Pe ñorairõse ko’ág̃a ambue kuatiañe’ẽ joavy rehegua, ajuhuséva ambue argumento histórico ndive Roma ra’ãnga rehegua historia Adventista ryepýpe, ha’e Joel aranduka. Upe joavy oiko kuri 11 jasyporundy ary 2001 rire, ha noñehesa’ỹijóiramo upe aravo’ỹ guive umi circunstancia, ikatuete ohasákuri ñandehegui mbovymi mba’e iñakãrapu’ãva ha iñypytũmíva. Ikatu hag̃uáicha ñamoĩ umi circunstancia hendápe, tekotevẽ ñahesa’ỹijo pe historia Millerita. 11 jasypoapy ary 1840-pe oñekumpli pe ára ñemombe’u profétika oĩva Apocalipsis kapítulo 9, versíkulo 15-pe.
Ha umi irundy ánhel oñembojera, umi oĩva’ekue oñembosako’íva peteĩ aravo, peteĩ ára, peteĩ jasy ha peteĩ ary-pe g̃uarã, ojuka hag̃ua yvyporakuéra mbohapýha peteĩháme. Apocalipsis 9:15.
Pe versíkulo omombe’u pe “ára, ha peteĩ ára, ha peteĩ jasy, ha peteĩ áño”, he’iséva mbohapy sa’y peteĩ ary ha peteĩ pa ary, ha quince ára. Umi irundy ánhel ohechauka pe ára Islam opu’ã hague pu’akápe ha ogueru ñorairõ Róma rehe, oñepyrũva 27 jasypokõi 1449-pe. Pe ñepyrũmby oñemohenda ojeporúvo paha peteĩ ambue profesía ára rehegua peteĩ ciento cincuenta ary rehegua. Pe peteĩha profesía peteĩ ciento cincuenta ary rehegua oñemoĩ va’ekue pe tembiasápe pe peteĩha ñembyasy guasu rehegua, ha upéva avei hína pe cincoha trompéta Apocalipsis kapítulo nueve-pe. Upe profesía peteĩ ciento cincuenta ary rehegua opa rire 27 jasypokõi 1449-pe, pe profesía ára rehegua ko’ág̃a ñahesa’ỹijóva oñepyrũ, ha mbohapy sa’y peteĩ ary ha peteĩ pa ary, ha quince ára rire, pe profesía opa 11 jasypoapy 1840-pe.
William Miller ontende vaʼekue Apocalipsis nueve-pegua puʼaka kuérape ohechauka hag̃ua Islam-pe, ha agosto 11, 1840 mboyve, peteĩ Millerita hérava Josiah Litch omoĩ peteĩ predicción oñemopyendáva profecía ári, ohechakuaáva 1840-pe opa vaʼerãha pe Supremacía Otomana. Pa dies ára agosto 11, 1840 mboyve, Litch omohesakãve ha ombohekopyahu ipredicción ikatu hag̃uáicha ohechauka ndahaʼéi añoite arakaʼépa upe profesía oñekumplíta, síno pe año, ára ha mes voi. Hermana White omombeʼu mbaʼéichapa Litch predicción oguereko vaʼekue efecto mundo religioso Millerita kuéra apytépe, upe mbaʼe ojehu ha oñekumpli jave.
“Áño 1840-pe ambue profecía ñemboaje hechapyrãva omoingove jey tuicha interes hetápe. Mokõi áño mboyve, Josiah Litch, peteĩ umi tenondegua ministro opredikáva pe mokõiha jeju rehe, omosarambi peteĩ ñemyesakã Apocalipsis 9 rehegua, opredesívo pe Imperio Otomano hoʼa hag̃ua. Ipapapykuéra heʼiháicha, ko mbarete oñembyai vaʼerã... ára 11 jasypoapy 1840-pe, ha upe jave pe mbarete otomano Constantinopla-pe ikatu oñehaʼarõ oñekytĩ hag̃ua. Ha kóva, che arovia, ojehecháta péichaiteha.”
“Pe áraite ojehechaukávape, Turkiakuéra, hemimbou rupive, omoneĩ umi mbarete joajúva Europa-pegua ñangareko, ha upéicha omoĩ ijehe tetãnguéra cristiano poguýpe. Pe oikóva omohu’ãmbaitépe pe marandu py’aguapýva. Ojekuaávo upéva, heta tapicha oguerovia Miller ha umi irũ omoguahẽva marandu py’aguapýva ñehesa’ỹijo ypykue añetegua; ha peteĩ ñemomýi hechapyrãva oñeme’ẽ pe jeju ñemongu’épe. Kuimba’ekuéra arandu ha tenda porãme oĩva ojoaju Miller ndive, mokõivéva opredika ha omoherakuãvo hemiandu, ha ary 1840 guive 1844 peve pe tembiapo pya’e oñemyasãi.” The Great Controversy, 334, 335.
Ko mba’e oipytyvõ hague ko tembiasakue ojeity jey jeýma arykuéra pukukue jave peteĩchagua opaichagua tape rupive Laodicea-gua Adventista Ára Pokõihagua rupive. Umi “siete veces” ha “pe ára ha ára guáva” reheguaicha, ko añetegua jeity ha’e hína pe pyenda-kuéra ñemboyke, ojehechaukaháicha umi mokõi távla marangatu ári, ha avei Espíritu de Profecía autorida rehegua ñemboyke. Mba’érepa Satanás omba’apo ra’e ohundívo jerovia ko tembiasakue rehe, upéva hetaichagua hag̃ua.
Litch rembipota vaʼekue “umi principio interpretación profética rehegua omoneĩ vaʼekue Miller”. Miller ojuhu vaʼekue tesape umi elemento ára profético reheguápe, ha maymáva ogueroviaʼỹva pe marandu Miller rehegua oñemopyenda hague ára profético ári, tekotevẽnte ohecha jey umi cuadro pionero ary 1843 ha 1850-pegua ohechauka hag̃ua péva añete hague. Mbove 11 de agosto de 1840, umi oñemoĩva Miller rembipota rehe Cristo jevy rehegua heʼi jepi vaʼekue ndaikatuiha ojepuru ára profético oñentende hag̃ua arakaʼépa Cristo ou jeýta. Heta jey oipuru vaʼekue la Biblia ñeʼẽ heʼíva ndojekuaaiha ára ni aravo, oñemoĩ hag̃ua imarandu ha hembiapo rehe.
Ha upe ára ha upe aravo rehe avave ndoikuaái, umi ánhel yvágapegua jepe ndive, Che Ru añoite katu. Ha Noé ára-kuéra oiko haguéicha, upéicha avei oikóta Yvypóra Ra’y ou jey vove. Y ojefloota mboyve guare árape, okaru ha ho’u, omenda ha ombojoaja ñemenda, pe ára Noé oike hague pe árka-pe peve, ha ndoikuaái mba’eve pe yy guasu ou ha ogueraha opaite peve; upéicha avei oikóta Yvypóra Ra’y ou jey vove. Upérõ mokõi oĩta ñúme; peteĩpe ojegueraháta, ha ambuépe ojehejáta. Mateo 24:36–40.
Ko pasáhe rupi jepe, umi Millerita ojuhu heta itereíva Ñandejára Ñe’ẽme omombarete hag̃ua iprediksiónkuéra, ha osegi hikuái tenonderãme ha omba’apo peteĩ principio ári, upe Sister White upéi ohechakuaa ha omombe’u hag̃ua.
“‘Avave ndoikuaái pe ára ni pe aravo’ ha’eva’ekue pe argumento ojegueru jepivéva umi omboykéva jerovia pe jeju rehe. Pe Escritura he’i: ‘Pe ára ha pe aravo rehe katu avave ndoikuaái, ni umi ánhel yvágaygua, che Ru añoite.’ Mateo 24:36. Peteĩ ñemyesakã hesakã ha ojokupytýva ko texto rehe ome’ẽkuri umi oha’arõvape Ñandejárape, ha ojehechauka porãkuri mba’éichapa hekope’ỹ ojepuru hese umi iñorairõhára. Ko’ã ñe’ẽ oñe’ẽkuri Cristo pe ñomongeta mandu’arãme idisipulokuéra ndive Olívoty ári, ha’e osẽ rire pe témplogui ipaha hag̃uáicha. Umi disipulo oporanduva’ekue: ‘Mba’éta pe techaukaha nde jeju rehegua, ha arapaha rehegua?’ Jesús ome’ẽ ichupekuéra techaukaha ha he’i: ‘Pehechávo opa ko’ã mba’e, peikuaa hi’aguĩmaha, okẽme hag̃uáicha voi.’ Versículos 3, 33. Ndojejapói va’erã peteĩ ñe’ẽ pe Salvador rembipuru hag̃uáicha ombyai hag̃ua ambue. Jepémo avave ndoikuaái pe ára ni pe aravo ijeju rehegua, ñañembo’e hag̃ua ha tekotevẽ hag̃uáicha ñaikuaa araka’épa hi’aguĩ. Avei ñanembo’e hína pe nañangarekóiri hag̃ua hese, ha ñamboyke térã ñaneglihí hag̃ua jaikuaa araka’épa hi’aguĩ ijeju, oikóta ñanderehe ñemanóramo guáicha, oiko haguéicha umi oikóva Noé árape ndoikuaáigui araka’épa ou pe y ojaho’ipáva. Ha pe parábola oĩva upe capítulope voi, omoñemoĩva ojoavy hag̃ua pe tembiguái jeroviaha ha pe ndopytái hag̃uáicha, ha ohechaukáva pe huísio he’ívape ikorasõme: ‘Che Ruvicha omboyke hína ijeju,’ ohechauka mba’éichapa Cristo ohecháta ha ombohováita umi ojuhúva oñangarekoha ha ombo’évo ijeju rehe, ha umi omoneĩ’ỹva upéva. ‘Peñangareko upévare,’ he’i. ‘Ovy’a pe tembiguái, pe ijaráva ou vove ojuhútava ojapóvo upéicha.’ Versículos 42, 46. ‘Nde nereñangarekóiramo upéicharõ, aju ne ári mondahaicha, ha nde reikuaamo’ãi mba’e aravópepa aju ne ári.’ Apocalipsis 3:3.” The Great Controversy, 370.
Litch remimbeʼepy oñemoañete rire, kuimbaʼekuéra “arandupy ha tenda yvategua ojekutu Miller ndive, mokõivéva opredikávo ha opublika hag̃ua umi hemiandu, ha 1840 guive 1844 peve pe tembiapo pyaʼe oñemyasãi.” Miller marandu oñemombarete umi hembiapoukapy profétika ñehesaʼỹijorã oñemoañete rire tembiapoukapy hekopete hag̃uáicha. Pe aravo profesía oñemoañetére, ndahaʼéi umi Miller rembiapoukapy añoite oñemoañete hague, ha heta upérõ oike pe movimiento Millerita-pe, síno avei, peteĩ mbaʼe profetikamente iñimportánteva, haʼe hague pe tembiapoukapy tenondegua Miller rembiapoukapy apytépe pe oñemoañete vaʼekue. Avei, pe oñemoañetehague ojejapo hague peteĩ profesía mokõiha aipoʼo guive, umi mbohapy aipoʼo apytégui, haʼéva avei pe 5ha, 6ha ha 7ha trompéta.
Pe mbaretépe oñemombarete vaekue Miller marandu oiko peteĩva umi techaukaha tuichavéva apytépe pe movimiento de reforma Millerita rehegua. Upéva ojehechauka raʼe vaekue Jesús ñemongarai rupive. Upéva ohechauka pe proceso paha ojeiporavo ha oñeha’ã hag̃ua umi tetãygua yma guaréva ñe’ẽme’ẽ rehegua (umi Protestante-kuéra) oñepyrũma hague. Upéva oiko Satanás ñembokatupyry ñorairõ rendaguasúramo pe movimiento ha marandu Millerita tuichakue rehe.
“Oimeraẽ porandu Satanás ikatúva omopuʼã akãme omoheñói hag̃ua pyʼamokõi Ñandejára tavayguakuéra rapekue yma guaréva rembiasakue guasu rehe, ombovyʼáta pe ijarakuaáva satánicope ha upéva hína peteĩ ofénsa Ñandejárape. Marandu Ñandejára pyaʼe ou jeytaha puʼaka ha mimbipa guasúpe ko ñane múndope haʼe añetegua, ha ary 1840-pe heta ñeʼẽ oñemopuʼã vaʼekue iñemyasãirã.” Manuscript Releases, volúmen 9, 134.
11 jasypakõi ary 2001-pe mbohapyha ñembyasýva og̃uahẽ marandu hag̃ua tembiasakue proféticape. Upe mba’e oikóva omoneĩ pe regla tenondegua marandu profético ñemyesakãrã ogueroguatáva pe movimiento ángel mbohapyháva oñepyrũva’ekue 1989-pe. Pe añetegua peteĩha ojehechauka va’ekue pe mensahérope upe movimiento de reforma rehegua, ojehechauka 1989-pe, ha ndaha’éi va’ekue Daniel 11 pahápe seis versíkulo. Ha’e va’ekue pe añetegua opaite movimiento de reforma oguataha peteĩcha joápe ojuehe, ha oñembojoajuva’erãha línea ári línea hag̃ua ojekuaa hag̃ua umi característica movimiento cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ha’éva pe movimiento ángel mbohapyháva. Pe peteĩha presentación pública ame’ẽ va’ekue, ame’ẽ peteĩ camp meeting-pe 1994-pe, térã ikatu hag̃uáicha 1995-pe. Pe presentación ndaha’éi va’ekue Daniel 11 pahápe seis versíkulo rehe, síno umi línea de reforma oguatáva ojuehe peteĩcha joápe rehe.
Islã rehegua profesía, mbohapyha ñembyasy rehegua, oñekumpli ramo 11 jasyporundy 2001-pe, ojogueraha 11 jasypokõi 1840-pe. Ary 1840-pe peteĩ profesía peteĩha ha mokõiha ñembyasy rehegua omoneĩ vaʼekue umi Millerigua marandu, ha 11 jasyporundy 2001-pe peteĩ profesía mbohapyha ñembyasy rehegua omoneĩ vaʼekue Future for America marandu. Upéva jehechakuaa ogueru heta tapichápe pe movimiento-pe, upévare yma oĩ kuri haimete peteĩnte ava. Upéi pe movimiento marandu ha pe mensahéro oiko ñehundise guýpe, péicha avei ary 1840 rembiasakue oiko haguéicha Satanás ñehundi rehegua mbyte ramo umi década oúva rapykuéri.
Umi oñembojoajúva Future for America rembiapo ñemonguʼéme omoguahẽ hekópe umi mbojojaʼỹrã ñehesaʼỹijo proféticape g̃uarã ombyaty vaʼekue upe marandu rerahaha upe tembiasakuepegua. Peteĩ umi mbojojaʼỹrã apytégui, ikatu hag̃uáicha pe iñimportantevéva, haʼe vaʼekue ha haʼe gueteri peteĩ poru mbohapy jeygua profecía rehegua. Pe marandu rerahaha oikuaa hag̃ua kuri ciertas añetegua profética ojehechauka hague mbohapy ñembotyjepyrépe poravopyre ári. Ojeroviágui pe tembiasakue Millerita oñembopyahu jeyha pe tembiasakue cien cuarenta y cuatro mil reheguape, ojehechakuaa vaʼekue 11 de agosto de 1840 oikuaauka hag̃ua 11 de septiembre de 2001, ha umi ambue línea sagrada de reforma avei oguerekoha upe peteĩchagua techaukaha.
Pe león Judá ñemoñare oikuaauka porãkuri mba’éichapa opaite línea ñembopyahu marangatu oñeha’ãjey jey pe tercer ángel línea-pe. Ojehechakuaa haguéicha pe tembiasakue Millerita ombohovái pe parábola umi diez virgen reheguaite pe letra rupi, upéicha avei ojapo pe tembiasakue Future for America rehegua.
“Che ajereko poriahu jevy meme pe parábola rehegua umi diez virgen rehe, cinco ijaranduva’ekue ha cinco itavýva. Ko parábola oñekumpli va’ekue ha oñekumplíta pe letraite peve, pórke oguereko peteĩ aplicación especial ko tiempope, ha, pe mensáhe mbohapyha ángel reheguáicha, oñekumpli va’ekue ha opytáta añetegua ko tiempopegua ramo pe tiempo pahápeve.” Review and Herald, 19 de agosto de 1890.
Pe Apocalipsis capítulo diez pegua siete trueno ojekuaa hag̃ua ojehechakuaa hag̃ua umi Millerita-kuéra rembiasakue, agosto 11, 1840 guive octubre 22, 1844 peve, ha avei septiembre 11, 2001 rembiasakue pe léi domingo pyaʼe hag̃uáicha ou peve.
“Pe tesakã poravopyre oñeme’ẽva’ekue Juánpe ha ojehechauka va’ekue umi siete truénope, ha’e va’ekue peteĩ ñemombe’u porã umi mba’e oikótava pe primer ha segundo ánhel marandu guýpe....”
“Ko'ã siete aratiri he'ipávo iñe'ẽ, upe rire pe mandato ou Juan-pe, Daniel-peguáicha pe kuatia'i rehe: ‘Emboty umi mba'e umi siete aratiri he'íva.’ Ko'ãva oñe'ẽ umi mba'e oútavagui, ojehechaukátava ijapytepekuéra hekoitépe.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volumen 7, 971.
Ojehechakuaa kuri Hermana White he’iha directamente pe mbo’ehaha yvágagui mbohapyha rembiapo ohoha joja peteĩcha pe peteĩha ha mokõiha ánhel rembiapo ndive.
“Tupã ome'ẽ kuri Apocalipsis 14 ñe'ẽmondo kuérape hendaguã profecía ryepýpe, ha hembiapo ndopái va'erãi ko yvy rembiasakue ñemohu'ã peve. Peteĩha ha mokõiha ánhel ñe'ẽmondo gueteri ha'e añetegua ko ára guarã, ha osẽ va'erã oñondive ko upe oúva rapykuéri ndive. Mbohapyha ánhel omoherakuã iñemoñe'ẽ hatã ñe'ẽme. ‘Upe rire,’ he'i Juan, ‘ahecha ambue ánhel oguejyha yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu, ha yvy henyhẽ tesape hag̃uáicha iglória reheve.’ Ko tesape rendýpe oñembojoaju opa mbohapy ñe'ẽmondo resaite.” The 1888 Materials, 803, 804.
Pe peteĩha ha mokõiha ánhel rembiapo oho joja mbohapyha ánhel rembiapóndi. Pe profecía ome’ẽva’ekue pu’aka pe peteĩha ha mokõiha ánhel rembiapópe, omombarete va’ekue peteĩ profecía ára rehegua ñehundívo pe peteĩha ha mokõiha aipo, ha pe mbohapyha ánhel rembiapo ñemombarete ojejapo va’ekue peteĩ profecía pe mbohapyha aipo rehegua ñehundívo.
Oiko 11 jasypoteĩ 1840-pe, pe marandu Future for America rehegua oñemoneĩ jave, “hetaiterei oñekonvense umi principio kuéra hekopeteha, pe interpretación profética rehegua omoneĩva’ekue” Future for America, ha “tuichaite peteĩ ñemongu’e pyahu oñeme’ẽ pe movimiento adventista-pe”. “Kuimba’e kuéra arandu ha tenda yvate guerekóva oñembojoaju” Future for America ndive, “mokõivéva opredika ha opublika hag̃ua” pe marandu profético Future for America rehegua. Pe regla específica Future for America rehegua omoneĩ porãva’ekue 11 jasyporundy 2001 ha’eha peteĩ cumplimiento de profecía, ha’e peteĩ “aplicación triple de profecía”.
Jajerovia pe Islam rehegua ñehesa’ỹijo ypykue peteĩha ha mokõiha ñembyasýpe, ojehechauka hag̃uáicha mokõive ta’anga marangatúpe, umi ohekombo’éva pe marandu kuatiañe’ẽme he’íva ndive oñondive, jahechakuaa mba’e tekotevẽ profétiko específico ojoajúva pe peteĩha ñembyasy rehe, ha pe mokõiha ñembyasy rehe avei. La Biblia ombo’e jey jey, heta hendáicha, pe añetegua oñemopyenda hag̃ua mokõi testígo rembiporúre. Umi mba’e tekotevẽ profétiko pe peteĩha ñembyasýpeguáva, oñembojoajúramo umi mba’e tekotevẽ profétiko pe mokõiha ñembyasýpeguáva ndive, omopyenda umi mba’e tekotevẽ profétiko pe mbohapyha ñembyasýpeguáva. Pe mbohapy jey oñemoĩva Islam rehegua ha’e upéichaite específico ohechauka hag̃ua pe mbohapyha ñembyasy oguahẽ hague 11 jasyporundy 2001-pe, ha ndaikatúi hag̃ua ndojehechái, jepe hetave tapicha oiporavo omboty hag̃ua hesa umi prueba renondépe.
Pe aplicación triple de la profecía omopyenda mbaretehápe pe mbohapyha ñembyasýpe og̃uahẽ hague 11 jasyporundy 2001-pe. Upérõ ojehechakuaa pe norma oñembojoaju hague peteĩchaite pe marandu mokõiha ánhel rehe, ha pe tiempo umi Millerita-kuéra reheguápe, ha avei pe tiempo umi cien cuarenta y cuatro mil reheguápe, upéva hína pe período pe Espíritu Santo oñeñohẽháme. Mokõivéva tembiasakue hína peteĩ ñembopaje pe parábola umi diez virgen rehegua, ha pe parábolape pe marandu Pe Sapukái Pyharepytegua-pegua hína upépe ojekuaauka pe joavy umi arandu ha umi tavy apytépe, ha upépe avei pe marandu mokõiha ánhel rehegua oñemombarete.
“Pe mokõiha ángel marandu pahaite goty, ahecha peteĩ tesape tuicháva yvágagui ohesapéva Tupã retãyguakuérape. Ko tesape rendykuéra ha’ete kuarahy rendy hesakãvaicha. Ha ahendu umi ánhel ñe’ẽ osapukáiva: ‘Pema’ẽ, pe Novio ou; pesẽ pejotopa hag̃ua hese!’”
“Kóva vaʼekue pe pyhare mbyte sapukái, omeʼẽ hag̃uáicha pokatu pe mokõiha ánhel marandupe. Ánhelkuéra oñemondo yvágagui omombáy hag̃ua umi imarangatúva ikangýva ha oĩva ñembyasyme, ha oĩ hag̃ua oñembosakoʼi hag̃ua pe tembiapo guasúpe oĩvape henondépekuéra. Umi kuimbaʼe iporãvéva ha ikatupyryvéva ndahaʼéi vaʼekue umi tenondete oguerovaʼekue ko marandu. Ánhelkuéra oñemondo umi michĩ ha oñemomorãmbáva rendápe, ha ojerure mbaretépe chupekuéra omopuʼã hag̃ua pe sapukái: ‘Pemaʼẽ, pe Ména omendátava ouma; pesẽ pehova hag̃ua pejotopa hendive!’” Early Writings, 238.
Pe primer ha pe mokõiha ánhel rembiasakuepe, Espíritu Santo oñeñohẽ pe Pyhare Mbytegua Sapyʼa ojoajúvo pe mokõiha ánhel marandu rehe. Kóva oñembopyahu pe mbohapyha ánhel rembiasakuepe avei.
“Umi ánhel ojeguerahague oipytyvõ hag̃ua pe ánhel ipoderósope ou vaʼekuépe yvágagui, ha ahendu ñeʼẽnguéra haʼetéva osẽva opa hendáguio, Pesẽ chugui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peike pehendive hembiapo angaipápe, ha ani hag̃ua pehupyty umi mbaʼasy vai oúva hiʼári; pórke iñangaipakuéra oguahẽ yvágape, ha Tupã imanduʼa hembiapo vaikuére. Ko marandu haʼete chéve peteĩ mbojoapy pe marandu mbohapyha rehegua, ha ojoaju hendive, pe sapukái pyhare mbytegua ojoaju haguéicha pe segundo ánhel marandu rehe 1844-pe. Tupã gloria opyta umi imarangatúva ipyʼaguapýva ha ohaʼarõva ári, haʼekuéra katu kyhyjeʼỹre omeʼẽ pe ñemongeta paha porãite ha pohýiva, omoherakuãvo Babilonia hoʼa hague, ha ohenóivo Tupã retãyguakuérape osẽ hag̃ua chugui; ikatu hag̃uáicha okañy chugui pe castígo vaiete oútavagui hiʼári.” Spiritual Gifts, volume 1, 195.
Mbohapy jehechauka hag̃ua marandu profético, mokõiha ánhel rembiapoukapy ohechauka avei peteĩ mbohapy jehechauka hag̃ua profecía, mba'érepa pe marandu mokõivéva tembiasakuepe he'i: Babilonia ho'a mokõi jevy.
Ha upéi oúvo ambue ánhel, heʼívo: Hoʼa, hoʼa Babilonia, pe táva guasu, haʼe omokãgui opa tetãnguérape umi hoʼúvo hag̃ua pe víno, haʼéva ipochy porãva hekovaígui. Apocalipsis 14:8.
Pe ánhel ipu’akapáva Apocalipsis 10-pe oñemoñepyrũva peteĩ profesía ñemohu’ã reheve, peteĩha ha mokõiha ñembyasy rehegua, ára 11 jasypoapy 1840-pe, ha upéicha ojapóvo ohechaukaraka’ekue pe ánhel ipu’akapáva Apocalipsis kapítulo 18-pe oguejyha ára 11 jasyporundy 2001-pe. Upéi pe ánhel omyesakãva yvy heko mimbipa reheve ojapo peteĩ ñe’ẽmondo.
Ha’e osapukái mbaretépe peteĩ ñe’ẽ hatãva reheve, he’ívo: “Babylonia tuicháva ho’áma, ho’áma, ha oiko ñaña kuéra renda, opaichagua espíritu ky’a renda, ha peteĩ tupa opaichagua guyra ky’a ha jeguarúva rehegua.” Apocalipsis 18:2.
Pe marandu ángel mokõihápe, capítulo catorce-pegua, ha ángel mbareteguasúpe, capítulo dieciocho-peguápe, ojehechauka Babilonia ho’a hague mokõi jey, ha upe marandu ohechauka umi ára pahápegua Babilóniape. Ohechauka umi ára pahápegua Babilóniape, pórke mokõi jey yma Babilonia ho’a va’ekue, Nimrod tiempope, ha Nabucodonosor guive Belsasar peve, omopyenda umi mba’e rechaukaha profétikova Babilonia kuña rekovai Apocalipsis diecisiete-peguápe oñemombe’úva rehe, upe ijakã renondépe oĩva kuatia ñe’ẽ: “Babilonia Guasu.” Ojehechakuaa hag̃ua upe Babilonia ho’a rehegua umi ára pahápe, tekotevẽ umi mokõi testígo umi mokõi ho’a yma guaréva Babilonia rehegua; pórke marandu umi ára pahápegua he’i: Babilonia ho’a, ho’a. Pe ángel mbarete guasu oguejy jave, umi óga guasu New York táva pegua oñembyaírõ guare Tupã pokatu rupive, Ha’e ñe’ẽ poravopyre rupi ohechauka pe tembiapo sãmbyhy peteĩ profecía mbohapy jey jehechakuaáva rehegua. Upe profecía mbohapy jey jehechakuaáva, omopyendáva septiembre 11, 2001, Tupã Ñe’ẽ Profétika ñembyajehurã ramo, ha’e umi mbohapy ñembyasy guasu mbohapy jey jehechakuaa.
Upérõ cumplimientope heta oikévo Future for America remimoĩme, ha ojerovia hikuái umi principio kuéra profético ñemyesakã rehe oiporúva’ekue Future for America. 11 de agosto de 1840 oñembojey, ha upéicha ojapóvo pe ñeñembojey ndohechaukái ni nomombaretéi Miller regla principal, ha’éva peteĩ ára ohechauka peteĩ áño profecía bíblicape, pe regla principal Future for America rehegua katu ha’e umi Millerita rembiasakue, peteĩha ha mokõiha ánhel marandu rehegua, oñembojeyha pe tercer ánhel remimoĩ rembiasakuepe.
Ojehechaukaha ijehegui voi mba’e ojehechaukáva ijehegui voi: pe ary 1840 ojegueroikéramo peteĩ ñorairõha peteĩhaichaite pe imba’evaiete Satãgui, he’iháicha Sister White ohenóivo Satãme, upéicharõ pe tembiasakue septiembre 11, 2001 gua avei oĩva’erã peteĩ ñehundi ojoguáva poguýpe. Upévare, jajuhu ñemombe’upy ñemigua ohechaukáva umi globalista rembiapo, térã umi jesuíta rembiapo, térã CIA rembiapo, térã umi Bush rembiapo, térã ko’ã pokatu ñembojoaju rupi. Umi teoría, oguerekóramo jepe sapy’ami añetegua rehegua, oñemoĩ oñembotovévo pe apytu’ũ he’íva Ñandejáragui ou hague pe pokarẽ omboguejýva umi tuichaite óga Nueva York távape, ha upéicha ojehechauka hag̃ua mbohapyha ñembyasýpegua og̃uahẽha pe movimiento tembiasápe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
“Koʼág̃a pe ñeʼẽ che amombeʼu vaʼekue Nueva York ojeity hag̃ua yguasu rembeʼýpe? Kóva arakaʼeve ndaʼeʼíri. Haʼe vaʼekue, amaña jave umi óga tuichaitéva oñemopuʼãva upépe, piso ári piso, ‘Mbaʼeichaitépa umi mbaʼe vaiete oikóta Ñandejára opuʼã vove omonguʼe hag̃ua vaieterei ko yvy! Upéramo oñekumplíta pe ñeʼẽ oĩva Apocalipsis 18:1–3-pe.’ Apocalipsis kapítulo 18 pukukue haʼe peteĩ ñeñemongetaʼasy umi mbaʼe oútava yvy ári rehegua. Péro ndaarekói mbaʼeveichagua tesape oñeʼẽva peteĩháicha mbaʼépa oútava Nueva York ári, peteĩnte aikuaáva hína: peteĩ ára umi óga guasu tuichaitéva oĩva upépe oñemombo vaʼerãha yvýpe Tupã puʼaka ojere ha ojerejey rupi. Pe tesape oñemeʼẽ vaʼekue chéve rupive aikuaa ñehundi oĩha ko yvy ape ári. Peteĩ ñeʼẽnte Ñandejáragui, peteĩ pokomiño imbarete guasu rehegua, ha koʼã tetãygua apopy guasu eterei hoʼáta. Oikóta umi mbaʼe iñemondýi etereíva, ñande ndaikatumoʼãiva ñamoñeʼẽ hag̃ua.” Review and Herald, July 5, 1906.
Umi teoría ñemigua, ndorekóiramo mba’eveichagua añetegua térã oguerekóramo añetegua peteĩ hendápe, maymáva omboyke pe añetegua he’íva Ñandejára providénsia rembiapoha voi ogueru hague umi mba’e oikóva upe árape. Umi opaichagua teoría ñemigua ha’e Satanás ñorairõ pe añetegua rehe, okáguio pe movimiento rehegua; ha upéicha avei omba’apo oñembyai hag̃ua pe añetegua hyepýguio pe movimiento-pe. Peteĩ umi ñorairõ hyepypegua apytégui oñemopyenda peteĩ ñembotovépe Roma rehe, pe libro de Joel mba’e’yrõ ramo.
Ñahesa’ỹijóta upe ñembohovái pe ótro artíkulope.
Ñandejára ñe'ẽ ou va'ekue Joel, Petuel ra'y, rendápe. Pehendúke kóva, peẽ tujakue, ha pehysýike, opa peẽ peiko hag̃ua ko yvýpe. Oiko piko kóva pene árape, térã pende ru kuéra árape jepe? Pemombe'úke pende ra'y kuérape ko mba'e, ha pende ra'y kuéra tomombe'u ita'ýra kuérape, ha ita'ýra kuéra ambue ñemoñareme. Tuku oheja va'ekue karẽ, upéva ho'u va'ekue tuku; ha tuku oheja va'ekue, upéva ho'u va'ekue ysõ; ha ysõ oheja va'ekue, upéva ho'u va'ekue tuguái. Pepáy, peẽ ka'úre, ha pesapukái; ha pejahe'o, opa peẽ vino pe'úva, mosto rehe, oñeikytĩgui pende jurúgui. Peteĩ tetã niko ojupi che yvýre, imbarete ha hetaiterei, ndaipapahái; hãi kuéra ha'e león rãi, ha oguereko peteĩ león guasu tãimbukuéra. Joel 1:1–6.