Umi irundy ñemoñare Joel rehegua ohechauka peteĩ ñehundi oñemotenonde ohóvo Tupã parral rehegua ári, ary 1863 guive pe léi domingo peve. Pe papapy irundy avei ombohovái irundy tekome’ẽ Cristo rekokatu rehegua. Umi querubín pe tupaópe oguereko irundy tova jehechauka, ha umi jehechauka ojoja Israel ymaguare irundy aty ñemboja’o rehe, oñemohenda ramo guare hikuái pe tupaóre jerére. Avei ohechauka hikuái umi irundy Evangelio.

Ha mba’éichapa iñova joguaha, umi irundy oguereko vaekue kuimba’e rova, ha león rova, akatúa gotyo; ha umi irundy oguereko avei tóro rova asu gotyo; umi irundy oguereko avei taguato rova. Ezequiel 1:10.

Ha pe mymba peteĩha ojoguáta kuri peteĩ leónpe, ha pe mymba mokõiha peteĩ vakara’ýpe, ha pe mymba mbohapyha oguereko peteĩ rova kuimba’éicha, ha pe mymba irundyha ojoguáta kuri peteĩ taguato vevévape. Apocalipsis 4:7.

La Biblia (Números 2) omombe’u umi 12 trívu rehegua (Leví oñemboykehápe, ha’e oĩva’ekue opyta hag̃ua pya’e pe tabernákulo jerére), oñemohenda hag̃ua irundy atyhápe, peteĩteĩme mbohapy trívu, oñemoĩ hag̃uáme umi irundy yvytu gotyo pe santuario jerére, peteĩteĩva peteĩ poyvi guýpe, he’iséva, peteĩ bandera térã estandarte. Ko tembiapo omoheñói peteĩ joja simbólica, upépe pe aty yvy arigua ojogua pe tróno yvagapeguápe, umi kerubín oñangarekóva hese.

Judá oĩ kuarahyresẽ gotyo, pe kuarahy osẽva gotyo pe tenda marangatu renda jeikeha renondépe. Judá poyvi ha’e va’ekue peteĩ león, pórke upéva orrepresenta Judá ñemoñare Leónpe. Mokõi ñemoñare oĩva’ekue Judá ndive ha’e va’ekue Isacar ha Zabulón. Juan visión-pe, pe mymba peteĩha ha’e va’ekue peteĩ leónicha, oĩ hag̃uáicha Ezequiel querubín-kuéra oguereko va’ekue peteĩ rova león rehegua. Rubén, kuimba’e símbolo, oĩ va’ekue sur gotyo Simeón ha Gad ndive. Kuarahyreike gotyo oĩ va’ekue Efraín, Benjamín ha Manasés ndive, tóro rupive oñerrepresentáva. Norte gotyo oĩ va’ekue Dan, Aser ha Neftalí ndive, taguato rupive oñerrepresentáva. Pe ñemoñarekuéra joaju pe irundy tova rehe pe tenda marangatu yvagapegua rehegua oñerrepresenta umi irundy evangelio-pe.

Mateo ha’e pe León Judá ñemoñaregua, Marcos ha’e pe tóro oñeme’ẽva sakrifísio-rã, Lucas pe kuimba’e ha Juan pe taguato oveháva yvate gotyo. Cristo, pe León Judá ñemoñaregua ramo, oñemombe’u ijehe pe oisella ha oipe’áva isella Iñe’ẽ maranduhára rehegua. Mateo kuatiañe’ẽme oĩ hetave ñe’ẽjoaju hag̃uáicha oñembyaty hag̃ua ñehundi Mesías rehegua oñekumpli hague (12) umi mbohapy evangelio ambue oñondivepa-gui. Ndaha’éi jepe hi’aguĩ hag̃uáicha.

Mateo kuatia rehegua ohechauka Tupã Ñe'ẽ marandu hag̃ua. Lucas, ha'éva va'ekue peteĩ pohanohára, omombe'u i-evahélio Cristo rehegua Cristo ha'éva Yvypóra Ra'y jehechágui, Lucas niko kuimba'e rova. Marcos omombe'u i-evahélio Cristo rehegua pe mymbajuka ofrénda Cristo ohechaukáva jehechágui, Marcos niko tóro. Juan katu hína pe taguato yvateve ovevéva, ha'e ombohasa hag̃ua Tupã mba'e ipypukuvéva i-evahélio Cristo rehegua ñemombe'úpe.

Tuicha hag̃ua pe libro de Mateo mba’éichapa ojehechauka pe Ñeʼẽ proféticape. Pe libro de Mateo ha’e pe León Judá ñemoñaregua, Iñeʼẽ profética Jára, pe Papaha hechapyrãva umi mbaʼe ñemiguáva rehe, pe Lingüista hechapyrãva, pe omboty ha ombojuruja Iñeʼẽ. Jesús ha’e pe Alfa ha pe Omega, ha Haʼe hína pe Ñeʼẽ. Pe peteĩha kuatiañeʼẽ pyahupegua ha pe pahague kuatiañeʼẽ pyahupegua ha’e kuéra kuatiañeʼẽ profética. Hetave oikuaa ko añetegua pe libro de Apocalipsis rehegua, péro ikatu ndohesakuaái hikuái Mateo haʼeha pe alfa pe Testamento Pyahupe, upévare tekotevẽ ojoaju pe omega pe Testamento Pyahupegua ndive. Tekotevẽ tohechauka pe paha, ha’éva pe libro de Apocalipsis.

Upévare, jajuhu jave Mateo-pe pe línea paralela Génesis rembiasakue pacto rehegua oñemohendaháicha capítulo once guive mokõiha papakuaa mokõipa mokõi peve, ndaha’éi mba’e michĩvéva peteĩ añetegua pe León Mateo ñemoñaregua omboja’óva hína. Umi doce capítulo rembiasakue pacto rehegua ojejapóva representación Génesis, Mateo ha Apocalipsis-pe ko’ág̃a oñemboja’o hína, ha jajuhu hína Mateo capítulo mokõipa mbohapyha orepresentaha pe ñemboja’o umi arandúva ha itavýva apytépe pe parábola parral rehegua ryepýpe. Poapy ja’o vai umi tapicha pacto yma guare ári, orekóva ijojaha profético umi poapy ánga orepresentáva umi cien cuarenta y cuatro mil ojupíva pe arca jeikove hag̃uápe. Pe 23 ha’e peteĩ representación tembiapo oñepyrũva’ekue pe Santuario Yvagagua-pe umi 2300 ára oguahẽ ramo guare ipahápe 22 de octubre de 1844-pe, ha upéicha avei ojapóta pe léi domingo hi’aguĩetéva ou vove. Pe capítulo 23 ohechauka ko añetegua.

Pe kapítulo veinticuatro oiko Cristo omohu'ãma ramo guare Iñe'ẽngue Israel apóstata ndive ha osẽ judío-kuéra tupaógui ipahaite hag̃ua. Pe papapy 24 ha'e peteĩ símbolo pe jehaságui Israel yma guaréva guive Israel ko'ag̃aguápe, upe puntoite historia proféticape Cristo oñembo'y hague, omyesakãrõ guare Imarandu Mateo veinticuatro-pe. Pe marandu profético Mateo 24-pe ha'e peteĩ ta'anga divina pe método línea sobre línea rehegua, ha upéva oñe'ẽ porãite historia Millerita rehe, ha upévare avei cien cuarenta y cuatro mil rembiasakue rehe. Pe 24 ojehechauka Apocalipsis doce pe iglésia rupive, opytáva jasy ári, upéva omimbipáva kuarahy tekojoja rehegua resape. Iñakã ári oguereko doce mbyja, ohechaukáva 24, pórke ha'e ombohéra pe historia ogueraháva Cristo heñói peve, yma guare Israel 12 ñemoñaregui oikóta hag̃ua Israel ko'ag̃aguáva doce disípulo. Pe kapítulo veinticuatro-pe ojehechauka pe historia Millerita 1798 guive pe ñembyasy guasu peve. Upéi ou Mateo 25.

Pe papapy 25 ha’e peteĩ símbolo umi Levítaguápe g̃uarã, iporã térã ivaíva, ha péicha avei tuichaiterei mba’éva, ohechauka pe ñemopa’ũ umi Levítagua arandu ha heko vai vaekue apytépe. Mateo 25 omombe’u mbohapy testígo rupive, térã mbohapy parábola rupive, pe ñemboja’o rape ojehechaukáva pe papapy mokõipa po rupive. Añetehápe, pe parábola umi pa virgen rehegua ohechauka pe tembiasakue umi Millerita rehegua, ha avei pe tembiasakue umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Upe tembiasakue ha’e pe ánhel peteĩha rembiasakue; pe parábola umi talento rehegua ha’e pe ánhel mokõiha; ha pe parábola ovecha ha kavara rehegua ha’e pe juicio pe ánhel mbohapyha rehegua.

Umi mokõipa potĩ ha mokõipaapy ohechauka Páskua rembiasakue guive pe comisión evangélica rire pe kurusu rehe jejuka.

Ha oiko, Jesús omohu'ã rire opa ko'ã ñe'ẽ, he'i hemimbo'épe: Peẽ peikuaa mokõi ára rireha pe Páskua arete, ha pe Yvypóra Ra'y oñeme'ẽtaha hag̃ua ojejuka kurusúre. Mateo 26:1, 2.

Peteĩ ñemombyky umi opaichagua techaukaharã rehegua capítulo 26-pe ha’e pe ñembohysýi ojuka hag̃uáicha Jesúspe, umi versíkulo mbohapy guive po peve. Upéi, umi versíkulo seis guive trece peve, oñohẽ asýte hese asẽ hag̃ua hũ porã Betánia-pe. Umi versíkulo catorce guive dieciséis peve, Judas ome’ẽ Cristo-pe treinta pehẽngue pláta rehe. Upéi ou pe Páskua hemimbo’ekuéra ndive, umi versíkulo diecisiete guive veinticinco peve. Umi versíkulo veintiséis guive veintinueve peve, Jesús omoheñói Ñandejára karu pyharegua, ha versíkulo treinta-pe, Jesús he’i yma hag̃ua Pedro oñembotovéta hague chupe. Umi versíkulo treinta y seis guive cuarenta y seis peve, Jesús oĩ Getsemaní-pe. Versíkulo cuarenta y siete guive cincuenta y seis peve Jesús ojejapyhy, upéi umi versíkulo cincuenta y siete guive sesenta y ocho peve, Jesús oĩ Caifás ha pe Sanedrín renondépe. Versíkulo sesenta y nueve guive tenonderã, oñemombe’u Pedro oñembotove hague Cristo-pe. Pe capítulo oguereko pa techaukaharã hekopeteitéva ojejapova’erã jevy hag̃ua ára pahápe.

Mokõipa siete-pegua oguereko avei pa diez techaukaha ijojaha’ỹva. Jesús oñeme’ẽ Pilátope, upéi Judas oñemoĩ ysajúpype, upéi Jesús ojegueraha Piláto renondépe, upéi ojeiporavo Barrabáspe, Piláto ome’ẽ Jesúspe ojejuka hag̃ua kurusúre, upéi oñembohory hese, upéi pe kurusúre jejuka, upéi Jesús omano, upéi oñeñotỹ, ha upéi pe ñangarekoha pe itakua guive ome’ẽ testimónio.

Pe mokõihaapy rehegua capítulo oguereko mbohapy techaukaha añónte, peteĩha ha’éva jeikove jevy, upéi Sanedrín japúha, ha upéi tembiapoukapy guasu. Mbohapy capítulo oguerekóva mokõipa mbohapy techaukaha iñambuéva kurusu rehegua, oñemomarandúta jevy tembiasakuepe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.

Mateo 26 – Diez Hito hag̃ua

  • Mba’e ñembojety pa’i guasu ha karai kuéra apytépe ojuka hag̃ua Jesúspe (vv. 3–5)

  • Unhimi Betániape kuña ryru alabástrogua reheve rupive (vv. 6–13)

  • Judas omoneĩ Jesús-pe itraisiona hag̃ua 30 pehẽngue plátare rehehápe (vv. 14–16)

  • Pe Páskua ñembosako’i ha ho’u iñondivekuéra umi temimbo’e ndive (vv. 17–25)

  • Ñemopyenda Tupãra’ãkarãrã Ñandejára rehegua (vv. 26–29)

  • Pedro renega hag̃uã mba’e oje’e va’ekue (vv. 30–35)

  • Jehóva kytyʼỹse Getsemaníme (vv. 36–46)

  • Ñeme’ẽme’ẽ ha jejopy Jesús rehegua (vv. 47–56)

  • Jesús ojeporandu Kaifás ha pe Sanedrín renondépe (vv. 57–68)

  • Pedro ñe’ẽmbohovái mbohapýva (vv. 69–75)

Mateo 27 – Pa Ñepyrũrã hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃uáicha hag̃ua hag̃ua hag̃uáicha hag̃uáicha hag̃uáicha hag̃uáicha hag̃uáicha hag̃ua hag̃uáicha hag̃uáicha hag̃uáicha hag̃uáicha hag̃uáicha hag̃uáicha hag̃uáicha Iporãve hag̃uáicha, "Ten Waymarks" oñembohasa hag̃ua guaraníme hendaitépe ha aranduporãme, ikatu hag̃uáicha oñeikuaa mba’éichapa pe arandupy tee térã pe ñe’ẽ ojepuruva’erã ko contexto teológico-pe. Pe ñembohasakuaa natural ha ojehecharamóva hína: Mateo 27 – Diez Señales de Camino Térã, oñembohasa porãvévo guaraníme año hag̃uáicha: Mateo 27 – Pa Techaukaha Tape rehegua

  • Jesús oñemeʼẽ Piláto pópe (vv. 1–2)

  • Judas rembyasy ha jejuka hag̃ua (vv. 3–10)

  • Jesús oĩ Pilato renondépe – jehuiporã Romagua tee (vv. 11–14)

  • Barabás jeporavo Jesús ári (vv. 15–26)

  • Pilato ome'ẽ Jesúspe oñekrusifika hag̃ua (oñemoinge ipype Barrabás jeheja)

  • Ñembohory ha ojejepopete vai chupe soldadokuéra rupi (vv. 27–31)

  • Kurusu rehe oñemosãingóva (vv. 32–44)

  • Jesús mano (vv. 45–50)

  • Techaukáva ha ñeñotỹ José de Arimatea rupive (vv. 51–61)

  • Moĩmbaha ñangarekoha kuéra pe sepultúrape (vv. 62–66)

Mateo 28 – Mbohapy tape ohechaukáva tape Pe tembiapo oñemoag̃uívo opa hag̃ua, Jesús he’i umi taʼýrape: “Che añeme’ẽma chéve opa pokatu yvágape ha ko yvy ári. Upévare peho, ha pejapo opa tetãygua che remimboʼéramo, pemongarai chupekuéra Túva rérape, Taʼýra rérape ha Espíritu Santo rérape; pemboʼe chupekuéra tojapo hag̃ua opa mbaʼe che amandáva peẽme; ha péina, che aime penendive ára pukukue, ko arapaha peve” (Mateo 28:18-20). Koʼág̃a jasykõi-mokõipa ha po, ko’ẽrõ guare, Jesús opuʼã jevy rire, heñói peteĩ mbaʼe pyahu. Peteĩ aty pyahu oñepyrũ ombaʼapo hag̃ua. Cristo heñói hag̃ua, ou vaʼekue ko yvy ári “ojuhu hag̃ua ha osalva hag̃ua upe oñehundívape” (Lucas 19:10). Heʼi vaʼekue avei oúkuri hag̃ua “ombohovái hag̃ua peteĩ kyhyje hakuáva” (Lucas 12:49). Imbaʼeapopyrã ojejapo hag̃ua, tekotevẽkuri oñembohasa tenonde gotyo pyaʼe ha mombyry pe tatatĩ oporomoingovéva ojupi vaʼekue ijyvy ári. Upéicha hag̃ua, ñandejára omoĩ vaʼekue peteĩ “aty” hérava “itupao” (Efesios 1:22-23), ha pévape oñekomisiona hag̃ua upéva hag̃ua. Ko tenda oĩ Mateo 28-pe. Ko komisión guasu heʼi pe tenda pyahúpe ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe: ojapo hag̃ua remimboʼe. Oimeraẽva pe iñakãrapuʼãva heʼíta haimete katuete pe rembiapo guasu haʼeha omboʼe hag̃ua pe marandu porã; ha añetehápe, péicha ningo. Nderejapóiramo upéva, ndaikatúi arakaeve rejapo remimboʼe. Péro pe marandu porã ñemboʼe ningo ndahaʼéi paha gotyo, haʼe añoite peteĩ tape hag̃ua upe paha hag̃ua. Upe paha gotyo niko umi kuimbaʼe ha kuña, mitãkuña ha mitãrusu, oñemohuʼã hag̃ua remimboʼéramo Jesucristo rehegua. Tekotevẽ, upévare, jahecha porã mbaʼépa heʼise pe remimboʼe, mbaʼéichapa pe remimboʼe oñemboykéva, ha mbaʼe mbaʼépa ojapo hag̃ua pe remimboʼe. Ko kápite ojoaju umi téra mbohapy rehe. Ñañepyrũ hag̃ua, ko kápite opávo oĩ tembipota rupive. Upe ojejerure raẽva pe aty pyahúpe haʼe oñemohuʼã hag̃ua remimboʼe. Umi remimboʼe haʼe umi oñemoarandu hag̃ua umi tekove Jesús rehegua, umi opyta hag̃ua hendive ipukukue, umi iñapytĩva hese jerovia rupive, mborayhu rupive, ñeñandu hag̃ua iñeʼẽ ha oiko hag̃ua hese. Heʼi upévare remimboʼe “omyakã hag̃ua Cristo guive” (Mateo 10:24,25). Máva pe remimboʼe? Peteĩ cristiano. Héra peteĩ alumno térã peteĩ segidór. Péro peteĩ alumno ojoajúva Itúvagui oúva rehe. Peteĩ segidór hekópe hiʼag̃uivéva Imboʼehára rehe, ha katuete ojapóva haʼe ojapoháicha, hesakã hag̃ua hese. Pe remimboʼerã ndahaʼéi umi yvypóra peteĩchante ojapóva peteĩ ñemboʼe térã oipyhyvaʼekue peteĩ tova marangatu umi aty pegua rehe. Tekotevẽ oñemboʼe hag̃ua pe marandu porã, añete; péro pe marandu porã ombosakoʼi hag̃ua temimboʼerã. Upe marandu porã rehegua ñemboʼe opavave tetãygua apytépe niko ñemoñepyrũnte. Upe tembiapo guasu haʼe pejapo hag̃ua remimboʼe. Upéicha Mateo 28 opávo henyhẽ tembipota rehe: peteĩ tenda pyahu oñepyrũ, peteĩ rembiapo pyahu oñemando, peteĩ paha pyahu oñemoĩ. Ha upéi ojapo hag̃ua upéva, oĩ avei mokõi tape ohechaukáva. Ko’ã mokõi tape ohechaukáva umi remimboʼe rehegua tee. Peteĩha, pe remimboʼe oñemohaʼãnga hag̃ua peteĩteĩ mborayhu rehe. “Pemongarai chupekuéra Túva rérape, Taʼýra rérape ha Espíritu Santo rérape.” Pe mongarai niko ikatu hag̃ua peteĩ mbaʼe hasyʼỹva. Heta iglesia-pe pe mongarai ndahaʼéi tuicháva, péro ikatu hag̃uáicha peteĩ vaʼekue koságui jave. Umi Escritura-pe, pe mongarai ojeʼe hag̃ua heta mbaʼe. Ñañepyrũ hag̃ua, pe remimboʼe oñemboja hag̃ua peteĩteĩ mbohapy añetehápe oĩva rehe. Oñemoingévo pe y-pe “Túva rérape, Taʼýra rérape ha Espíritu Santo rérape”, pe ñemoñepyrũva remimboʼéramo oñemoingéma peteĩteĩ Tapiaópe oĩva bokói guive: Ñandejára pe Túva, Ñandejára pe Taʼýra, ha Ñandejára pe Espíritu Santo. Péicha ojeʼe hag̃ua ñande rekovia pyahu ojoajuha peteĩ ñeʼẽndy tee rehe. Ndaikatúi reiko Cristo rehegua remimboʼéramo rembojereʼỹre nde rekove peteĩteĩ Tupã ijojahaʼỹvape oñemoingéva opa mbaʼe mbytépe. Kóva ndahaʼéi peteĩ mbaʼe michĩva. Upe remiandu haʼeha umi yvypóra oñepyrũ hag̃ua peteĩ joaju ijojahaʼỹva rehe pe Ñandejára oikovéva ndive. Oĩma peteĩ ñemohaʼãnga jevy peteĩteĩ mborayhúpe. Pe remimboʼe oikuaa hag̃ua Túvape, ovyʼa hag̃ua Taʼýrape, ha oiko hag̃ua Espíritu Santo rehegua pokatu rupive. Upe cristianismo hekopete ndahaʼéi peteĩ ñemoĩ jovái pe religiosidad rehe térã peteĩ pyʼaguapy ñeñandu rehe. Haʼe peteĩ joaju peteĩteĩva ha marangatúva Túva, Taʼýra ha Espíritu Santo ndive. Péva ningo ojehecha pe mongarai rehe. Mokõiha, pe remimboʼe rehechávo opa mbaʼe, oñemohaʼãnga hag̃ua ñeʼẽrendu rehe. “Pemboʼe chupekuéra tojapo hag̃ua opa mbaʼe che amandáva peẽme.” Koʼápe pe remiandu ndahaʼéi ñemoirũ pe informasión rehe añónte. Ndahaʼéi ñemoatyrõ hag̃ua tenda akãme ojeguerekóva doctrína rehe. Ñeʼẽrendu haʼe pe mbaʼe. Pe remimboʼe peteĩ añetegua oikuaa hag̃ua pe Mboʼehára rembipota, ha upéi oiko hag̃ua upéva rehe. Oĩ peteĩ pyta jepivegua pe ñemboʼe rehe: remimboʼe hag̃ua yvypórape oiko hag̃uáicha iñeʼẽrendu Jesus rembiapoukapykuérape. Upéva ningo iñimportante. Heta tapicha oiméne oimoʼã cristianismo haʼeha peteĩ mbaʼe ojehupytyvaʼerã rupive akãre year porã hag̃ua peteĩ doctrína sistema térã peteĩ pyʼa jerovia rupive. Péro Jesús ndohejáikuri pe komisiónpe “pemboʼe chupekuéra opa mbaʼe che amandáva” añónte, síno “pemboʼe chupekuéra tojapo hag̃ua opa mbaʼe che amandáva peẽme.” Upévare pe remimboʼe añetegua ndahaʼéi peteĩ temimboʼe peteĩva iñakã porãva añónte; haʼe peteĩ iñeʼẽrendúva. Oikuaa Ñandejára ñeʼẽ ha ojapo. Ohendu pe Mboʼehára ñeʼẽ ha oñakãity henondépe. Oiko hag̃ua marandu porã rape rehe ára ha ára. Péicha Mateo 28 ohechauka hag̃ua pe remimboʼe heko tee: peteĩ oñemohaʼãngava mborayhu rehe ha peteĩ oñemohaʼãngava ñeʼẽrendu rehe. Koʼãva hína mokõi tape ohechaukáva. Peteĩ rembiapo pyahu oñepyrũ. Peteĩ paha pyahu oñemoĩ: “pejapo hag̃ua remimboʼe.” Ha pe tembipota rupive ningo oñemohenda umi remimboʼe añetegua mokõi tape ohechaukáva rupive: peteĩ mborayhu rehegua joaju Túva, Taʼýra ha Espíritu Santo ndive; ha peteĩ ñeʼẽrendu ipukúva opa mbaʼe Cristo omandáva rehe. Ko’ã mbaʼe ndoikói hag̃ua yvypóra pokatu rupive. Upévare pe mbohapyha tape ohechaukáva niko ou pe kápite paha gotyo: “ha péina, che aime penendive ára pukukue, ko arapaha peve.” Kóva pe ñeʼẽmeʼẽ. Kóva pe kyreʼỹ mombarete. Kóva pe renda oñemoĩhaguépe umi tembipota ha umi tape ohechaukáva. Upe tenda pyahu ndohejamoʼãi hag̃ua oiko hag̃ua pe tembiapo yvypóra pokatu rupive. Cristo voi oĩ hendivekuéra. Upe oñeme’ẽmava chéve opa pokatu yvágape ha ko yvy ári heʼi avei: “Che aime penendive.” Ko’ẽrõ guare ko’ẽju opuʼã jevy rire, mbaʼeichaitépa tuichaite ko ñeʼẽmeʼẽ. Pe comisión ikatúne ojehecha hag̃ua ipohýi, pe yvy tuichaiterei, umi tetã opaite henyhẽ hag̃ua pytũ rehe, pe rembiapo ohupyty hag̃ua yvypóra pokatu ári. Péro pe Ruvicha oikovéva oguata hag̃ua hetãygua ndive. Ndohejái hag̃ua chupekuéra ombaʼapo hag̃ua haʼeʼỹre. Nohenoimoʼãi hag̃ua chupekuéra peteĩ rembiapo ikatuʼỹvape ha upéi ohejarei. Oĩ hendivekuéra “ára pukukue,” ndahaʼéi umi ára michĩva reínte, síno ára pukukue, “ko arapaha peve.” Upéicharõ, pe tenda pyahu, pe rembiapo pyahu ha pe paha pyahu oñesella hag̃ua pe Emanuel rehegua ñemoĩ avei—“Ñandejára ñanendive.” Mateo 28, upéicharõ, ome’ẽ mbohapy tape ohechaukáva. Peteĩha, pe tembiapo guasu haʼe pejapo hag̃ua remimboʼe. Mokõiha, umi remimboʼe ojeguereko hag̃ua mokõi mbaʼe rupive: peteĩteĩ joaju Túva, Taʼýra ha Espíritu Santo ndive, ha ñeʼẽrendu opa mbaʼe Cristo omandáva rehe. Mbohapyha, opa koʼã mbaʼe oguata hag̃ua tenonde gotyo pe Cristo oikovéva oĩramo ipyhyvépe hembiguáipe. Kóva hína upe aty rembipota. Kóva hína upe aty rembiapo. Kóva hína upe aty jerovia guasu.

  • Pe jeikove jeykue ha pe itakua nandi (vv. 1–10)

  • Pa’i guasu kuéra ha myakãhára kuéra ijapuha soldádo kuérape (vv. 11–15)

  • Pe Misión Guasu (vv. 16–20)

Ha’eicha Cristo experiencia, pe ungimiento Betániape guive pe Gran Comisión peve, omarkaha ipaha hembiapo yvy ári ha omoñepyrũha pe evangelio opa tetãnguéra peguarã, upéicha avei ko’ã peteĩchagua tape rechaukaha ojerejey Tupã rembyre remanénte experiencia-pe, oñembojápovo hikuái pe gracia ára paha rehe ha ipahápe pe ijehupytyrã guasu rehe.

Umi kapítulo mokõipa poteĩ guive mokõipa poapy peve ohechauka pe Páskua rembiasakue oñemohendáva 23 techaukaha iñambuéva ári, ha umíva oñembopyahu jey pe tembiasakue ryepýpe ogueraháva ha oúva upe rire pe léi domingo rehegua.

“Cristo oúvo ñande pa’i guasu ramo pe tenda marangatúvape, pe santuario ñemopotĩrã, ojehechaukaháicha Daniel 8:14-pe; pe Yvypóra Ra’y ouha pe Ymaguare Árape, ojehechaukaháicha Daniel 7:13-pe; ha Ñandejára ouha Itémplope, he’íva’ekue Malakías, ko’ãva ha’e peteĩchante mba’e oikóva ñemombe’u; ha kóva avei ojehechauka pe novío ouha pe ñemendápe, Cristo omombe’uháicha pe techapyrã umi diez virgen rehegua, Mateo 25-pe.” The Great Controversy, 427.

Pe ára 2300 paha opa hag̃ua 22 jasypa 1844-pe oñembopyahu jey Léi Domingo-pe. Umi 23 señal de referencia ojejuhúva Mateo rembiapokue mbohapy kapítulo pahápe ohechauka pe tuguy hepyetereíva ojeiporúva ombojoaju hag̃ua Tupãrekópe yvypóra rekóndi.

“Cristo ñembo’e ñane rérape pe santuario yvagapeguápe ha’e peteĩ mba’e iñimportantetereíva pe ñepysyrõ rapepe, upéichaite avei ha’éicha iñimportantetereíva kuri Hembyasy pe kurusúre. Imano rupive ha’e omoñepyrũ upe tembiapo, ha upéi, Ijeikove jevy rire, ojupi yvágape omohu’ã hag̃ua. Tekotevẽ jerovia rupive jaike pe ao hag̃ua’ỹme, ‘upépe niko oike va’ekue ñande rayhupápe pe oho tenonderãva.’ Hebreos 6:20. Upépe ojehecha jey Calvario kurusúgui osẽva tesape. Upépe ikatu jahupyty peteĩ kuaapy hesakãvéva pe ñepysyrõ rembipota kañymby rehe. Yvágape guarã peteĩ tepypa’ỹme ojejapo yvypóra ñepysyrõ; pe mymbajuka ojejapóva oñembojoja Tupã léi oñembyaíva jerure ipyahuvéva reheve. Jesús oipe’a pe tape Túva guapyha renda gotyo, ha Imba’epytyvõ rupive ikatu oñembohasáva Tupã renondépe opa umi oúva hendápe jerovia reheve remimbota añeteguáva.” The Great Controversy, 489.

Mateo capítulo 23 omomba’eguasu pe jehusga oúva pe pa’i reko japu ári. Umi capítulo veintiséis guive veintiocho peve ha’e hína pe omega Mateo capítulo 23-pe guarã. Umi levita japu, umi karai tuja kuéra ñemoĩ vai ojupívo irundy generación pukukue, oguenohẽ umi techaukaha oĩva umi mbohapy capítulo paha-pe.

Pe káda mokoĩha irundyha ohechauka pe “línea ári línea” rapeha ha’eha Cristo rembiapokue rape, ha’e oipuruháicha Jerusalén ñehundipa oñemombe’u hag̃ua umi mba’e oĩva, umi mba’e oiko va’ekue ha umi mba’e oikótava.

Jerusalén hoʼapa vaʼekue áño 70 d.C.-pe, oiko upe áraite arypegua Jerusalén oñehundi hague raẽ Nebucadnesar rupive. Jerusalén ñehundi Nebucadnesar rupive haʼe vaʼekue tembiasakue yma guare, ha Cristo rembiasakue, Tito ojapyhýrõ guare Jerusalén, ohechauka hag̃ua mbaʼéichapa opa hag̃ua ko mundo. Mateo 24 omombaʼe pe tape line upon line rehegua, upéicha rupi ohechauka hag̃ua “metodología” haʼeha peteĩ elemento pe testimonio profético-pe.

Pe capítulo 24-pe Cristo ohechauka tekotevẽha oññentende hag̃ua pe “mba’e vai omoñehundi hag̃ua” he’iva’ekue maranduhára Daniel, pe comprensión iñepyrũrãiteva’ekue William Miller rehegua, ha pe símbolo omopyenda hag̃ua pe visión Daniel-pe. Péva avei orrepresenta pe Adventismo rembipu, ojahéigui hikuái pe entendimiento Millerita rehegua “pe ára ha ára” libro de Daniel-pe, ha upévare oike hikuái pe jejavy mbaretépe oje’éva 2 Tesalonicenses capítulo mokõihápe. Pe capítulo oñembojoaju hag̃ua directamente Lucas 21 ndive, upéicha ohechaukávo 11 de agosto de 1840 guive 22 de octubre de 1844 peve, ha’éva typificación 9/11 guive pe léi dominical peve. Avei oñembojoaju “umi tiempo gentil-kuéra rehegua” ndive Lucas 21:24-pe, ha’éva peteĩ llave principal ojeavri hag̃ua “umi siete tiempo” Moisés rehegua, ha upe jave avei oñemohenda porãvo pe medida templo rehegua Apocalipsis capítulo 11-pe.

Oñepyrũvo capítulo mokoipaapy-gui, upéi 24 ha 25 reheve, ha upéi oñemohu’ãvo capítulo 26 guive 27 peve, mbohapy capítulo oguerekóva mokoipaapy waymark, ha’éva omega capítulo mokoipaapy alpha-pe ĝuarã. Capítulo 26 oñembojuajúvo 27 ha 28 rehe ome’ẽ “81”, ha upéva ha’e peteĩ símbolo saserdócio rehegua. Mbohapy testígo ári (Génesis, Mateo ha Apocalipsis) capítulo 11 guive 22 peve ha’e peteĩ línea. Capítulo 23 guive 28 peve ha’e peteĩ línea añetegua rehegua, oñepyrũva 23-pe ha opa jeyva 23-pe.

Umi kapítulo peteĩ guive paĩ peve ha’e mbohapy línea profética oĩva Mateo arandukápe apytégui pe peteĩha. Pa kapítulo, upéi doce kapítulo, ha upéi seis kapítulo. Ñepyrũmby omombe’u ñandéve opaite Biblia aranduka ojuhuha ojoajúvo ha opa hag̃ua Apocalipsis-pe, ha upévare opaite Biblia aranduka ojuhu avei ojoajúvo ha opa hag̃ua Mateo-pe. Mateo, Judá ñemoñare león rova ramo, ombohechauka doce profecía mesiánica iñambuéva, ha umi doce pasáhe omoheñói umi señal térã waymarks pe tembiasakue Millerita-kuéra rehegua ha umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Oĩháicha Apocalipsis aranduka oñepyrũ Jesucristo revelación reheve, Mateo capítulo peteĩ ome’ẽ peteĩ revelación Jesucristo rehegua ojoajúva Moisés rekove ha itestimonio ndive, pe Anticristo rembiasakue ndive, ha upéicha avei omombe’úvo mbohapy elemento iglesia triunfante rehegua ojehechaukáva profeta, pa’i ha mburuvicha guasu rupive.

Mateo oñepyrũ Jesucristo ñemombe’upy Ñandejára ñe’ẽme’ẽ peteĩ tetã ojeporavo vaʼekuépe ndive. Abraham guive David peve oĩ 14 ñemoñare, David guive ñembiguái rógape Babilóniape peve oĩ catorce ñemoñare, ha Babilonia guive Cristo peve oĩ ambue catorce ñemoñare. Cristo ñemoñare rysýi Mateo-pe oñemohenda Moisés rehe, Moisés niko hína Cristo, omega, alpha. Moisés rekove, orekóva cien veinte ary, oñemohenda Noé rembiasakue pe cien veinte ary tiempo de prueba rehe. Upévare, Noé ñe’ẽme’ẽ ojoaju peteĩ tetã ojeporavo vaʼekue rehegua ñe’ẽme’ẽ ndive. Moisés cien veinte ary orrepresenta mbohapy periodo cuarenta ary pukukue, umíva opa vaʼekue Moisés ojuka ramo guare pe Egipcio cuarenta ary pahápe, ha pe ita’ýra ypykue, Faraón ha ijehérsito ojepyrũ vaʼekue ojejuka pe mokõiha periodo cuarenta ary pahápe. Pe mokõiha periodo cuarenta ary opa vaʼekue peteĩ puʼakaʼỹme Cades-pe, ha pe mbohapyha periodo cuarenta ary opa vaʼekue pe mokõiha puʼakaʼỹ Cades-pe. Mayma umi mbohapy línea profética alpha rehegua opa Cades-pe, ha umi mbohapy línea profética Mateo ñemoñare rysýigui opa David-pe, ñembiguái rógape Babilóniape, ha pe Maranduhára ñe’ẽme’ẽ rehegua.

Pe alfa Moisés oñembojoaju pe omega Cristo ndive, oĩ seis testígo Cades-gua, ha upéva hína 1863 ha pe léi domingo rehegua. Mateo genealogía omoĩ mburuvicha guasu David-pe Cades-pe, ha upépe pe Adventismo apóstata oguerahaha Babilóniape, Cristo omboaje rupi pe pacto umi cien cuarenta y cuatro mil ndive. Oñemoĩvo David-pe pe léi domingo-pe, oñemopyenda mokõiha testígo David rehegua, ha David ha’e peteĩ umi mbohapy representante yvypóra apytégui oñepyrũva’ekue oservi oguerekóvo treinta ary. Cristo, David, José ha Ezequiel opavave oñepyrũ ijapopyrã treinta ary orekóvo. Oñondive umi irundy orekóva treinta ary oñepyrũva’ekue oservi orrepresenta pe joaju Divinidad ha yvypóra rekovéva rehegua, pe iglesia militante oñemoambuévo iglesia triunfante-pe. Upéva pe iglesia ojejapo peteĩ proféta, peteĩ pa’i ha peteĩ mburuvicha guasu reheve. Pe ñemoambue oñemarka pe léi domingo-pe, ha upéva avei hína Cades; upévare David Mateo genealogía-pe oñembojoaju pe David orekóva treinta ary ndive.

Umi treinta ary ñembosako’i oñembojoaju umi irundyciento treinta ary Abraham ñe’ẽme’ẽ reheve, ha avei peteĩ pa’i edad reheve ha Daniel 12:11-pe 1290 ary reheve. Pe artíkulo oúvape ñahesa’ỹijóta peteĩteĩva umi doce profesía mesiánika oĩva Mateo lívrope. Ñepyrũrã jahupyty mbohapy línea profesiagua Mateo ryepýpe; kapítulo peteĩ guive diez peve, upéi kapítulo once guive veintidós peve, ha upéi veintitrés guive veintiocho peve.

“Peteĩ tiémpore pe ñembotavy rire ary 1844-pe, che añetehápe arovia, pe aty adventista ndive peteĩcha, pe poriahuvereko rokẽ upérõ oñemboty hague opa árare g̃uarã ko yvy ape ári. Ko ñemoĩmby ojejapyhy vaʼekue che rembipota peteĩha oñemeʼẽ mboyve chéve. Pe tesape Tupã omeʼẽ vaʼekue chéve haʼe upe omoĩporã vaʼekue ore jejavy, ha orepytyvõ rohecha hag̃ua pe ñemoĩmby añetegua.”

“Che aikove gueteri pe teoría okẽ oñembotyva rehe, péro ndaha’éi upe sentido-pe roiporú haguépe ñepyrũrã upe ñe’ẽ térã upe sentido-pe oiporuháicha che ñemoĩhára kuéra.

“Oĩ peteĩ okẽ oñembotyva’ekue Noé árape. Upérõ oĩkuri Tupã Espíritu ojeipe’áva ñemoñare angaipávagui, omanóva Ysyry Guasu ype. Tupã voi ome’ẽkuri Noépe pe marandu okẽ oñembotyva rehegua: ‘Che Espíritu ndopytamo’ãi tapiaite yvypóra ndive, ha’e niko so’o mante; upévare iára ha’éta cien veinte ary’ (Génesis 6:3).”

“Oĩ peteĩ okẽ oñembotýva Abraham ára-pe. Tupã poriahuvereko ndopytavéi ojerure hag̃ua Sodoma tavayguakuérape rehehápe, ha opa umi ambuéva Lótgui, hembireko ha mokõi itajýra ndive, oñehundipa tata yvágagui oguejýva rupi.

“Oĩ peteĩ okẽ oñembotyva’ekue Cristo árape. Tupã Ra’y he’i va’ekue umi judío oguerovia’ỹvape upe generación-pe: ‘Pende róga ojeheja peẽme nandi ha tesa reja’ (Mateo 23:38).”

“Oma’ẽvo ára rape rupi umi ára pahápe peve, upe pokatu ijapyra’ỹva voi omomarandu Juan rupive: ‘Péicha he’i pe imarangatúva, pe añetegua, pe oguerekóva David llave, pe oipe’áva ha avave ndaikatúi omboty; ha ombotýva, ha avave ndaikatúi oipe’a’” (Revelación 3:7).

“Ojehechauka chéve peteĩ visiónpe, ha che rojerovia gueteri, oĩ hague peteĩ okẽ oñembotyva’ekue ary 1844-pe. Opa umi ohecháva’ekue pe tesape pe marandu peteĩha ha mokõiha angel-kuéra rehegua ha omboykéva’ekue upe tesape, opyta pytũmbýpe. Ha umi omoneĩva’ekue upe marandu ha orresivíva Espíritu Santo omoirũva’ekue pe marandu oñemoherakuãramo guare yvágagui, ha upéi ohejáva ijerovia ha he’íva ijehasa hague peteĩ jejavy, upéicha rupi omboyke va’ekue Tupã Espíritu, ha ha’e noñe’ẽveimaha hendivekuéra.”

“Umi ndohecháiva’ekue pe tesape, ndaikatúi ojejuhu hesekuéra mbaʼe vai pe rejecha hag̃ua hikuái. Pe aty añoite, omboykéva’ekue pe tesape yvágagui, haʼe pe Espíritu de Dios ndoikekuaáiva. Ha ko atype oike, che amombeʼu haguéicha, mokõivéva: umi ombotovéva pe marandu oñepresentáramo guare chupekuéra, ha avei umi, ojerovia rire hese, upéi ohejávaʼekue ijerovia. Koʼãva ikatu oreko peteĩ tekoporãjára raʼanga, ha heʼiha oikoha Cristo rapykuéri; ha katu, ndoikovéigui peteĩ joaju oikovéva Ñandejárape, Satanás ombotavy hag̃ua ikatúta ojagarra chupekuéra. Koʼã mokõi aty ojehechauka pe visión-pe: umi heʼíva pe tesape haʼevaʼekue omoirũvaʼekue peteĩ japuha, ha umi iñañáva ko yvy arigua, ombotove rire pe tesape, Ñandejára omboykévaʼekue. Ndaipóri ñeʼẽve umi ndohecháivaʼekue pe tesape rehe, ha upévare ndorekóiva mbaʼe vai hesekuéra pe ombotove haguére hikuái.” Selected Messages, libro 1, 62, 63.

“Umi ojeroviáva rupi osegíva Jesúspe pe tembiapo guasu joja hag̃uame añoite ohupyty Iñeintersés rehegua jehepyme’ẽ porãkuéra hendaguépe; umi katu omboykéva pe tesape ogueraháva ko tembiapo ministerio rehegua jehechaukarã, noñepytyvõi upéva rupi. Umi judío omboykéva pe tesape oñeme’ẽva’ekue Cristo peteĩha jejupe, ha ndojeroviái hese mundo Salvador ramo, ndaikatúi okyhyje’ẽ hag̃ua chupe rupive. Jesús ojupi rire yvágape oike jave Hembiayhu ruguy tee rupive pe santuario yvagapeguápe omboguejy hag̃ua hemimbo’ekuéra ári Iñeintersés rehegua jehovasa, umi judío opyta pytũmbýpeite osegi hag̃ua isakrifísio ha ikuave’ẽnguéra mba’everã’ỹva. Opa vaʼekue pe ministerio taʼãnga ha kuarahyʼã rehegua. Pe okẽ yma tapicha kuéra oikehague Tupã rendápe ndaijurujái véima. Umi judío ningo ndohekái chupe pe tape peteĩnte rupive ikatuhápe upe ramo ojejuhu, ha’éva pe ministerio santuario yvagapeguápe. Upévare ndojuhúi hikuái joaju Tupã ndive. Chupekuéra guarã pe okẽ oñemboty. Ndaikuaái hikuái Cristoha pe sakrifísio añetegua ha pe mediador peteĩnte Tupã renondépe; upévare ndaikatúi ohupyty Iñeintersés rehegua jehepyme’ẽ porãkuéra.”

“Umi judío-kuéra ndogueroviáiva rekove ohechauka umi ojehechaukáva cristiano ramo apytépe ikangýva ha ndogueroviáiva rekove, oikóvape oikuaa’ỹ hag̃uáicha ñande Saserdóte Guasu poriahuverekóva rembiapo rehe. Pe servicio típicope, pe saserdóte guasu oike jave pe Lugar Santísimo-pe, opa Israel ojeruréva oñembyaty hag̃ua pe santuario jerére ha ijojaha’ỹva py’aguapýpe omomichĩ hag̃ua iñanguéra Tupã renondépe, ikatu hag̃uáicha ohupyty iñangaipa hag̃ua perdón ha ani hag̃ua ojepe’a pe atygui. Mba’éichaite peve tuichave tekotevẽ ko Día antitípico de la Expiación-pe ñantende ñande Saserdóte Guasu rembiapo ha jaikuaa mba’e tembiapo-pa oñeikotevẽ ñandégui.

“Yvypóra ndikatúi oheja rei castígo’ỹre pe ñemomarandu Tupã ipy’a porãgui omondo hag̃ua chupekuéra. Peteĩ marandu oñemondo vaekue yvágagui ko yvy ári Noé árape, ha ijehesalvaha odepende vaekue mba’éichapa ombohovái hikuái upe marandu. Oñemboykére pe ñemomarandu, Tupã Espíritu ojeipe’a pe ñemoñare angaipávagui, ha omanomba opáma pe Diluvio y rehe. Abraham tiémpope, poriahuvereko ndopytavéi oñe’ẽ hag̃ua umi oikova’ekue vai Sodoma-pe rehe, ha opa umi ambue ndaha’éiva Lot, hembireko ha mokõi itajýra, ojehapy vaekue tata oguejýva yvágagui. Péicha avei Cristo árape. Tupã Ra’y he’i vaekue umi judío ndogueroviáivape upe generación-pe: ‘Pende róga ojeheja peẽme nandi hag̃ua.’ Mateo 23:38. Oma’ẽvo umi ára paháre, pe Pokatu Infinito voi he’i kóva umi rehegua ‘ndohecharamóiva pe añetegua mborayhu ikatu hag̃uáicha ojesalva’: ‘Upévare Tupã omondóta chupekuéra jejavy mbarete, oguerovia hag̃ua peteĩ japu: opavave oñehundi hag̃uáicha umi ndogueroviáiva’ekue pe añeteguáre, síno ovy’áva tekojoja’ỹme.’ 2 Tesalonicenses 2:10–12. Oñemboykévo hikuái Iñe’ẽ mbo’epykuéra, Tupã oipe’a Ispíritu ha oheja chupekuéra umi ñembotavy ha’ekuéra ohayhúvape.” The Great Controversy, 430, 431.