Peteĩ símbolo umi pa’i yvypóra poapypa oĩva joajúpe Pa’i Guasu Divínondi ha’e pe papapy “81”, upépe jajuhu Miller Kérape pe aranduka Early Writings-pe. Apocalipsis “81”-pe jajuhu, oñemboguejývo pe sellokuéra pahaitévaite, oĩ hag̃ua kirirĩ yvágape media óra pukukue. Habacuc 2:20 he’i opa yvy toñekirirĩ Ñandejára oĩ jave Itupão marangatúpe.
Ha oipe’ávo pe séllo sietehápe, oĩ kirirĩ yvágape media óra rupi. Apocalipsis 8:1.
Pe séptimo sello ñemboguejy oiko umi treinta ára ryepýpe, ha’e hag̃ua pe sello pahaite. Áño 2023-pe, diciembre 31-pe, Ezequiel kanguekuéra oñepyrũ pe jeikove jey rape rehe. Upéi Cristo oñepyrũ ombo’e cuarenta ára pukukue. Upe ára ohechauka pe fin umi 1.260 ára rehegua oñepyrũva’ekue pe ñembyasýgui julio 18, 2020 guive, ha Juan he’i ñandéve Apocalipsis 11-pe ñamedi va’erãha pe templo, ha katu jaheja hag̃uáicha pe okápe oĩva pe patio. Pe patio opa pe sarambi paha gotyo, pórke Juan he’i ñandéve pe 1.260 oñeme’ẽ hague umi gentil-kuérape, ha’ekuéra hína pe patio. Oñemedi jave, upe tembiasakue ojeheja va’erã okápe.
Miller opáyvo ha ohechávo pe kuimba’e oipehíva yvyku’i, pe koty nandi, ha ha’e omopu’ãvo iñe’ẽ, Miller gueteri oĩ pe desiértope. Pe jeikove jevy rembiaságui guive pe léi domingo mboyveite peve, Cristo omopu’ã hína pe témplo umi cien cuarenta y cuatro mil mba’éva, ojapo haguéicha umi cuarenta y seis áñope 1798 guive 1844 peve.
Ha’e oñepyrũvo ombo’e, omba’apo hína itemplópe, ko’ýte umi mbohapypa ára aja. Upémarõ umi ánhel kuéra okirirĩ mbohapypa aravo’i aja, ha’e ombo’e jave ipa’i kuérape, umi mbohapyciento predikadór Millerita-pe; térã ijehérsitope, Gedeón rembiguái mbohapyciento-pe; térã omoherakuã jave umi mbohapyciento kuatia’anga 1843-pegua; ha opa ko’ã mba’e ojapo umi mbohapypa ára aja, mbujape he’ỹva paha guive peve trompéta kuéra marandu. Ha’e ohavẽ Miller koty yvýpe, ha katu upe yvy hína hesegua, upévare Miller koty hína itemplo. Ha’e omohu’ã hína pe tembiapo ojeipe’a hag̃ua térã angaipa kuéra térã umi téra umi oñehenóiva’ekue kandida ramo oike hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe.
Pe marandu turu osẽva cinco ára mboyve pe jehupiha ha diez ára mboyve pe juicio ha’e pe prueba decisiva. Oikóva umi treinta minuto aja yvága okirirĩ jave, térã umi treinta ára Cristo ombo’éva umi pa’i-kuérape, oheja vaʼekue yma mokõi aty, pe sello oñembojere jave umi mbohapy paso rupive pe turu, jehupiha ha juicio rehegua. Ndahasýi ojehecha hag̃ua.
Nde reguahẽ ramo pe punto pepu hag̃ua pe trompéta marandu, ha nereipotái repu pe marandu—refalla.
Umi mbohapy rape ‘mimbipa, jejupi ha juicio’ rehegua peteĩ techaukaha tapépe peteĩva, mbohapy rape rupi, oiko haguéicha iñepyrũme pe tembiasápe, peteĩ techaukaha tapépe peteĩva ojehechaukáva’ekue ‘mano, ñotỹ ha jeikove jey’ reheve. Pe prueba mbohapy rape rehegua ipahápe hína pe prueba decisiva oĩva cinco ára mboyve pe Léi dominical Pentecostal rehegua.
Po ára rire pe jeikove jey rire, og̃uahẽ mbujape ilevadura’ỹva arete paha, ha upe aty marangatu ohechauka pe peteĩha ha pyenda’ypy prueba 2024-pe. Re’úta piko Yvágagui ouva Mbujape térã yvypóra razonamiénto mbujape? Upe prueba og̃uahẽ 2024-pe, ha ojehechauka vaʼekue yma guive pe pyenda’ypy puʼakareko’ỹme Adán ha Eva, Nimrod, Aarón, Jeroboam, Coré ha umi hembiapovai rehegua, umi Protestante kuéra historia Millerita-pe, pe alfa puʼakareko’ỹ John Harvey Kellogg rehegua, pe puʼakareko’ỹ 1888-pegua ha, añetehápe, pe puʼakareko’ỹ 9/11 rehegua rupive. Caín puʼakareko’ỹ pyenda’ypy rehegua ogueraha pe mbaʼe rehegua: nde kyhyje vai ne ryvy rehe, opaite pe línea pukukue pyenda’ypy puʼakareko’ỹnguéra rehegua.
Maymáva tembiapoukapy opavave opu’ãha ypykue rehegua hína opu’ãha Tupã rehe, ha oĩ ambuekuéra; peteĩcha umi opu’ãva 1888-pe, ha Coré opu’ãva, oike avei ipype pe marandu rerahaha ojeporavova ha’eha peteĩ parte pe prueba-gui. Oñemboykévo Miller remombe’u ohechaukaha Roma hína pe omopyendáva pe visión Daniel 11:14-pe, upéva hína ñemboyke mokõivéva pe marandu ha pe mensajéro. Pe prueba ha’e ypykuegua, ndaha’éi rupi añónte Túva Miller ohechakuaa umi mondaha kuéra versíkulo catorcepegua ha’eha Roma, síno avei Miller ra’y.
Po ára rire pe jeikove jey 31 de diciembre de 2023-pe, pe tembiapo mbo’epyrã Miller rehegua ojejapyhy pe Oúva João rire rehe. Mbohapypa ára pukukue, Cristo ome’ẽta va’ekue “rova rovái” mbo’epy especial umi omomba’évape tupãópe. Upe ñembosako’i niko va’ekue ombosako’i hag̃ua peteĩ saserdósi 80 rehegua, oñemoherakuã hag̃ua pe marandu ñemongyhy arete trompéta rehegua.
Upéva mbohapy pa ára ñembosako’i oikóva peteĩha ñeha’ã ypyguáva ñepyrũme ha peteĩ mokõiha tupão ñeha’ã pahápe. Pe mokõiha tupão ñeha’ã oñemohu’ã mboyve oñembopu hag̃ua umi trompéta, ha ko mba’e mbyky ojehechauka upévare Miller képe Cristo omombo ramo guare umi ita jeguaka ryrupe. Ha upe rire ae, Ha’e oinvita Miller-pe “eju ha ehecha”. Ha’e pe trompéta ñemomarandúgui, pe jehupi ñehusgádo peve, pe techaukaha oñembo’y hag̃ua tenonde gotyo pe arapokõindy léi mboyve. Umi ita jeguaka opavave oĩma tupaópe, Miller oñehenói mboyve “eju ha ehecha”, ha mokõi testígo oñehupi ramo arai kuérape, upérõ iñenemigokuéra ohecha chupekuéra.
Pe prediksión peteĩ jeity Islam-gui rehegua ndoikói vaʼekue ary 2020-pe, oñembojey vaʼerã oñemyatyrõ rire, Snow Pyhare Mbytegua Sapyʼa añeteguáicha. Miller oguereko vaʼekue peteĩ entendimiento haʼe ombohéra vaʼekue Pyhare Mbytegua Sapyʼa ramo, péro Samuel Snow omyatyrõ Miller rembiape Pyhare Mbytegua Sapyʼa rehegua, ha upévare Snow rembiasa Pyhare Mbytegua Sapyʼa rehegua oñembohéra “añetegua” Pyhare Mbytegua Sapyʼa marandu ramo historia Millerita-pe. Pyhare Mbytegua Sapyʼa marandu haʼe peteĩ marandu oñemyatyrõ vaʼekue, ha oñemombarete pe ñemyatyrõ rupive.
“Umi oñembotavýva ohechakuaa hag̃ua umi Escritúragui ha’ekuéra oĩha pe aravo oñembotapyku’évape, ha tekotevẽha oha’arõ paciencia reheve pe visión ñekumpli. Pe evidencia peteĩchagua ogueraháva’ekue chupekuéra oha’arõ hag̃ua Ijára 1843-pe, upévaite ogueroviauka chupekuéra oha’arõ hag̃ua Chupe 1844-pe.” Early Writings, 247.
Ko mba’e ojehu pe período 1840 guive 1844 peve pahápe, ha ojehu avei iñepyrũmbyme. Josiah Litch oikuaauka peteĩ cumplimiento Islam rehegua 1840-pe. Ha’e omoĩ he’i va’ekue kuatia hag̃ua tetãygua renondépe 1838-pe, ha upéi omyatyrõ upéva pa ára mboyve 11 jasypoapy, 1840 guive. Pe predicción oñemyatyrõva ha iñekumplimiento omombarete pe marandu peteĩha ángel rehegua. Pe mokõiha marandu oñemombarete pe marandu oñemyatyrõva Midnigth Cry rehegua rupive. Mokõi testígo peteĩ tembiasakue guive, ha’éva peteĩ testígo alfa ha peteĩ testígo omega. Oñondivepa ohechauka peteĩ marandu ñemombarete, oñemopyendáva peteĩ marandu yma guaréva ñemyatyrõ rehe.
Pe alfa ohechauka peteĩ profesía Islam rehegua ha pe omega ohechauka peteĩ profesía okẽ oñembotývare rehegua. Tysýi ári tysýi, Islam 1840-pe ha pe okẽ oñembotýva 1844-pe, ohechauka Islam ha peteĩ okẽ oñembotýva peha mensaje Pyhare Mbytegua Sapukái rehegua. Pe mensaje ñepyrũmbyme Islam oñemosãso, Cristo oike jeýramo guáicha triumfalmente. Upe jave pe okẽ oñemboty umi pa virgen parábola-pe, pe okẽ oñembotyháicha Ñandejára rógape ojejapóva juicio ári. Pe mensaje pahaitepe, Islam oinupã jey pe okẽ oñembotývo Estados Unidos ári.
Tuicha hag̃ua ojehecha hag̃ua pe línea osẽva Levítico veintitrés-gui ohechauka hag̃ua pehẽ mbohapy paso Pascua rehegua iñepyrũme ha pehẽ mbohapy paso paʼikuéra rehegua ipahápe. Paʼikuéra oñemopuʼã yvate hag̃ua ofrénda ramo pe léi dominical-pe, ha katu oñemopotĩ upe mbaʼe oiko mboyve. Oñemopuʼã yvate vove, haʼekuéra hína pe techaukaha, ha Cristo oñemopuʼã yvate ramo pehẽ mbohapy paso-pe pe línea iñepyrũme, ogueraha opa ko yvy arigua hendápe voi. Pe ñemopuʼã yvate umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua haʼe pe línea pahávo, oñepyrũvaʼekue Cristo ñemopuʼã yvate reheve. Mokõivéva, iñepyrũ ha ipahápe, ojehechakuaa peteĩ waymark mbohapy paso rehegua.
Mbohapy tape ñepyrũme ojehupytýva peteĩ teĩ ára po reheve, ha mbohapy tape pahápe ojehupytýva avei peteĩ teĩ ára po reheve. Upe guive tenonderãme, tembiasakue oñe'ẽ pe aty guasu rehe, pe saserdósio niko oñemopyenda va'ekue tembe'y ramo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Umi siete ára Tabernáculos rehegua ha'e peteĩ período umi gentil kuérape guarã. Jahejáma ramo pe tiempo de los gentiles oñepyrũva pe ley dominical-pe, ha jahejáma ramo avei umi mbohapy ára ha mbyte opa va'ekue ary 2023-pe, upéicharõ jaguereko pe templo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ojehechaukáva umi cincuenta ára temporada pentecostal ryepýpe, 31 de diciembre de 2023 guive pe ley dominical oúta hag̃uápe.
Po ára pe jeikove jevy rire umi kuñataĩ marangatu hag̃ua, mbohapy pa ary rire umi pa’i hag̃ua. Upéi, po ára peteĩ mensáhe trompéta rehegua umi kuñataĩ marangatu guive, opa hag̃uáicha ijehupiha yvágape umi irundy pa ára oñemohu’ãvo, upéi po ára pe huísio peve, ha upéi po ára pe léi domingo peve. Techapyrãramo umi kuñataĩ marangatu rehegua, papapy “5” ohechauka umi pyrapeguata cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ha’ekuéra niko kuñataĩ marangatu ha avei pa’i.
Mbohapy mokõipa ára jave oñembo’évo, ojeipe’a pe sello paha ha pokõiháva, ha upe períodope Miller ohecha umi ita jeguaka oñemyatyrõ jeýva. “Eju ha ehecha” ha’e peteĩ símbolo oñemopyendáva umi irundy sello peteĩha rehe, upévare, oñeipe’a rire pe sello pokõiháva, oñehenói Miller-pe “eju ha ehecha”, ha katu umi ánhel yvágape opavave oma’ẽnte kirirĩháme. Pe kerayvoty Miller rehegua ohechauka hína umi ita jeguaka oñeselláva, ha’éva umi cien cuarenta y cuatro mil, ha avei ohechauka umi ita jeguaka ha’éva pe marandu Cry de Medianoche rehegua. Upe marandu ogueru pe pokatu umi vírgen-kuérape ojapo hag̃uáicha pe sellamiento, ha pe kuimba’e oguerekóva peteĩ cepíllo yvytimbo rehegua ohechauka pe Oiméva oisãmbyhýva mokõivéva, umi mensahéro ha pe marandu.
2024 ohechauka pe prueba fundacional, ha ko’ág̃a 2026-pe og̃uahẽma prueba pe templo rehegua. Ko’ág̃a ñaiméma umi mbohapypa ára ryepýpe Cristo ombo’évo, ha ndojekuaái hag̃ua ko añetegua ojehapo hag̃ua ñemano hag̃uáicha.
Pehechakuaa pe marandu ha pe mensahéro ha’e va’ekue peteĩ mba’e iñimportantetéva pe prueba ypyguápe ojehechaukáva Roma omopyendávo pe visión, ha avei ha’e peteĩ elemento pe historia Elías ha Acab rehegua.
Ha Judá ruvicha Asa oguerekórõ guare mbohapypa poapyha áño, Acab, Omri ra'y, oñepyrũ ogoverna hag̃ua Israel rehe; ha Acab, Omri ra'y, ogoverna Israel rehe Samaria-pe mokõipa mokõi áño. Ha Acab, Omri ra'y, ojapo ivaíva Ñandejára renondépe, opa umi mburuvicha guasu oĩ vaʼekue hese mboyve-gui hasyvéva. Ha ojehu, ku Jeroboam Nebat ra'y angaipa rupi oguata hag̃uáicha ndahaʼéi mbaʼeve chupe g̃uarã, omenda Jezabel rehe, haʼéva Etbaal, sidonio kuéra ruvicha guasu rajy; ha oho omombaʼe hag̃ua Baal-pe ha oñesũ henondépe. Ha omopuʼã peteĩ altar Baal-pe g̃uarã Baal róga-pe, haʼe omopuʼã vaʼekuépe Samaria-pe. Acab avei ojapo peteĩ yvyra marangatu; ha Acab ojapo hetave mbaʼe ombopochy hag̃ua Ñandejára, Israel Jára, opa umi mburuvicha guasu Israel-pegua oĩ vaʼekue hese mboyve-gui. Iára kuérape Hiel, betelgua, omopuʼã Jericó; omoñepyrũ iñepyrũmby Abiram, itaʼýra ypykue, rehe, ha omoĩ hokẽnguéra Segub, itaʼýra pahague, rehe, heʼiháicha Ñandejára ñeʼẽ, haʼe omombeʼu vaʼekue Josué Nun raʼy rupive. Ha Elías, tisbita gua, Galaad-ygua apytégui, heʼi Acab-pe: Oikovéicha Ñandejára, Israel Jára, ha che aĩva hendápe, koʼã ary aja ndaiporimoʼãi ysapy térã ama, ndahaʼéiramo che ñeʼẽ rupi. 1 Reyes 16:29–17:1.
Umi papapy oñembojoajúva Acab rehe ombohetave ko pasáhepegua contexto. “Mbohapypa poapy” ohechauka peteĩ “opu’ãha”. Israel-pe oñemandáva’ekue “opu’ã” hag̃ua ha oike hag̃ua Yvy Oñeprometéva-pe pe ary mbohapypa poapýpe.
Koʼág̃a pepuʼã, haʼe che, ha pehasa pe ysyrýi Zered. Ha rohasa pe ysyrýi Zered. Ha pe ára kuéra ohasa vaʼekue roguata hague Kadesh-barnea guive, rohasa peve pe ysyrýi Zered, mbohapy-pa poapy ary vaʼekue; opa peve opaite pe ñemoñare kuimbaʼe ñorairõhára rehegua oñehundi hag̃ua pe aty mbytéguio, Ñandejára ojurahéi haguéicha chupekuéra. Deuteronomio 2:13, 14.
Jesús omonguera pe kuimba’e ikarẽva’ekuépe, oguerekórõ guare mbohapy pa ypoapy ary, he’ívo chupe: “eñembo’y”.
Ha upépe oĩ peteĩ kuimbaʼe oguerekóva mbaʼasy treinta y ocho ary pukukue. Jesús ohechávo chupe oñeno, ha oikuaávo ymaite guive oĩ hague upéicha, heʼi chupe: Reipotápa rekuera hag̃ua? Pe kuimbaʼe ikangýva ombohovái chupe: Karai, ndarekói avavépe, y ojere hag̃ua jave, che moinge hag̃ua pe ykua ryepýpe; ha ajuhupyty aja, ambue oguejy che mboyve. Jesús heʼi chupe: Epuʼã, egueraha nde rupa, ha eguata. Ha upepete pe kuimbaʼe okuera, ogueraha iruparã, ha oguata; ha upe ára voi sábado hína. Juan 5:5–9.
Josiah Litch ojapo peteĩ prediksión 1838-pe, ha omyatyrõ porãvéva’ekue 1840-pe. Pe ary treinta y ocho Moisés oñe’ẽhaguéva Deuteronomiope, upéva avei pe ary cuarenta. Josiah Litch rembiapo mokõi etapa rupive ojoja pe ñembopyahu mokõi etapa rupive ojehúva héra joajúvape, mburuvicha guasu Josíaspe. Umi papapy 38 ha 40, ojoajúvo ojuehe, orrepresenta peteĩ ñepu’ã, ha upéva hína oikóva umi mokõi testígo rehe oñehupi jave arai kuérape.
Litch ndive, pe jejupi ojejapo Islam marandu rupive, mokõiha ñembyasygua rehegua. Upe jejupi Cristo ojupi hag̃ua ojehechauka hag̃ua, ou Islam trompeta marandu rire. Umi mokõi tenondegua tape rechaukaha trompeta, jejupi ha huísio rehegua ojehechauka hag̃ua Litch rupive, ha umi mokõi paso orekóva ojehechauka hag̃ua mburuvicha guasu Josías mokõi paso ñembopyahu ha reforma rupive. Deuteronomio-pe tembiapoukapy ha’e va’ekue opu’ã ha oike hag̃ua Yvy Ñe’ẽme’ẽmbyrépe, ha poyvi jejupi léi domingo guýpe ha’e pe ñe’ẽme’ẽ peteĩchaitéva.
Acab oñemburuvicha mokõipa mokõi ary pukukue; upéicha rupi, haʼe oisãmbyhy pe ára pukukuepe Divinidad oñembojoaju hag̃ua humanidad rehe, ha upéva hína pe período mbohapypa ára rehegua omotenondéva pe trompéta marandu. Acab hína Trump, omendátava Jezabel ndahasýieterei hag̃ua. Pe período Trump reheguápe, Elías añoite oguereko peteĩ marandu ama rehegua. Ko añetegua haʼe peteĩ fundamento, pe ñemonguʼe cien cuarenta y cuatro mil rehegua haʼe rupi pe metodología de línea sobre línea ñemonguʼe; ha upe metodología oñemopyenda pe añetegua fundamental rehe, pe movimiento de reforma cien cuarenta y cuatro mil rehegua ojejoguahague tipo ramo opaite movimiento de reforma historia sagrada-pe. Káda peteĩva umi movimiento-pe, umi mburuvichakuéra oike vaʼekue pe prueba proceso-pe. Arakaʼeve peteĩ jey.
Acab ha’e pe séptimo mburuvicha guasu Jeroboam guive, ha heta jeyma rohechauka mba’éichapa Acab ohechauka pe estado pe arapokõindy ñemoĩ léi apañuãime. Rohechauka avei mba’éichapa pe tupao Adventista del Séptimo Día Laodiceagua omopu’ãjey Jericó ary 1863-pe, ha upéva ojehepyme’ẽ hag̃ua umi White kuéra ra’y tuichavéva ha michĩvéva reheve, ha ohechaukávo Jericó pe arapokõindy léi jave. Ary 1863 ohechauka pe arapokõindy léi.
Pe pasáhe henyhẽta simbolísmogui ohechauka hag̃ua upe período ha’eha pe sellado umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua; ha upe tiémpope rejecha vai térã remboyke Miller ñehesarái peteĩ añetegua rehe oĩva Habacuc táva 1843 pegua ári, upéva hína peteĩ rebelión fundamental, ha upéva oike avei peteĩ ñemomba’eguasu’ỹ Ñandejára maranduhára ojeporavóva rehe, upe pretexto guýpe Koré opu’ãva kuéra ha umi opu’ãva 1888-pe he’íva guive: “opaite pe congregación imarangatu.”
Ko'ág̃a ñaime pe tupaó ñembojovakepe, ára yvagapegua ovetãnguéra ojepe'ávo peteĩ dispensación rehegua okẽ ndive. Pe dispensación rehegua okẽ ohechauka pe jehasa umi pa'ikuéra Laodiceagua guive umi Filadelfiagua pa'ikuérape. Ohechauka pe ñemboja'o umi ita jeguaka gua'u ha añeteguáva apytépe, Miller kerayvotýpe. Umi ovetãnguéra ohechauka peteĩ jehovasa'ỹ térã peteĩ jehovasa. Malaquías mbohapy omoĩ pe ñembojovake pe jevy rehe. Miller kerayvoty omomba'e guasu pe sacerdocio ha pe marandu jeguerujey mokõivéva. Apocalipsis diecinueve ohechauka Ñandejára ehérsito oñemopu'ãva, oñembotovévo peteĩ trompéta marandu Islam rehegua ñe'ẽmondo.
Pe prueba omotenondéva pe prueba de tornasolva marandu trompeta rehegua ha’e mokõiha, ha ha’e pe témplo rehegua prueba. Miller képe omoheñói peteĩ joajúva mokõive hag̃ua, upéva akóinte oñembojoaju pe mokõiha prueba ndive; Miller képe niko oipuru ita jeguaka porãva mokõivéva ramo, marandu ramo ha avei marandu rerahaha ramo. Pe témplo rehegua prueba oike pe método “línea sobre línea” rehegua ñemoĩme, ama pyahu paha rehegua. Ojerure pa’ikuérape ohecha hag̃ua pe témplo opaichagua profesía línea-kuérape ikatu hag̃uáicha omohenda porã pe marandukuéra. Pe kuimba’e cepillo yvytĩ rehegua ryru guasuve ha’e pe témplo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ha Malaquías ryru ñongatuha ha’e upeichaite avei. Pe mueblekuéra témplo pegua apytépe pe iñimportantevéva ha’e pe arca del pacto, ha umi querubín oñuãva pe arca akóinte oma’ẽ hese; péicha oñemomba’eguasu opa umi mba’e marangatu ojejapysaka hese. Umi marangatu ko tembiasakuepegua tekotevẽ oma’ẽ pe témplore ha oma’ẽ pypuku pe árcape.
Pe témplo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua hína Levítico mokoipaapy pegua mba’e, ha ohechauka peteĩ línea histórica oñekumplíva’ekue Cristo ára peve, pe Hermana White ohenóiva “pe estación pentecostal” ramo. Pe resurrección guive Pentecostés peve, térã diciembre 31, 2023 guive ley dominical peve, pe línea profética Levítico mokoipaapy pegua orrepresenta pe témplo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Upéva ñepyrũ peteĩ hito oguerekóva mbohapy paso, upéi cinco ára; ha opa avei peteĩ hito oguerekóva mbohapy paso, upéi cinco ára. Pe mbytépe umi historia alfa ha omega rehegua oĩ umi treinta ára oñeselláva’ekue pa’i kuérape. Pe línea tuichakue ñepyrũ pe sábado ára sieteha reheve ha opa pe sábado arýpe sieteháme. Ko nivel-pe pe témplo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ha’e pe arca oguerahátava 8 ánga yvy oñemoambuéva pyahúpe, ha avei ha’e pe arca del pacto ojejaho’íva mokõi ánhel reheve, peteĩchaite umi mokõi sábado ojepysóva’icha pe témplo sacerdocio rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ojejhechaukáva pe estación pentecostal rupive.
Levítico veintitrés trata del sacerdocio de los ciento cuarenta y cuatro mil durante la manifestación final de la estación pentecostal que comenzó en la resurrección de Cristo y continuó hasta cincuenta días después, en el Día de Pentecostés. La estación pentecostal queda establecida cuando los primeros veintidós versículos de Levítico veintitrés se alinean con los últimos veintidós versículos. El sueño de William Miller identifica que las joyas de la palabra de Dios son tanto el mensaje como los mensajeros.
“Areko heta oportunidad iporãite ahupyty hag̃ua peteĩ jeikove rehegua tembiasa. Che areko kuri tembiasa pe marandu peteĩha, mokõiha ha mbohapyha anhel rehegua ndive. Umi anhel ojehechauka oveve hag̃uáicha yvága mbyte rupi, omoherakuãvo ko yvy ári peteĩ marandu ñeñangarekorã, ha oguerekóva peteĩ relación directa umi tapicha oikóvare ko yvy rembiasakue ára pahápe. Avave ndoikuaái koʼã anhel ñeʼẽ, pórke haʼekuéra peteĩ símbolo ohechauka hag̃ua Tupã tavayguakuérape ombaʼapóva peteĩ ñeʼẽme yvága arapy tuichakue ndive. Kuimbaʼe ha kuña, Tupã Espíritu omyesakãva chupekuéra, ha oñemomarangatúva añeteguáre rupive, omoherakuã umi mbohapy marandu iñordenpe.” Life Sketches, 429.
Umi ánhel ha’e símbolo Tupã retãyguakuéra rehegua, omomarandúva pe marandu ojehechaukáva pe ánhel rupive.
“Aravo mbykymi. Peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ánhel rembiapoukapy kuéra ha’e umi marandu oñeme’ẽ va’erã yvórape. Ndahendúi añetépe umi mbohapy ánhel ñe’ẽ, hákatu ko’ã ánhel Apocalípsis-pe ohechauka peteĩ tavayguakuéra oĩtava yvy ári ha ome’ẽtava ko’ã marandu.
“Juan ohecha ‘Ambue ánhel ou yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu; ha opa yvy omimbi heko mimbipápe.’ Apocalipsis 18:1. Upéva pe tembiapo ha’e Tupã tavayguakuéra ñe’ẽ omyasãiva peteĩ marandu ñemomarandurã mundo pukukue.” The 1888 Materials, 926.
Umi ánhel ohechauka umi tapicha ome'ẽva umi marandu ojehechaukáva umi ánhel rupive. William Miller ojehechauka profétikamente heta aplicación-pe. Peteĩva umi aplicación apytégui ha'e Miller ojehechaukaha umi profecía ára rehegua peteĩha ha pahápe, ha'e oñemotenondéva omombe'u hag̃ua. Umi siete tiempos térã 2.520 ary, opa va'ekue 1798-pe, ha'e va'ekue Miller descubrimiento alfa; ha pe ñemopotĩ santuario rehegua, opa rire 2.300 ka'aru ha pyhareve, 22 jasypa 1844-pe, ha'e va'ekue Miller descubrimiento omega. Pe tembiasakue Millerita ojehechauka 1798 guive 1844 peve, ha jepe ha'e va'ekue pe peteĩha ha mokõiha ánhel rembiasakue, oñembohéra pe mensajéro upe tembiasakue rehegua réra rupi. Pe tembiasakue Millerita ohechauka Miller ha'eha pe “ñe'ẽ” omomarandúva pe peteĩha ha mokõiha ánhel marandu, ha pe peteĩha ánhel omombe'u va'ekue juicio ñepyrũ 22 jasypa 1844-pe, ha pe peteĩha ánhel oguahẽ va'ekue pe ára paha-pe 1798-pe, opa jave pe “siete tiempos” ñemosarambi Reino de Israel rehegua. Miller ha'e peteĩ símbolo mokõivéva profecía 2.520 ary rehegua ha profecía 2.300 ary rehegua.
Pe peteĩha tape rechaukaha 1798-pegua omoherakuã vaʼekue pe juicio oñepyrũtaha umi 2.300 ary opa vove 22 jasypa 1844-pe. Upéi Ñandejára oikuaauka porã pe ára poapyha pytuʼu marangatu rehegua tesakã, ha Ipyʼapýpe oĩkuri omohuʼã hag̃ua pe tembiapo; upévare oñehaʼã oikuaauka hag̃ua tesakãve umi siete tiempos rehe 1856-pe, ha katu ojehechauka hag̃ua jeroviaʼỹ, jerovia rendaguépe. Umi siete tiempos haʼe pe alfa pe tembiasakue Millerita-pe, ha umi 2.300 haʼe pe omega.
Pe “mokõi ary” oñeteĩva pe sábado ary pokõha rehe, ha pe 2.300 oñeteĩva pe sábado ára pokõha rehe. Pe tembiasakue Millerita oñeteĩ 1798 ha 1844-pe, ha 1798 ohechauka pe mokõi ary, ha 1844 ohechauka pe 2.300 ary. Umi mokõi sábado hína umi yvyra paha omoĩva tembiasakue oñeteĩva Levítico mokõipa mbohapy-pe. Umi mokõi sábado ohechauka mokõi marandu, ojapóva peteĩ marandu. Umi mokõi marandu ohechauka umi Millerita-kuérape, pórke umi tavayguakuéra omombe’úva umi marandu ohechauka umi ánhel-kuérape, ha’ekuéra símbolo pe marandu rehegua. 1798-pe ou pe ánhel peteĩha, ha 1844-pe ou pe ánhel mbohapyha.
Levítico veintitrés oguereko siete arete guasu ha siete aty marangatu, jepe opaite arete guasu ndaha’éi peteĩ aty marangatu, ha upéicha avei ndopaite aty marangatu ndaha’éi peteĩ arete guasu. Opaite arete guasu oiko pe aty marangatu peteĩha ha pe paha apytépe, ha’éva pe sábado ára sieteha iñepyrũme ha pe sábado arýpe sieteha ipahápe. Pe tembiasakue umi arete guasu rehegua oñemboty mokõi sábado rupive, umíva ohechaukáva William Miller ha umi Millerita-kuérape.
Oñembojoajúramo umi mokõi paʼũmby peteĩha ha umi mokõi paʼũmby paha Levítico mokõi paʼũmby mbohapy-pe, ojekuaa porã pe ára pytyvõ Pentecostés rehegua. Pe ñemohenda oñemopyendáva oñembojoajúvo umi línea haʼe añetehápe Tupãguaete. Pe ára pytyvõ Pentecostés rehegua upe ñemohenda-pe ohechauka hesakã porã umi mbohapy jepytaso umi mbohapy ánhelgui. Ogueraha “Añetegua” réra techaukaha. Ogueraha Alpha ha Omega réra techaukaha. Ogueraha Palmoni réra techaukaha. Ogueraha peteĩ temimboʼépe pe Tenda Marangatúvape, imarangatuvéva mbytépe voi. Ohechauka pe témplo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Oñemyasãi opa peve yvy ojejapo pyahúva peve.
Ko añetegua Levítico veintitréspegua ko'ág̃a ojeipe'a hína pe prueba tupaópeguándi ojoajúva pe prueba litmus ha pe mbohapyha prueba mboyve. Pe mbohapyha ánhel og̃uahẽkuri 1844-pe, ha upéi jey 9/11-pe ha upéi jey 2023-pe. Pe mbohapyha ánhel og̃uahẽrõ guare 1844-pe, umi jeroviaha ojeroviávo osegiva'erãkuri Cristo-pe pe Tenda Santísimope. Levítico veintitrés ha'e pe tape oike hag̃ua pe Tenda Santísimope ha ohechauka peteĩ mba'e pe prueba tupaópeguágui. Juan-pe oje'e va'ekue tomedi hag̃ua pe tupaópe ha avei umi upépe omomba'eguasúva.
Miller ryru niko pe témplo ha umi joya niko umi oñemombaʼeguasúva ipype. Malaquías oñeʼẽva pe ñeñongatuháre niko pe témplo ha umi décima niko umi oñemombaʼeguasúva ipype. Pe ára Pentecostal, ojehechaukaháicha pe “línea ári línea” jeiporúpe Levítico mokõipa mbohapy, ohechauka pe témplo umi cien cuarenta y cuatro milgua. Añetehápe, ohechauka hag̃ua pe ára pe arca del pacto, umi querubín oñemoʼãva ojesareko pe Diez Mandamientos rehe, Aarón yvyra hoky vaʼekue rehe ha pe kambuchi óroguigua maná rehe.
Umi querubín oveveha hína ánhelkuéra, ha umi ánhelkuéra ohechauka peteĩ marandu ha pe marandu rerahaha. Pe marandu ha’éva pe marandu alfa Levítico mokõipa mbohapy-pe ha’e pe sábado ára pokõiha gua, ha pe marandu omega ha’e pe sábado ary pokõiha gua. Mokõivéva ha’e marandu, ha upéicha avei ha’e hikuái pe marandu alfa ha omega William Miller ha umi Millerita-kuéra rehegua, pe “siete tiempos” ñemohu’ã reheve, ary 1798-pe, peteĩ símbolo pe sábado ary pokõiha guágui, ha ary 1844-pe, Tupã ogueraha Itavayguakuérape pe Tenda Santísimo-pe, upépe oikuaa hikuái pe sábado ára pokõiha gua. Umi mokõi sábado ha’e umi ñembyaty marangatu peteĩha ha paháva Levítico mokõipa mbohapy-pe, ha pe ára Pentecostés rehegua temporada oñemoĩ mbytépe mokõivéva apytépe, peteĩcha pe arca oñemoĩ haguéicha umi mokõi querubín oveveha apytépe.
Pe témplo oñemedi va’erã, ha upéva oike ojeheja hag̃uáicha pe korapy oñeme’ẽva’ekue umi Gentílpe. Pe léi dominical juisiope, opa Tupã róga rehegua huísio, ha oñepyrũ umi Gentíl kuéra huísio. Umi tiémpo umi Gentíl rehegua opa va’ekue ary 1798-pe, opa rire 1.260 ary, ha opa rire mbohapy ára ha mbyte, (peteĩ techaukaha 1.260 rehegua), Juan oheja va’erã pe korapy.
Ha cheve oñeme’ẽ chéve peteĩ takuára peteĩ yvyraicha; ha pe ánhel opyta he’ẽvo: Epu’ã ha emedi Tupã tupaópe, pe altar, ha umi oporomomba’éva ipype. Ha pe korapy oĩva tupaópe okápe eheja hag̃uáicha, ha ani emedi; oñeme’ẽgui umi tetã ambuévape; ha pe táva marangatu opyrũta hikuái iñakã ári mokõiha mokõipa jasy. Apocalipsis 11:1, 2.
Pe korapy okapeguáva ojeheja vaʼerã, oñemeʼẽgui vaʼekue umi tetã ambuegua-pe, haʼekuéra opyrũ vaʼekue hese mbohapy áño mbyte térã mokõi irundy jasy.
Haʼekuéra hoʼáta kyse puku hãimbe rupi, ha oñemonguatáta tembiguáiramo opa tetãme; ha Jerusalén oñepyrũta oñembohasa hag̃ua yvýre umi tetã ambuegua rehe, peve oñekumpli pe ára kuéra umi tetã ambueguápe guarã. Lucas 21:24.
Aryʼỹ kuéra ára oñembotýkuri 1798-pe, Daniel kuatiañeʼẽ oñeipeʼa hag̃ua isellogui.
“Pe témplo Jerusalén-pe peteĩ muralla michĩ omboja’o pe patio okapeguápe opa ambue hendágui pe óga marangatupegua. Ko muralla ári oĩkuri jehaipy heta ñe’ẽme, he’íva avave ndaha’éiva judío noñemoneĩri hag̃uã ohasa ko límite. Oiméramo peteĩ gentil oñeha’ãva’ekue oike pe korapy hyepypeguápe, omongy’áva’erãmo’ã pe témplo, ha opaga va’erãmo’ã upe pena hekove reheve. Péro Jesús, pe omoñepyrũva’ekue pe témplo ha ipypegua servicio, ogueru umi gentil-kuérape hendápe yvypóra mborayhu joaju rupive, ha Iporãite hag̃ua Tupãguigua ogueru chupekuéra pe salvación umi judío ombotovéva’ekue.” The Desire of Ages, 194.
31 jasypakõi ary 2023-pe opa mbohapy árape ha mbyte profético pe ñembotavy guasu 18 jasypokõi ary 2020 guive. Umi mbohapy ary ha mbyte ohechauka upérõ peteĩ marandu profético ojeipe’ataha, ha opa hague umi aravo tetã ambuegua rehegua, ha ojehejataha pe tupãóga ha umi upépe omomba’égui ñemediha. Pe léi domingo jave, ha’éva pe ára pentecostal ryepýpe Pentecostés ára, pe huísio ohasa umi tetã ambueguápe. Jahéja jave umi aravo tetã ambuegua rehegua ñamediávo pe tupãóga umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, jajuhu 31 jasypakõi ary 2023 guive pe léi domingo peve ha’eha pe tupãóga.
Pe témplo remimbe’u ha’e hína oñemopu’ãha mokõi jepyso rupive; peteĩha, oñemoĩ pe fundamento, ha upéi pe témplo ojehechauka opa hag̃uáicha upe ita fundamento rehe oñemombóvare, hechapyrã hag̃uáicha, oiko ramo pe eskína akãguasu ramo. Pe fundamento oñemoĩ va’ekue yma Israel osẽrõ guare Babilóniagui pe peteĩha decreto rembiasakuepe, ha pe témplo opa va’ekue pe mokõiha decreto rembiasakuepe, ha katu mbohapyha decreto mboyve. Pe prueba fundacional oiko va’ekue ary 2024-pe ha ko’ág̃a ñande jaime pe témplo prueba-pe. Upe témplo prueba opa pe mbohapyha ha prueba decisiva-pe, ha pe témplo prueba ojerure Tupã retãyguápe tomedi pe témplo.
Pe témplo Levítico mokõipaapy ha mbohapyhápe ojejapo jey 31 de diciembre de 2023 guive pe léi dominical peve, ha upe tembiasakue profético ryepýpe ojehechauka umi mbohapy prueba tapiaite oikóva peteĩ profecía ojepe’ávo. Pe paha umi mbohapygui hína pe prueba litmus, upéva ojehechaukava’ekue pe aty Exeter-pe. Upe atyhápe nde térã reimeva’erãkuri umi ñembyaty óga-kárape, moõ Elder Snow mokõi jey oikuaauka hembiayhu pe verdadero Midnight Cry rehegua, térã reimeva’erãkuri umi ñembyaty emoción reheguápe ha ndaijojaháivape pe Watertown róga-kára gotyo. Opa rire umi ñembyaty, pe marandu pe verdadero Midnight Cry rehegua osẽ peteĩ y guasu rembe’yicha. Exeter ha’e pe prueba litmus, ha pe prueba litmus orrepresenta pe sellamiento.
Pe aty Exeter camp-megua ojehechauka Cristo oike hag̃ua jejopy’ỹme Jerusalénpe, ha Lázaro ogueraha pe mburika Jesús oĩ hague hi’ári. Lázaro mano ha’e pe ñembyasy guasu 18 jasypokõi ary 2020-pe, ha upéicharõ jepe, ha’e avei pe milagro ojeguerohorývéva Cristo rehegua ha pe “sello” idivinidad rehegua.
“Cristo oĩrire pe koty hasývape, Lázaro nomanomo’ãikuri; Satanás ndojeguerekóigui moõve pu’aka hese. Mano ndaikatúi va’ekue omombo hi’ýva Lázaro rehe Tekove Mbohára renondépe. Upévare Cristo opyta mombyry. Oheja pe enemigo ojeporu hag̃ua ipu’akáre, ikatu hag̃uáicha upéi omosẽ chupe tapykue gotyo, peteĩ ñorairõhára oñemomba’epyrévapeicha. Opermiti Lázaro ohasa hag̃ua mano poguýpe; ha umi ermána oñembyasýva ohecha iñermáno oñemoĩha pe tyvýpe. Cristo oikuaa porãkuri, ohecháramo iñermáno rovamano, ijerovia Hese, iÑepysyrõhárare, oñeha’ãmbaitetaha. Péro Ha’e oikuaa avei, pe ñorairõ ohasáva ko’ág̃a rupive, ijerovia osẽtaha tenonderã mombyryvéva pu’akápe. Ha’e ohasa hendivekuéra opa mba’easy ñembyasy rehegua ohasáva’ekue. Ndoahayhuvéi michĩve chupekuéra opytáre; ha katu oikuaa porãkuri, hesekuéra hag̃uáicha, Lázaro rehe hag̃uáicha, Hese hag̃ua, ha hemimbo’ekuéra rehe hag̃uáicha, tekotevẽha oñehupyty peteĩ jeity.”
“‘Pendekuéra rehehápe,’ ‘peguerovia hag̃ua.’ Opa umi ohekáva oñandu hag̃ua Tupã po oguerohorýva ha omboguatáva, pe aravo oñeñanduvéva py’a kangy ha ñembyasy hína pe aravo pe pytyvõ yvágagui hi’aguĩvéva. Ha’ekuéra oma’ẽ jeýta tapykue gotyo aguyjevete reheve hape iñypytũvéva rehe. ‘Ñandejára oikuaa mba’éichapa oipe’a hag̃ua umi hekojojávape,’ 2 Pedro 2:9. Opaichagua ñemoĩrã ha opaichagua jehasa asýgui Ha’e oguenohẽta chupekuéra jerovia mbaretevéva ha jeikuaapy ipirapirevéva reheve.
“Lázaro rendápe ou mbegue hag̃ua, Cristo oguereko vaʼekue peteĩ propósito poriahuverekopy rehegua umi ndojeroviáiva hese hag̃ua. Haʼe opyta are, ikatu hag̃uáicha omoingove jeyvo Lázarope omanóva apytégui omeʼẽ hetave hag̃ua hembyaty ijetuʼúva ha ndogueroviáiva peteĩ prueba ambue, haʼe añeteha ‘pe jeikove jey, ha pe tekove’. Ndoipotái vaʼekue ohejarei opaite esperanza umi tavayguakuéra rehe, umi ovecha mboriahu, okañýva Israel róga pegua. Ikorasõ ojeka hag̃uaicha hína ikangy hag̃ua ipyʼatĩʼỹ rehe. Iporiahuverekópe odesidi omeʼẽ hag̃ua chupekuéra peteĩ prueba ambueve, haʼeha pe Moingovejeyhára, pe peteĩnte ikatúva ogueru hesakãme tekove ha jeikove opaʼỹva. Kóva vaʼerã peteĩ prueba umi paʼikuéra ndaikatumoʼãi hag̃ua ombohasa vai térã omyesakã vai. Upévare ombeguékuri ohóvo Betániape. Ko milágro guasuite, Lázaro ñemongove jey, vaʼerã omoĩ Ñandejára sello hembiapóre ha heʼíva hese divinidad rehe.” The Desire of Ages, 528, 529.
Jeike yvate porã ñepyrũ oñepyrũ vaekue peteĩ vúrro oñembojera haguã Cristo ojupi hag̃ua hese.
Ha oñemboja Jerusalén rehe, ha og̃uahẽmbotávo Betfagépe, Olivoty yvytýpe, upérõ Jesús omondo mokõi hemimbo'e, he'ívo chupekuéra: Tapeho pe táva pene renondépe oĩvape, ha pya'e eterei pejuhúta peteĩ mburika ñapytĩmby, ha imemby ra'y hendive; pejora chupekuéra, ha pegueru che rendápe. Ha oĩramo avave he'íva peẽme mba'eve, peje va'erã: Ñandejára oikotevẽ hese kuéra; ha pya'e eterei omondóta chupekuéra. Ko'ã mba'e oiko opaite, oñembopaje hag̃ua pe maranduhára rupive he'ívaekue, he'ívo: Peje Sión rajýpe: Máina, nde Ruvicha guasu ou ne rendápe, ipy'a guapy, ha oguapy peteĩ mburika ári, ha peteĩ mburika ra'y ári, pe mymba mykymi memby ári. Ha hemimbo'ekuéra oho, ha ojapo Jesús omanda haguéicha chupekuéra. Mateo 21:1–6.
Pe “Sapy’a Pyhare Mbytegua” joaju pe marandu ánhel mokõihápe og̃uahẽ va’ekue pe ñembotavy peteĩha rire. Cristo tiémpope pe ñembotavy va’ekue Lázaro mano; ha umi Millerita-kuérape g̃uarã, pe profecía ndojehupytýiva 1843 rehegua, og̃uahẽ va’ekue 19 jasyrundy 1844-pe. Mokõivéva umi ñembotavy ohechauka 18 jasypokõi 2020.
Pe Pentekoste ára ojehechaukáva Levítico mokõipa mbohapy-pe, pe prueba decisiva ojehechaukáva pe mbohapykõi tape rechaukaha rupive: pe arete trompéta rehegua, Cristo jehupi yvágape ha pe Ñemoĩporã Ára. Umi mbohapy paso ohechauka pe prueba decisiva ojoajúva umi mokõi prueba peteĩha rehe, ha’éva pe cimiento ha pe témplo rehegua. Umi mbohapy paso oiko cinco ára mboyve pe léi dominical Pentekoste rehegua, ha ohechauka pe jehupi yvate gotyo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, techaukaharãicha. Ohasáramo hikuái pe prueba decisiva, oñembohupi hikuái; ndohasáiramo, oñembotyryrýta Miller kerayvotýgui ventanakuéragui.
Pe mbohapyha ñembojeguakuaa rehegua ha’e pe Ára Ñemyatyrõha, ha upéva ohechauka angaipa ñembogue. Pe mokõiha mbohapyha ha’e pe jehupi Malakías ofrénda levitakuéra rehegua, ha pe peteĩha mbohapyha ha’e trompéta kuéra marandu. Ary 1844 guive yvyporakuéra oiko hína pe tembiasakue apytépe, pe séptimo trompéta oñehendu jave rehegua. Pe marandu okáguio pe séptimo trompéta rehegua ha’e pe mbohapyha ñehundi Islam rehegua marandu, ha pe marandu hyepypegua pe séptimo trompéta rehegua ha’e Cristo rembiapo, ombojoajúvo Ijapopyrã tee yvypórape umi cien cuarenta y cuatro mil rehe.
Jasegíta pe artíkulo oúva.
“Maranduhára kuéra jehaípe oñemoha’ãnga umi escena, tuja etereíramo jepe, ojehechauka ñandéve peteĩ pyahu marandu pyahúvaicha ipyahúva ha ipokatu hag̃uáicha. Jeroviá rupive ñantende ko’ã kuatia ñeñongatuha Tupã rembiapo hembipota tavayguakuéra ndive ymaite guive, ikatu hag̃uáicha jahechakuaa umi mbo’epy Tupã oipotáva ñanembo’e umi mba’e jahasávare ko’ág̃arupi.”
“Ñaikotevérõ, ñande roikoháicha, peteĩ ára iñimportánteva ndopytavéiva pe oikovaʼekuévagui Cristo ou jeýta mboyve, tekotevẽ ñañangarekove hag̃ua ani hag̃ua jajavy umi javy ojapovaʼekuéicha umi judío oikovéva Cristo ou raẽha jave.”
“Umi mburuvicha judío-kuéraicha, mbeguekatúpe omoheñóiva peteĩ sistema formal de adoración, upépe umi mba’e ndaha’éiva esencial importancia oñembotuicha eterei hague, oĩ ko’ág̃a avei algunos kuimba’e oĩva peligro-pe operde hag̃ua hechágui umi añetegua iñimportánteva ko generación-pe g̃uarã, ha oheka hag̃ua umi mba’e pyahu, extraño, ha ojagarráva akãme.”
Tekotevẽ ñañongatu principios yvate. Umi oheka ha omoherakuãva temimo’ã ñembotavy rehegua tekotevẽ oñembo’e chupekuéra mba’épa hína pe añetegua ohekombo’e mboyve ambuépe. Teoríakuéra ha ñeimo’ãnguéra yvypóra ojapóva ndaha’éi ojehekáva añetegua ramo.
“Oĩ heta oĩva imbarete hag̃ua akóinte pe principio rehe, ha koʼãva oñepytyvõta ha oñevendisiáta; haʼekuéra niko hasẽ hína pe korapy yvate ha pe altar mbytépe, heʼívo: ‘Eporiahuvereko nde retãre, Ñandejára, ha ani remeʼẽ nde erénsia jejaʼópe.’ Tekotevẽ jaheja hag̃ua pe mboʼe tenondegua pe marandu mbohapyha ánhel rehegua ojajái porã ha ojekuaa hag̃uáicha hesakã porã ha iñambue hag̃uáicha. Umi yvyra guasu ñande jerovia rehegua ogueropuʼakáta opa mbaʼe pohýi ikatúva oñemoĩ hiʼári.”
“Ko ára jejavygua, arakuaa’ẽ ha ñeñandu reietepegua, tekotevẽ ñañemoarandu Cristo doctrina ypykuekuéra rehe. Ñañeha’ãkena ikatu hag̃uáicha ja’e apóstol ndive: ‘Ndorojapói hag̃ua peẽme ojekuaa ñande Ruvicha Jesucristo pu’aka ha ijujuha, mombe’ugua’u porã oñemoheñóiva rehe roñemopyenda.’ Ñandejára ohenói ñandéve jajapo hag̃ua umi principio yvate ha marangatu.”
“Pe añetegua, añetegua ko’ág̃agua, ha’e opaite mba’e Tupã Ñe’ẽ ohechauka hag̃ua. Ñandejára oipotase ipuévlo oñangareko ijehegui opaichagua mba’e hetave’ỹva rehe, opa mba’e misticismo-pe ogueraháva rehe. Umi ojejuhúva jejopy vai guýpe ombohetase hag̃ua mbo’epy mba’eapohare, ta’ãngamýiva, toñapytĩ pypuku yvytyra yvagapegua añetegua itaju renda kuérape, ha toguereko pe mba’eporã ome’ẽva tekove opave’ỹva umi oguerohoryvape. Ñe’ẽme oĩ umi añetegua iporãitereíva. Ko’ãva ojuhúta umi oikekóva ñehesa’ỹijo hag̃ua kyre’ỹ reheve; yvagapegua ánhelkuéra niko omoakãta hekakuaa.”
«Oñe'ẽvo umi ko'ág̃a oikovéva ko yvy ári rehe, Pablo he'i va'ekue: “Oúta ára ndoguerojerokymo'ãiha pe doctrina hesãiva; síno, hembipota vai rupi, ombyatyta hag̃ua ijeheguio mbo'ehárape, ijapysakuéra ojepy'apyva'erã rupi ohenduse haguére mba'e pyahu; ha ombojevýta ijapysakuéra pe añetegua-gui, ha ojere hag̃ua umi mombe'upy gua'úpe.”»
“Ajépa, mba’éichapa tuicha ha omokyre’ỹva pe ánga, pe ñe’ẽmondo Pablo ome’ẽva upe jave oprofetisa ramo guare umi ndoaguantamo’ãiva pe doctrina hesãivape guarã: ‘Amandu’a nde rehe upévare Tupã renondépe, ha Ñandejára Jesucristo renondépe, ha’éva ohusgátava umi oikovévape ha umi omanóvape ijehechauka ha iguỹre: Emoherakuã pe ñe’ẽ; eime hag̃uáicha ára porãme ha ára vaipe; eñemoĩ hag̃ua jejavy rehe, eja’o, emokyre’ỹ, opaite paciencia ha doctrina reheve.’”
“Umi oñemoirũva Tupã ndive oguata tekojojápe Kuarahy Reheguápe. Ndoñemomirĩri hikuái Ipytyvõharépe omongy’ávo hape Tupã renondépe. Yvágagui tesape overa hi’ári kuéra. Oñemboja aja ko yvy rembiasakue paha gotyo, tuichaiterei okakuaa iñakãrapu’ã Cristo rehegua ha umi profesía hese oñe’ẽva rehegua. Hikuái iporãiterei Tupã resa renondépe; oĩgui peteĩ ñeñondýpe Ita’ýra ndive. Chupekuéra guarã Tupã Ñe’ẽ iporã eterei ha hechapyrãva. Ohecha hikuái iñimportánsia. Añetegua ojehechauka chupekuéra. Pe doctrina ja’eha pe ñemongarai ojejaho’i peteĩ tesape kangýpe. Ohecha hikuái Ñandejára Escritura ha’eha pe llave oipe’áva opaite ñemimby ha ombohováiva opaichagua apañuãi. Umi ndohayhúiva oñeme’ẽ chupekuéra tesape ha oguata hag̃ua tesapépe ndaikatumo’ãi ontende pe temimby Tupãrayhu rehegua, katu umi ndopytaiva’ekue hesakã’ỹre ogueraha hag̃ua pe kurusu ha oho hag̃ua Jesús rapykuéri, ohecháta tesape Tupã tesapépe.” The Southern Watchman, 4 de abril de 1905.