokõi ára rire umi óga ho’áva jehecha ohasáma che renondépe, ahákuri ambohovái hag̃ua peteĩ ñe’ẽme’ẽ Carr Street Tupaópe, Los Ángeles-pe. Roñemboja jave tupaóre, rohendu umi mitã maranduñemuhára osapukáiha: ‘¡San Francisco oñehundi yvyryrýigui!’ Py’asy guasúpe aleékuri umi marandu peteĩha, pya’e hag̃uáicha oñembokuatia va’ekue, pe ñehundi vaiete rehegua.”
“Mokõi arapokõindy rire, ore tape jere pype, rohasa San Francisco rupi ha, rojeporavo peteĩ karru, rohasa peteĩ aravo ha mbyte jahechávo pe ñehundi ojejapóva upe táva guasúpe. Óga guasu oje’e vaʼekue ndaikatuiha oñehundi mba’eve vai rupive, oĩvaʼekue opyta yvykua guýpe. Oĩ vaʼekue hapykuépe ojegueroikéva yvýpe peteĩ hendáicha. Pe táva ohechauka vaʼekue ta’ãngamýi ipyahúva ha kyhyje hag̃uaite pe mba’éichapa yvypóra arandu ndovaléi omoheñói hag̃ua óga tata ndoikéiva ha yvyryrýi ndoityiva.”
Iproféta Sofonías rupive Ñandejára omyesakã porã umi juicio oguerútava umi ivaívare: “Ahundipataite opa mba’e yvy ape ári, he’i Ñandejára. Ahundíta kuimba’e ha mymba; ahundíta guyra yvága pegua, ha pira para pegua, ha umi mba’e omoñepysangáva umi ñaña ndive; ha aikytĩta kuimba’épe yvy ape árigui, he’i Ñandejára.”
“‘Ha oikóta pe Ñandejára mymbajuka ára, che akastigáta mburuvichakuérape, mburuvicha guasu raʼykuérape, ha opa umi oñemondevaʼekuépe ao pytagua rehe. Upe árape avei che akastigáta opa umi oporombohasáva okẽ yvyra ári, omyenyhẽva ijarakuéra rógape mbaretépe ha ñembotavy reheve….
“‘Ha oikóta upe jave, che ahesape Jerusalénpe tata rendykuéra reheve, ha akastigáta umi kuimba'e oñemopyendáva ijapykuépe; he'íva ipy'apýpe: Ñandejára ndojapomo'ãi mba'e porã, ni ndojapomo'ãi mba'e vai. Upévare imba'ekuéra oikóta ñemonda-rã, ha hóga kuéra opytáta nandi; omopu'ãta avei óga, ha ndoikomo'ãmo'ãi ipype; oñotỹta parralty, ha ndoh'u mo'ãi upégui pe víno.”
“‘Pe Ñandejára ára guasu hi’aguĩ, hi’aguĩeterei ha pya’e eterei ou; Ñandejára ára ñe’ẽ voi. Karai mbarete hasẽta upépe py’aro eterei reheve. Upe ára ha’e pochy ára, jejopy vai ha ñembyasy ára, ñehundi ha ñembyaipa ára, pytũ ha iñypytũmby ára, arai ha pytũ añetetéva ára, turu ha sapukái ñorairõgua ára táva mbarete oñemongoráva rehe, ha óga yvatekuéra rehe. Ha amoĩta jejopy vai yvypórape, ha oguatáta hikuái ohecha’ỹvaicha, opekáma rire Ñandejára rehe; ha huguy oñeñohẽta yvy ku’íicha, ha hetekuéra ñemongakuaaicha. Ndaikatumo’ãi ipirapire plata ni ipirapire óro osalva chupekuéra Ñandejára pochy árape; ha tetã pukukue oje’upáta Itaky rehegua tata rupive; pya’e voi niko ojapóta opaite umi tetãme oikóvagui pahaite.’ Sofonías 1:2, 3, 8–18.”
“Ñandejára ndaikatúi oha’arõve heta aravo. Oñepyrũma voi ho’a Ijehechakuaa renda ñembyasy ambue tenda rupi, ha pya’eiterei pe Hembopochy ojehechakuaáva ojehupytýta ambue tendápe.”
“Oĩta peteĩ serie de mba’e oikótava ohechaukáva Tupã ha’eha pe oisambyhýva opa mba’e. Pe añetegua oñemomarandúta ñe’ẽ hesakãva ha ndaikatúiva oñentende vai hag̃ua rupive. Ñande, peteĩ tetãicha, jajapova’erã pe tape Ñandejárape g̃uarã pe Espíritu Santo poguýpe ha hembipotápe. Pe evangelio oñeme’ẽva’erã ipotĩetépe. Pe y syry oikovéva pypukuvéta ha ipyahuvéta ohóvo hape rupi. Opa tembiaporã renda rupi, hi’aguĩva ha mombyryva, kuimba’e oñehenóita arádo-gui ha umi tembiapo comercial jepiveguágui oipyhy heta jey opavave akã, ha oñembo’éta umi kuimba’e orekóva jeikuaa ndive. Oaprende aja mba’éichapa omba’apokuaa hekopete, omomarandúta pe añetegua pokatu reheve. Tupã arandukuaa porãite rembiapo hechapyrã rupive, yvytykuéra ijetu’úva oñemongu’éta ha oñemombo yguasúpe. Pe marandu he’iséva heta mba’e umi yvy ári oikóvape g̃uarã oñehendúta ha oñentendéta. Kuimba’e-kuéra oikuaáta mba’épa pe añetegua. Tenonderã gotyo, ha gueteri tenonderã gotyo, pe tembiapo oñemotenondéta opa peve yvy tuichakue oñeñe’ẽmondo rire chupe, ha upéi ou pe pahávo.”
“Ára ha ára, ohasávo umi ára, ojekuaa porãvéma Ñandejára juísio kuéra oĩha ko yvy ape ári. Tata, ysyry guasu ha yvyryrýpe Haʼe oavisa ko yvy ape ári oikóva kuérape Hi’ag̃uimbaitemaha. Hi’aguĩma pe ára og̃uahẽ hag̃ua pe apañuãi guasu ko yvy rembiasakuepe, upérõ opa movimiento Ñandejára gobiernopeguáva ojehecháta akãratĩ guasúpe ha kyhyje ndaikatúiva oñemombe’u. Pya’e pya’épe Ñandejára juísio kuéra ojuapy joáta peteĩ rire peteĩ—tata ha ysyry guasu ha yvyryry, ñorairõ ha tuguy ñehẽ ndive.”
“¡Ah, ojalá el pueblo conociera el tiempo de su visitación! Hay muchos que aún no han oído la verdad de prueba para este tiempo. Hay muchos con quienes el Espíritu de Dios está contendiendo. El tiempo de los juicios destructores de Dios es tiempo de misericordia para aquellos que no han tenido oportunidad de aprender qué es la verdad. Tiernamente los mirará el Señor. Su corazón de misericordia es conmovido; su mano todavía está extendida para salvar, mientras la puerta está cerrada para aquellos que no quisieron entrar.
“Ñandejára poriahuvereko ojehechauka Ijarekópe ipy’aguasúgui ha oha’arõkuaa puku hag̃uáicha. Ha’e ojoko hína Ijehechakuaa hag̃ua umi ikastígo, oha’arõvo pe marandu ñemomarandurã oñehenduka hag̃ua opavavépe. ¡Anichéne, ñande tavayguakuéra oikuaárire ha oñandúrire hekópe pe tembiapo vai’ỹ ha pohýi oĩva hi’ári ome’ẽ hag̃ua ko yvy ape ári pe ipahaguéva marandu poriahuvereko rehegua, mba’eichaitépa tembiapo hechapyrãite ojejapóta!” Testimonies, volúmen 9, 94–97.