Pe prueba interna piedra angular omega oúva pe prueba externa fundamento alfa ary 2024 rire, oikotevẽ peteĩ definición “ñongatuha” rehegua, ha avei “tembi’u” oñeñongatúva pe ñongatuhápe rehegua. Pe prueba ha’e profética, ha oguereko peteĩ línea interna ha externa añetegua rehegua. ¿Pe joya kuérapa hína pe remanente James White rehegua, térãpa hína umi añetegua Tupã Ñe’ẽ rehegua? Mokõivéva hína.
9/11-pe, Ñandejára tavayguakuérape oñehenói ho’u hag̃ua pe lívro michĩva ha ojevy hag̃ua Jeremías rape yma guarépe, upépe niko upérõ oñemoĩ va’ekue umi fundamento. 9/11-pe ojehechakuaa va’ekue, Juan-pe, Apocalipsis kapítulo once-pe, oñeñandu’uka ramo guare tome’ẽ hag̃ua medida, oñeñandu’uka hague chupe tome’ẽ hag̃ua medida mokõi mba’épe. Oje’e chupe tome’ẽ hag̃ua medida mokõivéva: pe templo ha umi omomba’éva upépe. Oje’e chupe oheja hag̃uáicha pe korapy okápegua umi 1.260 ary gentil-kuéra opyrũ hag̃ua pe santuario ha pe ehérsito ári. Pe santuario ha pe ehérsito hína pe templo ha umi omomba’éva upépe.
Ary 2023-pe, upe ángel voi 9/11-pe oñemboguejy vaʼekue, oñemboguejy jevy, oipeʼa hag̃ua pe Mensáhe Pyhare Mbyte Sapyʼa Guasu rehegua; ha upéi, ary 2024-pe, ojekuaa pe prueba fundacional okápe gua, ohechaukáva pe símbolo Roma rehegua gueteri omopyenda pe visión, ojapo haguéicha umi Millerita-kuérape g̃uarã.
Umi “ovetã ojepe’áva” yvágape ohechauka pe oguahẽha pe prueba interna omega pe témplo rehegua ha pe ñehenói “jevy hag̃ua”. Pe prueba oikotevẽ oñemombe’u hag̃ua mokõi símbolo. Pe mbohapyha ánhel oguahẽrõ guare ary 1844-pe, ha upéi jey 9/11-pe, Juanpe oñeñe’ẽ oñemedi hag̃ua pe témplo ha umi oporomomba’éva ipype, upéicha ojehechakuaa peteĩ tembiapo profético oñemedi hag̃ua pe témplo ha umi oporomomba’éva ary 2023-pe. Malaquías omoĩ porandu mba’épa pe “ñongatuha”, ha mba’épa pe “tembi’u”. Ko’ã porandu hag̃uáicha avei Miller képe ha’éta, mba’épa pe “arkáta”, ha mba’épa pe “joya-kuéra”.
Miller kerayguýpe ojehechauka yvága ventána ojepe’áva pe tenda ramo, upépe pe iglésia ipu’akáva Apocalipsis diecinueve-pe oñemopu’ãva ao morotĩ lino-gui ojupi hag̃ua umi kavaju morotĩ ári Ñande Ruvicha de los ejércitos ehérsito reheve. Umi ventána ojepe’áva hína pe tenda, upépe oñeñohẽva Malachi jehovasa térã iñehundikuaa. Miller ventána ojepe’áva hína pe tenda, upépe ojeipe’áva tembiapo vai ha umi ita jeguaka oñembyaty hag̃ua pe ryrupe.
Yvagapýpe ojeñe’ẽha yvága rovetãre jajuhúkuri Noé rembiasápe, ha umi rovetã ojeavóramo, okyva’ekue irundy pa ára ha irundy pa pyhare. Umi rovetã ojeavóramo, poapy ánga oĩ va’ekue pe árkape. Pe ñemongarai Pytã Yguasúpe omoñepyrũ irundy pa ary ñembyasyrã oñehasava’ekue pe Jordán mboyve. Upe rire, Cristo oñemongarai ramoite upe tendápe voi, oñemombova’ekue pe desiértope irundy pa ára aja. Ha Ha’e oikove jeýramo, he’iséva iñemongarai omoheñóiva’ekue, ombo’ékuri umi temimbo’épe irundy pa ára ojehupi mboyve yvágape.
Pe tupao oñemoambue jave tupao ñorairõhára-gui tupao ipu’akapáva-pe, mburuvicha guasu David, orekóva mbohapypa ary, ogovernáta irundypa ary pukukue. Tupao ipu’akapáva ojehechauka peteĩ maranduhára, peteĩ pa’i ha peteĩ mburuvicha guasu rupive. Pe maranduhára orekóva mbohapypa ary oñepyrũrõ guare hembiapo, mokõipa mokõi ary pukúva, ha’ékuri Ezequiel, ha oñepyrũ upe tembiapo, yvága oñepe’árõ guare.
Ha ojehuvo hína, mbohapypa arype, irundyha jasype, poha árape pe jasypegua, aikóvo umi ñembiguái apytépe ysyry Quebar ykére, pe yvága ojepe’a, ha ahecha Tupã jehechapy. Ezequiel 1:1.
Mbohapy ary jave José oñepyrũ ogoverna hag̃ua pa’i ramo, ha ombohovái pe yvytu kuarahyresẽ gotyogua Islam-gua oguerúva peteĩ apañuãi tuichavéva ohóvo, upéva rupive oheja hag̃ua Egipto, pe dragón opytáva yguasupe, omboguata peteĩ gobierno peteĩ-mundoguápe g̃uarã. Upe apañuãime José ombyaty tembi’u umi ñongatuhápe.
Jasypokõi 2023-pe, peteĩ ñeʼẽ oñehendu desiértope; upéi Judá ñemoñare León oñepyrũ oipeʼa hag̃ua pe Mensáhe Midnait Kraíva sellokuéra. Ary 2024-pe, pe prueba externa alfa fundacional ombojaʼo mokõi aty, ha pe proceso de ojeipeʼa hag̃ua umi sellokuéra osegi. Koʼág̃a, ary 2026-pe, og̃uahẽma pe prueba interna omega pe témplope, ombojaʼótava jey mokõi aty.
Pe semana marangatu Cristo, pe Mensahéro del Pákto ramo, omboajeva’ekue pe pákto heta tapichápe, ha’e pe korapy ha pe tenda marangatu. 22 de octubre de 1844 guive peve Miguel opu’ã meve (ojapo haguéicha upe semana marangatu paha gotyo Esteban oñemombo itápe ramo) ha’e pe Tenda Marangatuvéva. Umi arete guasu arapotypegua oñekumpli pe semana marangatupe, ha hikuái hína pe arete guasukuéra alfa; ha umi arete guasu otoñopegua, umi trompeta ára peteĩháme, pe ára de Expiación ára pahápe, ha upéi pe arete guasu de tabernáculos ára 15 guive 22 peve, hikuái hína pe arete guasukuéra omega.
Peichaite avei, umi tipo ojoajúva pe jeju mokõiháre oñekumplíva’erã pe ára ojehechaukáva pe servicio simbólicope. Pe sistema mosaico ryepýpe, pe ñemopotĩ santuario rehegua, térã pe Tupã ñyrõ ára guasu, oiko va’ekue pe ára pahápe pe séptimo mes judíope (Levítico 16:29–34), upérõ pe pa’i guasu, ojapo rire ñyrõ opa Israel rehehápe, ha upéicha omboyke rire iñangaipa kuéra pe santuáriogui, osẽ ha ohovasa pe tetãygua kuérape. Upéicha niko ojerovia va’ekue Cristo, ñande Pa’i Guasu, ojehechaukataha omopotĩ hag̃ua yvy pe angaipa ha umi angaipáva ñehundi rupive, ha ohovasataha hetãygua oha’arõvape tekove opave’ỹva reheve. Pe décimo ára pe séptimo méspe, pe Tupã ñyrõ ára guasu, pe tiempo pe santuario ñemopotĩ rehegua, upéva ary 1844-pe ho’a va’ekue 22 jasypateĩpe, ojehecha va’ekue ramo pe ára Ñandejára ouha. Kóva oĩkuri peteĩcha umi prueba oñepresenta va’ekuéndi ñandéve pe 2300 ára opa va’erãha arapotykuévo, ha pe conclusión ha’eteva’ekue ndaikatui hag̃uáicha oñembotove.
“Mateo 25 pe ñembo’ejoajúpe pe ára de espera ha oke vai rire oúma pe ména. Kóva oiko he’iháicha umi ñemombe’u ojehechauka vaʼekue ramoite, mokõivéva profecíagui ha umi taʼãngágui. Umíva oguereko vaʼekue tuicha mbarete ohechauka hag̃ua iñañetegua; ha pe ‘sapukái pyhare mbytegua’ oñemoherakuã vaʼekue miles de creyente rupive.
“Onda guasuicha pe movimiento ohasapa pe yvýre. Táva guive távape, táva’i guive táva’ípe, ha umi tenda mombyry okaháre peve og̃uahẽ, peve Tupã tavayguakuéra oha’ãrõva oñemombáypaite peve. Ko marandu’ẽ renondépe pe fanatismo okañy, pytũmbýpe yro ysapy ojepiro’ýva kuarahy osẽvo renondépeicha. Umi ogueroviáva ohecha mba’éichapa oñemboyke iñakyhyje ha ipy’apỹ, ha jerovia ha py’a guasu omongu’e ikorasõnguéra. Pe tembiapo ndoikói umi mba’e ivaívare ojehecháva tapiaite, oĩ jave yvypóra remiñemongu’e Tupã Ñe’ẽ ha Ijespíritu poguype’ỹre. Ijoguaha kuri umi ára ñemomirĩ ha jevy Ñandejárape, yma Israel yma guarépe oiko va’ekue Hembijokuái kuéra ñe’ẽ ñemoñe’ẽ rire. Ogueraha kuri umi techaukaha ohechaukáva Tupã rembiapo opa ára. Ndahetái va’ekue vy’a itarováva, síno ipypuku py’a jehekaha, angaipa mombe’u, ha yvóra mba’égui jejoko. Ñembosako’i ojejuhu hag̃ua Ñandejárape ha’eva’ekue umi ánga hasýva pohýi. Oĩ va’ekue ñembo’e opa’ỹ hag̃uáicha ha oñeme’ẽmbaite Tupãme.” The Great Controversy, 400.
Arete guivegua arete guasu oñemoañete vaʼekue pe arapokõindy marangatúpe, ha pe ama pyharevegua térã alfa upérõ oñeñohẽ vaʼekue Pentecostéspe, upéicha ohechauka hag̃ua pe ama pahaguéva oñeñohẽtaha arete guasu otoñopegua-pe. Umi arete guasu arete guivegua oñemohenda hag̃ua Levítico 23-pe, versíkulo peteĩ guive mokõipa mokõi peve. Umi arete guasu otoñopegua oĩ versíkulo 23 guive 44 peve. 2300 ary ogueraha ndeve 1844 peve. Mokõipa mokõi versíkulo umi arete guasu arete guiveguápe g̃uarã ha mokõipa mokõi versíkulo umi arete guasu otoñopegua g̃uarã. Mokõi aty mokõipa mokõi rehegua kapítulo 23-pe.
Pe Trompéta arete vaʼekue peteĩ ñehenói ñemongyhyje hag̃ua juicio oikotaha pa ára rire, ha pe Tabernáculo arete vaʼekue peteĩ vyʼaguasu ñembyaty angaipa oñepyrũ hag̃uáicha oñeperdona vaʼekue Expiación Árape. Pe sábado ha pe ára poapyha pe arete rire ohechauka ko yvy mil áño pukukue pytuʼu sabático.
Peẽnguéra pohayhuetéva, ani peikuaa’ỹ peteĩ mba’e ko’ápe: Ñandejára ndive peteĩ ára ha’e mil áñoicha, ha mil áño peteĩ áraicha. 2 Pedro 3:8.
Pe peteĩha ánhel omomarandu pe huísio oñepyrũ hague, ha upe nivel proféticope, 1798, ha’éva Daniel “ára paha”, ha’e pe arete trompéta kuéra rehegua ñembotaje. Péro 11 jasypoapy 1840-pe, pe peteĩha ánhel marandu 1798 guive, ojepe’a’ỹre oĩva’ekue, oñemombarete pe mokõiha ñehundi marandu’ỹ guasu profecía ñembotaje rupive. Islam oike pe ñe’ẽmondo guasúpe pe arete trompéta kuéra rehegua, omomarandúva pe huísio ára hi’aguĩmaha.
Umi oĩva’ekue ohechakuaasévape g̃uarã, umi arete otoñopegua trompéta ha tabernáculo rehegua ohechauka arete Alfa ha Omega-icha, huísio oĩ hag̃ua mbytépe. Ndaha’éi mba’e oikova’akue rei ko’ã arete ojehechauka hag̃ua Levítico mokõi pa’ẽ mbohapy-pe. Mbohapy pa’ẽ mokõiha ha’e pe ñyrõ rehegua símbolo. Ndaha’éi mba’e oikova’akue rei pe peteĩha arete oikoha sietehápe jasy peteĩha árape ha pe paha arete opaha mokõi pa’ẽ mokõiha árape. Pe arete trompéta rehegua ha’e pe peteĩha letra alfabeto hebreo-pe, pe ára Ñyrõ rehegua ha’e pe letra mbytepegua, ha pe arete tabernáculo rehegua ha’e pe mokõi pa’ẽ mokõiha letra alfabeto hebreo-pe.
Levítico, kapítulo mokõipa mbykymi, umi versíkulo 23 guive 44 peve, oreko mokõipa mokõi versíkulo oñemohendáva “añetegua ñembosako’i” ryepýpe. Pe ára paha mbytepegua ohechauka peteĩ prueba, pórke pa ha’e peteĩ símbolo prueba rehegua, ha pe ára Ñemopotĩrãme oñeñangareko ha oñemboaje umi okañývape g̃uarã pu’aka’ỹ jevy, ha upe pu’aka’ỹ jevy oñerrepresenta pe letra paha mbytéva hebreo alfabétope. Pe letra mbytéva pe ñe’ẽ hebreo añetegua rehegua ha’e pe paha mbytéva, ha upéva ojoajúma pe ára pahápe, jasypokõiha peguápe, ha peteĩ techaukaha ramo oguereko umi mba’eporã profétika pe alfabéto hebreo ha pe ára peteĩteĩ rehegua. Pa ha paha mbytéva oñondivepa ha’e mokõipa mbykymi. Poapy pa ha’e pe suma 10 jeýva 7 rehe, ha pe ára paha jasypokõiha peguápe avei ojoja poapy pári, ha upéva ha’e peteĩ símbolo pe ára gracia paha rehegua.
Upérõ Pedro ou hag̃ua he’i: Ñandejára, mbovy jeýpa che ryvy opekaíta che rehe, ha che aiperdonáta chupe? peve piko siete jevy? Jesús he’i chupe: Ndaha’éi ha’e ndéve, peve siete jevy; síno, peve setenta jevy siete. Mateo 18:21, 22.
Irundy cien noventa ary ojejoka Israel yma guarépe g̃uarã. Umi ary ojejoka mokõi mil trescientos ary-gui ha ojehechauka setenta semana ramo; upéicha Jesús ohechauka mba’eve pe ára paha oĩva prueba rupiha ha’eha irundy cien noventa, upéva ojehechaukáva “setenta” semana ramo Daniel capítulo nueve-pe.
Oñemohenda setenta arapokõindy nde tavayguakuéra ári ha nde táva marangatu ári, oñemohu'ã hag̃ua pe tembiapo vai, oñemopa'ũ hag̃ua angaipa kuéra, oñemoĩporã hag̃ua teko añáme, ojegueru hag̃ua tekojoja opa'ỹva, oñemboty hag̃ua pe visión ha profecía, ha oñemarangatu hag̃ua pe Santísimo. Daniel 9:24.
Pe ñe’ẽ hebreo oñembohasáva “oñekytĩ hag̃ua” ramo ojepuru ko versículope añoite pe Antiguo Testamento-pe, ha he’ise “ojejapóma térã oñemoĩma léi ramo.” Kóva iñambue pe ñe’ẽ rehegua ojepurúva jepi oñembohasa hag̃ua “oñekytĩ hag̃ua” ramo, ha upéva oñemopyenda Abram okytĩ haguére umi mymbajuka ofrendáramo pe ñe’ẽme’ẽ ñepyrũme Génesis quince-pe. Oñe’ñemopyenda ha oñemoĩ léi ramo Israel oguerekotaha irundycientos noventa ary tiémpo de prueba, ha upéi oñekytĩtaha chuguikuéra Tupã retãyguakuéra ñe’ẽme’ẽmegua ramo. Mokõi “ñekytĩ” iñambuéva; peteĩva ohechaukáva pe período peteĩ tiémpo de prueba ramo, oñekytĩva peteĩ papapy tuichavévagui pe papapy setenta rupive, ha Joel “vino pyahu” oñekytĩ vove ijurúgui, pe período de prueba oñemboty. Setenta ohechauka pe período de prueba ñemboty.
Arete guasu ára paha oguereko mbohapy jeku’e pe ñe’ẽ hebreo “añetegua” rehegua. Umi arete guasu ára paha oñepyrũ Levítico 23:23-pe; pe tape mbyte pe Ára Ñemopotĩha rehegua ha’e pe ára paha, ha pe letra papapyapyha mbohapyha, ojoja hag̃ua 23 rehe; ha pe Arete Tabernáculo rehegua opa pe ára mokõipa mokõiha-pe, ha upéi ou peteĩ sábado guasu ojapóva hapykuéri pe arete; ha pe jehaipy oñemohu’ã 23:44-pe.
Levítico he’ise pe sacerdócio levítico. Arapoty aretekuéra oñerrepresenta kapítulo 23:1–22-pe, ha upéi aretekuéra araro’y guáva oñerrepresenta 23:23–44-pe. Arapoty aretekuéra oñerrepresenta mokõipa mokõi versíkulo rupive, ha alefáto hebreo oguereko mokõipa mokõi letra. Aretekuéra araro’y guáva avei oñemoĩ porã mokõipa mokõi versíkulope. Trompéta arete oikuaauka juicio hi’ag̃uĩha Ára Expiasiõ guápe. Upéi, Tabernáculo Arete ojepysove siete ára pukukue, ha opa ára mokõipa mokõihápe séptimo jasypegua. Umi siete ára peteĩhára va’ekue peteĩ sábado ceremonial, upéicha avei ára poapyha, ha’éva ára oúva rire pe arete siete ára pukukue. Pe ára peteĩha ha pe ára poapyha ojapo pe ára poapyha toñesimbolisa hag̃ua pe poapyha oúva umi siete apytégui.
Peñe’ẽ Israel ra’ykuérape, ere hag̃ua: Ko séptimo jasy ára pahapy ha poha ára, oikóta peteĩ karu guasu tapỹi kuéra pegua, siete ára pukukue Jehovápe g̃uarã. Peteĩha árape oikóta peteĩ aty marangatu; ani pejapo pype tembiapo pohýi. Siete ára pukukue peikuaveʼẽvaʼerã Jehovápe tata rupive ojepurahéi hag̃uáicha peteĩ ofrénda; poapyha árape oikóta peẽme g̃uarã peteĩ aty marangatu; ha peikuaveʼẽvaʼerã Jehovápe tata rupive ojepurahéi hag̃uáicha peteĩ ofrénda: haʼe hína peteĩ aty solemne; ani pejapo pype tembiapo pohýi. … Avei, séptimo jasy ára pahapy ha poha árape, peñembyaty rire yvy’a yvakuéra, pejapovaʼerã peteĩ karu guasu Jehovápe g̃uarã siete ára pukukue: peteĩha árape oikóta peteĩ sábado, ha poapyha árape avei oikóta peteĩ sábado. Levítico 23:34–36, 39.
Araapy poapy rehegua pytu’u marangatu ñemongaru, ohechauka milenio pytu’u arapokõindyha, oúva Tabernáculos arete rire. Israel yma guaréva oguata hag̃ua yvy ojeiko’ỹháme irundy pa ary pukukue niko mandu’arã oñeiko hag̃ua óga’i kuérape Tabernáculos arete ára jave, ha upéva ohechauka ndaha’éi añónte ama paha ñehẽ, síno avei Jacob jepy’apy ára, umi ánhelkuéra ogueraha ramo Tupã rembijeroviapy jeroviaha guasúpe yvyty ha yvytyrusu kuérape ñemo’ãrã.
“Pe jehasa asy vaipe, maymáva jaheja tavaguasu ha távagui, ha umi iñañáva ore rapykuéri oho, ha oike umi marangatu rógape kysepuku reheve. Haʼekuéra omopuʼã pe kysepuku ore jukávo hag̃ua, ha upéva pyaʼe opẽ ha hoʼa kangy hag̃uáicha peteĩ kapiʼipe. Upérõ maymáva jasapukái ára ha pyhare ñepysyrõ rehehápe, ha pe sapukái ojupi Tupã renondépe. Kuarahy osẽ, ha jasy opyta hag̃uaicha. Ysyrykuéra opytuʼu osyry hag̃ua. Arai hũ pohýi ojupi, ha ojotopa ojupe rehe. Péro oĩ peteĩ hendápe tesakã porã, mimbipa guasu opytáva, upégui ou Tupã ñeʼẽ y heta ryapu hag̃uáicha, omboryrýiva yvágape ha yvy. Ara ojepeʼa ha oñemboty, ha opyta jepyʼapy guasúpe. Yvytykuéra oryrýi peteĩ takua oityryrýiva yvytúpe guáicha, ha omombo ita soropa opa rupi. Para opupu peteĩ japepo guasúicha, ha omombo ita yvýre. Ha Tupã oñeʼẽvo pe ára ha pe aravo Jesús ouha rehe, ha omeʼẽvo pe pacto opaʼỹva ipuévlope, heʼi peteĩ ñeʼẽjoapy, ha upéi opytuʼumi, umi ñeʼẽ ojeroky aja yvy rupi. Tupã Israel oĩ hína hesakuéra yvate gotyo omoĩ hag̃uáicha, ohendúva umi ñeʼẽ osẽvo Jehová jurúgui, ha ojerokýva yvy rupi ára sununu hatãvéva ryapuicha. Tuichaite mbaʼe kyhyje ha marangatu. Káda ñeʼẽjoapy pahaépe, umi marangatu osapukái: ¡Gloria! ¡Aleluya! Hova kuéra omimbipa Tupã mimbipápe; ha haʼekuéra overa pe mimbipápe Moisés rova overaháicha oguejy ramo guare Sinaígui. Umi iñañáva ndaikatúi omaña hesekuéra pe mimbipa rehe. Ha oñemoherakuã ramo guare pe jehovasa opaʼỹva umi omombaʼeguasúva Tupãpe rehe, imarangatu hag̃ua ojapóvo Isábado, upérõ oĩ peteĩ sapukái puʼaka guasu ñorairõ jejopyʼỹ rehe pe Mymbakuérare ha taʼãngáre.”
Upémarõ oñepyrũ vaʼekue pe jubileo, yvy opytuʼu vaʼerã haguére. Review and Herald, 21 de julio de 1851.
Jesús oujevy jey ha yvy opytuʼu mil áño pukukue, ojehechaukaramoguáicha yvy arapokõha áño sábado-pe ha pe jubileo-pe. Pe mbohapyha versículope, Levítico mokõipa mbohapy-pe, ojekuaa yvypórape g̃uarã arapokõha ára sábadoha ko capítulo ñepyrũrãramo, pe opáva pe poapyhápe; kóva hína umi pokõi rehegua, ha ohechauka yvy opytuʼúva sábado-icha arapokõha áñope.
Ha Ñandejára oñe'ẽ Moiséspe, he'ívo: Eñe'ẽ Israel ra'ykuérape ha ere chupekuéra: Ñandejára aretekuéra rehegua, peẽ pemoherakuã hag̃ua aty marangatu ramo, ko'ãva hína che aretekuéra. Mbohapy ára poteĩ rire, poteĩ ára oñemba'apóne; ha pe ára poapyha ha'e pytu'u hag̃ua sábado, peteĩ aty marangatu; ani pejapo mba'eveichagua tembiapo ipype: ha'e hína Ñandejára sábado opa pene rógape. Levítico 23:1–3.
Pe kapítulo veinte y tres-pegua alfa ha’e pe sábado ára pokõihápe, ha pe kapítulo omega ha’e pe yvy opyta hag̃ua nandi mil áño pukukue, upéva oñemoha’angava’ekue pe sábado ary pokõihápe pe yvýpe g̃uarã ha pe jubileo rupive. Pe kapítulo alfa ha’e umi arete arapoty pegua oñepyrũva pe sábado ára pokõihápe ha opa pe versíkulo veinte y dos-pe; ha katu, pe kapítulo omega opa ára veinte y dosha mes pokõihápe, upéi ou pe ára poapyha sábado ceremonial ohechaukáva pe sábado ary pokõihápegua pe yvýpe g̃uarã.
Umi peteĩ guive mokõipa mokõi peve ohechauka Cristo rembiapo Sacerdóte Guasu Yvagapegua ramo pe tenda marangatúpe; umi mokõipa mbohapy guive irundypa irundy peve ohechauka Hembiapo pe Tenda Marangatuvévape. Levítico ha’e peteĩ símbolo umi sacerdóte rehegua, ha ohechauka Cristo ministerio Sacerdóte Guasu ramo. Pe sábado alfa ára poapyha rehegua oguahẽ jey tekojejapo peve, ha pe sábado ómega ary pokõiha rehegua oguahẽ Yvy ojejapo pyahu peve. Levítico mokõipa mbohapy históricamente ojepyso tekojejapógui tekojejapo jey peve.
Pe vy’a térã tĩ reko vai marandu proféticogui ha’e peteĩ símbolo umi oguerekóva pe marandu Pyhare Mbytegua Sapy’a térã peteĩ japúva. Ko añetegua ndoikéivo tembiasakue ñemombe’úpe, ojehecha’ỹta pe mba’e omoheñóiva pe tĩ reko vai. Umi oguerekóva pe aséite añeteguáva, ndojehechavymo’ãi ko punto. Pe vy’a ojehechauka umi angaipa oñemboguejýmapyrévape, ha umi omoirũva arete tavernáculokuéra rehegua arete ñembovy’ápe ha’e umi ohechaukáva chupekuéra.
Ha pe Ñe'ẽ oiko so'óramo, ha oiko ore apytépe, (ha rohecha iñemimbipa, pe iñemimbipa Túva Taýra peteĩete reheguaicha,) henyhẽva mborayhu porã ha añeteguágui. Juan 1:14.
Pe ñe’ẽ griego oñembohasáva “oiko” he’ise “oñembohoga pe tabernákulope”. Jesús oiko yvypóra rete ha oñembohoga ñanendive. Ha’e oguereko ñande rekotee yvypóra, ñande tabernákulo, ñande róga’i, ñande ao’óga, ñande rete. Pedro he’i kóicha:
Upéicha, che aipota porã, aja aime ko che róga yvyguýpe, romokyre’ỹ pene mandu’a rupi; aikuaágui pya’eha aipiro’ytaha ko che róga yvyguypegua, ñande Ruvicha Jesucristo chembo’e hagueichaite. 2 Pedro 1:13, 14.
Páulo he’i péicha:
Jaikuaágui roikuaa, ñande róga yvýpeguáva ko tavernákulo-gua oñembyai ramo, jarekóha peteĩ óga oúva Tupãgui, peteĩ óga ndajajapóiva po rupive, opa’ỹva yvágape. Pórke ko’ẽme ñañeñandu asy ha jahecha hag̃uáicha, ñande py’aguasúpe jaipota oñemonde hag̃ua ñande ári ñande róga oúva yvágagui; upéicha, ñañemonde rire, ndajajuhúi hag̃ua ñande opívo. Pórke ñande, jaikóva ko tavernákulo-pe, ñañeñandu asy ñane mboriahu reheve; ndaha’éi aipórõ jaipotávo jaiko ñane mondo’ỹre, síno oñemonde hag̃ua ñande ári, ikatu hag̃uáicha pe ñemano rehegua oñembogue paje tekove rupive. 2 Corintios 5:1–4.
Pe Kavaju Renda hína peteĩ símbolo pe ñesellado rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, ojejapóva umi ovetã yvagagua ojepe’áramo guare. Oñembogue jave umi cien cuarenta y cuatro mil angaipa, Espíritu Santo oñehenóita tupao triunfante ári jeha’ỹme. Umi cien cuarenta y cuatro mil rehe pe huísio oñembotýma, ha umi ojeselláva osẽ oñemoherakuã hag̃ua pe sapukái hatã mbohapyha ánhel rehegua Espíritu Santo pokatu rupive, oñerrepresentaháicha Kavaju Renda rehe.
Ñande rete ha’e peteĩ témplo, ha peteĩ óga’i ñemopyrũrã, upéva hína pe tavernákulo. Umi oñembyatýva Jerusalénpe ombotuicha hag̃ua pe tavernákulo arete, ombotuichahína kuri ipekadokuéra oñemboguepamahague. Moisés ojeporu va’ekue omopu’ã hag̃ua pe tavernákulo desiértope, ha pe tavernákulo arete ipahápe oñemomorã oikóvo óga’i kuérape desiértope, Jesús akóinte ohechaukágui pe ipaha pe ñepyrũ reheve.
Upévare, peẽ joyke'y marangatu, peẽ peikéva pe jehenói yvagagua rehe, peñaminduʼu Apóstol ha Paʼi Guasu ñane jerovia rehegua, Cristo Jesús, rehe; haʼe niko ojerovia hag̃ua upe omoĩ vaʼekue chupe, Moisés avei ojerovia haguéicha opa hóga ryepýpe. Ko kuimbaʼe ningo ojehechakuaa Moisésgui tuichave hag̃ua heko mimbipa, pe omopuʼã vaʼekue óga oguerekógui hetave terakuã porã pe ógagui. Opa óga niko ojejapo avave rehe; ha pe ojapo vaʼekue opa mbaʼe hína Tupã. Moisés katu añetehápe ojerovia opa hóga ryepýpe, tembiguáiramo, ohechauka hag̃ua umi mbaʼe oñeʼẽtava rehe upe rire; Cristo katu Taʼýraramo hóga ári; ha ñande hína upe hóga, ñandejopy mbaretéramo pe jerovia ha pe ñembovyʼa ñane esperanza rehegua ipyta mbarete pe paha peve. Hebreos 3:1–6.
Moisés ha’e va’ekue pe tembiguái jeroviaha Tupã oiporúva omopu’ã hag̃ua pe tavernákulo témplo, ha Cristo katu, Sumo Sacerdóte ha Apóstol ramo, oguereko hetave mborayhu ha ñemomba’eguasu pe tembiguái Moisés-gui. Opa óga, Moisés pegua tavernákulo témplo guive, Salomón témplo peve, Herodes rembiapo pyahu témplo ojejapóva irundy pa’ẽ ary pukukue, pe témplo yvypóra rehegua oguerekóva 46 cromosóma ha pe témplo Millerita 1798 guive 1844 peve, opavave ojejapo va’ekue Tupã rupive. Pe línea profética umi témplo ojehechauka hag̃ua heta hendáicha apytépe, oñepyrũtava Edén yvotytyme, upéi angaipa rire, pe Yvotyty rokẽme, ha upéi pe y opavave ári rire, umi altárkuéra peve oñemboguata Moisés peve; umi mbohapy techaukaha tenondegua ha’e Moisés, Cristo ha umi cien cuarenta y cuatro mil.
Moisés ha Cristo ohechauka pe alfa ha omega Israel yma guare rehegua, ha oñondivepa ohechauka hikuái yvypóra reko ha Tupã reko joaju, upe mba’e avei ojehechaukáva umi cien cuarenta y cuatro mil rupive. Pe mbohapyha ánhel oguahẽvo, Apocalipsis capítulo once-pe, Juan-pe oñehenói omedido hag̃ua pe témplo, ha upe mismo ánhel oguahẽvo 9/11-pe, Juan-pe oñehenói jey omedido hag̃ua pe témplo. Mokõivévape oñe'ẽ hag̃ua chupe oheja hag̃ua pe korapy 1,260 ára rehegua. Áño 2023-pe, upe mismo ánhel oguahẽ, ha ko’ág̃a Tupã tavayguakuéra oñehenói omedido hag̃ua pe témplo. Umi 1,260 ára, térã mbohapy ára ha mbyte, opa 2023-pe, ha upe guive pe léi domingo mboyve pe témplo oñemopu’ãva’erã. Áño 2024 ohechauka pe cimiento ñemoĩ, ha ipype ojehechauka pe pu’aka’ỹ peteĩ aty ramo “ombojeroviapávape pe ára umi mba’e michĩva rehegua,” omopu’ãvo ñe’ẽ rei Miller rembiapo rehe, ha’e ohechakuaávo pe techaukaha omopyendáva pe visión.
Avei, Ñandejára ñe'ẽ ou che rendápe, he'ívo: Zorobabel po omoĩ ko óga rapykuepy; ha ipóte avei omohu'ãta chupe; ha upéicha peikuaáta Ñandejára ehérsitopegua chembou hague pene rendápe. Mávapa odesprecia raka'e umi mba'e michĩva ára? Ha'ekuéra ovy'áta ha ohecháta pe plomada Zorobabel pópe umi siete ndive; umíva hína Ñandejára resa, oguata hag̃ua opa rupi ko yvy pukukue javeve. Zacarías 4:8–10.
Oñembotove hag̃ua Miller ohechakuaa hague Rómaha omoĩva pe visión, ha’e hína oñembotove hag̃ua umi cimiento, ha upéva hína “ojahéi hag̃ua umi mba’e michĩva ára rehe.” Pe movimiento Millerita ha’e va’ekue pe movimiento alfa umi peteĩha ha mokõiha ángel mba’épe, ha pe movimiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ha’e pe movimiento omega pe mbohapyha ángel mba’épe. Ha’e mokõipa mokõi jey ipu’akave pe alfa-gui. Ko sentido profético-pe umi cimiento pe movimiento Millerita rehegua ha’e “umi mba’e michĩva ára.” Oimeraẽva ojahéiva peteĩ añetegua fundamental ojehechaukáva Habacuc mokõi mesa ári, omanóta; pe visión oñemopyendáva Daniel once versículo catorce-pe ha’e pe misma visión Salomón ohechakuaava’ekue.
Oĩhápe ndaipóri visión, upépe tavayguakuéra oñehundi; ha pe ombojeroviáva pe léi, ovyʼa haʼe. Proverbios 29:18.
Pe visión ita’y porãiterei, ohechauka rupi pe ita akãrã ypygua ha’eha avei pe itakyvoty paha, péro mokõipa mokõi jeve hetave pokatu reheve. Pe prueba ypygua alfa ary 2024-pe ha’e va’ekue pe marandu sellado rehegua okápe, arandukatu rehegua; ha pe prueba templo omega ary 2026-pe ha’e pe marandu sellado rehegua hyepýpe, espíritu rehegua. Peteĩ ohechakuaa pe mymba ra’anga ha imárka, ha ambue katu Tupã ra’anga ha imárka. Upe prueba omega hyepypegua ojehechauka mokõi símbolo rupive pe sueño Miller rehegua, umíva tekotevẽ oñemyesakã umi ára pahápe oikóva ryepýpe. Mba’épa pe ñongatuha? ha mba’épa pe tembi’u?
Ñamboguatave ko'ã mba'e pe artíkulo oúvape.
Peteĩ ñemendáva judío Jesús ára-pe ojehupyty vaekue mbohapy etapa guasúpe, heta jey oñemyasãi jasykuéra térã peteĩ áño pukukue. Peteĩha paso haʼe vaekue pe ñemenda legal, hérava compromiso matrimonial, upe jave pe ñemenda oñemoĩ legalmente, hákatu pe kuñataĩ ha pe kuimbaʼe opyta oñembojaʼo hag̃uáicha, ha pe kuimbaʼe ojevývo itúva róga-pe ombosakoʼi hag̃ua peteĩ tenda hembirekorãme g̃uarã. Upévare María, José rembireko, oñehenói vaekue hembireko ramo, oiko mboyve oñondive. Ndaijojái hag̃uáicha ko periodo-pe ojehecha vaekue adulterio ramo.
Pe periodo de espera vaʼekue ndahaʼéi katuete, ha ikatu vaʼekue ipuku ára, arapokõindykuéra térã jasykuéra. Ko mbaʼe ndojekuaáiha haʼe peteĩ elemento esencial pe parábola-pe. Túva ikatu vaʼekue ohaʼarõ peteĩ ary peve, ohecha hag̃ua pe noviarã pyʼaguapýpe opyta hague kuña marangatu ramo. Pe novio ndoikuaaukái vaʼekue pe ára térã aravo exacto ojey hag̃ua, mbaʼérepa upéva haʼe itúva remimoĩ vaʼekue odesidi hag̃ua arakaʼépa, upévare pe novia oikuaa vaʼekue pe ñemenda og̃uahẽtaha—ha katu ndahaʼéi arakaʼépa. Ko ndojekuaáiha ojejapo hag̃uáicha voi, ha pe túva nomandái peve pe noviope toho hag̃ua ogueru hag̃ua hembirekorã, opa mbaʼe oikehápe opyta are hag̃ua.
Pe túva he’i ramo, “eho ha egueru nde rajyrajy”, pe ména omendátava ou vaʼekue pyhare, iñirũnguéra ndive, osapukái ha ombopu peteĩ turu. Upéva oiko vaʼekue meme pyhare, ani hag̃ua ojeiko mombyry kuarahy akúpe ára pukukue jave, pe haku niko ikatu hag̃uáicha ipohýi Israel retãme. Tekotevẽ vaʼekue tataendy ha aséite, ndaipórigui tape resape, ha pe jehoguata ikatu vaʼekue ipuku heta aravo. Pe ñeʼẽ ritual añetéva umi ñemenda yma guare hebreo-kuéra apytépe, ojeʼe vaʼekue umi jehoguata aja, haʼe vaʼekue: “Péina pe ména omendátava ou!”
Umi kuñatai (novia irũnguerã) pe ñe’ẽmbykymíme ndaha’éi kuñanguéra oikova rei, ha’ekuéra ningo novia pytyvõhára, oha’arõva hendive, oñeha’arõva oike hag̃ua pe ñemotĩmby rysýipe, ha oguereko va’erãha tekotevẽ oĩ hag̃uáicha oñembosako’íva opa aravópe ha ogueraha hag̃ua hikuái iñandyry tee omyesakã hag̃ua tape pe novio rógape. Pe ñandyrykuéra hapy pya’e, upévare tekotevẽete kuri ogueraha hikuái hetave aséite, ikatu hag̃uáicha peteĩ tape pukukue jave. Ndaipóri kuri oñemboja’ojoa hag̃ua pe aséite.
Pe tardánsa ha’e peteĩ mba’e jepiveguáva pe procesión ha ñemenda yma guarépe ha ndaha’éi va’ekue peteĩ apañuãi tekohápe. Oñeha’arõva’erã kuri tardánsa, ha oke hag̃ua ha’e va’ekue peteĩ mba’e jepiveguáva. Pe joavy ndaha’éi pe oke haguépe, síno pe je preparasiónpe, ndaha’éi pe opáy hag̃uare. Umi virgen itavýva ndojejaposéi kuri peteĩ tardánsa oikotaha hag̃ua, umi arandúva ojapo haguéicha. Maymáva oke va’erã, pórke pe ára pe compromiso legal guive pe ñemenda oñemohu’ã meve ikatu ogueraha peteĩ ary.
Oguahẽ rire pe ñemotenonde pe ména róga pe, oñepyrũ pe ñemendakaru ha pe okẽ oñemboty opaite hag̃uáicha; ha umi oguahẽ hag̃ua upe rire ndaikatúi oike. Kóva ndaha’éi py’ahatãgui—ha’e ningo jepokuaa; oimeraẽva ombotáva upe rire, pe okẽ oñemboty rire, he’ise ndaha’éi hague pe ñemotenonde pegua.
Jesús ndaha’éi oikuaa hag̃ua ta’ãngamýi pyahu, ha ndoikuaaukái mba’eve ko ñe’ẽjoaju rehegua, heta jey ojapoháicha. Natekotevẽi oikuaauka hag̃ua, opa ko’ã mba’e tekohaguáva ojekuaa porãma hag̃ua umi ohendúvape g̃uarã. Jesús omombe’u kuri peteĩ ñemenda tee ojejapóva Oriente-pe, ndaha’éi peteĩ mba’e oñemoambuéva ñe’ẽme año.
Umi mba’ekuaarã oñemombaretepaite pe testimónio hebreo rehe, ha avei umi historiadór Romanogua ha Gréciagua araka’epegua rehe.
Pe Mishná (siglo II d. C., hákatu umi jepokuaa Templo-gua oĩva’ekue ary 70 d. C. mboyve)
Pe Talmud (aty rire oñembyatyva’ekue, péro omoñe’ẽ jey hag̃ua peteĩ jepokuaa yma guaréva)
Josefo (historiador judío del siglo I)
Litúrhia rabínica ñemendá rehegua ha ñe’ẽporã joja rehegua ñomongeta hag̃ua hag̃ua.
Ojehechakuaa Greco-Romano kuéra Judea rehegua
Josefo ndoikuái peteĩ “manual de boda” ordenado porãva, ha katu umi detalle jurídico ha cultural ohejáiva por supuesto ojojaite peve umi descripción Mishna/Talmud rehegua ndive. Pe Mishna hína pe fuente principal.
Pe ñe’ẽnga oity vaieterei peteĩ henduhárape judío siglo peteĩhamegua, pórke mba’eve Mateo 25-pe natekotevẽi kuri oñemyesakã. Pyhare mbyte pe oguahẽva ha’eva’ekue mba’e jepivegua, umi lámpara ha pe aséite ha’eva’ekue tekotevẽ porã, ha peteĩ puku pe ñemenda-rã legal ha pe guata pyhare mbyte peve apytépe oñeha’arõva’ekue, ha pe okẽ oñembotyva’ekue ha’eva’ekue tembiapo jeporavorã! Umi kuñataĩ oñemboykeva’ekue oñemotĩ, ha umi judío Jesús ára pegua renondépe, pe kuñataĩ aranduvai ñemotĩ ha’eva’ekue añetehápe ojapova’erãitéva. Oikuaa porãgui pe rito, Jesús renduhára kuéra ndorekói va’erã peteĩ mbyasy umi kuñataĩ aranduvái rehe, pórke opavave oikuaa pe ñembosako’iha peteĩ tembiaporãite ha tekoveteha oúva hag̃ua oimeraẽ kuñataĩre ojeporavóva pe guatarãme. Ko’ã añetegua ojehechakuaa hag̃uáicha hesakãiterei umi judío renduhárape Jesús nombotekotevẽi va’ekue mba’eveichavérõ omyesakã hag̃ua pe ñe’ẽnga.