Pe visión ñu. Mba'épa ojehu ndéve ko'ág̃a, repa hag̃uaite umi óga ári? Nde, tetyma ryapúva, táva sarambipáva, táva ovy'áva: ne rembiguái omano va'ekue ndaha'éi ojejuka hag̃uáicha kyse puku rupive, ni omano ñorairõme. Opa nde ruvicha kuéra oñani oñondive, ojejokua umi hu'y mombyrýva rupi: opa umi ojejuhúva nde pype ojejokua oñondive, jepe oñani va'ekue mombyrýgui. Upévare ha'e che, Pejei chehegui; che rasẽta hasýpe, ani peñeha'ã chembopy'aguapy, che retã rajy oñembyai hag̃uére. Ñandejára Jehová de los ejércitos ogueru peteĩ ára jejopy, pyru ha apañuãi pe visión ñúme, ogueroity hag̃ua umi murálla, ha sapukái hag̃ua yvytýpe. Isaías 22:1–5.
Isaías kuatiápe, ñe’ẽ “carga” ojejuhu paapy guasu ha poapy jey. Umi ñemombe’u apytégui, onceva he’ise hag̃ua profecía ñehundi rehegua, ha ambue siete ñemombe’u he’ise peteĩ carga ojegueraháva ati’y ári. Peteĩnte umi ñemombe’úgui oñembohasáva “carga” ramo ohechauka mba’e ojegueraháva ati’y ári ha avei ha’e peteĩ profecía ñehundi rehegua. Che ajerure amyesakã hag̃ua upe peteĩ ñemombe’u oguerekóva pe ñe’ẽ hebreo ohechaukáva mba’e ojegueraháva, ha upéicharõ jepe avei ha’e peteĩ profecía ñehundi rehegua; upévare ahechauka ko ñembojoavy iñepyrũmby guive, jepémo ndajahejamo’ãi ko’ã mba’e rehe ñañe’ẽ jey peve upe rire.
Pe kapítulo ndaha’éi iñepytũmby mba’éichapa oñemyesakãva pe “ñe’ẽsãso yvyty’ỹ” rehe, pórke oñemohu’ã porã oje’eha hese “Táva David rehegua” ha avei “Jerusalén.” Pe ñe’ẽsãso yvyty’ỹ ha’e peteĩ ñe’ẽjoaju oñe’ẽva adventismo Laodicéagua rehe, umi seis versíkulo pahápe Daniel kapítulo once rembiasakue jave. Isaías omoĩ pe contexto ko ñehundi rehegua pe tembiasakue ojehechaukáva kapítulo veinte-pe rupive, omombe’úvo mba’éichapa mbeguekatúpe pe mburuvicha guasu asirio ogana pe yvy tuichakue, ha’e omondo va’ekue peteĩ mburuvicha ñorairõmegua hérava Tartán ojapyhy hag̃ua peteĩ táva Egiptopegua hérava Asdod.
Pe léi arapokõindy domingo rehegua ojehechauka Daniel 11:41-pe, ha upéva ohechauka mbohapy aty “oñesẽva” papakuéra poguýgui pe léi domingo jave.
Pe ary oúpe Tartán oguahẽ Asdod-pe, (Sargón, Asiria ruvicha guasu, ombou vaekue chupe,) ha oñorairõ Asdod rehe ha ojagarra chupe; upe jave avei Ñandejára oñe’ẽ Isaías, Amoz ra’y, rupive, he’ívo: Tereho ha eipe’a ne ku’aguy guive pe ao vosa, ha eipe’a nde pygui nde py rehegua. Ha ha’e ojapo upéicha, oguatávo opívo ha ipy rehe’ỹre. Upérõ Ñandejára he’i: Che rembiguái Isaías oguata haguéicha opívo ha ipy rehe’ỹre mbohapy ary pukukue, peteĩ techaukaha ha ñemondýirã ramo Egipto ha Etiopía rehe; upéicha avei mburuvicha guasu Asiria pegua ogueraha mombyryta umi Egipto-gua prisionéroramo, ha umi Etiopía-gua jejagarrahávaramo, imitã ha ituja, opívo ha ipy rehe’ỹre, ojehechaukávo jepe huguái, Egipto ñemotĩrã. Ha okyhyjéta ha otĩta Etiopía-gui, ha’éva hikuái oha’arõ vaekue, ha Egipto-gui, ha’éva hikuái imba’eguasu. Ha ko ypa’ũ rupi oikóva he’íta upe ára-pe: Péina, péicha hína umi mba’e roha’arõ vaekue, mamópa roñani pytyvõ rehehápe rojesalva hag̃ua mburuvicha guasu Asiria poguýgui; ha mba’éicha piko ñande jaikove hag̃uáicha? Isaías 20:1–6.
Pe poranduha oporanduva ko ísla oikovéva hína mba’éichapa ojehekýita hikuái Asiria ruvichágui, oñemombe’úva avei Daniel once-pe pe mburuvicha yvatepegua ramo.
Ha’e avei pe yvy porãitepe, ha heta tetã oñehundíta; péro ko’ãva osẽta ipo guýgui, Edom, Moab ha umi tenondegua Amón ra’ykuéra apytégui. Daniel 11:41.
Ko versíkulope pe léi dominikál Estados Unidos-pe ojehechauka hag̃ua, ha oĩ peteĩteĩ matiz iporãva Daniel pasáhepe tekotevẽ hag̃uáicha ñañaminduʼu hese. Oĩ mbohapy versíkulo ojoapyva Daniel kapítulo once versíkulo cuarenta guive cuarenta y tres peve, ha opavave ohechauka “tetãnguéra”. Versíkulo cuarenta-pe umi tetãnguéra orepresentáva Unión Soviética yma guarépe oñembojere ha ogueraha yvýgui papado ha Estados Unidos ary 1989-pe. Umi historiadór moderno omoneĩ ko añetegua.
Upéi, pe versíkulo mokõipa, jajuhu pe ñeʼẽ “tetãnguéra” ohechaukáva opaite tetã ko yvy ape ári, pe mburuvicha yvate gotyogua (papado) ojapyhývo Egipto, ohechaukáva opaite yvóra rembiasa. Upéva hína peteĩ umi mbaʼeʼimi rehegua. Ambue mokõi mbaʼeʼimi aporomombeʼúva umi mbohapy versíkulope oguereko hag̃ua pe ñeʼẽ “okañy” versíkulo peteĩha ha irundypa peteĩme, ha upéi jey versíkulo mokõipa mokõíme. Haʼekuéra mokõi ñeʼẽ hebreo iñambuéva, jepe mokõivéva oñemoñeʼẽramo “okañy” ramo. Pe ñeʼẽ hebreo oñembohasáva “okañy” ramo versíkulo mokõipa mokõíme heʼise ndojejuhuiha pysyrõ, pórke umi “pa mburuvicha guasu” ohechaukáva Tetã Joajuha oñemoĩ hag̃ua peteĩ ñeʼẽme omeʼẽvo iguvernorã peteĩ yvy pukukuegua pe mymba ñarõ papal poguýpe, ndaipóri okañy hag̃ua—ndaipóri pysyrõ.
Ha umi vaka rehecha vaekue niko pa’ẽ mburuvicha guasu hína, oguereko’ỹ gueteri peteĩ mburuvicharã; ha katu oguerohoryta pokatu mburuvicha guasúicha peteĩ aravo aja mymbaguasu ndive. Ko’ãva peteĩ ñe’ême oĩ, ha ome’ẽta hikuái ipokatu ha imbarete mymbaguasúpe. Ko’ãva oñorairõta Ovecha Ra’y rehe, ha Ovecha Ra’y ipu’akáta hesekuéra; ha’e niko Karaikuéra Jára, ha Mburuvicha guasukuéra Ruvicha; ha umi oĩva hendive niko ohenóiva, poravopyre ha jerovia hag̃ua. Ha he’i chéve: Y umi rehecha vaekue, upe kuña itavyhápe oguapýva ári, hína tavayguakuéra, aty guasu, tetãnguéra ha ñe’ẽnguéra. Ha umi pa’ẽ vaka rehecha vaekue mymbaguasu ári, ko’ãva ndaija’éimo’ãi upe kuña itavyhápe, ha ohejata chupe tesa rei ha opívo, ho’úta ho’o, ha ohapýta chupe tata reheve. Tupã niko omoĩ kuri ikorasõme hag̃ua ojapo hembipota, hag̃ua peteĩ ñe’ême oñemoĩ ha ome’ẽ hag̃ua imburuvicharã mymbaguasúpe, oñekumpli peve Tupã ñe’ẽnguéra. Apocalipsis 17:12–17.
Ko'ã “pa rréi” oñemombe'u jey jey Tupã ñe'ẽme ha Elías rembiasakuepe; Acab, Israel ruvicha guasu, ha'e vaekue akóinte pa ñemoñare aty akã, ha omenda Jezabel ndive. Jezabel ha'e pe papado ára paha gotyo, Elías katu ha'e umi marandu rerahaha pe ánhel mbohapyha marandu rehegua, ha Acab ha'e peteĩ joaju pa rréi guigua akã. Acab ohechauka Tetã peteĩ reko Amérikagua, Tetã Joaju ruvicha ramo araka'eve pe domingo léi rehegua marandupykuaaty ryepýpe. Egipto ojejapyhývo Asiria rupi, pe mburuvicha yvate gotyogua Daniel 11:42-pe oĩma kuri omboty hag̃ua umi pa rréipe toñemoĩ peteĩ ñe'ẽme ome'ẽ hag̃ua irreino pe papado pokatupe.
“Jaguahẽvo pe apañuãi pahápe, tuicha mba’e tekotevẽva oĩ hag̃ua joaju ha peteĩ ñe’ẽme’ẽ Ñandejára rembiapokuéra apytépe. Ko yvy henyhẽ ama vai rehe, ñorairõ rehe ha joavy rehe. Upéicharõ jepe, peteĩ akã guýpe—pe pokatu papal guýpe—tapichakuéra oñembojoajúta oñemoĩ hag̃ua Ñandejára rehe Itestigokuéra rapykuéri. Ko joaju oñemombarete pe apostasía guasu rupive. Ha’e oñeha’ã aja ombojoaju hag̃ua ijasýva-kuérape oñorairõ hag̃ua pe añetegua rehe, omba’apóta avei omboja’o ha omosarambi hag̃ua umi omyasãivape. Akãrasy, mba’e vai ñemoĩ hag̃ua ambue rehe, ñe’ẽvai, ha’e omongu’e oiko hag̃ua joavy ha peteĩrõ’ỹ.” Testimonies, volumen 7, 182.
Pe versíkulo cuarenta y unope jajuhu ñe'ẽ “okañy”, ha avei jajuhu ñe'ẽ “okañy” versíkulo cuarenta y dóscope, hákatu mokõivéva ha'e mokõi ñe'ẽ hebrea iñambuéva. Pe ñe'ẽ oñembohasáva “okañy” ramo versíkulo cuarenta y unope he'ise okañy hag̃ua ku osyryry hag̃uáicha. Kóva hína pe ñe'ẽ oñembohasáva “okañy” ramo versíkulo seispe, Isaías capítulo veintepe. “Upe árape”, “ko ypa'ũme oikóva” oporandu mba'éichapa ikatu okañy pe asirio-gui, pe “upe árape” ohóvo mbeguekatúpe ogana hag̃ua ko yvy ape ári, ojehechaukaháicha Daniel oncepe ha heta ambue Ñandejára Ñe'ẽ pehẽnguépe.
Daniel 11:41-pe, pápado, térã Daniel ohechauka hag̃ua chupe, yvate guive rréi; térã Isaías ohechauka hag̃uáicha chupe, Asirio, oñemombaʼeguasúvo pe “yvy gloriosa” rehe, ohechaukáva Estados Unidos, ojehechakuaa mokõi aty.
Ha'e oike avei pe yvy porãitepe, ha heta tetã oñehundíta; ha ko'ãva katu okañýta ipógui, ha'éva Edom, Moab, ha umi tenondegua Ammón ra'ykuéra apytégua. Daniel 11:41.
Peteĩva hína umi “heta” oñehundíva, ha ambue aty katu ojehechauka “Edom, Moab ha umi ta'yrakuéra Ammón pegua apytégui umi tenondegua” ramo. Pe léi domingo-pe, Apocalipsis dieciocho versículo cuatro, ohenói umi gueteri Babilóniape oĩvape “osẽ hag̃ua.”
Ha ahendu ambue ñe'ẽ yvágagui, he'íva: Pesẽ ipypeguágui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peikemboja'o hembiapo vaípe, ha ani hag̃uáicha pehupyty umi mba'asy oúva hi'ári. Apocalipsis 18:4.
Edom, Moab ha umi yvypóra Amón ra’ykuéra apytegua hína umi okañýva ipysyrõ hag̃ua iñemboguapy rupi, umi ypa’ũygua kuéra Isaías mokõipa-pe oha’arõháicha ojapo hag̃ua.
Pe versíkulo cuarenta y uno, ambue mba’e’ỹ ambue ahechaukaséva ha’e kóva: versíkulo cuarenta, cuarenta y uno ha cuarenta y dos-pe jajuhu ñe’ẽ “tetãnguéra”, péro versíkulo cuarenta y uno-pe upéva ha’e peteĩ ñe’ẽ oñemoĩmbyréva, ndaha’éi pe jehaipyre ypykue Daniel remianduetépe, ha ndohupytýi upépe. Heta tetã oñembyaírami oñekumpli jave versíkulo cuarenta, Unión Soviética oñehundívo, ha heta tetã ojegueraha poguýpe papado ojapyhy jave Naciones Unidas. Péro léi domingo guýpe Estados Unidos-pe, umi “heta” oñembyaíva ndaha’éi heta tetã, ikatu hag̃uáicha ha’e añoite Adventista del Séptimo Día-kuéra.
“Oĩramo peẽme oñepresenta pe añetegua resape, ohechaukávo pe pytu’u ára irundyha mandamiéntogua, ha ohechaukávo ndaiporiha fundamento Tupã Ñe’ẽme domingo ñemboaje hag̃ua, ha upéicharamo jepe peẽ peñakãhatã gueteri pe pytu’u ára japu rehe, peẽ peñemboyke hag̃ua pemomarangatu pe pytu’u ára Tupã ohenóiva ‘Che ára marangatu,’ peẽ perresivi pe mymba marque. ¿Araka’e piko upéva oiko? Oiko vove peẽ peneñe’ẽrendu pe dekretópe pene mandáva pepytu’u hag̃ua tembiapógui domingo-pe ha peñemomba’e guasu hag̃ua Tupãme, péro peikuaávo ndaiporiha peteĩ ñe’ẽnte jepe Bíbliahpe ohechaukáva domingoha ambue mba’e peteĩ ára tembiaporãva jepiguáicha rangue, peẽ peme’ẽ pene ñe’ẽ pe mymba marque resivirã, ha pejerure’ỹ pe sello Tupãgui.” Review and Herald, July 13, 1897.
Oimeraẽva'ekue oimeraẽ miembro Iglesia Adventista del Séptimo Día pegua omoneĩ vaʼekue pe doctrina sábado rehegua iñemongarai jave ypyite miembro ramo pe iglesia-pe, ha umívape ojejapo responsable pe “tesakã añetegua” rehe ohechaukáva pe sábado.
“Pe sábado ñemoambue ha’e pe techaukaha térã marka pe autoridad rehegua pe iglesia romana pegua. Umi, oikuaa porãvo pe irundyha mandamiento rembijerure, oiporavóva oñangareko hag̃ua pe sábado japu rehe pe añetegua rendaguépe, upéicha rupi omomba’e hikuái pe pokatu, ha’e hag̃uánte pe omanda va’ekue upéva. Pe mymba ñaña marka ha’e pe sábado papal, pe mundo omoneĩ va’ekue Ñandejára omoĩ va’ekue ára rendaguépe.
“Avave ndojapói gueteri mymba ñarõ rechaukaha. Pe ñeha’ãrã ára ndoúi gueteri. Oĩ kristiáno añetegua opaite tupãope, ndaha’éi oñemboyke hag̃ua pe komunión katóliko romano. Avave noñeñekondenái oñeme’ẽ mboyve chupekuéra tesape ha ohecha mboypa iñapytĩha pe irundyha tembiapoukapy rehe. Péro osẽ vove pe apoukapy ombojerovia hag̃ua pe sábado japu, ha pe mbohapuha ánhel ryapu hatã oikuaauka yvyporakuérape ani hag̃ua omomba’e guasu pe mymba ñarõ ha ta’ãngamýi, upérõ hesakã porãta pe línea oĩva pe japúvante ha pe añetegua apytépe. Upérõ umi osegíva gueteri hembiapovaipe ojapóta pe mymba ñarõ rechaukaha.
“Pya’e porã ñañemboja ko ára peve. Umi tupao protestánte oñemojoajúramo mburuvicha reko yvy arigua ndive omombarete hag̃ua peteĩ religión japu, ha upéva ombohovái haguére ijypykuéra ohasa vaʼekue ñembyahýi ha jejopy vaietereíva, upéicharõ pe pápape sabbat oñemombaʼeguasúta tupao ha Estado pokatu oñondivepa rupive. Oĩta peteĩ apostasía tetãygua, ha upéva opa hag̃uáicha oguahẽta añoite tetãygua ñehundipe.” Manuscript 51, 1899.
Pe léi dominikálpe, umi añoite ojejapóvape kuenta pe tesape rehegua mbohapyha ánhel rehegua ha’e umi Adventísta del Séptimo Día, pórke upérõ añoite umi oĩva Adventísmo okápe oñemoĩta hag̃ua henondépe pe prueba mbohapyha ánhel rehegua. Umi “heta” oñembotýva pe léi dominikálpe ha’e umi Adventísta Laodiceagua, pórke “pe huísio oñepyrũ Tupã róga guive.”
Upéicha, umi ipaháva ha'éta tenonderã, ha umi tenonderãva ipaháta; heta niko ohenóiva, ha mbovymínte oiporavopyre. Mateo 20:16.
Isaías ha’e peteĩ “techaukaha ha peteĩ mba’e hechapyrãva” Egíptope ha Etiopíape guarã, oñe’ẽvo papakuéra pya’e porãme ipu’akávo ha ogueraha hag̃ua ko yvy tuichakue. Egipto ha’e Naciones Unidas; Etiopía ha’e Estados Unidos ha Asiria ha’e papakuéra. Upe tembiasakue profétiko ryepýpe Isaías oñepyrũ omoĩ hag̃ua peteĩ aty marandu profétikogua oñe’ẽva ñehundíre. Pe capítulo veintidós oñe’ẽ umi Laodicense rehe, oñehundíva léi dominical jave, ha umi Filadelfiagua rehe, ohenóiva “Edom, Moab ha umi mba’e tenondegua Ammón ra’ykuéra apytégui” osẽ hag̃ua Babilóniagui.
Adventismo laodicense ndorekói pe teko tekotevẽ ojesalva hag̃ua, ha oñemombo okápe Ñandejára juru guive pe léi dominical jave. Amombe’u ko añetegua, añónte amomba’eguasu hag̃ua pe punto oúva upe rire. Isaías mokõi ha mokõi ohechauka ambue mba’érepa Laodicea oñehundi, pe profesía jejahyrã rehegua ningo oĩ pe ñu “visión” rehe. Oĩ mokõi ñe’ẽ hebreo tenondegua oñembohasáva “visión” ramo. Peteĩ he’ise pe sucesión profesía guigua umi mba’e oikótava, ha ambue katu he’ise peteĩ visión Cristo rehegua. Peteĩ oĩ pe tupão okápe ha ambue katu pe tupão ryepýpe. Pe ñe’ẽ oĩva pe capítulo mokõi ha mokõipe ha’e pe visión ohechaukáva umi mba’e profesía guigua, ha ha’e upe ñe’ẽ peteĩcha oñembohasáva “visión” ramo Proverbios kuatiápe.
Ndaha’éi visión, upépe tetãygua oñehundi; ha pe oñongatúva léi, ovy’a ha’e. Proverbios 29:18.
Pe “mba’e pohýi yvyuguy jehechakuaa rehegua” ha’e pe profesía ohechaukáva mokõi aty oñemomba’eguasúva Tupão Tupãme ko yvy pahápe. Peteĩ aty, ojehechaukáva Sébna rupive, ha’e Laodicea; ha ambue aty ha’e Filadelfia, ojehechaukáva Eliaquim, Hilcías ra’y, rupive. Pe joavy mokõive aty apytépe ko kapítuype ha’e, añetehápe, upe joavyete peteĩchagua pe parábola umi pa virgen rehegua. Peteĩ aty oreko pe aséite pyharepyte jave, ha ambue aty ndorekói. Pe “aséite” ramo símbolo ohechauka añetegua opaichagua, odependévo pe contexto ojejuhuhápe; ha Isaías mokõi pa mokõi-pe, umi pa virgen “aséite” ojehechauka pe ñe’ẽ “jehechakuaa” rupive. Peteĩ aty oreko pe “aséite”; ambue aty ndorekói.
“Umi oñemoĩva jehovaipyre rupi opa yvy Jára ykére, oguereko pe tenda peteĩ jey oñeme'ẽva'ekue Satanáspe keruvín oñuãva ramo. Umi tekove marangatu ijerére oĩva Itróno rehe, rupive Ñandejára omantene peteĩ ñe’ẽmondo tapiaite yvy ári oikóva ndive. Pe aséite óro rehegua ohechauka pe grásia rupive Ñandejára ombohory ha omyenyhẽva umi creyente lámpara-kuérape, ani hag̃ua overa’ỹmi ha oñembogue. Ndaha’éirire ko aséite marangatu oñehẽva yvágagui Tupã Espíritu marandu-kuérape, umi mba’eapo vai rehegua oguerekopaitéta va’erãkuri kontrol entero yvypóra ári.
“Ñamomirĩ Ñandejárape nda jajapói ramo pe ñemomarandu ha’e omondóva ñandéve. Péicha rojoko pe aséite óro ha’e oĩséva oñohẽ ñane ánga kuérape, ikatu hag̃uáicha oñembohasa umi oĩvape pytũmbýpe. Ha og̃uahẽ vove pe ñehenói: ‘Péina, pe novioména ou; pesẽ pembohovái chupe,’ umi noñeme’ẽiva’ekue pe aséite marangatu, umi nomomba’éiva’ekue ipy’apýpe Cristo grásia, ojuhúta, umi kuñataĩ tarováicha, noĩriha preparado ombohovái hag̃ua Ijárape. Ndoguerekói ijehegui pe pokatu ohupyty hag̃ua pe aséite, ha hekove kuéra oñehundi. Péro ojejeruréramo Ñandejára Espíritu Santo, ha ñañembo’éramo, Moisés ojapo haguéicha: ‘Ehechauka chéve nde glória,’ Ñandejára mborayhu oñeñohẽta ñane korasõme. Umi tubo óro rupive, pe aséite óro oñembohasáta ñandéve. ‘Ndaha’éi mbarete rupi, ni pokatu rupi, che Espíritu rupi ae, he’i Ñande Ruete de los ejércitos.’ Oñemoguahẽvo ñandéve pe kuarahy joajúva hekoresã rehegua resape rendy porã, Ñandejára ra’y kuéra omimbi tesapéicha ko yvy ape ári.” Review and Herald, July 20, 1897.
Profetakuéra espíritu ojoaju ojuehe, ha Zacarías mokõi oñehẽiva avei hína pe mokõi testígo Apocalipsis oncepegua.
“Mokõi testígo rehegua proféta he’i avei kóicha: ‘Ko’ãva hína mokõi olívo yvyramáta, ha mokõi kandélabro oĩva yvy Jára renondépe.’ ‘Nde ñe’ẽ,’ he’i salmista, ‘ha’e peteĩ aratiri che pykuérape guarã, ha peteĩ tesape che rape rehe guarã.’ Apocalipsis 11:4; Salmo 119:105. Umi mokõi testígo ohechauka Ñandejára Ñe’ẽ Marandu Kuja ha Pyahu Escritúra-kuérape. Mokõivéva tuicha mba’eva testimónio ramo Ñandejára léi ypykue ha opa’ỹ hag̃uáicha rehegua. Mokõivéva avei testígo pe salvación rape rehegua. Umi tipo, sacrificio ha profesía Ñe’ẽ Marandu Kuja pegua ohechauka tenonderã peteĩ Salvador oútavape. Umi Evangelio ha Epístola Ñe’ẽ Marandu Pyahu pegua omombe’u peteĩ Salvador ou hague, peteĩchaite umi mba’e oje’e va’ekue yma tipo ha profesía rupive.” The Great Controversy, 267.
Zacarías mokõi oñemohendapyre ohechauka pe marandu ñembohasa rape ojehechaukáva Apocalipsis peteĩha kapítulope. Pe “aséite”, ha’éva pe “visión” profética umi mba’e oikóva tembiasakue rehegua, oñembohasa pe Antiguo ha Nuevo Testamento rupive. Apocalipsis once-pe ko’ã mokõi testígo ojekuaa contexto rupive ha’eha Moisés ha Elías. Moisés ha Elías ha’e peteĩ símbolo ijeheguiete.
Ojehechauka oñondive, pe Yvyty Moambueha-pe térã Apocalipsis 11-pe, haʼekuéra símbolo mokõi añeteguápe iñambuéva rehegua. Pe yvyty ári ohechauka hikuái umi mártir-kuérape pe domingo léi apañuái aja ha umi cien cuarenta y cuatro milpe, ha katu Apocalipsis 11-pe ohechauka hikuái pe Antiguo ha Nuevo Testamento. Péro Adventismo-pe g̃uarã he’ise hetave mba’e gueteri. Umi mokõi testígo umi judío-kuérape g̃uarã ha’e va’ekue “pe léi ha umi proféta”, ohechaukáva pe Antiguo Testamento, ha umi mokõi testígo umi cristiano-kuérape g̃uarã ha’e pe Antiguo ha Nuevo Testamento; péro Adventismo-pe g̃uarã umi mokõi testígo ha’e Tupã Ñe’ẽ ha Jesús testimonio. Upévare Juan oĩkuri Patmos-pe.
Che, Juan, ha'éva avei pene ryvy, ha pene irũ jehasa asýpe, ha pe mburuvicharópe ha pe ñemboguata paciencia rehe Jesucristope, aimekuri pe ypýpe hérava Patmos, Tupã Ñe'ẽ rehe, ha Jesucristo testimónio rehe. Apocalipsis 1:9.
Isaías veintidós-pe oñerrepresenta mokõi testígo Moisés ha Elías rehegua, jepémo upéva ikatu hag̃uáicha ojekuaa añoite reiporu ramo pe capítulo-pe pe principio Alfa ha Omega rehegua. Ema’ẽ porã moõpa Jesús oñepyrũkuri omyesakã hag̃ua idisípulo-kuérape, tape Emmaús gotyo, pe “visión” mba’e oikótava profecía rehegua.
“Oñepyrũvo Moisés-gui, upe Alfaete voi tembiasakue Bíblico rehegua, Cristo omyesakã maymáva Escritúrape umi mba’e Hesegua.” El Deseado de Todas las Gentes, 796.
Elías ha’e pe proféta ojehechaukáva pe ára guasu ha kyhyje hag̃uáva Jehová rehegua mboyve, peteĩ marandu reheve oñemopyendáva pe principio Alfa ha Omega ári, ombojevývo umi túva kuéra py’a (alfa) umi ta’ýra kuéra rendápe (omega). Moisés ha Elías ohechauka pe alfa ha omega profecía bíblica rehegua. Ikatúramo rehendu, Moisés ha’e va’ekue William Miller. Moisés ha Miller mokõivéva omano, ha mokõivéva ojehechakuaa va’ekue inspiración rupive oñesalva hague ramo. Moisés, añetehápe, oñemopu’ã jeýma omano rire, péro umi ánhel oha’arõ Miller sepultura jerére pe iñemoingove jeýra peve. Elías ohechauka pe paha mensahéro ou mboyve pe ára guasu ha kyhyje hag̃uáva Jehová rehegua.
“Umi judío-kuéra oñeha’ã ojoko hag̃ua pe marandu ñemyerakuã oje’e vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽme; hákatu pe profesía ojekumpli vaʼerã. Ñandejára he’i: ‘Péina ápe, che amondo peẽme Elías maranduhára guasupe Ñandejára ára guasu ha kyhyje hag̃ua mboyve’ (Malaquías 4:5). Oĩ vaʼerã peteĩ ou vaʼerã Elías espíritu ha pokatu reheve, ha haʼe ojehechauka vove, kuimbaʼe-kuéra ikatu he’i: ‘Nde nerasẽ eterei, nde nainterpreta porãi umi Escritura. Eheja ta’e ndéve mbaʼéichapa remboʼe vaʼerã ne marandu.’”
“Oĩ heta ndaikatúiva ombojoavy Tupã rembiapo ha yvypóra rembiapo apytépe. Che amombeʼúta pe añetegua Tupã omeʼẽháicha chéve, ha koʼág̃a haʼe: peẽ pesegíramo pejuhu hag̃ua jejavy, peguerekóramo joavy espíritu, arakaʼeve ndapeikuaamoʼãi pe añetegua. Jesús heʼi vaʼekue Hemimboʼekuérape: ‘Aguereko gueteri heta mbaʼe haʼéva peẽme, ha koʼág̃a ndaikatúi pegueropuʼaka’ (Juan 16:12). Haʼekuéra ndopytái vaʼekue peteĩ tekópe ikatúva omombaʼe mbaʼe marangatu ha opaʼỹva; péro Jesús opromete omondotaha pe Consolador, omboʼétava chupekuéra opa mbaʼe, ha omanduʼátava chupekuéra opa mbaʼe Haʼe heʼi vaʼekue chupekuéra. Che ryvykuéra, ndajajeroviái vaʼerã yvypórare. ‘Peheja yvypórape, ipytu oĩva itĩnguápe; mbaʼére piko oñembojaʼéta hese?’ (Isaías 2:22). Peẽ pemboja vaʼerã pene ánga ikangýva Jesús rehe. Ndahaʼéi ñandéve g̃uarã ñaikytĩ ysyrýgui yvyuguy pegua, oĩ jave peteĩ yvu yvytýpe. Jaheja umi ysyrýgui yvýpeguáva; jajupi umi yvu yvatevevape. Oĩramo peteĩ punto añeteguágui ndapeikuaáiva, térã pendejoavyhápe, pemoakãrapuʼã hese, pemojoja Ñandejára Ñeʼẽ ambue Ñandejára Ñeʼẽ rehe, pejy pe yvykua ruguápe pypuku hag̃ua pe añetegua yvykuápe, Tupã Ñeʼẽ tyepýpe. Peẽ pemoĩ vaʼerã penejehe ha pene remiandu Tupã altar ári, peipeʼa pene akãme oñemoĩmava, ha peheja Yvága Espíritu pende reraha opa añeteguápe.” Selected Messages, libro 1, 412.
Isaías mokõipa dos-pe, Sebna ha Eliaquim ohechauka umi arandu ha umi itavyvéva Adventismo ryepýpe ko yvy pahápe, pe mburuvicha yvate gotyo oúva oguata jave Jerusalén ári. Eliaquim, Hilcías ra’y, oguereko vaʼekue pe “visión”; Sebna katu ndoguerekói vaʼekue.
Oĩhápe ndaipóri visión, pe tavayguakuéra oñehundi; ha upe ojokóva léi, ovy’a ha’e. Proverbios 29:18.
Marandu profético, péva he’iséva ko versíkulo “visión”, omombe’u mokõi mba’e. Nde reikuaa pe jehepyme’ẽ guasu tesape profético rehegua ha reikove; ha ndereikuaáiramo—remano. Nde nentendéiramo, upéicharõ ndaikatumo’ãi reime preparado reheñangareko hag̃ua pe sábado rehe pe prueba léi dominical-pe. Oikóta, “ijáma.” Umi Adventista Laodicéagua oñemombo jave yvýre pe léi dominical-pe, ha’ekuéra ombotove pe léi pórke ombotove hikuái pe “visión añetegua rehegua.” Ndorekói hikuái aséite, nohenduporãi pe jehepyme’ẽ guasu arandu rehegua ojeipe’a hag̃uáicha sapy’ami mboyve pe tiempo de gracia oñemboty mboyve.
Reje’ére rupi nde ere: Che rico, aikóma heta mba’e reheve, ha ndaikotevẽi mba’eve; ha nde reikuaa’ỹha nde reimeha ñembyasyete, poriahuvereko’ỹ, mboriahu, pytũ, ha opívo. Apocalipsis 3:17.
Isaías techaukaha ha’e oñemboataha opívo ha ipy rehegua’ỹre mbohapy ary aja. Péicha ojapo hag̃ua oikuaauka hag̃ua umi oikuaasevape imarandu proféticorupi, ndaikatuiramo peikuaa pe visión umi mba’e oikótava proféticape rehegua, peguahẽtaha pe léi domingope ha peñemoingoha tembiguáiramo ojegueraháva peteĩ estado vaietereívape, ñembyasýpe, mboriahúpe, áraýpe, ciegópe ha opívo. Isaías ha’e va’ekue peteĩ techaukaha ha peteĩ mba’e hechapyrãva Isaías rembiasápe g̃uarã, ha hetavevéntema ko yvy paha reheguápe g̃uarã.
Koʼág̃a opa koʼã mbaʼe ojehu chupekuéra techapyrãrã; ha ojehai ñande ñemoñeʼẽrã, ñandéve g̃uarã, hiʼári oguahẽmava yvy arapaha. 1 Corintios 10:11.
Ñepyrũrã irundy ha po peteĩha peteĩteĩva mokõipa mokõiha kapítulope, Jerusalén, David tavaguasu, ojehechauka peteĩ táva “hyapuetereíva”, “horyva”, ha henyhẽva “sarambígui”. Ko kapítulope ojeporu peteĩ ñe’ẽjoaju ymaguare Bíblico, umi yvypóra yvygua jepe oipurúva, ohechauka hag̃ua upe táva “horyva” ha “hyapuetereíva” henyhẽva “sarambígui”, umi versíkulo trece-pe oĩva he’ívo vy’ápe: “ja’u ha jay’u; ko’ẽrõ ñamano hag̃uáicha”. Upéicharõ jepe, hory ramo jepe hikuái, kuimba’ekuéra oñejukapa, ha ndaha’éi kysepukúpe, ni ñorairõme; upévare Isaías oporandu: “Mba’épa ndejopy?”
Oimeraẽva hesekuéra, upéva ojapo og̃uahẽ hag̃ua hikuái umi óga ári. Umi óga ári ha’e peteĩ símbolo kuarahy, jasy ha mbyjakuéra ñemomba’eguasurã; ha’e peteĩ símbolo espiritismo rehegua. Pe Adventismo oĩ peteĩ ñembotavy espiritual guýpe pe pasáhepe.
ha umi oñesũva yvága ehérsito renondépe óga ape ári; ha umi oñesũva ha ojuráva Ñandejára rérape, ha avei ojuráva Malcam rérape; ha umi ojere vaʼekue tapykue gotyo Ñandejáragui; ha umi ndohekái vaʼekue Ñandejárape, ni noñeporandúi hese.
Ekirirĩria ũhoro wa Ngai Mwathani; nĩgũkorwo mũthenya wa Mwathani ũrĩ hakuhĩ: nĩgũkorwo Mwathani nĩathondekire igongona, nĩetĩkĩtie aeni ake. Na nĩgũgũrũka mũthenya-inĩ wa igongona rĩa Mwathani, atĩ nĩngarĩhania athamaki, na ciana cia mũthamaki, na othe arĩa mehumbĩte nguo cia kĩgeni. O na mũthenya ũcio nĩngarĩhania othe arĩa marũmĩrĩra kĩhingo, arĩa meehũria nyũmba cia anene ao na ũrĩa mũũru na maheeni. Zephaniah 1:5–9.
Pe léi dominical oikóvape, pe Adventismo, ojehechaukáva Jerusalén ramo, oĩ “pe visión ñu”. Umi omboykéva pe marandu profético ojehechaukáva pe “aceite” térã “visión” ramo, oikóva hína espiritismope, upéva Pablo ombohováiva Segunda Tesalonicenses-pe. Upépe avei jajuhu umi (Shebna) ndojapóiva pe añetegua mborayhu rehe.
Ha upevare Tupã omondóta chupekuéra mbotavy hatã, oguerovia hag̃ua peteĩ japu; ikatu hag̃uáicha opa umi ndogueroviáiva pe añetegua, ha oguerohorýva tekojojaha’ỹ, oñembojovake hag̃ua. 2 Tesalonicenses 2: 11, 12.
Añete, pe ñe’ẽ “añetegua” Pablo oiporúva ha’e pe ñe’ẽ griego ojeguerúva pe ñe’ẽ hebreo “añetegua”-gui, ha’éva oñemoheñóiva oñembojoajúvo umi mbohapy letra hebreo ohechaukáva Alpha ha Omega. Pe ñemboyke pe “añetegua” rehegua, ojehechaukáva Alpha ha Omega principio ramo, ogueru ñembotavy mbarete umi Laodiceaguápe ári, ha upéva pe ñembotavy ha’e espiritualismo.
He’i proféta Isaías: “Ha’e kuéra he’íta peẽme: Peheka umi mba’emo angue oikóva pende ykére, ha umi paje apoha oñe’ẽ asy ha ojuru mbeguekatúva; ndaha’éi piko peteĩ tetã ohekava’erã Ñandejárape? Ohekátapa umi omanóva rupi umi oikovévape? Pe léipe ha pe testimóniope: noñe’ẽiramo hikuái ko ñe’ẽ he’iháicha, upéva hína ndaipóri hag̃uáicha tesape ipypekuéra.” Isaías 8:19, 20. Yvyporakuéra oimérire oipota ra’e omoneĩ pe añetegua hesakã porã hag̃uáicha oñembo’éva Ñandejára Ñe’ẽme yvypóra rekóre ha umi omanóva estado rehe, ha’ekuéra ohecháta umi espiritísmo rembiapoukapy ha jehechauka ryepýpe Satanás rembiapo pokatu reheve, techaukaha ha mba’e hechapyrã japu reheve. Ha katu, ojeheja rangue pe sãso oĩ porãitéva pe korasõ so’ópe, ha oñemboyke hag̃ua umi angaipa ohayhúva hikuái, hetaite oity hesa kuéra pe tesapépe ha oguata meme tenonde gotyo, ndojepy’apýi hag̃ua ñemongeta ñemomarandúre, aja Satanás ombovy’a iñuhãnguéra ijerérekuéra, ha ha’ekuéra oiko chugui hymba. “Ndojapyhýigui hikuái pe añetegua mborayhu ikatu hag̃uáicha oñesalva,” upévare “Ñandejára omondóta hi’árikuéra jejavy mbarete, oguerovia hag̃ua peteĩ japu.” 2 Tesalonicenses 2:10, 11. The Great Controversy, 559.
Isaías mokõipa mokõi-pe, táva vyʼágui kuimbaʼekuéra ojejuka; ha ndahaʼéi ñorairõ rupi térã kyse puku rupive, oñeñapytĩmba oñondive ha ojejuka umi mburuvichakuéra okañy vaʼekue ndive.
“Oiméramo pe tupao ojapyhy peteĩ rape ojoguáva pe yvóra rehegua rape ndive, ombojaʼóta hikuái avei peteĩ destino peteĩcha. Nahániri, upe rangue, oguerekógui hikuái tesape tuichavéva, ipohýivéta ñemoĩva chupekuéra umi noñembyasýivagui.”
“Ñande, peteĩ tetãyguakuéra ramo, japrofesa jaguerekoha pe añetegua opa ambue tetãyguakuéra ko yvy ape ári mboyve. Upévare ñande rekove ha ñande rekokatu oĩva’erã joajúpe peichaite jeroviándi. Hi’aguĩma pe ára umi ijojáva oñembojoapýta hag̃ua ryguasueteicha atykuérape pe yvága mba’e ñembyatyrãme, aja umi hekoañáva, ñana vaiicha, oñembyatýta pe tata pe ára paha guasúpe g̃uarã. Ha pe trígo ha ñana vai ‘okakuaa oñondive pe cosecha peve.’” Testimonies, volume 5, 100.
Isaías mokõipa mokõi-pe pe mburuvichakuéra oñembojoaju “umi hu’yasáva” rupive. Sebna ojehechauka peteĩ mburuvicha ramo óga ári, ha ipojopyrã oñeme’ẽta Eliaquímpe, Hilcías ra’yme. Isaías mokõipa mokõi-pe pe marandu profético, ojehechaukáva “pe visión” rupive umi mba’e oikótava rehegua, omoheñói mokõi atýpe umi adoradór kuéra Jerusalénpe pe mburuvicha yvate gotyogua oñemboja vove. Peteĩ aty oñeñapytĩ hína pe yvágape guarã ñembyatyhápe, ha ambue katu ára pahápe tata-pe guarã. Umi ñaña kuéra oñeñapytĩ va’ekue “umi hu’yasáva” rupive, ha upéva ha’e peteĩ umi heta símbolo Islam rehegua Tupã Ñe’ẽme.
Ha umi hembýva pe papapy guive umi hu’yasẽhára, umi kuimba’e ipy’aguasúva Kedar ra’ykuéra apytégua, oñemboguejyta; Tupã Ñandejára Israel Jára niko he’i péicha. Isaías 21:17.
Ha ko’ãva hína Ismael ra’ykuéra réra, héra rupi, heñói’ypy kuéra he’iháicha: Ismael memby ypykue Nebaiot; ha Cedar, ha Adbeel, ha Mibsam, ha Misma, ha Dumá, ha Masá, Hadar, ha Tema, Jetur, Nafis ha Cedemá. Ko’ãva hína Ismael ra’ykuéra, ha ko’ãva hína héra kuéra, itáva kuéra rupi, ha hóga mbarete kuéra rupi; doce mburuvicha guasu, itetãnguéra he’iháicha. Génesis 25:13–16.
Adventismo ruvichakuéra oñeñapytĩ vaʼekue arquérokuéra rehe, omboykérõ guare pe marandu heʼíva Islam oataka hague Tetã peteĩ reko Amérikape 11 jasyporundy ary 2001-pe, oñekumpli hag̃ua profecía bíblica. Pe ataque oikóva 9/11-pe haʼe vaʼekue pe marandu oñemboty’ỹ vaʼekue 1989-pe ñemombuʼi, Unión Soviética hoʼárõ guare, ñemohendaha. Islam ataque 9/11-pe ojoja August 11, 1840 rehe, peteĩ profecía rehegua Islam ojokopyre rehe omombarete haguépe pe peteĩha ánhel marandu, omoañetégui Miller rembiporurã profética tenondegua, peteĩ ára orrepresenta hague peteĩ ary. August 11, 1840 haʼe vaʼekue peteĩ ojeʼehaguéicha oikótava ñekumpli, oñemopyendáva pe peteĩ ára peteĩ ary principio rehe. Ojekumplívo, pe peteĩha ánhel marandu ogueraha vaʼekue opaite estación misional yvy ape ári.
9/11 omombarete pe “visión” ome’ẽva’ekue Adventismo-pe oñemomarandu hag̃ua ypykue guasuha. Upéva hína: tembiasakue ojerejey. Árape peteĩ ary-rãva pe principio omombaretérõ guare 11 de agosto de 1840-pe, pe ánhel mbarete Apocalipsis diez-pe oñembojy, ohechaukáva Miller marandu juicio aravo rehegua oñemombaretetaha; upéicha rupi oikuaa porã hag̃ua mba’éichapa pe ánhel Apocalipsis dieciocho-pe oñembojy 9/11-pe.
“Mba’éicha piko og̃uahẽ pe ñe’ẽ che ha’éva aikuaauka hague Nueva York oñehunditaha peteĩ y yvate guasu rupi? Kóva araka’eve nda’éi che. Ha’e kuri, ama’ẽvo umi óga tuichaitéva oñemopu’ãva upépe, piso ári piso, ‘¡Mba’e tembiasa vaieterei oikóta pe Ñandejára opu’ã vove omokyre’ỹ hag̃ua yvy tuichaitehápe! Upérõ oñekumplíta pe ñe’ẽ Revelación 18:1–3-pe oje’éva.’ Pe kapítulo 18 pukukue Revelación-pe ha’e peteĩ ñe’ẽmondo’ẽ oikótavare ko yvy ári. Péro ndaipóri chéve tesape añetehápe mba’épa oikóta Nueva York rehegua, añónte aikuaa peteĩ ára umi óga tuichaitéva upépe oñemombo yvýreta Tupã pokatu ombojere ha ombojere jeýramo rupi. Pe tesape oñeme’ẽvagui chéve, aikuaa ñehundi oĩha ko múndope. Peteĩ ñe’ẽnte Ñandejáragui, peteĩ pokopyrãnte ipokatu mbaretéva rehegua, ha ko’ã estructura tuichaitéva ho’áta. Oikóta tembiasa ñemondýiva ndaikatúiva ñañeimahina hag̃ua.” Review and Herald, 5 de julio de 1906.
Oĩporãramo, hetaiteve oĩ hag̃ua he’íva Islam rehe, ha katu Shebna ohechauka umi omboykévape pe “jehecha” tembiasakue profético rehegua, oñemopyendáva tembiasakue ñeñembojevy jey rehe, oñondive pe añetegua tenondegua tembiasakue ñeñembojevy jey rehegua ndive—pe oñepyrũva peteĩ mba’e rehegua ohechauka hag̃ua ipaháva upe mba’e rehegua. Islam jejoko ára 11 jasypoapy 1840-pe ogueru yvýpe pe ánhel Apocalipsis diez-gua, ha Islam osẽjey ramo 9/11-pe ogueru yvýpe pe ánhel Apocalipsis dieciocho-gua.
Ha ha’e: Pehendu, ajerure peẽme, peẽ Jacó mburuvichakuéra ha peẽ Israel róga ruvichakuéra; ndaha’éi piko pende rembiaporã peikuaa hag̃ua tekojoja? Peẽ pehayhúva ivaíva ha peñemboykóva iporãvagui; peipe’áva chuguikuéra ipire, ha ho’o ikãngue árigui; pe’úva avei che retãygua ro’o, ha peipe’áva chuguikuéra ipire; peikytĩmbáva ikãngue, ha pehaky’óva pehẽnguépe, mba’yrupyrãme guarãicha, ha so’o ña’ẽmbe ryepýpeguáicha. Upérõ osapukáita hikuái Ñandejárape, ha Ha’e nohendumo’ãi chupekuéra; okañýta voi hova chuguikuéra upe ára, ojapo haguére ivaíva hembiapokuépe. Péicha he’i Ñandejára umi maranduharakuéra rehe, ombotavýva che retãyguápe, oisu’úva hãi reheve ha osapukáiva: Py’aguapy; ha upe omoĩ’ỹvape mba’eve ijurúpe, hendápe voi ombosako’i ñorãirõ. Upévare pyhareta pende ári, ndapeguerekomo’ãigui visión; ha pytũta pende ári, ndaikatumo’ãigui peikuaauka mba’épa oikóta; kuarahy oike hag̃ua umi maranduharakuéra ári, ha ára pytũ hag̃ua hesekuéra. Upérõ umi ohecháva oñemotĩta, ha umi mba’ekuaaharakuéra ipy’atarováta; ha opavave ojaho’íta ijuru, ndaipórigui Tupã ñembohovái. Che katu añetehápe henyhẽ mbaretegui Ñandejára Espíritu rupive, ha tekojogui, ha py’aguasúgui, amombe’u hag̃ua Jacópe hembiapo vai, ha Israélpe ipekádo. Pehendu ko’ã mba’e, ajerure peẽme, peẽ Jacó róga ruvichakuéra ha peẽ Israel róga mburuvichakuéra, peẽ peñemboykóva tekojogui, ha pemboguevíva opaite hekopete. Oñemopu’ã Sion tuguy reheve, ha Jerusalén tekoañáme. Ijapytépe umi mburuvichakuéra ohusga jepyrã rehe, ha ipa’ikuéra ombo’e ojepaga hag̃uáicha, ha imaranduharakuéra mba’ekuaarã ome’ẽ hag̃ua pirapire rehe; upéicharõ jepe oñemopy’aguapy Ñandejára rehe, ha he’i: Ndaha’éi piko Ñandejára ñande apytépe? Ndaipóri mba’e vai ou va’erã ñande ári. Miqueas 3:1–11.
Ha opaite tetãnguéra opavave oĩva oñorãirõ hag̃ua Ariel [Jerusalén] rehe, ha opaite umi oñorãirõva hese, itáva oñangarekoháre, ha umi ombohasa asýva chupe, oikóta pyhare visión-icha, peteĩ kérape guáicha. Oikóta avei peteĩ iñembyahýiva ohechaháicha ikérape, ha péina, ho’u; ha opáy rire, iñánga nandi: térã peteĩ y’uhéiva ohechaháicha ikérape, ha péina, ho’u; ha opáy rire, péina, ikangy, ha iñánga gueteri oikotevẽ. Péicha oikóta opaite tetãnguéra aty, umi oñorãirõva Sión yvyty rehe. Pendejoko, ha peñemondýi; pesapukái, ha pesapukái: oka’u hikuái, ha ndaha’éi vínore; oguapy’ỹ, ha ndaha’éi kaguy mbaretére. Ñandejára niko oñohẽ pene ári peteĩ oke pypuku espíritu, ha omboty pende resa; maranduhára kuéra ha pende ruvichakuéra, umi ohecháva visión, umívape ojaho’i. Ha pe visión opavavéva peẽme guarã oiko peteĩ kuatiañe’ẽ oñembotýva ñe’ẽicha, ome’ẽva peteĩ oikuaáva guaraníme, he’ívo: Emoñe’ẽmi ko’ẽva, ajerure ndéve; ha ha’e he’i: Ndaikatúi, oñembotýgui. Ha upe kuatiañe’ẽ oñeme’ẽ pe ndoikuaáivape, he’ívo: Emoñe’ẽmi ko’ẽva, ajerure ndéve; ha ha’e he’i: Che ndaikuaái moñe’ẽ. Upévare Ñandejára he’i: Ko tetãgui oguahẽ che rendápe ijurúpe, ha iñembytekuépe chemomba’e guasu, ha katu omomombyry ikorasõ chehegui, ha ikyhyje chehegui oikuaauka yvypóra rembiapoukapýre; upévare, péina, che ajapóta ko tetã apytépe peteĩ tembiapo hechapyrãva, peteĩ tembiapo hechapyrã ha peteĩ mba’e omondýiva: umi iñarandúva arandu oguepáta, ha umi iñentendídova kuaapy oñemokañýta. Ai umi ohekáva pypuku omokañy hag̃ua hembiaporã ñemimby Ñandejáragui, ha hembiapokuéra oĩ pytũmbýpe, ha he’i: Máva piko ñande recháta? ha máva piko ñande kuaáta? Añetehápe pende rembojere vai opa mba’e ojehechakuaáta ñai’ũ ojapohára popeguaicha: mba’éicha piko tembiapo he’íta pe ojapóvare: Ha’e nda chejapói? térã mba’éicha piko pe mba’e oñemoha’angáva he’íta pe omoheñóivare: Ha’e ndorekói arandu? Isaías 29:7–16.
Pe visión ñu, Isaías he’iháicha, ha’e “ára jejopy, ha piro’y, ha apañuãi Ñandejára Jára ehérsito kuéra rehegua ome’ẽva pe pe visión ñúpe, omboguejývo umi murálla, ha osapukáivo umi yvytýpe.” Upévare Isaías hasẽ vai eterei, Jesús ojapo haguéicha avei.
“Jesús resay ndahaʼéi ohaʼarõgui Imbaʼehasa hag̃ua. Henondete oĩkuri Getsemaní, upépe pyaʼe hag̃uáicha peteĩ pytũ guasu ñemondýi omoʼãta chugui. Ojehecha avei ovecha rokẽ, upe rupi heta saʼarykuéra aja oñemboguata hague mymba kuéra oñekuaveʼẽ hag̃uáicha mymbajuka. Ko rokẽ pyaʼe hag̃uáicha ojepeʼáta Chupe g̃uarã, pe Antitipo Guasu, upe imymbajuka rehe opa umi kuaveʼẽmby yvóra angaipa reheguáre ohechauka hague. Hiʼag̃uiete avei oĩkuri Calvario, pe tenda oikóta hag̃uáicha hiʼarasy haʼe hag̃uáicha. Upéicharõ jepe, ndahaʼéi koʼã manduʼarã heʼẽvaʼekue Imano asy ha añarõ rehe Jesalva resẽ hag̃ua ha ipyʼa rasy hag̃ua. Ndoikói kuri ipype peteĩ ñembyasy jejoguáva ijeheguínte. Naimondýiri upe ánga marangatu, oñemeʼẽmbáva, pe apytuʼũ Imbaʼehasa rehegua. Jerusalén jechánte voi ombokutu Jesús korasõme—Jerusalén, ombotovévaʼekue Tupã Raʼýpe ha ojahéivaʼekue Iporayhu, ndohupytýivaʼekue ojerovia hag̃ua Ipojapy guasu rupive, ha oĩmavaʼekue oipeʼa hag̃uáicha Chugui tekove. Haʼe ohecha mbaʼéichapa haʼe oĩ ikuatia angaipápe ombotove haguére Ijepysópehára, ha mbaʼéichapa ikatu vaʼerãmoʼã kuri raʼe oiko omoneĩrire upe añoite ikatúva omonguera ijerére. Haʼe oukuri oisãmbyhy hag̃ua ichupe; mbaʼéicha piko ikatúta oheja rei ichupe?”
Israel ningo peteĩ tetã ojehecharamovéva; Tupã ojapo vaʼekue itemplo toiko hag̃ua upépe; haʼe niko “iporãva oĩha hag̃uére, vyʼarã ko yvy tuichakue javeve.” Salmo 48:2. Upépe oĩ vaʼekue kuatiañeʼẽ ohechaukáva hetave mil áño Cristo oñangareko hague hesekuéra ha ohayhu hag̃ua pyʼaporãme, peteĩ túva ohayhuháicha itaʼýra peteĩnteva. Pe témplope maranduhára kuéra heʼi vaʼekue iñeʼẽmondýi marangatu. Upépe ojehupi vaʼekue umi incensario hendyva, ha pe insiénso, oñembojeheʼáva umi omombaʼeguasúva ñemboʼe rehe, ojupi vaʼekue Tupã rendápe. Upépe mymba ruguy osyry vaʼekue, ohechaukáva Cristo ruguy. Upépe Jehová ohechauka vaʼekue heko mimbipa pe tenda poriahuverekopy ári. Upépe paʼikuéra ombaʼapo vaʼekue hembiapo marangatúpe, ha umi símbolo ha ceremonia jeguaka oiko areeterei. Péro opa koʼã mbaʼe oguereko vaʼerã ipaha.
“Jesús omopu’ã Ipo, —upe po heta jey ohovasáva’ekue hasývape ha ohasa asývape,— ha omongu’évo upéva pe táva oñehundítavape gotyo, ñe’ẽ ikytĩmbáva mbyasy reheve he’i hatã: ‘Reikuaárire nde, nde jepe, ko ne ára-pe, umi mba’e nde py’arã guaráva!—’ Ko’ápe pe Salvador opytu’u sapy’a, ha ndo’éi umi mba’éichapa ikatuva’erãmo’ã kuri Jerusalén rekove peteĩcha ramo omoneĩrire pe pytyvõ Tupã oipotáva ome’ẽ ichupe,—Ta’ýra ohayhuetéva rupi ome’ẽva’ekue. Jerusalén oikuaárire upe ha’eva’ekue iñakãrapu’ãrã oikuaa hag̃ua, ha ojapysakárire pe tesape Yvágagui oñemondo va’ekue ichupe, ikatúva’erãmo’ã osẽ tenondépe teko porã ha ñakãrapu’ã reheve, tetãnguéra ruvicha kuña ramo, isãsóva pe mbarete Tupã ome’ẽva’ekue chupe rupive. Ndaipóri va’erãmo’ã soldádo armado opyta hag̃ua hokẽme, ni poyvi romano oviáva ijyke rehe. Pe ára guasu ha tekove porãite ikatúva’erãmo’ã ohovasa Jerusalén-pe, omoneĩrire Ijepysosórape, ojekuaauka Tupã Ra’y renondépe. Ha’e ohecha kuri hese rupive ikatuha oñemonguera imba’asy vaietégui, oñemosãso hag̃ua tembiguáigui, ha oñemopyenda hag̃ua yvy ape ári táva guasu mbaretevéva ramo. Ijyke guive osẽva’erãmo’ã py’aguapy pykasu opa tetãme. Ha’e va’erãmo’ã yvy arigua mimbipa jeguaka tee.”
“Péro pe ta’angá porãva Jerusalén ikatúva kuri ra’e oiko hag̃ua oguejy mbeguekatúpe pe Salvador resa renondégui. Ha’e oikuaa mba’éichapa ko’ág̃a oĩ, pe Roma poguýpe, ogueraha hína Tupã rova pochýva, ha oñemoĩma hag̃ua hi’ári Hembiapo jejopy joja. Upéi ombojoapy jey Heñe’ẽ ñembyasy osẽ va’ekue: ‘Péro ko’ág̃a okañy nde resa-gui. Cháke og̃uahẽta ndéve ára, nde enemigo kuéra omopu’ãtahápe peteĩ yvytyrusu nde jerére, ha ndejerepytýta hikuái, ha ndejokóta opa hendáguio, ha neitypáta yvýre, ha nde ra’y kuéra nde ryepýpe; ha ndohejamo’ãi pype peteĩ ita ambue ita ári; nde ndereikuaái haguére nde jehechajey ára.’”
“Cristo ou vaʼekue osalva hag̃ua Jerusalénpe imembykuéra ndive; ha fariseokuéra ñembotuicha, tekovai mokõihova, envidia ha mbaʼevai rehegua omoĩ vaʼekue chupe hag̃ua ndojapói iporandupyre. Jesús oikuaa porã pe ñemyengovia vaietereíva oútava pe táva oñehundítavape ári. Haʼe ohecha Jerusalénpe oñemongora hag̃ua ehérsito kuérape, umi oĩva ipype oñemboty hag̃uáicha oñemosẽ ñembyahýigui ha manógui, sykuéra okaru hag̃ua imembykuéra omanóva rete rehe, ha túva ha taʼýrakuéra ojopeʼa hag̃ua ojuehegui pe tembiʼu pahague, pe mborayhu tee oñehundi hag̃ua pe ñembyahýi joja joja hasýva rupi. Haʼe ohecha avei umi hudío akãhatãha, ojehechaukaháicha hikuái omboykévo Isalvasión, oguerutaha avei chupekuéra ndoguerekói hag̃ua ñeñemoĩ guýpe umi ehérsito ou vaʼekuépe. Haʼe omaña Calvario rehe, upépe haʼe oñemopuʼã hag̃uápe, oñemyenyhẽva kurusúgui kaʼaguy yvyramátaicha hetaiterei. Ohecha umi oikóva upépe ñembyasyetépe ohasa asyha jehasa asy rupive ha kurusúre jejuka rupive, umi óga guasu iporãva oñehundiha, pe tupaópe opyta hag̃ua itapykue rei, ha umi ijyta guasu apytégui ndaiporiha peteĩ ita jepe opytáva ambue ári, aja pe táva oñekytĩ hag̃ua peteĩ ñu hag̃uáicha. Añetehápe pe Salvador ikatu hag̃uáicha hasẽ tasy vaietére pe techapy ñemondýiva renondépe.”
“Jerusalén niko vaekue Hembiayhurã, ha peteĩ túva py’aporã ojahe’o hag̃uáicha peteĩ ta’ýra oikóva vai rehe, upéicha Jesús hasẽ pe táva ohayhuetévape. Mba’éicha piko rome’ẽta ndehegui? Mba’éicha piko ahecháta ndejeapo hag̃ua ñehundípe guarã? Ahejáta piko ndeho remyenyhẽ hag̃ua ne rembiapo vai rykuére pe kópa? Peteĩ alma oguereko peteĩ tepy eterei hag̃ua, ha hendive oñembojojávo, yvykuéra jepe ndoikovéi mba’eve hag̃uáicha; ha ko’ápe katu peteĩ tetã tuichakue niko ojehundi hag̃uáma. Pe kuarahy pya’e oike hag̃uáicha kuarahyreike gotyo ha okañy vove yvága rehe, Jerusalén ára gracia rehegua opa vaerãmo’ã. Pe aty oñembo’y aja Olivety yvyty ru’ãme, ndaha’éi gueteri araka’e hag̃uáicha Jerusalén oñembyasývo hag̃ua. Pe ángel poriahuverekogua upérõ ombyatyhína ipepo osẽ hag̃ua pe tróno órogui oheja hag̃uáicha tenda hustísiape ha pe juicio pya’e og̃uahẽtavape. Péro Cristo mborayhu tuichaite py’a guasu gueteri oñe’ẽ mbarete Jerusalén rehehápe, pe omboykéva’ekue Iporiahuvereko, omboykéva’ekue Iñe’ẽmondýi, ha oĩmava’ekue omyakãnga hag̃ua ipo Huguýpe. Jerusalén añetehápe oñembyasy rire, ndahi’aréi gueteri. Pe kuarahy oikehína va’ekue hendy pahakuévo opyta aja templo, tórre ha ijyvatevéva rehe, ndaipóri piko peteĩ ángel iporãva ogueraháva chupe pe Salvador mborayhúpe ha ojokóva heko vai apoukapy? Táva iporãva ha marangatu’ỹva, pe ombo’ytava’ekue maranduhára kuérape, pe ombotovéva’ekue Tupã Ra’ýpe, pe oñemboty hag̃uáicha ijehegui voi ipochy’ỹ rehe ñapytĩ hag̃ua tembiguáiramo, — hi’ára poriahuvereko rehegua hi’aguĩma opa hag̃uáicha!” Desire of Ages, 576–578.
Jerusalén rehe ñorairõ oñemombeʼuháicha Isaíaspe mokõiha capítulo veintidós-pe, umi opuʼãva hese “oñemohenda ñorairõrã pe okẽme”. Elam ha Kir oĩ pe okẽme, umi arma oñembosakoʼipyréva reheve, ha upéi ojuhu hikuái Jerusalén ñemoʼãha. Isaíaspe, pe “ñemoʼãha” umi ñenemyʼẽ oĩva okẽme ojuhúva haʼe Egipto kuarahyʼã.
¡Ai umi taʼýra ñemoĩrũ rehegua, heʼi Ñandejára, umi ojapo consejo, ha ndahaʼéi chehegui; ha umi oñuãva peteĩ ñuãme, ha ndahaʼéi che Espíritu reheve, ikatu hag̃uáicha ombojoapy angaipa ári angaipa: umi oguatáva oguejy hag̃ua Egíptope, ha ndoporandúiva che jurúpe; omombarete hag̃ua ijehekuéra Faraón mbaretepe, ha ojerovia hag̃ua Egipto kuarahyʼãme! Isaías 30:1, 2.
Jerusalén enemigo-kuéra ohechakuaa umi Sébna ohechaukáva omoĩ hague ijerovia Egíptope, oimoʼãgui Egipto oñangaretetaha hese-kuéra; umi Eliaquim, Hilcías raʼy, ohechaukáva katu ndojeroviái “Egipto kuarahyʼãme”, síno oñembojao Tupã Espíritu ñemao rupive ha ojerovia “Pe Yvatetegua Kuarahyʼãme”.
Pe oikóva Yvateteguasu ñemimbyhápe opytáva, opytáta Ipu’akapavẽva kuarahy’ã guýpe. Che ha’éta Ñandejára rehe: Ha’e hína che tendañemíha ha che mbarete renda; che Tupã; hese ajeroviáta. Salmos 91:1, 2.
Pe léi dominical rehegua apañuãime, umi kuñataĩ arandu, ojejoguáva Eliacim, Hilcías ra’y rehe, ojerovia hína pe Ijojahavéva’anga kuáre; ha umi kuñataĩ vyrorei, ojejoguáva Sebna rehe, ojerovia hína Egipto’anga kuáre. Pe ñe’ẽ oñembohasáva “ojejuhu” ramo he’ise oñemboi’ỹ hag̃ua, oñemondoro ha oñegueraha hag̃ua ñembyatyhápe. Umi enemigokuéra okẽme ohechakuaa Jerusalén ñangarekoha oñemboyke hague, ha upéi Sebna ha umi oĩva hendive oñepyrũ oñeha’ã osalva hag̃ua ijehegui, ohechágui hikuái “Táva David rehegua jejeka” ha ohecha hikuái hetaha umi jejeka ome’ẽtava tape enemígope oike hag̃uáicha. Kyhyjépe, ojehechaukaháicha umi pa kuñataĩ parávolape, umi vyrorei oñepyrũ oheka ñangareko, ha katu ndoguerekói mba’eve.
Sebna ojesareko “ka’aguy rembiporu’i ári” oñesalva hag̃ua, ha katu ikareteíma. Oipapa umi óga Jerusalén-pe ha oñepyrũ oity hag̃ua umi ogakuéra omombarete hag̃ua murálla, ha katu ikareteíma. Ombyaty hikuái y umi y renda guýgui ha oñeha’ã oñembojoaju hag̃ua pe y yma guaréva rehe, ha katu ikareteíma. Y, Espíritu Santo ra’ãnga tenondegua hag̃ua, ohechauka hína hikuái oheka vaietereiha aceite, ha katu ikareteíma. Opa umi ñeha’ãme hesarái hikuái umi y renda Apoháre, ha ha’e ojapo hague umi “y renda” añetegua ymaite guive. Hesarái hikuái pe Ita Aréva rehe, ha’eva’ekue ome’ẽva’ekue pe marandu umi ára yma guarépe. Oiporavo’ỹ hikuái oguata hag̃ua umi tape ymaguarépe, ojehechaukáva umi pyenda rupive oñemoĩva’ekue William Miller rembiapo rupi.
“Pe enemigo oheka omboyke hag̃ua ñane pehẽngue kuimba’e ha kuña apytu’ũ pe tembiapógui ombosako’i hag̃ua peteĩ tetãygua ikatúva oñembo’y ko’ã ára pahápe. Ijapu kuaapy rehegua oñembohape hag̃ua apytu’ũkuérape mombyry ko aravo mba’e vai ha tembiaporãgui. Ha’ekuéra ohecha mba’e’ỹramo pe tesape Cristo ou va’ekue yvágagui ome’ẽ hag̃ua Juánpe Itavayguakuérape g̃uarã. Ombo’e umi mba’e ojehútava ñande renondetépe ndaha’eiha tuicha mba’e oñeñangareko hag̃ua hese ijojaha’ỹ hag̃uáicha. Omboyke pe añetegua yvágagui ouva’ekue mborayhu, ha omonda Tupã tavayguápe hembiasakue yma guare, ome’ẽ hag̃ua chupekuéra hendaguépe peteĩ arandu japu.”
“‘Péicha he’i Ñandejára: Peñembo’y tape rupi, pema’ẽ, ha peporandu tape yma guaré rehe, moõpa oĩ pe tape porã, ha peguata ipype.’ Jeremías 6:16.”
“Avave ani ani toheka hag̃ua ñande jerovia pyenda—umi pyenda oñemopyenda vaʼekue ñane rembiapo ñepyrũmby guive Ñeʼẽ ñehesaʼỹijo ñemboʼe reheve ha revelación rupive. Koʼã pyenda ári japyta ñamopuʼã hag̃ua koʼã irundy pa ary pukukue. Yvypóra ikatu oimoʼã ojuhu hague peteĩ tape pyahu ha ikatuha omoĩ peteĩ pyenda imbaretevéva pe oñemopyenda vaʼekuégui. Péro kóva haʼe peteĩ ñembotavy tuicháva. Avave ndaikatúi omoĩ ambue pyenda pe oñemopyenda vaʼekue ári hag̃ua.”
“Ojekuéma heta tapicha oñeha'ã va'ekue omopu'ã hag̃ua peteĩ jerovia pyahu, ha omoĩ hag̃ua pyenda pyahu. Péro mboy arépa opyta porã va'ekue ijapopy? Pya'e voi ho'a, ndopytái rupi oñemopyenda Itá ári.
“¿Acaso no tuvieron los primeros discípulos que enfrentarse a los dichos de los hombres? ¿No tuvieron que escuchar teorías falsas, y luego, habiéndolo hecho todo, permanecer firmes, diciendo: ‘Nadie puede poner otro fundamento que el que está puesto’? 1 Corintios 3:11.
“Upévare ñande japyhyva’erã mbaretehápe ñande jerovia ñepyrũmby, ipyta hag̃uáicha pe hu’ãmeve. Tupã ha Cristo omondo ko tavayguakuérape ñe’ẽnguéra pokatu rehegua, oguenohẽvo chupekuéra ko yvórape guive, punto por punto, ko’ág̃agua añetegua hesakã porãvape. Rembe ojepokóva tata marangatu rehe, Tupã rembiguái kuéra omombe’u pe marandu. Pe ayvu divíno omoĩ imba’évaicha sello pe añetegua oñemoherakuãva añeteguasápe.” Testimonies, volume 8, 296, 297.
Pe “ára” opavave ko’ã mba’e oikoha hína pe “ára” bíblico Isaías ohechakuaáva pe Tupã Ñandejára de los Ejércitos ohenoiva’ekue “hasẽ hag̃ua, ñembyasy hag̃ua, akãperõ hag̃ua ha ao ajavere guasu oñeñapytĩ hag̃ua.”
Ha Ñandejára oñeʼẽ Moiséspe, heʼívo: Avei ko séptimo jasy ára pahápe oikóta peteĩ ára ñemoĩporã rehegua; haʼéta peẽme guarã peteĩ aty marangatu; ha peẽ pejejopy vaʼerã pene ánga, ha peikuaveʼẽ peteĩ mymbajuka tatápe ojehapy hag̃uáva Ñandejárape. Ha peẽ ani pejapo mbaʼeveichagua tembiapo upe árape voi; pórke haʼe hína peteĩ ára ñemoĩporã rehegua, oñemoĩporã hag̃ua pende rehehápe Ñandejára pende Jára renondépe. Oimeraẽ ánga ndojejopýiva upe árape voi, upéva oñekytĩta ipuévlogui. Ha oimeraẽ ánga ojapóva mbaʼeveichagua tembiapo upe árape voi, upe ángape che ahundíta ipuévlogui. Ani pejapo mbaʼeveichagua tembiapo; haʼéta peteĩ tembiapoukapy opa ára guarã pende ñemoñarekuéra rupive opa pene rógape. Haʼéta peẽme guarã peteĩ sábado pytuʼuete rehegua, ha peẽ pejejopy vaʼerã pene ánga; pe jasy ára porundyhápe kaʼarupytũ guive, kaʼarupytũ guive kaʼarupytũ peve, pejapo vaʼerã pende sábado. Levítico 23:26–32.
Pe ára ojehechaukáva Shebna ha Eliakim, Hilkías ra’y rupive, ha’e pe Ára Jehepyme’ẽ rehegua antitípico, ombojoapýva tembiasakue 1844 guive Miguel opuʼã meve. Upéva ára pukukuepe Adventismo oñehenói vaʼekue “ombohasa asy hag̃ua” iʼángape, térã, Isaías ohechaukaháicha, oñehenói vaʼekue “hasẽ hag̃ua, py’aro hag̃ua, oñakãperõ hag̃ua, ha oñemonde hag̃ua ao ajova rehe.”
“1844-pe ñande Pa’i Guasu yvágape pe Tupaópe Ijojaha’ỹvévape oike va’ekue omoñepyrũ hag̃ua pe huísio investigativo rembiapo. Umi omanóva hekojojáva káso ohasáma ojehecha hag̃ua Tupã renondépe. Upe tembiapo oñemohu’ã vove, pe huísio oñemoĩva’erã umi oikovévare. Mba’éicha iporãite ha mba’éicha tuicha mba’e ko’ã ára ijojaha’ỹ ha pohýiva! Peteĩ-teĩ ñande rehegua oreko peteĩ káso oha’arõva yvágape pe huísio rovake. Peteĩ-teĩ ñande ñanehuísiova’erã hete rupive jajapo va’ekue rehehápe. Pe tembiapo techapyrãme, pe pa’i guasu ojapo jave pe ñemoĩporã rembiapo pe Tupaópe Ijojaha’ỹvévape, ko yvy arigua tupaópe, tavayguakuéra oñejerure va’ekue omomirĩ hag̃ua iñe’ẽme ha ipype Tupã renondépe, ha omombe’u hag̃ua ipekádo, ikatu hag̃uáicha oñemoĩporã ha oñembogue hag̃ua. Ndajepa sa’ive mba’e ojejeruréta ñandéve ko ára antitípico ñemoĩporãgua jave, Cristo, pe Tupaópe yvate oĩhápe, oñembo’e ha oñe’ẽ ñande rehehápe Itavayguakuéra rehehápe, ha pe ñe’ẽpyrũ paha, ndojejerevéimava, oñe’ẽva’erã peteĩ-teĩ káso rehe?”
“¿Mba’éichapa ñande rekove ko ára kyhyje ha marangatuetépe? ¡Aichejáranga! Mba’eichaitépa oĩ ñemomba’eguasu tupaópe, mba’eichaitépa tekotĩmboyke, mba’eichaitépa ñembotavy, aojegua rayhu, tavyraí, ha vy’arã jehekáva, mba’eichaitépa oĩse yvatevépe! Koʼã angaipa opaite omboguyra pe akã, upéicha rupi umi mba’e opaʼỹva ndojehechakuaái. ¿Ndajahekamoʼãi piko Ñandejára Ñeʼẽme ojehaíva, jaikuaa hag̃ua moõpa ñaĩ ko yvy rembiasakuepe? ¿Ndajaikuaa porãveimoʼãi piko pe tembiapo ojejapóva ñanderehehápe ko árape, ha pe tenda ñande, angaipáva ramo, jajaguarã pe tembiapo ñemoĩporã oho aja tenonderã? Ñamombaʼéramo ñane ánga salvación, tekotevẽ jajapo peteĩ ñemoambue mbarete. Tekotevẽ jaheka Ñandejárape añete hag̃ua ñembyasy reheve; tekotevẽ, pya’e ñane ánga rembiasy guasúpe, ñamombe’u ñane angaipa, ikatu hag̃uáicha ojeipeʼa.” Selected Messages, libro 1, 124, 125.
Ha upe árape Ñandejára Tupã, ehérsito Jára, ohenói vaʼekue hasẽ hag̃ua, ñembyasy hag̃ua, akãperõ hag̃ua ha ao ajayvúgui jejoku hag̃ua; ha péina ápe vyʼa ha tory, vaka jejuka ha ovecha ñehundi, soʼo jeʼu ha vino ñeʼẽ, jaʼu ha jaʼu hag̃ua; koʼẽrõ ningo ñamano hag̃uáicha. Isaías 22:12, 13.
Ñandejára ohenói Sébnape ojopy hag̃ua iánga, ha’e katu ojeporavo ho’u ha hoy’u ha osegi hag̃ua vy’ápe. Ñandejára “oikuaauka” i “apysápe” Sébna angaipa ndojehejaimo’ãiha. Pe ñe’ẽ oñembohasáva “ojehejaíra” ramo ha’e pe ñe’ẽ ojeporúva Levíticope he’iséva “ñemoĩporã”. Ko angaipa Adventísmo Laodiceagua rehegua noñemoĩporãmo’ãi. Ko’ág̃a Isaías oñepyrũ oñe’ẽ Sébna (Adventistakuéra Laodiceagua) rembiapojoaju rehe Eliakim ndive, Hilcías ra’y (Adventistakuéra Filadelfiagua).
Sebna ha’e hína “tesorero” Judas-icha. Ha Tobías, Nehemías ára guive, oiko kuri Tupã santuariope peteĩ kotýpe (tesoreríape), upépe oñeñongatu vaʼerãhápe umi ofrénda. Nehemías omopotĩ ramo guare pe témplo, omosẽ Tobíaspe ha opa mbaʼe imbaʼéva. Sebna avei oñemosẽ vaʼerã. Mokõivéva ohechauka pe ñemosẽ okañýva Advenitismo Laodicense gui pe léi domingo jave.
“Amonita ha moabita kuéra ojapo vaʼekue crueldad ha ñembotavy Israel rehe, upévare Tupã omoĩkuri Moisés rupive peteĩ declaración oĩ hag̃uáicha tapiaite oñemboty hag̃ua okápe iñembyatyguasu tavayguakuéragui. Ehecha Deuteronomio 23:3–6. Oñemboyke hag̃ua ko ñeʼẽ, paʼi guasu omosẽkuri Tupã róga kotýpe oñeñongatu vaʼekue ofrénda kuéra, ojapo hag̃ua tenda ko representante peteĩ ñemoñare oñemboykéva hag̃ua g̃uarã. Ndaipóri vaʼekue peteĩ ñembohory tuichavéva Tupã rehe ojehechauka hag̃uáicha koichaite, oñemeʼẽvo péicha peteĩ favor ko Tupã ha Ijapuʼỹ rehegua enemígope.”
“Opávo hag̃ua Pérsiagui, Nehemías oikuaa pe ñemongyʼa guasu jejapo pyʼaguasúpe ha pyaʼe voi ojapo umi tembiapo oñemosẽ hag̃ua pe oike vaʼekuépe. ‘Chembopyʼaju eterei,’ heʼi; ‘upévare amombo opa mbaʼe Tobías róga pegua pe kotýgui. Upéi amanda, ha omopotĩ hikuái umi kotykuéra; ha upépe aru jeýma Ñandejára rógape umi tembiporu, hiʼarikuéra avei pe ofrénda hiʼupyre ha pe insiénso.’”
“Ndaha’éi pe tupaó añónte oñemongy’a va’ekue, ha avei umi ofrénda ojeporu vai va’ekue. Kóva ojapo va’ekue tavayguakuéra py’a kangy hag̃ua ipojerápe. Ha’ekuéra operde va’ekue ikyre’ỹ ha haku, ha ndoipotavéi va’ekue ome’ẽ hag̃ua hembiapytyvõ ha itehékyo. Ñandejára róga viru ñongatuha oñeme’ẽ mboriahúpe; heta umi opurahéiva ha ambuekuéra omba’apóva tupaó rembiapópe, ndohupytýigui pytyvõ hekopete, oheja va’ekue Tupã rembiapo omba’apo hag̃ua ambue hendápe.” Prophets and Kings, 670.
Sebna, Judas ha Tobías opavave umi Adventista Laodicéagua ára pahápe.
Péicha he'i Ñandejára, ipu’akapáva Jára: Tereho ko tesorero rendápe, Sebna rendápe, pe oĩvape óga ári, ha ere chupe: Mba'e piko reguereko ko'ápe? ha mávapa reguereko ko'ápe, rejepe'águi ndejupe peteĩ sepulcro ko'ápe, peteĩ ojepe'áva guáicha ijehegui peteĩ sepulcro yvate, ha ojapóva ijehegui peteĩ óga ita'ápe? Péina, Ñandejára ndegueraháta mombyry peteĩ jejopy mbarete reheve, ha añetehápe nderajokóta. Añetehápe nembojere ha nemombo mombyryta peteĩ pelota guáicha peteĩ tetã tuichápe: upépe remanóta, ha upépe ne mberu guasu, nde reko mimbipa, oikóta peteĩ tĩndy nde jára róga peguarã. Ha che romosẽta nde tenda guive, ha nde pojoja guive oñemombo'yvéta ndehegui. Isaías 22:15–19.
Pe rréi yvategua oñembojái aja Jerusalén rehe, ha iporã ñanemandu’a hag̃ua upe ñembojáiha peteĩ ñembojái mbeguekatúpe oúva, Jerusalén tavayguakuéra oikuaáva kuri ouha. Kóva hína upe oñemombe’úva Isaías, capítulo veinte-pe, Tartan, mburuvicha guasu asirio, omomba’eguasu jave Asdod Egíptope. Ha’ekuéra oikuaa kuri mba’e oútava, ha Sebna ombohasa itiémpo ojapóvo ijehe peteĩ tyvyra porã ha jeguaka. Arqueólogokuéra ojuhu Sebna tyvyra, ha oipe’a pe jehaipyre oĩva tyvyra jeikekue ári, ha ko’ág̃a oĩ peteĩ Museo Británico-pe. Hechapyrãiterei, Sebna oñemboyke rire ha Eliaquim, Hilcías ra’y, ojapyhy Sebna ruvicha renda, Eliaquim, Hilcías ra’y, oñeme’ẽ peteĩ mburuvicha kuatia sella ikatúva oiporu omoañetévo héra kuatia tee rehe. Upe sella avei arqueólogokuéra ojuhu ha oĩ pe museo peteĩchape Inglaterra-pe. Sebna oĩ pe museo-pe ojehechaukáva iñotyha rupive, pe omanóva rechaukaha; ha Eliaquim, Hilcías ra’y, oĩ pe museo-pe ojehechaukáva pe tekove sella rupive.
Shebna omboykévo rehe ñandejára ñuhãñe’ẽ ñemomarandu pe mburuvicha yvate guigua rehegua, oñemosẽ hag̃ua Tupã jurúgui; ha pe ñe’ẽ oñembohasáva “oñemosẽ” ramo Apocalipsis-pe pe ñemomarandu Laodiceápe g̃uarã, añetepete he’ise voi py’aguigua ñemombo pya’e. Nehemías ndive omosẽ Tobíaspe ha opa imba’e reheve, ha Shebna rehe katu oñemombo mbarete hag̃ua peteĩ pelotaicha tetã mombyryme. Shebna ha’e umi Adventista Laodiceagua omboykéva pe marandu profético ojepe’áva’ekue 1989-pe ha oñembosako’íva pe tyvýpe g̃uarã—pe mymba ra’ãnga techaukaha—ha Eliakim, Hilcías ra’y, ha’e Adventismo Filadelfiagua omoguahẽva Tupã sellorã.
Ha oikóta upe ára, che ahenóita che rembiguái Eliaquim-pe, Hilcías ra’ype: ha amondeíta ichupe nde ao pukukue, ha ambareteíta ichupe nde ku’akuaha reheve, ha ame’ẽta nde poguýpe pe mburuvichakue; ha ha’e oikóta túvaramo Jerusalén-pegua kuérape ha Judá róga-pe g̃uarã. Isaías 22:20, 21.
Léi dominical-pe, pe trígo ha tares adventismopegua oñemboja’o hag̃ua, ha pe iglésia triunfante ruvichakuéra oñeme’ẽ Eliaquím-pe, Hilcías ra’yme, ha upérõ Ñandejára omopu’ã iiglésia peteĩ poyvi ramo, pe mensáhe tercer ángelpegua okakuaa haĝua peteĩ sapukái hatãme. Ikatu hag̃uáicha che repeti hetaiterei vaʼekue amoinge rupi pe ñeʼẽjoaju “Hilcías raʼy”, ikatúramo añeʼẽnte Eliaquím rehe. Péro mokõivéva oñondive, pe túva ha itaʼýra, haʼe peteĩ símbolo pe mensáhe Elíaspegua rehegua, umi siete plaga pahá mboyve. Pe mensáhe Elíaspegua oipuru túvakuéra ha taʼýra kuéra simbología ohechauka hag̃ua pe peteĩha (túva) ha pe pahaguéva (taʼýra). Ko joaju profétikova oipytyvõ umi apañuãi paha capítulo veintidós-pe. Pe promésa oñemeʼẽva Eliaquím-pe, Hilcías raʼýpe, haʼe Ñandejára omoĩtaha hiatiʼári pe lláve pe óga Davidpegua.
Pe “óga David” ha’e hína pe marandu túva ha ta’ýra rehegua Jesús oñe’ẽva’ekue hese pe ñomongeta paha orekóvape umi hudío pu’akáva ndive. Upépe avei omboty Apocalipsis kuatiañe’ẽ. Pe óga David oreko va’ekue peteĩ llave, ha ndaiporiháicha ambue mba’e ojeporúva 22 jasypa 1844-pe, pe tenda añoite Escrituras-pe oñe’ẽhápe ko llave rehe ha’e pe marandu pe iglesia Filadelfia peguápe.
Ha che ati pe óga David róga amoĩta hag̃ua hi’ati’y ári; upéicha ha’e oipe’áta, ha avave nombotymo’ãi; ha ombotýta, ha avave ndoipe’amo’ãi. Isaías 22:22.
Ha ángel peguarã pe tupaó Filadélfiape ehai: Péicha he’i pe Imarangatuva, pe Añeteguáva, pe oguerekóva David llave, pe oipe’áva ha avave ndaikatúi omboty; ha ombotýva ha avave ndaikatúi oipe’a; aikuaa ne rembiapokue: péina, amoĩ nde renondépe peteĩ okẽ ojepe’áva, ha avave ndaikatúi omboty hag̃ua: reko hag̃ua michĩmi mbarete, ha erekóma che ñe’ẽ, ha nde nereñemombe’úi che réra rehe. Péina, ajapóta Satanás sinagóga peguápe, umi he’íva hikuái judíoha ha ndaha’éiva, síno ijapu hag̃uánte; péina, ajapóta ou hag̃ua ha oñesũ ne py renondépe, ha oikuaa hag̃ua che rohayhu hague. Reñongatu haguére che paciencia ñe’ẽ, che avei roñongatúta pe ñemo’ã aravo-gui, pe oútava opa yvy ape ári, oñeha’ã hag̃ua umi oikóva yvy ape ári. Péina, aju pya’e: ejoko hatã umi rerekóva, ani hag̃ua avave oipe’a nde akã rehegua jeguaka. Pe ipu’akávape ajapóta peteĩ yta’ẽ guasu ramo che Tupã róga pegua, ha araka’eve nosẽmo’ãvéi okápe: ha aháita hai hese che Tupã réra, ha che Tupã táva réra, pe Jerusalén pyahu, oguejýva yvágagui che Tupãgui: ha aháita avei hai hese che réra pyahu. Pe oguerekóva apysa, tohendu mba’épa Espíritu he’i umi tupaópe. Apocalipsis 3:7–12.
Eliakim ohechauka peteĩ Filadelfiaygua ramo pe movimiento Millerita aja, ombojuruja hag̃ua pe Tenda Marangatuvéva 22 jasypa 1844-pe. Aikuaa porã Cristo, ñande Pa’i Guasu, hague pe ombojuruja va’ekue upe okẽ dispensasional; ha upéicharõ jepe, Cristo omoĩ pe llave Eliakim, Hilcías ra’y, ati’y ári, ha he’i: “ha’e ombojuruja va’erã.” Jahupytyma pe punto amombe’u va’ekue ko artículo ñepyrũme.
Oĩ dieciocho jey Isaías-pe jajuhu pe ñe'ẽ “carga”, ha siete umi jey oñe'ẽ mba'e ojejahúva ati'y ári rehe, ha once jey katu ohechauka peteĩ profesía tekoasy rehegua. Peteĩ umi dieciocho jeygui, pe ñe'ẽ he'iséva peteĩ profesía tekoasy rehegua ojeporu avei, upe jave, ohechauka hag̃ua peteĩ carga ojejahúva ati'y ári.
Pe visión yvyugua rehegua oñe’ẽ peteĩ marandu ñehundihára rehe, omoheñóiva mokõi atýpe umi oporomomba’éva Jerusalén-pe. Pe marandu profético ohechauka vaʼekue hu’ã ñepyrũmby oñemoherakuã vaʼekue Túva Miller rupive, ha upéva hína pe peteĩha ánhel remimombe’u, opa vaʼekue pe okẽ tenda marangatupegua oñemboty ha pe Tenda Marangatuetegua ojepe’a rire 22 jasypateĩ 1844-pe. Pe “mba’epohyieterei” oñemoĩ vaʼekue William Miller ati’y ári, haʼe hag̃ua oñekomisióva ogueraha hag̃ua yvy tuichakue javeve, haʼe vaʼekue pe peteĩha ánhel remimombe’u, peteĩ profesía ñehundihára rehegua opa vaʼekue 22 jasypateĩ 1844-pe pe mbohapyha ánhel remimombe’u oguahẽvo.
“Rróga óga Daví rogape amoĩta hiʼári,” ha heʼi: “Upe árape,” “upe klávo oñemoĩva tenda atãme ojeipeʼáta, oñekytĩta ha hoʼáta; ha pe mbaʼe pohýi hiʼári oĩva oñekytĩta.”
Koʼápe pe ñeʼẽ oñembohasáva “mbaʼe pohýi” ramo haʼe pe ñeʼẽ ohechaukáva peteĩ profesía ñehundi rehegua; upéicharõ jepe, ko profesía ñehundi ndahaʼéi pe ñeʼẽ hebrea Isaías oipurúva ohechauka hag̃ua peteĩ mbaʼe regueraháva nde atiʼy ári. Pe ñeʼẽ ramo profesía ñehundi rehegua, heʼise Eliacim, Hilcías raʼy, oguerekótaha David llave omoĩmbyre hiʼatiʼy ári, ha pe mbaʼe pohýi oĩva hiʼatiʼy ári haʼe peteĩ profesía ñehundi rehegua. ¡Haʼe peteĩ ñeʼẽ ñembojoaju ipypukuetereíva!
Hermana White he'i kóva peteĩ llave oñembojoajúva la Biblia rehe.
“Ñembojoaju Ñandejára Ñe’ẽ ndive oĩ peteĩ llave ombojuruja hag̃ua pe arca iporãetéva, ñande vy’a ha ñane satisfacción-rã. Añeñandu aguyje rehe opaite tesape rendy rehe. Upe rire, tembiasakue ko’ág̃a ñandéve g̃uarã iñypytũva ha ijehechakuaa’ỹva oñemyesakãta. Oĩ tembiasakue ikatúva araka’eve ndajaikuaaporãi hag̃ua peteĩchaite peve ko ñemano rehegua omonde peve pe inmortalidad.” Manuscript Releases, volúmen 17, 261.
Miller ñe’ẽ ñepyrũgua hembiapokue rehegua he’i kóva.
“Ahecha peteĩ kerayvoty-pe Ñandejára, peteĩ po ndahecháiva rupive, ombouha chéve peteĩ káha michĩ porãiterei ojejapóva, ipukukue ha’e hag̃ua diez pulgada ha ijyvate ha ipe seis pulgada cuadrado, ojapopyre ébano ha perla reheve, oñembojegua porãiterei oñemoinge joapývo. Pe káha rehe oĩva’ekue peteĩ llave oñembojoajúva hese. Pya’e aiporu pe llave ha ambojuru pe káha; upérõ, che rembiapoukapy ha che py’añemondýi guasu reheve, ajuhu henyhẽha opaichagua ha opa tuichakue joya rehe, diamante rehe, ita hepyetereíva rehe, ha moneda óro ha pláta opa medida ha hepykue rehegua, oñemohenda porãiterei hikuái peteĩteĩva hendaguépe pe káha ryepýpe; ha upéicha oñemohendapyre rupi omimbipa peteĩ tesape ha peteĩ mimbipa ojoguáva pe kuarahýpe añoite.” Early Writings, 81.
Umi py guýpe James White omoĩva’ekue pe képe guive, he’i kóva pe llávere rehe.
Pe “‘llave oñembojoajúva’” ha’e vaekue imba’éicha omyesakã hag̃ua pe Ñe’ẽ marandu hag̃uava—ombojojávo Ñandejára Ñe’ẽ Ñandejára Ñe’ẽ ndive—pe Biblia voi imyesakãhára tee. Ko llave rupive pe Hermano Miller oipe’a pe “kofre”, térã pe tuicha añetegua rehegua pe jeju rehegua ko yvy ári. James White.
James White okomenta ko sueño rehe, ha upéicha ojapóvo ohai peteĩ ñe’ẽ ñepyrũrã. Tuicha mba’e jahechakuaa hag̃ua Miller oguereko hague isueño ha omoherakuã hague ary 1847-pe, por lo menos mokõi ary rire pe Tuicha Ñembyasy guasu rire, upe jave umi Millerita Adventista yma oñondivepa vaʼekue oñemosarambi rire. Miller oñemomombyry pe movimiento-gui, ha pe “aty michĩ” oĩva “isarambíva rupi” gueteri ohasa asy pe ñembyasy guasúgui. Miller sueño oñe’ẽkuri upe situación rehe, ha James White okomenta hese, ha Ellen White oñe’ẽ hese peteĩ manera absolutamente positiva-pe. James White ohai peteĩ ñe’ẽ ñepyrũrã isueñorã, omoinge pe sueño, ha upéi omoĩ mbohapy nota michĩ ipahápe. Iñe’ẽ ñepyrũrã, pe sueño ha umi nota michĩ oĩta ko artículo pahápe umi oikotevẽvape g̃uarã oguereko hag̃ua jeike ko marandu rehe.
Isaías veintidós ha’e peteĩ ta’anga ohechaukáva Adventismo ñepyrũ ha ipaha. Mokõive tembiasápe oĩ va’ekue ha oĩtava peteĩ jeheja ojeporavóva oiko va’ekue 22 jasypa 1844-pe ha upéi jey pe léi domingo jave. Pe jeheja mokõive kásope, ñepyrũ ha paha, ha’e pe parábola umi diez virgen rehegua ñembyatyete. Hermana White ñanemomarandu umi virgen itavýva ha’eha Laodiceaygua. Sebna ohechauka umi Adventista Laodiceaygua-pe Adventismo ñepyrũme ha ipahápe. Eliaquim, Hilcías ra’y, ohechauka umi Adventista Filadelfiaygua-pe.
Ha Hilcías avei ohechauka Adventismo ru, “ha’e hag̃ua túva Jerusalén-gua kuérape g̃uarã, ha Judá rógape g̃uarã.” William Miller-pe oñembohéra hag̃ua ñemomba’eguasúpe “Father Miller.” Miller oguerekókuri “David llave” omoĩmbyre iati’y ári, upéva ohechaukáva imétodo oikuaauka hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽ, “línea ári línea.”
Pe arca oĩva la Biblia, haʼe oiporu pe “David llave” ohechaukáva umi mbojojaha ñemyesakã profético rehegua haʼe oipurúva oipeʼa hag̃ua umi añetegua ángel peteĩha rehegua. Umi mbojojaha, (pe David llave) ha iprofesía ñehundi rehegua (pe carga) ojekuaáva pe David llave rupive, oñemboja “peteĩ klávo peteĩ hendápe hatãvape” pe santuario-pe. Pe “klávo” haʼe vaʼekue ára 22 jasypa 1844. Pe ñeʼẽ “klávo” heʼise peteĩ espiga, peteĩ klávo térã peteĩ estaca, ohechaukáva peteĩ techaukaha tape rehegua. Pe “carga”, térã pe profesía ñehundi rehegua oñembojavaʼekue upe klávo ári haʼe vaʼekue pe mensáhe ángel peteĩha rehegua, ha upe mensáhe og̃uahẽ ipahápe ára 22 jasypa 1844-pe, upe profesía ñehundi rehegua oñekumplívo ha oñemboguejývo, oñekytĩ ha hoʼa. Oñemboguejy vaʼekue pe mensáhe profético ñehundi rehegua oikóma haguére arakaʼeve ohasavaʼekue ramo, ha upérõ pe klávo oñemonguʼe vaʼerãkuri pe Tenda Santísimo-pe, ambue carga ñehundi rehegua oñemboja hag̃ua hiʼári.
Miller marandu vai rehegua profecía, oñentendéva umi regla profética ojehechaukáva “David llave” ramo, omoĩta peteĩ klávo pe tenda marangatúpe ojokótava opa pe itúva róga mbyja. Pe ñe’ẽ “mbyja” ko pasáhepe he’ise pohýi. Pe ojokóva peteĩ róga pohýi ha’e pe róga pyenda. Pe tembiapo pyendaguasu Miller rembiapo ojoko opa pe kakuaarã tesape pe ángel mbohapyha marandu rehegua, ojehechaukáva “ñemoñare ha ñesẽ” ramo. Ojoko avei opaichagua tembipuru templopegua pohýi. Ha pe pyenda oñemoĩ vaʼekue peteĩ témplorã oñemoĩ hag̃ua pype peteĩ tróno mimbipáva.
Eliacim, Hilcías ra’y, ohechauka pe iglesia Filadélfia-guápe. Eliacim he’ise pe Tupã omoñepyrũ ha omopu’ãva, Eliacim, Jerusalén ru, ohechauka hag̃ua William Miller-pe, pe Tupã oipurúva omopu’ã hag̃ua umi pyenda tavarã Tupã retãgua iñe’ẽme’ẽ yma guarépe ojeporavóva rehegua. Ha’e hína Hilcías ra’y, ha pe téra ou mokõi ñe’ẽgui, mokõiha he’iséva Tupã ha peteĩha he’iséva “ñembojoja” térã “sỹi” oñe’ẽ porãme guarãicha. Hilcías ohechauka Tupã Ñe’ẽ térã Iñe’ẽngue, ha ita’ýra ohechauka pe templo ñemopu’ã.
Adventismo pahápe oĩva’erã peteĩ profesía ñehundigua rehegua, ha upe profesía ha’e pe mbohapyha ánhel Apocalipsis catorcepegua. Oĩva’erã peteĩ llave ipahápe, oñembojoguáva lláve Miller reheguápe. Pe “llave” ñane árape oñemopyenda tembiasakue jevy rehe, ha ko’ýte pe mención peteĩha regla rehe, oikehápe térã ha’éva pe principio ojehechaukáva Cristo voi rehe, Alfa ha Omega ramo. Oĩva’erã peteĩ ra’y Miller mba’éva. Upévare Miller, túva ramo, oiko Hilcías ramo, Ñandejára Ñe’ẽ ramo; ha Miller ra’y ha’e Eliaquim, he’iséva pe Tupã omoñembo’yva. Túva Miller omopu’ã pe témplo, ha Miller ra’y ohechauka araka’épa Laodicea ha Filadelfia oñemboja’o, ha umi Filadelfiagua oñemopu’ã peteĩ poyvi ramo. Oĩva’erã peteĩ klávo oñemoĩ mbaretéva, ndaha’éi pe tenda marangatúpe, Miller rembiasakueicha, síno pe Tenda Marangatuvéva ryepýpe. Upe klávo ha pe mba’e pohýi oñemombo hese oñekytĩta ipahápe pe mbohapyha ánhel marandu rehegua, oiko haguéicha pe peteĩha ánhel marandu pahápe. Miguel opu’ã vove ha yvypóra ára de gracia oñemboty, pe profesía ñehundigua rehegua oikóta tiempo ohasávape, oñembogue, oñekytĩ, ha ho’a hag̃uáicha.
Pe ñemboja’o térã ñemosarambi oiko va’ekue aravo ohasávo ary 1844-pe oñembojeyta pe léi domingo jave. Isaías 22 ha’e peteĩ ta’anga ohechaukáva umi mba’e oikóva oguerúva Laodiceagua Adventista-kuéra ñemboja’o Filadelfiagua Adventista-kuéragui, upe oikóva pe léi domingo rehegua apañuãi jave.
Ha peẽ angel pegua Laodiceaygua tupãome ehai: Péicha he'i pe Amén, pe testígo jeroviaha ha añetegua, Tupã rembiapokue ñepyrũ; Che aikuaa ne rembiapokue, ndaha'éi hag̃ua ro'ysã ni haku: aipota hag̃uáicha reiko ro'ysã térã haku. Upévare, ne akúgui ha ndaha'éi ro'ysã ni haku, romosẽta che jurúgui. Nde ere hag̃ua: Che areko heta mba'e, añemomba'e guasu che mba'erepy rehe, ha ndajikotevẽi mba'eve rehe; ha nde reikuaa'ỹ hag̃ua nde reiko vaiha, nde poriahuverekohápe, mboriahu, ára, ha opívo. Aporohory ndéve rejoguávo chehegui óro tata rupi oñemboypyre, reguerekove hag̃ua mba'eta; ha ao morotĩ, reñemonde hag̃ua, ha ani hag̃ua ojekuaa nde opívo ñemotĩ; ha emoĩ nde resa rehe pohã resa hag̃ua, rehecha hag̃ua. Opa umi ahayhúva, amongeta ha ambo'e asy: eñeha'ãke, upévare, ha ejevy. Péina ápe, che aime okẽme ha ambota: oiméramo avave ohendu che ñe'ẽ ha oipe'a okẽ, aikéta hendápe, ha akarúta hendive, ha ha'e chendive. Pe ipu'akávape ame'ẽta oguapy hag̃ua chendive che guapyha mburuvichápe, che avei apu'aka haguéicha ha aguapy che Ru ndive Iguiguapyha mburuvichápe. Pe oguerekóva apysa, tohendu pe Espíritu he'íva umi tupãokuérape. Apocalipsis 3:7–22.
Miller rembiapokue ñe’ẽmbyry rire, upéi James White omoinge pe sueño py reheve umi nota yvýpe. Ndarekói mba’eveichagua apañuãi James White ombojoajúvo Miller sueño, jepe roikuaauka heta jey peteĩ interpretación isueñogua michĩmi iñambuéva James White-gui. Pe enfoque básico James White rehegua, iñambuéva umi roikuaauka va’ekuégui, ha’e hína omoĩha umi “jewels” Tupã tavayguakuéra contexto-pe, ha ore roikũmby umi jewels ha’eha añetegua profétika. Ndaipóri contradicción, peteĩ kuimba’e ohechauka rupi pe ogueroviáva, ha pe jewels isarambi rire pe Great Disappointment guive ohechauka typológicamente Tupã tavayguakuéra isarambipa hague OIKO MBYVE pe Sunday law-gui. Péro ko mba’e opyta peteĩ estudio oútavape g̃uarã.
James White rembique William Miller Kérape’ẽrã rehegua hag̃ua’ẽpy hag̃ua.
“Ko’ẽrehegua kéra oúva ojehechauka vaʼekue Advent Herald-pe, mokõi áño rasa pukukue mboyve guive. Upérõ ahechakuaa porã hague upéva omombeʼu hesakã porãha ore rembiasakue ohasavaʼekue pe segunda venida rehegua, ha Tupã omeʼẽ hague pe kéra pe aty isarambipáva rehehápe hag̃ua iporã.”
“Umi techaukaha ohechauka hag̃ua hi’aguĩmaha pe ára guasu ha kyhyjéva Ñandejára rehegua, Tupã omoĩma umi ke’ẽ. Ehecha Joel 2:28–31; Hechos 2:17–20. Umi ke’ẽ ikatu ou mbohapy hendáicha; peteĩha, ‘heta tembiapo rupi.’ Ehecha Eclesiastés 5:3. Mokõiha, umi oĩva espíritu ky’a ha Satanás ñembotavy guýpe, ikatu oreko ke’ẽ ha’e ndikatu hag̃uáicha omba’apo hese. Ehecha Deuteronomio 8:1–5; Jeremías 23:25–28; 27:9; 29:8; Zacarías 10:2; Judas 8. Ha mbohapyha, Tupã akóinte ombo’e, ha koʼág̃a peve omboʼe gueteri hetave térã saʼive ipeguakuérape umi ke’ẽ rupive, umíva ouva umi ánhel rembiapokue ha Espíritu Santo rupive. Umi oĩva añetegua resape hesakãvape oikuaáta arakaʼe Tupã omeʼẽ chupekuéra peteĩ ke’ẽ; ha umíva ndojejavy moʼãi ni ndoguata moʼãi tape vai rupi umi ke’ẽ japu rupive.”
“Ha he’i: Pehendúke ko’ág̃a che ñe’ẽ; oĩramo pende apytépe peteĩ proféta, che, pe TUPÃ, aikuaaukáta chupe chejuapy peteĩ visión rupive, ha añe’ẽta hendive peteĩ képe. Números 12:5.
“Jacob he’i: ‘Ñandejára remimbou oñe’ẽ chéve peteĩ képe.’ Génesis 31:2. ‘Ha Tupã ou Labán sírio rendápe peteĩ pyhareképe.’ Génesis 31:24. Pelee José kerayvotykue, Génesis 37:5–9-pe, ha upéi peñe’ẽmi pe tembiasakue porãite iñemohu’ã rehe Egiptope.”
“Gabaónpe Ñandejára ojechauka Salomónpe peteĩ képe pyharekue”. 1 Reyes 3:5. Pe ta’anga guasu iñimportantetéva Daniel aranduka mokõiha kapítulogua oñeme’ẽ va’ekue peteĩ képe; upéicha avei umi irundy mymba ka’aguygua, hamba’e, poteĩha kapítulogua. Herodes ohekárõ guare ohundi haguã pe Mitã Salvador, José oñemomarandu va’ekue peteĩ képe oho hag̃ua Egíptope. Mateo 2:13.
“Ha oikóta umi ára pahápe, he’i Tupã, añohẽta che Espíritu-gui opa yvypóra ári: ha pende ra’ykuéra ha pende rajykuéra oñemoñe’ẽta marandu hag̃uáicha, ha pende mitãrusu kuéra ohecháta visión, ha pende tuja kuéra ohecháta hag̃ua kerayvoty. Hechos 2:17.
“Maranduhára remiandu, kerayvoty ha jehechapy rupive, ko’ápe hína Espíritu Santo yvágagui ou va’ekue rembiapokue; ha ára pahápe ojehechaukáta hekópe hetaitépe, oiko hag̃uáicha techaukaha. Kóva ha’e peteĩva umi don kuéra apytégui evangelio iglesia pegua.”
“Haʼe omeʼẽ vaʼekue oĩ hag̃ua apóstol-kuéra; ha oĩ hag̃ua PROFÉTA-kuéra; ha oĩ hag̃ua evangelista-kuéra; ha oĩ hag̃ua pastor ha mboʼehára-kuéra; umi santo-kuéra ojejapo hag̃uáicha hekópe, ministerio rembiaporãrã, ha Cristo rete ñemopuʼãrã. Efesios 4:11, 12.”
“Ha Tupã omoĩ vaekue peteĩva’ekuekuéra tupaópe, tenonderã apóstolkuéra, mokõihápe PROFÉTAKUÉRA, h.a. 1 Corintios 7:28.
“Pe’ẽngue hag̃ua profecía-kuérape. 1 Tesalonicenses 5:20. Ehecha avei Hechos 13:1; 21:9; Romanos 12:6; 1 Corintios 14:1, 24, 39. Proféta térã profecía-kuéra oĩ Cristo iglesia mopu’ãrã; ha ndaipóri peteĩ prueba ikatúva oñeme’ẽ Tupã Ñe’ẽgui, ohechaukáva umíva opa vaʼerãha evangelista-kuéra, pastor-kuéra ha mbo’ehára-kuéra opa mboyve. Péro he’i pe oñemoĩva: ‘Oĩ eterei visión ha sueño japu, upévare ndaikatúi ajerovia mba’eveichagua koʼãichaguáre.’ Añetehápe, Satanás oguereko imbaʼe japu ojoguáva añeteguápe. Haʼe akóinte oguereko vaʼekue proféta japu, ha katuete ikatu jahaʼarõ umíva koʼág̃a avei ko ára pahápe imbotavy ha itriunfo rehegua. Umi omboykéva koʼã revelación especial pe mbaʼe japu oĩgui, peteĩchaite tekotevẽme ikatu oho michĩve tenonderã ha onega hag̃ua Tupã oikuaauka hague arakaʼeve ijehe yvypórape peteĩ sueño térã visión rupive, pe mbaʼe japu akóinte oĩ haguére.
“Ke’ẽtépe ha jehecharãme Tupã ojehechauka yvypórape. Ko tembiporu rupive ha’e oñe’ẽkuri maranduhárape; omoĩma profecía rupi ome’ẽva’ekue umi don apytépe pe iglesia evangélica-pe, ha omboja’o ke’ẽtépe ha jehecharãme ambue techaukaha ndive umi ‘ÁRA PAHA’ rehegua. Amén.
“Che rembipota ko’ã ñe’ẽ oĩva yvate gotyo rupi ha’e akãme’ẽ hag̃ua mbohovái umi objection kuérape peteĩ tape Escritura rehegua rupi, ha ambosako’i hag̃ua omoñe’ẽvape akãme oúva hag̃ua pe oúvape g̃uarã.” James White, Brother Miller’s Dream, 1–3.
Mokõiha William Miller rehegua Mokõiha’ẽme’ẽrã
“Ahecha’ỹ va’ekue Tupã, peteĩ po ndojehecháiva rupive, omondoha chéve peteĩ árka michĩ porãiterei ojepyrũpyre, ipukukue diez pulgáda rupi ha ipypukukue seis cuadrado rupi, ojapopyre ébano ha pérla reheve, oñembojegua porãiterei jeike hag̃uáicha. Pe árka rehe oĩva’ekue peteĩ lláve oñembojoaju hag̃uáicha. Pya’e voi ajapyhy pe lláve ha aipe’a pe árka; upérõ, che rembipota’ỹ ha che mondýi guasu hag̃uáicha, ajuhu henyhẽha opaichagua ha opa tuichakuéra joya rehe, diamánte, ita hepyetereíva, ha viru óro ha pláta opa medida ha tepykue rehegua, oñemohenda porãite hag̃ua peteĩteĩva hendaguépe pe árka ryepýpe; ha péicha oñemohendáva, omimbipa peteĩ tesape ha mimbipa ojoguáva kuarahýntepe añoite.”
“Aimo’ã ndaha’éi che rembiaporã avy’a hag̃ua che añoite ko techapyrã hechapyrãitereívare, jepe che py’a henyhẽ va’ekue vy’águi iresape porã hag̃ua, iporãite hag̃ua ha hepykue rehe. Upévare amoĩ va’ekue chupe peteĩ mesa mbytépe che kotýpe ha amondo marandu opavavépe, oimeraẽ ohechasevape ikatu hag̃uáicha ou ohecha pe techapyrã iporãvéva ha hesakãmbajepéva ohecha vaekue yvypóra ko tekovépe.”
“Umi tetãygua oñepyrũ oike, ñepyrũrã mbovymi, ha upéi okakuaa peteĩ aty guasúpe. Ojesareko ypy ramo pe ryru’i ryepýpe, oñemondýi hag̃uaicha ha osapukái vy’águi. Ha umi ohecháva hetave jave, maymáva oñepyrũ omboapañuãi umi jewél, oguenohẽvo pe ryru’ígui ha omyasãivo mesa ári. Che añepyrũ apensa pe jára ojeruretaha jeyha chéve pe ryru’i ha umi jewél; ha ajerure’ỹrõ jepe toñemosarambi, araka’eve ndaikatumo’ãi amoĩjey hendaguépekuéra pe ryru’ípe yma guaréicha; ha añandu araka’eve ndaikatumo’ãi ambohovái pe tembiaporã ñemombe’u, tuichaitereítagui. Upémarõ añepyrũ ajerure asy umi tetãygua-pe ani hag̃ua opoko hesekuéra, térã ani hag̃ua oguenohẽ pe ryru’ígui; ha che ajerure asyvévo, hetaveve omyasãi; ha ko’ágã ha’ete omyasãiva chupekuéra opavave koty rupi, yvýpe ha opaichagua tembiporu oĩva pe kotýpe ári.”
“Ahecha rire ama’ẽkuaa umi jeynte itéva ha viruete apytépe omosarambipa hague peteĩ hetaiterei, papapy’ỹva, ita jeguaka japu ha viru japu. Che pochyeterei ikuatia vai ha iñagradesído’ỹre, ha amboja’o ha añe’ẽ pohýi hese kuéra upévare; hákatu che amboja’ovévo, hetaveve omosarambi umi ita jeguaka japu ha viru japu umi jeynte itéva apytépe.”
Upéi che añembopochy che ánga reteguápe ha añepyrũ aiporu mbarete retegua amosẽ hag̃ua chupekuéra pe kotýgui; hákatu, amosẽ aja peteĩme, mbohapyve oike ha ogueru yvy’a, yvytĩra, yvyku’i ha opaichagua mba’e ky’a, peve ojahoipaite hag̃ua mayma umi añeteguáva jewél, diamánte ha viru’i, opyta hag̃uáicha ojehecha’ỹre. Avei ombyaipa che ryru’i ha omosarambi umi mba’e ky’a apytépe. Aimo’ã avave ndohechakuaáiha che ñembyasy térã che pochy. Añekangypaite ha che py’a guasu opa, ha aguapy ha cherasẽ.
“Ajahe’o che pyahẽ ha che py’arasy aja che kañy guasúre ha che rembiapo rendápe, ajepy’amongeta Tupã rehe, ha añembo’e kyre’ỹme Ha’e tombou chéve pytyvõ. Upepete okẽ ojepe’a, ha peteĩ kuimba’e oike kotýpe, ha upérõ opaite tapicha osẽ chugui; ha ha’e, oguerekóvo ipope peteĩ yvy ky’a mopĩhára, oipe’a ovetãnguéra, ha oñepyrũ omopotĩ kotýgui yvy ky’a ha mba’e ky’akue.”
“Ajerure chupe topyta hag̃ua, oĩgui heta ita jeguaka iporãitereíva isarambíva umi yty apytépe.
Haʼe heʼi chéve ani hag̃ua akyhyje, haʼe “oñangarekótaha hese kuéra”.
“Upéi, haʼe oipe’a aja yvyra’a ha mbaʼe vai aty, ita jeguaka guaʼu ha viru guaʼu, opavave umíva opuʼã ha osẽ ovetã rupi peteĩ araiicha, ha yvytu ogueraha mombyry. Pe sarambi apytépe amboty che resa sapyʼami; aipeʼa jey ramo, opaite pe mbaʼe vai aty okañyma. Umi ita jeguaka hepyetéva, umi diamánte, umi viru óro ha pláta guigua, oĩ isarambipa hetaiterei pe koty pukukue javeve.”
Upéi omoĩ mesa ári peteĩ káha, tuichavéva ha iporãveetereíva pe tenondeguágui, ha ombyaty umi joya, umi diamánte, umi viru kuéra, ipo renyhẽme, ha omombo umíva pe káraípe, ndaipóri hag̃uáicha ni peteĩ jepe opytáva, jepe umi diamánte apytépe oĩ vaʼekue michĩetereíva, peteĩ akãtĩ apýicha jepe.
“Upéi heñói chéve aju hag̃ua ‘ahecha hag̃ua.’”
“Ama’ẽ pe kaxõme, ha che resa ojepyso pe jehechágui. Omimbi hikuái pa jevy hetave yma guaréicha. Che aime hag̃ua che py’apy’ỹ, aimo’ã kuri oñemopotĩ hague yvykúpe umi tapicha aña py reheve, umi omyasãi ha opyrũ va’ekue chupekuéra yvýre. Oñemoĩ porãiterei hikuái pe kaxõme, peteĩ-teĩ ipype hendápe, mba’eveichagua jehasa asy ojehecha’ỹre pe kuimba’e omombo va’ekue chupekuéra rehe. Asapukái tuicha che vy’águi, ha upe sapukái chemombáy.” Early Writings, 81–83.
James White py rehegua nota guýpegua
Pe “karameguã” ohechauka umi añeteguasu oĩva la Bíblia-pe, ñande Ruvicha Jesucristo oúta jeývo rehegua, umi oñeme’ẽva’ekue Hermáno Miller-pe omboherakuã hag̃ua ko yvy ape ári.
Pe “lláve oñembojoajúva” ha’e va’ekue imba’éicha omyesakãva pe Ñe’ẽ marandu profético—ombojojávo peteĩ Escritura ambuéndi—la Biblia voi ijehegui omyesakãva. Ko lláve rupive Hermano Miller oipe’a pe “ka’avo’i”, térã pe añeteguasu tuichaiteva pe jeguaha rehegua yvy ariguápe.
“Oñepyrũ oike tapicha kuéra, ñepyrũrã mbovyva, ha upéi heta oiko peve aty guasu.” Oñemoherakuãrõ guare ypy guive pe doctrina adventista hermano Miller ha ambue mbovymi rupive, ndorekói gueteri tuicha mba’eveichagua efecto, ha mbovymi añónte oñemombáy hese; ha 1840 guive 1844 peve, mamove oñemoherakuãhápe, pe tekohakue kompletoite oñemomýi.
Umi “joya, diamánte, ha mba’e ambuéva” “opaichagua ha opaichatuicháva” “iporãite oñemohenda hag̃ua iñambue hendápekuéra pe ryru porãme” ohechauka Tupã ra’ykuérape, [Malaquías 3:17,] opaite tupao guive, ha haimete opaite tekove rembiapo ha teko rehegua tenda ha condición guive, umi ohupytýva pe jerovia jeju rehegua, ha ojehecháva ojapo hag̃ua peteĩ ñembo’y kyhyje’ỹre iñambue hendápekuéra, añetegua marangatu rembiapópe. Oguatakuévo ko orden-pe, peteĩteĩ oñatende irembiaporã tee rehe, ha oguatávo ñemomirĩme Tupã renondépe, “omimbipa hikuái peteĩ tesape ha gloria” yvórape, ha upéva ojoja hag̃uáicha añoite pe tupao rehe apóstol-kuéra ára pegua. Pe marandu, [Apocalipsis 14:6, 7] oho, ku yvytu pepóre guarãicha, ha pe je’e, “Peju, opa mba’e niko ko’ág̃a oñembosako’íma,” [Lucas 14:17.] osẽ mombyry pokatu ha mborayhupyrãme.
“Pe ánhel ovevéva [Apocalipsis 14:6, 7.] oñepyrũ raẽ omombe’u hag̃ua pe marandu porã opa’ỹva, ‘Pekyhyje Tupãgui, ha peme’ẽ chupe glória; péva ha’e rupi og̃uahẽma ijuicio ára,’ heta osapukái vy’águi Jesús ou hag̃uáicha rehe, ha pe ñemyatyrõ jey rehe, upéi katu oñemoĩ hag̃uaicha, oñembohory ha oñembohory hag̃ua pe añetegua rehe, sapy’ami mboyve gueteri omyenyhẽ va’ekue chupekuéra vy’águi. Ha’ekuéra omoapañuãi ha omosarambi peita kuéra. Kóva ñanegueraha pe ary 1844 otoño-pe, pe sarambi ára oñepyrũ haguépe. Penemandu’a porã kóvare: umi peteĩ jey ‘osapukái va’ekue vy’águi’ ha’e umi omoapañuãi ha omosarambi va’ekue peita kuéra. Ha avave ndoisarambe’i pe aty ha ndoguerahava’ekue chupekuéra tape vai rupi 1844 guive, umi peteĩ jey ombo’e va’ekue pe añetegua, ha ovy’a hese; upéi katu onega pe tembiapo Tupãgui ou va’ekue, ha pe profesía oñekumplí hague ñande rekove adventista ohasava’ekuépe.”
“Pe ermáno Miller testimónio, heta jasy aja rire pe clamor de medianoche rire, séptimo mespe, 1844-pe, ha’e va’ekue pe okẽ oñemboty hague, ha pe movimiento adventista ha’eha peteĩ cumplimiento de profecía, ha ñande jajapo porã hague japredikávo pe tiempo. Upéi ha’e omokyre’ỹ ijoyke’ykuérape, Advent Herald rupive, ojagarra hatã hag̃ua, oha’arõ hag̃uáicha py’aguasúpe, ha ani hag̃ua ipochy ojuehe; ha Tupã pya’e hag̃uáicha ombohekojojáta chupekuéra opredika hague pe tiempo rehe. Péicha ha’e oñehenói asy umi joya rehehápe, oñandu aja ijehe pe ‘responsabilidad’ oguerekóva hesekuéra, ha upéva ‘tuichaitereitaha.’”
Umi “ita jeguaka gua’u ha viru japokapyre” oñemosarambi va’ekue umi añete apytépe, hesakã porã ohechauka hague umi jere gua’u, térã “mitã pytagua”, [Oseas 5:7,] ojepe’a rire pe okẽ ary 1844-pe.
Pe mokõiha “karameg̃ua tuichavéva ha iporãvéva pe yma guarégui” pype oñembyatyhague umi “joya” isarambíva, “diamante” ha “monéda”, ohechauka pe tuicha tembiaporã renda añetegua oikovéva ko’ág̃agua, upépe oñembyaty hag̃uáicha pe aty ovecha isarambíva, jepe 144,000, opaite oguerekóva Tupã oikovéva sello. Ni peteĩva umi diamante hepyetévagui ndojehejáimo’ãi pytũmbýpe. Jepe oĩramo “ndatuichái peteĩ akỹi apýcha guasúgui”, ndojehecharei mo’ãi, ha ndojehejái mo’ãi okápe ko ára Tupã ombyaty jave ijoya-kuérape. [Malaquías 3:16–18.] Ha’e ikatu omondo iñangirukuérape ha ombohata pya’e chupekuéra, ojapohaguéicha Lot rehe Sodomágui. “Mbykymi tembiapo Ñandejára ojapóta yvy ári.” “Omohu’ãta pya’e tekojoja reheve.” Ehecha Romanos 9:28.
“Yvy ha yvy ku’i, yvyku’i guasu ha opaichagua mba’e ky’a,” ohechauka umi jejavy opaichagua ha hetaite oñemoingéva apytépe umi ogueroviáva pe jeguaha mokõiha, ary 1844 otoño guive. Ko’ápe ahechakuaáta mbovymi umívagui.
“1. Pe postura ojapyhýva oĩ vaʼekue algunos umi ‘pastor’ pyʼaguasu’ỹ reheve, pyaʼeite pe Sapukái Pyhare Mbytegua oñemeʼẽ rire, heʼívo pe Espíritu Santo rembiapo mbaretépe omboguejy ha omboykuáva, omoirũ vaʼekue pe movimiento mes de octubre-pe, hague peteĩ influencia mesmerismo rehegua. George Storrs oĩ vaʼekue umi tenonderã apytépe oguerovia hag̃ua ko postura. Ehecha hembiapokuéra ary 1844 pahápe, pe Midnight Cry-pe, upérõ oñemoherakuãva táva Nueva York-pe. J. V. Himes, pe Conferencia de Albany-pe, ára pytũmby 1845-pe, he’i vaʼekue pe movimiento mes de octubre-gua oguenohẽ hague mesmerismo siete pie puku hag̃uáicha. Kóva oñemombeʼu chéve peteĩ oĩ vaʼekue upépe ha ohendu vaʼekue pe ñeʼẽ. Ambuekuéra, oipytyvõ mbarete vaʼekue pe sapukái mes de octubre-gua rehe, upe guive heʼi pe movimiento hague Aña rembiapo. Oñemeʼẽvo Cristo ha Espíritu Santo rembiapo Aña pópe, ñande Salvador ára-pe upéva vaʼekue blasfemia, ha koʼág̃a avei haʼe blasfemia.
“2. Heta experiménto heta ára porãme oñemoĩva rehegua. Umi 2300 ára opa rire 1844-pe, heta ára oñemoĩma, tapicha iñambuéva rupive, ipahápe hag̃ua. Péicha ojapóvo, omboguevymi hikuái umi ‘moñepyrũmby yvyra’ ha omosarambi pytũ ha py’a mokõi opaite pe jeju mokõiha ñemongu’ére.
“3. Espirituálismo opaichagua fantasía ha heko vai etereívgui. Ko añuhã Aña rehegua, ojapo vaekue tembiapo ñemondýi guasu omano hag̃uáva, ojehechauka porãiterei ‘yvyrarakã’i ku’i’ ha ‘opaichagua mba’e ky’a’ rupive. Heta umi ho’úva’ekue espirituálismo venéno ryepýpe omoneĩ vaekue añetegua ore advento jehasa ymaguare rehegua, ha ko mba’ére heta oimo’ã hag̃ua espirituálismo ha’eha teko’yre oúva creer hag̃ua Tupã omoakã hague umi tuicha movimiento adventista ary 1843 ha 1844-pe. Pedro, oñe’ẽvo umi ‘omoingétava herejía ñehundi hag̃uáva, ha omoneĩ’ỹ hag̃uáicha pe Ñandejára ojogua vaekuépe chupekuéra’, he’i: ‘UMÍVA KÁUSA RUPIVE PE TAPE AÑETEGUA REHEGUA OÑEÑEʼẼ VAI OJEHÚTA.’”
“4. S. S. Snow oñemombeʼúva haʼeha ‘Proféta Elías’” Ko kuimbaʼe, hembiapokuéra iñextráño ha isalvajeetéva ryepýpe, avei ojapo imbaʼeporã ko tembiapo omanóva rehegua; ha heko rape oguereko vaʼekue pe tendencia omongyʼa hag̃ua pe tenda añetetéva umi santo ohaʼarõvape guarã, heta ánga imarangatúva akãme.
“Ko catálogo jevýpe ikatu amoĩ heta ambuéva, péicha umi ‘mil ary’ oje’éva Apocalipsis 20:4, 7-pe, yma guarã, umi 144,000 oje’éva Apocalipsis 7:4; 14:1-pe, umi ‘opu’ãva ha osẽva umi sepultúrágui’ Cristo jeikove jey rire, pe mbo’epy ndaipóriha tembiapo, pe mbo’epy mitãnguéra’i ñehundiháre, h.a. h.a.”
“Koʼã jejavy oñemyasãi hague kyreʼỹmeiterei ha oñemoĩ hag̃ua pe atýra ohaʼarõvape renondépe, upévare pe ára pe hermano Miller oguereko hague pe ikérape, umi ita jeguaka añetéva ‘oñemboyke jehechaágui,’ ha maranduhára ñeʼẽ ojeporu hag̃ua—‘Ha tekojoja oñemoĩ jey hapykuépe, ha hustísia opyta mombyry,’ h.a. h.a. Ehecha Isaías 59:14. Upe jave ndipóri vaʼekue peteĩ kuatiañeʼẽ adventista ko tetãme omokyreʼỹva ko ára añetegua rembiguái. The Day-Dawn haʼe vaʼekue pe paháva oñemoʼã hag̃ua pe reko añetévape pe aty michĩva rehe; péro upéva omanomba kuri heta jasy mboyve Ñandejára omeʼẽ mboyve pe hermano Miller-pe ko kéra; ha ipaha ñorairõ omanombotaitévape ombohape umi santo kaneʼõ ha pyʼahẽvape 1877-pe, upérõ gueteri mbohapypa ary tenonderãme, haʼerõguáicha hiʼára pe isãso paha. ¡Ai! ¡Ai! Ndajahecharamói pe hermano Miller, ikérape, ‘oguapy ha hasẽ’ hague ko mbaʼe ñembyasyete rehe.”
“Pe hermano Miller omboty hesa omanóvo, diciembre 22, 1849-pe, ha upéva omohu’ã umi ñe’ẽ oĩva ikérape, ‘Pe jepy’apy pa’ũme amboty che resa sapy’ami.’ Ko ñemyanyhẽ hechapyrãite hesakãiterei, avave ndohechakuaái hag̃uáicha.”
“Pe káha, ohechauka pe añetegua jeju mokõihápe rehegua pe Hermáno Miller omoherakuã vaʼekue ko yvy arigua apytépe, ojehechaukaháicha umi diez virgen parábolape. [Mateo 25:1–11.] Peteĩha, pe ára, 1843; mokõiha, pe tiempo de espera; mbohapyha, pe sapukái pyhare mbytepegua, pe séptimo mes-pe, 1844-pe, ha irundyha, pe okẽ oñembotyvaʼekue. Avavete omoñeʼẽ vaʼekue umi kuatia ñeʼẽ jeju mokõihápe rehegua 1843 guive, ndoikemoʼãi pe Hermáno Miller omoherakuã hague koʼã irundy punto tuichaitéva tembiasakue jeju reheguápe. Ko sistema joajúva añetegua rehegua térã ‘káha’ oñembyai hag̃uaicha, ha oñemosarambi hag̃ua umi yty apytépe, umi omboykévaʼekue ijeheguiete ohasavaʼekue, ha oñembotovéva umi añeteguaete haʼekuéra voi, pe Hermáno Miller ndive, kyhyjeʼỹ reheve omoherakuã vaʼekue ko yvy ariguápe.”
“Upéi pe iglesia oĩta potĩ, ha ‘mba’eve vai’ỹre Tupã tróno renondépe,’ oñemombe’úma rire opa ijejavykuéra, ifállakuéra ha ipekadokuéra, ha ojejohéi rire umíva Cristo ruguy rupive ha oñemboguepa rire, oĩta hikuái ‘marã’ỹre térã cha’ĩ’ỹre, térã oimeraẽ mba’e upéicha.’ Upérõ hikuái overáta ‘pa jevy hetave yvága’ orekova’ekue yma guarégui.’” JAMES WHITE Oswego, Mayo, 1850.