Levítico mbohapy pa mokõipa ohechauka aravo guasukuéra ára pyahupegua ha aravo guasukuéra arapytũpegua, ha umi aravo guasu rehegua ta’ãnga hína Tupãgui ipypukueterei ijejapoha rupi, ha ijojaha porãmbaitépe ñepyrũrã ha paha rehegua yke ykére, pe jejuvy tuichakue ryepýpe. Umi aravo guasu ára pyahupegua ha umi aravo guasu arapytũpegua oñembojoaju ojuehe. Pe kapítulo oporomomarandu Palmoni rehe, pe papaha hechapyrãva, jey jeýpe. Pe kapítulo añetépe ha hechapyrãite ombojoaju ára paha marandu rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil ndive.

Papapy “23” ohechauka pe expiasiõ, ha’éva divinidad ha humanidad joaju. Téva Levítico ohechauka pe sacerdocio umi cien kuarenta y cuatro milgua, opa umi proféta niko oñe’ẽ ára paháre rehe, ha umi sacerdote ára pahapegua hína umi Pedro ohechakuaáva peteĩ sacerdocio marangatúramo. Pedro sacerdocio marangatúva hína umi arandu oikũmbyva pe jeikuaa ñembohetave omoheñóiva pe marandu Pyharepyte Sapy’a Hatã. Umi tavy térã hembiapo vaíva, Daniel ohenóiháicha chupekuéra, omboyke pe jeikuaa ñembohetave, ha Oseas ñanembo’e upévare oñemboykeha chupekuéra sacerdote ramo.

Che retakuéra oñehundi kuaa’ỹ rehe; nde reikuaaukáma jeikuaa, upévare che avei romombo hag̃ua ani hag̃ua reiko pa’i chéve g̃uarã; nde nderesaráigui nde Jára léigui, che avei cheresaráita ne ra’ykuéragui. Oñembohetavévo hikuái, upéicha avei opeka che rehe; upévare amoambue hag̃ua heko mimbipa tĩndýpe. Oseas 4:6, 7.

Efraín ka’úguipegua, Isaías avei ohenóiva “mbyja jeguaka glória rehegua”, iñemomba’eguasu oñemoambue “tiĩrame”. Oseas katu he’i porã umi omboykéva pe mba’ekuaarã hetaveha umi ára pahápe ha’eha pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceagua, ohai haguére: “Che retãgua.” Ipuévlo oñemboykéta pa’i ramo, ha upéva oikóta pe ipahápe ha irundyha generaciónpe, Ha’e ningo hesaráita hag̃ua ita’ýrare, ha ta’ýra kuéra ohechauka pe generación paha.

Ñemoĩ peteĩnte hag̃ua

Pe téra “Levítico 23” he’ise “aty guasu irundypa irundy mil sacerdócio ñemyatyrõ.” Ko añetegua ikatu oñemboguejy ñaha’arõ’ỹre libro réra reheve capítulo papapy ndive. Pe ñemyatyrõ, Levítico mokõi paapy oñe’ẽha hese, he’ise “oñembojoaju hag̃ua peteĩme,” ha ohechauka Tupãrekove ha yvypórekove joaju. Upe joaju ojehechauka heta ta’ãnga ñemombe’úpe Tupã Ñe’ẽme, peteĩva umi apytégui ha’e pe tupao yvypóra rehegua oñembojoaju va’erãha pe Tupao Tupãgua ndive.

Pe témplo yvypóra oguereko peteĩ estructura “23” cromosoma kuimba’éva ha “23” cromosoma kuñáva. Pedro ohechauka pe saserdósi umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ha’eha peteĩ “óga espiritual”. Umi cromosoma oñembojoaju ojoajúicha kuimba’e ha kuña, ha pe Tupã ombojoaju va’ekue, avave ani omboja’o. Pe tembirekoreko ha’e avei ambue símbolo pe ñeñondivepaitépe g̃uarã. Levítico “23” he’ise pe joaju pe témplo pe Sumo Sacerdote Yvagapeguáva rehegua, pe témplo umi saserdote rehegua ndive, ha’éva umi cien cuarenta y cuatro mil.

Mokõi pa mokõipa ñe’ẽjoaju hag̃ua hag̃ua hag̃uérã

Levítico mokoĩpa mbohapy-pe ojehechauka arete kuéra ara pyahupegua pe kapítulo pehẽngue peteĩha, mokõi pa mokõi pevegua versíkulo kuérape; ha arete kuéra arapoty ryepýgua ojehechauka pe kapítulo pehẽngue paha, mokõi pa mokõi versíkulo pahápe. Pe versíkulo paha ha’e pe versíkulo irundy pa irundy, peteĩ techaukaha 1844 rehegua, upe jave oñepyrũ haguére pe Ara Ñemopotĩ Antitípico, jasypokõiha ára pahápe, séptimo mes pe ára pahápe, oñemoañetévo Levítico mokoĩpa mbohapy. Pe kapítulo mokoĩpa mbohapy oñemboja’o mokõi ára’ỹme mokõi pa mokõi versíkulo rehegua; mokõivéva umi pehẽngue mokõi pa mokõi versíkulo rehegua ojoaju porã oĩgui arete ramo, ha upekuehe avei oñemomombyry porã Cristo rembiapo korapy ha tenda marangatúpe rupive, oñetechaukáva arapyahúpe, ha Ijapopyrã Tenda Marangatuvévape oñetechaukáva arapoty ryepýpe.

22

Mokõive ára ha ára pahávo ñemongaruha rehegua ojehechauka mokõipa mokõi versíkulo rupive, ha umi versíkulo oñemohenda hekopete hebreo alfabéto testimónio rehe, oguerekóva “22” letra. “22” ha’e peteĩ décimo “220” rehegua, ha upéva ha’e peteĩ símbolo divinidad ha humanidad joaju rehegua. “220” ohechauka ñepyrũrã mokõivéva rehegua: umi 2.520 ary Judá oñemosarambíva rehegua, ha umi 2.300 ary pe Día de Expiación peve rehegua. Pe ñepyrũrã umi 2.520-pe g̃uarã ha’e kuri 677 a.C., ha pe ñepyrũrã umi 2.300-pe g̃uarã ha’e 457 a.C.; upéicha rupi ojehechauka mokõi ciento ha mokõipa aryha pe joajuha profecía Ñandejára ehérsito oñembopyrũmbýva rehegua ha profecía Ñandejára santuario oñembopyrũmbýva rehegua apytépe. Mokõivéva umi profecía opa pe Día de Expiación antitípico oguahẽvo 22 jasypa 1844-pe.

Upe árape oñepyrũ Cristo rembiapo ombojoajúvo pe tupa guasu yvypóra rehegua pe Tupa Guasu Divino ndive, ha upe jave oñembyaty Habacuc 2:20 ha Juan 2:20 ñemohu'ãme. Habacuc ohechauka va'ekue pe Divino upérõ oĩha pe Lugar Santísimo-pe, ha Juan ohaíva'ekue pe tupa guasu Millerita, oike va'erãva jerovia rupive upe Lugar Santísimo-pe, omohu'ãma hague pe arýpa cuarenta y seis, ombojegua va'ekue pe tupa guasu yvypóra Millerita ñemopu'ã 1798 guive 1844 peve. Pe tembiasakue “46” ary rehegua, ojejapóva “23” ha “23” rehe, ojehechauka William Miller rembiapópe, ha'e va'ekue tenonde omyasãiva pe marandu upe tembiasakue rehegua ary 1831-pe, “220” ary rire oñemoherakuã haguére pe Biblia King James. Pe Ñe'ẽ Divina, oñemoherakuãva 1611-pe, oñembojoaju peteĩ maranduha yvypóra rehegua ndive “220” ary rire, ary 1831-pe. Mokõive arete guasu, pe ara pyahu ha pe otoño pegua, ojehechauka “22” versíkulo rupive.

Mokõi ha mokõi versíkulo mokõi líneagui peteĩchagua mbaʼére oñeñeʼẽva ojerure, maranduʼypy rehegua ramo, umi peteĩha mokõi ha mokõi versíkulo oñemoĩ hag̃ua yvate umi ambue mokõi ha mokõi versíkulo ári. Oñemohenda jave koʼã mokõi línea péicha, oñembojoaju pe tembiapo ojejapóva korapýpe ha pe tenda marangatúpe, ojehechaukáva ára arete arapotypegua rupive, Cristo rembiapóndi pe Tenda Santísimope. Ko nivel proféticope, kóva ohechauka mokõi témplo joaju, ha upéva omyesakã Cristo rembiapo joaju hag̃uáicha peteĩme.

Peteĩ guive mokõi pa mokõi peve oñembojoajúramo pe ñe'ẽjoaju mokõi pa mbohapy guive irundy pa irundy peve rehe, oñemopyenda peteĩ línea profética ojehechaukáva mokõi pa mokõi letra alfabeto hebreopegua rupive, ha avei pe simbolismo ohechaukáva papapy “22”, ha avei pe simbolismo ohechaukáva arete guasukuéra rupive, umi arete guasu ñekumplimiento ndive tembiasakue marangatu ryepýpe.

Araka’e ñepyrũrã pyharevepegua ra’anga guasu ohechauka tenonderã pe sábado ára pokõiha, ha araka’e paha otoñopegua ra’anga guasu ohechauka pe sábado ary pokõiha. Cristo, Alpha ha Omega ramo, omoĩ va’ekue pe sábado ñepyrũhápe ha pahápe mokõi testígo “22” rehegua, sacerdócio rapepe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.

Pe ára séptimo-pegua sábado ha’e vaʼekue pe tesape ijojahaʼỹva pe Ñeñyrõhára ára antitípico ñepyrũme ary 1844-pe, ha pe ára séptimo arypegua sábado tesape ha’e pe oĩva ipahápe. Pe ára séptimo-pegua sábado avei ha’e vaʼekue pe peteĩha aty marangatu Levítico “23”-pe, ha péicha avei pe ára séptimo arypegua sábado ha’e pe paha aty marangatu pe kapítulope. Pe sábado ha’e pe alfa ha omega paʼi rembiaporape kapítulo “23”-pe. Pe peteĩha, ha ára séptimo-pegua sábado ha’e pe alfa pe sacerdócio rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pegua, ha pe paha, ha ára séptimo arypegua sábado ha’e pe omega pe sacerdócio rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pegua.

“Umi oñomongeta Tupã ndive oguata tekojoja Kuarahy resapepe. Ha’ekuéra nomomarãirĩri Ijopóiha ohekombo’a rupi haperã Tupã renondépe. Yvagapegua tesape ohesape hese kuéra. Oñemboja aja ko yvy rembiasakue paha gotyo, tuicha oñembohetave iñaranduka Cristo rehegua, ha umi profesía hese oñe’ẽva rehegua. Ha’ekuéra hína iporãiterei hag̃ua Tupã resa renondépe; peteĩ ñe'ẽme, oĩ joajúpe Ita’ýra ndive. Ichupekuéra pe Tupã ñe’ẽ hína iporã ha hechapyrãite. Ohecha mba’éichapa tuicha mba’e. Añetegua ojehechauka chupekuéra. Pe tekoete ojeapo yvypóra ramo doctrina oñemonde peteĩ tesape kangy porãme. Ha’ekuéra ohecha Ñandejára Ñe’ẽ ha’eha pe llave oipe’áva opaite mba’e ñemimby ha osolusionáva opaichagua apañuãi. Umi ndoipotái vaekue oguereko pe tesape ha oguata pe tesapepe ndaikatumo’ãi oikũmby pe Tupãrã rekove ñemimby, ha katu umi ndopy’atarováiva ohupi hag̃ua kurusu ha oho hag̃ua Jesús rapykuéri, ohecháta tesape Tupã tesape ryepýpe.” The Southern Watchman, April 4, 1905.

Ko’ápe, “ko yvy rembiasakue pahávo hi’aguĩvo”, ára mbytépe pe Ñe’ẽme’ẽ Angirũgua Ara guasu antitípico paha, pe “encarnación doctrina” oñembojeguahína peteĩ resape “mbeguépe” guáicha ojeguaha haguéicha pe séptimo ára sábado doctrina pe Ñe’ẽme’ẽ Angirũgua Ara guasu antitípico ñepyrũme.

“Jesús omopu’ã pe ára pegua tapa, ha che ahecha umi itakua ári ojehaihague umi Diez Mandamientos. Che añemondýi porãiterei ahechávo pe irundyha mandamiento oĩha añetehápe mbytépe umi diez precepto apytépe, peteĩ tesape kangy jerére ombojere chupe. He’i pe ánhel: ‘Kóva añoite umi diez apytégui omyesakãva mávapa pe Tupã oikovéva, pe ojapóva yvága ha yvy ha opa mba’e ipype oĩva. Oñemopyendárõ guare yvy rapyta, upérõ avei oñemopyenda pe sábado rapyta.’” Testimonies, volúmen 1, 75.

Pe sábado ára, ha’éva peteĩ “pyenda”, omoñepyrũ Levítico “23”, ha pe sábado ary sieteha omohu’ã pa’i kuéra rembiasakue, ojehechaukaháicha umi arete arapoty ha otoño-gua rupive. Pe sábado ary sieteha ohechauka pe templo oñemopu’ãva pe pyenda ári. Pe sábado ary sieteha, ipahápe, ojehechauka pe 2,520 rupive, péicha avei pe sábado ára ojehechaukaháicha pe 2,300 rupive. Pe sábado ary sieteha ohechauka pe “doctrina de la encarnación”. Pe sábado ára ha’e pe Apohare techaukaha, ha pe sábado ary sieteha ha’e pe Divinidad oñembojoajúva yvypórape techaukaha.

Mbojoja Porã Lína Kuéra

Ñamohenda jakuéra vove ara pyahupegua aretekuéra ndive otoño pegua aretekuéra reheve Levítico mokõipa mbohapy-pe, Páskua arete oúta tenonde, ha upe rire ko’ẽrõite oúta mbujape ndaijyvyrasẽiva poapy’ỹ ára pukukue arete; ha primísia kuéra arete oúta upe ára rire, oñepyrũ rire mbujape ndaijyvyrasẽiva poapy’ỹ ára arete. Mbohapy techaukaha mbohapy árape.

Pe período de siete ára ojejapóva pe arete mbujape ilévã’ỹ rehegua oñepyrũ peteĩ aty marangatu reheve ha opa upéicha avei. Pe ára oúvape rire oñepyrũ haguére pe arete mbujape ilévã’ỹ rehegua, og̃uahẽ pe arete yva tenondegua rehegua, ha upépe oike pe ofrénda yva tenondegua cebada arapotypegua rehegua. Pentecostés, ohenóiva avei arete semanakuéra rehegua, oiko cincuenta ára rire pe arete yva tenondegua rehegua, upéva omboja’o peteĩ período siete semána rehegua, opáva pe ára cuarenta y nuevehápe, ha upéi ou Pentecostés, he’iséva cincuenta.

Páskua oñepyrũ ka’aruetepe irundyha décimo árape. Páskua ndaha’éi peteĩ aty marangatu.

Upéi, pe ára papaha po peteĩha jave, og̃uahẽ pe mbujape ndahembypýiva arete, ipukúva siete ára. Pe ára peteĩha ha pe ára paha ko arete siete araguápe niko aty marangatu hína.

Ára ambuépe, pe día dieciséispe, og̃uahẽ pe ára ypykue hi’añeteva rehegua. Upéi oñepyrũ umi siete semána ojehechaukáva pe arete Pentecostés rupive, ha Pentecostés ha’e peteĩva umi siete aty marangatu ojehechaukáva umi arete arapoty ha ararogue peguápe. Ypykue hi’añeteva rehegua ndaha’éi peteĩ aty marangatu.

Upéi, pe séptimo jasy peteĩha árape, mbopuha aty guasu niko peteĩ ñembyaty marangatu.

Pe mokõiha jasy poapyha ára pahápe, Ñeñohẽmbuepyrã Ára ha’e peteĩ aty marangatu, péro ndaha’éi peteĩ arete.

Pe Kára Mboyveha ára peteĩha ha’e peteĩ ñembyaty marangatu. Umi pokõi ára peve ojejapóva pe arete rire, oĩ pe ára poapyha Mboyveha rehegua, jepe pe ára poapyha ojehechakuaa aretekuéra ohechaukáva arapokõindy okápe. Upéva ára poapyha ha’e peteĩ ñembyaty marangatu.

Kóva ojehecha porãha oĩha siete aty marangatu oñembohérava, oñemoĩramo pe sábado ára pokõihápe oikéva aretekuéra ñepyrũrã. Siete aty marangatu ha siete arete, jepe ndojoajúi peteĩcha umi aty marangatu ndive. Umi techaukaha peteĩha ha pahagua ha’e sábado, peteĩha ára rehegua, upéi ary rehegua. Umi arete ojehechaukáva umi sábado alfa ha omega mbytépe oĩ siete arete ha cinco aty marangatu. Oñemoĩramo pe sábado alfa ára pokõihápe ha pe sábado omega ary pokõihápe, upéicharõ oĩ siete aty marangatu ha siete arete. Ojeikuaa porã pe ára poapyha Tabernáculos rehegua ndaha’éiha parte umi aretegui, ha omoheñói pe mba’e hag̃ua guaráicha pe poapyha ha’eha umi siete apytégui. Pe punto aikuaaukáva ko’ápe ha’e Jesús, Palmoni ramo, omohenda hague pe mba’e heta número rehegua capítulo “23” ryepýpe peteĩ hendáicha añetehápe omondýiva hag̃ua.

Araroa

Arete pyahurã gueroike peteĩ arapokõindy ára pegua mbujape he’ẽʼỹva arete, oguerekóva ipyrũme peteĩ alpha aty marangatu ha ipahápe peteĩ omega aty marangatu. Pentecostés ha’e pe mbohapyha aty marangatu arete pyahurãme. Pentecostés oguahẽ peteĩ pokõi arapokõindy arange rire, opa hag̃uáicha peteĩ aretépe ára 50-hápe. Arete pyahurã ojehechauka irundy arete ára ha mbohapy aravo’aty rupive. Páskua, mbujape he’ẽʼỹva, yva tenondegua ha Pentecostés ha’e umi irundy arete ára; ha umi mbohapy aravo’aty ha’e umi pokõi ára mbujape he’ẽʼỹva, umi 49 ára omotenondéva ha oikehápe pe ára 50-ha Pentecostés rehegua, ha umi mbohapy ára peteĩha, ha’éva peteĩ aravo’aty oguerekóva mbohapy hag̃ua.

Pe primícia ñekuave’ẽ Páskua ára pegua oñemohenda peteĩcha pe primícia ñekuave’ẽ rehe Pentecostés árape; umi cebada primícia ñekuave’ẽ Páskua mbohapy ára pukukue jave, ha pe trigo primícia ñekuave’ẽ Pentecostés-pe, oñemohu’ãvo pe áraity Pentecostal irundy pa porundy, térã— popa ára.

Yvytyho hag̃uino

Yvypórape aretekuéra oñepyrũ peteĩ arete específico reheve omoñepyrũva peteĩ pa’ũ ára diezva ogueraháva huísio peve. Po ára rire huísio rire oĩ peteĩ arete siete árape g̃uarã, upévapehína pe ára peteĩha ha pe ára paha umi siete ára apytépe oñemombe’úva aty marangatúramo. Pe ára quince guive pe ára veintidós peve oñembotuicha pe Tabernáculos arete, ha upéi pe ára veintitréspe oñemomandu’a yvy pytu’uha ára.

Jajapyhy araro’y rehegua ñamoĩvo ara pyahu rehegua arete ári, ñaguereko mokõi línea, mokõivéva ojehechauka mokõi pa mokõi versículo rupive; upévare ojehechauka hikuái hebreo alfabéto pegua mokõi pa mokõi letra rupive. Péicha jajapóramo, pe waymark peteĩha ha’e pe ñembyaty marangatu ára pokõiha sábado rehegua, ha pe waymark pahaite ha’e pe ñembyaty marangatu ary pokõiha sábado rehegua.

Ha avei, pe séptimo jasy pukukue, ára papaha quince-pe, peẽ pembyaty rire pe yvy remimoñare, pejapo vaerã peteĩ arete Ñandejárape siete ára pukukue: pe ára peteĩha ha’éta peteĩ sábado, ha pe ára ochoha ha’éta avei peteĩ sábado. Levítico 23:39.

Pentecostés haʼe vaʼekue ama ypykue, ha Tabernáculo-kuéra haʼe pe ama pahague. Ñehẽ Marangatu ñehẽnguavo Pentecostés-pe ojehechauka peteĩ ára rupive, ha pe ñehẽnguavo ojehechaukáva Tabernáculo-kuéra rupive haʼe peteĩ ára pehẽngue oñemohuʼãva, ha upéi oúvo hapykuéri peteĩ sábado, upéva hína pe ára poapy, umi siete ára rire. Pe sábado oúva pe Ñehẽ Marangatu ñehẽnguavo jehechauka paha rire orrepresenta pe yvy sábado, opytáva pytuʼúpe mil ary pukukue.

“Pe jehasa asy pukukue jave, maymáva ñañani tavaguasu ha táva’i kuéragui, ha umi iñañáva ore rapykue, oikevo umi santo rógape kyse reheve. Omopu’ã hikuái pe kyse ore jukávo g̃uarã, ha upéi opẽ ha hoʼa, kapi’i pehẽnguemiicha marãʼỹvaicha. Upémarõ maymáva hasẽ ára ha pyhare ñepysyrõ rehe, ha pe ñeʼẽsẽ ojupi Tupã renondépe. Kuarahy osẽ, ha jasy opyta hag̃uaicha. Ysyrykuéra opytuʼu osyry hag̃ua. Arai hũ, pohýi, ojupi ha oñorairõ ojuehe. Péro oĩ peteĩ hendápe tesakã porã, mimbipa opytáva, upégui osẽvo Tupã ñeʼẽ y hetaicha, omoingoveve vaʼekue yvága ha yvy. Yvága ojepeʼa ha oñemboty ha opyta jepyʼapy guasúpe. Yvytykuéra oryryi takuáraicha yvytu hag̃uápe, ha omosẽ ita soropa opa rupi. Para opupu japepoicha ha omombo ita yvýre. Ha Tupã oñeʼẽvo ára ha aravo Jesús ou haguã rehe, ha omeʼẽvo pe ñemoñeʼẽrã opaʼỹva Ipuévlope, heʼi peteĩ ñeʼẽjoapy, ha upéi okirirĩ sapyʼami, umi ñeʼẽ oñemyasãivo yvy tuichakue rupi aja. Tupã Israel oĩ umi hesa yvate gotyo ojokóva, ohendúvo umi ñeʼẽ osẽva Jehová jurúgui ha oñemyasãiva yvy rupi ára sununu hatãvéva ryapuicha. Tuichaite mbaʼe pyʼaroryrýiva upéva. Ha káda ñeʼẽjoapy pahápe umi santo osapukái: ‘¡Gloria! ¡Aleluya!’ Hova kuéra ohesape pe Tupã mimbipápe; ha omimbi pe mimbipápe, Moisés rova omimbiháicha oguejy ramo guare Sinaígui. Umi iñañáva ndaikatúi omaña hesekuéra pe mimbipa rehe. Ha oñemoĩvo pe jehovasa opaʼỹva umi omombaʼe vaʼekuépe Tupãpe, oñongatúvo Isábado marangatu hag̃uáicha, oĩ peteĩ sapukái tuichaitereíva puʼaka rehegua pe mymba ári ha taʼãnga ári.”

Upémarõ oñepyrũva’ekue pe jubileo, araka’eve pe yvy opytuʼuvaʼerã. Early Writings, 34.

Pe jubileo ha’e hína pe arýi cincuentaha, rire siete ciclo siete ary rehegua, upéva hína umi 49 ára ogueraháva pe ára cincuentahápe Pentecostés. Oñembojoajúramo pe línea umi arete ho’a rehegua umi arete primaverapegua ndive, oĩ 49 ára ogueraháva Pentecostés-pe, upéva omarkáva pe ñepyrũ pe período siete ára pegua Tabernáculos rehegua. Pentecostés ha Tabernáculos oñembojere peteĩcha, ha mokõivéva oñondive ohechauka pe período pe ama pahaguéva rehegua oñepyrũva pe ley dominical og̃uahẽmbotaitévape ha ocontinua pe tiempo de gracia oñemboty peve, Ñandejára ojevy peve ha upéi yvy opytu’u, ojehechaukaháicha pe sábado sieteha ary rehegua, upéva hína pe ochoha umi siete apytégui pe arete Tabernáculos-pe.

Jajueru mokõi línea mokõivéva veintidós versículogui oñondive, rojapo hag̃ua heta mbaʼére. Mokõivéva línea oguereko veintidós versículo, ha pe número veintidós haʼe peteĩ décima 220-gui; kóva niko peteĩ símbolo ombojoajúva Tupãrekotee ha yvypóra reko.

Mokõivéva orrepresenta pe aleto hebreo oguerekóva mokõipa mokõi taikuéra.

Mokõive línea ohechauka umi arete guasu rehe.

Mokõive rudi ohechauka mokõi ñemono'õ arýpe guaréva.

Mokõive línea ohechauka Cristo rembiapo pe óga guasu rokápe, pe tenda marangatúpe ha pe Tenda Santísimope. Levítico he’ise umi pa’i, ha Jesús niko pe Sumo Sacerdote Yvagapegua. Ko’ã mba’ére, ñande jahechakuaa porãha jeporu hag̃ua pe línea ári línea rapykuere umi irundy pa verse Levítico mokõipa mbohapy-pegua rehe.

Pentecostés haʼe vaʼekue oky ypyva cristianorã, ha Tabernáculos haʼe oky paháva cristianorã. Upévare, ñambojoja arapoty “ára Pentecostés” pe otoñope guare siete ára Tabernáculos reheve. Hermana White heʼírõ guare: “Pe jehasa asy árape maymáva roñani vaʼekue tavaguasu ha távaʼi kuéragui”, haʼe ohechauka pe ára Ñandejára tavaygua oikoha pe desiértope ñem persegisión rehe. Oiko hag̃ua ógaʼi ryepýpe Tabernáculos aravope ohechauka pe tembiasakue ogueraháva directamente pe sábadope guare jubileo pytuʼu yvýpe ĝuarã.

Pentecostés Ára omoñepyrũ pe mokõiha’ỹ arapokõi Tabernáculos pegua. Upéi, pe jubileu ojehechauka pe ára poapyha rupive, upéva hína umi pokõi ára Tabernáculos pegua. Po ára mboyve pe arete Tabernáculos-gui oĩkuri pe Ára de Expiación. Upéicha rupi, po ára mboyve Pentecostés-gui, omoñepyrũva Tabernáculos—pe huísio ojehechauka. Pa ára mboyve pe huísio Ára de Expiación pegua oĩ pe arete Trompetakuéra rehegua. Oñembojoajúramo umi línea, po ára mboyve pe léi dominical-gui, ojehechaukáva Pentecostés rupive, pe huísio ojehechauka. Pa ára mboyve upévagui, pe arete Trompetakuéra rehegua ojehechauka.

Cristo ñemongarai ohechauka vaʼekue Hembiʼasy, oñeñotyha ha oikove jeyha. Umi mbohapy tape ojehechauka Hembiʼasy rupive Páskua ára, oñeñoty ha opytuʼuha Arapokõindy ári, ha oikove jeyha Arateĩme. Umi mbohapy ára Hembiʼasy, oñeñotyha ha oikove jeyha haʼe peteĩ techaukaha oguerekóva mbohapy tape. Upévare ñañepyrũ mokõi línea ñembojoajúpe ara pyahu ha araroʼy aretekuéra rehegua oikove jeyhágui. Oikove jeyha mbohapyha árape omoñepyrũ peteĩ ára papapy irundy pa porundy poʼy (49) pukukue ogueraháva Pentecostés peve, ha upéva hína pe léi dominical. Upe ára papapy irundy pa porundy poʼy pukukue mboyve oĩ mbujaʼỹva arete, oñepyrũva peteĩ ára peteĩha yva ñekuaveʼẽ ára mboyve, ha oñembotuicháva po ára pe ára peteĩha yva ñekuaveʼẽ rire.

Ypykuéra ñemopu'ãgui pe arapokõindy léi peve oĩ irundy pa porundy ára, ha pe arapokõindy léi hína pe ára po. Po ára pe arapokõindy léi mboyve ojehechauka pe huísio, ha pa ára upe huísio mboyve ojehechauka pe ñehendu mbopuha kuéra rehegua. Ñemopu'ã hína pe peteĩha techaukaha tape rehegua, ha upéi po ára rire oñemohu'ã pe mbujape ndaipóriha pype levadúra ára kuéra. Mbohapypa ára rire opa haguére pe mbujape ndaipóriha pype levadúra, oiko pe ñehendu mbopuha kuéra rehegua. Pa ára rire upéva ojehechauka pe huísio Ñemopotĩ Ára rehegua, ha po ára rire oguahẽ pe arapokõindy léi Pentecostés rehegua.

Kóva ohechauka siete hína ta’ãnga rape rehegua pe aplicación “línea sobre línea” ryepýpe umi arete arapoty ha araroguepegua rehe: mbujape imu’ẽ’ỹva ñepyrũ, jeikove jevy, mbujape imu’ẽ’ỹva paha, turu pu’ẽ ñemomarandu, huísio, Pentecostés ha ama pahague. Umi siete ta’ãnga rape rehegua oñemohenda peteĩ sábado séptimo ára alpha ryepýpe ha peteĩ sábado séptimo ary omega ryepýpe. Umi siete ta’ãnga rape rehegua, oñemoinge hag̃uáicha mokõi sábado apytépe, ombojehecha ha ohechakuaa peteĩ pa’ũ po ára rehegua, upéi peteĩ pa’ũ mbohapypa ára rehegua, peteĩ pa’ũ pa ára rehegua, peteĩ pa’ũ po ára rehegua ha peteĩ pa’ũ siete ára rehegua.

Upéi, ñambojoajúvo Cristo jeikovejey, jajuhu peteĩ araka’eve irundy-popa ára pukukue, upépe Ha’e ombo’eva’ekue umi temimbo’épe “tova tova” ha upéi ojupi yvágape. Upéi, pa ára pukukue umi temimbo’e oĩ va’ekue pe koty yvatepe. Umi pa ára opa va’ekue Pentecostés Árape, ha upéva hína pe arapokõindy léi. Kóva omoĩ peteĩ irundy-popa ára pukukue ha peteĩ pa ára pukukue pa’i kuéra rape rehe, oñemombe’úva Levítico “23”-pe.

Pe ñemopu’ãgui oĩ po ára mbujape ndorekóiva levadúra paha peve, upéi mbohapypa ára mbopuha ñe’ẽmondo peve, upéi po ára Cristo jehupi yvágape peve, upéi po ára jehusga peve, upéi po ára Pentecostés poapy ára ama pyharevegua paha peve.

Pe siete ára mbuja mbovujape’ỹ rehegua ñepyrũrã rire, ambue árape oiko ypy’a yva tenondegua ñemoingove jevy. Pe ñemoingove jevy oiko umi siete ára mbuja mbovujape’ỹ rehegua ryepýpe, ha po ára rire pe ñemoingove jevygui opa pe mbuja mbovujape’ỹ rehegua ára.

Mbohapy ára ohasa rire mbuja hu'ỹ opaha guive, trompéta kuéra omarkáva peteĩ ñe’ẽmondýi.

Po árape rire, umi trompéta ñehenduha ñemomarandu rire, Cristo ojupi yvágape ohekombo’e rire cuarenta ára pukukue. Ijupijey yvágape ohechauka vaʼekue ñepyrũrã diez ára ojepytaso hag̃ua pe koty yvatepe.

Upéi, cinco ára rire Ijejupi haguére yvágape, pe juicio oñemohenda hag̃ua ojehechauka.

Poapy ára rire, pe léi dominical Pentecostés rehegua oipe’a pe periodo siete ára pukukue pe ama pyhareve paha rehegua.

Umi cien cuarenta y cuatro mil ha’e umi oseguíva pe Cordero-pe oho hag̃uáme ha’e ohohápe. Elías ha Moisés ojejuka kuri 18 jasypokõi 2020-pe. Ojejuka kuri upépe avei ñande Ruvicha ojejuka hague kurusúre. Cristo jeikove jey ohechauka hag̃ua pe jeikove jey 31 jasypakõi 2023-pegua. Upe ára mboyve, julio 2023-pe, peteĩ ñe’ẽ osapukái hag̃ua ñu ruguápe oñepyrũ omyasãi peteĩ marandu ojehechaukáva mbujape mba’yrupy’ỹramo. Pe mba’yrupy omoheñói jejavy, tekopy hypocrisy ha angaipa, ha pe marandu ouva’ekue ñu ruguágui ndaipóri mba’yrupy hese. 31 jasypakõi 2023 guive pe léi domingo peve, Levítico “23” omohenda peteĩ marco pe peteĩchaguápe jejopyrã jeheja rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasápe. Upe marco oñembojoaju Miller kerayvotýndi, Malaquías mbohapy ha Apocalipsis diecinueve yvága rovái rovetãnguéra reheve. Oñembojoaju avei pe aravo mbohapyha ha porundyha ári pe arapokõindy marangatupe 27 guive 34 d.C. peve.

Ñambohasáta koʼã mbaʼe pe artíkulo oúvape.

“‘Arandu reheve rupi umi kotykuéra oñemyenyhẽta opa mba’e hepyetereíva ha porã asýva reheve.’”

“Akã ha árape, péicha avei tete rehehápe, Tupã léi he’i mbarete ojehupytyha ñeha’ã rupive. Ñembokatupyry rupive oñemoakãrapu’ã. Ko léi ndive ojoajúvo, Tupã ome’ẽ Iñe’ẽme umi mba’e oikotevẽva akã ha ánga ñemoakãrapu’ãrã.”

“La Biblia oguereko opaite umi principio tekotevẽva yvypórape oikuaa hag̃ua ikatu hag̃uáicha oñembosako’i ko tekovépe térã pe tekove oútavape g̃uarã. Ha ko’ã principio ikatu ojeikuaa opavavépe. Avave, oguerekóva peteĩ espíritu omomba’e hag̃ua iñe’ẽporã, ndaikatúi omoñe’ẽ peteĩ pasajénte jepe pe Bibliágui ogueraha’ỹre chugui peteĩ pensamiento pytyvõrã. Péro pe ñembo’e porãitevéva oguerekóva pe Biblia ndohupytýi estudio sapy’aguápe térã ojoavy hag̃uáicha oñembyatývape rupive. Iñemohenda guasu añetegua rehegua ndojehechaukaporãi upéicha ikatu hag̃uáicha ojehechakuaa pe omoñe’ẽ pya’e térã oñangareko’ỹva. Heta ijyvyku’i iporãva oĩ mombyry pe ape ári guive, ha ikatu ojehupyty mante investigación kyre’ỹ ha ñeha’ã tapia rupive. Umi añetegua omopu’ãva pe tuichakue guasu tekotevẽ oñeheka ha oñembyaty, ‘ko’ápe michĩmi, ha amo michĩmi.’ Isaías 28:10.”

“Ojejeporeka ha oñembyatývo péicha, ojehecháta oñemoĩ porãha peteĩteĩ ojuehe. Káda Evahélio omoĩmba hag̃ua ambuépe, káda profesía omyesakã ambuehápe, káda añetegua katu ohechauka peteĩ ambue añetegua ñemongakuaapy. Umi tipo kuéra economía judía rehegua ojehesape’a hag̃ua evangelio rupive. Káda principio Ñandejára Ñe’ẽme oguereko hendaguã, káda hecho katu oguereko he’iséva. Ha pe estructura completa, diseño ha ejecución-pe, ome’ẽ testimonio Ijapohárape. Peichagua estructura ndaipóri avave apytu’ũ, pe Infinito mba’éva añoite ikatu hag̃uáicha oikuaa térã ojapo.”

“Ojehechávo opaichagua pehẽngue kuéra ha oñehesa’ỹijóvo mba’éichapa ojoaju hikuái, pe akã arandu yvypóra mba’éva iporãvéva oñehenói omba’apo mbarete hag̃ua. Avave ndaikatúi oike koichagua ñemoarandúpe, ndokakuaáiramo akãme mbarete.”

“Ha ndaha’éi añónte añetegua jeheka ha imbyatyhápe oĩva la Biblia ñemoarandu valor mental. Oĩ avei pe ñeha’ã tekotevẽva ikatu hag̃uáicha oñentende umi tema oñepresentáva. Pe apytu’ũ oñembohapéva umi mba’e jepiveguáre añoite, oñemomichĩ ha ikangy. Araka’eve ndojejeruréiramo chupe ontende hag̃ua añetegua tuicha ha mombyry oguahẽva, sapy’aitépe operde okakuaa hag̃uáicha ipokatu. Ko ñembyai rovake ñangarekóramo ha ñemoakãrapu’ã mombytýramo, mba’eve ndaikatúi oñembojoja Tupã Ñe’ẽ ñemoarandúndi. Arandu ñembokatupyryrã ramo, la Biblia iporãve opaite ambue arandukágui, térã opa ambue aranduka oñondivepa jepe. Itéma kuéra tuichakue, he’íva kuéra isencillez jeroviaha ha ijysajepy porãite, omyenyhẽ tekove ha omopu’ã ñane remiandu ambue mba’eve ndaikatúiháicha. Ambue ñemoarandu ndaikatúi ome’ẽ péicha tuicha apytu’ũ mbarete pe ñeha’ãicha oñeikũmby hag̃ua umi tuichaite añetegua revelación rehegua. Pe apytu’ũ péicha oñembojoajúva pe Infiníto remiandukuéra ndive, ndaikatúi ndotuichavei ha ndombaretevei.”

“Ha tuichavéva ipoder tuichaitereiha Ñandejára Ñe’ẽ oguerekóva pe teko espiritual ñemoakãrapu’ãme. Yvypóra, ojejapóva oñemoirũ hag̃ua Tupã ndive, upe ñemoirũme añoite ikatu ojuhu hekove añetegua ha iñemoakãrapu’ã. Ojejapógui ojuhu hag̃ua Tupãme ivy’a yvatevéva, mba’eve ambuépe ndaikatúi ojuhu upe omokirirĩva corazón rembipota, omyatyrõva ánga ñembyahýi ha ijuhei. Pe oikéva Ñandejára Ñe’ẽ estudio-pe py’aite guive ha oñembo’esarekóvo, ohekávo oikũmby hag̃ua iñe’ẽrã añeteguápe, oñemoguahẽta hendive Ijára ndive; ha ndaha’éiramo ijeheguiete poravógui, ndaipóri límite umi ikatúva oiko iñemoakãrapu’ãme.”

“Hi’ári peteĩ iñambuéva estilo ha tema rehegua, la Biblia oguereko mba’e ointeresáva opaite apytu’ũme ha oguahẽva opaite korasõpe. Ikuatiakuéra ryepýpe ojejuhu tembiasakue ymaite guive; tekove rembiasakue añetetéva hekópe; tekorãkuéra mburuvicharã rehegua tetã ñesãmbyhyrã, ha ógape oñemohendávo hag̃ua—tekorãkuéra arandu yvypóra araka’eve ndaikatúiva ombojoja. Oguereko filosofia ipypukuvéva, ñe’ẽpoty he’ẽvéva ha ijyvatevéva, hakuvéva ha ñembyasykue porãvéva. Tupã Ñe’ẽ jehaipykuéra, jepe péicha añónte ojehecháramo, iporãiterei ha tuichaiterei imba’eguasu hag̃ua oimeraẽ autor yvypóra rembiapokuegui; hákatu tuichaiteve alcance reheve, ha ñembojegua’ẽme iporãve hag̃ua opa mba’égui, ojehechávo iñemoirũme pe temiandu guasu mbytépegua rehe. Ojehechávo ko temiandu resape rupive, opaite tema oguereko peteĩ he’ise pyahu. Umi añetegua oñembohysýiva hesakã hag̃uáicha jepe, oguereko ipype tekorãkuéra yvate hag̃ua yvágicha ha ojere hag̃ua opa ára.”

Pe Biblia rembiasakue mbytepegua, pe tema opa ambuéva ko kuatiañe’ẽ tuichakuépe oñemboja hag̃ua hese, ha’e pe ñesalvasión rape, pe Tupã ra’anga ñemyatyrõ yvypóra ánga ryepýpe. Umi tenonderã jeikuaauka peteĩ esperanza rehegua pe ñe’ẽme oñemoĩva Édenpe guive pe promésa paha ha mimbipáva Apocalípsispe peve, “Ha’ekuéra ohecháta hova; ha héra oĩta ijyva renondépe” (Apocalípsis 22:4), opaite kuatia ha opaite jehasa Biblia rehegua ogueraha ko tema hechapyrãva ñemyasãi,—yvypóra ñemopu’ã,—pe Tupã pokatu, “ome’ẽva ñandéve pe jejopy hag̃ua ñande Ruvicha Jesucristo rupive.” 1 Corintios 15:57.

“Pe oikũmbýva ko pensamiento oguereko henondépe peteĩ ñehesa’ỹijo renda opa’ỹva. Ha’e oguereko pe llave oipe’átava chupe Ñandejára Ñe’ẽ ryru guasu pukukue.”

“Pe redénsio rehegua arandu ha’e opaite arandukuérape arandu; pe arandu ha’éva umi ánhel kuéra ha opaite arandu porã yvykuéra ndojejavýivape oĩva rembiapokue; pe arandu ombohapéva ñande Ruvicha ha ñande Salvador atención; pe arandu oikeva’ekue pe propósito Opa mba’e’ỹva apytépe oñeñangarekóvape—‘oñemokirirĩ va’ekue ára opa’ỹre pukukue javeve’ (Romanos 16:25, R.V.); pe arandu Túva Ñandejára ojerredimíva kuéra omba’apóta hese ára opa’ỹva pukukue javeve. Kóva hína pe kuaapy ijyvatevéva ikatúva yvypóra oike hese. Ambue kuaapy ndaikatúiháicha, kóva ombopy’aroryta apytu’ũ ha omopu’ãta ánga.”

“‘Arandukuaa porãme oĩ ko mba’e porãite: arandu ome’ẽ tekove umi oguerekóvape.’ ‘Umi ñe’ẽ che ha’éva peẽme’, he’i Jesús, ‘ha’e hína espíritu ha ha’e tekove.’ ‘Kóva hína pe tekove hag̃ua opa árape g̃uarã: toikuaa hikuái nde, pe añetéva Tupã peteĩnte, ha upe rembou vaʼekuépe.’ Eclesiastés 7:12; Juan 6:63; 17:3, R.V.”

Pe energia apohare omoheñóiva’ekue yvykuéra oiko hag̃ua, oĩ Ñandejára ñe’ẽme. Ko ñe’ẽ ome’ẽ pokatu; omoheñói tekove. Mayma tembiapoukapy ha’e peteĩ ñe’ẽme’ẽ; pe voluntad omoneĩ ramo, ha oñemoguahẽ ramo ángape, ogueru hendive pe Tekove pe Imbopaha’ỹvagui. Omoambue tekoha, ha ombojevy omoheñói ánga Ñandejára ra’ãnga hag̃uáicha.

Pe tekove oñeme'ẽva péicha avei oñeñangareko. “Opa ñe'ẽ osẽva Tupã jurúgui” (Mateo 4:4) rupive tekove oikóta.

“Pe apytuʼu, pe ánga, oñemopuʼã upe mbaʼe oguerokarúva rehe; ha ñande pópe oĩ jahechakuaa hag̃ua mbaʼe rehepa oñemongaruvaʼerã. Maymávape oĩ puʼaka ojeporavo hag̃uáicha umi mbaʼe oikétava iñapytũmíme ha ombohekojoja hag̃ua heko. Opa yvypórape, oguerekóvape pe jeike hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽme, Tupã heʼi: ‘Ahai chupe che léigui umi mbaʼe tuicháva.’ ‘Pehenói Chéve, ha che ambohováita peẽme, ha ahechaukáta peẽme mbaʼe tuicha ha mbarete, peikuaaʼỹva.’ Oseas 8:12; Jeremías 33:3.”

“Ñandejára ñe'ẽ ipópe, opaite yvypóra, taha'e ha'e oimehápe hekovekuére, ikatu oreko peichagua ñe'irũngatu ha'e oiporavótava. Umi kuatiaroguepe ikatu oñomongeta yvypóra ñemoñare apytépe umi imarangatuvéva ha iporãvévandi, ha ikatu ohendu Pe Opa Ára Oikovéva ñe'ẽ, ha'e oñe'ẽvo kuimba'e ha kuñándi. Ohesa'ỹijóvo ha ojepy'amongetávo umi mba'e rehe umi “ángel-kuéra ohechase hag̃uáicha” (1 Pedro 1:12), ikatu oreko hendivekuéra ñe'irũ. Ikatu osegi pe Mbo'ehára yvagaguápe pypore, ha ohendu Iñe'ẽnguéra, ku oñembo'ékuri guive yvyty ári, ñu rupi ha para rembe'ýre. Ikatu oiko ko yvy ape ári yvágapegua pytu reheve, ome'ẽvo yvy arigua oñembyasy ha oñeha'ãvape apytu'ũme tesa'arõ ha marangatúre hi'ãva; ha'e voi oñemboja hag̃ua hi'aguĩvévo, ha hi'aguĩve gueteri, pe Ndojehecháivandi joajupe; yma guaréicha pe oguatava'ekue Ñandejárandi, oñembojávo ohóvo, ohóvo pe mundo opa'ỹva rokẽ ykére, peve umi okẽnguéra ojepe'áta, ha ha'e oike upépe. Ndojejuhumo'ãi peteĩ pytaguáicha. Umi ñe'ẽnguéra omomaiteítava chupe hína umi marangatu ñe'ẽnguéra, umi ndojehecháiramo jepe ko yvy ape ári ha'e ndive oiko va'ekue ñe'irũramo—ñe'ẽnguéra ko'ápe ha'e oikuaa hag̃ua ha ohayhu hag̃uáicha. Pe oikovéva Ñandejára ñe'ẽ rupive joajúpe yvágandi, ojuhúta ijupe oĩha hógape yvága ñe'irũngatúpe.” Education, 123–127.