Leviticus mokõi paapy mbohapýpe oñembojaʼóramo mokõi línea joja-pe, peteĩteĩva oguerekóva mokõipa mokõi versíkulo, ojoajúvo Cristo línea ndive, upepe aretekuéra arapotyguáva ojuhu hag̃ua iantítipo, ikatu jahechauka peteĩ línea oñepyrũva umi mbohapy paso Pascua arapytũ viernespegua reheve, mbujape hiʼajuʼỹva sábadopegua ha yva tenondegua arapokõiha ára rehe. Kóva haʼe peteĩ waymark, ojehechaukaháicha Cristo ñemongarai rupive, péro upe peteĩ waymark oguereko mbohapy paso.

Ñañepyrũvo jeikove jey guive ha ñamyasãivo tenonderã mokõi pa aryha ára, jahupyty peteĩ punto iñambuévape, upérõ niko Cristo oheja oporombo’e hag̃ua ovetã rovái guive ha ojupi arai apytépe. Umi cien cuarenta y cuatro mil avei ojupi arai apytépe.

Ha haʼekuéra ohendu peteĩ ñeʼẽ tuicha yvágagui heʼíva chupekuéra: Pejupi koʼápe. Ha ojupi hikuái yvágape peteĩ arai rupi; ha iñenemigokuéra ohecha chupekuéra. Ha upe aravópe oiko peteĩ yvyryrýi tuicha, ha pe táva paʼũngue peteĩha hoʼa, ha pe yvyryrýipe omanókuri kuimbaʼe kuéra siete mil; ha umi hembýva okyhyje eterei, ha omeʼẽ mborayhu Tupã yvagapeguápe. Pe ñembyasy mokõiha ohasáma; ha, péina ápe, pe ñembyasy mbohapyha ou pyaʼe. Ha pe ánhel sieteha ombopu; ha oĩ ñeʼẽnguéra tuicha yvágape, heʼíva: Ko yvy arigua rréino kuéra oiko ñande Ruvicha ha icristo rréino ramo; ha haʼe oguapýta mburuvicha guasu opa ára g̃uarã. Apocalipsis 11:12–15.

Mokõiha ha mbohapyha ñembyasy ha’e Islam, ha pe ánhel sieteháva ha’e pe mbohapyha ñembyasy, ha’éva jey, Islam. Pe mbohapyha ñembyasy og̃uahẽ pya’e pe yvyryrýpe. Pe yvyryry ha’e pe léi domingo Estados Unidos-pe; Estados Unidos ha’e pe mymba yvyguigua Apocalipsis capítulo trece-pe, ha pe léi domingo ha’e pe mbokachaka, ha’éva peteĩ ryrýi. Pe mymba yvyguigua ha’e pe mburuvicha guasu tenondegua umi diez ruvichakuéragui, ha ára Estados Unidos oñembyai pe léi domingo-pe, peteĩ pa’ũ távagui ho’áta. Upe javevoi pe léi domingo aja, umi mokõi testígo ojehechaukáva Elías ha Moisés rupive, umi mismo mokõi testígo ojehechaukava’ekue Cristo ndive mimbipa ramo Pedro, Santiago ha Juan-pe, oñembohupi yvágape peteĩ arai rupi, ha opavave ohecha, pórke iñenemigokuéra ohecha chupekuéra.

Irundy ára rire jeikove jey rire, Jesús “ojupi” arai kuérape, ha oñepyrũ umi pa ára pe koty yvatepeguape. Pe jehupi yvate gotyo ha’e peteĩ jehechapyrã ojehechaukáva, péicha avei pe mokõiha umi mbohapy ánhelgui. Ijehupi yvate gotyo jave, umi ánhel he’i va’ekue ha’e ou jeýta arai ndive, oĩháicha ramoite ojupi va’ekue arai ndive.

Ha he’i rire ko’ã mba’e, ha’ekuéra oma’ẽ aja hese, ojegueraha yvate; ha peteĩ arai oguereko chupe ijypýpe, ha ndohechavéi hikuái chupe. Ha ojesarekóvo hikuái mbarete hag̃uáicha yvágare, ha’e ojupi aja, péina, mokõi kuimba’e oñembo’y ijykérekuéra ao morotĩme; ha’ekuéra avei he’i: Kuimba’e Galileagua, mba’ére piko peĩ peñembo’y pejesareko yvágare? Ko Jesús voi, peẽgui ojegueraha va’ekue yvágape, péichaite ou jeýta, pehecha haguéicha ohoha yvágape. Hechos 1:9–11.

Ijevy jeyúvo mokõiha jeju jeypykuepe oĩ “mimbipápe” Hembiguái guasupegua.

Upévare, oimeraẽva otĩva chehegui ha che ñe'ẽgui ko ñemoakãratĩ'ỹ ha angaipa rembiapo hetáva generación-pe; hese avei Yvypóra Ra'y otĩta, ou vove Itúa mimbipápe umi ángel marangatu ndive. Marcos 8:38.

Ko “gloria” peteĩchaiteha upe Pedro, Santiago ha Juan ohechavaʼekue Yvyty Transfiguración-pe. Yvyty Transfiguración avei vaʼekue peteĩ mokõiha paso, oĩva mboyve ha upe rire Cesarea de Filipo ha Cesarea Marítima, peteĩteĩ. Pe mokõiha prueba avei haʼe pe taʼãnga mymbaguasu rehegua prueba, peteĩ prueba oikotevẽva pe reconocimiento profético rehe ikatu hag̃uáicha ojehechakuaa pe taʼãnga mymbaguasu rehegua oñemoheñóihaína. Pe mokõiha prueba avei haʼe Melzar ohechajey Daniel ha iñirũnguérape ombojoja hag̃ua hova kuéra umi ndokarúivaʼekue legumbre rehe. Haʼe peteĩ prueba jecháva. Pe mokõiha paso umi mbohapy paso pacto rehegua Abram rembiasakue pactogua-pe haʼe vaʼekue pe “señal” circuncisión rehegua. Pe mokõiha paso orrepresenta Tupã tavayguakuéra oñesellaha oñemopuʼã jave hikuái peteĩ poyvi ramo. Pe mokõiha paso-pe “gloria” ojehechauka, pórke pe ángel peteĩha mbohapy paso haʼe kyhyje, “gloria” ha juicio. Pe arakõiha ára pe Pentecostés ára-kuéra rehegua ojoajúma Yvyty Transfiguración rehe. Eipeʼa nde sapatu, reĩgui yvy marangatu ári.

Yvateha niko peteĩ prueba jehecháva, ha aretekuéra línia-pe, yvateha, irundy-pa ára rire, oñemotenonde po ára reheve Trompeta Arete ndive. Trompeta Arete ombojekuaa pe ñe’ẽñemiha séptimo trompeta rehegua, upéva hína Islam ñe’ẽñemiha.

Jejupi ou ikatúva umi trompéta rire po ára, ha upéi jejupi rire po ára, Ñemoĩporã Ára ohechauka pe huísio. Pe trompéta ha’e umi tape yma guaréva, ha’e pe marandu Laodicéape guáva, ha’e Islam ha ha’e pe marandu pyenda yvategua ánhel peteĩhára rehegua. Po ára rire, araka’e pe ñembo’e “ova hag̃ua ojojuhu” opa, pe mokõiha prueba jehecháva, pe mokõiha ánhel rehegua, ojekuaa pe jejupi rupive. Upe rire po ára, pe huísio ohechauka pe mbohapyha ánhel.

Po ára rire ojehu rire huísio Ñandejára róga ári, huísio oguahẽ Estados Unidos ári, ojehechauka hag̃ua Pentecostés Ára rehe.

Ha he’i Abrámpe: Eikuaa hag̃ua añetehápe ne ñemoñare oikóta pytaguaicha peteĩ tetã ndaha’éivape imba’e; ha oservíta chupekuéra; ha ha’ekuéra omoñepyrũta chupekuéra irundy sute ary pukukue; ha avei upe tetã, ha’ekuéra oservitahápe, che ahusgáta; ha upéi osẽta hikuái heta mba’e reheve. Génesis 15:13, 14.

Pe “mba’e guasu” oguerekóva umi cien cuarenta y cuatro mil pe léi domingope, upépe pe “tetã” Estados Unidos ojehusga, ha’e Isaías capítulo seis pegua mba’e, ohechaukáva Tupã reko. Abraham ñemoñe’ẽ profético he’i: “ha avei upe tetã”, upéicha ojekuaauka hag̃ua Tupã tavayguakuéra oñeseñalamaha pe léi domingo mboyve. Upéi pe léi domingope, peteĩ ára pukukue ojehechaukáva umi siete ára pe karu guasu Tabernáculos pegua rupi, pe ama pahápe oñehẽ hag̃ua jevy’ỹre, ojejapoháicha juicio pe aty guasu ári oĩva Tupã róga okápe.

Ára 18 jasypoapy 2020-pe mokõi testígo ojejuka va’ekue Sodoma ha Egipto kállekuérape. Umi mokõi testígo ha’e va’ekue Moisés ha Elías, ha William Miller ha’e va’ekue pe Elías iñaranduhárape g̃uarã. Ikerayvotýpe omboty imiha peteĩ sapy’ami, ha árape 18 jasypoapy 2020-pe, maranduháraicha omboty imiha omanóvo. Oipe’ávo jey hesa, pe koty nandi, peteĩ okẽ ha umi ovetã ojepe’a. Upéi, Miller ohechávo pe tembiapo pe kuimba’e yvykytĩhára ojapóva, ojerure asy chupe toñangareko porã hag̃ua, ha pe kuimba’e yvykytĩhára omoañete chupe opa mba’e oĩ porãtaha.

Miller opávo hag̃ua pe desiértope, julio ary 2023-pe, og̃uahẽ pe mbujape iñakỹʼỹva arete guasu, pe jeikove jey mboyve, diciembre 31 ary 2023-pe. Upe jave—pe marandu profesíako pe Pyharepytépe Sapukái añeteguáva rehegua, pe “sapukái” opaite ambue marandu profesíako oñemombeʼu hag̃uáicha yma ojepeʼa hag̃ua vaʼekue ombohechauka vaʼekue, oñepyrũ ojepeʼa hag̃ua, pórke umi mbohapy ára ha mbyte paha ohechauka peteĩ “ára paha”, ha pe “ára pahápe” akóinte oĩ peteĩ jepeʼa profesíako. Péicha akóinte oiko, pórke Cristo haʼe peteĩchante kuehe, ko árape ha opa ára g̃uarã. Ijapokue kuérape ndive akóinte peteĩcha, pórke Haʼe ombaʼapo koʼág̃a umi peteĩchagua “línea” rupive, yma guive ombaʼapo haguéicha. Umi mbohapy ára ha mbyte paha hag̃ua, pe Revelación Jesucristo rehegua ojepeʼa.

Pe rete oikovéva’ekue ojehechauka va’ekue Adánpe, ha’e va’ekue peteĩha ojejapóva, ha upéi oipejuhague ári pe tekove pytu. Ezequiel 37-pe umi kangue piru omanóva avei peteĩha oñemboheko peteĩ profesía rupive, ha upéi oñemoingove jey peteĩ profesía mokõihápe, oguerúva pe tekove pytu pe rete ndorekóivape tekove peteĩ marandu umi irundy yvytu rehegua rupive, ha’éva pe marandu sellado rehegua. Mokõivéva ta’anga jehechaukapype, pe profesía oñembohesakãva ha’e mokõi hendáicha, ha ojehechauka heta hendáicha. Ha’ekuéra hína pe hyepypegua ha pe okápegua; ha’ekuéra hína pe visión umi ysyrýi Ulai ha Hiddekel rehegua; ha’ekuéra hína pe visión chazon ha mareh; ha’ekuéra hína umi mokõi testígo, umi mokõi tubo óro rehegua, ha upéicha meme.

Millerita rembiasakuepe, Pyhare Mbytegua Sapukái ha’e va’ekue pe profesía ojoajúva mokõiha ángel profesía ndive. Peteĩ profesía mokõi tape rupi oikóva. Umi kangue piru omanóva oikove jey rire ary 2023-pe, tekotevẽ va’erãkuri oñeha’ãnga profesiágui oúva peteĩ tembiapo rupi; pórke peteĩ profesía ñemboty ojeipe’a jave, upéva akóinte omoñepyrũ peteĩ proceso ñeha’ãnga mbohapýva. Umi mokõi ñeha’ãnga tenondegua ha’éta va’erã pe ñeha’ãnga pyenda rehegua ha upéi pe tupão rehegua ñeha’ãnga.

Po ára rire pe jejovekue rire—pe ñe'ẽ desiértope, ojehechaukáva pe mbujao'ỹva ára pukukue rupive, opa; Elías, ojehechaukáva Miller ha Juan Bautista rupive, mokõivéva ombosako'i raperã pe Imba'épe ha'ekuéra ndikatúiva voi ogueraha iñandúpe. Pe jejovekuépe, Jesús oñepyrũ Iñembo'e porã “ova rova” cuarenta ára pukukue. Upe ñembo'e porã “ova rova” oñepyrũ kuri ára mokõipa mokõiha Daniel-pe, capítulo diez-pe. Upépe ojehechauka mbohapy pyenda ha mbohapy poko rupive, oñondivekuéra pe mbarete jevy mokõi jey reheve.

Po ára mboyve oñemohu’ã hag̃ua umi cuarenta ára, oñehendu pe ñeñangarekorã islam trompeta rehegua. Pe ñeñangarekorã Islam rehegua ojehechauka va’ekue pe mburika rehe, Cristo ojupi hague ipype Ijeike Triunfal-pe Jerusalénpe. Oguejy mboyve Olivos yvyty ñesẽnguekuéragui oike hag̃ua Jerusalénpe, tenonderãite omanda va’ekue hemimbo’épe toho ha oipyso pe mburika.

“Ko visión oñeme’ẽ kuri ary 1847-pe, umi ermáno adventista apytépe saʼi-eterei gueteri oñangarekóva sábado rehe, ha umíva apytépe avei saʼieterei oimoʼãva iñongatupyryha orekoha tuichaiterei mbaʼeichaitépa ombojaʼóta peteĩ línea Tupã retãygua ha umi ndogueroviáiva apytépe. Koʼág̃a oñepyrũma ojehecha upe visión ñekumplimiénto. ‘Upe ára ñembyasýva ñepyrũ,’ koʼápe oñeʼẽva, ndojepytaséi pe ára umi plága oñepyrũtahápe oñehẽ hag̃ua, síno peteĩ periodo mbykymi umi plága oñehẽ mboyve, Cristo oĩ aja pe santuario-pe. Upe jave, pe tembiapo ñepysyrõ rehegua oñembotývo, ñembyasy oumbaitéta yvy ári, ha umi tetãnguéra ipochýta, upéicharõ jepe ojejokóta ani hag̃ua ojoko pe tercer ánhel rembiapo. Upe jave ou vaʼerãta pe ‘ama pahague,’ térã pe pytuʼu porã Ñandejára renondégui ouva, omeʼẽ hag̃ua pokatu pe tercer ánhel ñeʼẽ hatãme, ha ombosakoʼi hag̃ua umi marangatu ikatu hag̃uáicha oñemboʼy pe tiempo umi siete plága paha oñehẽta jave.” Early Writings, 85.

9/11-pe Haʼe omanda vaʼekue iñanhelkuérape ojeheja hag̃ua pe vúrro, ha upéi George Bush michĩvéva ojoko pe vúrro. Ciro ohechauka pe ánhel peteĩha, pórke haʼe omoherakuã vaʼekue pe peteĩha decreto. Upévare haʼe orrepresenta mokõive ára, 11 de agosto de 1840 ha 9/11, ha 9/11-pe Islam, ojehechaukaháicha “tetãnguéra pochy” rupive, ojeheja ha upéi oñeñangareko hag̃ua ani hag̃ua ohasa itúva. Upe jave pe ama paha oñepyrũ hoʼa. Ciro orrepresenta mokõive señal Islam rehegua 11 de agosto de 1840 ha 9/11-pe.

“Tres semána pukukue jave Gabriel oñorãirõ pytũmbýpe oĩva ndive, oheka hag̃uáicha ojoko hag̃ua umi mba’e ojejapóva Ciro akãme; ha pe ñorairõ opa mboyve, Cristo voi ou oipytyvõ Gabriel-pe. ‘Persia rréino ruvicha chejoko mokõi pa ary peteĩ ára pukukue’, he’i Gabriel; ‘háke, Miguel, peteĩ umi mburuvicha guasu apytégui, ou chepytyvõ; ha che apyta upépe Persia ruvichakuéra ndive.’ Daniel 10:13. Opa mba’e yvága ikatúva ojapo Ñandejára tavayguakuéra rehehápe ojejapo. Ipahápe jehupyty pe jejopyrã; umi enemígo mbarete ojejoko Ciro ára pukukue javeve, ha avei ita’ýra Cambises ára pukukue, omburuvicha guasu haguéicha siete ary ha mbyte rupi.” Profetas y Reyes, 571.

Ciro, 11 de agosto de 1840-pe, araka’e pe supremasía otomana opa, he’iháicha umi pionéro, islam, mokõihápegua ñembyasýgui, oñeñangareko hag̃ua ojoko hag̃ua. Upe jejoko ohechauka pe profecía aravo rehegua, mbohapy ciento noventa y peteĩ ary ha paapyha ára, opa hague, oñepyrũva’ekue umi irundy ánhel, orepresentáva irundy sultán islámico, ojeheja jave isãsópe pe sexto ánhel rupive, upéva orepresentáva pe mokõiha ñembyasy umi mbohapy ñembyasýgui Islam rehegua. 9/11-pe Islam oinupã ha upéi ojejoko, ojehechaukaháicha pe jejoko Ciro rembiasakue ha pe 1840-peguápe. Umi mbohapy testígo opavave ohechauka pe jejoko térã pe jejora Islam rehegua, ha Cristo jeike triunfál oñepyrũvo, pe mburika ra’y ojei.

Pe búrro oñemosãsoha upe Ijeike Triunfál mboyve ohechauka pe marandu trompéta rehegua oguahẽva cinco ára mboyve pe ojupiha yvágape. Pe marandu Islam oñemosãso jeyha, oiko haguéicha 9/11-pe, ha oñemosãsotaha jey quince ára rire pe léi domingo-pe, ha’éva Pentecostés, ha’e pe marandu ohechaukáva pe ñepyrũ Pyharepyte Sapy’a guasu rehegua. Pe búrro oñemosãsoha ohechauka pe ñepyrũ térã alpha pe marandu Pyharepyte Sapy’a guasu rehegua ñemombe’u, ha pe léi domingo-pe, upe Pyharepyte Sapy’a guasu oñemoambuévo pe sapukái hatãme, Islam ombota jey pe mymba yvy rehegua.

Pe “Midnight Cry” oñepyrũ peteĩ golpe alfa reheve Islam-gui ha opa peteĩ golpe omega reheve Islam-gui. Umi golpe Islam ome'ẽva Estados Unidos rehe oñerepresenta Balaam ha hymba vúrro pe testimoniope, upéva, añetehápe, oñemoĩva Números capítulo mokõi-pa-mokõi-pe. Pe Iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceagua rembiapokue, yvy mymba rakã protestante ramo, oñerepresenta Isaías 22:22-pe (hyepypegua), ha pe rakã republicana rembiapokue oñemoĩ Números 22:22-pe (okapegua) ha upe guive hag̃ua tenonderãme.

Ha Tupã pochy hendýgui, ha’e oho rupi; ha Ñandejára remimbou oñembo’y tapépe iñañuã hag̃ua hese. Ha’e ohohína va’ekue hi’ári hymba vúrro ári, ha mokõi hembiguái oho hendive.

Ha pe mburika ohecha Ñandejára remimbou oĩha tape ári, ikyse ojesekáma ipópe; ha pe mburika ojere tape guive ha oike ñúme; upémarõ Balaam oinupã pe mburika hag̃ua ombojevy jey hag̃ua chupe tape ári. Números 22:22, 23.

9/11-pe, Balaam, proféta japu, ohechauka Estados Unidos ha George Bush michĩvéva, ohekávo omohuʼã hag̃ua tembiapo itúva George Bush peteĩha omoñepyrũ vaʼekue globalistakuéra rembipotápe ojity hag̃ua Estados Unidos rehe ha omoinge hag̃ua pe haʼe heʼi vaʼekue “a new world order”. Globalistakuéra motivación bíblica haʼe ojuka hag̃ua Tupã rembyre tavayguakuérape, ha George Bush michĩvéva ohechauka ipahaitépe itúva legado profético, ogueru hag̃uáicha peteĩ “new world order”, haʼe heʼi haguéicha. Bush “new world order” oguahẽ pe mbohapy joaju hag̃uápe dragón, mymba ha proféta japu rehe pe léi dominical-pe, ha George Bush michĩvéva omarkávo pe oñepyrũha pe ára pukukue oguahẽ hag̃uápe pe léi dominical-pe, haʼéva pe sellado ára, pe mymba raʼanga prueba ára, pe ára pukukue ojehechaukáva Revelación dieciocho peteĩha ñeʼẽ rupive, ha hetave mbaʼe. Balaam mburika omombo ykére pe agenda globalista pe cien cuarenta y cuatro mil oñesella mboyve hova renondépekuéra.

Asaf purahéi térã Salmo. Ani rekyryi, Tupã; ani reime kirirĩ, ha ani repyta okirirĩ, Tupã. Péina ningo ne rembiayhúvape oiko sarambi guasu; ha umi nde rayhu’ỹva omopu’ã iñakã. Oñomongeta ñemíme ne retãygua rehe, ha ojapo ñemoĩ peteĩ umi nde remiñongatúva rehe. He’i hikuái: Peju, ha jaity chupekuéra ani hag̃ua oiko hag̃ua peteĩ tetãramo; ani hag̃ua Israel réra imandu’apyve ojehecha. Oñomongeta hikuái peteĩ ñe’ême, peteĩ ñe’ême; oñemoirũ hikuái nendive hag̃ua. Salmos 83:1–5.

Pe versíkulo seis guive ojekuaa umi “enemígo” ha’eha “pa” tetãnguéra, oñerrepresentáva pa mburuvicháramo Apocalipsis diecisiete-pe. Upépe umi pa mburuvicha peteĩ ñe'ẽme oĩ, ha Asaf he’i: “oñomongeta hikuái peteĩ ñe'ẽme: oñembyatypa nde rehe.” Umi pa mburuvicha ha’e hína umi ára pahápegua ñemohenda vai globalista, ojedetermináva “oikytĩ hag̃ua” “Israel” “nde ñemi hag̃ua oikóvo” “tetãramo.” Pe tembiapo pe ñemohenda guasu rehegua umi pa mburuvicha “omopu'ãva” pe poder papal pe “akãramo” pe mbohapy joaju rehegua ha’e ombogue hag̃ua pe “Israel” espiritual, umi oñemíva pe “Yvatevéva renda ñemíme.”

9/11-pe, Islam rymba ojere vaʼekue dragón rembipota tapegui, pe ánhel ipuʼakapáva Apocalipsis 18-gua oguejy rupi peteĩ kyse ipópe. Upérõ pe prueba hyepypegua haʼe vaʼekue jevy hag̃ua tape yma guarépe. Upe jave oñepyrũ jey oñembojevy hag̃ua umi tembiasakue Millerita, mokõivéva pe ánhel peteĩha ha mokõiha rehegua, heʼiháicha oñemoĩva Apocalipsis 18 rembiasakue peteĩha mbohapy versíkulope. Umi mbohapy versíkulo peteĩha, haʼéva umi versíkulo Hermana White heʼivaʼekue oñekumplitaha umi óga tuichaitéva New York City-pegua oñemboguejýramo.

Pe 9/11 oñekumpli Apocalipsis 18:1–3, ha pe paralelismo pe peteĩha ánhel oguejy vaʼekue omyesakã hag̃ua yvy iñmimbipa reheve 11 jasypoapy 1840-pe upérõ oñembojoaju pe mokõiha ánhel reheve, omomarandúva Babilonia hoʼa hague. Balaam haʼe vaʼekue peteĩ símbolo pe peteĩha ánhel rehegua, ha Balaam oho kuri mokõi hembiguái ndive, ohechaukáva pe mokõiha ánhelpe.

Balaam ta’anga ilustrasiónpe, marã gua’i republicano proféta japupegua rehegua, Balaam orekóta mokõi ñorairõve Islam mburika ndive. Mbohapyha ñorairõme pe mburika “ñe’ẽta”, ha pe profesía ñe’ẽ ohechauka pe léi domingo rehegua. Ára 7 jasypa 2023-pe pe mburika ojapi jey, péro ndaha’éi pe yvy omimbipáva moderna espiritual-pe. Ojapi pe yvy omimbipáva yma guare literal-pe, ha ko’ág̃a Balaam ha imburika oĩma hikuái mokõiha ñorairõme.

Ha Ñandejára remimbou oñembo’y peteĩ tape parraltýpe, oĩháme peteĩ tápia ko ykére ha peteĩ tápia ambue ykére. Ha pe mburika ohechávo Ñandejára remimboume, oñemboty pe tápiare ha omboguereko vai Balaam py pe tápiare; ha ha’e oinupã jey chupe. Números 22:24, 25.

Parral yma Israel yma guarépe ohechauka porã Laodicea-pegua Adventismo del Séptimo Día parral. Mokõivéva ha’e pe tavayguakuéra joajupyrépeguáicha oñeme’ẽva’ekue chupekuéra tembiapo oguereko hag̃ua Ñandejára Léi ñongatuháraramo, upe Léi ojehechauka hag̃ua peteĩ “murálla” ramo, ha ha’e peteĩva umi mba’e omoheñóiva pe parral.

“Mbaʼevepa ikatuvaʼekue ajapo hag̃ua hetave che parral rehe, ha ndaikatuvéi ajapo pype? Mbaʼérepa ahaʼarõ ramo oguenohẽ hag̃ua uva, oguenohẽ uva vai? Ha koʼág̃a peho, amombeʼúta peẽme mbaʼépa ajapóta che parral rehe: aipeʼáta ijerére oĩva kora, ha oñehundíta; ahundíta avei ijykepeguáva óga yvyráva, ha ojepyso hag̃ua hiʼári.” Isaías 5:4, 5.

Israel yma guare ha koʼag̃agua ypykue, ha avei Israel espiritual koʼag̃agua, mokõivéva opuʼã ha omboyke iresponsavilida marangatu. 9/11 guive peve pe léi dominical, peteĩ mbaʼe profético ojehechauka peteĩ “murálla” rupive. Pe mbaʼe profético hína pe ñehundi pe “murálla” ombojaʼóva pe tupao ha pe Estado Tetã peteĩ rekoha Estados Unidos-pegua Constitucíon ryepýpe. 9/11-pe Bush omoñepyrũ pe Patriot Act, ha upéva haʼe kuri peteĩ tembiapo tuicháva oñembojevy hag̃uáicha pe Constitucíon; upépe niko pe filosofía omboguatáva pe Constitucíon oñembojere hag̃ua yvate gotyo yvýre, oñemoneĩrõ guare umi principio léi romana-pegua heʼíva peteĩ tapicha oĩha kulpávle peve noñeproveáiramo ndoikóiha, yvateve pe principio léi inglesa-pegua ári, omoañetéva peteĩ tapicha ndaikulpaíriha peve noñeproveáiramo ikulpávela.

Pe período 9/11 guive pe léi domingogua peve oguereko marandu profétika “muralla” rehegua. Islam ombokapu hag̃ua umi muralla, Balaam rembiguái rymbaichaguáicha, ohechauka ha’eha Islam rehegua pe tema ome’ẽtava pe lógica vai ojeheja hag̃uáicha oñembyaipa umi principio oĩva Constitución ryepýpe. Ko sentido profétikape, Islam, peteĩ proféta japu bíblico, ha’e pe ombotavýtava Estados Unidos-pe pe aravo de prueba imagen de la bestia rehegua aja, ha upéicha avei pe proféta japu Estados Unidos-gua ombotavy opaite mundo-pe pe mundo aravo de prueba imagen de la bestia rehegua aja.

7 jasypa 2023-pe, Islam rymba ojuka pegua oity pe yvy yma guarépe, teete ha hekopete gloriosa; ha pe rymba ojei jey vove Pyhare Mbyte Sapy’a marandu ñemoherakuã mboyve, Islam oinupã jeýta Tetã Unidos-pe, yvy gloriosa pyahu ha espiritual, ojapo haguéicha 9/11-pe. Mokõiha jey Balaam oinupã ramo pe rymbáme, upéva hína pe mokõiha ánhel; ha pe mokõiha ánhel akóinte ogueru peteĩ mokõive jevy, ojehechaukaháicha “parral kuéra rape” mokõi tapia reheve.

Ha Ñandejára rembiguái oho tenonderãve, ha opyta peteĩ tenda py’aguapýpe, ndaipóriháme tape ojere hag̃ua akatúa térã asúpe. Ha pe mburika ohechávo Ñandejára rembiguáipe, ho’a Balaam guýpe; ha Balaam pochy hendy, ha oinupã pe mburikápe peteĩ yvyra reheve. Upérõ Ñandejára oipe’a pe mburika jurúpe, ha ha’e he’i Balaámpe: Mba’épa ajapo ndéve, repete hag̃ua cheinupã mbohapy jey? Números 22:26–28.

Jahechávo jeymaite mokõi ha mbohapyha versíkulo, jajuhu añetehápe versíkulo mokoĩpa mbohapyhápente oñenupãha pe burrika primera vez.

Ha Ñandejára pochy hendy chupe oho haguére; ha Ñandejára remimbou oñembo’y tape ári omoĩ hag̃ua chupe peteĩ jejokoha ramo. Ha’e katu oho va’ekue ihakuáva ári, ha mokõi hembiguái oĩ hendive.

Ha pe mburika ohecha Ñandejára remimbou oñembo’yha tape ári, ha ikyse ipópe osẽmbyre; ha pe mburika ojei pe tapégui ha oike ñúme; ha Balaam oinupã pe mburika, ombojevy hag̃ua chupe pe tapépe. Números 22:22, 23.

Tupã pochyta Balaam rehe omoneĩ haguére pe jerure oiko hag̃ua maranduhára japu ramo, ha upéva ojogueraha Cristo omohu’ã haguéicha Iñe’ẽmondo umi judío oñe’ẽjoavývandi pe peteĩha versículo paha Mateo 22-pe. Pe versículo mokoĩpaapyha Números mokoĩpa mokõiha-pe oñembojoaju Mateo capítulo mokoĩpaapyha ndive, ha umi versículo mokoĩpa irundyha ha mokoĩpa poha Números-pe oñembojoaju Mateo capítulo mokoĩpa irundyha ha mokoĩpa poha ndive. Umi versículo mokoĩpa teĩha, mokoĩpa pokõiha ha mokoĩpa poapyha oñembojoaju Mateo capítulo 26, 27, 28 ndive.

Mateo 23 ha’e pe ánhel peteĩha, 24 ha 25 ha’e pe mokõiha ánhel, ha 26, 27 ha 28 ha’e pe mbohapyha ánhel. Números 22-pe, versíkulo 23 ha’e pe ánhel peteĩha, versíkulo 24 ha 25 ha’e pe mokõiha ánhel, ha versíkulo 26, 27 ha 28 ha’e pe mbohapyha ánhel. Mateo oñe’ẽ pe tavayguakuéra joajume’ẽgua rehe, yma ha pyahu: Números ohechauka Islam rembiaporã Tupã popegua ramo, kastígo hag̃ua pe ñemomba’e ára domingo-pe oñepyrũva Estados Unidos-pe ha upéi opa ko yvy ape ári. Pe mbohapyha ñembota rire, vúrro oñe’ẽvo, Balaam oikuaa mba’épa oiko va’ekue upe ramoite.

Upéi pe Ñandejára oipe’a Balaam resa, ha ha’e ohecha Ñandejára ánhel oñembo’yha tape ári, ikyse ojeitymbyre ipópe; ha omoakãity, ha ho’a hova yvýre. Ha Ñandejára ánhel he’i chupe: Mba’ére piko renupã nde vúrro kuña ko’ã mbohapy jey? péina ápe, che asẽ roñemoĩ hag̃ua nde rehe, nde rape niko ivaíva che renondépe; ha pe vúrro kuña che rechákuri ha ojei chehegui ko’ã mbohapy jey; ndajajéirire chehegui, añetehápe ko’ág̃a voi ajukáta kuri ndeve, ha chupe ahejáta kuri oikove. Upérõ Balaam he’i Ñandejára ánhelpe: Che ajapo angaipa; ndaikuaái rupi nde reñembo’y hague tape ári che rova hag̃ua; ko’ág̃a katu, nderegustairamo, che ajujevýta jeýma. Números 22:31–34.

Balaam ohechauka pe proféta japu rehe, ha upéva hína Estados Unidos, oñeʼẽva dragónicha pe léi domingo jave. Pe léi domingo jave, oñehesapeʼáramo, haʼe ohechauka umi oĩ gueteríva Babilóniape, upéi oñemombáyva pe tema léi domingo rehe ha oñehenóiva osẽ hag̃ua Babilóniagui.

Po ára de enseñanza de un mensaje de pan ácimo de parte de Miller, y luego treinta días de Cristo enseñando a Sus sacerdotes, representados por los treinta, lo cual conduce al mensaje de advertencia de trompeta de la desatadura del asno, que precede por cinco días al alzamiento del estandarte, que precede por cinco días a la puerta cerrada en la parábola de las diez vírgenes, que precede por cinco días a la ley dominical pentecostal, la cual da inicio al período de siete días de los Tabernáculos, que es el derramamiento pleno de la lluvia tardía durante la crisis de la ley dominical, pues la prueba de ese período es con respecto al séptimo día.

Papapy po simbolisa umi virhénpe, iñarandúva térã itavývape. Papapy treinta ha’e peteĩ símbolo umi pa’ípe g̃uarã, upéva hína pe téra Levítico he’íva. Papapy siete ha’e pe sábado. Levítico mokõipa mbohapy ohechauka umi pa’i rembiasakue, umi levita Malaquías mbohapy pegua, umi virhén iñarandúva ha umi cien cuarenta y cuatro mil pe ára sábado jeporavo’ãrõ aja.

Ñamboguatátaméta ko’ã mba’e pe artículo oúvape.