Mokõi artíkulo mboyvegua omoñe’ẽva pe interpretación privada he’íva Estados Unidos ojehechauka hague umi “nde retãgua mondaha” ramo, “omopyenda pe visión” Daniel kapítulo once versículo catorce-pe, roñemoĩ porã peteĩ pasáhe Ellen White plúmagui he’íva: “Pe iglesia miembro-kuéra peteĩteĩ oñeha’ãta ha ojeprova hag̃ua.” Upéva pe proceso de prueba, ñeha’ã ha mboyke hag̃ua, ojehechaukáva Mensajero del Pacto ramo Malaquías kapítulo mbohapy-pe, omopotĩvo pe pláta ha pe óro, ko’ág̃a oñepyrũma oiko. Malaquías kapítulo mbohapy-pe, ojehechauka peteĩ ñemopotĩ.
Ha’e oguapýta peteĩ omopotĩha ha omongy’ohára plátape guáicha; ha omopotĩta Leví ra’ykuérape, ha omongy’óta chupekuéra óro ha plátaicha, ikatu hag̃uáicha oikuave’ẽ hikuái Ñandejárape peteĩ ofrénda tekojoja reheve. Upérõ Judá ha Jerusalén ofrénda hag̃ua Ñandejárape he’ẽ porãta, yma guaréicha ha ary yma guaréicha. Malaquías 3:3, 4.
Umi oguerekóva pe idea Estados Unidos ha’eha pe símbolo omopyendáva pe visión ndaikatúi térã ndoipotái ontende pe marandu oñeñomi’ỹ va’ekue julio ary 2023-pe ha’eha pe omopotĩva umi candidato oĩ hag̃ua apytépe umi cien cuarenta y cuatro mil. Pe sinagóga Capernaúm-pe oñehechauka hag̃uaicha pe ñemopotĩ paha umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
“Jesús he’i chupekuéra hesakã hag̃uáicha: ‘Oĩ pene apytépe ndaijeroviáiva’; ha omoĩve: ‘Upévare ha’e va’ekue peẽme, avave ndaikatuiha ou Che rendápe, ndaha’éiramo ome’ẽmbyre chupe che Ru.’ Ha’e oipota kuri ontende hag̃ua hikuái, noñemboguatairamo hese hikuái, upéva ha’eha ikorasõkuéra ndojepe’ái haguére Espíritu Santo-pe. ‘Yvypóra natural ndojapyhyri umi mba’e Tupã Espíritu rehegua; itavyrõ hag̃uáicha niko chupe, ha ndaikatúi avei oikuaa, oñehesa’ỹijo hag̃uére espirituálmente.’ 1 Corintios 2:14. Jerovia rupive pe ánga ohecha Jesús glória. Ko glória oñemi, pe Espíritu Santo rupive, pe ángape oñemyendy peve jerovia.”
“Ijerovia hag̃ua opavave renondépe ijerovia’ỹre, ko’ã temimbo’e oñemboykeve Jesús-gui. Tuicha ndojaguerohorýi hikuái, ha oipotávo omoñeñandu vai pe Salvador-pe ha ombohory hag̃ua umi fariséo mba’epota vai, ojere hikuái hese kuérare, ha oheja chupe ñemomba’e’ỹ reheve. Ojapo hikuái imba’e poravo, — oipyhy pe forma añónte pe espíritu’ỹre, pe tovéva pe yvytĩ’ỹre. Pe ñemoĩ porã ojejapova’ekue noñemoambuéi araka’eve upe rire; ndoguatavéi rupi Jesús ndive.
“‘Máva aventadór oĩ Ipope, ha ha’e omopotĩmbaitéta Iñarõngatu renda, ha ombyatýta Itrígo ikoty pe depósitope.’ Mateo 3:12. Kóva vaekue peteĩ umi ára ñemopotĩrã rehegua. Añetegua ñe’ẽ rupive, pe táva oñemboja’óta pe trígogui. Oĩgui heta itavy ha ijeheguigua tekojoja rehegua ndoguerekoséiva ñembopy’aguapy, ha hetave mundo rayhúgui noñemoneĩri oiko hag̃ua peteĩ tekove ñemomirĩ rehegua, heta ojei Jesús-gui. Heta tapicha ko’ág̃a peve ojapo upéicha avei. Ánga kuéra oñeha’ãmbyry ko árape, umi temimbo’éicha pe sinagógape Cafarnaúmpe. Añetegua oguahẽ jave py’a peve, ohecha hikuái hekove ndojoguaiha Tupã rembipotápe. Ohecha hikuái tekotevẽha peteĩ ñemoambuepaite ijehekuéra; hákatu ndaipotáiri ojapyhy pe tembiapo ñemboyke hag̃ua ijehegui. Upévare ipochy iñangaipa ojekuaaukáramo. Oho hikuái oñepysangy, umi temimbo’éicha oheja vaekue Jesúspe, oñe’ẽngururuvo: ‘Kóva ningo peteĩ ñe’ẽ hasýva; máva piko ikatu ohendu?’” The Desire of Ages, 392.
“ñe’ẽ añetegua” reheve ojehechauka kuri Malakías ta’ãngahaipe pe óro ha pláta, ohechaukáva pe templo paha ñemopotĩ umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
Péina, che amondóta che mbouparáta che rape che renondépe; ha Ñandejára, peẽ pehekáva, oúta sapy’aite itemplópe; pe ñe’ẽ rerahaha pacto rehegua, peẽ pevy’áva hese, péina, ha’e oúta, he’i Ñandejára ipu’akapáva. Ha máva ikatúta opyta ijyva’atã rehe pe ára ha’e ou vove? ha máva opytáta oñembo’y hag̃ua ha’e ojepysóramo? mba’érepa ha’e ojogua peteĩ tata omopotĩva plátape, ha peteĩ jabón omopotĩva ao. Malaquías 3:1, 2.
Opaite maranduhára kuéra, Malaquías avei oikehápe, ohechauka umi ára pahápeguáva. Ko’ã artíkulo ñepyrũrãme rohenói kuri The 1888 Materials, página 403, upépe ñañemomarandu hag̃ua: “Pe oñepytu’úva hekoitépe ha oĩ porã hag̃uáicha ijeheguiete ko’ág̃agua ikuaa ndoikopáivare Escritura-kuéra rehegua, oimo’ãvo upéva oĩha porã isalvasión-rã, opytu’u peteĩ ñembotavy oporojukávape. Heta oĩ ndojehekombo’éi porãiva umi argumento Escritura reheguápe, ikatu hag̃uáicha ohechakuaa pe jejavy, ha ombojovake opa tradición ha superstición oñembohasáva chupekuéra añeteguáramo.” Umi ojehechakuaáva pe pasáhe peteĩteĩme “ndaha’éi umi estudiante hi’aguĩva Biblia rehe,” ha “nombo’éi hag̃ua peteĩ mba’erã” umi “pasáhe Escritura rehegua” oĩhápe “joavy jehecha”. Umi oñeñe’ẽ hag̃uáicha “nomoñe’ẽi Biblia [ikatu hag̃uáicha] oñemomba’e iñe’ãme pe kyra ha pe he’ẽngue rehe. Ndoikuaái ha ndahechakuaái upéva ha’eha Tupã ñe’ẽ oñe’ẽva chupekuéra. Ha katu, ñantende potáramo pe tape oporosalváva, jahesape potáramo pe kuarahy rendy Sun of righteousness rehegua,” ha’ekuéra “oñemoarandu va’erã Escritura-kuéra peteĩ mba’erã rehehápe.”
Pe peteĩha artículo ohechauka vaʼekue peteĩva umi parte ojavy vaʼekue iprofético modelo rehegua haʼeha pe pasáhe oĩva The Great Controversy-pe, heʼíva: “Romanismo pe Arapy Tuja-pe ha protestantismo apostata pe Arapy Pyahu-pe osegíta peteĩ tape ojoguáva umi omombaʼeguasúva opa umi precepto divino gotyo.” The Great Controversy, 615. Iñemyesakã privado heʼi ko ñeʼẽjoaju ohechauka hague “Romanismo” ramo tembiasakue ohasáva, ha “protestantismo apostata” ramo ko arapy moderno. Umi prueba gramatical ohechauka rire pe aplicación ojapóva ko ñeʼẽjoajúre oñemongaruha ijykére ha oñeguenohẽha heʼiséva añetéva gui, ndahechaukái hikuái mbaʼeveichagua jeheja hag̃ua tetãygua renondépe pe aplicación japu rehe. Añetehápe, ojeporu jeýnte kuri pe pasáhe voi oñemoherakuã hag̃ua iñemboaty Zoom oútava. Upéicharõ jepe, ñañemomarandu kóicha: “Tekotevẽ ñamoingove opavave akãme pe tekotevẽ oĩva oñehesaʼỹijo hag̃ua kyreʼỹme pe añeteguáva divino, ikatu hag̃uáicha oikuaa hikuái añetehápe mbaʼépa pe añetegua.” Ndojejapói mbaʼeveichagua ñehaʼã pe heʼi japu vaʼekue oñembogue hag̃ua, ha upéva ojehecha hag̃uaicha haʼeha prueba umi omyasãiva ko aplicación japu ndahaʼéiha umi “oñehesaʼỹijóva kyreʼỹme” “oikuaa hag̃ua mbaʼépa pe añetegua.”
Ko ñorairõ oñepyrũ guive, ore roñemboja hese ku oreko hag̃ua peteĩ mba’e hetave hag̃ua ndaha’éi hag̃ua añoite peteĩ joavy añetegua apytépe añetegua ha jejavy rehegua, mávapa he’ise umi nde retãyguakuéra mondaha, ha che gueteri aime upe ñemohenda rehe. Umi kuatiañe’ẽ Daniel aranduka rehegua og̃uahẽma mokõisa número-pe, upépe hekopete oñemyesakãma Daniel 11 versíkulo 13 guive 15 peve he’iséva. Umi versíkulo ohechauka tembiasakue ary 1989 guive pe arapokõindygua léi og̃uahẽmbotávape, oĩva Daniel 11 versíkulo 40-pe.
Rohechakuaa hína pe tembiasakue pegua pe kañymbyréva ramo versíkulo cuarenta-pe. Avei rohechakuaa vaʼekue, Hermana White heʼírõ guare “pe kuatiañeʼẽ oñembotypyréva ndahaʼéi Apocalipsis, síno upe pehẽngue Daniel profecía rehegua ojepytasóva umi ára pahápe”, upéicharõ pe tembiasakue kañymbyre Daniel capítulo once versíkulo cuarenta-pe haʼeha “upe pehẽngue Daniel profecía rehegua”. Umi versíkulo trece guive quince peve ohechauka pe añetegua profética ojepeʼáva umi ára pahápe. Upévare umi mbohapy versíkulo avei oñerrepresenta mokõivéicha “Jesucristo Revelación” ha “Siete Truenos” ramo Apocalipsis kuatiápe, ojepeʼáva michĩmi mboyve pe gracia ára oñemboty hag̃ua. Hermana White oñeʼẽ jave upe “pehẽngue Daniel kuatia rehegua” rehe, pe jehaipy renda oĩháme upe ñeʼẽ heʼi:
“Avave oĩ hag̃ua ndoikuaáigui omyesakã hag̃ua peteĩteĩva umi símbolo Apocalipsis-pe oĩva he’iséva, ndovaléiha chupekuéra oikuaa hag̃ua ko aranduka, oñeha’ãvo oikuaa hag̃ua pe añetegua he’iséva ipype oĩva. Pe Oikuaaukáva ko’ã mba’e kañymby Juan-pe ome’ẽta pe ohekávo kyre’ỹme añetegua peteĩ ñandu’ypy umi mba’e yvagagua rehegua. Umi ikorasõkuéra ojepe’áva añetegua oguerohory hag̃ua ikatúta ontende iñembo’ekuéra, ha oñeme’ẽta chupekuéra pe jehovasa oñeprometéva umi ‘ohendúva ko profesía ñe’ẽ, ha ojapóva umi mba’e ipype ojehaíva.’”
“Pe Apocalípsispe oñembyaty ha oñemohu’ã opaite Biblia aranduka. Ko’ápe oĩ Daniel aranduka rembojojaha. Peteĩva ha’e peteĩ profesía; ambue katu peteĩ revelación. Pe aranduka oñembotyva’ekue ndaha’éi Apocalípsis, síno upe parte Daniel profesíagui oñe’ẽva umi ára paháre. Pe ánhel he’i va’ekue: ‘Ha nde, Daniel, emboty ko’ã ñe’ẽ ha emoĩ sello pe arandukápe, opa pe ára peve.’ Daniel 12:4.” Hechos de los Apóstoles, 584, 585.
Ñe’ẽ “complement” he’ise ogueru hag̃ua perfección-pe. Daniel kuatiañe’ẽ pehẽngue oñe’ẽva ára paháre rehe, ojeipe’áva ára paha jave, oñemboaguije hag̃ua oñembojoajúramo, “línea ári línea”, “Jesucristo Ñemombe’u” ndive, ha “umi Siete Trueno” ndive. Ko’ã mbohapy ta’anga ñemombe’u hína pe marandu ojeipe’áva, ha upévare ohechauka umi “ñe’ẽ añetegua” ojeporúva oñemopotĩ hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro milpe pe templo ñemopotĩ paha Malakíaspe guápe, ojehechaukaháicha Daniel 11:13–15-pe. Pe versículo oĩva mbytépe hína pe versículo ojehechaukahápe pe controversia ko’ág̃a gua, ha upéicha rupi ohechauka pe controversia peteĩchaitéva ombohováiva’ekue umi Milleritape iñe’ẽtekotevẽ marandúpe.
Añe’ẽ hag̃ua “nde retãyguakuéra mondaha” versíkulo 14-pe ha’eha Tetã peteĩ rekojojaite pe mba’e oñembojoja hag̃ua umi protestántekuéra historia Milleríta-gua he’íva umi mondahakuéra ohechauka hague Antiochus Epiphanes-pe. Pe joavy omopotĩta pe ky’a pe óro ha plátagui, ha katu pe mba’e iñimportantevéva ha’e pe joavy ojeheja hague ogueraha umi ojehechaukávape levítaicha Malaquías kapítulo mbohapy-pe toñemoarandu pypukuvévo araka’eve’ỹre Tupã Ñe’ẽ profétikore. William Miller kerayvotýpe pe “Kuimba’e cepíllo yvy rehegua” ko’ág̃a oitypata hína pe kotygui umi viru ha joya japuva, tenonderãite Hembiapo ombyatývo jey hag̃ua umi joya añetéva peteĩ orden perfecto-pe omimbi hag̃ua kuarahýgui pa ary brighterve.
Ojeheja vaʼekue oiko hag̃ua omboguata hag̃ua upe tembiapo voi, ñandejára omeʼẽ haguére ñandéve ko marandu: “Tupã omombáyta Itavayguakuérape; ambue mbaʼe ndoikói ramo, oike hag̃ua apytépekuéra heresía, omboguaha hag̃ua chupekuéra, ombojaʼo hag̃ua pirekuéra trigógui. Ñandejára ohenói opa umi ogueroviávape Iñeʼẽ oikove jey hag̃ua okegui. Oguahẽ tesape hepyetereíva, ko ára rehegua. Kóva haʼe hína añeteguáva Bíblicape guare, ohechaukáva umi mbaʼe vai ñande ári voi oĩmava. Ko tesape ogueraha vaʼerã ñandéve peteĩ estudio kyreʼỹme Ñandejára Ñeʼẽre, ha peteĩ jehechakuaa ipohýivéva umi ñemohenda ñamboguatáva rehe. Tupã oipota opa umi tekovéva ha ñemohenda añeteguápe guare oñehesaʼỹijo porã, pyʼaguapýpe ha kyreʼỹme, ñemboʼe ha ayuno reheve. Umi ogueroviáva ndaikatúi opytuʼu mbaʼe ojeʼe hag̃uánte rehe, térã peteĩ idea hesakã porãʼỹvare mbaʼépa añeteguáva hína.”
Umi “herejía” Haʼe opermitíva ha oiporúva omombáy hag̃ua umi imarangatúva okevape hína “ñe’ẽjoavy yma guarã”.
“Tembiasakue ha profecíape Tupã Ñe’ẽ ohechauka pe ñorairõ puku oikova’ekue añetegua ha jejavy apytépe. Upéva pe ñorairõ gueteri oiko hína. Umi mba’e oikova’ekue, ojehu jeýta. Umi ñorairõ ymaguare oñembopyahúta, ha teoría pyahu kuéra osẽ meme va’erã. Ha katu Tupã tavayguakuéra, ijeroviápe ha profecía ñemboguata añetépe omba’apóva’ekue pe marandu peteĩha, mokõiha ha mbohapyha umi ánhel guigua ñemoherakuãme, oikuaa porã moõpa oñembo’y. Oreko hikuái peteĩ jehasa asy ha arandu tekove rehegua iporãvéva óro porãitégui. Oñembo’y va’erã hatã peteĩ ita guasuicha, ojoko mbarete hag̃ua ijerovia ñepyrũmby ijapytépe pe pahá peve.” Selected Messages, libro 2, 109.
Pe ñorairõ “nde retãyguakuéra mondaha” rehegua ha’e peteĩ ñorairõ yma guaréva pe tembiasakue Millerita guive, ha upéva hína “iñepyrũjerovia” oñemombe’úva chupekuéra toñongatu hag̃ua “mbaretehápe opa peve.” Pe cien cuarenta y cuatro mil “ijerovia” “ñepyrũ” ha’e umi añetegua ypykue oñemyesakãva umi ta’ãngachauka pionéro 1843 ha 1850-pe.
“Pe enemigo oheka ombovy’a hag̃ua ñane pehẽngue kuimba’e ha kuña akãnguéra pe tembiapógui oñembosako’i hag̃uáicha peteĩ tetãgua ikatu hag̃uáicha oñembo’y ko’ã ára pahápe. Ijapu porãite ojejapo hag̃ua omomombyry hag̃ua umi akãnguéra umi mba’e kyhyjepyrã ha tembiaporã ko aravopegua-gui. Ha’ekuéra ndohechái mba’eve hag̃uáicha pe tesape Cristo ou va’ekue yvágagui ome’ẽ hag̃ua Juánpe itavayguakuérape g̃uarã. Ombo’e hikuái umi mba’e oikótava ñane renondetépe ndaikatuiha ojehecha hag̃ua iñimportanteterei hag̃uáicha oñeñatende hag̃ua hesekuéra peteĩ hendáicha. Oheja rei hikuái pe añetegua yvagapegua rehegua, ha omonda Tupã tavayguakuérape ijehasa va’ekue yma guare, ome’ẽ hag̃ua chupekuéra hendaguépe peteĩ ciencia japu.”
“‘Péicha he’i Ñandejára, Peñembo’y tape rupi, ha pema’ẽ, ha peporandu umi tape yma guare rehe, moõpa oĩ pe tape porã, ha peguata upépe.’”
“Avave toheka avave oipeʼa hag̃ua ñande jerovia pyenda-kuéra,—umi pyenda oñemopyenda vaʼekue ñande rembiapo ñepyrũme, Ñeʼẽ rehe ñemboʼe ndive ñehesaʼỹijo rupive ha revelación rupive. Koʼã pyenda ári rojapo hína kuri ñane rembiapo umi cincuenta ary pahápe. Yvypóra ikatu oimoʼã ojuhu hague peteĩ tape pyahu, ha ikatuha omopyenda peteĩ pyenda imbaretevéva pe oñemopyenda vaʼekuégui. Péro kóva haʼe peteĩ ñembotavy tuicháva. Ambue pyenda avave ndaikatúi omopyenda pe oñemopyenda vaʼekue rire.”
“Yma oĩ vaʼekue heta omopuʼã hag̃ua peteĩ jerovia pyahu, omoĩ hag̃ua hag̃ua pyenda pyahu. Péro mboýpa are opyta vaʼekue ipuʼakágui upe hembiapokue?—Pyaʼete hoʼa kuri; ndaipóri rupi oñemopyenda vaʼekue Ita Guasu ári.
“¿Mba’épa ndaha’éi raka’e umi temimbo’e peteĩha okaruva’erãva tapicha ñe’ẽre? ¿Ndaha’éi piko oikotevẽ va’ekue ohendu teoría japu, ha upéi, ojapo rire opa mba’e, opyta mbarete hag̃ua, he’ívo: ‘Ambue pyenda ndaikatúi avave omoĩ pe oñemoĩmava ári’?”
“Upévare jaikóke ñamombareteve hag̃ua ñande jerovia ñepyrũrã ipyenda mbarete hag̃ua pe paha peve. Ñe’ẽ ipokatuva’ekue oñemboúma Tupã ha Cristo rupive ko tetãygua kuérape, oguenohẽvo chupekuéra ko yvóragui, peteĩteĩ mba’épe, añetegua ko’ag̃aguápe hesakã porãva rendápe. Rembe’ykuéra nupã tatatĩ marangatúpe, Tupã rembiguái kuéra omombe’u hag̃ua pe marandu. Pe ñe’ẽ yvagapegua omoĩva’ekue iséllo pe añetegua oñemombe’úva reko tee hag̃ua.” Review and Herald, 3 de marzo de 1904.
Jeremías “tape yma guaréva” ha’e “umi fundamento oñemoĩva’ekue ñande rembiapo ñepyrũme”. Umi añetegua oñemopyenda va’ekue “Ita ári”, ha pe tembiasakue Millerita-pe umi añetegua fundamentopegua ha’e va’ekue pe marandu “añetegua ko’ág̃agua” oñemoherakuãva’ekue ary 1842, 1843 ha 1844-pe.
“Ta Tupã penepytyvõ pejapyhývo umi ñe’ẽ che ha’éva. Toiko umi oñembo’ýva Tupã ñangarekohára ramo Sión murállape kuimba’e ikatúva ohecha umi mba’evai oúva tavayguakuéra renondépe,—kuimba’e ikatúva ombojoavy añetegua ha jejavy, tekojoja ha tekojoja’ỹ.”
“Pe jehechaukapyréva og̃uahẽma: Mba’eve ndojehejái va’erã oike hag̃ua omyenyhẽ hag̃ua térã omoakãratĩ hag̃ua pe jerovia pyenda ñamopu’ã hague guive pe marandu ou ypy guive ary 1842, 1843 ha 1844-pe. Che aimekuri ko marandúpe, ha upéguive aime va’ekue che resa renondépe ko yvy ariguápe, añete hag̃ua tesape Ñandejára ome’ẽ va’ekue oréve rehe. Noroñemoĩri roipe’a hag̃ua ore py pe plataforma ári oñemoĩ hague, ára ha ára roheka aja pe Ñandejárape ñembo’e kyre’ỹme, roheka hag̃ua tesape. Pemo’ã piko ikatutaha ajapo ahejarei pe tesape Ñandejára ome’ẽ va’ekue chéve? Upéva oikova’erã Yma Guaréva Ita Guasúicha. Upéva che mboguata va’ekue guive oñeme’ẽ hague chéve. Che ryvy ha che reindykuéra, Ñandejára oikove ha oguapy mburuvicháramo ha omba’apo ko árape. Ipo oĩ pe rueda ári, ha iprovidénsia rupive ombojere pe rueda hembipota tee rehehápe. Ani avave yvypóra oñembojoaju kuatiarehe, he’ívo mba’épa ojapóta ha mba’épa ndojapomo’ãi. Toñembojoaju hag̃ua hikuái Tupã Ñandejára yvágapeguáre. Upéicharõ pe yvágagui tesape ohesapéta pe ánga róga marangatu, ha jahecháta Ñandejára pysyrõ.” Review and Herald, April 14, 1903.
Pe marandu oñemombeʼúva “1842, 1843 ha 1844-pe” hína pe marandu ojehechaukáva pe kuatiaʼaty tenondegua 1843-gua ári. Mayo 1842-pe, oñeimprimi mbohapy sa 1843-gua kuatiaʼaty. Ellen White ha umi tenondegua opavave omeʼẽkuri testimónio pe kuatiaʼaty haʼe hague Habacuc capítulo mokõi pe heʼíva oñehaívo pe visión ha oñembyesakãva hag̃ua porã kuatiáre. Upe tembiasakue voipe oĩkuri mbohapy sa predikadór Millerita, ha umi historiadór SDA ombohovái upe añetegua opavave oiporu hague pe kuatiaʼaty 1843-gua.
Mba’épa omoingétava peteĩ tapicha-pe he’i hag̃ua pe pioneer-kuéra rembihechakuaa, Roma ha’eha “nde retãygua mondaha”, ojehechaukaháicha pe gráfico ári, oĩ vaiha? Mba’épa omoingétava ambuépe omoneĩ hag̃ua upe he’íva? Upéicharõ jepe, mba’épa omoingéva umi ñande rehe, ñande ja’e hag̃ua ñamoneĩha pe pioneer-kuéra ñehesa’ỹijo, Roma oñesimbolisa hag̃ua pe ñe’ẽjoaju “nde retãygua mondaha” rupive, ha upéicharõ jepe añetetépe ndaikatúi ñadefende hag̃ua upe ñehesa’ỹijo ñandejehegui?
Pe artíkulo peteĩhape romombe’u kuri ko jehasa’ẽ:
“Táva ikatu hag̃uáicha yvypóra iñaranduve hag̃ua, ani hag̃ua sapyʼami jepe oimoʼã ndaiporiha tekotevẽ peteĩ jesareko pypuku ha tapia hag̃uáva Ñandejára Ñeʼẽre tesape tuichavéva rehehápe. Ore tavayguakuéra ramo, peteĩteĩ ñañehenói jaiko hag̃ua maranduhára-kuéra profesía rehegua ramo. Jahechamantevaʼerã kyreʼỹme ikatu hag̃uáicha jahechakuaa oimeraẽ tesape raʼy Ñandejára ohechaukátava ñandéve.” Testimonies, volúmen 5, 708.
Ahechauka pe “tesape Ñandejára” ko’ág̃a ohechauka “ñandéve” ha’eha ndajaikuaa porãmbáiva gueteri ñane rembiaporã jaikua hag̃ua ñandejehegui Daniel capítulo once pegua umi quince versículo peteĩha, ha ndaikatúi avei ja’e jaikuaaha umi versículo trece guive quince peve upe capítulope ohechaukaha umi añetegua omohu’ãva pe ipahaitéva ñemopotĩ ha ñemboty umi cien cuarenta y cuatro mil rehe. Ndaipe’áiramo mo’ã ha’e hag̃ua noñemoingéi hague mba’e vai ko tembiasápe voi, upéva ome’ẽva’erãmo’ã techaukaha ñaimeha ñakãrapu’ã porã. Péro ko ñorairõ ohechauka ambue mba’e.
“Pe añetegua ndaiporiha joavy térã py’apy Ñandejára tavayguakuéra apytépe ndovaléi ojehecha hag̃ua mba’e rechaukaha paha ramo ha’ekuéra ojokopyhyha doctrina hesãiva. Oĩ mba’e hag̃ua ñakyhyje hag̃ua ikatu hag̃uáicha ndaha’éi hikuái oikuaauka porãva añetegua ha jejavy apytépe. Ndoñepyrũiramo porandu pyahu kuatiakuéra marangatu rehe jehesa’ỹijo rupive, ndoikóiramo avei joavy jehecha peteĩteĩva omongu’éva kuimba’ekuérape oheka hag̃ua ijeheguiete la Biblia-pe, ojeasegura hag̃ua oguerekoha añetegua, hetaiterei ko’ágã, yma guarérõ guareicha, ojokótane jepokuaa rehe ha omomba’eguasútane peteĩ mba’e ndoikuaáiva....”
“Ñandejára omongu’eta Itavayguakuérape; ambue mba’e pytyvõrã ndoikói ramo, oike hag̃ua iñapytépe umi jeporiahuvereko vai, ha umíva omboguapýta chupekuéra peteĩ jehecha’ypy rupive, omboja’óvo pe takuare’ẽ pe trígogui. Ñandejára ohenói opa umi ogueroviáva Iñe’ẽ topu’ã hag̃ua okegui. Oguahẽma tesape hepyetéva, ko árape guarã porãite. Kóva ha’e añetegua Bíblica, ohechaukáva umi mba’e kyhyje rehegua oĩmava ñande ári voi. Ko tesape oguerahava’erã ñandéve peteĩ ñehesa’ỹijo kyre’ỹme Ñandejára Ñe’ẽme ha peteĩ jehechajey añetetépe umi ñemoĩ rehegua jaguerekóva. Ñandejára oipota opa umi tendota ha ñemoĩ añetegua rehegua ojeheka porã, py’aguasúpe ha tapiaite, ñembo’e ha ayuno reheve. Umi ogueroviáva ndopytái va’erã ñeimo’ã añónte ha idea kuéra ndohesakãporãiva rehe, mba’épa añetegua. Ijerovia toñemopyenda mbarete Ñandejára Ñe’ẽ ári, ikatu hag̃uáicha pe ára jehechajeyguáva oguahẽ vove ha oguerahaha chupekuéra consejo kuérape ombohovái hag̃ua ijerovia rehe, ikatu hag̃uáicha ome’ẽ peteĩ mba’érepa oha’arõva oĩ ipypekuéra, py’aguapy ha kyhyjépe.”
“Pemongu’e, pemongu’e, pemongu’e. Umi mba’e ñambohasáva ko yvy ariguápe orehegui, tekotevẽ orepéguarã ha’e hag̃ua peteĩ añetegua oikovéva. Tuicha mba’e, ñadefendévo umi doctrina ñaha’arõva ha’éva iñimportantevéva jerovia rehegua artículo-kuéra ramo, araka’eve ani ñañeme’ẽ hag̃ua jaiporu hag̃ua ñe’ẽmbyky térã argumento ndaha’éiva peteĩchaite añetegua ha hekoitépe guasu.” Testimonies, volumen 5, 708.
Jahasávo ñañemotenondévo ko jehechaguasúpe Tupã tavayguakuéra mondaháre, rohechaukáta pe ñe’ẽjoavy oĩva Daniel once 14 rehe Protestántekuéra ha Milleritakuéra apytépe ha’eha peteĩchaguaite pe ñe’ẽjoavy oĩva interpretación pyahu ha privado ndive, he’íva Estados Unidos, ha ndaha’éi Roma, omopyenda pe visión. Pe ñemohenda The Great Controversy oipurúva pe ñe’ẽ, “old world” ohechauka hag̃ua tembiasakue yma guare, ha’e peteĩ “suposición ha idea noñemyesakãporãiva” ha peteĩ techaukarã peteĩ “argumento ndaiporãihaite gueteri hag̃ua hekopete.”
Umi oiporu va’ekue ko pasáhe omombarete hag̃ua hoguerojerovia umi Millerita ojavy hague ohechauka rupi Rómaha “nde retãyguakuéra mondaha”, toikuaauka hag̃ua heko cristiano rembiapoukapy, ha tojevy hag̃ua opavave renondépe upe he’íva guive, pórke ndaikatúi oñemoĩ porã gramátikape térã tembiasakue rehe. Ha umi oguapýva ko ñorairõme oñemboykévaicha, peẽ peguereko tembiaporã peikytĩ porã hag̃uáicha añetegua Ñe’ẽ, pórke penehenói peiko hag̃ua tapicha peteĩteĩva marandupypuku mbo’ehára ramo, ndaha’éi peteĩ kuimba’e remiandu rapykuehára ramo.
Kuimbaʼekuéra ombohasa vai Ñandejára Ñeʼẽngatu ijehundi hag̃ua.
Peipapa pehechakuaa ñande Ruvicha ipukukue oha’arõha ñande salvasiónrã; ha upéicha avei ñane ryvy pohayhuetéva Pablo, arandu oñeme’ẽva’ekue chupe rehehápe, ohai pene’ẽme; ha avei opa hembikuatiahaipe, oñe’ẽvo ipypekuéra ko’ã mba’ére; umívape oĩ heta mba’e hasýva oñentende hag̃ua, umi ndorekóiva kuaa ha ndopytáva mbaretépe ombojere vaíva, ojapoháicha avei ambue Ñandejára Ñe’ẽnguéra rehe, oguerúva hi’árikuéra tekomarã. Peẽ, upévare, che ahayhuetéva, peikuaágui ko’ã mba’e voi yma guive, peñatende ani hag̃ua peẽ avei, pejeguerahaukáramo umi hekoañáva jejavýpe, pe’a pende pyenda mbaretégui. Peñakãrapu’ã uvei gracia-pe ha ñande Ruvicha ha Salvador Jesucristo jeikuaápe. Chupe toñeme’ẽ mimbipa ko’ág̃a ha opa ára g̃uarã. Amén. 2 Pedro 3:15–18.
Pedro he’iha umi “oikuaa’ỹva ha ipy’aỹva” hína umi “omokarẽva” Ñandejára Ñe’ẽryru “iñehundípe g̃uarã voi”. Oĩ porã ko añetegua reheve umi ñemoñe’ẽ jey jey Sister White ome’ẽva ñandéve jahecha hag̃ua ñandejehegui. Ñandéve nda jajapóiramo ñane rembiaporã jaiko hag̃ua maranduhára marandu ñemoarandu rehegua ramo, ñande voi jaiporavo ñane ñehundi.
Nde retãygua mondaha kuéra hína omoañetéva pe visión, ha Salomón ohechauka mamópa ndaipóri visión, upépe tavayguakuéra oñehundi.
Oĩhápe ndoikói visión, umi tetãygua oñehundi; ha pe oñongatúva pe léi, ovy’a ha’e. Proverbios 29:18.
Peteĩva umi ñe’ẽme’ẽ “perecer” rehegua ha’e oñembopívo opívo. Oĩhápe peteĩ entendimiento vai visión rehegua, upéva oñemopyenda pe símbolo omopyendáva pe visión ndojekuaaporãigui térã ojekuaa vaígui. Oĩ hag̃ua umi apytépe operecévape Salomón ñe’ẽmondópe he’ise oñemoañete pe opívo reko ojehechaukáva umi Laodiceagua rehe, oñemombo hag̃ua Ñandejára jurúgui pe léi domingo pya’e ouvape. Mba’érepa ñamoneĩva’erã peteĩ idea omboykéva hekopete Sister White ñe’ẽmondo hesakãva pe mundo tuja ha pyahu rehegua, ha ombotovéva pe identificación Millerita he’íva Roma ha’eha pe omopyendáva pe visión, upéva voi ojehechauka kuri directamente pe tabla 1843-pe, upéva orepresentáva umi añetegua ypykue Adventismo rehegua, ha upéva ha’e Cristo, pe Ita Araka’evegua, ojehechaukáva opa ta’anga marangatu oñe’ẽva umi cimiento rehe?
“Ha opaite óga oñemopu’ãva ambue fundamento ári ndaha’éiva Ñandejára ñe’ẽ, ho’áta. Pe, judío-kuéraicha Cristo ára-pe, omopu’ãva yvypóra remiandu ha hemiandu ári, tekorã ha ceremonia-kuéra yvypóra ojapopyréva ári, térã oimeraẽ tembiapo ha’e ikatúva ojapo ijehegui Cristo gracia’ỹre, omopu’ã hína ikarakter rekopy yvyku’i oku’éva ári. Yvytu’atã ñemo’ãha’ã rehegua oitypaíta upe fundamento yvyku’ígui guáva ha ohejáta hóga oñehundi hag̃uáicha ára rembe’ýre.”
“‘Upévare péicha he’i Ñandejára Tupã, … pe huísio amoĩta ta’ãngaháicha, ha tekojoja aplomáda ramo; ha amandáu ohapypáta pe kañyha japu rehegua, ha y ogueraha mboypýri pe ñemimby renda.’ Isaías 28:16, 17.
“Péro ko árape pe poriahuvereko oñehenói gueteri pe angaipápe. ‘Che aikovéva reheháicha, he’i Ñandejára Tupã, ndavy’ái pe iñañáva omanóramo; ha katu pe iñañáva ojere hag̃ua hapégui ha toikove: pejejere, pejejere pende rape vai kuéragui; mba’ére piko pemanose?’ Ezequiel 33:11. Pe ñe’ẽ oñe’ẽva ko árape umi noñembyasýivape ha’e pe Ñe’ẽ Upeva, py’apy guasúpe osapukáiva ohechávo itáva ohayhuetéva: ‘¡Jerusalén, Jerusalén, remojukáva maranduhárape ha rejapíva itápe umi nde rendápe oñemondóva! mboy jeypa aipota ambyaty ne membykuérape, oguerekoháicha ryguasu imembykuérape ipepo guýpe, ha nde ndereipotái! Péina, pende róga ojehejáta peẽme nandi hag̃uáicha.’ Lucas 13:34, 35, R.V. Jerusalénpe, Jesús ohecha peteĩ ta’ãnga ko yvy arigua rehegua, upe omboykéva ha ombopochýva Iporiahuvereko. Ha’e hasẽ kuri, nde rehe, nde py’a hatã! Jepe Jesús resay oñehẽ ramo jepe pe yvyty ári, Jerusalén ikatu gueteri va’ekue oñembyasy ha okañy ihukýgui. Sapy’ami gueteri Yvágagui pe Jopói oha’arõ iñemoneĩ. Péicha avei, nde py’a, Cristo ne ñe’ẽ gueteri mborayhu ñe’ẽme: ‘Péina áña pe okẽme ha ambota: oiméramo avave ohendu Che ñe’ẽ ha oipe’a pe okẽ, aikéta hendápe, ha karúta hendive, ha ha’e Che ndive.’ ‘Ko’ág̃a hína pe ára ojeguerohorýva; péina, ko’ág̃a hína pe ára salvación rehegua.’ Apocalipsis 3:20; 2 Corintios 6:2.”
“Peẽ pejerovia hag̃ua pejehe año rehe, pehína pemopu’ãva yvyku’i ári. Ha upéicharõ jepe, ndahéi gueteri araka’eve hag̃ua pejehekýi pe ñehundígui oúmava. Mbokaja’a pe yvytu atã guasu, peñani pe pyenda añetetéva gotyo. ‘Péicha he’i Ñandejára Tupã: Péina ápe, amoĩ Siónpe peteĩ ita pyendarã, peteĩ ita ojehechapyre, peteĩ ita iporãitereíva, pe esquina guasu pyendarã, peteĩ pyenda añetetéva: pe ojeroviáva ndopyta mo’ãri pya’e hag̃ua.’ ‘Pejesareko Cherehe, ha peñesalváta, opa yvy apýra peve: che niko Tupã, ha ndaipóri ambue.’ ‘Ani rekyhyje; Che aimégui nendive: ani reñemondýi; Che niko nde Tupã: romombaretéta; heẽ, roipytyvõta; heẽ, rojokóta Che po akatúa tekojoja rehegua rupive.’ ‘Ndapeikomo’ãi ñemotĩme ni pendepy’aroryrýpe opa ára g̃uarã.’ Isaías 28:16, R.V.; 45:22; 41:10; 45:17.” Thoughts from the Mount of Blessing, 150–152.
Jasegíta ko estudio pe oúva hag̃uáme pe artíkulo oúvape.