Mávapepa oñembo’éta arandu? ha mávapepa ohechakuaaukáta mbo’epy? umi kambygui oñemokõmava, ha pyti’agui oñemomombyrýva.
Tembiapoukapyre va’erã tembiapoukapy ári, tembiapoukapy tembiapoukapy ári; hai va’erã hai ári, hai hai ári; ko’ápe michĩmi, ha upépe michĩmi: pórke ñemboyke ñe’ẽme ha ambue ñe’ẽme oñe’ẽta ko tavayguakuérape. Umipe he’i va’ekue: Kóva hína pytu’u ikatuhápe pembopytu’u pe ikane’õvape; ha kóva hína mbopy’aguapy: upéicharõ jepe, ndojapysakái hag̃uáicha.
Ha'e kuérape Ñandejára ñe'ẽ oiko precepto ári precepto, precepto ári precepto; línea ári línea, línea ári línea; ko'ápe michĩmi, ha pépe michĩmi; ikatu hag̃uáicha oho hikuái, ha ho'a hag̃ua hapykuévo, ha oñembyai, ha ojejura, ha ojegueraha.
Upévare pehendúkena Ñandejára ñe’ẽ, peẽ kuimba’e ñembohoryháva, peisãmbyhýva ko tetãygua oĩva Jerusalénpe. Pendejehegui peje haguére: “Ore rojapo peteĩ ñe’ẽme’ẽ ñemanóndi, ha añaretã ndive roime peteĩ ñe’ẽme; ohasáramo pe ñenupã osyryry ha ojaho’íva opa mba’e, ndohasamo’ãi ore ári; japogua hag̃ua pype rojapo japu ore ñemo’ãrã, ha añetegua’ỹ guýpe roñemokañy”: upévare péicha he’i Ñandejára Jára: “Péina ápe, amoĩ Siónpe peteĩ ita pyenda-rã, peteĩ ita ojehechapyre, peteĩ ita iporãitereíva, akã ita pe esquina pegua, peteĩ pyenda hatã ha jeroviapyha; pe ogueroviáva ndojapomo’ãi pya’e hag̃ua. Mbojojaha ramo amoĩta tekojoja, ha teko marangatu plomada ramo; ha amandáu ohapypátane pe japu ñemo’ãrã, ha y osyryryva ojaho’íta pe ñemokañy renda. Ha pene ñe’ẽme’ẽ ñemanóndi oñembyai hag̃uáicha, ha pene ñe’ẽme añaretã ndive ndaikatumo’ãi opyta; ohasávo pe ñenupã osyryry ha ojaho’íva opa mba’e, upérõ peẽ peñemboguejýta hese.” Isaías 28:9–18.
Umi kuéra reñembohoryva Jerusalén-pe hína umi mburuvicha tupao Adventista del Séptimo Día Laodiceaguagua, ha mbovymi versíkulo mboyve Isaías ohechauka vaʼekue chupekuéra “Efraín kaʼu reíva” ha “ñemombaʼeguasu akãregua” ramo. Pentecostés-pe, Pedro ombohovái umi heʼíva pe marandu oñemomaranduha kuimbaʼe kaʼureíva rupi. Pe ára amandáu paha rehegua oñeʼẽ peteĩ marandu añetegua ha peteĩ marandu japu amandáu paha rehegua rehe. Peteĩ marandu Ñandejáragui akóinte omoheñói mokõi aty omombaʼeguasúva, ha mokõivéva aty hoʼu víno. Pe marandu oñembosantifikáva, térã pe víno oñembosantifikáva, haʼe pe oñekytĩva umi naiñeʼẽrendúivagui jurúgui Joel-pe.
Pekáke, peẽ ka’u rehegua, ha pesapukái; ha pejahe’o, peẽ maymáva vino’uha, pe vino pyahúgui; ha’e oñembotýgui pene jurúgui. Joel 1:5.
Joel peteĩha kapítulope, parral vai apoha kuéra, ohechaukáva pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceaguápe, oñekondená ha oñembojovake pe “vino pyahu” oñekytĩ hag̃ua ijuru kuéragui rehe. Ñandejára okytĩ térã ojoko ijehegui pe oñeñohẽ hag̃ua Ijespíritu ára pahápe ama kyre’ỹicha, ojehechaukaháicha umi “ofrenda tembi’u ha mba’y’u rehegua” rupive, umi parral vai apoha ka’u vaígui.
Pe ofrénda hiʼupyre ha pe ofrénda ñemonguʼéva oñeikytĩma Ñandejára rógagui; paʼikuéra, Ñandejára rembiguái, oñembyasy. Ñemitỹhára oñehundi, yvy oñembyasy; hiʼára pe trígo oñehundíma; pe víno pyahu ikãma, ha pe aséite ikangy. Peñemotĩ, peẽ kokue rembiapoharakuéra; pesapukái, peẽ parral ñangarekoharakuéra, pe trígo ha pe cebáda rehe; hiʼára pe ñemitỹ ñemonoʼõ ñúgui opa hag̃uáicha oñehundíma. Pe parral ikãma, ha pe higuéra ikangy; pe granáda yvyra, pe pindo avei, ha pe mansána yvyra, heẽ, opaite ñúme yvyrakuéra ipiruma: hiʼára pe vyʼa ipirupa yvypóra raʼykuéragui. Peñekuʼa jokua pendejehe, ha pejaheʼo, peẽ paʼikuéra; pesapukái, peẽ altar rembiguái; peju, peñeno pyhare pukukue ao ajaguy rehe, peẽ che Jára rembiguái; hiʼára pe ofrénda hiʼupyre ha pe ofrénda ñemonguʼéva ojejoko pende Jára rógagui. Pemboyke hag̃ua peteĩ ayuno marangatúva, pehenói peteĩ aty guasu marangatu, pembyaty karai guasukuérape ha opaite umi tetãyguárape Ñandejára pende Jára rógape, ha pesapukái Ñandejárape: ¡Mbaʼe vai pe ára! hiʼára Ñandejára ára og̃uahẽmbota, ha pe Ipuʼakapáva guive peteĩ ñehundi ramo ou. Ndajapehecháipa ñande resa renondépe oñeikytĩha tembiʼu, ha avei vyʼa ha tory Ñandejára ñande Jára rógagui? Joel 1:9–16.
Opa Isaías pe “oka’úva Efraín pegua” “opu’ãvo” Joel-pe, pe mba’e’apo ha’e kuéra opáy hag̃ua hese ha’e pe amandáu pahápegua marandu — ojehechaukáva “vino pyahu” ramo. Kóva oñemboyke va’ekue Tupã tavayguakuéra ojeporavova’ekuépe, pe ñemoĩme’ẽ ñemoañeteguápegua. “Avati térã grano” pe jehaipýpe ha’e peteĩ ñe’ẽ ojeporúva opaichagua ra’ỹi rehe, ha Tupã Ñe’ẽ ha’e yvága Mbujape; ha pe jehaipýpe, upéva “oñehundi” va’ekue.
Pe “víno pyahu” ha’e pe marandu añetegua ko’ág̃agua og̃uahẽva’ekue 9/11-pe. Pe “víno pyahu ipirupa” ha “ojejokóma”, ha pe “víno pyahu” ojehechakuaa hag̃ua umi ojevyva’erãnte Jeremías rembiape “tuja” tape kuérape, peteĩ marandu “pyahu” akóinte oñemoĩ hag̃ua peteĩcha pe marandu “tuja” ndive. Pe ñe’ẽ oñembohasáva “ipirupa” ramo he’ise “otĩ” hebreo-pe.
Umi “otĩva” vaʼekue niko peteĩ mbaʼe guasu ojeʼeháva Joel ha umi maranduhára kuéra rehe. Efraín kaʼu vaʼekue otĩ hikuái imarandu japu amandáu pahápegua rehe, upéva heta jey oñembohéra peteĩ marandu “pyʼaguapy ha tekove hag̃ua”. Umi mbohapy taʼanga trígo, vino pyahu ha aséite rehegua orrepresenta pe marandu amandáu pahápegua rehegua. Pe amandáu pahápegua oñerrepresenta avei ramo Espíritu Santo oñehẽ hag̃ua.
Espíritu Santo rembiapo niko ohechauka hag̃ua angaipa, tekojoja ha jehusga, ha upéichaite voi upe hekoitépe. Ñandejára Ñe’ẽ ohechauka angaipa, ha ojehechauka “avatí” rupive. Umi oguerekóva “víno pyahu” ojeikuaa hese kuéra oguerekoha Espíritu Santo, upe ojehechaukáva “amá” rupive ha avei “víno” rupive; mokõivéva, “amá” ha “víno”, ikatu hag̃uáicha hesakã porã ojehechauka peteĩ marandu térã peteĩ doctrina ramo.
Upéicharõ jepe, che ha’e peẽme añetegua; iporãve peẽme g̃uarã che aha hag̃ua: che ndahái ramo, Pe Consolador ndoumo’ãi pene rendápe; ha che aha ramo, che amondóta chupe pene rendápe. Ha ha’e ou vove, ohechaukáta ko yvy arigua kuérape iñangaipa, tekojoja ha huísio rehegua: angaipa rehegua, ndojeroviái rupi cherehe; tekojoja rehegua, aha hag̃uére Che Ru rendápe, ha peẽ ndachehechamo’ãvéi; huísio rehegua, ko yvy arigua mburuvicha ojehusia haguére. Heta mba’e gueteri areko ha’éva peẽme, péro ko’ág̃a ndaikatúi peguerojerovia. Péro ou vove ha’e, Añetegua Espíritu, pene mboguatáta opa añeteguápe: ndoñe’ẽmo’ãi ijeheguiete; opa mba’e ohendúva, upéva he’íta: ha ohechaukáta peẽme umi mba’e oútava. Juan 16:7–13.
Joel rembiporu “trígo” ha’e Ñandejára Ñe’ẽ, oporomongañýiva “angaipa” rehe. “Tekojojaha” ojehechauka umi ombojoajúvape heko yvypóra divinidad ndive ko’ág̃a pe añetegua marandu rupive, ojehechaukáva “pyahu” (ko’ág̃a-añetegua) “víno” (marandu) ramo. Pe “aseíte” ha’e pe símbolo “juísio” rehegua, pórke pe “juísio” oñemopyenda ojehechávo umi ojejuzgáva oguereko hag̃ua “aseíte.” Joel trígo, víno pyahu ha aseíte ha’e pe jerovia angaipa rehe, tekojojaha ha juísio rehegua. Opa umi mba’e Espíritu Santo rembiapo rehegua, ojoajúva pe ama paha ñehẽme’ẽ rehe, omohenda umi añetegua oha’ã hag̃ua Adventismo Laodicense-pe oñepyrũvo 9/11-pe, Joel omanda ramo chupekuéra: “¡Pekáy!”
Umi mbohapy ta’anga pe ama pahápegua marandu rehegua ojogua Umi mbohapy ánhel marandu Apocalipsis irundyha capítulope, ha umi “kokue jára” oĩva’erã “otĩ hag̃ua” ha umi “parral ñangarekoha” oĩva’erã “osapukái hag̃ua.” Joel-pe Tupã tavaygua araka’eve ndaikatúi otĩ.
Ha peikuaáta che aimeha Israel mbytépe, ha che hague Ñandejára pende Jára, ha ndaipóri ambue: ha che retãyguakuéra araka’eve ndojejapomo’ãi tĩre. Joel 2:27.
Ñemitỹhára ha parral rehe oñangarekóva otĩ ha osapukái, pe marandu japu ama paha rehegua oikuave'ẽva ndorekói mbarete omoheñói hag̃ua tekove pe parralpe oñeme'ẽ va'ekuépe chupekuéra oñangareko hag̃ua hese. Adventismo oikuaa iprofetísa rupi oñehenói hague omohu'ã hag̃ua pe experiencia ama paha rehegua, ha umi ñu me'ẽngue ipirupa. Otĩ ha ojahe'o ko'ýte “trígo rehe ha cebada rehe.” Pe ofrénda yva tenondegua “cebada” rehegua pe ára Cristo jeikove jevyha oñepyrũ pe ára guasu pentecostal, opa haguéicha Pentecostéspe pe ofrénda yva tenondegua “trígo” rehegua Pentecostéspe. Umi ka'u oĩva Efraínpe otĩ, oĩgui hikuái pe lado vai pe ára guasu pentecostal rehegua, upéva oñembopyahu jey 9/11 guive pe léi domingo peve, upe jave pe ama paha ho'águi.
“Heta oĩ hetaiterei ndaikatúi orresivi porã hag̃ua pe ama tenonderã. Ndojapyhýi opaite umi jehovasa Tupã ome'ẽva péicha chupekuéra guarã. Ha'ekuéra oha'arõ pe ndaiporivéiva oñemyatyrõtaha pe ama paha rupive. Araka'e pe hetaiteve grásia oñeme'ẽta, upérõ ojurúta ipy'a ohupyty hag̃ua upéva. Oĩhína ojavy vaieterei. Pe tembiapo Tupã omoñepyrũva yvypóra py'apýpe, ome'ẽvo Ijára resape ha arandu, tekotevẽ oñemotenonde meme. Káda tapicha oikuaava'erã iñikotevẽ tee. Pe py'a tekotevẽ ojeipe'a chugui opaichagua ky'a ha oñemopotĩ Espíritu oiko hag̃ua ipype. Péicha, anga umi disípulo yma guare oñembosako'i hag̃ua Espíritu Santo oñehẽ hag̃ua hi'ári kuéra Pentecostés Árape: anga ipekado omombe'úvo ha ohejáva, oñembo'évo kyre'ỹme, ha oñeme'ẽmbaitévo Tupãme. Ko'ág̃a avei tekotevẽ ojejapo upe tembiapo peteĩchante, katu tuichave pe medida. Upérõ pe tembiguái yvypóra ojerurénte va'ekue pe jehovasa, ha oha'arõ Ñandejára omohu'ã hag̃ua pe tembiapo hesegua. Tupã voi niko pe omoñepyrũva pe tembiapo, ha Ha'e omohu'ãta Hembiapo, ojapóvo pe kuimba'e oñekompleto Jesucristope. Péro ndaikatúi oñemboyke pe grásia ojehechaukáva pe ama tenonderã rupive. Umi oikóva añónte pe tesape oguerekóva he'iháicha ohupytyta tesape tuichavéva. Ñande ndajajapói ramo káda ára ñañemotenonde hag̃ua umi teko porã cristiano kyre'ỹ ojehechaukávo ñande rekovépe, ndaikatumo'ãi jaikuaa pe Espíritu Santo jehechauka pe ama pahápe. Ikatu oĩ hína ho'a umi py'a ñande jerére opa rupi, péro ndajahechakuaamo'ãi ni ndarresivimo'ãi upéva.” Testimonies to Ministers, 506, 507.
Pe “estación Pentecostal” Sister White ohenóivape, “amáma yma” ha’e Cristo opytu’úva umi temimbo’ére oguejy rire pe aty yvagapeguágui oikove jey rire. “Amáma paháva” ko contexto-pe ha’e Pentecostés. Pe estación Pentecostal alpha-pe mbovymi yty ojepeju umi temimbo’ére, ha omega-pe umi temimbo’e ojepejúma va’ekue oñe’ẽ tata kuéra reheve opa ko yvy ape ári. Peteĩ jehechauka Espíritu Santo rehegua iñepyrũme ha ipahápe. Tupã reko ombohasáva Espíritu Santo yvypórape peteĩ marandu rupive iñepyrũme, ha Tupã reko ha yvypóra ojoajúva, ojehechaukaháicha ñe’ẽnguéra (yvypóra) ha tata (Tupã reko) rupive, ha ombohasáva Espíritu Santo yvypórape peteĩ marandu rupive ipahápe. Pe ofrénda yva raỹi peteĩha cebada rehegua iñepyrũme oñemohenda porã Cristo jeikove jey rehe, ha umi mokõi mbujape trígo rehegua pe ofrénda yva raỹi peteĩha Pentecostés pegua oñemohenda porã Pentecostés rehe.
Umi mokõi mbujape ha’e pe ofrénda añoite oguerekóva levadúra, angaipa símbolo. Umi mbujape oñembojy va’ekue, upéicha rupi ohechauka angaipa ojeipe’aha, ha upéicharõ jepe omombarete pe añetegua umi mokõi mbujape ojepysóva, ohechaukáva cien cuarenta y cuatro mil, ha’eha kuimba’e ha kuña angaipáva va’ekue, ha umi angaipágui oñemopotĩ va’ekue pe Ñe’ẽmondohára Pe Pactopegua rupive, Malaquías capítulo mbohapy-pe. Upévare, pe alfa pe estación pentecostalpegua ohechauka pe Mbujape Yvágagui ouva ombo’évo hemimbo’épekuéra, ha pe omega upe estación-pe oreko umi temimbo’e peteĩchagua oñesimbolisáva mokõi mbujape ramo ojeyupíva yvágape. Upévare, pe símbolo divinidad ha humanidad rehegua, umi kuã tata rehegua, ha pe yvate gotyo jehupi pe ofrénda ojepysóva rehegua, ohechaukáva umi temimbo’e oguerahaha pe marandu ko yvy tuichakue javeve, ojoaju ojekuaa hag̃ua pe cien cuarenta y cuatro mil ojeyupitaha peteĩ ofrénda ramo, ohechaukáva hekopete Jesucristo-pe, ha Jesucristo ohechauka pe Divinidad ojoajúva humanidad ndive noangaipaiha.
Ndojepyramo hag̃ua “oky yma guare” jave, ha oñeha’arõvo “upe ndaiporihápe” opa “umi jehovasa Tupã” “ome’ẽva’ekue” “oky yma guare” rupive “oñemyatyrõtaha oky pahague rupi,” upéva hína “peteĩ jejavy vaieterei.” Oky yma guare hína Jeremías “tape yma guare”, ojehechakuaáva’ekue tape jajepy’apyrãramo 9/11-pe. Upéva “peteĩ jejavy vaieterei” ha avei peteĩ mbotavy mbarete ogueraháva tapichápe oimo’ã hag̃ua oguerekoha peteĩ marandu oky pahague rehegua oñemopu’ãva ita ári, ha ipahápe ohecha hag̃ua imarandu oñemopu’ã hague yvyku’i ári.
Pedro ndotĩri kyĩrĩa kĩa kũruta wega wa kũhoya atĩ nĩ ũũ na nĩ ũũ atarĩ mũrĩvũ, rĩrĩa aarĩ kĩrĩrĩro kĩa andũ magana rimwe na mĩrongo ĩna na ĩna ngiri inya na inya (144,000) hĩndĩ ya mbura ya mũgĩkũyũ ya thuutha. Atongoria othe ma ũhoro wa ũmũthĩ marĩra ũhoro wa matukũ ma mũthia, na Yoeli nĩarĩ kũmenyithia “arĩvũ a Efiraimu” maramũkaga na makonwo mbere na mbere na ũhoro mũtheru wa kwonania atĩ wega wa kũrĩ andũ arĩa maagĩrĩirwo gũtuĩka andũ arĩa mangĩhunjia rĩĩrĩ rĩa mũtĩĩri mũnene rĩa mũraika wa gatatũ thĩinĩ wa hinya wa mbura ya thuutha nĩwaguoĩtwo tene na tene nginya tene. Andũ magana rimwe na mĩrongo ĩna na ĩna ngiri inya na inya (144,000) nĩmakũragwo na gũtũmwo kĩmenyithia hĩndĩ ya mbura ya thuutha kuuma 9/11 nginya watho wa Kiumia. Nĩo arĩa marũmĩrĩra Mwana wa Ng’ondu kũrĩa kwothe akwenda gũthiĩ.
Pedro en Pentecostés representa a aquellos que proclaman el mensaje de la lluvia tardía, el cual él fundamenta en el libro de Joel. A los judíos, a quienes se les había dado la responsabilidad de observar Pentecostés a lo largo de toda su historia, Pedro les hacía saber que el Pentecostés hacia el cual todos los Pentecostés anteriores habían señalado de antemano se estaba cumpliendo entonces. Los judíos, como los ebrios de Efraín, estaban tan embriagados con el vino de Babilonia que acusaron a Pedro y a los once de estar ebrios mientras presentaban el mensaje de la lluvia tardía en el contexto del libro de Joel. Cuando los ebrios de Efraín “despiertan” en el versículo cinco del primer capítulo de Joel, son confrontados con el proceso de prueba de la lluvia tardía, en el cual se desarrollan dos clases. En el proceso de prueba, una clase reconoce el mensaje de la lluvia tardía y la otra clase no.
“Ndajahe’arõiva’erã pe ama pahápe guare. Oúta opavave ári umi ohechakuaáva ha omoĩporãva ysyry ha ama porãgua ñande ári ho’áva. Ñambyaty jave pe tesape pehẽnguekuéra, ñamomba’e jave Tupã poriahuvereko añeteguáva, pe Ha’e ohayhúva jajerovia hese, upéicharõ opa promésa oñekumplíta. ‘Yvy oguenohẽháicha heñói pyahu, ha kokue ojapo hag̃ua umi ipype oñeñotỹva okakuaa hag̃ua; upéicha avei Ñandejára Tupã ojapóta tekojoja ha ñemomba’eguasu heñói hag̃ua opa tetãnguéra renondépe.’ Isaías 61:11. Opa yvy tuichakue henyhẽva’erã Tupã gloria rehe.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 984.
“Jehechakuaa” he’ise “ñamandu’a jey térã jahupyty jey kuaapy”, pe marandu ama pahagua rehegua ojehechakuaágui tembiasakue marangatu yma guarakuéra rupive omyesakãva ama pahagua rembiasakue. Pedro rembiasakue Pentecostéspe oñemohenda pe tembiasakue ryepýpe Joel omombe’úva. Joel ñemohenda ha Pedro ñemohu’ã ome’ẽ mokõi testígo pe Pyhare Mbytegua Sapukái 1844 rembiasakuére. Umi mbohapy testígo (ha ambuéva) tekotevẽ “ojehechakuaa” tembiporu techaukarãicha pe tembiasakue, pe ñemohenda ha pe marandu ama pahagua rehegua.
Oñepyrũvo ha opa hag̃uáme ojehechauka vaʼekue Espíritu Santo oñeñohẽha. Cristo opytuʼu rire umi temimboʼe ári, ojupi rire ha upéi ojevývo, upéva haʼe vaʼekue “mbovymi y satĩ” pe ñeñohẽ guasu mboyve Pentekostés-pe. Umi mbovymi y satĩ Cristo-gui umi hemimboʼépe haʼe pe alfa pe tiémpo pentekostál-pe, ha upéva opa pe omega ndive ha pe ñeñohẽ umi temimboʼe-gui ko yvy tuichakuére ñeʼẽmondo rehegua. Pe alfa ojehechakuaa pe ofrénda yva tenondegua cebada rehegua rupi, ha opa pe ofrénda yva tenondegua trígo rehegua ndive. Pe ama pyhare pytã pahague ñepyrũ ojehechakuaa vaʼekue umi óga tuichaitéva Nueva York táva pegua oñemboguejýramo 9/11-pe. Upéva ohechauka pe ñepyrũ tembiasakue ogueraháva pe léi domingo-pe. 9/11 ojehechauka pe ofrénda yva tenondegua cebada rehegua rupive, ha pe léi domingo haʼe pe ofrénda yva tenondegua trígo rehegua.
Umi ka’ẽpýva Efraín pegua oñemombáy hikuái pe añeteguápe opytáva hese kuéra, ha’éva iguýre ojeipe’ataha chuguikuéra hoguã ha oñeme’ẽta hag̃ua peteĩ tavayguakuérape oguerahakuaáva umi yva oñeikotevẽva. Joel omoĩ tenondépe umi ka’ẽpýva ñemoñe’ẽrendu’ỹ, ohechaukávo pe ofrénda “tembi’urã” ha “mba’yrupe guarã” oñekytĩma hague Ñandejára rógagui, ha pe “vino pyahu” oñekytĩma hague ijurúgui. Pe “vino pyahu” he’ise y pyahu ojepresáva ramoite hebreo-pe, ha pe “vino” umi ka’ẽpýva ho’úva pe versíkulo pohápe katu hína y oñembyahýiva. Mokõiichagua vino oĩ, ha upéva orrepresenta doctrina; ha Joel contexto-pe pe doctrina hína pe marãndu ama pahápeguáre. Umi ka’ẽpýva Efraín pegua ho’u hína y oñembyahýiva, ha ha’ekuéra “oñekytĩ” pe y “pyahu” ojepresáva ramoite-gui. Mokõiichagua vino orrepresenta mokõi marãndu ama pahápeguare, ha umi ka’ẽpýva “oñekytĩ” pe marãndu potĩgui. Pe ñe’ẽ hebreo oñembohasáva “oñekytĩ” ramo oñemopyenda pe teko yma guare ñe’ẽme’ẽme, upépe oñekytĩva mymba ha upéi ojehasa hag̃ua mbytépe umi ipehẽngue. Oñeñe’ẽvo peteĩ tapicha térã tavayguakuéra rehe “oñekytĩ” hague, he’ise oñemboykeha Ñandejára tavaygua ñe’ẽme’ẽmeguáramo.
Joel kuatia ohechauka Ñandejára tavayguakuérape ára pahápe, oñepyrũvo umi Milleríta reheve, ojejapóva pe Daniel kuatiañe'ẽ ojepe'árõ guare 1798-pe; ha opa umi cien cuarenta y cuatro mil reheve, ojejapóva pe Daniel kuatiañe'ẽ ojepe'árõ guare 1989-pe. Ñepyrũrãme, Espíritu Santo ñehẽ guasu ojehechauka va'ekue pe aravo pukukue Exeter camp meeting guive pe jejavy guasu 22 jasypa 1844 peve. Upe tembiasakue omohu'ã pe parábola umi diez virgen rehegua Mateo mokõipa popegua, ha upéva ojerejey peteĩteĩ letra rupi umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakuépe.
“Mateo 25-pe oĩva techaukarã pa virgen rehegua avei ohechauka umi Adventista retãygua jehasa.” The Great Controversy, 393.
“Py’ỹi oñeñe’ẽ chéve pe parábola rehegua umi diez vírgenes rehe, poha umi iñarandúva ha poha tavyva. Ko parábola oñekumpli vaʼekue ha oñekumplíta pe letraite peve, pórke oguereko peteĩ aplicación especial ko tiempope, ha, peteĩcha pe marandu mbohapyha ángel rehegua, oñekumpli vaʼekue ha opytáta añetegua koʼág̃agua ramo pe ára paha peve.” Review and Herald, 19 de agosto de 1890.
“Oĩ peteĩ mundo oĩva tekovaípe, ñembotavýpe ha jejavyetévape, pe mano’ã kuarahy’ãme voi,—oke, oke. Mávapa oñandu hína angaipa ryepýpe jehasa asy omombáy hag̃ua chupekuéra? Mba’e ñe’ẽpa ikatu oguahẽ hendápekuéra? Che apytu’ũ ningo ojereraha tenonderãme pe techaukaha oñeme’ẽtahápe, ‘Pema’ẽ, pe Novio ouma; pesẽ pejotopa hag̃ua Hese.’ Ha oĩta umi ombotapykue vaʼekue ohupyty hag̃ua pe aséite omoĩjey hag̃uáicha ilámparape, ha araka’eve hag̃uáicha pyharevete rupi ohechakuaáta hikuái pe tekokatu, pe aséite ohechaukáva, ndaikatuiha oñembohasa ambuévape. Upe aséite hína Cristo tekojoja. Upéva ohechauka teko, ha pe teko ndaikatúi oñembohasa ambuévape. Avave ndaikatúi ohupyty upéva ambue rehehápe. Káda peteĩva ohupytyva’erã ijehegui peteĩ teko oñemopotĩmava opa angaipa ky’águi.” Bible Echo, 4 de mayo de 1896.
Mávapa “oñandu alma remiña’ẽrasy omombáy hag̃ua” “peteĩ mundo opytáva tekovaípe”? Joel ombohovái pe porandu:
Ha oikóta upe ramo, maymáva ohenóiva Ñandejára réra oñesalváta; Sión yvýpe ha Jerusalénpe oĩta ñesẽ, Ñandejára he’i haguéicha, ha umi hembývape Ñandejára ohenóitavape. Joel 2:32.
Ñamotenondéta koʼã mbaʼe pe artíkulo oúvape.
Pyhareve gotyóvo pe ára jeikove jevy rehegua, mokõi temimbo’e ohohína kuri Emaúspe, peteĩ táva michĩva opytáva poapy milla Jerusaléngui. Ko’ã temimbo’e ndorekói va’ekue tenda herakuã porãva Cristo rembiapópe, ha katu ha’ekuéra ijeroviáva hese añetetépe. Oúkuri hikuái pe táva-pe oguereko hag̃ua Páskua, ha tuicha oñembopy’apy va’ekue umi mba’e oikova’ekue ramoite rehe. Ohendúkuri hikuái pyharevegua marandu Cristo rete oñenohẽ hague pe sepultúraguigui, ha avei kuñanguéra marandu ohecha hague umi ánhelpe ha ojotopa hague Jesús ndive. Ko’ág̃a niko ojevýma hikuái hógape oñepy’amongeta ha oñembo’e hag̃ua. Ñembyasýpe omotenondévo ioguata ka’arupytũme, oñomongeta hikuái umi mba’e ojehúva rehe pe huísio ha pe kurusúre jejuka jave. Araka’eve ndohasái va’ekue koichaitéva ikangypaite hag̃ua py’apýpe. Oĩ’ỹre esperánsape ha jerovia’ỹme, oguatágui hikuái pe kurusu kuarahy’ãme.
“Ndopukái mboyveite hikuái ipoguatahápe, oñembojoaju hendivekuéra peteĩ karai pytagua; ha haʼekuéra ojepyʼapyeterei rupi ipyʼatĩʼỹ ha iñembyasy rehe, ndohechakuaái porã chupe. Osegíntema iñomongeta, omombeʼúvo ipyʼapýpe oĩva. Oñehesaʼỹijo hikuái umi mboʼepy Cristo omeʼẽ vaʼekue rehe, haʼeteva ndoikuaaporãirĩ gueteri. Oñeʼẽ aja umi mbaʼe ojehu vaʼekue rehe, Jesús ohechakuaa tuicha mbaʼéichapa oipota ombopyʼaguapy chupekuéra. Haʼe ohecha vaʼekue iñembyasy; ontende umi idea ojoavýva ha ombopyʼapýva, oguerúva iñakãme pe marandu: ¿Ikatúpa ko Kuimbaʼe, oheja vaʼekue oñemomirĩ hag̃uáicha péicha, haʼe hína Cristo? Iñembyasy ndaikatúi ojoko, ha hasẽ hikuái. Jesús oikuaa vaʼekue ipyʼakuéra ojejokua hague hendive mborayhúpe, ha tuicha oipota oipeʼa hag̃ua hesaykuéra, ha omyenyhẽ hag̃ua chupekuéra vyʼa ha tory rehe. Péro raẽvete tekotevẽ vaʼekue omeʼẽ chupekuéra umi mboʼepy arakaʼeve ndohesaráimoʼãiva.”
“‘Haʼe heʼi chupekuéra: Mbaʼe ñomongeta piko koʼã pehupyty hag̃ua peẽ peteĩteĩ pende apytépe, peguata aja, ha pendepyʼaro? Ha peteĩva heseguikuéra, héra Cleofas, ombohovái ha heʼi Chupe: Ndépa ne añoite peteĩ pytagua Jerusalénpe, ha nereikuaái umi mbaʼe oikovaʼekue upépe koʼã árape?’ Haʼekuéra omombeʼu Chupe iñembyasy ipyahúva hikuái imboʼehárape, ‘mávaningo vaʼekue maranduhára ipoderósova tembiapópe ha ñeʼẽme Tupã renondépe ha opa tavayguakuéra renondépe;’ ha ‘paʼikuéra ruvicha ha ñande mburuvichakuéra,’ heʼi hikuái, ‘omeʼẽ Chupe ojehuzga hag̃ua mano-rã, ha oikutu kurusúre Chupe.’ Pyʼa hasýva ñembyasy reheve, ha tembe oryrýiva reheve, omoĩve hikuái: ‘Rohaʼarõ kuri haʼeha pe omosãsótava Israel; ha koʼã mbaʼe ári avei, ko árape oiko mbohapyha ára guive koʼã mbaʼe ojejapo hague.’”
Ñaimete pe kuéra, umi temimbo’e, ndokuaái hague mandu’a Cristo ñe’ẽre, ha ndohechakuaái hague Ha’e voi omomaranduha kuri umi mba’e oikóva’ekue! Ndohechakuaái hikuái pe ipahaguéva ijeheguigua he’íva oñekumplitaha añetéicha avei pe tenondegua, ha mbohapyha árape opu’ã jeýta hague. Kóva pehẽ pe oikova’erãmo’ã va’ekue imandu’a hikuái. Umi pa’i ha mburuvichakuéra katu ndohesarái upévagui. Pe ára “oúva pe preparación ára rire, umi pa’i ruvicha ha fariseokuéra oñembyaty Pilato rendápe, he’ívo, Karai, ore romandu’a pe mbotavýva he’i hague, oikove aja gueteri, Mbohapy ára rire apu’ã jeýta.” Mateo 27:62, 63. Umi temimbo’e katu ndomandu’ái ko’ã ñe’ẽre.
“‘Upéi Haʼe heʼi chupekuéra: Peẽ tavýva, ha pende pyʼa mbegue pejerovia hag̃ua opa mbaʼe umi proféta heʼíva rehe: ndahaʼéi piko tekotevẽva Cristo ohasa koʼã mbaʼe, ha upéi oike hag̃ua Iglóriape?’ Umi disípulo oñeporandu moõguipa piko ko pytagua, ikatúva hag̃uáicha oike peve ijyvykuéra pype, ha oñeʼẽ hag̃ua hendivekuéra péicha tuichaiterei akãrapuʼãme, pyʼaporãme ha mborayhupópe, ha péicha avei jeroviapópe. Peteĩha jeýnte Cristo oñemeʼẽhague guive, haʼekuéra oñepyrũ oñandu jerovia pyahu. Heta jey omaña kyreʼỹme hikuái ijirũ rehe, ha oimoʼã umi iñeʼẽva haʼeha umi ñeʼẽ voi Cristo heʼývaʼerã. Oñemyenyhẽmba hikuái ñemondýi porãgui, ha ipyʼa oñepyrũ ryrýi vyʼa ha taʼarõ porãme.”
“Moñepyrũvo Moisésgui, pe Alphaete Biblia rembiasakue rehegua, Cristo omyesakã opaite Escritúrape umi mba’e oñe’ẽva hese. Oikuaaukárire raẽ chupekuéra mávapa ha’e, ikorasõkuéra oñemyenyhẽ porã va’erãmo’ã. Hovy’apaite jave, ndohayhumo’ãvéima mba’eve ambue. Hákatu tekotevẽ va’ekue toikũmby hikuái pe testimónio oñeme’ẽva’ekue hese umi ta’ãnga ha umi profesía Testamento Tuja peguáva rupive. Umíva ári va’erã oñemopyenda ijerovia. Cristo ndojapói va’ekue peteĩ milágro jepe omokyre’ỹ hag̃ua chupekuéra oguerovia hag̃ua, ha katu hembiapo peteĩha va’ekue omyesakã hag̃ua Escritúra. Ha’ekuéra oma’ẽ va’ekue Hembyasyreha rehe opa hag̃uaicha opaite ijeroviaha. Ko’ág̃a katu ha’e ohechauka umi proféta kuéragui kóva ha’eha pe mbareteveha techaukaha ijeroviarã.”
“Oporombo’évo hag̃ua koʼã temimboʼépe, Jesús ohechauka mbaʼeichaitépa tuicha mbaʼe pe Antiguo Testamento testígo ramo Imisión rehegua. Heta ojeʼe hag̃ua kristiáno koʼág̃arupi omboyke pe Antiguo Testamento, heʼívo ndoikovéimaiha mbaʼeverã. Péro upéva ndahaʼéi Cristo mboʼepy. Haʼe omombaʼeterei vaʼekue upéva, peteĩ jey heʼi hag̃uáicha: ‘Ndohendúiramo Moisés ha umi profétape, noñemonguʼemoʼãi avei, oikove jepe peteĩ omanóva apytégui.’ Lucas 16:31.
“Cristo ñe’ẽ niko upe oñe’ẽva patriárka ha proféta rupi, Adán ára guive peve ára paha rembiasakue pahaite. Pe Salvador ojehechauka Testamento Tuja-pe hesakã porã hag̃uáicha Testamento Pyahu-pe avei. Upe tesakã profetakuéra rembiasakue yma guaréva guive ouva omyesakã ha omoporã Cristo rekove ha Testamento Pyahu mbo’epykuéra. Cristo milagrokuéra ha’e peteĩ prueba idivinidad rehegua; ha katu peteĩ prueba mbaretevéva ha’eha mundo Redentor ojejuhu oñembojojávo Testamento Tuja profesiakuéra Testamento Pyahu rembiasakue ndive.”
“Oñehesaʼỹvagui oporomomarandu rupi, Cristo omeʼẽ hemimboʼekuérape peteĩ ñeʼẽrendupy porã mbaʼéichapa Haʼe oikóta yvypóra rekópe. Haʼekuéra ohaʼarõva peteĩ Mesías oguapýtava itrono ári ha oguerekótava mburuvicha guasu pokatu kuimbaʼekuéra rembipota heʼiháicha, ombotavy vaʼekue chupekuéra. Upéva omoapañuãitýne peteĩ kuaapy añetéva Iñemboguejy rehegua, pe ijyvatevévagui pe ijyvývéva peve ikatúva ojehupi hag̃ua. Cristo oipota vaʼekue hemimboʼe kuéra remiandu toĩ ipotĩ ha añete hag̃ua opa mbaʼe detalle-pe. Haʼekuéra oikuaavaʼerãkuri, ikatuháicha peve, pe mbaʼyru jejopy asy rehegua oñemeʼẽ vaʼekue Ichupe. Haʼe ohechauka chupekuéra pe ñorairõ vaietereíva, ndaikatúiva gueteri hikuái oikũmby, haʼe hague pe ñeʼẽmeʼẽ ñemboguata ojejapo vaʼekue ko yvy oñemoĩ mboyve. Cristo omanovaʼerãkuri, opa tembiapovaʼekue léi rehe opavave omano vaʼerãháicha opytáramo angaipápe. Koʼã mbaʼe oikovaʼerãkuri, ha katu ndopa moʼãi vaʼerã ñehundipe, síno peteĩ puʼaka ñemombaʼeguasu ha opaʼỹva-pe. Jesús heʼi chupekuéra opavave ñehaʼãmbarete oñemoĩvaʼerãha ojesalva hag̃ua ko yvy angaipágui. Imoĩrũhára kuéra oikovaʼerãkuri Haʼe oiko haguéicha, ha ombaʼapovaʼerãkuri Haʼe ombaʼapo haguéicha, ñehaʼãmbarete pypuku ha ndopytuʼúiva reheve.”
“Upéicha Cristo oñe’ẽkuri Hemimbo’ekuéra ndive, oipe’ávo iñarandupy ikatu hag̃uáicha ontende hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽ. Umi temimbo’e ikane’õma kuri, ha katu pe ñomongeta ndojehejaíri. Ñe’ẽ tekove ha jerovia mbarete rehegua osẽkuri pe Salvador jurúgui. Ha upéicharõ jepe, hesakuéra ojokopáta gueteri. Ha’e omombe’úvo chupekuéra Jerusalén ñehundi rehe, ha’ekuéra oma’ẽ pe táva oñehundítavare hasẽ reheve. Péro michĩmínte gueteri oikuaa’ỹva mávapa pe oñemoirũva ichupekuéra tapére. Nopensái hikuái pe oñemongetaháre oguataha ijykérekuéra; Cristo niko oñe’ẽ Hese voi ku ambue tapicha reheguáicha. Oimo’ã hikuái ha’eha peteĩ umi oĩva’ekue pe arete guasupe, ha ko’ág̃a ojevyha hógape. Oguata hendivekuéra peteĩchante pe tape ita hasývare, sapy’ánte opyta michĩ hag̃uáicha opytu’u hendivekuéra. Upéicha oho hikuái pe tape yvytýre, upe hi’aguĩmava voi oĩ hag̃ua Ñandejára akatúa gotyo, ha ikatúva he’i: ‘Opa pokatu oñeme’ẽ chéve yvágape ha yvy ape ári.’ Mateo 28:18.”
“Pe tape pukukue aja, kuarahy oike, ha oĩ mboyve og̃uahẽ haguã umi viajánte-kuéra ipytuʼu hag̃uáme, umi ombaʼapóva ñúme osẽmaʼekue hembiapógui. Ha umi disípulo-kuéra oike hag̃uáicha hógape, pe pytagua ojehechauka ku osegítava gueteri haperã. Péro umi disípulo-kuéra oñandu ojegueraha hag̃ua hendápe. Ipyʼa ryepýpe oĩ ñembyahýi ohenduve hag̃uáicha chugui. ‘Epyta orendive,’ heʼi hikuái. Haʼe ndoguerekói vaicha omoneĩ hag̃ua pe invitación, péro haʼekuéra ojerure hatã chupe, heʼívo: ‘Kaʼaruetéma, ha ára hasaitéma.’ Cristo omoneĩ ko ñembojerure ha ‘oike opyta hag̃uáicha hendivekuéra.’”
“Oimérire rire umi discípulo kuéra ndojejopyvéirire iñinvitación rehe, ndoikuaamo’ãi va’erãmo’ã iñirũ tape rupi oho va’ekueha pe Ñandejára opu’ã jeýva. Cristo araka’eve nombohóiri avavépe oñemoirũ hag̃ua hese. Ha’e oñeinteresa umi oikotevẽvare hese. Vy’ápe oike pe óga imombyryvéva jepe, ha ombopy’arory pe korasõ ijyvate’ỹvéva. Péro yvypóra kuéra ndaikatúiramo ohechakuaa pe Ospéde Yvagapeguáre, térã ndojeruréi chupe opyta hag̃ua hendivekuéra, ha’e ohasa oho. Péicha heta ojuhu ñembyahýi guasu. Ndoikuaái Cristo-pe mba’evevéicha umi discípulo kuéra oikuaahaguéicha’ekue chupe oguata jave hendivekuéra tape rupi.”
Pe karu ka’aru mbujape rehegua oñembosako’i pya’e. Oñemoĩ pe upe oguápe renondépe, ha’e oguapyva’ekue mesápe iñakã gotyo. Upéi ha’e omyasãi ipo tembi’u rovasa hag̃ua. Umi temimbo’e ojehesa’ỹijo hag̃ua pe mba’e ohechávagui. Iñirũ omyasãi ipo peteĩchaite pe Ijára ojapómiva’ekue. Oma’ẽ jey hikuái, ha péina ohecha ipópe umi klávo rapykuere. Mokõivéva osapukái peteĩ jey: ¡Ha’e ningo Ñandejára Jesús! ¡Oikove jeýma omanóva apytégui!
“Haʼekuéra opuʼã oñemombo hag̃ua Ipy gotyo ha omombaʼe chupe, péro Haʼe okañyma ijapysápekuéragui. Omaña hikuái pe tenda oñemoĩhaguépe pe Oĩvape, whose body had lately lain in the grave, ha he’i ojuehe: ‘Ndajapyʼapýi piko ñande pype, haʼe oñeʼẽ jave ñandendive tape rehe, ha omyesakã jave ñandéve umi Escrituras?’”
“Péro ko marandu porãite omombeʼu vaʼerã ndikatúi oguapy ha oñeʼẽnte. Ikaigue ha iñembyahýi ojeipeʼa. Oheja hiʼupyrã ndojehechaukáiramo jepe, ha vyʼágui henyhẽva pyaʼete osẽ jey upe tape peteĩete rupive ou hague, pyaʼe omombeʼu hag̃uáicha umi marandu umi temimboʼépe táva ryepýpe. Oĩ umi hendápe tape ndahaʼéi hag̃ua tekorosã, péro ojupi umi yvyraʼã ha ita ñembyaty ijyvatevéva ári, oityryry umi ita sỹi ári. Ndohechái, ndoikuaái, orekoha pe Ñangareko pe ojapóva chuguikuéra pe ohasavaʼekue upe tape hendivekuéra. Ipópe ogueraha hag̃ua pe yvy rupigua yvyra, omotenonde hikuái, oipotágui ohóvo pyaʼeve upe ikatúvagui oñembopyʼaguapy hag̃ua. Okañy chuguikuéra hape, péro ojuhu jey. Sapyʼánte oñani, sapyʼánte oñesũ, omotenonde hikuái, Iñirũnguéra ojehechaʼỹva hiʼaguĩ eterei ijykérekuéra opa tape pukukue.”
“Pyhare iñypytũ, ha katu Tekoporã Joaju Kuarahy ohesape hína hese kuérape. Ipy’a-kuéra opopo vy’apópe. Ha’ete oĩva peteĩ yvy pyahúpe. Cristo niko peteĩ Salvador oikovéva. Ndojahe’ovéi hese omanóva ramo. Cristo opu’ã jeýma—jey jey he’i hikuái upéva. Kóva hína pe marandu ogueraháva umi ojejopy vaʼekuérape. Oikotevẽ omombeʼu chupekuéra pe tembiasakue hechapyrãva tape oho Emmaús peve rehegua. Oikotevẽ omombeʼu máva-pa oñemoirũ chupekuéra tapére. Ogueraha hikuái pe marandu tuichavéva araka’eve oñeme’ẽva ko yvy ape ári, peteĩ marandu py’aguasu rehegua, hi’ári oñemboja umi yvypóra ñemoñarépe g̃uarã aravo ko’áĝagua ha opa ára g̃uarã.” The Desire of Ages, 795–801.