Kuati 81-pe *Early Writings*-pe (ha “81” peteĩ símbolo peteĩ Sumo Sacerdote divínore ha ochenta pa’í rehegua), ojehai William Miller keraypy mokõiha. Ojejoguaháicha Nabucodonosor-pe, William Miller oreko va’ekue mokõi kéra. Nabucodonosor keraypy mokõiha, Daniel kapítulo irundy-pe, oñemohenda Moisés “siete tiempo” contexto ryepýpe, Levítico 26-pe. Miller oiporu Daniel kapítulo irundy omyesakã hag̃ua Levítico veintiséis “siete tiempo” ombo’évo 2,520, jepémo ha’e ohenói chupe “siete tiempo.” Miller ndohechakuaái hague ojehechaukaraka hague ichupe Nabucodonosor rupive, ha katu Nabucodonosor 2,520 ára kapítulo irundy-pe, oñerrepresenta mokõivévante ñe’ẽ “esparcir” rupive ha upe oiko haguére ‘siete tiempo,’ yvytycha apoha kuimba’e oguahẽ mboyve Miller kerápe.

Millerpe oñehenói “Túva Miller” Sister White rupive, péro ndaha’éi peichaite pagánoicha ojapoháicha católicokuéra, ha katu peteĩ tape patriarcalpe, ojoguáva túva Abraham rehe. Miller ha’e peteĩ símbolo; ha’e peteĩ kuimba’e pe pacto rehegua, orepresentáva pe cadena de símbolos bíblicos tape rupi pe pacto paha gotyo umi cien cuarenta y cuatro mil ndive. Joel ñanemomarandu umi ára pahápe umi karai tujakue ohechatyha kerapy, ha William Miller ha’e pe karai tuja ñane rembiasakuepegua, ha avei pe chokokue omboajéva William Tyndale profesía he’íva: “Tupã cheresape ramo che rekove, mbovymi ary mboyve ajapóta peteĩ mitã arador ogueraháva pe arado oikuaave hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽgui nde reikuaávagui.”

“Ñandejára omondo iángel peteĩ chokokue, ndogueroviáiva’ekue la Biblia, korasõ rehe omba’apo hag̃ua, omotenonde hag̃ua chupe ohekávo umi profesía. Ñandejára ánhelkuéra py’ỹi ovisita jey jey upe poravopyrepe, omboguata hag̃ua iñapytuʼũ ha oipeʼa hag̃ua iñentendimientorã umi profesía arakaʼeve iñypytũvaʼekue Ñandejára retãguápe g̃uarã. Ipehẽngue ñepyrũrã pe joaju añetegua rehegua oñemeʼẽ chupe, ha ojehupi chupe toheka hag̃ua peteĩ joaju rire ambue, peve omañávo ñemondýi porã ha mbaʼeporãrecha reheve Ñandejára Ñeʼẽre. Upépe ohecha peteĩ joaju añetegua perfecto. Upe Ñeʼẽ, haʼe yma oguerekóva ndahaʼeiha ñandejára pytu rehevegua, koʼág̃a ojepeʼa ijatýpe hechapyrãme iporã ha heko mimbipápe. Ohecha peteĩ Tupã Ñandejára Ñeʼẽ pehẽngue omyesakãha ambuépe, ha peteĩ pasáhe oñemboty ramo iñentendimientógui, ojuhu ambue hendápe pe Ñeʼẽme upe omyesakãva chupe. Ohecha Ñandejára Ñeʼẽ marangatu vyʼápe ha peteĩ mboete pypuku ha kyhyje marangatu reheve.” Early Writings, 230.

Miller ha’e va’ekue pe chokokue omboaje va’ekue Tyndale profecía, ha iñepyrũrã jehaipyre oguenohẽhápe pe marandu profético ombyatýva’ekue Daniel 8:14 jepe’a rire, ojehupyty 1831-pe, mokõi sientoveinte ary rire oñemoherakuã hague pe Biblia King James Version. John Wycliff, William Tyndale ha pe King James Bible oñemoherakuãva 1611-pe, orrepresenta mbohapy techaukaha oñepyrũhápe pe profecía mokõi sientoveinte ary pukukue, opa hag̃ua araka’épa pe mitã kokueregua Tyndale rehegua oipe’áta Tupã Ñe’ẽ pe ángel peteĩha marandu-pe g̃uarã, upéva rire oúta va’erã mokõi ambue ángel. Pe ángel peteĩha oguahẽ 1798-pe ha pe mbohapyha 1844-pe. Wycliff, Tyndale ha King James ojoaju pe chokokue omboajéva’erã Tyndale ñe’ẽmombyrýva, ha upéva ohechauka hag̃ua pe tembiasakue umi mbohapy ángel rehegua 1798 guive 1844 peve.

Uilliam Míller rembikuaakue alfa va’ekue hína pe 2.520 ary Levítico mokõipa poteĩgui, ha hembikuaakue omega va’ekue hína pe 2.300 ary Daniel 8:14-pe. Pe ñemosarambi 2.520 Judá rehegua oñepyrũkuri 677 ary Kirito mboyve ha opa 1844-pe. Pe 2.300 ary Daniel 8:14-peguáva opa 1844-pe. Mokõivéva opa oñondive 1844-pe, ha pe ñepyrũha umi rembikuaakue alfa ha omega Uilliam Míller rehegua mbytépe oĩ mokõi sientos mokõipa ary. “Mokõi sientos mokõipa” hína peteĩ techaukaha Uilliam Míller rehegua, mokõi testígo ári. Umi rembikuaakue alfa ha omega Míller rehegua ojehechauka 1798 ha 1844 rupive. Pe ñemosarambi 2.520 pe tetãnguéra yvate gotyogua rehegua opa 1798-pe, ha irundypa poteĩ ha 6 ary rire, 1844-pe, opa pe 2.300 ary.

Pe período 2.520 ary oñemohu’ãva’ekue 1798-pe ombojegua upe ára, ha pe período 2.520 ary Judá rehegua, oñemohu’ãva’ekue 1844-pe, ogueru peteĩ período mokõi-siento veinte ary rehegua. Kóva he’ise pe 2.520 Israel rehegua ogueruha pe período profético cuarenta y seis ary rehegua, ha pe 2.520 Judá rehegua ogueruha pe período profético mokõi-siento veinte ary rehegua. Pe alfa upe período rehegua ha’e 677 a.C. ha pe omega ha’e 457 a.C., upéva he’ise pe alfa pe período cuarenta y seis ary rehegua ha pe mokõi-siento veinte ary rehegua ojehechauka hag̃ua pe 2.520 rupive, ha pe omega mokõive línea rehegua ha’e pe 2.300. Mokõive “ñemosarambi” 2.520 ary rehegua ome’ẽ mokõi testígo peteĩ período rehegua oñepyrũva pe 2.520 rehe ha opa pe 2.300 rehe. Mokõive umi línea ohechauka umi descubrimiento alfa ha omega William Miller rehegua.

“William Miller Kerayvoty”

“Che ake kerayvópe Tupã, peteĩ po ojehecha’ỹvare, chemondoha peteĩ arca’i porãiterei ojepoyvyva’ekue, ipukukue haimete diez pulgada ha ipo’i seis cuadrado, ojejapóva ébano ha perla reheve, porãiterei oñembojegua hag̃ua ipype. Pe arca’íre oĩva’ekue peteĩ llave oñembojoapyva’ekue. Pya’e aiporu pe llave ha aipe’a pe arca’i; upérõ, che rembipota’ỹ ha che mondýipe, ajuhu henyhẽha opaichagua ha opa tuichakuéra rehegua joya, diamánte, ita hepyetegua, ha viru óro ha pláta opaichagua tuichakue ha tepykue rehegua, porãiterei oñemohenda hag̃ua peteĩteĩva hendaguépe pe arca’ípe; ha upéicha oñemohendávo, omimbipa peteĩ tesape ha peteĩ mimbipa oguereko hag̃uáicha, kuarahýnte ikatu hag̃uáicha oñembojoja hese.”

“Aimo’ã ndaha’eiha che rembiaporã avy’a hag̃ua che añoite ko hechapy porãite rehe, jepe che py’a henyhẽmbaitéva tory rehe iresãi, iporã, ha iporãiterei hag̃ua umi mba’e oĩva ipype. Upévare amoĩ peteĩ mesa mbytegua ári che kotýpe ha amombe’u maymávape, opa oipotávape ikatu hag̃uáicha ou ohecha hag̃ua pe hechapy ijojaha’ỹva ha hendyvéva araka’eve yvypóra ohechava’ekue ko tekovépe.

“Umi hénte oñepyrũ oike, ñepyrũrã michĩmi papyhyhápe, ha upéi heta hetave oiko peve aty guasu. Ypy jave oma’ẽvo pe kaja ryepýpe, opyta ñemondýipe ha osapukái vy’águi. Péro heta hag̃ua umi oma’ẽva, maymáva oñepyrũ ombohasa asy umi joya, oguenohẽvo pe kaja ryepýgui ha omyasãivo mesa ári.

“Che aju akãme oñepyrũ apensa pe ijára ojerurejeýneha chehegui pe ryru'i ha umi joya; ha ajerure'ỹramo oisarái hag̃ua, araka'eve ndaikatumo'ãi amoĩjey hendápekuéra pe ryru'ípe yma guaricha; ha añandu ndaikatumo'ãiha araka'eve ambohovái pe tekome'ẽ hag̃ua, ipohýiterei rupi. Upéi añepyrũ ajerure asy umi tapichápe ani hag̃ua opoko hesekuéra, ni oguenohẽ hag̃ua pe ryru'ígui; ha che ajerure asyve aja, hetaveve oisarái. Ha ko'ág̃a ha'ete omyasãingopaiteha hikuái pe kotýre, yvýpe ha opaichagua tembiporu oĩvare pe kotýpe.

Upéi ahecha umi ita jeguakaete ha viru añetéva apytépe ha’ekuéra omosarambi hague peteĩ hetaiterei papapy’ỹva ita jeguakaete japúva ha viru gua’u. Che pochy eterei ikuérape iñeko vai ha iñingratitud rehe, ha añe’ẽ mbarete ha ambojovake chupekuéra upévare; hákatu hetave ajejahéi aja, hetaveve omosarambi hikuái umi ita jeguakaete japúva ha viru japu umi añetéva apytépe.

“Upéi che py’aro eterei che ánga yvýrava ryepýpe ha añepyrũ aiporu mbarete yvyráva amosẽ hag̃ua chupekuéra koty guive; ha che amosẽ aja peteĩme, mbohapy ambue oike ha ogueru ky’a ha yvyra ku’i ha yvyku’i ha opaichagua mba’e ky’a, peve ojaho’ipaite opa umi añetegua jeguaka, diamánte ha viru’i, opytávo opaite ojehecha’ỹre. Ha’ekuéra avei ombyaipa che ryru’i ha omyasãi pe ky’a apytépe. Aimo’ã avave ndohechakuaáiha che mbyasy térã che pochy. Apytaite kyre’ỹ, che py’a kangypa ha aguapy ha cherasẽ.”

“Aikóramo che asẽ ha aĩta che mba’e guasu okañývare ha che rembiapo hag̃ua rekovére, amandu’a Tupãre, ha py’aite guive añembo’e va’ekue Tóvape ombou hag̃ua chéve pytyvõ.”

“Upepete voi pe okẽ, ha peteĩ kuimbaʼe oike pe kotýpe; upérõ umi tapicha opavave osẽ chugui; ha haʼe, oguerekóvo ipope peteĩ cepíllo yvytĩ mopotĩrã, oipeʼa umi ovetã, ha oñepyrũ omopotĩ pe kotygui yvytĩ ha kyʼa.”

“Ajerure chupe topytuʼu hag̃ua, oĩgui umi joya hepyetereiva isarambíva umi yty apytépe.

“He’i chéve: ‘ani rekyhyjeʼỹ hag̃ua’, haʼe ‘ojangarekóta hesekuéra’.”

“Upéi, ajaity pe jave yvyku’i ha mba’e ky’a, ita jeguaka japu ha viru japu, opa umíva opu’ã ha osẽ ovetã rupi peteĩ araícha, ha yvytu ogueraha mombyry. Pe jepy’apy guasúpe amboty che resa sapy’ami; aipe’ávo, opaite pe mba’e ky’a okañyma. Umi ita jeguaka hepyetéva, umi diamánte, umi viru óro ha pláta rehegua, oñemosarambi hetaiterei pe koty tuichakue javeve.”

“Upéi omoĩ mesa ári peteĩ káha, tuichavéva ha iporãvéva pe oĩ vaʼekue mboyvegui, ha ombyaty umi joya, umi diamánte, umi viru, ipo renyhẽme, ha omombo umíva pe káhape, ndopytái peve ni peteĩ, jepe umi diamánte apytépe oĩ vaʼekue nda-tuichái peteĩ akãrapuʼã akãicha hag̃uáicha.”

“Upéi ohenói chéve aju hag̃ua ‘ahecha hag̃ua.’”

“Ama’ẽ pe káhõ ryepýpe, ha che resa omimbi eterei pe ahechávare. Ohesapevepa kuri diez jevyve ivevéva ypykue guive. Aimoʼã vaʼekue ojejohéi hague yvykuʼípe umi iñañáva py rupive, umi omyasãivaʼekue ha opyrũvaʼekue hesekuéra yvytimbópe. Oñemohenda porãiterei kuri pe káhõme, peteĩteĩ ipypehendaitépe, ndaipóri mbaʼeve ohechauka hag̃uáicha pe kuimbaʼe omoinge vaʼekue chupekuéra ñembyasýpe. Asapukái vyʼágui, ha upe sapukái chembopáy.” Early Writings, 81–83.

Roguehahápe “81” guive oñepyrũvo, peteĩ símbolo pa’i kuéra rehegua, pe kérape ojehechauka pe tembiasakue pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceagua rembiapo rehegua, ombyai hag̃ua umi añetegua pyenda Divinidad ombyatýva’ekue William Miller yvypóra reko rupive. Pe tembiasakue opa Miller “osapukái rory eterei reheve” jave ha pe sapukái “ombopáy” chupe. Pe tembiasakue ojehechaukáva pe kérape oñemohu’ã pe angel mbohapyha sapukái hatãme, ha upéva hína pe Clamor de Medianoche yvatevéva. Pe mombe’ugua’u histórico Miller kéra rehegua avei ohechauka umi waymark pe tembiasakue Millerita rehegua, ha upévare avei ohechauka pe tembiasakue joja pe movimiento cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Péicha avei iñimportanteterei pe representación histórica pe kérape oguerekógui avei peteĩ fractal profético pe tembiasakue rehegua oñepyrũva’ekue ojerejey 2023-pe.

Añetegua mba’erepykuéra ojekuaa vaʼekue tembiasakuepe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua oñemoĩ vaʼekue kuatia hag̃ua opavave renondépe ary 2004-pe, ha upéi jey 2012-pe, arakaʼe Habacuc Táva-kuéra jehechauka ombyaty peteĩ aty ojehechapyrã vaʼekue hag̃ua isarambi. Umi añetegua oñemoĩ vaʼekue mesa ári 2004-pe, peteĩha jehechauka rupive umi añetegua oñembotyʼoʼỹ vaʼekue 1989-pe. Mbovymínte upérõ ohechakuaa pe marandu; hákatu 2012-pe, pe atygua 95 jehechauka hérava Habacuc Táva-kuéra ogueru peteĩ aty guasu, “tapicha kuéra oñepyrũgui oike, tenonderãrupi mbovymi, ha upéi okakuaa oñemoĩ hag̃ua peteĩ aty guasuicha.”

Ary 2012 guive 18 de julio de 2020 peve, umi añetegua oñemosarambi mbeguekatúpe ha oñeñotỹ yty guýpe. 18 de julio de 2020-pe, umi omyasãiva pe marandu Habacuc mesakuéra rehegua oñemosarambi peteĩ ára mbohapy ha mbyte pukukue.

Ha oñemohuʼã vove hikuái hekojerovia ñeʼẽrendu, pe mymba ojupi vaʼekue yvykua pypukúgui ojapóta hendivekuéra ñorairõ, ipuʼakáta hesekuéra ha ojukáta chupekuéra. Ha hetekuéra omanóva opytáta pe táva guasu rape mbytére, espirituálmente hérava Sodoma ha Egipto, upépe avei ñande Ruvicha ojejukavaʼekue kurusúre. Ha umi tavayguakuéra, ñemoñarekuéra, ñeʼẽnguéra ha tetãnguéra ohecháta hetekuéra omanóva mbohapy ára ha mbyte pukukue, ha ndoherejamoʼãi oñeñotỹ hag̃ua hetekuéra omanóva. Ha umi oikóva yvy ári ovyʼáta hesekuéra, ovyʼapáta ha omondo hag̃ua jopói ojuehe; koʼã mokõi maranduhára piko ombohasa asy vaʼekue umi oikóva yvy ári. Apocalipsis 11:7–10.

Sábado, 30 de diciembre de 2023, Future for America oñembojoaju peteĩ aty Zoom-pe, ha upéva hína iñomongeta público peteĩha guive 18 de julio de 2020. 30 de diciembre de 2023 ha’e 1.260 ára rire 18 de julio de 2020-gui, térã “mbohapy ára ha mbyte.” Elías ha Moisés oĩ aja omanóva tape rupi, ambue aty katu “ovy’a hína.” Future for America ojevykuri marandu profético omoherakuãvo julio ary 2023-pe, pe marandu upérõ ohova’erãva yvy tuichakue pukukue rehe, tekotevẽ profética rupi, osẽ hag̃ua “desierto”-gui. Mbohapy ára ha mbyte, térã 1.260 ára, ha’e peteĩ desierto.

Ha upe kuña okañy ñu-me’ẽme, upépe oguerekohápe peteĩ tenda Ñandejára ombosako’iva’ekue chupe g̃uarã, upépe oñangarekó hag̃ua hese mil mokõi ciento sesenta ára pukukue. Apocalipsis 12:6.

Pe “desiérto” ha’e “mil mokõi sa cien ára”, ha upéva hína 1.260 ára, ha avei “mbohapy ára ha peteĩ mbyte”, ha ojehechauka Apocalipsis 12:6-pe, ha “126” ha’e peteĩ décima 1.260-gui. Peteĩva umi añetegua hechapyrãva upérõ oñemboty’ỹ va’ekue ha’e pe tekotevẽ oñearrepenti hag̃ua, oñembotývo pe ñembo’e “siete veces” rehegua Levítico 26-pe.

1.260 ára avei ha’e peteĩ símbolo 2.520 ára rehegua. Umi “siete tiempo” oñemoĩva’ekue pe tetãnguéra yvate gotyo rehe oñepyrũ 723 a.C.-pe ha opa 1798-pe. Ijapytepeguáva hína 538, ha upéicha ojejapo 1.260 ary, umi paganismpo opyrũ ha omongu’i hag̃ua pe santuario ha pe ehérsito, ha upéi ambue 1.260 ary, umi papalismo opyrũ ha omongu’i hag̃ua pe santuario ha pe ehérsito. Ko estructura profética oñemohenda porã umi 1.260 ára rehe, Cristo ojevautiságui pe kurusu peve, ha upéi osegi 1.260 ára profético 34 d.C. peve, upe jave pe evangelio oho va’ekue gentil-kuérape. Upéicha rupi, mokõi testígo rehe, 1.260 ha’e peteĩ parte 2.520 ára rehegua, térã Moisés remiandu “siete tiempo” Levítico mokõipa poteĩ-pe.

Pe período ñe'ẽ oĩva desiértope, oñepyrũva sábado 18 de julio de 2020 guive peve sábado 30 de diciembre de 2023, oñepyrũ osapukái julio de 2023-pe; ha pe período “desiérto” opa rire sábado 30 de diciembre de 2023-pe, og̃uahẽ Moisés ha Elías ñemopu'ã jevy. Pe ñe'ẽ marandu ohechauka vaekue pe techaukaha umi ñembyasy peteĩha jojaha opa movimiento de reforma-pe omyesakãha pe marandu vai 18 de julio de 2020 rehegua, umi diez virgen parábola contexto-pe. Ohenói kuimba'e ha kuñanguérape pe arrepentimiento ojehechaukáva pe ñembo'e Levítico veinte y seis-pe. Miller kerayvoty ohechauka upe arrepentimientoete, ha'e ohaírõ guare: “Aja ha'eháicha che rasẽ ha añembyasy che ñehundi guasu ha che responsabilidad rehe, che mandu'a Tupãre, ha añembo'e mbarete chupe toñemondo chéve pytyvõ.”

Eju ha Ehecha

Miller kéra ojeheko mokõi ñe’ẽjoja “eju ha ehecha” reheve. Peteĩha jey Miller oinvita tapichápe “peju ha pehecha” hag̃ua, ha mokõiha jey “kuimba’e yvyky’a mopotĩhára” oinvita Miller-pe oúvo ha ohecha hag̃ua. “Eju ha ehecha” ha’e peteĩ símbolo profético ohechauka hag̃ua peteĩ añetegua profética oñemboty’ỹva. Umi irundy sello peteĩha peteĩteĩ oguereko pe mandamiento “eju ha ehecha.”

Ha ahecha ha'e gui oipe'ávo peteĩva umi sello-gui, ahendúkuri, peteĩ arapupu ryapu-ramo guáicha, peteĩva umi irundy tekove apytégui he'íva: Eju ha ehecha. … Ha oipe'ávo mokõiha sello, ahendu mokõiha tekove he'iha: Eju ha ehecha. … Ha oipe'ávo mbohapyha sello, ahendu mbohapyha tekove he'iha: Eju ha ehecha. … Ha oipe'ávo irundyha sello, ahendu irundyha tekove ñe'ẽ he'íva: Eju ha ehecha. Apocalipsis 6:1, 3, 5, 7.

Pe “eju ha ehecha” oĩva iñepyrũme Miller kérape ha’e pe alfa, ha pe “eju ha ehecha” pahaitegua ha’e pe omega. Pe kéra omombe’u pe jeipe’a hag̃ua pe ñemboty iñepyrũme, ha upéva ha’e ita jeguaka porã, ha oñemohenda rire “omimbipa hikuái peteĩ tesape ha mimbipa ndikatúiva oñembojoja mba’evére, kuarahýnte hi’ãva.” Cristo oinvitárõ guare Miller-pe “eju ha ehecha” hag̃ua pe omega, Miller he’i: “che resa ojere ha ojerepa pe ahechávare. Omimbi hikuái pa jevy hetave pe mimbipa orekova’ekue yma.” Pe tesape alfa rehegua ha’e va’ekue kuarahyicha, ha pe tesape omega rehegua ha’e va’ekue pa jevy kuarahýgui.

Moisarãi

Miller rembiasy ha ipy’apy ha ñembyasýpe ojehechauka pe período pahaitepe, oñepyrũva’ekue pe peteĩha “eju ha ehecha” ha pe pahague “eju ha ehecha” ndive. Pe período oñepyrũhápe Miller oipe’ávo peteĩ marandu tavayguakuérape g̃uarã ha upéi opa Cristo oipe’ávo peteĩ marandu Miller-pe g̃uarãme, pe ñe’ẽ “mosarambi” ojehechauka “pokõi jey.” Miller oipurujeyta upe ñe’ẽ, ha katu pe peteĩha ha pe pahague jeipe’a apytépe, “mosarambi” oje’e “pokõi jey.” La Biblia ombojoaju pe juicio “pokõi jey” rehegua pe ñe’ẽ, “mosarambi,” ndive.

Ha chemosarambáta peẽme umi tetã ambuére, ha amongu'éta peteĩ kyse puku pende rapykuéri; ha pende yvy opytáta ñehundi rehe, ha pende tavakuéra opytáta oñembyai. Levítico 26:33.

Peteĩ añetegua ypykueite Miller ojuhu vaʼekue haʼe vaʼekue “umi siete tiempo” Levítico mokõipa poteĩme, ha iquépe pe ára mbytépe oĩva Miller marandu oñemoherakuã guive ha Cristo marandu oñemoherakuã peve, opaite umi añetegua fundamentopegua ojehechaukáva William Miller rembiapo rupive oñeñotỹ vaʼerãmoʼã kuri theologokuéra Adventista del Séptimo Día Laodiceagua yty ha moneda japu guýpe. Upe ñemboyke umi añetegua fundamentopegua rehegua ojehechauka siete ñemondopa ramo pe tembiasakue ryepýpe oĩvape alfa ha omega mbytépe. Pe “siete tiempo” haʼe peteĩ símbolo William Miller rembiapo rehegua, ha upéva katu haʼe Adventismo del Séptimo Día fundamento-kuéra; umíva apytépe, Daniel 8:14-pegua 2.300 ára haʼe pe yta guasu mbytépegua upe fundamentoete rehegua. Kóva oikuaauka pe 2.520 ary ñemondopaha rehegua, haʼéva William Miller peteĩha térã alfa jejuhu, omarkaha peteĩ aravoʼi ñepyrũ, opáva William Miller omega jejuhúpe, upéva haʼéva pe 2.300 ára.

Pe adventismo laodicense mokõiha-apyha ára pegua omoĩ ykére “umi siete tiempo” ary 1863-pe, omoĩ ykére avei William Miller rembiikuaa peteĩha, ha’éva ijalepha rembiikuaa ha iñepyrũrã rembiikuaa. Miller rembiikuaa paha vaekue hína umi 2.300 ára, ha’éva iomega rembiikuaa ha iñemohu’ãite rembiikuaa. Umi “siete tiempo” opa vaekue ary 1798-pe ohechauka vaekue umi 2.520, ha umi 2.300 ára ojehechauka ary 1844-pe.

Pe kuimba’e oityvy’ombéva pe ombyatýva umi ita jeguaka oñesỹi rire siete jey. Upéi pe ryru tuichavévo ha iporãve, ha omimbi pa jeyve kuarahýgui. Pa niko peteĩ símbolo peteĩ prueba rehegua, ha upévare umi ita jeguaka omimbi pe prueba ári kuarahy ára rehe, upévare Miller rembiu oñepyrũ 1798-pe ha opa pe tercer ánhel ñe’ẽ hatãme pe léi domingo-pe.

Millerigua rembiasakue 1798 guive 1863 peve ha’e avei pe tembiasakue 1798 guive pe Léi Dominikal oútavape peve. Pe tembiasakue ojehechaukáva William Miller kerayvotýpe, oikóva Miller he’ígui “eju ehecha” guive pe kuimba’e Yvy Ky’a Ryru’ípe guáva he’íha “eju ehecha” peve, ha’e mokõivéva pe ára 1798 guive 1863 peve, ha avei pe ára 1798 guive pe Léi Dominikal peve. Pe línea opaáva 1863-pe ha’e peteĩ fractal profético pe línea oñepyrũva 1798-pe ha opa pe Léi Dominikal-pe. Mokõivéva umi línea ojehechauka Miller kerayvotýpe.

Okẽ oñembotypýva 22 jasypa 1844-pe ohechauka hag̃ua okẽ oñembotypýva pe léi domingo jave. Pe profesía 2.300 ary rehegua oñekumplíva 1844-pe ohechauka hag̃ua pe léi domingo.

“Cristo ou mbou hag̃ua ñande pa’i guasu ramo pe tenda marangatúvape, pe santuario ñemopotĩrã rehehápe, ojehechaukaháicha Daniel 8:14-pe; pe Yvypóra Ra’y ou hag̃ua pe Ymaguare Árape, ojehechaukaháicha Daniel 7:13-pe; ha pe Ñandejára ou hag̃ua Itémplope, Malaquías he’ihaguéicha voi; ko’ãva ha’e peteĩchante mba’e oikóva ñemombe’u; ha kóva avei ojehechauka pe novío ou hag̃ua ñemendápe, Cristo omombe’uhaguéicha umi paary 10 rehegua parávolape, Mateo 25-pe.” The Great Controversy, 426.

Líneas

Míller ojuhu hag̃ua umi mba’e ohechakuaáva pe omega ha’eva’ekue pe profecía 2.300 ary rehegua; upévare, mokõivéva 1844 ha pe arapokõindy léi ojehechauka pe 2.300 ary rupive. Kóva he’ise pe 2.520 ha’eha pe alfa ha pe 2.300 ha’e pe omega mokõive línea-pe; peteĩ línea oñemohu’ã 1863-pe, ha ambue línea oñemohu’ã pe arapokõindy léi-pe. Mokõive línea-pe pe profecía 2.520 rehegua ha’e pe alfa, térã pe ita pyenda. Pe fractal 1798 guive 1863 peve, umi Míllerigua rembiasakue pyendaguasúpe, avei oñembojoaju ambue fractal ndive pe omega-pe, pe capstone rembiasakue rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pe.

9/11-pe Tupã ohenói Itavayguakuérape ojevy hag̃ua Jeremías tape yma guarépe, ha’éva umi fundamento, ha umíva katu ojehechauka umi mensahéro historia fundacional rehegua rupive, ha upéva katu ojehechauka jeýma iñepyrũha alpha guigua jejuhu “siete tiempos” rehegua rupive. “Siete tiempos” ha’e pe símbolo umi fundamento rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã, ha 9/11-pe oñepyrũ pe sellamiento upe aty rehegua pe marandu prueba reheve umi fundamento rehegua, ojehechaukáva pe añetegua fundacional peteĩhaite William Miller ha Adventismo rehegua rupive. 9/11-pe oñepyrũ pe tiempo de sellamiento, ha pe ley dominical hi’aguĩvape oñemohu’ã pe tiempo de sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.

Upe tembiasakue ha’e peteĩ fractal oñepyrũva 2.520 rehe ha opa hag̃ua 2.300-pe, ha upevare upe tembiasakue ha’e mbohapyha línea tembiasakue profética ojehechaukáva William Miller képe. Pe 2.520 oñehundi 1798-pe ha pe 2.300, 1844-pe. Pe tembiapo ojehechaukáva umi mokõi línea rupive ha’e Cristo rembiapo ombojoajúvo Idiosidad divína ñande rekove yvypóra reheve. Ha’e pe tembiapo omoambuéva peteĩ angaipáva marangatu hag̃ua, omyengoviávo pe tekove yvateve oĩ hag̃ua peteĩ tróno legítimo ári pe tekove iguývagui. Upévare, pe tete yvypóra oikotevẽ 2.520 ára ombohérajeypaite hag̃ua opaite célula oĩva tetépe, ha upeete pe mismo tete oñemopyenda 23 cromosoma kuimba’éva rehe oñembojoajúva 23 cromosoma kuñáva rehe. Oñondivepa omoheñói hikuái peteĩ tupao oikovéva, ojehechaukáva papapy “46”-ramo, ha’éva pe aravo 1798 guive 1844 peve, ha’éva pe aravo William Miller képe guare pe 2.520-gui 1798-pe peve pe 2.300 1844-pe.

William Miller kérape oguereko avei ambue fractal ojehechakuaáva. 11 jasyporundy guive pe léi domingo peve ha’e peteĩ fractal 1798 guive pe léi domingo pevegua, 1798 guive 1863 peveicha. 2023 guive pe léi domingo peve ha’e peteĩ fractal 11 jasyporundy guive pe léi domingo pevegua, ha kóva hína pe tembiasakue opaite umi línea oĩva Miller kérape ohechaukáva ha’éva opavave umívagui pe omega. Kóva hína pe aravo’ỹme umi añetegua ypykue oñembotuicháva kuarahypa jey hag̃ua.

Mokõi Amanda Guasu

Umi 1840 ary rupi, ñe’ẽ “bustle” (téra ramo) jepivegua he’iseva’ekue tembiapo kyre’ỹ, heta mba’e ojapóva térã sarambi ryapu reheve—heta jey oñemoirũva apuro, vy’aguasu, pya’e térã py’atarova rendive. Ohechauka va’ekue jeývo guata kyre’ỹ, sarambi térã oñemoĩ hag̃ua oñemongu’e meme, taha’e tapichakuéra atyhápe, peteĩ ógape, ñemuharendápe, térã peteĩ mba’e oikóva upe jave. Upévare pe “bustle” oĩva Miller kérape omombe’u va’erã pe oñepyrũramoite sarambi tembiapópe, vy’aguasu térã tembiapo pya’eete oikóva upe jave—pe jeity pya’e térã sarambi sapy’aguáva pe situación térã upe oñepresentáva ko’áĝa rehegua.

Miller he’i: “Upéi, ha’e omopotĩ aja yvyku’i ha mba’e ky’a, ita jeguaka japu ha viru gua’u, opa umíva opu’ã ha osẽ ovetã rupi peteĩ arai ramo, ha yvytu ogueraha mombyry. Pe sarambi apytépe amboty che resa sapy’ami; ha ajupe’i rire, opaite pe ky’a ndojepytavéi.”

Pe “ajetreo” omombe’u mokõi punto pe sueño Miller-pe; peteĩha, atygua omyasãi jave umi joya, ha upéi, kuimba’e cepillo yvy rehegua oipe’a jave umi ovetã ha oñepyrũ omopotĩ hag̃ua umi joya japu. Pe ajetreo peteĩha ha alfa ha’e umi joya ñemo’ã, ha pe mokõiha ha omega ajetreo ha’e umi joya ñemyatyrõ jey. Pe ajetreo aja, Miller omboty hexa. Miller oñemoĩkuri pytu’u hag̃uáicha ary 1849-pe, upe momentoite Cristo omoĩ jeyha Ipo mokõiha hag̃ua ombyaty hembýva Itavayguakuéragui. Upémarõ Miller omboty hexa, ha ary 1850-pe hekojerovia añeteguakuéra oñemoĩ jey peteĩ mesa ári, oñekumpli hag̃ua Habacuc rembiapoukapy ojehai hag̃ua pe visión ha oñemyesakã porã hag̃ua. Upe periodo ajetreo-pe, Miller omboty hexa, ha opáy jave umi joya oĩ hína oñemyatyrõ jey hag̃uáicha.

Mokõiha oñembo’eñói hag̃ua iñemongu’e ipépe oiko jave oñemopu’ã jeýva, oñemopotĩva ha oñemboyke hag̃ua teko ky’a gui pe poyvi umi cien cuarenta y cuatro milgua, upe poyvi Zacarías ohechauka hag̃ua ita jeguakaicha peteĩ akãmboja ári.

Ha Tupã ijára oguerovia hag̃ua chupekuéra upe árape, haʼekuéra tavayguakuéra atyicha; haʼekuéra niko haʼéta peteĩ koróna ita kuéraicha, oñemopuʼãva poyvi ramo ijyvy ári. Mbaʼeichaitépa tuicha iporãmba, ha mbaʼeichaitépa tuicha iporãite! pe trígo ombovyʼáta kuimbaʼe pyahukuérape, ha kaguy pyahu kuñataĩnguérape. Pejerure Tupãme ama ára pahápe; upéicharõ Tupã ojapóta arai hesakãva, ha omeʼẽta chupekuéra ama okyryrýva, peteĩteĩme kapiʼi ñúme. Taʼangakuéra guaʼu niko heʼi mbaʼevaiʼỹva, ha mbaʼekuaahára kuéra ohecha japu, ha omombeʼu kerayvoty japu; oñembopyʼaguapy rei hikuái: upévare oho hikuái peteĩ atyicha, ohasa asy, ndaipóri rupi pastor. Che pochy hendy vaʼekue umi pastor kuéra rehe, ha akastiga umi kavara kuérape; Tupã ehérsito kuéra Jára niko oikuaase hague hymba aty, Judá róga, ha ojapo chupekuéra kavaju porãite ramo ñorairõme. Zacarías 9:16–10:3.

“iñehẽnguéra Itavaygua” hína mokõivéva peteĩ techaukaha ha ita kuéra (mbojeguarurã) peteĩ koróna ári. Iñehẽnguéra Itavaygua ojekuaa ama pyahu pahápe, pe tembiapoukapy niko ha’e ojejerure hag̃ua ama pyahu paháre ama pyahu pahaha ára jave. Pe ñehẽngue oñembojoavy pe “ñehẽngue” reheve oho vaʼekue ijeheguínte, ndahaʼéi Jeremías tape yma guaréicha rupi. Ama pyahu pahaha ára jave, umi mbojeguarurã haʼéva Iñehẽngue haʼéta Hembiguái kavaju porã ñorairõme guarã. Upe “kavaju porã” ha’e pe tupao ipuʼakáva, ojehechaukáva pe novia cristiana peteĩha rupive, oñemombeʼúva Pedro rupive, haʼéva peteĩ kavaju morotĩ peteĩha sello ára jave osẽ vaʼekue opuʼaka hag̃ua ha opuʼaka hag̃ua.

Ha ahecha mba’e pe Ovecha Ra’y oipe’ávo peteĩ umi siete apytégui, ha ahendu peteĩva umi irundy tekove apytégui he’íva, ára sununu ryapu-icha: Eju ha ehecha. Ha ama’ẽ, ha péina peteĩ kavaju morotĩ; ha pe hi’ári oguapývape oguereko peteĩ hu’y rupa; ha oñeme’ẽ chupe peteĩ akã rehegua jeguaka; ha osẽ ipu’aka hag̃uáicha, ha ipu’aka hag̃ua. Apocalipsis 6:1, 2.

Upévare Pedro ha’e pe símbolo pe primera iglésia cristiana apóstolkuéragui pe ñehẽse Pentecostés pe ama ñehẽme, ha avei pe símbolo pe pahaguéva iglésia cristiana pe ama paha aja, upéva oñembojoguáva pe ñehẽse Pentecostéspe.

Ha ahecha yvága ojepe’áva, ha péina ápe peteĩ kavaju morotĩ; ha pe hi’ári oguapýva héra va’ekue Jeroviaha Añetegua, ha tekojoja rupi ombohovaipa ha oñorairõ. Hesa kuéra va’ekue tata rendyicha, ha iñakã ári oĩ heta akãngora; ha oguereko peteĩ téra ojehaíva, avave ndoikuaáiva, ha’e añónte. Ha ao rehe omonde va’ekue tuguype oñemakỹva; ha héra hína Ñe’ẽ Tupã rehegua. Ha umi ehérsito yvágape oĩva osegi chupe kavaju morotĩ ári, ao líno iporãva rehe oñemonde, morotĩ ha potĩ. Apocalipsis 19:11–14.

Kavaju morotĩ kuéra ohechauka Cristo ehérsito oñemoingove jeýva Ezequiel 37-pe, ha haʼekuéra hína pe iglesia ipuʼakaitéva, ha haʼekuéra hína ita kuéra peteĩ akãmbojaʼýpe, Cristo omopyenda hag̃ua Itavusu teko mimbipa ára ama paha jave. Irrepresentánte ramo pe Itavusu rehe, umi cien cuarenta y cuatro mil hína jewél kuéra pe akãmbojaʼýpe, upéva haʼéva pe símbolo pe Tavusu oguerekótava pe 2.300 ára paha hag̃uápe, upéva vaʼekue mokõiha octubre 22, 1844-pe ha oikóta jeýta pe léi domingo jave. Upe tavusu kavaju morotĩ rehegua oñemopuʼã ama paha aja, yvága rovái kuéra ojepeʼa jave, Juan ohecha haguére pe kavaju morotĩ yvága ojepeʼa jave.

Pe ajetreo alfa ary 1849-pe, Miller omboty isaykuéra omano hag̃uáicha, sapy’amínte. Miller ha’e va’ekue Elías, ha Elías omano 18 jasypokõi, 2020-pe, ha ojepyso tape ári 1.260 ára pukukue peve og̃uahẽ meve ajetreo omega-pe ha upérõ oñemombáy jey. Iñemombáy jey ojehechauka og̃uahẽ ramo guare pe kuimba’e yvytyru ombojuruja yvágapegua ovetã ikatu hag̃uáicha omopotĩ hag̃ua pe mba’e ky’a. Kavaju morotĩ aty oñemopu’ã yvága roveta ojeavri vove, ha upéva oiko jave ojekuaa peteĩ jepe’a añetegua ha japu apytépe. Upéva jepe’a ojehechauka avei Malaquías kuatiápe.

Pegueru opaite pe diezmo ñembyatyhaópe, taĩ hag̃ua tembi’u che rógape, ha pehecha ko’ág̃a upévare, he’i Ñandejára de los ejércitos, ndaikatuvéipa aipe’a peẽme yvága ventána ha añohẽ pende ári peteĩ jehovasa, peẽ ndaipóriha hag̃ua tenda pehupyty hag̃ua. Malaquías 3:10.

Umi marãngatu profétakuéra rehegua oĩ profétakuéra poguýpe, ha Juan Revelación-pe, Miller rembikéra ha Malaquías ome'ẽ mbohapy testígo yvága ovetãnguéra ojepe'aha ára rehegua. Miller rembikérape upéva oiko pe omega-pe pe ñehenói “eju ha ehecha” rehegua. Pe jehe'a guasu alpha-pe niko raka'e pe ñemosarambi oñepyrũrõ guare, ha pe omega niko pe ñembyaty oñepyrũha ára.

Miller kérape ñande syryve hag̃ua mboyve, roipota romoinge James White remimoĩmby pe sueño rehegua. James White ohechauka umi joya añeteguáva ramo Tupã tavayguakuéra añeteguáva, ha umi joya japúva ramo umi hekoañáva. Che ahechakuaa umi joya ramo añetegua, oñembojojáva jejavy ndive. Umi joya ha umi joya japúva mokõivéva hína pe marandu ha umi maranduhára, oñembojojáva jejavy ha umi maranduhára japu ndive.

“KYVY MILLER KÉGUA”

“Ko’ẽ tembihecha ojehechauka vaʼekue Advent Herald-pe, mokõi áño ári rasa yma guive. Upe rire ahechakuaa porãitereiha upéva omombeʼuha hesakã hag̃uáicha ñande jehasa vaʼekue pe segunda venida rehegua, ha Tupã omeʼẽ hague pe tembihecha pe aty myakãmbypývape guarã.”

“Umi techaukaha apytépe ohechauka hag̃ua Ñandejára ára guasu ha kyhyje’ẽva og̃uahẽmbotaitémaha, Tupã omoĩ raʼe umi ke. Ehecha Joel 2:28–31; Hechos 2:17–20. Umi ke ikatu ou mbohapy hendáicha; peteĩha, ‘tembiapo heta rupi.’ Ehecha Eclesiastés 5:3. Mokõiha, umi oĩva espíritu ky’a ha Satanás ñembotavy poguýpe, ikatu oreko ke ijeheguiete haʼe omba’apóramo hesekuéra. Ehecha Deuteronomio 8:1–5; Jeremías 23:25–28; 27:9; 29:8; Zacarías 10:2; Judas 8. Ha mbohapyha, Tupã akóinte ombo’e, ha koʼág̃a peve avei omboʼe hetave térã saʼive ipuévlope umi ke rupive, oúva umi ánhel rembiapo ha Espíritu Santo rupive. Umi oĩva añetegua hesakã porãme oikuaáta arakaʼépa Tupã omeʼẽ chupekuéra peteĩ ke; ha umiichagua ndaikatúi oñembotavy térã ojereraha tape vai rupi umi ke japu rupive.”

“‘Ha he’i, pehendúke ko’ág̃a che ñe’ẽnguéra; oĩramo pene apytépe peteĩ proféta, che, Jehová, ajehechauka hag̃uáicha chupe peteĩ visión-pe, ha añe’ẽta hendive peteĩ kérape.’ Números 12:6. He’i Jacobo: ‘Jehová remimbou oñe’ẽ kuri chendive peteĩ kérape.’ Génesis 31:11. ‘Ha Tupã ou Labán sirio rendápe peteĩ pyharekérape.’ Génesis 31:24. Pejapo lectura José kerayvotygui, [Génesis 37:5–9,] ha upéi peñe’ẽmi pe tembiasakue iporãitévare imboaje rehe Egipto-pe. ‘Gabaón-pe Jehová ojehechauka Salomónpe peteĩ pyharekérape.’ 1 Reyes 3:5. Pe ta’anga guasu tuichaitéva Daniel capítulo mokõihápe ojejuhu peteĩ kérape, avei umi irundy mymba ka’aguygua, ha ambueve capítulo sietehápe. Herodes oheka jave ohundi hag̃ua pe Mitã Salvador, José oñemomarandu peteĩ kérape okañy hag̃ua Egipto-pe. Mateo 2:13.”

“‘Ha oikóta rire, umi ára pahápe, he’i Tupã, añohẽta che Espíritu opa yvypóra ári: ha pene ra’ykuéra ha pene rajykuéra oprofetizáta, ha pene mitãrusu kuéra ohecháta visión, ha pene karai itujáva kuéra orekóta ke’ẽ.’ Hechos 2:17.

“Maranduhára ryru, kerayvoty ha visión rupive, ko’ápe hína pe Espíritu Santo yva, ha umi ára pahápe ojehechaukáta hetaite hag̃ua ikatu hag̃uáicha omboheko peteĩ techaukaha. Ha’e peteĩva umi donkuéra iglesia evangélica peguápe.”

“‘Ha ha’e ome’ẽ va’ekue ambuépe apóstol-rã; ha ambuépe PROFÉTA-rã; ha ambuépe evangelista-rã; ha ambuépe pastor ha mbo’ehára-rã; umi imarangatúva oñembosako’i hag̃ua, pe ministerio rembiaporãrã, Cristo rete ñemopu’ãrã.’ Efesios 4:11, 12.

“‘Ha Tupã omoĩ mbovymi pe iglesia-pe, tenonderã apóstol-kuéra, mokõiha katu PROFÉTA-kuéra,’ h.a. 1 Corintios 12:28. ‘Ani pe desprecia umi PROFESÍA.’ 1 Tesalonicenses 5:20. Ehecha avei Hechos 13:1; 21:9; Romanos 7:6; 1 Corintios 14:1, 24, 39. Umi proféta térã profesía niko oĩ Cristo iglesia ñemopu’ãrã; ha ndaipóri peteĩ jehechauka ikatúva oñeguenohẽ Tupã Ñe’ẽgui, he’íva ko’ãva opátaha evangelista-kuéra, pastor-kuéra ha mbo’ehára-kuéra opa mboyve. Péro he’i pe oñemoĩva ko’ã mba’ére: ‘Oĩgui heta visión ha sueño japu, ndaikatúi ajerovia mba’eveichagua ko’ãichare.’ Añetehápe Satanás oguereko imba’e japu ojoguáva añetévare. Ha’e akóinte oguereko vaekue proféta japu, ha añetehápe ikatu jaha’arõ umíva ko’ág̃a avei, ko hora pahápe imbotavy ha itriumfo rehegua. Umi omboykéva ko’ã revelación especial oĩgui pe mba’e japu ojoguáva, ikatu avei, peteĩcha peẽme, osẽ michĩmi tenondéve ha onega Tupã araka’eve ojehechauka hague yvypórape peteĩ sueño térã visión rupive, pe mba’e japu ojoguáva akóinte oĩgui.”

“Kerayvoty ha techapykuéra hína pe mba’e rupive Tupã oikuaauka hague ijehe yvypórape. Ko mba’e rupive Ha’e oñe’ẽ vaekue umi maranduhára kuérape; omoĩ pe maranduhára jerovia mba’e porã apytépe pe iglesia evanhélikape, ha omboja’o kerayvoty ha techapykuéra ambue techaukaha ndive umi ‘ÁRA PAHÁPEGUA’ rehegua. Amén.

“Che rembipota ko’ã ñe’ẽ mboyveguápe ha’e va’ekue aipe’a hag̃ua mba’e vai oñemoĩva Ñandejára Ñe’ẽ rupive, ha ambosako’i hag̃ua omoñe’ẽvape akã py’a umi mba’e oútavape g̃uarã.

“WM. MILLER,

“Low Hampton, N. Y. 3 de diciembre de 1847.” James White, Pe sueño hermano Miller rehegua, 1–6.

“1. Pe ‘karameguã’ ohechauka umi tuicha añetegua Biblia-pegua, oñe’ẽva ñande Ruvicha Jesucristo jeju mokõiháre, umi oñeme’ẽva’ekue Hermáno Miller-pe omboherakuã hag̃ua ko yvy ape ári.”

“2. Pe ‘llave oñembojoapy va’ekue’ ha’e va’ekue imba’éicha omyesakãva Ñe’ẽ Marandu profético—Omojojáva peteĩ Escritura ambuéva Escritúra ndive—la Biblia ijehegui voi imyesakãha. Ko llave reheve pe Hermano Miller oipe’a pe ‘arca’, térã pe tuicha añetegua Advento rehegua yvórape g̃uarã.

“3. Umi ‘itaju, diamánte, ha mba’e ambuéva’ opaichagua ha opaichaitépe, ‘iporãite oñemohenda hag̃ua hekoitépe peteĩteĩva renda pe ryru’i ryepýpe’, ohechauka Tupã ra’ykuérape, [Malachi 3:17,] opa umi iglesia-gui, ha haimete opaichagua tekove renda ha tembiapo rekoháigui, umi ohupytýva’ekue pe adviento jerovia, ha ojehecháva’ekue ojagarraha peteĩ ñemoĩ mbarete hag̃ua hikuái peteĩteĩva hendápe, añetegua marangatu rembiapópe. Oguata aja ko ñemohendápe, peteĩteĩ oñatende irembiaporãitére, ha oguata ñemomirĩme Tupã renondépe, ‘ha’ekuéra omimbipa hag̃ua peteĩ tesape ha mimbipa’ ko yvy ariguápe, upeichaite umi apóstol ára pe iglesia añoite ikatúva oñembojoja hese. Pe marandu, [Revelation 14:6,7,] osẽva’ekue, ku yvytu pepo ári guáicha, ha pe ñeinvita, ‘Eju, opa mba’e ko’ág̃a oñembosako’íma,’ [Luke 14:17,] oñemyasãi mbarete ha pokatu reheve.”

“4. ‘Umi hénte oñepyrũ og̃uahẽ, tenonderã mbovymi, ha upéi okakuaa peteĩ aty guasúpe.’ Pe doctrina jeju rehegua oñembo’e ramo guare ñepyrũrã Hermano Miller ha mbovymi ambue rupive, sa’i eterei orekókuri efecto, ha mbovymínte oñemombáy hese; ha katu 1840 guive 1844 peve, mamópa oñembo’e hague, pe tekohagua tuichakue oñemokyre’ỹ ha oñemombáy.

“5. Upe ánhel ovevéva [Apocalipsis 14:6–7] oñepyrũ ramo guare peteĩha opredika pe marandu porã opa’ỹva, ‘Pekyhyje Tupãgui, ha peme’ẽ chupe teko mimbipa; oguahẽma niko hi’ára ojehusgaha hag̃ua’, heta osapukái vy’águi ohechávo Jesús jeju, ha pe jevyjey hag̃ua opa mba’e, ha upéi umi ojepytaso’ỹva hese, oñemoĩva iñakãre ha oñembohorýva pe añetegua rehe, mbovymi mboyve omyenyhẽ va’ekue chupekuéra vy’águi. Ha’ekuéra ombohasa asy ha omosarambi umi joya. Kóva ñanegueraha pe araro’y 1844-pe, upe jave oñepyrũ haguépe pe ára ñemosarambi rehegua.

“Péva kóva: umi yma guare ‘osapukái vy’ porã rupi’ vaekue hína umi ombohasa asy ha omosarambi vaekue umi joya. Ha avave ndoimosarambivéigui pe aty, ha nopenavei chupekuéra tape vai rupi ary 1844 guive, umi yma guare ombo’e vaekue pe añetegua, ha ovy’a hese; péro upéi omoneĩ’ỹ vaekue Tupã rembiapo, ha pe profesía ñemyenyhẽ ñande jeju rehegua jehasa yma guarépe.”

“6. Umi ‘mbojegua gua’u ha viru vaiete’ oñemosarambíva umi añeteguáva apytépe, hesakã porã ohechaukaha umi jere gua’u térã ‘ta’ýra pytagua’, [Oseas 5:7] oñemboty hague rire pe okẽ ary 1844-pe.

“7. Yvyku’i ha ytaky, yvyku’i guasu ha opaichagua mba’e ky’a,” ohechauka umi jejavy opaichagua ha hetaiteva’ekue oike va’ekue umi mokõiha jeju rehe ogueroviáva apytépe, 1844 ararogue guive. Ko’ápe amombe’úta mbovymi umívagui.

“1. Pe py’aguasu oĩ vaekue oĩva apytépe umi ‘pastore’ oñembotuicháva reheve ojapyhy vaekue pya’evoi pe sapukái Pyhare Mbytegua rire, ha he’íva pe pokatu marangatu omboguejy ha omboaku pe Espíritu Santo omoĩva pe movimiento jasypokõigua ári, hague peteĩ influencia mesmerismo rehegua. George Storrs oĩvaekue umi tenondegua apytépe ojapyhy hag̃ua ko py’aguasu. Ehecha hembiakuéra jehaipyrekuépe ary 1844 paha gotyo, pe Midnight-Cry-pe, upérõ oñemoherakuãva táva Nueva York-pe. J. V. Himes, pe Conferencia de Albany-pe, ára pytũ’ỹme ary 1845-pe, he’i pe movimiento jasypokõigua ogueru hague mesmerismo siete pies puku hag̃uáicha. Kóva oñemombe’u chéve peteĩ oĩ vaekuére upepe ha ohendúvaekue upe ñe’ẽ. Ambuekuéra, oikevaekue kyre’ỹme pe sapukái jasypokõigua rehe, upe rire he’i pe movimiento ha’e hague Aña rembiapo. Ojeatribui hag̃ua Cristo rembiapo ha Espíritu Santo rembiapo Aña-pe, ñande Salvador ára peguápe, ha’e vaekue ñe’ẽvai marangatu rehegua, ha ko’ág̃a avei ha’e upéicha. 2. Heta ñeha’ã ára katu hag̃uáre. Umi 2300 ára opa rire ary 1844-pe, hetaite ára oñemoĩma, opaichagua tapicha rupive, hag̃ua hag̃ua hi’opa. Péicha ojapóvo hikuái omongu’e umi ‘marca ypykue’, ha omboity pytũ ha mba’e’ỹrõ guasu opaite movimiento advento ári. 3. Espiritualismo opaite imba’e ra’ãnga ha heko hekoita ndive. Ko ñuhã Aña rehegua, ojapóva peteĩ tembiapo manomba kyhyjepáva, ojehechauka porãiterei ‘yvyra kytymby’ ha ‘opaichagua yty’ rupive. Heta umi ho’u vaekue espiritualismo veneno omoneĩ vaekue pe añetegua ñane experiencia advento yma guare rehegua, ha ko mba’e rupive heta oñemboguerovia hag̃ua espiritualismo ha’eha pe yva tee oúva ojeroviágui Tupã omoakã hague umi movimiento advento guasu ary 1843 ha 1844-pe. Pedro, oñe’ẽvo umi ‘omoingétavare herejía omboguejýva, ha omoneĩ’ỹva pe Ñandejára ohepyme’ẽ vaekue hesekuéra,’ he’i: ‘UMÍVA REHEKÁVO PE TAPE AÑETEGUA REHEGUA OÑEÑEʼẼTA VAI.’ 4. S. S. Snow oñembojeroviáva ha’eha ‘Elías Profeta.’ Ko kuimba’e, heko extraño ha sarambípe, avei ombohovaikéma hembiapo ko tembiapo manomba reheguápe, ha hape oguata vaekue omoheñói ñemotĩ hag̃ua heta angapyhy hekopotĩvape pe posición añetegua umi santo oha’arõvape g̃uarã.”

“Ko jejavykuére javykuéra ryrupe ikatu amoĩ heta ambue mba’eve, ha’etéva pe ‘mil ary’ Apocalipsis 20:4, 7-pe, yma guaréva ramo, umi 144,000 Apocalipsis 7:4; 14:1-pe, umi ‘opu’ã ha osẽva umi tyvýgui’ Cristo jeikove jey rire, pe tembiapo’ỹ mbo’e, mitãnguéra ñehundipa rehegua mbo’e, h.a. h.a. Ko’ã javy oñemoherakuãmbaite kyre’ỹme, ha oñembopy’aguasu pe aty oha’arõvape, upévare, pe jave Hermano Miller oguereko pe kerayvoty, umi joya añetéva ‘oñemoĩ mombyry jehechágui,’ ha proféta ñe’ẽ ojeporu porã kuri—‘Ha tekojoja oñembojere tapykue gotyo, ha hustísia opyta mombyry asy,’ h.a. h.a. Ehecha Isaías 56:14.”

“Upérõ guive ndaipóri vaʼekue pe tetãme peteĩ kuatiahaipyre adventista omoherakuãva añetegua koʼág̃agua rembikuaareka. Pe ‘Day-Dawn’ haʼe vaʼekue pe pahague odefendéva pe aty michĩva añetegua ñemohenda; ha upéva omanóma heta jasy mboyve Ñandejára omeʼẽ mboyve pe soñópe Hermano Millerpe; ha iñembyahýi paha ha omanombotaitépe ohechauka umi marangatu kaneʼõ ha pyʼaro asývape 1877-pe, upérõ guare mbohapy ary pukukue tenonderãme, ramo guare pe ára ojepeʼatahague ipahápe. ¡Ai! ¡Ai! Ndaipóri mbaʼéichapa ñañemondýi hag̃ua Hermano Miller, isueñope, ‘oguapy ha hasẽ’ hague ko mbaʼe ñembyasýre.”

“8. Pe arkón, ohechauka pe añetegua advento rehegua pe Ermano Miller omoherakuã vaekue ko yvy ape ári, ojehechaukaháicha umi paary pahápe die virhen reheguápe. Mateo 25:1–11. Peteĩha, pe ára araka’eve, 1843; mokõiha, pe are oñeha’arõva; mbohapyha, pe sapukái pyhare mbytepegua, pe séptimo mes-pe, 1844; ha irundyha, pe okẽ oñembotyva’ekue. Avave omoñe’ẽ vaekue umi kuatia Advento Mokõiha rehegua ary 1843 guive, ndaikatúi onega hag̃ua Ermano Miller oñemoĩ hague ko’ã irundy punto tuicha mba’éva advento rembiasápe. Ko sistema joajúva añetegua rehegua térã “arkón” oñembyai hag̃uaicha, oñembosarambi hag̃ua umi yty apytépe umi ohejáva’ekue ijehasa tee, ha onegáva pe añeteguaete ha’ekuéra, Ermano Miller ndive, kyhyje’ỹ reheve ombo’e ha omoherakuã vaekue ko yvy ape ári.”

“9. Pe kuimba'e oguerekóva pe ‘ñakytĩha yvyky’a rehegua’ ohechauka pe tesakã porã añetegua ko ára guápe g̃uarã, oñemoherakuãva pe mbohapyha ánhel rembiapo rupive, [Apocalipsis 14:9–12,] ha ko'ág̃a oipe'a hína umi jejavy umi hembývagui. Pe tembiapo añetegua ko ára guápe g̃uarã oñepyrũ oikove jey pe arapokõindy ary 1848-pe, ha upe guive ko'ág̃a peve okakuaa ha oñemombarete ohóvo. Pe ‘ñakytĩha yvyky’a rehegua’ omba'apo hína, ha umi jejavy oho va'ekue okañývo pe añetegua tesakã porã renondépe, ha oĩ umi ita jeguaka iporãitéva apytégui, mbovymi arýramo guare oñemo'ã va'ekue ha oñemboyke jehechágui pytũ ha jejavy rupi, ko'ág̃a oĩma pe añetegua ko ára guápe g̃uarã tesakã porãme.

“Ko tembiapo ojeguenohẽ hag̃ua umi joya, ha oñemopotĩ hag̃ua jejavykuéra, pya’e oikove ohóvo, ha oñemohendáva hag̃ua oñemotenonde hag̃ua ipokatuvévo meme, peve umi santo-kuéra oñehesa’ỹijoite peve, ha ohupyty pe tekovéva Ñandejára sella. Embojoja kóva Ezequiel kapítulo treinta y cuatro ndive, ha rehecháta Ñandejára opromete hague ombyaty hag̃ua ivovecha aty, oñemosarambíva’ekue ko ára pytũ ha arai hũme, ary 1844 guive. Jesús ou mboyve, pe ‘aty michĩva’ oñembyatýta pe ‘jerovia joajúpe’. Jesús ko’ág̃a omopotĩ hína ‘ijeheguarã peteĩ tetã ijojaha’ỹva, kyre’ỹva tembiapo porãme’; ha vove ou, ojuhúta ‘itupao ndorekóiha mba’e ky’a, térã karẽ, térã mba’eichagua péicha mba’eve’. ‘Ipope oguereko pe aventador, ha omopotĩmbaitéta ikorapy, ha ombyatyta itrígo pe mba’eñongatuhápe, h.a.é. Mateo 3:12.”

“10. Mokõiha “karameguasu tuichavéva ha iporãveva pe tenondeguágui”, pype oñembyaty haguépe umi “júya”, “diamánte” ha viru oñeñohẽ vaʼekue, ohechauka pe tembiporu guasu añetegua koʼág̃a oikovéva, pype oñembyaty hag̃uáicha pe aty isarambíva, jepe 144,000, maymáva oguerekóva Tupã oikovéva sello. Ni peteĩ diamánte hepyeteva ndojehejáimoʼãi pytũmbýpe. Oĩramo jepe oĩva ndatuichavéiva peteĩ akũ rakãʼỹi apytégui, noñemboykemoʼãi, ha ndojehejáimoʼãi okápe ko ára Tupã ombyatyhápe ijúya kuéra. [Malaquías 3:16–18] Haʼe ikatu omondo iñángel kuérape ha ombohasa pyaʼe hag̃ua chupekuéra, ojapo haguéicha Lot rehe Sodoma guive. “Mbykymi tembiapo ojapóta Ñandejára yvy ári.” “Omohuʼãta upéva pyaʼe tekojoja rupi.” Ehecha Romanos 9:28.” James White, Footnotes to Brother Miller’s Dream.