Pe línea profética oikuaaukáva araka’épa Estados Unidos omoheñói ta’ãnga pe mymbárape ha pe mymbágui oiko upe kuatia térã asta protestantismo rehegua omoheñóivo Cristo ra’ãnga. Upe ñemoheñói ojehechauka porãva Daniel kapítulo diez-pe, Daniel ohecháramo pe espeho omoñepyrũva “marah”, visión. Daniel orrepresenta umi ohecháva Cristo-pe, ha upéicha ojapóvo ha’ekuéra omimbipa Cristo rekokatu. Umi cien cuarenta y cuatro mil, ojerrepresentáva Daniel rupive kapítulo diez-pe, omoheñói Cristo ra’ãnga ipypekuéra, ohecháramo añoite Ikarácter. Ohechávo, oñemoambue hikuái.

Ta’anga mymba ra’ãnga ohechauka pe mymba, ha pe ta’anga mymba ra’ãnga ñemopyenda hína pe prueba guasu Tupã tavayguakuérape g̃uarã, upéva rupive ojedesidíta hikuái pypuku opa’ỹva pehẽngue. Umi tupao Protestánte oisãmbyhývo Tetã peteĩ rekoha Estados Unidos pe gobierno, omopyendáta hikuái peteĩ ta’anga pe sistema tupao ha tetã rehegua, ohechaukáva pe control ñemohenda pe pokatu papal oiporúva’ekue pe pytyvõ político oñemboyke mboyve. Upe periodo de tiempo peteĩme avei oñemoheñóita Cristo ra’ãnga Itavayguápe ára pahápe. Upéicharõ jepe, oĩ va’ekue Daniel ndive ha ndohechái pe visión, okañy rupi pe visión-gui. Ha’ekuéra ofalla pe prueba ta’anga mymba ra’ãnga ñemopyenda rehegua, ndohejái rupi Cristo ra’ãnga oñeforma ipypekuéra pe tiempo de prueba aja.

Pe principio espiritual jehecharã rehegua ojejapo ñamañávo peteĩ espéhope ohechaukáva Cristope, ha pe visión “marah” rupi, ha’éva peteĩ visión causativa, pe ta’anga Cristo rehegua espéhope oguenohẽ pe ta’anga Cristo rehegua yvypórape. Peteĩ espého literal ohechauka pe kuimba’e ta’anga omañáva espéhope, péro pe aplicación espiritual pe principio rehegua oguereko variable-kuéra ojoajúva espého rehe. Umi oĩva añoite “ohendúva pe ñe’ẽ, ha ndaha’éi ojapóva,” “ohecha ijehe, ha oho hapére, ha pya’e omboyke mba’eichagua kuimba’e pa ha’e va’ekue.” Ha’ekuéra omaña espéhope ha ohecha añoite yvypóra reko.

Ambue aty ojejuhúva “ndaha’éi peteĩ ohendúnteva ha hesaráiva, síno peteĩ ojapóva tembiapo” ohecha Tupã léi; ohecha Cristo pe espéhape. Pe tembiapo ha’e ñantende hag̃ua pe principio de reflexión orekoha peteĩ realidad “natural” ha peteĩ realidad espiritual. Daniel ohechauka umi ojapo vaʼekuépe pe “tembiapo”, pórke umi kapítulo nueve ha diez-pe ohechauka pe tembiapo omoheñóiva pe principio espiritual de reflexión.

Umi árape che, Daniel, aimekotevẽmbaitéma mbohapy semána pukukue. Ndauʼúi mbuja he’ẽ porãva, ndaikéiri che jurupe soʼo térã víno, ha ndajehemonái mbaʼevéicharõ jepe, ojehu peve mbohapy semána pukukue. Daniel 10:1, 2.

Gabriel ome'ẽ vaekue peteĩ ñe'ẽasa mbytéva pe visión capítulo ochopegua rehe Daniel-pe, péro Daniel ndoikuaa porãmbái vaekue opa mba'e.

Ha che, Daniel, akangu'ypy ha aikóvo asy mbovymi ára; upe rire apu'ã jevy ha ajapo mburuvicha guasu rembiapo; ha añemondýi pe visión rehe, ha avave ndoikuaái mba'épa he'ise. Daniel 8:27.

Hermana White ñanembo’e Daniel oheka hague oikuaa hag̃ua pe marandu ñemyesakãme pe Daniel capítulo ocho pegua, pe Gabriel oguerúva’ekue Daniel-pe capítulo nueve-pe.

“Peteĩ pyahu ha ipypukuvéva kyhyje marangatu reheve, Miller osegi oikuaa hag̃ua porãve umi profesía, omoĩvo hese pyharekuéra kompleto ha ára avei oñembohasa hag̃ua ñehesa’ỹijope umi mba’e ko’ág̃a ojehecháva tuichaite mba’éva ha omyakãmbáva opa interés. Daniel capítulo ocho-pe ndojuhúi mba’eve ombohapéva hag̃ua moõ guive oñepyrũva’erã umi 2300 ára; pe ánhel Gabriel, jepe oñemandáva chupe ombojekuaa hag̃ua Daniel-pe pe visión, ome’ẽ chupe peteĩ ñemyesakã ndaipapapáiva añónte. Umi ñembyahýi vaiete oútava’ekue tupão ári oñemyesakã aja proféta visión-pe, hete mbarete oheja chupe. Ndaikatúi véima ogueropu’aka mba’eve hetave, ha pe ánhel oheja chupe sapy’ami. Daniel “ho’a ha hasy mbovymi ára.” “Ha che añemondýi pe visión rehe,” he’i, “ha avave noikuaái kuri upéva.”

“Upéicharamo jepe Tupã omandáma vaʼekue Iñeʼẽngahárape: ‘Emoikũmby ko kuimbaʼépe pe visión.’ Pe tembiapoukapy oñemboguata vaʼerãkuri. Ha upévare, iñeʼẽrendu hag̃uáicha, pe ánhel, sapyʼami rire, oujey hag̃ua Daniel rendápe, heʼívo: ‘Koʼág̃a aju romboʼe hag̃ua arandu ha ñemyesakã;’ ‘upévare, eikũmby pe mbaʼe, ha ejepyʼamongeta pe visión rehe.’ Daniel 8:27, 16; 9:22, 23, 25–27. Oĩkuri peteĩ punto iñimportantetereíva pe visión kapítulo 8-pe, ndojehesakaporãi vaʼekue, haʼéva pe oguerekóva relación aravo rehe—pe período 2300 ára rehegua; upévare pe ánhel, oñepyrũjeyvo omyesakã hag̃ua, oñemboguata tenonderãite aravo rehegua tema ári.” The Great Controversy, 325.

Pe kapítulo diez-pe ñamombe’u Daniel oguereko hague ñehesa’ỹijo “visión” rehegua ha “mba’e” rehegua, ha katu Daniel oipota kuri hetave tesakã, upévare omoĩ ikorasõ oikuaa hag̃ua upe ñehesa’ỹijo ha oajuna mokõi pa peteĩ ára. Péicha ojapóvo ha’e ohechauka umi ára pahápeguápe, oikuaáva pe principio espiritual de reflexión, ojehechaukáva pe principio natural de reflexión rupive. Upe ñehesa’ỹijo ojehechauka hembiapokuérape, ha hembiapokue ojehechauka Daniel rupive ramo guarã, oheka hag̃ua peteĩ ñehesa’ỹijo hekopeteva’ekue Ñandejára Ñe’ẽ profético rehe. Pe contraste hesakãva umi okañývagui pe visión-gui ndive ha’e, ndaha’éi hague kuéra oheka peteĩ ñehesa’ỹijo hekopeteva’ekue Ñandejára Ñe’ẽ profético rehe.

Añetegua Ñandejára Ñe’ẽ maranduhára rehegua, Daniel ojehechauka hag̃ua iñembyahýi hag̃ua oikũmby, ha’e pe tesape umi ára pahápe g̃uarã; Daniel niko ohechauka irũrã umi cien cuarenta y cuatro mil-pe. Upévare, Daniel ohechauka peteĩ aty ohekáva oikũmby hag̃ua pe tesape Ñandejára Ñe’ẽ maranduhára rehegua, ojehechaukáva pe prueba paha ramo oñemboty mboyve pe tiempo de gracia. Ko mba’épe, ha’e pe Revelación de Jesucristo ojeipe’áva ojerovia mboyve pe tiempo de gracia, ha avei ha’e pe prueba ojehechaukáva pe mymba ra’anga ñemoheñóiramo.

Ta’anga ojeporavóva mymba guasu ra’ãnga rehegua ohechauka hag̃ua peteĩchaite pe proceso rupive mba’éichapa pe mymba guasu ra’ãnga oñemoheñói. Upéva ndaikatúi oñemohu’ã hekopete ndajaikuaa raẽriramo pe mba’e tenondegua pe prueba rehegua, ha’éva pe mymba guasu. Pe mymba guasu voi omopyenda ha ohechauka mba’éichapa pe ta’anga oñemoheñói.

“Péro mba’épa pe ‘ta’anga mymbaguasúpe guarã’? ha mba’éichapa oñemoheñóita? Pe ta’anga ojapo pe mymbaguasu mokõi hatĩva, ha ha’e hína peteĩ ta’anga pe mymbaguasúpe guarã. Avei oñehenói chupe mymbaguasu ra’anga. Upévare, jaikuaa hag̃ua mba’éichapa pe ta’anga ha mba’éichapa oñemoheñóita, tekotevẽ jahecha porã pe mymbaguasu voi reko—pe papado.”

“Pe iglesia ypykue oñembyaírõ guare ojehekýivo pe evangelio isãsóvagui ha omoneĩvo ñembo’e ha jepokuaa pagano-kuérape, okañy chugui Tupã Espíritu ha ipokatu; ha, ikatu hag̃uáicha oguereko ipoguýpe tavayguakuéra conciencia, oheka pytyvõ poder secular-gui. Upévagui osẽ vaʼekue papado, peteĩ iglesia oguerekóva Estado pokatu ipoguýpe ha oipurúva upéva omotenonde hag̃ua hembipota tee, koʼýte ‘herejía’ ñembyasy hag̃ua. Ikatu hag̃uáicha Estados Unidos ojapo pe mymba raʼanga, pe pokatu religioso oñangarekovaʼerã péicha gobierno civil rehe, ikatu hag̃uáicha Estado autorida avei toipuru pe iglesia omohuʼã hag̃ua hembipota tee.” The Great Controversy, 443.

Ikatu hag̃uáicha “jaikuaa mba’éichapa pe ta’ãnga ha mba’éichapa oñemoheñóiva’erã, tekotevẽ jaikuaa porã pe mymba voi rembiapo rechaukaha—pe papado.” Pe mymbaite hína omopyendáva pe visión oikóva prueba ramo umi ára pahápe, ha upéva ojejapóva pe gracia ára oñembotýta mboyve. Daniel oikuaa vaʼekue pe visión ha pe mbaʼe.

Mbovy ára Ciro, rréi Pérsiagua, oñembyesakã peteĩ mba’e Daniel-pe, hérava Beltesasar; ha pe mba’e añete vaekue, péro pe ára oñemohendáva ipuku vaekue; ha’e oikuaa pe mba’e, ha oreko entendimiento pe visión rehe. Daniel 10:1.

Pe visión ha’e pe visión “mareh” rehegua mokõi mil trescientos ary rehegua. Pe “mba’e” ha’e ñe’ẽ hebreo “dabar”, he’iséva “ñe’ẽ”. Pe ñe’ẽ peteĩchagua (“dabar”) oñembohasáva “mba’e” ramo pe peteĩha versíkulope, oñembohasa “asunto” ramo pe kapítulo nueve, versíkulo veintitréspe.

Ha che añembo’e aja gueteri, pe kuimba’e Gabriel, ahecháva’ekue ñepyrũrã pe visión-pe, oúvo pya’eterei ovevévo, opoko cherehe ka’aru ñekuave’ẽ jave. Ha’e chembo’e ha oñe’ẽ chendive ha he’i: Daniel, ko’ág̃a aju rombo’e hag̃ua reikuaa ha rentende hag̃ua. Nde ñembo’e ñepyrũmbýpe osẽ pe tembiapoukapy, ha aju rohechauka hag̃ua; rehayhuetereígui. Upévare, eikuaa porã pe ñe’ẽ, ha ejepy’amongeta pe visión rehe. Daniel 9:21–23.

Gabriel ou Daniel rendápe ouúvo Daniel ñembo’épe ñembohovái hag̃ua, upéva ojoajúva pe tesape arandupy Daniel oguerovaekue oikuaa rire ha’e oĩha peteĩ ñembyaty’ỹme ojehechaukáva Levítico mokõipa poteĩme oñemosarambíva rupive.

Ha’e oisã peteĩha áñope che, Daniel, aikuaa vaʼekue kuatiakuéra rupi mboy áñopa, Ñandejára ñeʼẽ ouhaguéicha maranduhára Jeremíaspe, oikopataha setenta áño Jerusalén ñehundipápe. Daniel 9:2.

Pe ñembiguái Jeremías ohechauka vaʼekue ogueraha Daniel-pe pe ñembiguáipe “siete tiempo” héravape, Moisés omoĩvaʼekue kuatiare, ha upéva mokõivéva peteĩ “ñeʼẽmeʼẽ” ha peteĩ “maldición.”

Ha, opa Israel rembiapo vai nde léi rehe, ojei hag̃uáicha upégui ani hag̃ua ohendu nde ñeʼẽ; upévare pe ñeʼẽ vai ou hag̃ua ore ári oñeñohẽ ore ári, ha pe ñemeʼẽ asy ojehai vaʼekue Moisés, Tupã rembiguái, léipe, ore rembiapo vai rupi hendive. Haʼe omboaje hemiandu vaʼekue, heʼi vaʼekue ore rehe ha ore huéskuéra orehuʼã vaʼekue rehe, oguerúvo ore ári peteĩ mbaʼe vai tuicha; yvága guýpe opavave rupi niko ndajajuhúi ojejapóva Jerusalén rehe ojejapo haguéicha. Ojehaiháicha Moisés léipe, koʼã mbaʼe vai opaite ou ore ári; upéicharõ jepe ndorojeruréi ñandejára ore Jára renondépe, jaheja hag̃uáicha ore rembiapo vai ha jaikuaa hag̃ua nde añetegua. Daniel 9:11–13.

Jeremías ha Moisés mokõi testígo rehe, Daniel oikuaa pe ñehundi oguerúva’ekue Jerusalén ári ha’eha “pe ñe’ẽ vai” “Moisés rehegua” oñeñohẽmava’ekue Israel yma guaré ári. Hermana White oñe’ẽ Jeremías rembiapokue rehe “testimonios a la iglesia” ramo, ha ko mba’épe ojehechauka Jeremías ha’eha pe Espíritu de Profecía umi ára pahápeguápe; péva rehe ae, umi “testimonios a la iglesia” umi ára pahápe ha’e ko mba’eite. Jeremías orrepresenta pe Espíritu de Profecía ha Moisés orrepresenta pe Biblia.

Daniel ohechauka umi ára pahapegua oikũmbyvape umi mokõi testígo rupive ha’ekuéra oñemosarambihague, ha oikũmbyvape la Biblia ha Espíritu de Profecía rupive oñemombáy hague, Daniel oikuaahaguéicha ha’e (ha’ekuéra) oĩhague ñeñapytĩmbýpe, ha pe ñeñapytĩmby ojehechaukahague Tupã Ñe’ẽ marangatúpe, marandupyrãme.

Tupã rapykuéri ára pahápe oĩva tavayguakuéra rembiapokue ha’e umi pa virhina rembiapokue.

“Pe parábola umi diez vírgenes rehegua Mateo 25-pegua avei ohechauka porã umi Adventista retãygua experiencia.” The Great Controversy, 393.

Pe parábola de las diez vírgenes pe “tiempo de demora” ohechauka pe peteĩcha despertar Daniel rehegua capítulo nueve-pe. Mokõi testígo oñemomarangatúva rehe añetehápe, Daniel ohechakuaa ikatu hag̃uáicha hekove pukukue ha’e hague peteĩ profecía específica oñemboguapýva Ñandejára Ñe’ẽme. Upe profecía ombohape Daniel-pe pe pohã oñeikotevẽva, ikatu hag̃uáicha Daniel oñembosako’i umi mba’e oikótava hese pe capítulo oúvape voi. Péicha avei, umi Millerita omboajevy ramo pe parábola de las diez vírgenes, tekotevẽ avei oñemombáy chupekuéra ohechakuaa hag̃ua pe ñembyasy peteĩha ha pe demora ogueru hague chupekuéra oke hag̃ua. Opavave proféta orepresenta umi ára pahápe.

Daniel ha umi Millerita-kuéra ñemombáy ha’e mokõi testígo peteĩ ñemombáy rehegua umi cien cuarenta y cuatro milpe umi ára pahápe.

“Jesús ha opaite yvágapegua ehérsito ohecha poriahuvereko ha mborayhúpe umi, vy’aitépe oha’arõmbaitéva’ekue ohecha hag̃ua Pe ojehayhúva iñe’ẽme’ẽme. Umi ánhel kuéra ojerejere hikuái ijerére, omombarete hag̃ua chupekuéra iñehovasa’ỹ ára jave. Umi omboykéva’ekue oguereko hag̃ua pe marandu yvagágui ouva’ekue, opyta pytũmbýpe, ha Tupã pochy hendy hendýva’ekue hesekuéra, ndojaposéigui oguerohory pe tesape Ha’e ombouva’ekue chupekuéra yvágagui. Umi jerovia hag̃ua opytáva, oñembotavýva’ekue, ndoikuaáiva mba’érepa ijára ndouíri, noñemombyrýi pytũmbýpe. Jey ojereraha chupekuéra ijyvyra marangatu kuérape ohekávo umi ára profetikuéra. Ñandejára po oñemboyke umi papapykuéragui, ha pe jejavy oñemyesakã. Ohecha hikuái umi ára profetikuéra oguahẽha 1844 peve, ha pe prueba peteĩchagua ha’ekuéra oguerúva’ekue ohechauka hag̃ua umi ára profetikuéra opa hague 1843-pe, ohechauka avei opa va’erãha 1844-pe. Tesape Tupã Ñe’ẽgui omimbi hikuái henda rehe, ha ojuhu peteĩ aravo oñembotardáva—‘Jepe itarĩ [pe visión], eha’arõ chupe.’ Mborayhúpe Cristo pya’eju rehe, ha’ekuéra ndohechakuaái pe visión itarĩha, oñemoĩva’ekue ojehechauka hag̃ua mávapa añetehápe oha’arõva. Jey oguereko hikuái peteĩ aravo rehegua punto. Upéicharamo jepe, ahecha heta hesekuéra ndaikatuiha opu’ã pe iñembyasy pohýigui oguereko hag̃ua upe kyre’ỹ ha mbarete ohechaukava’ekue ijeroviápe 1843-pe.” Early Writings, 236.

Ñe’ẽnga rupi oñembopajeháicha, umi Millerita-kuéra “ndohechakuaái kuri pe visión ojepytasoha,” ha upéi “jey” “oguatahague jey hikuái iBiblia-kuérape oheka hag̃ua umi ára profétikova. Ñandejára po ojeipe’a umi papapýgui, ha pe jejavy oñemyesakã.” Daniel-pe ojegueraha kuri Biblia-pe ha “Ñandejára po” ojeipe’a “umi ára profétikogui,” ha Daniel, ojapóva ramo, ndaha’éi peteĩ ohendúvante, jerovia kyre’ỹme ohechauka rire ontendeha Jeremías ha Moisés marandu, omboaje hag̃ua umi ñe’ẽmondo oñeme’ẽva Levítico mokõipa poteĩ-pe, avei pe pohãno ha pe solución Tupã retãygua isarambipa rehegua, upérõ pe “ñemyesakã” oñeme’ẽ Daniel-pe.

Umi cien cuarenta y cuatro mil omyenyhẽ vove pe tiempo de espera pe parábola rehegua, iñehundipaite ha iporãvéva ñemyenyhẽme umi ára pahápe, ojapóta hikuái upéva peteĩ tiempo pukukue jave “mymbajára ra’anga ñemoheñói” ha’éva iñepyrũrã guasu.

Ko’ẽrõgua artículope ñambosako’i hag̃ua ko’ã ñemimo’ã.

“‘Hi'a ojekuaávo yva, pya'e omboja pe kyse guasu, pe mbytyrã og̃uahẽma rupi.’ Cristo oha'arõ añete py'aro ykére oñemboyke hag̃ua Hae voi ijechauka hag̃ua Itupãópe. Oñemoha'ãnga porãmbávo Cristo rekokatu ipypekuéra, upérõ Hae oúta ogueraha hag̃ua chupekuéra imba'erã tee ramo.” Christ’s Object Lessons 69.

“Ñentendekuaa vai rehegua Tupã rehegua pytũ omama’ẽva ko yvy ape ári. Yvyporakuéra okañy hína iñemoarandu Heko rehe. Ojejavy hese ñentendekuérape ha oñembohasy hese he’isévape. Ko áraitépe oñemomaranduva’erã peteĩ marandu Tupãgui, peteĩ marandu omyesakãva ijeheguiete ha osalváva ipokatu rupi. Ojekuaaukava’erã Heko. Ko yvy ape pytũme oñehẽva’erã Iglória resape, iporãmimi resape, iporiahuvereko ha añetegua resape.”

“Kóva hína pe tembiapo ohechaukáva proféta Isaías koʼã ñeʼẽme: ‘Nde Jerusalén, reguerúva marandu porã, ehupi nde ñeʼẽ mbarete reheve; ehupi, ani rekyhyje; ere Judá tavaguasukuérape: Péina penendejára! Péina, Ñandejára Tupã outa po mbarete reheve, ha ijyva oisãmbyhýta hese; péina, hembyatypyre oĩ hendive, ha hembiapo henondépe.’ Isaías 40:9, 10.”

“Umi oha’arõva pe Novio ou hag̃uã, he’íva’erã tavayguakuérape: ‘Pema’ẽ pende Járare.’ Pe ipaháva tesape poriahuvereko rehegua, pe ipaháva marandu poriahuvereko rehegua oñeme’ẽva’erãva ko yvy ape ári, ha’e hína peteĩ jehechauka Hembiayhu rekove rehegua. Tupã ra’ykuéra ohechauka va’erã Iglória. Ijeheguiete rekovépe ha hekópe oikuaauka va’erã mba’épa Tupã gracia ojapo hesehápekuéra.” Christ’s Object Lessons, 415.