Pe “jekarrei”pe, he’iséva James White omyasãiva’ekue umi Millerita isarambíha rire 22 jasypa 1844 rire, William Miller ohasa peteĩ sueño 1847-pe, ha mokõi áño rire oñeñotỹ hag̃ua.

“William Miller ikatúramo vaʼekue ohecha pe marandu mbohapyha resape, heta mbaʼe chupe ojehecháva pytũ ha hekopete ndojekuaái vaʼekue oñemyesakã vaʼerãmoʼã kuri. Péro ijoykeʼykuéra omombeʼu rupi peteĩ mborayhu ha interés ipypukuetereíva hese, haʼe oimoʼãkuri ndaikatumoʼãiha ojepeʼa chuguikuéra. Ikorasõ ojeinclina vaʼekue pe añeteguáre, ha upéi omaña ijoykeʼykuérare; haʼekuéra oñemoĩ hese. Ikatúpa raʼe ojepeʼa umi oĩ vaʼekuégui hendive ykére ykére Jesús oumbotaha mokõivéva omombeʼúvo? Haʼe oimoʼãkuri añetehápe ndojeguerahamoʼãiha chupe tape vai rupi.

“Ñandejára oheja chupe ho’a hag̃ua Satanás pu’akápe, mano poguýpe, ha oñomi chupe pe itakuápe umi tapicha akóinte oipe’áva chupe añeteguágui. Moisés ojavy vaekue oike hag̃uáicha pe Yvy Ñeme’ẽmbyrépe. Péicha avei, che ahecha William Miller ojavyhague oike potaitépe pe Canaán yvagapeguápe, ohejávo iñe’ẽnguéra oho hag̃ua añeteguáre. Ambuekuéra ogueraha chupe upéicha hag̃ua; ambuekuéra voi oikuaaukava’erã upéva. Péro umi ánhel oñangareko ko tembiguái Ñandejára rehegua yvyku’i hepyetévare, ha osẽta pe trompéta paha ryapu jave.”

“Peteĩ Pyenda Hatã”

“Ahecha peteĩ aty oĩva porã oñeñangareko hag̃ua ha hatã, nome’ẽi hag̃ua mba’eveichagua ñembopy’a guasu umi oipotasévape omongu’e pe jerovia oñemopyendáva pe tetãguasu rete rehe. Tupã omaña hesekuéra mborayhu hag̃uáicha. Ojehechauka chéve mbohapy pyenda—pe peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ánhel marandu. He’i pe ánhel che irũva: ‘Áipe umi omýitavape peteĩ ita térã omokyre’ỹtavape peteĩ taĩmi ko’ã marandu apytégui. Ko’ã marandu jeikuaa añetetéva tuicha mba’e tekove rehegua. Ánga kuéra rembiapo paha oñemoĩ mba’éichapa ojeguerohory térã oñemboguejy hag̃ua.’ Upéi ajegueru jey ko’ã marandu rupive, ha ahecha mba’eichaitépa hepyeterei Tupã tavayguakuérape ijeheguáva. Ojehupyty kuri heta ñembyasy ha ñorairõ pohýi rupive. Tupã ogueraha chupekuéra peteĩteĩ rupi, peve omoĩ chupekuéra peteĩ pyenda hatã ha ndaikatúiva omýi hag̃ua ári. Ahecha tapicha kuéra oñemboja pe pyendápe ha oikuaase pe ipyenda. Oĩva vy’ápe pya’evoi ojupi hese. Ambue katu oñepyrũ ojuhu jejavy pe ipyendápe. Ha’ekuéra oipota oñemyatyrõ, ha upéicha ramo pe pyenda iporãve ha pe tavayguakuéra ovy’ave va’erãmo’ã. Oĩva oguejy pe pyendágui ohecha hag̃ua, ha he’i oñemopyenda vai hague. Ha che ahecha hetaiterei opytaha hatã pe pyenda ári ha omokyre’ỹ umi oguejy va’ekuérape opytu’u hag̃ua iñe’ẽvai rehe; Tupã niko pe Mba’apohára Guasu, ha ha’ekuéra oñorairõ hína Hese. Ha’ekuéra omombe’u jey pe tembiapo hechapyrãva Tupã ojapo va’ekue, ogueraha hague chupekuéra pe pyenda hatãme, ha peteĩ ñe’ẽme omopu’ã hikuái hesa yvágare ha ñe’ẽ hatãme ombojerovia Tupãme. Kóva opoko umi oĩ va’ekue oñe’ẽrei ha oheja va’ekue pe pyenda rehe, ha ha’ekuéra tory’ỹva ha ñemomirĩ reheve ojupi jey hese.” Early Writings, 258.

Mba’apo Porãite Miller rehegua

Pe “tembiapo hechapyrã” ojapova’ekue William Miller ogueru “pe pyenda hatã” ha’éva “pe plataforma mbarete, ndojeguerovái hag̃uáicha”. Pe “pyenda” upe “plataforma ndojeguerovái hag̃uáicha” rehegua, ha upe rire pe ñemongora mokõivéva rehe—pe “plataforma” ha pe “pyenda” rehe—emoingéva’ekue Miller omano rire áño 1849-pe, ojehechakuaa iqueguýpe.

William Miller ha'e Adventismo pyenda ypykuéra rehegua símbolo.

Ha’e avei hína pe símbolo tembiasakue Millerita rehegua 1798 guive 1863 peve.

Ha’e avei hína peteĩ símbolo tembiasakue milleríta rehegua 1798 guive 1844 peve.

Haʼe avei pe símbolo pe tembiasakue rehegua umi mbohapy ánhelgui 1798 guive pe léi domingo peve.

Ha’e ojehechauka pe irundy ha poapy ary 1798 guive 1844 peve rupive.

Ha’e ojehechauka pe papapy “220” rupive, ojoajúvo 2.520 ha 2.300 rehe.

Ha’e ojehechauka umi “mokõiha irundy ára” rupive—2.520.

Ha’e oñerrepresenta umi 2.300 rehe.

Mokõi Miller keray ojehechauka typokuéra Nebucodonosor mokõi kerapyre rupive Daniel pehẽngue mokõiha ha pehẽngue irundyhápe.

Pe período 1798 rehegua oñepyrũ Nabucodonosor ndive ha opa ary 1863-pe Belsasar ndive.

Pe ára 1798 guive pe léi domingo peve oñepyrũ Nabucodonosor rehe ha opa Belsasar rehe.

Millerita-kuéra rembiasakue ra’anga ramo, ha’e avei umi fundamento-kuéra ra’anga, umíva ohechaukáva umi añetegua ojejuhúva pe alpha jejuhu guive pe 2.520 rehegua ha pe omega jejuhu pe 2.300 rehegua peve. Okomentávo William Miller kerayvoty rehe, James White ohechauka pe “llave” ha’e hague Miller rembiapo tape oñemoaranduhápe la Biblia. Pe metodología hína pe David llave oñemoĩva’ekue Miller ati’y ári, ha’e rupi ha’e opresenta pe profesía 2300 ary rehegua, opa va’ekue oñekumplívo Isaías 22:22 ára 22 jasypa 1844-pe.

Umi añetegua oñepyrũva’ekue ojeipe’a hag̃ua 2023 guive, ha’e umi añetegua ojehechakuaáma va’ekue Habakkuk Ñe’ẽmbyrã 95 jehechaukarãme, ha ko’ã añetegua ko’ág̃a oñemohenda peteĩ pyenda pyahúpe “Añeteguá”-pe.

Pe ñehenói pe voz pe desiértope julio 2023-pe ohechauka vaʼekue tekotevẽha tasẽ ha ñembyasy umi oñearrepentivaʼerãpe pe proclamación 18 de julio de 2020 rehe. Umi oĩtava apytépe umi vírhen arandu, oñearrepentivaʼerã kuri ojoajúvo Daniel capítulo 9 ñemboʼe rehe, haʼéva pe ñemboʼe umi oĩva Levítico 26-pe umi ohechakuaáva oñemosarambi hague.

Miller he’i ramo: “Aime che ahasáva ha añembyasy che pérdida tuichaitére ha che responsabilidad-re, che mandu’a Ñandejárare, ha añembo’e kyre’ỹme Tove chemboúta pytyvõ. Upepete okẽ ojepe’a, ha peteĩ kuimba’e oike pe kotýpe, ha upérõ opa umi tapicha osẽ chugui; ha ha’e, oguerekóvo ipope peteĩ cepíllo yvyku’ípe g̃uarã, oipe’a umi ovetã, ha oñepyrũ omopotĩ pe kotýgui yvyku’i ha mba’e ky’a.”

Okẽ ojepe’áva vaʼekue haʼe Miller korasõ, haʼe “ñemboʼe mbarete” rire ojerure hag̃ua “pytyvõ.” Jesús, pe Testigo Añetéva Laodicea-pe guarã, ombota umi korasõme oike hag̃ua. Pe okẽ ojepeʼávo, oñepyrũ peteĩ proceso jepeʼa rehegua. Pe okẽ ojepeʼávo, umi “ovetã” avei ojepeʼa, ha umi “ovetã” haʼe yvága roveta.

Juan ohecha yvágape umi ovetã ojepe’aha Apocalipsis kapítulo 19-pe, Ñandejára omopu’ãrõ guare Iñehérsito kavaju morotĩ rehegua, pya’evoi pe novia ojejapóma rire oĩ hag̃uáicha. Umi ehérsito hína Ezequiel ehérsito opu’ãva ombohovái hag̃ua pe marandu yvytu kuarahyresẽ gotyogua hatã rehegua. Umi ehérsito hína pe iglesia triunfante, oñemoambuéva iglesia militante-gui iglesia triunfántepe, trigo ha ñana oñemombytévo. Upéva ñemombyte avei ojehechauka peteĩ ñemoambue ramo pe experiencia Laodiceagua-gui pe experiencia Filadelfiagua peve. Miller ombojuruja ikorasõ ha oheja pe Testigo Añeteguápe oike ipype, Ha’e omombytévo trigo ha ñana, péicha omboikovejeyvo Iñehérsito kavaju morotĩ rehegua.

31 jasypakõi 2023-pe kuimba’e Dirt Brush oike kotýpe tapicha kuéra osẽ rire, ha oñepyrũ omba’apo oipe’ávo jejavy ky’a, omoĩ aja Habacuc Mesa-kuéra añetegua yma guaréva peteĩ pyenda pyahu añeteguápe.

“Pe Salvador ndouói omboyke hag̃uáicha pe patriárka ha profetakuéra he’íva’ekue; ha’e voi niko oñe’ẽkuri ko’ã kuimba’e ohechaukáva rupive. Opa umi añetegua Ñandejára Ñe’ẽpegua osẽ va’ekue chugui. Péro ko’ã ita jeguaka hepyetereíva oñemoĩkuri tenda javyvape. Iñaranduka renda porãite ojeporukuri ojepytyvõ hag̃uáicha jejavyme. Ñandejára oipota va’ekue oñenohẽ hag̃ua umi tenda jejavygui ha oñemoĩ jey hag̃ua añetegua ryepýpe. Ko tembiapo peteĩ po divínonte ikatu va’ekue ojapo. Iñembojoaju rupi jejavy ndive, pe añetegua oservíkuri Ñandejára ha yvypóra enemigo rembipotápe g̃uarã. Cristo oukuri omoĩ hag̃ua pe añetegua tenda omomba’eguasútahápe Ñandejárape ha omba’apótahápe yvypórape g̃uarã ñepysyrõrã.” The Desire of Ages, 287.

Peteĩva umi peteĩha añetegua oñembo’éva’ekue ary 2024-pe ha’e va’ekue pe ñe’ẽasa rehegua 18 jasypokõi, 2020-peguare ñembotavy. Pe línea ári línea ojehechakuaa va’ekue umi peteĩha ñembotavy opaichagua reforma línea-gui ombojekuaa hague 18 jasypokõi, 2020 peteĩ techaukaha tenondegua ramo pe parábola umi pa virgín reheguápe. Pe mba’e ñembotavy rehegua oiko pe “lláve” ramo ombojurujáva pe santuario añetegua; ha katu pe tuicha ñembotavýpe ary 1844-pe, pe santuario ha’e va’ekue pe “lláve” ombojurujáva pe ñembotavy.

Kuimbaʼe yvytĩ mopotĩhára, ha’e avei Judá ñemoñaregua León, oñepyrũ oipe’a hag̃ua pe marandu Pyharepyte Sapy’a Guasu rehegua ary 2023-pe. Ko’ág̃a jahupytyma pe tenda oĩva Miller kerayvoty-pe, upépe Ha’e omoĩ pe ryru guasuve mesa ári ha omombo ipype umi añetegua ohesape va’erã kuarahygui pa jevy hesakãve. Peteĩva umi ita jeguaka apytégui ha’e pe jehechauka máva pa Ha’e hína pe tembiasakue maranduhápe.

Pe profesía oñemboty’ỹ vove, Ha’e hína Judá ñemoñareguáva León, oguerúva añetegua yma guaréva ha omoĩva peteĩ pyahu pyndýpe umi mbohapy tape “añetegua” rehegua. Upéva joaju oĩ Cristo rupive Alpha ha Omega ramo, peteĩha ha pahaguéva. Ñandejára Ñe’ẽ ramo, Ha’e ombosako’i opaite mba’e Iñe’ẽmegua. Palmoni ramo, Ha’e ohechauka opaite mba’e matemátikape guare.

Pedro oĩrõ guare Cesarea de Filipope, mbohapyha aravope, Ha’e ojekuaauka ijehe Palmoni ramo, omomba’eguasúvo “fractal-kuéra profético”-pe. Peteĩva umi pahapyreve ojehechauka hag̃ua Cristope maranduhára Ñemoñe’ẽjararamo, ha’e pe ñe’ẽmomba’e umi fractal-kuéra profético rehegua, Pedro rupive ojehechaukáva Mateo 16:18-pe, upéva hína pe símbolo 1.618, hérava pe cociente áureo ko yvy arapy rehegua mundo naturalpe, ha katu “fractal-kuéra profético” Palmoni he’iháicha.

Ñañepyrũnte rohechakuaa hag̃ua umi fractal profético oĩva pe arapokõindy marangatu apytépe 27 guive 34 peve. Jaha jey mboyve upépe ñande rape rupive Joel kuatiañe'ẽ peve, tekotevẽkuri ñamoĩ ñane ñehesa'ỹijópe pe énfasis umi fractal profético rehegua, Miller kerayvoty ñehesa'ỹijo rehe.

Pe ára oĩva guive Miller ohenói hag̃ua tavayguakuérape “peju ha pehecha”, ha Cristo, peteĩ kuimba’e oheityva yvyra ruguyicha, ohenóiva Miller-pe “eju ha ehecha”, ha’e 1798 guive pe léi domingo peve; ha upéva ryepýpe oguereko peteĩ fractal pe tembiasakue tuichakue ryepýpe, pe ára 1798 guive 1863 peve reheve. Oguereko ambue fractal 9/11 guive pe léi domingo peve, ha ambue 2023 guive pe léi domingo peve.

Miller omboty jave hesa oñemongu’eha rupi, ha’e ohechauka 1849 rembiasakue, upe jave Ñandejára oñeha’ãkuri omohu’ã hag̃ua tembiapo, ha katu ndikatúi. Ha’e oikove jey 2023-pe, ha’e haguére Elías ojejukáva tape mbytépe Moisés ndive. Omanókuri 1849-pe, ha upéi omanó jey 18 jasypokõi ary 2020-pe.

Ikeéra oñeme'ẽ vaekue 1847-pe, upéi Ñandejára omyasãi Ipo mokõihápe ha omoherakuã pe ta'anga 1850-gua. Ñandejára omyasãi jave Ipo mokõihápe umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakuepe, Miller oñemopu'ã jevy.

Pe punto ñepyrũha, oñemoaĩva Isaíaspe, Israel ha Judá sarambi hag̃ua.

Siria akãrãngue hína Damasco, ha Damasco akãrãngue hína Rezín; ha sesenta ha cinco ary ryepýpe Efraín oñembyai hag̃ua, ani hag̃ua tetã ramo. Ha Efraín akãrãngue hína Samaria, ha Samaria akãrãngue hína Remalías ra’y. Ndapejeroviáiramo, añetehápe ndañemopyendamo’ãi peẽ. Isaías 7:8, 9.

Pe profesía oñeme’ẽ vaʼekue 742 a.C. ary-pe, ha diecinueve ary rire, 723 a.C. ary-pe Israel oñemosarambi Asiria-gua kuéra rupive, ha upéi cuarenta y seis ary rire Judá oñemosarambi Babilonia rupive. Umi mbohapy áraʼã representakuri peteĩ período diecinueve ary rehegua, ha upéi cuarenta y seis ary. Umi mokõi profesía opa rire 1798 ha 1844-pe peteĩteĩ, pe período diecinueve ary rehegua iñepyrũme, 742 a.C. guive 723 a.C. peve, haʼékuri pe alfa diecinueve ary, ohechaukáva pe omega diecinueve ary 1844 guive 1863 peve.

Miller omano cinco áño pe omega-pe, diecinueve áño ha siete áño rire osẽ rire ojekuaauka Hiram Edson rembiapokue “siete tiempos” rehegua. Siete áño rire, umi “siete tiempos” oñemboyke. 1856-pe oikova’erã kuri pe sellamiento omotenondéva pe léi domingo rehegua 1863-pe, ha katu ndaha’éi upéicha va’erã.

Pe ángel mbohapyha oguahẽkuri ary 1844-pe, 1888-pe ha 9/11-pe. Hermana White ohechauka vaʼekue, Nueva York táva guasúpe umi edificio tuichavéva hoʼárõ guare, Apocalipsis 18 ñepyrũmby mbohapy versíkulo oñekumplitaha.

Apocalipsis 18

Verso PETEĨ—Ha upe mba’e rire ahecha ambue ánhel oguejyha yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu; ha ko yvy hesakã ijehovasa rupi.

Versículo MOKÕI—Ha osapukái hatã peteĩ ñeʼẽ mbaretépe, heʼívo: “Babylon guasu hoʼa, hoʼa, ha oiko aña kuéra róga, opa espíritu kyʼa renda, ha opa guyra kyʼa ha jeguaru kora.”

Mbohapy MBOHAPY—opaite tetãnguéra ho'u hague pe vínore hembiapo vai pornikasión rehegua pochy guive, ha yvy ruvicha guasu kuéra oporopornika hendive, ha yvy ñemuhára kuéra oñemboheta mba'erepy rehe hembi'u porãite heta rupi.

Pe ánhel peteĩha mbarete oúvo oguerekóma peteĩ marandu ipope, ha Juanpe oñemandáva oho hag̃ua ogueraha pe kuatia’i ha ho’u hag̃ua. Pe ánhel peteĩha ojapo pe tembiapo peteĩchaite pe ánhel Apocalipsis dieciocho pegua ndive, omimbipáva yvy hekomimbipa reheve. Kóva ojehu pórke pe ánhel peteĩha hína pe alfa ha pe ánhel mbohapyha hína pe omega, ha pe ñepyrũ akóinte ohechauka pe paha.

“Jesús omondo peteĩ ánhel ipokatúva oguejy hag̃ua ha ohechauka hag̃ua yvy ariguápe toñembosako’i Hembijey mokõiha rehehápe. Pe ánhel osẽvo Jesús renondégui yvágape, peteĩ mba’e rendy hesakãitereíva ha mimbipáva eterei oho henonderã. Oje’e chéve hembiaporãha omyesakã hag̃ua yvy heko mimbipápe ha ohechauka hag̃ua yvypórape Tupã poxy oútava.” Early Writings, 245.

Pe ánhel peteĩha ha’e Apocalipsis mokoĩpa porundyapy rehegua peteĩha ñe’ẽmby.

Ha upe rire ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu; ha yvy omimbipa hag̃ua iñemimbýpe.

Pe mokõiha ánhel ha’e Apocalipsis 18, versíkulo mokõi.

Haʼe osapukái mbarete ñeʼẽ hatãme, heʼívo: Babilonia guasu hoʼa, hoʼa; ha oiko vaʼekue anhangakuéra renda, opa ánga kyʼa rerekohápe, ha opa guyra kyʼa ha jeguarúva ryrýipe.

Pe mbohapyha ánhel ha’e Apocalipsis mokõiha paapyha irundy.

Opavave tetãnguéra ho’u kuri pe víno he’iséva ipochyha hekovia oporomongakuaáva rehegua; ha yvy ruvicha-kuéra oporomongakuaa hendive, ha yvy ñemuha-kuéra oiko ricoiterei iñembyai porãnguéra heta rupi.

Opavave mburuvichakuéra omoakãratĩ kuña rekovaíndive pe léi domingope, ojehechaukaramoguáicha mbohapyha jeyvéramo. Mokõiha ánhel marandu he’i Babilonia ho’a hague, ha upéva hína mokõiha jeyvéramo. Peteĩha ánhel rembiaporã va’ekue omyesakã hag̃ua yvy tuichakue iglória reheve, ha upéva hína peteĩha jeyvéramo. Peteĩha jeyvéramo ha’e 9/11. Mokõiha jeyvéramo ha’e pe jeipe’a hag̃ua ñembojovake rape oikóva opa tekove yvypóra apytépe 9/11 guive, ha mbohapyha jeyvéramo ha’e pe léi domingo. Upévare, 9/11 ha’e pe mbohapyha ánhel marandu, ha upéicha avei pe léi domingo. 9/11 ha’e pe ñemomarandu pe léi domingo oúvare, ojehechaukaháicha umi peteĩha mbohapy jeyvéramope, ha pe ambue ñe’ẽ mbohapyha jeyvéramo guare ha’e pe léi domingo. Pe peteĩha ñe’ẽ Apocalipsis 18-pe ha’e pe ñemomarandu pe léi domingo oúvare, ha upe ñemomarandu oñemoambue peteĩ añetegua oikovévape pe léi domingope.

9/11 guive pe léi dominical peve ojehechauka typológicamente pe periodo oĩva alpha “eju ha ehecha” peve, pe Miller remimbo’epegua, omega “eju ha ehecha” peve. 9/11 ha pe léi dominical mbytépe umi joya oñemoĩ Miller mesa ári, koty mbytépype, isarambíva ha oñeñotỹva, ha upéi oñemyatyrõ jey pe kuimba’e yvy ky’ỹiharakuéra rupi. Pe ánhel oguejýva’ekue 1840-pe pe líbro michĩ ndive ha’eva’ekue pe ánhel peteĩha ha alpha, ohechaukáva pe ánhel oguejýva’ekue 9/11-pe. Upéva pe ánhel ojehechauka capítulo diez-pe, Juanpe oñe’ẽhápe pe líbro he’ũtaha he’ẽ, ha katu upéi opytata ro’ẽ hag̃uáicha.

Juan ohechauka pe ánhel peteĩha rembiapo, ojehechaukáva umi Millerita rupive, ha avei omombe’upa porã kuri pe atygua cien cuarenta y cuatro mil rembiapo. Tenonderãite, ha’e ohechauka umi ára pahápeguáva, maranduhára kuéra akóicha ojapoháicha. Upévare, oñemombe’u voi chupe upe mboyve pe kuatiañe’ẽ oikótaha he’ẽ ha upéi ro’ẽ. Umi Millerita ndoikuaái kuri ko mba’e upe mboyve, péro umi cien cuarenta y cuatro mil oikotevẽ oikuaa hag̃ua kóva.

Miller, peteĩha ánhel mensaheroramo, ha’e pe techaukaha tenondegua pe o’u va’ekue pe lívro michĩva. Molinéro ramo, oĩva’erã omboja’o hag̃ua pe trígo pe ñuatĩgui; upéi omongu’i hag̃ua pe grano ojapo hag̃ua chugui arína; ha ojapo hag̃ua pe mbujape oje’u va’erãva. Okomparti pe mbujape omoĩvo pe ikotýpe mbytépe ha ohenóivo opavavépe oipotávape: “peju pehecha.” Ha katu, techaukaháramo upe oguenohẽva’ekue pe lívro pe ánhel póguigui, Miller, Juan-icha, oñe’ẽ umi ára paháre pe mbohapyha ánhel rehegua, hetave pe peteĩha ánhel ára ypykuégui. Ikerayvotýpe oñepyrũ ñanemomarandúvo orresivi hague imarandu peteĩ po ndojehecháivagui. Pe peteĩha ánhel Apocalipsis 10-pe oguereko peteĩ lívro michĩ ipópe; ha pe ánhel Apocalipsis 18-pe, ha’éva pe omega pe alfa 1840-gua rehe, ndoguerekói lívro ojehechaukáva ipópe, ha upéva hína pe lívro Miller orresivi va’ekue — pe lívro peteĩ po ndojehecháivagui. Miller ñe’ẽ “peju pehecha” ha’e 9/11, ha pe kuimba’e yvy ky’a mopẽhára ñe’ẽ “peju pehecha” ha’e pe léi dominical.

Pe alfa ha omega “eju ehecha” apytépe reguereko pe mokõiha ánhel rembiague, pe alfa niko 9/11, ha upéva hína capítulo dieciocho peteĩha versíkulo; ha mokõiha versíkulo hína pe mokõiha ánhel oñemohu’ãva mbohapyha versíkulope, upéva hína pe léi domingo ha pe omega “eju ehecha.” Miller kérape pe mokõiha ánhel, ha Babilonia ho’a hag̃ua ojehechauka umi siete jey pe ñe’ẽ scatter ojeporúvo, ha pe narración tuichakue omombe’u añetegua ipu’akapa hag̃ua jejavy rehe.

Pe ángel peteĩha ha mbohapyha oguejy pe marandu reheve ojejapova’erã ha oñembyai hag̃ua August 11, 1840 ha 9/11-pe, peteĩteĩte. Umi mokõi ára ojoja Apocalipsis 18, versíkulo peteĩme.

Umi añetegua pyenda rehegua oñemoherakuã vaʼekue jasypo 1842-pe, ha pe karaieteha 1843-gua pionérokuéra mbaʼe rechaukaha ramo haʼe hag̃ua pe alfa Habacuc mokõi táva rehegua. Áño 2012-pe oñemoherakuã Habacuc Táva-kuéra, ojoajúvo jasypo 1842 ndive.

Umi Millerita-kuéra ohasa iñembyasy peteĩha 19 jasyrundy 1844-pe, ohechaukáva 18 jasypokõi 2020. Upérõ pe ángel mokõiha og̃uahẽ, ha iñeguahẽ ojoaju Apocalipsis 18 versíkulo mokõiháre. Upe ñembyasy omarka pe ángel peteĩha rembe’y. Upépe pe ángel mokõiha og̃uahẽ, ha umi kuñataĩ rekoviaha’ãngápe oñepyrũ pe aravo oha’arõha. Pe ángel peteĩha rembiasakue oguata hag̃ua joja pe ángel mokõiháre, ha oñemoĩ jave koicha, pe ángel mokõiha ñeguahẽ oñembojoja pe ángel peteĩha ñeguahẽ rehe 1840-pe ha 9/11-pe.

Peteĩ ára opyta hag̃uarã og̃uahẽ 9/11-pe, ha upéva ojehechauka hag̃uaicha 19 de abril, 1844 rupive. 9/11-pe Islam irundy yvytu ojejora, ha upéi ojoko hag̃uaicha oñeñangareko hese. Umi Juan rembiapokue irundy yvytu ha’e Isaías yvytu hatãnguéra, ha profecía yvytu kuarahyresẽgua, ha pe ánhel omoĩva sello ojupi kuarahyresẽgui. Ha’e ojupívo, osapukái: “pejoko, pejoko, pejoko, pejoko” irundy jey, Hermana White he’iháicha. Pe ára opyta hag̃uarã oñepyrũva pe mokõiha ánhel og̃uahẽvo oñerrepresenta umi irundy yvytu ojejokoha pe cien cuarenta y cuatro mil oñemoĩmba peve hikuái sello rehe.

Pe ñembotavy peteĩha rire, Samuel Snow ojeguata hag̃ua ombyaty hag̃ua pe marandu Pyhare Mbytegua Sapy’a, upéicha ohechauka hag̃ua techapyrãramo pe ñe’ẽ osapukáiva desiértope julio ary 2023-pe.

Exeter pe aty guasupe, kuñataĩnguéra ñemboja’o pe aceite de prueba rehegua ári, omopotĩ ha avei omongy’a’ỹ Millerita-kuérape, pe Mensajero del Pacto rembiapo ndive oñondivepa hag̃uaicha. Pe aty guasu Exeter pegua ohechauka pe sellamiento, upévare upe rire pe tembiapo oñemotenonde peteĩ y guasu joapyicha térã peteĩ ehérsito mbaretépeicha, pe ángel mbohapyha og̃uahẽ meve 22 jasypa 1844-pe. Pe historia ryru yvotyha hína pe ñemboja’o.

Mokõiha ánhel ojapo peteĩ tembiapo ñemombyrýva og̃uahẽvo, ojapo haguéicha pe ñembyasy peteĩha-pe, ha upéva opa kuri pe ñemombyry 22 jasypa 1844-pe. Mokõive ñemombyry apytépe oñemomarandu pe mokõiha ánhel marandu. Pe mokõiha ánhel ha’e peteĩ ñemombyry oñemotenondéva pe pahápegua ñehesa’ỹijo pe aséite reheve peve. Pe pahápegua ñehesa’ỹijo aséite rehegua ogueraha pe mbohapyha ánhel pehẽngue rechaukahaitepe. Upe rechaukahaite ha’e va’ekue pe kurusu Jesús-pe g̃uarã, ha pe Getsemaní Yvotyty, he’iséva “pe aséite ñamiha yvotyty”, oĩ va’ekue tenonderã pe kurusu rechaukahaitegui, ha pe kuñataĩnguéra aséite ñehesa’ỹijo oĩ va’ekue tenonderã pe okẽ oñemboty va’ekue 1844-pe.

Pe prueba paha, oúvo haguére juicio, ha’eva’ekue pe décima prueba Israel yma guarépe g̃uarã. Upérõ oñemanda chupekuéra omano hag̃ua pe desiértope. Taha’e Kades, Getsemaní térã Exeter; pe prueba paha oĩva juicio mboyve, upépe oñemboja’o mokõi aty, ohechauka peteĩ prueba paha oúva 2023 rire, ha omboykéva pe juicio okẽmboty rehegua pe léi domingo rehe. Upe prueba paha ha’e pe sellamiento. Peteĩ prueba paha térã pahaitéva omoĩ hag̃ua peteĩ prueba peteĩha.

Áño 2023-pe, opa pe aravo oha’arõva, Judá ñemoñaregua León omboja’óramo pe visión opytátava oha’arõ, oipe’ávo Ipo. Upérõ oñepyrũ Samuel Snow rembiapo.

Ñamohendaitéramo pe ángel peteĩha ha mokõiha aravo peteĩcha oñondive, ojehechakuaa peteĩ ángel oguejyha peteĩ marandu reheve omboyke hag̃ua Tupã retãygua iñe’ẽrendúpe hembiapo hag̃ua pe tembiapoukapy ojeruréva ichupekuéra oipyhy ha ho’u hag̃ua pe marandu. Upéi pe marandu ypykue oñemoĩ tetãyguakuéra renondépe, pe marandu ypykue ndoikovéimaro guare. Upérõ oguahẽ pe ángel mbohapyha. Pe ángel mbohapyha aravo ha’e umi pa ary porundy ha peteĩve, ha’éva omega pa ary porundy ha peteĩve ary 742 a.C. guive 723 a.C. peve.

Pe período 1844 guive 1863 peve, ha pe período 742 a.C. guive 723 a.C. peve oho joja ojuehe, ha avei ojoja peteĩcha umi peteĩha ha mokõiha ánhel rembiasakue ndive. Umi irundy línea tembiasakue profética oñemohenda peteĩcha 9/11 guive pe léi domingo peve. Umi po línea hína Miller alpha “eju ha ehecha” rembiasakue ha Cristo omega “eju ha ehecha” rembiasakue.

Irundy jevy pokõi hag̃ua hag̃uáicha / Irundy jey Heta?

Ojeikuaa porãramo, Levítico mokoĩpa seis omombeʼu umi “siete tiempos”, irundy jey, ha umi “siete tiempos” haʼeha peteĩ símbolo Miller ha imarandu rehegua. Ary 1842-pe, Miller oikũmbyhague umi “siete tiempos” rehegua oñemoĩ porã vaʼekue pe cuadro 1843-peguápe, pe Hermana White heʼiháicha, “ojegueraha vaʼekue Ñandejára po rupive”, ha “ndoñemoambuéi vaʼerã.” Siete ary rire, Miller omano ary 1849-pe, ha siete ary rire pe marandu umi “siete tiempos” rehegua oñemoĩ kuatiarekópe Hiram Edson rupive, ha siete ary rire oñemboyke.

1842-pe ojejapo ha oñemoherakuã Habacuc rembiporavorã peteĩha.

Áño 1849-pe, omanó pe mensajéro alfa umi “siete tiempos” rehegua, oĩva kuatia’atã 1843-gua ári.

Áño 1856-pe, pe marandu rehegua omega “siete tiempos” rehegua, oĩva pe kuatia’atã 1850-pegua ári, oñemboyke hag̃ua.

1863-pe Habacuc mokõi tabla oñemboyke, ha 1863 arýpe pe cuadro oñemoherakuã hag̃ua.

Peteĩ kuatiahaipyre Tupãgui osẽva oñemoherakuãva ñepyrũme, ha peteĩ kuatiahaipyre yvypóra guigua oñemoherakuãva pahápe. Mbytépe, mokõi maranduhára ojehechauka, pe marandu mokõiha ningo tapia oguereko peteĩ mokõikõi.

Ánga peteĩha

Áño 1842-pe oñemoherakuã peteĩha Habacuc rykue.

Mokõiha ánhel

Áño 1849-pe omanó pe mensahéro yma guare pe kuatia’atã 1843-pegua.

Ary 1856-pe, pe marandu rerahaha pyahu oĩva pe kuatia’atã 1850 guarepe oñemboyke.

Mbohapyha ánhel

Áño 1863-pe pe marandu oñemboyke, ha oñemoherakuã pe ta’anga 1863 gua.

Peteĩ período mokõipa peteĩ ary pukukue ohechaukáva irundy símbolo “siete tiempo” rehegua, oñemohenda jojaite siete ary pa’ũme. Pe marandu alfa oñemoherakuã (1842), pe mensahéro alfa omano (1849), pe mensahéro omega oñemboyke (1856) ha pe marandu omega oñembotove (1863), ohechauka hag̃ua 2012; 18 de julio de 2020; 2023; ha pe ley dominical oútava pya’e. Miller omanóva 1849-pe ojoja 18 de julio de 2020 rehe. Pe mensahéro, ha pe marandu, oñemoingove jey 2023-pe. Pe marandu omega ko’ág̃a oñembohesakã hína, ha upéi ou hapykuéri pe ley dominical 1863 gua.

Pe movimiento Millerita-pe, pe marandu oñemopyenda raẽ ha upéi pe maranduhára omano. Pe movimiento paralelo-pe, pe marandu oñemopyenda raẽ ha upéi pe marandu omano. Pe marandu oñemopu’ã jevy 1856 ha 2023-pe. Apostasía hína pe téra ojeiporúva 1863 rehe, ha victoria hína pe téra ojeiporúva ijoja hag̃ua pe léi dominical-pe. Oiko mboyve pe apostasía ha pe victoria pe léi dominical ha 1863 rehegua, oñemoĩ tenonderã pe “siete tiempos” 1856-gua omega resape piedra angular rehegua ñemboty’o, ha péicha oĩ hague 2023 guive.

Ñakontinua pe artíkulo oúvape.

William Miller: 1782–1849

William: «tembipota» ha «akã ao ñorairõrã» — «ñangarekoha mbarete py’a guasúva», «ñangarekoha oñembopy’a mbaretéva», térã «guerréro mbarete tembipotáva».

Molíno mboguataha: peteĩ tapicha omongu’éva peteĩ molino, ko’ýte peteĩ molino omongu’íva grano harina hag̃ua.

Guerrero py’atã voluntad rehegua

“Peteĩ kokue ñemitỹhára hekojojáva, ipy’a potĩva, ojeguatahague py’a mokõime hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽryru kuéra autorida divína rehe, upéicharõ jepe añetehápe oipota va’ekue oikuaa pe añetegua, ha’eva’ekue pe kuimba’e Ñandejára ojeporavo hag̃uáicha iñambue hag̃uáicha Cristo jeju mokõiha marandu ñemyasãipe. Heta ambue reformadóricha, William Miller imitãme oiko va’ekue mboriahúpe ñorairõme, ha upéicha rupi oaprende va’ekue umi mbo’epy guasu tetã ñeha’ã ha jejoko rehegua. Umi iñemoñare oúva pe ogayguakuéra Miller osẽhágui ojekuaava’ekue peteĩ espíritu ijeheguigua ha pohýi’ỹ rehehayhúva rehe, py’aguasúre ha teta rayhu akã hatã rehe, techapyrã ojehechaukava’ekue avei hesekuéra. Itúva va’ekue peteĩ kapita ejército de la Revolución-pe, ha umi jejopy ha jejahéi ha’e ome’ẽ va’ekue umi ñorairõ ha jehasa asýpe upe ára sarambi ha guasúpe, ikatu oñemohenda hag̃ua pe tekove ijetu’úva Miller imitãme.”

“Ha’e oguereko va’ekue peteĩ constitución física hesãiva, ha jepe iñemitỹme ohechauka va’ekue peteĩ mbarete arandu rehegua hetave jepiguágui. Otujavévo, kóva ojekuaa porãve. Ipy’apytu’u omba’apo kyre’ỹ ha porã oñemoheñóiva, ha oguereko peteĩ y’uhéi hãimbeva’ekue arandukáre. Jepémo ndohupytýi va’ekue peteĩ tekombo’e universitario rehegua ñepytyvõ, imborayhu estudio rehe ha jepokuaa oñemoĩ porã hag̃uáicha apytu’ũme, ha oñehesa’ỹijo hag̃ua porãite ha pypukúpe, ojapo chugui peteĩ kuimba’e orekóva juicio hekópeguáva ha peteĩ jehecha guasu. Oguereko va’ekue peteĩ carácter moral iky’a’ỹva ha peteĩ herakuã porã ojehayhu hag̃uáicha, oñemomba’eguasu hag̃uáicha jepiveguáicha tekojojáre, ahorro rehe, ha pytyvõ porã rehe. Ikyre’ỹ ha iñemoĩrã rupi, iñepyrũmby guive ohupyty peteĩ teko porã hekopete hag̃uáicha, jepe upéicha osegi gueteri heko de estudio rehegua. Ombopyahu porã heta tembiapo civil ha militar, ha tape ogueraháva mba’eta ha terakuã porã gotyo ha’ete peichagua ijurujáva tuicha hag̃ua chupe.” The Great Controversy, 317.

“Ñandejára rekuaa ndikatúi oñeguenohẽ ñeha’ã mentál’ỹre, ñembo’e’ỹre arandurã rehe, ikatu hag̃uáicha peẽ pehechakuaa ha peipe’a hag̃ua pe trígo potĩ añetegua apytégui pe takuare’ẽicha ivaíva umi kuimba’e ha Satanás ombojeguaru hag̃ua añetegua doctrína-kuérape. Satanás ha imoirũnguéra, yvypóra rembiapokue rupive, oñeha’ã okaru’a hag̃ua pe jejavy ruguái pe añetegua trígo ndive. Tekotevẽ ñañeha’ã kyre’ỹme jaheka hag̃ua pe tesoro oñemíva, ha jajerure arandu yvágagui ikatu hag̃uáicha jahechakuaa hag̃ua yvypóra mba’emoheñói ha Ñandejára mandamiénto divíno apytépe. Espíritu Santo oipytyvõta pe ohekávape umi añetegua tuicha ha hepyetéva rehegua, umíva oñe’ẽva pe pe’a jejopyrã rehe. Aipota ambohovaikuaa opavavépe pe añetegua: peteĩ ñemoñe’ẽ sapy’ami Ñandejára Ñe’ẽgui ndaipóriha porã hag̃uáicha. Tekotevẽ jaheka, ha kóva he’ise jajapo hag̃uáicha opa mba’e pe ñe’ẽ he’íva guive. Umi minera ohapykuehóramo yvy kyre’ỹme ojuhu hag̃uáicha itaju ouro renda, upéicha avei peẽ pehapykuerã Ñandejára Ñe’ẽ pe tesoro oñemíva rehe, Satanás ipukukue hag̃uáicha oñeha’ãva’ekue omokañy hag̃ua yvypórape chugui. Ñandejára he’i: ‘Oimeraẽ ava oipotáramo ojapo ivoluntad, oikuaáta pe mbo’epy rehe.’ Juan 7:17, Revised Version.”

“Ñandejára ñe’ẽ ha’e añetegua ha tesape, ha oikova’erã peteĩ aratiri ramo pende py guýpe, pene mboguata hag̃uáicha opaite pende rape pukukue pe táva Ñandejára pegua rokẽmeve. Upévare voi Satanás ojapo hetaite ñeha’ã vaieterei hag̃ua ojokopa hag̃ua pe tape oñembosako’íva’ekue Ñandejára oipysyróvape g̃uarã oguata hag̃uáicha hese. Peẽ ndapeikuaaukáiva’erã pende remiandu Bíblia-pe, ha pejapova’erã’ỹ pende opinión peteĩ mbytépe añetegua ojereva’erã hag̃ua ijerére. Pehejava’erã pende remiandu jehechakuaa rokẽme, ha py’a ñemomirĩ ha ñembo’yke reheve, pejehénte peñomi Cristo-pe, ha ñembo’e kyre’ỹ reheve, peheka hag̃ua arandu Ñandejáragui. Peñanduva’erã tekotevẽha peikuaa Ñandejára rembipota ojehechaukáva, pórke upéva oñe’ẽ pene porãve hag̃ua pendejehegui, tapia hag̃uáicha g̃uarã. Bíblia ha’e peteĩ mohendaha rupi ikatúva peikuaa tape oporogueraháva tekove opave’ỹvape. Opa mba’e ári peipota va’erã peikuaa hag̃ua Ñandejára rembipota ha hapekuéra. Ndapehekava’erãmo’ãi pene rembiaporãrã hag̃uáicha peju hag̃ua tenda Escritúra-gui ikatúva peikutu’ũ pene teoría hag̃ua; Ñandejára ñe’ẽ niko he’i upéicha jajapóramo jaipokarẽha Escritúrape ñande destrucción-rã. Peñemboykeva’erã opaite prejuísiogui, ha pejuva’erã ñembo’e espíritu reheve Ñandejára ñe’ẽ jehechakuaápe.” Review and Herald, 11 de septiembre de 1894.

“William Miller heñói Pittsfield, Massachusetts-pe. Imitãnguere mbo’ehaopegua oikuaa va’ekue ha’e va’ekue 18 jasy añónte, ha upéicharamo jepe ojehekombo’e ijehegui ilee meme hag̃ua rupi. Avei mitã guive oñepyrũ ohai, omoheñóivo ñe’ẽpoty ha oguerekóvo peteĩ ára ha ára kuatiañe’ẽ. Ilee va’ekue omoĩ chupe tapicha ohai va’ekue jerovia’ỹ rehegua poguýpe, ha umíva ohupyty chupe toñemboja hag̃ua deísmo gotyo. Oguahẽvo hi’ára paha mokõipa rire, oiko peteĩ py’aguapy rerekuáiramo, ha oñorairõ 1812 Ñorairõme. Heta mba’e ohasáva upe ñorairõ aja ombojere iñakã peteĩ Tupã ojehechauka porãva gotyo. Áño 1816 peve oñekonverti, ha oñepyrũ oñemoĩ porã hag̃ua Biblia ñehesape’ápe. Ha’e ohai va’ekue: ‘Ñe’ẽporãhaipyrekuéra... oiko che vy’arã, ha Jesúspe ajuhu peteĩ che irũ.’”

1818-pe, imarangatu marandu ñehesa’ỹijópe oguahẽ peteĩ ñemohu’ãme Jesús ou jeýtaha “1843 rupi.” 1831-pe oñepyrũ okomparti hag̃ua hembikuaa opavavépe aty michĩvape, peteĩ jeroviapy mbarete ha Tupã ñangareko rupive ojapo hag̃ua upéva. Oikuaávo J. V. Himes-pe, peteĩ editor herakuãguasúvape, 1839-pe, ojepe’a tape opredika hag̃ua aty tuichávape táva guasúpe. Heta oĩramo jepe oñemoĩva hesekuéra, ipredikasión, ha ambuekuéra pe oipyhy va’ekue pe Advento marandu, oguereko peteĩ jehupyty tuicha mba’éva, ikatuháicha 100,000 peve oguerovia Cristo ou pya’eteha. Ellen Harmon ohendu chupe Portland, Maine-pe, marzo 1840-pe, ha’e oguerekórõ guare 12 ary. Ha’e omombe’u: “Karai Miller omyesakã porãiterei marandu ñehesa’ỹijo, upéicha rupi oguahẽ hag̃ua jerovia hag̃ua umi ohendúvape. Ha’e oñemomandu’a meme umi ára proféticore, ha ogueru heta prueba omombarete hag̃ua ipojapy. Upéi umi henyhẽva pochy marangatu ha mbarete reheve ñembo’e ha ñe’ẽmondo umi oĩva gueteri oñembosako’i’ỹva gotyo, ojoko umi atyguasu kuérape ku ojejuruhe’ẽ hag̃uáicha.” Life Sketches, 20.