Áño 1844-pe, pe doctrina ára pokõigui pegua sábado rehegua ojeipe’a hag̃ua, ha upéi oñemomba’eguasu Sister White-pe oñema’ẽ jave pe ñe’ẽme’ẽ karameguáre. Ha’e avei ohai va’ekue umi ára pahápe pe doctrina ñemongakuaáre rehegua oguerekohague peichagua énfasis yvagágui. Pe sábado ára pokõigui pegua orrepresenta pe tesape especial osẽva karameguágui, oñepyrũ jave pe Ára Antitípico Ñemoñyrõ rehegua; ha pe sábado ary pokõigui pegua orrepresenta pe tesape especial osẽva karameguágui, pe Ára Antitípico Ñemoñyrõ rehegua oguahẽ jave ipahápe.
Pe doctrina ñemboguata ñandejára oiko yvypórape rehegua oñeha’ãnga Leviticus mokõipa mbohapy pe aty marangatu pahápe; ha’e hína pe omega pe sábado ára poapyha rehegua, ha’éva pe aty marangatu peteĩha oñepyrũvo Leviticus mokõipa mbohapy. Pe sábado peteĩha ohechauka Tupã pu’aka apohára, ha pe sábado paha ohechauka Ipu’aka omoheñói jey hag̃uáicha. Pe sábado peteĩha ojehechauka papapy “23” rupive ha pe paha papapy “252” rupive.
Mokõi ta’ãnga hína Levítico mokõipa mbykymi mbytépegua apo’y rehegua, ha avei hína Millerita rembiasakue rembe’ykuéra. 1798-pe oñekumpli va’ekue umi 2.520 ary Israel retã yvate gotyo peguáre; ha umi 2.300 ary katu oñekumpli va’ekue 22 jasypa 1844-pe. Hermana White oñegueraha ramo guare pe santuario-pe ha oma’ẽ ramo guare umi Diez Mandamiento rehe, ha’e ohechauka Tupã tavayguakuéra ára pahápeguáva ojapóva Cristo rapykuéri pe Tenda Imarangatuvévape, Ha’e omohu’ã aja hembiapo joaju hag̃ua. Pe templo prueba hína pe prueba oñemoirũ hag̃ua pe Cordero-pe mamove ohohápe.
Ko'ãva hína umi noñemongy'áva kuñanguéra ndive; ha'ekuéra niko virhen. Ko'ãva hína umi oseguíva Pe Ovecha Ra'yme mamove ohohápe. Ko'ãva ojepyrupyréva yvypóra apytégui, tenonde yva Ñandejárape ha Pe Ovecha Ra'ýpe guarã. Apocalipsis 14:4.
Hermana White, peteĩ proféta ramo, ohechauka vaʼekue umi jeroviapy rekóvape iñeʼepyrũme, oike vaʼekuépe pe Tenda Santísimo-pe jerovia rupive; ha upéicha ojapóvo, omeʼẽvaʼekue peteĩ techapyrã umi jeroviapy rekove pahápe guará, oikeva jerovia rupive pe Tenda Santísimo-pe ha upéi omaña hag̃ua pe arca-pe. Pe ohecháva hikuái upépe hesakãmbyréva hína pe encarnación doctrina, pe at-one-ment ñemohuʼã. Ohecha hikuái umi mokõi querubín oñemoʼãva, orepresentáva umi mokõi sábado creación ha re-creación rehegua. Ohecha hikuái pe 252 peteĩ ykére pe arca rehe ha pe 23 ambue ykére, ha ohechakuaa hikuái creación ha re-creación ndive joajúpe; 23 orepresenta pe Tupã reko ñemenda yvypóra rekóndi, ha ohecha hikuái pe 252 peteĩ símbolo ramo pe yvypóra ñemoambue hag̃ua peteĩ yvypórape oñembojoajúva Tupã rekóndi.
Pe tenda poriahuverekoha ndojeipeʼái vaʼerã, upévare Hermana White omaña hag̃ua hyepýpe haʼe vaʼekue peteĩ revelación especial; ha profétikamente pe taʼanga oñemombeʼúva ojeporavove ára paha rehe, ndahaʼéi umi ára haʼe oikovévape. Ñamañávo ñande jajerovia. Pe prueba templo rehegua haʼe Cristo ogueraha hag̃ua Itavayguakuérape, virgen-kuérape, Itemplope, peteĩteĩ rupi. Umi añetegua profétika ohechauka umi paso tapekuére, pe tape omimbipáva pe Marandu Pyharepyte Sapyʼa reheve.
Pe témplo Millerita ojejapóva irundypa poteĩ ary peteĩ paso.
Pe témplo yvypóra “23”-gua (kuimba’e ha kuña, Ha’e omoheñói chupekuéra) ha’e peteĩ py.
Cristo omopuʼãvo Itupao mbohapy ára pukukue haʼe peteĩ tape’ẽ.
Pe mba’e oñeñongatuhápe ha’e Malaquías pegua tupão.
Nehemías omopotĩ vaʼekue pe almacén gui Tobías profanación.
Upéva pe tupaópe pa’i guasu Hilcías ojuhu vaʼekue Moisés kuatiakuéra mburuvicha guasu Josías ñembopyahu aja.
Pe témplo Nehemías omopotĩ vaʼekue ñemongyʼa hag̃uagui haʼe hína upe témplo voi Cristo mokõi jey omopotĩ vaʼekue iñemongyʼa marangatúva apañuãiha gui, heʼiháicha Hermana White.
Miller kerayvotýpe pe mba’e oñemondéva peteĩ pyterereko.
Peteĩ jey Cristo omoakã porã rire Hembiayhuetéva pe Tenda Marangatúvépente, ogueraha chupekuéra, Hermana White ohechaukaháicha pe árka peve, omopu’ã pe mbyasy renda, ha ome’ẽ chupekuéra permiso oma’ẽ hag̃ua ipype. Oma’ẽvo ipype, ohecha hikuái mokõivéva, pe doctrina de la encarnación ha pe sábado ára sieteha, ojeguerekóva peteĩ aura kangýpe. Línea ári línea, umi ohechakuaáva umi doctrína “ojeguerekóva peteĩ resape kangýpe” oñemohenda Hermana White ndive, oike hag̃ua pe Tenda Marangatúvépente jerovia rupi ha oma’ẽ hag̃ua pe árka ryepýpe.
Umi maranduhára yma guare oñe’ẽ porãve ha peteĩchaiteve umi ára pahápe g̃uarã, ndaha’éi umi ára oikove haguepe g̃uarã. Umi maranduhára yma guare voi oike jave pe testimóniope, ha’ekuéra orrepresenta Ñandejára retãyguakuérape umi ára pahápe, ha Ñandejára retãyguakuéra umi ára pahápe ha’e umi cien cuarenta y cuatro mil. Hermana White ikatu hag̃uáicha ha’e pe maranduhára yma guare iñimportantevéva, opaite herakuãnga orepresentágui pe historia alfa pe historia omega rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-gui. Opaite maranduhára ohechauka pe remanéntepe, ha Hermana White avei orrepresenta peteĩ historia ñepyrũgua oñekumplíva pe historia paha hag̃uáicha—pe letraite peve.
Pe historia fundacional alfa-pe, Hermana White, peteĩ visión-pe, ojereraha pe Tenda Marangatúvaitepe pe santuario yvagaguápe. Upépe, pe tenda poriahuvereko rehegua oĩva pe árka paktogua ári, peteĩ tenda ndajei va’erãva oñemongu’e hag̃ua, oñemopu’ã va’ekue ikatu hag̃uáicha Hermana White oma’ẽ hyepýpe, ha upépe ha’e ohecha va’ekue umi Diez Mandamiento.
“Pe Iporãvévape ahecha peteĩ arca; hi’ári ha ijykére oĩ óro ipotĩvéva. Káda extremo-pe oĩ peteĩ querubín porãiterei, ipepokuéra ojepyso hese. Hova kuéra ojere ojovake, ha oma’ẽ yvývo. Umi ánhel kuéra mbytépe oĩ peteĩ incensario óroguigua. Arca ári, upépe umi ánhel oĩháme, oĩ peteĩ mimbipa hendýva eterei, ojoguáva peteĩ tróno Tupã oikoha. Jesús oĩ arca ykére, ha umi santo ñembo’e ojupi aja Hendápe, pe insiénso pe incensario-pe osẽ tatatĩramo, ha Ha’e omoĩ yvate umi ñembo’e pe insiénso ratatĩ ndive Itúvape. Arca ryepýpe oĩ pe mba’yru óroguigua maná rehegua, Aarón yvyra hokýva, ha umi ita tabla oñembyatyva’ekue peteĩ kuatiañe’ẽrãicha. Jesús oipe’a umíva, ha ahecha umi Diez Mandamiento ojehaipyre ipype Tupã kuãme. Peteĩ tabla ári oĩ irundy, ha ambuépe seis. Umi irundy peteĩha tabla ári overa hesakãve ambue seis-gui. Péro pe irundýha, pe mandamiénto sábado rehegua, overa opaite ári; pe sábado niko oñembojoja hag̃ua oñeñangareko hag̃ua Tupã réra marangatu ñemomba’épe. Pe Sábado Marangatu ojehecha hechapyrãmbaitéramo—peteĩ mimbijere tee ojerepa hese. Ahecha pe mandamiénto sábado rehegua noñeclavairiha pe kurusúre. Upéicha rire, umi ambue nueve mandamiénto avei oñeclaváva’erãmo’ã kuri; ha ñande ñaiméta kuri lívre jajavy hag̃ua hesekuéra opavavére, jaity haguéicha pe irundýha. Ahecha Tupã ndomoambueihague pe sábado, Ha’e araka’eve ndojemoambuéigui. Péro pe papa omoambue pe sábado pe séptimo áragui pe primero árape semánapegua; ha’e niko omoambueva’erã kuri ára ha léi kuéra.” Early Writings, 32.
Pe pytuʼumbaʼe ára pokõiha sábado rehegua haʼe vaʼekue pe doctrina alfa pe tembiasakue pyendaguasupe pe movimiento Millerita rehegua, oñepyrũvaʼekue ramo pe movimiento Millerita Filadelfiagua, upéi oñemoambue hag̃ua pe movimiento Millerita Laodiceagua-pe ary 1856-pe, ha upéi pe Iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceagua-pe ary 1863-pe. Hermana White avei ohechauka pe doctrina omega pe tembiasakue ára pahápe, arakaʼe pe movimiento Laodiceagua umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua oñemoambue pe movimiento Filadelfiagua umi cien cuarenta y four mil rehegua. Umi tesape alfa ha omega ojehechauka pe doctrina sábado ára pokõiha rehegua ha pe doctrina encarnación rehegua rupive.
“Umi oñomongetáva Tupã ndive oguata tekojoja Kuarahy resapepe. Ndoikói omongy’árõ guare Ijopóiha rehe, ombyaívo hapekuéra Tupã renondépe. Arapegua resape ohesape hese kuéra. Oñembojávo hikuái ko yvy rembiasakue paha gotyo, tuichaiterei okakuaa iñarandúvo Cristo rehe ha umi profesía hesegua rehe. Tupã resa renondépe ha’e kuéra hína mba’e iporãitereíva opa’ỹva repy; peteĩntegui oĩgui Ita’ýra ndive. Chupekuéra guarã Tupã Ñe’ẽ hína iporãiterei ha hechapyrãiterei. Ohecha hikuái iñimportanteha. Añetegua ojehechauka chupekuéra. Pe tekombo’e Tupã Oiko Yvypóraramo rehegua oñemonde peteĩ overa kangýpe. Ohecha hikuái Ñandejára Ñe’ẽryruha pe llave omboty’ỹva opaite ñemimby ha omyesakãva opaite apañuãi. Umi ndoipotái va’ekue orresivi pe tesape ha oguata pe tesapepe ndaikatumo’ãi oikũmby pe teko marangatu ñemimby; umi katu ndopyrỹiva’ekue ogueraha hag̃ua kurusu ha osegui hag̃ua Jesúspe, ohecháta tesape Tupã resapépe.” The Southern Watchman, 4 jasyrundy, 1905.
Pe “doctrina de la encarnación” oñembohéra avei pe “misterio de la piedad”.
Ha opa’ẽ’ỹre tuicha hína pe temimimby tupao rehegua: Tupã ojechauka vaʼekue soʼópe, ojehechauka hekojojaha Espíritu-pe, umi ánhel ohecha chupe, oñemombeʼu hag̃ua umi tetã ambuegua apytépe, ojerovia hese ko yvy ape ári, ha ojegueraha yvate mimbipápe. 1 Timoteo 3:16.
Pe “misterio” oñemokañy peve pe generación paha, umi jerovia hag̃ua ohechakuaa jave pe doctrina ñemongu'e rehegua ha'eha pe omega pe sábado ára poapyha rehegua.
Pe mbyamíva ojegueroky va'ekue arykuéragui ha ñemoñarekuéragui, ha ko'ágã ojehechauka porãma hekojojaha kuérape: umívape Tupã oikuaaukase mba'éichapa tuicha pe mbyamíva mimbipa tetã ambuegua apytépe; ha upéva hína Cristo pende pype, pe mimbipa jeroviaha. Colosenses 1:26, 27.
Iporãite pe Colosenses 1:26 oñe’ẽ hag̃ua peteĩ “misterio” rehe, “okañymíva’ekue”, ha upéva misterio “oñemombe’u porã” ára pahápe. Tesape profético oñemombe’u porã oñemboja’o’ỹvo profecía, ojehechaukaháicha Daniel 12-pe, moõ 1.260 ára paha rire, ára paha jave, peteĩ profecía oñemboja’o’ỹ. Pe profecía okañymíva’ekue heta generación pukukue oñemboja’o’ỹ, ha pe profecía hína pe añetegua, ha oñemboja’o’ỹvo ha’e pe “gloria” oikuaaukáva umi gentil-kuérape pe léi dominical-pe. Upéva misterio hína Cristo pende pype, pe gloria jeroviaha, ha upéva ojehupyty pe séptimo trompeta oñehendu jave.
Ha umi ára pe séptimo ánhel ñeʼẽme, oñepyrũ vove ombopu hag̃ua, Ñandejára remimimbyvaʼekue oñemohuʼãta, heʼiháicha haʼe omombeʼu vaʼekue hembiguáipe, umi maranduhárape. Apocalipsis 10:7.
Oĩporãiterei pe ángel poapyha ñe'ẽ oñepyrũ haguére osapukái jasy poapyha ára pahápe, ojehechaukaháicha Apocalipsis 10:7-pe. Pe ángel poapyha avei ojehechauka pe mbohapyha ñembyasýramo, ha umi mokõi ñembyasy peteĩha ha mokõiha va'ekue Islam, upéicha ome'ẽvo mokõi testígo pe mbohapyha ñembyasy ha'eha Islam. Ñandejára remikuaa kañymby oñemohu'ã Islam trompéta hyapu jave.
Pe trompéta séptimo rembiasakuepe, pe doctrina oñe’ẽva pe encarnación rehe, ha’éva Cristo misterio pende pype, térã pe Tupãrekotee oñembojoaju hag̃ua yvypóra rekóre, Cristo ohechaukaháicha oguerekórõ guare hi’ári so’o yvypóra rehegua; umi ojehechakuaáva oike hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe oñeha’ãta ojehecha hag̃ua oguerekópa pe aséite tekotevẽva ha pe jerovia ikatu hag̃uáicha oike pe Lugar Santísimo-pe. Oĩrõ hésita, pytũ ho’a hi’árikuéra; ha osegíramo pe Cordero-pe ohohárupi, ojereraháta ohecha hag̃ua pe arca ryepýpe. Pe arca ryepýpe ojuhúta hikuái pe doctrina sábado ára sieteha rehegua ha pe doctrina encarnación rehegua.
Ko'ã mokõi doctrina tuichaiterei mba'éichapa iñimportánte ramo jepe, che ajesareko hína ndaha’éi umi tesape alfa ha omega rehe, síno profetisa ohechauka hague Tupã retãyguápe oikeha pe santuario yvagapegua ryepýpe ha oma’ẽha pe arca del pacto ryepýre. Oĩva’erã peteĩ punto umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakue pukukue ryepýpe, umi ára pahápe, upépe umi cien cuarenta y cuatro mil oguerahaha pe Lugar Santísimo-pe ohechamína hag̃ua pe arca ojepe’áva.
Rejeroviéramo pe jerovia rerovia hag̃ua umi proféta ohechauka hag̃ua Tupã tavayguakuérape ára pahápe, ha avei pe jerovia Hermana White oñeinspira hague péichaite, opa mba’épe, ambue proféta kuéra Biblia-peguáicha — upéicharõ pe aplicación amombe’u vaʼekue ko’ág̃aite vaʼerã oñemoneĩ añete hag̃ua. Umi cien cuarenta y cuatro mil osegiva’erã Cristo-pe, jerovia rupive, pe Tenda Santísimope, Hermana White heʼiháicha umi jerovia hag̃ua opytáva ojapo hague 22 de octubre de 1844-pe. Upérõ ojehechauka mokõi aty: umi omboykéva oike hag̃ua jerovia rupive, ha umi oike vaʼekue.
“Che amombe’u jevy hag̃ua Cristo peteĩha oukue rehegua marandu. Juãnpe oñembou Elías espíritu ha pokatupe ombosako’i hag̃ua Jesús rape. Umi omboykéva Juãn rembiasakue ndohupytýi mba’eve porã Jesús mbo’epykuéragui. Ijoparáva pe marandu rehe, omombe’úva Iju hag̃ua, omoĩ chupekuéra peteĩ tenda ndikatuhápe pya’e oguerovia umi mbaretevéva jehechauka Ha’eha pe Mesías. Satanás omotenonde umi omboykéva Juãn marandu hag̃ua ohóvo mombyryvéma, omboyke ha hag̃ua omosãingo Kurusúre Cristope. Péicha ojapóvo, omoĩ ijehekuéra peteĩ tenda ndikatuhápe ohupyty pe jehovasa Pentecostés árape, ombo’éva’erã chupekuéra tape oike hag̃ua pe yvágape pe tenda marangatuetéva gotyo. Pe tupão ao jo’o ñembyai ohechauka umi hudío mymbajuka ha tekorãnguéra noñemoneĩmo’ãveimaha. Pe Mymbajuka Tuicháva oñekuave’ẽma ha oñemoneĩma, ha pe Espíritu Santo oguejýva Pentecostés árape oguerova umi temimbo’e kuéra apytu’ũ pe tenda marangatu yvy ariguágui pe yvágape oĩvape, upépe Jesús oike hague Iñuguy tee rupive, omoheñói hag̃ua Itupãrape umi mba’eporã oguerúva Ijopói ñemyatyrõ. Ha umi hudío opyta pytũmbýpe ite. Operde opa pe tesape ikatúva oreko pe salvación rape’apỹi rehe, ha upéicharõ jepe ojerovia gueteri umi mymbajuka ha kuave’ẽ inútil rehe. Pe tenda marangatu yvágapegua omyengoviáma pe yvy arigua rendaguépe, ha’e kuéra katu ndoikuaái mba’eve pe ñemoambue rehe. Upévare ndaikatúi oipytyvõ chupekuéra Cristo ñemoĩ porã pe tenda marangatupe.”
“Heta oĩva kyhyje guasu rehe umi judío rape rehe, ojerekuévo omboykévo ha omosãingóvo Cristo-pe; ha omoñe'ẽvo hikuái pe tembiasakue mba'éichapa oñemotĩ ha oñembyai chupe, opensa hikuái ohayhuha chupe, ha ndonemoneĩmo'ãiha chupe Pedro ojapo haguéicha, ni nomosãingomo'ãiha chupe umi judío ojapo haguéicha. Péro Tupã, omoñe'ẽva opa tapicha korasõ, ogueru prueba-pe pe mborayhu oje'e va'ekue oguerekóva hikuái Jesús rehe. Opa yvága omaña'akue pypukuete reheve mba'éichapa oñemoguahẽ pe marandu peteĩha ángel rehegua. Péro heta umi he'íva ohayhuha Jesús-pe, ha osẽ y oshẽva tesay omoñe'ẽvo kurusu rembiasakue, opuka vai pe marandu porã rehe ijúvo. Ovy'a hag̃uáicha omoguahẽ rangue pe marandu, he'i hikuái ha'eha peteĩ jejavy. Oñemoĩ hikuái umi ohayhúva ijehechauka rehe, ha omosẽ chupekuéra umi tupãógui. Umi omboykéva pe marandu peteĩha ndaikatúi oipytyvõkuaa pe mokõiha rupive; ni noñepytyvõi hikuái pe pyhare mbyte sapukái rupive, oĩ va'ekue ombosako'i hag̃ua chupekuéra oike hag̃ua Jesús ndive jerovia rupive pe tenda imarangatuvévape pe tupaópe yvagapegua. Ha omboykévo umi mokõi marandu tenondegua, omopytũiterei hikuái iñentendimiento, upévare ndahechái mba'eve tesape pe marandu mbohapyha ángel reheguápe, ohechaukáva tape pe tenda imarangatuvévape. Ahecha umi judío omosãingoháicha Jesús-pe, upéicha avei umi tupao réra año guáva omosãingo ko'ã marandu; ha upévare ndoguerekói hikuái arandu pe tape rehegua pe tenda imarangatuvévape, ha ndaikatúi oñepytyvõ Jesús ñemombe'upy rehe upépe. Umi judíoicha, oikuave'ẽva iñekuave'ẽ inutil, ha'ekuéra oikuave'ẽ avei iñembo'e inútil pe koty Jesús ohejáva peve; ha Satanás, ovy'áva pe ñembotavy rehe, oñemoĩ peteĩ tekotevẽ religioso rehe, ha ogueraha ko'ã kristiano he'ínteva ijupe voi, omba'apóvo ipokatu reheve, techaukaha reheve ha hechapyrã japu reheve, hag̃ua omboja pypuku chupekuéra iñuhãme.” Early Writings, 259–261.
Hermana White identifica el proceso progresivo de prueba en la historia de Juan el Bautista y de Cristo, que terminó con los judíos en completa oscuridad, a fin de ilustrar esa misma historia en el tiempo de los milleritas, la cual es la historia alfa de la Hermana White, la antigua profetisa de los postreros días. La prueba de vida o muerte al principio consistía en entrar en el Lugar Santísimo o rehusar hacerlo. Rehusar hacerlo produjo la misma oscuridad sobre los rebeldes de la historia millerita que había sobrevenido a los judíos rebeldes en la historia de Cristo.
Jesús tapia py’ỹi peteĩ mba’e paha rehe, upe mba’e ñepyrũ reheve; upévare, Hermana White ojegueraha ramo guare Pe Tupa Marangatuvévape ha oma’ẽvo pe árka ojepe’áva rehe, joajúpe pe prueba 22 de octubre de 1844 rehegua ndive, upéva ohechauka umi cien cuarenta y cuatro mil ojeprobarátaha pe Ovecha Ra’y rapykuéri oike hag̃ua Pe Tupa Marangatuvévape térã oike hag̃ua pytũmbýpe iporãite hag̃ua opa’ỹva. Ko añetegua oñemopyenda peteĩ jeroviáre oikuaáva umi proféta yma guare ohechaukaha Ñandejára tavayguakuéra ára pahapegua, ha’ekuéra voi oike jave pe testimonio ojehaipyréva ryepýpe. Hermana White ohechauka mokõive aty.
“Che py’aro vai jave aĩva’ekue ko’ã mba’épe, ake jave areko peteĩ ke’ẽ oheja va’ekue peteĩ impresión pypuku che akãme. Ahecha che ke’ẽpe peteĩ tupaópe, ha heta tapicha oñembyaty ha oho hese gotyo. Umi oike ha okañyva’erãnte upe tupaópe ojesalváta ára oñembotývo. Opavave opytáva okápe okañy hag̃ua’ỹre, opyta hag̃uáicha oñehundíta opa ára g̃uarã. Umi aty guasu okapegua, oiko hag̃ua hikuái ijeheguiete ha tapérekuéra rupi, oñembohory ha ombohovaipa umi oikeva’erãre upe tupaópe, ha he’i chupekuéra ko tembiaporã jejoko’ỹ rehegua ha’eha peteĩ ñembotavy porã ojejapóva akatúa hag̃uáicha, ha añetehápe ndaiporiha mba’eveichagua mba’apu’a térã ñehundígui ñañangareko hag̃ua. Oĩ voi ojagarra va’ekue peteĩteĩme ani hag̃ua pya’e oike umi murálla ryepýpe.”
“akyhyjégui hag̃ua, aimo’ã iporãvéha aha’arõ hag̃ua pe atyguasu oñemosarambi peve, térã ikatu hag̃uáicha aike ha’e kuéra ohechakuaa’ỹre cherehe. Hákatu umi hetakue okakuaa meme oñembovykyvéva rangue, ha chekyhyjégui ajuhu hag̃ua are hag̃ua, pya’eterei asẽ che rógagui ha añembotyryry pe aty rupi. Che py’apype aguahẽ hag̃uáicha pe tupãópe, ndahechakuaái ni ndajepy’apýi umi hetaitereíva che jerére. Aikévo pe óga ryepýpe, ahecha pe tupão tuichaitéva oñemoĩha peteĩ yvyra guasu peteĩnte rehe, ha upévare oñeñapytĩ peteĩ ovecha ra’y oñembyaipaite ha huguy osyryva. Ore, roĩva upépe, oreko hag̃uáicha roikuaa ko ovecha ra’y oñembyaíhague ha oñemokangypahague ore rehehápe. Mayma oikéva pe tupãópe ohasava’erã henondépe ha omombe’u hag̃ua hembiapo vaikue.”
“Pe Ovecha renonderãimi oĩkuri guapyha yvatevéva, ha hi’ári oguapy peteĩ aty ojehecha hag̃ua ovy’aitereíva. Yvágagui pe tesape ha’etevaicha omimbiha hova kuérare, ha omomba’eguasu hikuái Tupãme ha opurahéi vy’aha guasu ha aguyje purahéi, ha’etevaicha umi ánhel kuéra purahéi. Ko’ãva hína umi oúva’ekue pe Ovecha renondépe, omombe’u va’ekue ipekadokuéra, ohupyty hag̃ua ñyrõ, ha ko’ág̃a oha’arõ hikuái vy’apópe peteĩ mba’e oikótava oguerúva vy’a guasu.”
“Jepe amoinge peikéma aikéma upe óga ryepýpe, okẽ che ári kyhyje, ha peteĩ ñemotĩ añandúva ajejapova’ẽrã che michĩ hag̃ua ko’ã tavayguakuéra renondépe. Upéicharõ jepe, ha’ete ku añemomýi hag̃uáicha tenonde gotyo peteĩ mbaretépe, ha mbeguekatu aime aha peteĩ yta guasu jerére ikatu hag̃uáicha añemboja ovécha ra’y rovái, upérõ osẽ peteĩ turu ipu, pe tupão oryrýi, osapukái jehory reheve umi marangatu atyguasupegua, peteĩ tesape mondýi hag̃uáva omimbipa pe óga, ha upéi opa mba’e oiko pytũmbýpe eterei. Umi vy’aha’ẽva opaite okañy pe tesape ndive, ha che añeja cheaño pe pyhare kirirĩ ha ñemondýi vaietépe. Apáy py’arasy eterei reheve, ha hasy chéve aguerovia hag̃ua aikóha kuri akehápe año. Ha’ete chéve che hu’ãha oñemohendáma hague, ha Ñandejára Espíritu ohejáma hague chéve, araka’eve hag̃ua ndoujeýi.”
“Kóyte rire upéi areko ambue kéra. Che aime hag̃uaicha guapýpe peteĩ ñeñandu vaietereípe, che rova mokõi po apytépe, ha apensa péicha: Jesús oĩrire ko yvy ári, aháta hendápe, ajeityta Ipy gotyo, ha amombe’úta chupe opa che jehasa asy. Ha’e ndojei mo’ãi chégui, poriahuvereko chéve, ha che ahayhúta ha aservíta chupe opa ára. Upe jave pe okẽ ojepe’a, ha oike peteĩ tapicha iporãitereíva hete ha hova reheve. Ha’e oma’ẽ cherehe poriahuverekópe ha he’i: ‘¿Reipotapa rehecha Jesúspe? Ha’e oĩ ko’ápe, ha ikatu rehecha chupe reipotáramo. Egueraha opa mba’e reguerekóva ha esegíke che rapykuéri.’”
“Ahendu kóva vy’a ndaikatúiva oñemombe’úvape, ha py’arory reheve ambyaty opa che mba’emi michĩva, peteĩteĩ mba’e porãiterei añongatúva, ha asegi che mboguatahárape. Ha’e che reraha peteĩ tape yvate hag̃uava rupi, ijypýva ha ojehechaháicha ikangy hag̃uápe. Añepyrũvo ajupi umi grádore, ha’e chemomarandu ahecha meme hag̃ua yvatévo, ani hag̃ua akãrasy ha’a hag̃ua. Heta ambue, ojupíva upe jeupi ijyvate ha hasývape, ho’a oguahẽ mboyve yvateve peve.
“Ipahápe ñaguahẽ pe paha jupírupi, ha ñaimé peteĩ okẽ renondépe. Ko’ápe che moirũhára he’i chéve aheja hag̃ua opa mba’e agueru va’ekue che ndive. Vy’ápe amoĩ yvýpe; upéi ha’e oipe’a pe okẽ ha he’i chéve aiké hag̃ua. Sapy’aitépe aime Jesús renondépe. Ndaikatúi ojejavy upe hova porãite rehe. Upe jehechauka py’aporã ha mburuvicha guasu rehegua ndaikatúi oiko ambue mba’épe g̃uarã. Ijesareko oguejy ramo che ári, pya’eterei aikuaa ha’e oikuaa porãha opa che rekove rehegua ha opa che py’apýpe ahayhu ha añandu va’ekue.”
“Añeha’ã ñañomi hag̃ua Ijesareko guýgui, añandu ndaikatuiha aguata Iresa ohekáva renondépe; ha’e katu oñemboja peteĩ pukavýpe, ha omoĩvo Ipo che akã ári, he’i: ‘Ani rekyhyje.’ Iñe’ẽ he’ẽ asy pu rory omokyre’ỹ che korasõ peteĩ vy’ápe araka’eve ndohasáiva’ekue hese. Tuicha che roryiterei rupi ndaikatúi ha’e peteĩ ñe’ẽ jepe, ha che py’apy tuicha rupi aity henondépe, ajepysoite Ipy guýpe. Aime aja upépe, che kangypaite reheve, ta’ãngamýi porã ha mimbipa rehegua ohasa che renondépe, ha chéve ku aha’ete aguahẽma yvágape oĩháme tekove ñangareko ha py’aguapy. Ipahápe che mbarete oujey, ha apu’ã. Jesús resa mborayhu rehegua oĩ gueteri che ári, ha Ipukavy omyenyhẽ che ánga vy’aguasúpe. Ijapytépe aime rupi añandu peteĩ kyhyje marangatu ha peteĩ mborayhu ndaikatúiva oñemombe’u.”
“Che mboguataha koʼág̃a oipeʼa pe okẽ, ha mokõivéva rohasáma okápe. Heʼi chéve ajapyhyjey hag̃ua opa mbaʼe aheja vaʼekue okápe. Upéi omeʼẽ chéve peteĩ sã hovyũ oñemama porãva. Heʼi chéve amoĩ hag̃ua che pyʼa ykére, ha aikose vove ahecha Jesúspe, anohẽ hag̃ua che jyvágui ha amyasãi hag̃ua ipukukue peve. Oñeʼẽ mbarete chéve ani hag̃ua aheja oñemamaiterei arakaʼeve, ani hag̃ua oñeñapytĩ ha hasy hag̃ua ojeipyso jey. Amoĩ pe sã che pyʼa ykére ha vyʼápe aguejy umi eskaléra poʼígui, amombaʼeguasúvo Ñandejárape ha amombeʼúvo opaite upe ajuhúvape moõpa ikatu ojuhu Jesúspe. Ko sueño omeʼẽ chéve esperánsa. Che akãme pe sã hovyũ orrepresenta vaʼekue jerovia, ha pe porã ha pe isensilléz ojerovia hag̃ua Tupãre oñepyrũ ojekuaa che ángape.” Testimonios, volúmen 1, 27–29.
Pe aty Exeter pegua aty guasu paha guive, 17 jasypoapy ary 1844-pe, 22 jasypa ary upéva peve, oĩ kuri sesenta ha seis ára. Umi sesenta ha seis ára ohechauka pe ára pukukue pe Marandu Pyhare Mbytegua oñemoherakuã hague, ha pe contexto pe ñe’ẽnga umi diez virgen rehegua ryepýpe, umi upérõ omyerakuã vaʼekue pe marandu ohechauka umi oguerekóva aceite; ha umi ndomyerakuãivaʼekue upérõ pe marandu ndoguerekói aceite.
Pe parávolape, ñemendakuaa oiko pe are tarýi ñepyrũme. Pe ñemendakuaa leiháicha ojejapo raẽ, ha upéi maymáva oho hógape ha ohaʼarõ pe ména ramóva ru odesidi peve iporãpa oñemohuʼã hag̃ua pe ñemendakuaa. Tekorei pe ñemendakuaa peteĩha ha pe mokõiha aty pyhare mbytepegua apytépe ojehecha vaʼekue tekovai hag̃ua, adulterio ramo. Pe are tarýi ojekuaa vaʼekue pe ména ramóva ru ohaʼarõgui ohecha hag̃ua mbaʼépa oiko pe kuñataĩ rehe peteĩ are pukukue jave. Hyeguasúmapa?
Upe túva ojuhu opa mbaʼe oĩ porãha, oñepyrũ pe pyhare mbyte guata aty, ha oñepyrũ pyhare hag̃ua ani hag̃ua haku eterei ára pukukue Palestina-pe. Upévare, pe novia rembiguái kuñanguéra, umi parábola pegua vírgen, orekovaʼerãkuri peteĩteĩ i lámpara tee ha i aséite ñongatupyre, ohaʼarõ hag̃uáicha pe pyhare mbyte sapukái omombeʼúva pe guata aty ñemenda gotyo oñemoñepyrũma hague; ko mbaʼe ningo oikovaʼerãkuri pyharépe. Exeter-pe og̃uahẽ pe pyhare mbyte sapukái, ha térã reguereko suficiente aséite pe guata atýpe guarã, térã ndereguerokéi.
Osẽvo hikuái Exeter-gui pe marandu reheve, ohechauka hikuái peteĩ tavayguakuéra oñembotýva’ekue. Oĩ vaʼekue oguerekóva aceite hekopete ikatu hag̃uáicha oike pe ñemendápe 22 de octubre de 1844-pe, ha oĩ vaʼekue ndoguerekóiva. Umi sesenta y seis ára ohechauka peteĩ ára pukukue Tupã tavayguakuéra oñembotýhaguépe pe okẽ ñemboty pe léi dominical rehegua peve. Oguerekórõ guare hikuái pe aceite hekopete, oike hikuái jeroviápe pe Tenda Marangatuetereýpe. Hermana White ohechauka Tupã tavayguakuéra oikeha pe Tenda Marangatuetereýpe umi ára pahápe, ha hembiasakue alfa-pe kóva vaʼekue peteĩ prueba tekove térã mano rehegua, oike hag̃ua pe Tenda Marangatuetereýpe jeroviápe. Umi ára pahápe pe cien cuarenta y cuatro mil oñehaʼãta ojehecha hag̃ua oikepa hag̃ua pe Tenda Marangatuetereýpe jeroviápe. Jey hag̃ua, kóva haʼe peteĩ prueba tekove térã mano rehegua.
Ñambojoapyta koʼã mbaʼe pe artíkulo oútavape.
“Pe témplo ñemopotĩme, Jesús oikuaauka kuri Imisiónha pe Mesías ramo, ha oike hína Hembiapópe. Upéva témplo, oñemopu’ãva pe Presencia divina róga ramo, ojejapo vaekue peteĩ mbo’epyrechaukaha ramo Israelpe g̃uarã ha ko yvy ape ári guarã avei. Ára opa’ỹguive Tupã rembipota vaekue opa mba’e ojejapóva, pe serafín hendy ha marangatu guive yvypóra peve, toiko peteĩ témplo pe Moheñóihare oikóva ipype hag̃ua. Angaipa rupi, yvyporakuéra ndoikovéi Tupã témplo ramo. Iñypytũmbýva ha oñemongy’áva mba’e vai rupi, yvypóra py’a ndohesakãvéi pe Tupãitéva glorya. Hákatu Tupã Ra’y oiko yvypóra ramo rupi, yvágape ojeipotáva ojehupyty. Tupã oiko yvyporakuéra apytépe, ha ñande salvación rehegua gracia rupi yvypóra py’a oiko jey Chugui témplo. Tupã oipota kuri pe témplo Jerusalénpe toiko peteĩ testígo tapia hag̃uáicha pe destino yvate ojehejava’ekue opavave ánga renondépe. Hákatu umi hudío ndoikuaái porãi pe mba’e he’iséva pe óga oma’ẽ hikuái tuicha hag̃ua ñemomba’eguasúpe. Ndoñemoingéi hikuái ijehegui témplo marangatu ramo pe Espíritu Divínope g̃uarã. Pe témplo korapykuéra Jerusalénpe, henyhẽva pe jepy’apy ha sarambi ñemu marangatu’ỹvagui, ohechauka añetehápeiterei pe py’a témplo, oñemongy’áva mba’epota sensuál ha pensamiento marangatu’ỹva oĩgui upépe.”
“Omopotĩvo pe tupaógui umi ko yvy arigua joguaha ha ñemuhára, Jesús oikuaauka Imisión omopotĩ hag̃ua pe korasõ pe angaipa kyʼágui,—umi yvy arigua mbaʼepota, umi mbaʼe potase ijeheguínteva, umi jepokuaa vai, omongyʼáva pe ánga. Malaquías 3:1–3 oñecita.” The Desire of Ages, 161.
“Pe proféta he’i: ‘Ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu; ha yvy omimbipa ijaguyjégui. Ha osapukái mbaretépe ñe’ẽ hatãme, he’ívo: Ho’a, ho’a Babilonia guasu, ha oiko hag̃ua aña kuéra renda’ (Revelation 18:1, 2). Kóva hína pe marandu peteĩchagua ome’ẽ va’ekue pe mokõiha ánhel. Ho’a Babilonia, ‘ha’e omongaru haguére opa tetãnguérape pe víno ivaíva heko vai rehegua’ (Revelation 14:8). Mba’épa hína upe víno?—Iñembo’epy japu kuéra. Ha’e ome’ẽ yvórape peteĩ sábado japu pe cuarto mandamiénto Sábado rendaguépe, ha ombojevy pe japu Satanás tenonderãite he’i va’ekue Evape Edénpe—ãngue rekove opave’ỹ hag̃uáicha ijeheguiete. Heta jejavy oñondivegua omosarambi mombyry mombyry, ‘ombo’évo tembiapoukapyrõ yvypóra kuéra rembiapoukapy’ (Matthew 15:9).
“Oñepyrũrõ guare Jesús hembiapoha opavavépe ojekuaáva, omopotĩ pe Templo iñemongy’a marangatu’ỹgui. Ha umi tembiapo paha apytépe hembiapoha rehegua oĩ pe mokõiha ñemopotĩ Templo rehegua. Péicha avei, pe tembiapo paha ojejapóvape hag̃ua ñehenduka ko yvy ape ári, mokõi ñehenói iñambuéva ojegueraha umi iglesia-kuérape. Pe marandu mokõiha ángel rehegua he’i: ‘Babylonia ho’a, ho’a pe táva guasu, ha’e omongaru opa tetãnguéra pe víno ipochyva’ekue heko vai kuña rekópe guare’ (Apocalipsis 14:8). Ha pe sapukái hatãva pe marandu mbohapyha ángel reheguápe, oñehendu peteĩ ñe’ẽ yvágagui he’íva: ‘Pesẽ chugui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peike hendive hembiapo vaípe, ha ani hag̃ua pehupyty umi mba’asy oguerútava hi’ári. Pórke hembiapo vai oguahẽ yvágape, ha Tupã imandu’a hembiapo vaikuére’ (Apocalipsis 18:4, 5).” Selected Messages, libro 2, 118.