Rohechakuaa umi doce cumplimiento mesiánico kuatia Mateo-pe, ha roñembojoja umi marca de camino rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil rehe. Rohechakuaa Cristo ñembou yvypóraicha, ha upéva ha’e pe marca de camino pe tiempo del fin rehegua, omoñepyrũva opaite movimiento reformatorio. Cristo ñembou yvypóraicha oñembojoja 1989 rehe, ha’éva pe tiempo del fin umi cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã. Upe marca de camino tapiaite ojehupyty rire ou ambue marca de camino, upépe pe mensaje oñemoĩ hag̃ua tenda público-pe, ikatu hag̃uáicha upéi público ojegueraha hag̃ua responsabilidad rehe.

Pe mokõiha cumplimiento mesiánico ha’e va’ekue Cristo ñembo’ehápe parábola rupi, omyesakãva pe metodología ojeporúva oñemombeʼu hag̃ua pe marandu oñemboheko hag̃ua ipype pe ára paha rire, araka’e peteĩ jeikuaave ojegueru peteĩ marandu pe ñemoñare ijojaha’ỹvape g̃uarã. Upéva niko 1831 ary-pe umi Millerita-kuérape g̃uarã ha 1996 ary-pe pe movimiento umi cien cuarenta y cuatro mil-gua rehegua. Oñemoĩ rire pe marandu tetãygua dominio-pe, upéi oñembarete peteĩ cumplimiento de profecía rupi ohechaukáva pe prueba proceso ñepyrũ. Pe ñembarete upéva va’ekue 11 jasypoapy 1840 umi Millerita-kuérape g̃uarã ha 11/9 umi cien cuarenta y four mil-pe g̃uarã.

Pe mbohapyha Mesia rehegua tape rechaukaha ha’e hína umi 9/11 Maranduha kuéra

Ha'e ou ha oiko peteĩ táva hérava Nazaretpe, ojehu hag̃ua pe he'íva umi maranduha kuéra rupive: “Oñehenóita Nazareno.” Mateo 2:23.

Predicción

Ha osẽta peteĩ yvyra’i ruguégui Jesé rapópe, ha hoky peteĩ ramo ipykuégui. Isaías 11:1, Jueces 13.

Pe ñe’ẽ hebreo oñembohasáva “Yvyra Rakã” ramo, hapokue hína Netzer, ha upéva avei hína Nazaret rapokue. Pe Yvyra Rakã osẽ Nazaret tavusu vaihágui.

“Ñandejára ohenóita kuimba’e pyahu kuérape tekove raperã iñembyasyvévagui hembiapópe, ojapoháicha va’ekue oikóramo guare ha’e voi ko yvy ári. Ohasa mboyve umi rabi iñarandúva ykére, oiporavo hag̃ua idisipulokuéra peteĩha ramo umi pira peteĩháva humilde ha ndojehekombo’éiva. Oguereko tembiguái kuérape ohenóitava mboriahúgui ha jeikuaa’ỹgui. Oñemoĩ hag̃ua tekove rembiapo jepiveguápe, ha oñemonde ao ky’aguasúpe, yvyporakuéra ohecha chupekuéra mba’e’ỹramoguáicha. Hákatu ha’ekuéra oikóta ita jeguaka iporãitereíva, omimbi porã hag̃ua Ñandejárape g̃uarã. ‘Che mba’éta hikuái, he’i Ñandejára ipu’akapáva, upe ára che ambyatyhápe che ita jeguaka kuéra.’” Review and Herald, 5 de mayo, 1903.

Pe Espíritu Santo autorida, Hermana White autorida ha Jones ha Waggoner ñemoneĩ ojejapóva inspiración rupive katu oñemboyke 1888-pe, Coré ojapo haguéicha Moisés autorida rehe.

“Upéicha pe ánhel mbohapýha marandu oñemoherakuãta. Ha og̃uahẽvo ára oñeme’ẽ hag̃uáicha ipu’akapavẽ hag̃uáicha, Ñandejára omba’apóta tembiporu ñemomirĩ reheve rupive, omboguatávo umi iñakãme umi oñekonsagra va’ekuépe Iservísiope. Umi mba’apohára oñembokatupyryvéta Ijespíritu jejohéi rupive, ndaha’éi hag̃ua kuatiañe’ẽ mbo’ehao ñembokatupyry rupi. Kuimba’e jerovia ha ñembo’e rehegua oñeñemomýita osẽ hag̃ua kyre’ỹ marangatu reheve, omoherakuãvo umi ñe’ẽ Tupã ome’ẽva chupekuéra. Babilonia angaipa ojehechaukáta hesakã hag̃uáicha. Umi mba’e vaiete osẽva pe tupaópegua jepokuaa ñeñemboguata hag̃ua pokatu sivil rupive, espiritísmo jeike vai, ha pe pokatu papal ñemotenonde kañyhápe ha pya’e—opa umíva ojepe’áta iñakãguy. Ko’ã ñemomarandu pohýi rupive tavayguakuéra oñemongu’éta. Hetaiterei tapicha ohendúta, araka’eve ndohechái va’ekue ko’ãichagua ñe’ẽ. Ñemondýipe ohendu hikuái pe mombe’u he’íva Babilonia ha’eha pe tupaó, ho’áva ijejavy ha iñangaipa rupi, omboykére pe añetegua ou va’ekue chupe yvágagui. Ha tavayguakuéra oho jave umi mbo’ehárakuéra yma guarépe porandu py’ahatã reheve: Añetépa ko’ã mba’e? umi ministrokuéra oikuave’ẽ mombe’upy gua’u, oñe’ẽ mba’e iporã hag̃uáicha, omokirirĩ hag̃uáicha iñemondýi ha ombopy’aguapy hag̃ua pe tekovive oñemombáy va’ekue. Péro heta oĩ rupi ndoikuaaséiva oñemyanyhẽ kuimba’e pokatu añónte rehe, ha ojeruréva peteĩ ‘Péicha he’i Ñandejára’ hesakãva, pe ministerio ojeguerohorýva, fariséokuéra yma guaréicha, henyhẽ pochy reheve ijehechapyrã oñeporandúgui, omombe’úta pe marandu ouha Satanágui ha omopu’ãta umi aty guasu angaipa rayhúva oñe’ẽvai ha omuña hag̃ua umi omoherakuãvape.” The Great Controversy, 606.

Nazaret távagui pe guive osẽva juru pyta oúva Isaías mokõipa poapyha “ñe’ẽjoavy” peve.

Ha’e oñemitãvo medida rupive, nde reñe’ẽñorãta hese: ha’e ojoko yvytu hatãite oúva kuarahyresẽ gotyogua yvytu árape. Isaías 27:8.

Pe “yvytu kuarahyresẽgua” Islam rehegua, ojehechaukáva “mba’asy mbohapyha” ramo, ha avei “tetãnguéra pochy” ramo, oñemosẽ ha pya’e voi ojokojevy 11 de septiembre-pe.

“Upéva pe salvación rembiapo oñemohu’ãmbotávo, oúta yvy ári jehasa asy, ha tetãnguéra ipochýta, upéicharõ jepe ojejokóta ani hag̃ua ojoko pe mbohapyha ánhel rembiapo. Upéva pe ára pe ‘ama paha’, térã pytu’u jevy Ñandejára renondégui, oguãhẽta ome’ẽ hag̃ua pokatu pe mbohapyha ánhel ñe’ẽ hatãvape, ha ombosako’i hag̃ua umi marangatu oĩ hag̃ua hag̃ua pe ára umi pokõi plága pahague oñeñohẽtahápe.” Early Writings, 85.

Upérõ Moisés, Ellen White, A. T. Jones ha E. J. Waggoner ojapyhy ijyvýpe 9/11-pe Habacuc kapítulo mokõi ñangarekohára ramo, oporandúva mba’épa he’íta hikuái Isaías “ñomongeta joavy” aja, oñepyrũva pe yvytu kuarahyresẽgua oguahẽ vove. Isaías he’i pe “ñomongeta joavy” ha’eha upe omopotĩva angaipa kuéra Tupã tavayguakuéragui.

Ha peteĩ medida rupi, osẽvo tenonderã, nde reñorãirõta hendive; haʼe ojoko yvytu pohýi ha hatãva pe yvytu kuarahyresẽgua ára. Upévare, ko’ãga rupi oñemopotĩta Jacob rembiapo vai; ha kóva hína opa hi’a oguerúva hag̃ua ojeipe’a hag̃ua ipekádo: ha’e ojapóramo altar ita-kuéra opaite oiko hag̃ua tiza ita oñembyai hag̃uáicha, umi yvyra marangatuha ta’anga-kuéra ndopytamo’ãi oñembo’y hag̃uáicha. Isaías 27:8, 9.

Pe “ñe’ẽngue” ama’ẽrã arapoty pahápe oñemedi hag̃ua 9/11-pe, Islam osẽ jave ha upéi oñejoko jave, ha’e mba’éichapa oñembogue Jacob rembiapo vai, ha upéicha Jacob ojere Israel-rã. Pe ñembohasa bíblico Jacob-gui, kuimba’e ohechaukáva pe ñe’ẽme’ẽme, Israel-pe, ohechauka ary 1856, araka’e pe movimiento Millerita Filadelfiagua ojapo pe movimiento Millerita Laodiceagua-rã, ha siete ary rire oikóta pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceagua. Umi mba’e oñembohasáva historia Millerita-pe ohechauka peteĩ waymark pe historia umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, araka’e pe movimiento Laodiceagua umi cien cuarenta y cuatro mil-gua ojere pe movimiento Filadelfiagua umi cien cuarenta y cuatro mil-gua. Upéva pe punto ñembohasa rehegua ha’e araka’e Jacob, he’iséva pe opu’ãva ambue rendaguépe, ojere Israel-rã, he’iséva pe ipu’akavéva.

Pe “ñe’ẽjovake” omopotĩ Jacob rembiavy vaekue, ha ha’e oiko Israel, pe ipu’akáva. Umi ojehechaukáva Israel ramo ipu’aka Ñe’ẽ Ruguy rupive ha iñe’ẽ mombe’upy rupive.

Haʼekuéra ipuʼaka hese pe Ovecha Raʼy ruguy rupive, ha umi hekomombeʼu ñeʼẽ rupive; ha ndohayhúi hekovekuéra pe mano peve. Apocalipsis 12:11.

Pe “ñe’ẽ imarangatúva rehegua” ha’e pe marandu Habacuc ñangarekohára ojeruréva oikuaa hag̃ua. Upéva ohechauka iñemomarangatuha ha pe Ovecha Ra’y ruguy, ha’éva iñembojovake.

Che ñaiméta che ñangarekoha ári, ha añembo’yta tórre ári, ha ama’ẽta ahecha hag̃ua mbaʼépa heʼíta chéve, ha mbaʼépa haʼéta che ambohovái hag̃ua oñemongavaju vove che rehe. Habacuc 2:1.

Ñe'ẽ “reproved” he’ise “oñeñe’ẽ hag̃ua hendive,” ha ohechauka Isaías “ñomongeta” oipe’áva Jacob angaipa kuéra. Ñangarekoha Habacuc-pe oikuaase mba’épa va’erã itestimonio, ha oñemombe’u chupe Habacuc tabla kuéra ha’eha pe marandu ome’ẽtava umi oipotávape omoñe’ẽ hag̃ua, ohasakuaávo hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽryru kuéra rupi ha otopa hag̃ua pe marandu pe justificasión rehegua jerovia rupive. Habacuc mokõi hesakã porã ombojekuaa pe ñangarekohápe umi irundy versíkulo peteĩha pahaite peve, oĩha pe aty ojejustifikáva jerovia rupive apytépe.

Péina, pe imbarete vaʼekue ndahaʼéi hekojoja ipype; ha pe hekojojáva oikovéta ijerovia rupive. Habacuc 2:4.

Pe marandu oĩva umi mokõi tabla ári ha’e Jeremías rapekuéra yma guare. Ha katu, Jeremías ñangarekohára ombopu ramo guare pe trompéta, umi opuʼãva aty, umi anga ojehupi vaʼekue, ndojaposéi hendu. Haʼekuéra voi pe aty peteĩchagua pe versíkulo mboyveguápe, ndoikoseʼỹ vaʼekue umi tape yma guarépe ojuhu hag̃ua pe pytuʼu ha pe piroʼy.

Péicha he’i Ñandejára: Peñembo’y tapekuérare, pehecha, ha peporandu umi tape ymaguare rehe, moõpa oĩ pe tape porã, ha peguata pype, ha pejuhúta pytu’u pene ángape g̃uarã. Ha’ekuéra katu he’i: Ndoroguasemo’ãi upe rupi. Avei amoĩ penderesáirãkuérape, ha ha’e: Pehendu mimbypu ryapu. Ha’ekuéra katu he’i: Ndorohendumo’ãi. Jeremías 6:16, 17.

Umi ñangarekohára oñemoĩva Tupã tavayguakuéra ári 9/11-pe ha’e vaʼekue Moisés, Ellen White, Jones ha Waggoner, ojehechauka hag̃ua Moisés rembeʼy pyta rupi, upéva ojehechauka hag̃ua ikyhyje rupi oñeʼẽvo pe ñeʼẽ egipcia-pe, peteĩ ñeʼẽ ndoipurúivaʼekue cuarenta ary aja. Opavave hebreo kuéra ha pe aty jeheʼa ohasa vaʼekue Yguasu Pytã rupi Moisés ndive rehegua, Moisés haʼe vaʼekue pe kuimbaʼe oguerekóva ñeʼẽ pytagua acento. Iñeʼẽpu haʼe vaʼekue pe Nazareno acento. Pedro avei ojekuaa porã vaʼekue iñeʼẽpu rupi.

Ha peteĩ sapyʼami rire, umi oĩva upépe oñemboja ha heʼi Pédrope: Añetehápe nde avei haʼe peteĩva umívagui; nde ñeʼẽgui niko ojekuaa nde reimeha hendivekuéra. Mateo 26:73.

Pedro rembiasakue jepy’apy guasúpe, ha’e ojapu mbohapy jey, ha ojekuaa hag̃ua upe jepy’apy guasúpe iñe’ẽme, térã ijuru pyta’i rupi. Peteĩ aty upe jepy’apy guasúpe oporandu Tupãme: “mba’épa ha’éta upe jepy’apy guasúpe.” Ha’ekuéra “ohecha” tape yma guarépe ha “ohendu” turu pu. Ohecha ha ohendu, ha ipahápe “ojepy’apy jave”, ipu’aka. Pe marandu ipu’aka hag̃ua ára pahápe oñerrepresenta pe marandu Laodiceagua ramo. Laodicea iglesia ndaha’éi rami, Filadelfia iglesia ndorekói ñembojovake.

Pe vencévape ajapóta peteĩ columna ramo che Ruete róga peguápe, ha noesẽvéima upégui araka’eve; ha aháita hese che Ruete réra, ha che Ruete táva réra, péva ha’éva Jerusalén pyahu, oguejýva yvágagui che Ruete guive; ha aháita hese che réra pyahu. Oguerekóva apysa, tohendu mba’épa he’i pe Espíritu umi iglésia-kuérape. Apocalipsis 3:12, 13.

Jehupi ndoikovéi jejahyrã, pe ñe'ẽme'ẽ Filadélfiape g̃uarã peteĩcha umi “opu'ãva” añóntepe g̃uarã. Pe tupao Filadélfiagua oñembojoavy pe tupao Laodiceaguágui, ha ojepyso mokõi aty rupive: peteĩ aty tekotevẽva opu'ã, ha ambue aty opu'ãma va'ekue. Pe tupao Filadélfiagua oñembojoavy pe tupao Laodiceaguágui, ha pe tupao Laodiceagua ha'e Mateo 25-pe oĩva kuñataĩ tavykuéra.

“Pe estado iglesia rehechaukapýva umi kuñataĩ virgen tavy rehe, oñeñeʼẽ avei hese estado Laodicea-pegua ramo.” Review and Herald, 19 de agosto de 1890.

9/11-pe, pe ánhel oguejy jave umi Mokõi Torre Ojoasapa ho’árõ guare, Jones ha Waggoner oñepyrũkuri oikuaauka hag̃ua pe marandu Laodiceagua, ha upe jave oñepyrũ pe ñomongeta ama pahaguévare. Jeremías trompéta marandu ha’e pe séptimo trompéta, ha upéva hína pe mbohapyha ñembyasy, ha upéva hína Islam, ojehechakuaáva umi tape yma guarépe, ojehechaukáva umi añeteguápe, OPAVAVE umi añetegua, ojehechaukáva Habacuc mesakuéra 1843 ha 1850 ári. Pe marandu Laodiceagua ha’e pe añoite esperánsa ñesalvasãorã, ha pe ñe’ẽ salvación he’ise jehovasa’ỹgui ñemonguera. Taha’e Cristo ojehechaukáramo ijupe okonkonáva peteĩ Laodiceagua korasõ rokẽme, térã oprometéramo pe Laodiceaguápe, ha’ekuéra ojapóramo py’aguapy hendive, Ha’e ojapóta py’aguapy hendivekuéra, pe marandu ñemonguera rehegua añoite voi oñeme’ẽ peteĩ Adventista del Séptimo Día Laodiceaguápe.

Pe irundyha Mesianoguáva ha’e hína pe marandu Laodiceaguáva 9/11 rehegua.

Ojehu hag̃uáicha pe he'íva Isaías maranduhára rupive, he'ívo: Ha'e voi ogueraha ñande mba'asykuéra, ha omboi ñande hasykuekuéra. Mateo 8:17.

Prediksión

Añetéhápe haʼe ogueraha ñande mbaʼasykuéra, ha oñemombaʼe ñande rembyasykuéra; upéicharõ jepe, ñande ñamombaʼe chupe ojepohýiva ramo, Tupã oinupãva ha oñembyasykóva. Isaías 53:4.

Ha emomaranduhápe pe ángelpe pe iglesia Laodicea-guápe, ehai: Péicha he’i pe Amén, pe testígo jeroviapyrã ha añetegua, pe ñepyrũ Tupã rembiapokue apytépe: Che aikuaa nde rembiapokue, ndaha’éigui nde ro’ysã, ni haku; aipotaite ningo reimérire ro’ysã térã haku. Upévare, nde lukálte rupi, ndaha’éigui ro’ysã ni haku, amombota ndehegui che juruégui.

Ereje ramo reñe’ẽgui: Che aiporiahuvereko, ha heta mba’e areko, ha mba’eve ndajekotevẽi; ha ndereikuaái nde reimeha ñembyasyetépe, ha reñemboasy hag̃uáicha, ha mboriahu, ha ára nderehechái, ha opívo.

Amongeleja rejoguákena chehegui óro tata rupi oñembojerepyre, reriko hag̃uáicha; ha ao morotĩ, remoñemonde hag̃uáicha, ani hag̃uáicha ojehechauka nde reíre rei hag̃ua ñemotĩ; ha emoĩ nde resáre pohã, rehecha hag̃uáicha.

Che ahayhu kuéra ame’ẽva che mborayhu, ahekombo’e ha ajejokokuaa chupekuéra; upévare ndekyre’ỹ hag̃ua, eñemoĩ kyre’ỹ ha eñembyasy nde angaipa rehe. Péina, che aĩ okẽ renondépe ha ambojapajapa; oĩramo peteĩ ohendúva che ñe’ẽ ha oipe’áva okẽ, aikéta hendápe ha akarúta hendive, ha ha’e chendive. Pe oganávape ame’ẽta toguapy che ndive che guapyha guasúpe, che voi avei aganáhaguéicha ha aguapy hag̃ua che Ru ndive Iguapyha guasúpe. Pe oguerekóva apysa, tohendu mba’épa Espíritu he’i umi tupãópe. Apocalipsis 3:14–22.

Pe konsého ojogua hag̃ua óro, ao morotĩ ha hag̃ua oñemoĩ tesa rehe, ha’e pe pohã he’íva hag̃ua peteĩ tekove rendápe opáva manópe opave’ỹvape, ndaha’éi mante manópe. Oimeraẽ apañuãi pe óro, pe ao ha pe ñemoĩ tesa rehe ikatúva omyatyrõ, umi apañuãi oñemohenda porã Cristo ogueraha hague ñande mba’asykue ndive. Juan oñemboty va’ekue Patmos-pe Ñandejára Ñe’ẽ ha Jesús testimony rehehápe, upéva ha’éva Profesía Espíritu. Pe Profesía Espíritu ha’e pe pohã Laodiceágui g̃uarã, ha pe Profesía Espíritu mba’eporã omonguera hag̃uáicha oñemombe’upy Cristo ogueraha haguére ñande mba’asykue ha ogueraha ñande ñembyasýkue.

Cristo ikatu hag̃uáicha ogueraha ñande mba’asykue, peteî tape añoite oĩ: ñamokyre’ỹ hag̃ua ñane korasõ rokẽ ha jaheja hag̃ua oñembojoaju Ijarekoha Tupãguáva ñande reko yvypóndi. Ha’e ogueraha ñande mba’asykue oike vove ñande rekovépe Espíritu Santo presencia rupive. Jipe’a pe okẽ jajapóramo pe pohãno. Pe pohãno omboty’ỹva korasõ ha omokyre’ỹva ichupe ha’e óro, ao morotĩ ha ñandepy’a resape moĩha. Pe ñandepy’a resape moĩha ha’e Tupã Ñe’ẽ hesakã porãva, ha upéva Espíritu Santo rupive añoite ojejapo. La Biblia ha’e peteĩ arapysã ñande py guýpe, ha pe tesape omyesakãva tape ha’e pe Pyharepyte Sapukái resape.

Ne ñe'ẽ ha'e peteĩ arapysã che pykuérape guarã, ha peteĩ tesape che rape guarã. Salmos 119:105.

Peteĩ Laodiceagua oñemongu’e jave omoĩ hag̃ua ñandy hesa rehe, upéva ojapova’erã Tupã Ñe’ẽ reheve, ha’éva peteĩ aratiri; hákatu, ojehechaukaháicha pa parábola umi diez virgen rehegua, peteĩ aratiri ndaiporúi mba’eve asýpe ñandy’ỹre. Umi Laodiceagua oguereko iBiblia-kuéra, jepémo hetave jey ndaha’éi pe King James Version, péro ndoguerekói pe Espíritu Santo ñandy. Pe ñandy omoĩva umi hesa Laodiceagua rehe oñemboaje peteĩ marandu rupive oguerekóva Espíritu Santo jehechaukapy.

Pe óro peteĩ Laodiceagua ojogua hag̃ua oñeñe’ẽva ndaha’éi añónte jerovia, ha katu jerovia omba’apóva mborayhú rupive ha omopotĩva ánga. Oĩháicha pe ñana mohesay rehe, pe óro oguereko avei peteĩ marandu gua’u Laodiceagua. Peteĩ Laodiceagua omombe’u, ojapoháicha opa Cristiandad, oguerekoha “jerovia”. Upeichagua jerovia ha’e mante yvypóra jerovia, ha peteĩ mba’e gua’u pe jerovia óroicha oñerrepresentáva rehegua, pórke upe jerovia omopotĩ pe ánga. Ha’e peteĩ jerovia omomarangatúva, ha umi oguerekóva peteĩ jerovia añete imarangatúva imarangatu, pórke “ñemomarangatu” he’ise oñemoingo marangatúramo. Laodiceagua-kuéra ndoguerekói upe jerovia, pórke oguerekórire, Cristo ndaha’éi va’erã okápe, oheka hag̃ua oike.

“Ndaipóri tape mbyte reheve pe Yvágape oñemyatyrõ jeývape g̃uarã. Pe marandu oñeme’ẽva yvypórape koʼã ára pahápe g̃uarã ndahaʼéi oñembojeheʼa hag̃ua yvypóra rembipotápe. Ndajajeroviaivaʼerã umi abogado arapygua rembiaporã rape rehe. Ñandevaʼerã kuimbaʼe ñemboʼépe iñumíldeva, ani ñambaʼapo umi Satanás rembiguái ohechaʼỹ hag̃uáicha.”

«Heta oreko jerovia, ha katu ndaha’éi peteĩ jerovia omba’apóva mborayhú rupive ha omopotĩva pe ánga. Pe jerovia oporosalvava ndaha’éi añónte peteĩ gueteri jerovia pe añeteguáre. “Umi añánga vai avei oguerovia, ha oryryi.” Tupã Espíritu ñe’inspirasión ome’ẽ yvypórape peteĩ jerovia ha’éva peteĩ mbarete omongu’éva, omohendáva tekokatu, ha ogueraháva yvypórape yvateve umi tembiapo formal añóntegui. Umi ñe’ẽ, umi tembiapo, ha pe espíritu ohechaukava’erã pe añeteha ñandeha Cristo rapykuehára.»

“Pe mba’e tuichavéva tesape ha jehovasa Tupã ome’ẽ va’ekue ndaha’éi peteĩ tekorosã ñaneñangarekótava ñembojavýgui ha apostasíagui ko’ã ára pahápe. Umi Tupã omopu’ãva’ekue yvate guive tembiapo jerovia rehegua rendápe ikatu ojere yvágagui ouva’ekue tesapégui arandu yvypóra rehe. Upéi itesape oikóta pytũmbýramo, ikatupyry Tupã ome’ẽva’ekue ichupekuéra ñuhãramo, ha ikaraktere peteĩ mba’e omoñepysangýva Tupãme g̃uarã. Tupã ndojejahéiramo. Ojeipe’a hag̃ua chugui, yma guive ha tapiaite, ou hendive umi hi’añetetéva mba’e vai. Jajapo hag̃ua umi tembiapo ndoguerohorýiva Tupã, noñembyasýi ha ndojehejáiramo añetehápe, ha ñañeha’ã rangue ñambohustifika hag̃ua umíva, ogueraháta mba’e vai apohárape mbeguekatúpe ñembotavýpe peve, heta angaipa ojejapo hag̃ua mba’eve hag̃uáicha. Opa umi oipotáva oguereko peteĩ karaktere ojapóva ichupekuéra tembiapoharakuéra Tupã ndive, ha ohupyty hag̃ua Tupã ñe’ẽ porã, ojeipe’ava’erã Tupã enemigokuéragui, ha omantene va’erã pe añetegua Cristo ome’ẽ va’ekue Juánpe ome’ẽ hag̃ua ko yvy ári.” Manuscript Releases, volume 18, 30–36.

Ao morotĩ” ha’e Cristo tekojoja.

Tavy’áke ha ñavy’a, ha ñame’ẽ chupe mborayhu ha jeguerohory: pe Ovecha Ra’y ñemendaha og̃uahẽma, ha hembireko oñembosako’íma. Ha oñeme’ẽ chupe oñemonde hag̃ua ao líno porãme, potĩ ha morotĩva: pe ao líno porã niko umi marangatu tekojojaha. Ha he’i chéve: Ehai, Ojehovasáva umi ohenóiva’ekue Ovecha Ra’y ñemendakaru guasúpe. Ha he’i chéve: Ko’ãva hína Ñandejára ñe’ẽ añeteguáva. Apocalipsis 19:7–9.

Pe esposa oñembosako’i ijeheguiete omoĩvo pe pohã mbohapy jeygua oñekuave’ẽva Laodicéape, ha péicha ojapóvo, omoambue ijehe peteĩ noviária Filadelfiagua ramo. Koʼã versíkulo oñeʼẽ directamente Adventísmore, ojejoguáva umi diez virgen parábolape. Umi virgen haʼe hína umi ohaʼarõva oike hag̃ua pe ñemendápe oñehenóiva hikuái hag̃ua. Pe esposa oñembosakoʼi ijeheguiete, pórke upéva oñeme’ẽvaʼekue Zacarías kapítulo mbohapýpe, Josué ha pe ánhel ndive. Upépe ijao kyʼa Laodiceagua ojeipeʼa chugui ha oñemoĩ hendápe ao morotĩ linopegua, pe ñemenda ao. Pe pohã oguereko mokõiha testígo Ellen Gould White rérape avei. Ellen heʼise peteĩ tesape hendy ha omimbipáva, ha ohechauka pe pohã tesa rehegua. Gould haʼe pe ñeʼẽ yma guare ingléspe ojeporúva óro rehe, ha heʼise óro. White ohechauka tekojoja, ha upéva ndahaʼéi pe hérava chupe oñemeʼẽvaʼekue peve ary 1846-pe, omendárõ guare James ndive. Upérõ héra oñemoambue White-pe. Pe téra ñemoambue ha pe ñemenda mokõivéva haʼe símbolo peteĩ joaju hag̃ua ñeʼẽmeʼẽme. Pe ñemenda mboyve héra vaʼekue Harmon, heʼiséva peteĩ pyʼaguapy soldádo, péicha rupi haʼe vaʼekue upérõ. Ellen White haʼe pe marandu Laodiceagua, ha ojejahéivo chupe, ojejahéi hína pe salvación!

Pe artíkulo oúvape roguata jeyta umi doce profesía mesiánika oĩva Mateo arandukápe.

“Apocalipsis 3:14–18 oje’eháicha.”

“¡Oh, mba’eichaitépa ko ñemombe’u! Mbovyite’ỹ oĩ ko estado kyhyjepópe. Ajerure mbarete opa marangatuhárape toñemoarandu kyre’ỹme Apocalipsis mbohapyha kapítulo rehe, pype niko ojehechauka mba’éichapa oĩ opa mba’e umi ára pahápe. Pehesa’ỹijo porãke káda verso ko kapítulope, ko’ã ñe’ẽ rupive Jesús oñe’ẽhína pendéve.”

“Oiméramo peteĩ tetã ojehechaukaramóiva pe marandu Laodiceagua rupive, upéva hína umi hénte oguerekóva tesape guasu, Ñandejára Ñe’ẽporãhaipyre jehechauka, umi Adventista Ára Pokõihagua oguerohoryva’ekue.” Manuscript Releases, volume 18, 193.

“Ñandejára retekue añeteguáva, omboykéva pe tembiapoukapy, ohechauka ko yvy arigua renondépe peteĩ tekokatu ky’ỹ’ỹva, ohechaukávo ijeheguiete heko rupive Ñandejára léi ha’eha perfecto, ombojeroviáva pe ánga. Péicha Ñandejára Jesús, Ñandejára Ra’y, iñeñe’ẽrendu rupive Ñandejára léipe, omopu’ã ha omomba’eguasu upe léi. Añetehápe Ñandejára oikastigáta mayma miembro opaichagua tupãópe he’íva ha’eha Adventista del Séptimo Día, ha ndaha’éiva omba’apóva Hese guarã, síno oñemotĩ’ỹ rehe, ijeheguínte guarã, ha yvygua mba’ére, ohechaukáva pe añetegua yvágagui ouva’ekue ndohupytyiha peteĩ ñemyatyrõ hekopegua.”

“Ejerure porãke Apocalipsis 3:15–18. Ojehendu Jesucristo ñe’ẽ. ‘Umi che ahayhúva-pe che ambojevy ha ambo’e asy: peñemoĩ hag̃ua, upévare [ndaha’éi py’a mokõi reheve], ha peñembyasy pende angaipa rehe. Péina ápe, Che [pende Salvador] aime okẽme ha ambota: oiméramo peteĩ kuimba’e ohendu Che ñe’ẽ, ha oipe’a okẽ, aikéta hendápe, ha karúta hendive, ha ha’e Che ndive. Pe oganávape ame’ẽta oguapy hag̃ua Che ndive Che guapyhaguasupe, che avei agana haguéicha, ha aguapy Che Ru ndive Iguapyhaguasupe’ [Apocalipsis 3:19–21].”

“¿Tupao kuéra piko ohendúta pe marandu Laodiceapeguáva? ¿Oñearrepentíta piko, térãpa, jepe pe marandu añetegua ipohyietereíva — pe mbohapyha ánhel marandu — oñemoherakuãramo ko yvy ape ári, osegíta angaipápe? Kóva hína pe pahague poriahuvereko marandu, pe pahague ñe’ẽmondo peteĩ mundo ho’ávape guarã. Tupao Tupã rehegua oñembotapykue ramo, ndopytái véima Tupã agrádope, umi tupao oñerrepresentáva ho’a haguére ha oiko hag̃ua anivekuéra róga, ha opa espíritu ky’a renda, ha opa guyra ky’a ha jeguaru’ỹva ka’águi. Umi oguerekóvape kuri oportunidad ohendu ha oguerovia hag̃ua pe añetegua, ha oñembojoajúva Séptimo Día Adventista tupao rehe, ohenóivo ijehekuéra Tupã tavaygua omboykéva hembiapoukapy, ha upéicharõ jepe ndoguerekóiva hetave tekovepy norairõ ha ñeme’ẽmba Tupãme umi tupao réra añónte oguerekóvagui, ohupytýta Tupã mba’asykuéra upeichaite avei umi tupao ombohováivagui Tupã léi. Umi añónte oñembosanto va’ekue pe añeteguáre rupive omohendapáta pe mburuvicha ogaygua yvágape, umi óga ryepýpe Cristo oho va’ekue ombosako’i hag̃ua umi ohayhúva chupe ha oñangarekóva hembiapoukapyre guarã.”

“‘Pe he’íva, Che aikuaa chupe, ha ndoguerekói hag̃ua iñe’ẽmandakuéra, ijapuha ha pe añetegua ndaipóri ipype’ [1 Juan 2:4]. Kóva oguereko opavave umi he’íva oguerekoha peteĩ kuaapy Tupã rehegua ha oñongatuha iñe’ẽmandakuéra, ha katu ndohechaukái upéva hembiapo porã rupive. Haʼekuéra ohupytýta hembiapokue rireháicha. ‘Oimeraẽva opytáva Hese ndopyʼaporãi angaipápe: oimeraẽva angaipa ndohechái chupe ha ndoikuaái avei chupe’ [1 Juan 3:6]. Kóva oñeñe’ẽ opaite tupao peguakuérape, oikehápe umi miembro kuéra iglesia Adventista del Séptimo Día-pegua. ‘Mitãnguéra michĩ, ani avave pene mbotavy: pe ojapóva tekojoja, hekojoja, Haʼe hekojojaháicha. Pe ojapóva angaipa ñaña gui ou; ñaña ningo angaipa ojapo ypy guive. Upévare ojechauka vaʼekue Tupã Raʼy, ombya hag̃ua ñaña rembiapokuéra. Oimeraẽva heñóiva Tupãgui ndojapói angaipa; Tupã raʼỹi opyta pype, ha ndaikatúi angaipa, heñói rupi Tupãgui. Pévape ojehechauka mávaipa Tupã raʼykuéra ha mávaipa ñaña raʼykuéra: oimeraẽva ndojapóiva tekojoja ndahaʼéi Tupãgui, ni pe ndaijaʼéiva iñermáno rehe’ [1 Juan 3:7–10].”

“Opavave oñembohérava adventista oñongatúva sábado, ha upéicharõ jepe oseguíva pekádope, ijapu Tupã renondépe. Irape angaipa rehegua ombohováimba hína Tupã rembiapo. Ogueroike ambuépe pekádope. Ñe'ẽ ou Tupãgui opaite ñande iglesiakuéra miembro-pe guarã: ‘Ha pejapo tape porã pene pykuérape guarã, ani hag̃ua pe ikarẽva oñemombo tapegui; toñemonguera uvei. Peheka py’aguapy opaite tapichándi, ha marangatu, upéva’ỹre avave ndahechamo’ãi pe Ñandejárape: peñangareko kyre’ỹme ani hag̃ua avave oikuaa’ỹ Tupã gracia; ani hag̃ua ta’anga ro’y py’amokõ rehegua hoky hag̃ua ha penembohasa asy, ha upévagui heta oñemongy’a hag̃ua; ani hag̃ua oĩ avave tekovai, térã ava marangatu’ỹva, Esaúicha, peteĩ tembi’urãmi rehe ovendéva heñóikuriha peteĩ ta’ýra ypykuéramo. Péina peikuaa mba’éichapa upe rire, ha’e ohupytyse ramo jehovasa, oñemboyke; ndojuhúi haguére tenda ñembyasyrã, jepe ohekákuri hase asýpe tesay reheve’ [Hebreos 12:13–17].”

“Kóva ojeporu heta tapicha rehe oñe’ẽva ogueroviaha pe añetegua. Ohejare rangue heko vai ha hembipota ky’áva, oikekuéra tenonderã peteĩ mbo’epy rape vaípe, Satanás rembijavyha ñe’ẽ porã guýpe. Pe angaipa nojehechakuaái angaipa ramo. Ipy’aite voi oñemongy’a, ikorasõ oñembyai, ha umi ipensamientokuéra jepe akóinte ivaikue. Satanás oipuru chupekuéra ñuhãicha ogueraha hag̃uáicha ánga-kuérape tekoky’a rembiapópe, omongy’áva opaite tekove. ‘Pe omboykéva Moisés léi [ha’éva Tupã léi] omano poriahuvereko’ỹre mokõi térã mbohapy testígo rupi: Mboyvevépa pe castígo pohýive, peimo’ã, ojehechakuaátava omereseha upe opyrũva guýpe Tupã Ra’y rehe, ha ohecháva pe tuguy pacto guigua, upévare oñemomarangatu hague, mba’e ky’a ramo, ha ombohoryva’ekue py’aguasu Espíritu de graciápe? Yma ñande jaikuaa pe he’íva: Che mba’e niko pe jehepyme’ẽ, che ame’ẽta hekoviáva, he’i Ñandejára. Ha ambue jey: Ñandejára ohusgáta Itavayguápe. Mborayhu’ỹ eterei niko ho’a hag̃ua pe Tupã oikovéva pópe’ [Hebreos 10:28–31].” Manuscript Releases, volumen 19, 175–177.