Jahecháva seis línea histórica Adventismo rembiasakue ryepýpe, umi controversia Roma símbolo rehegua ha’e hague pe mba’e oñeñe’ẽvéva. Rohupyty ko’ápe pe metodología ama paha guigua, ha’éva “línea ári línea”, “ko’ápe michĩmi” ha “amo michĩmi” guive. Ñañepyrũkuri jahechakuaávo pe primera controversia Roma símbolo rehegua ohechauka hag̃ua pe controversia ko’ág̃a gua, ha upévare omomba’eguasu ñande ko’ág̃a jaimeha pe última controversia-pe probation oñemboty mboyve.
Ko kontroversia paha ipahápe oñe’ẽva Róma símbolo rehegua ojehechauka avei Daniel 11, versíkulo 10 guive 16 peve rupive, ha umíva ohechaukaramo Daniel 11:40 rembiasakue kañymby. Versíkulo 40 rembiasakue ogueraha profesía estudiante-pe ary 1989-pe ha Unión Soviética oñembyaívo, ojehechaukaháicha versíkulo 10-pe. Pe versíkulo oúvape, versíkulo 41-pe, omombe’úva pe léi domingo pya’etéma oútava Estados Unidos-pe, ojehechaukahína versíkulo 16 rupive. Inspiración ohechauka porã kuri pe oñembotýva hague “Daniel kuatiañe’ẽ pehẽngue oñe’ẽva ára paha rehe”.
1989 guive pe léi domingo peve ha’e pe pehẽ oñembyaty va’ekue umi ára pahápeg̃uarã, ha upéva ojehechauka hag̃ua umi versíkulo 10 guive 16 peve. Upévare, pe arandu okakuaáva ogueru pe gracia ñembotý umi Adventista del Séptimo Día-pe ĝuarã, Adventismo-pe ĝuarã Estados Unidos-pe ipaha hag̃ua pe léi domingope. Umi versíkulo 10 guive 16 peve jajuhu pe versíkulo 14, omombe’úva ha’eha Tupã tavayguakuéra “mondaha kuéra” omopyendáva pe visión.
Upévare, pe controversia millerita ojehechaukáva pe gráfico pionero 1843-pegua ári ha’e pe peteĩha controversia Roma rehegua Adventismo rembiasakuepe. Pe añetegua ha’éva pe misma controversia ou jey hague, oikuaauka oimeraẽ tapichápe ohechasevape Jesús, ha’évo pe Alfa ha pe Omega, akóinte ohechaukaha pe paha pe ñepyrũ rupive. Pe controversia ko’ág̃agua ha’e pe pahaite controversia omboykeha umi virgen arandu ha umi virgen tavy.
Pe lógica profética santifikáda ombo’e umi cien cuarenta y cuatro mil oguahẽha peteĩ joaju hag̃uaichaite iporãvévape ikatu hag̃uáicha oñemboty mboyve chupekuéra pe tiempo de gracia pe léi domingo oúvape pya’e. Pe tata omopotĩva Maranduhára de la Alianza, oñe’ẽháicha Malaquías-pe, ko’ág̃a omopotĩ umi levita-kuérape óro ha plátaicha. Pe Kuimba’e Cepíllo de Yvy rehegua ko’ág̃a omopotĩ hína Ipysoha añetegua ñe’ẽ reheve.
“‘Máva po ipópe pe aventador, ha omopotĩmbaitéta hína pe iñongatuha, ha ombyatyta hembi’u trigogui pe granópe.’ Mateo 3:12. Kóva vaʼekue peteĩ umi ára ñemopotĩ rehegua. Umi ñeʼẽ añeteguáva rupive, pe kapiʼi piru oñembojaʼo hína pe trígogui. Oĩ rupi heta iñañete reí ha oñemombaʼe hag̃ua ijehekuéra, nohenduséi hag̃ua ñemoñeʼẽ, ha hetaiterei ohayhu ko yvy arigua mbaʼe hag̃ua noaseptaséi peteĩ tekove ñemomirĩ rehegua, heta ojei Jesús-gui. Heta gueteri ko árape ojapo upe mbaʼe. Ánga-kuéra oñehaʼãmby hína ko árape, umi temimboʼe Capernaúm pe sinagógape ojehechaháicha. Pe añetegua oguahẽ jave korasõme, ohecha hikuái hekove ndojokupytýiha Tupã rembipotáre. Ohecha hikuái tekotevẽha peteĩ ñemoambue tuichaitéva ipypekuéra; péro ndohupytyséiva upe tembiapo jejoko hag̃ua ijehe. Upévare ipochy, ipekadokuéra ojekuaaukávo. Oho hikuái oñepysangýpe, umi temimboʼe oheja haguéicha Jesúspe, oñeʼẽngynguévo: ‘Ko ñeʼẽ hasyeterei; máva piko ikatu ohendu?’” The Desire of Ages, 392.
Pe mbaʼe umi peteĩha pa papapyteĩ téra peve pa papapyteĩ potaĩha Daniel marandu profétiko pahague ñepyrũ, ha umi ayvu ojoavy’ỹha pe kapítulo paha seis versíkulo ndive, ohechauka Alpha ha Omega oiporuha umi versíkulo oñepyrũvape omohu’ã hag̃ua pe pahaite ñemboja’o umi arandúva ha umi hembiapo vaíva apytépe, Daniel ohechaukaháicha kapítulo doce-pe, ha upéva hína koʼág̃a oiko.
Peteĩ mbohapyha testígo ohechauka hag̃ua mbaʼeichaitépa ko controversia ipohyietereiha haʼe hína pe hecho inspiración, Hermana White jehaikue rupive, hesakã porã hag̃uáicha omombareteha pe cuadro pionero 1843-pegua, orepresentáva pe controversia Roma rehegua pe versículo catorcepe. Pe controversia ñepyrũgua orepresenta pe controversia pahagua, ha pe aprobación inspirada oĩva pe entendimiento millerita rehe pe versículo catorce pegua “nde retãyguakuéra mondaha” rehe, he’iseha, pe añetegua pyendaguasu upéva oñemboykéramo, upekuévo avei oñemboyke hína pe Espíritu de Profecía autoridad. Oñemoĩvo peteĩ ñe’ẽme umi mokõi testígo mboyvegua ndive, omomba’eguasúva ko controversia oikoha pe tiempo de gracia oñemboty mboyve, añetehápe katuete pe ñembotavy paha, térã pahaite, umi he’íva omombareteha Espíritu de Profecía, ha’e peteĩ rechazo Espíritu de Profecía rehegua.
“Satana hína... tapia oporomyaña hag̃ua pe japúpe—oguerojere hag̃ua añeteguágui. Satana ñembotavy pahaite ha’éta ojapo hag̃ua mba’evérõ Tupã Espíritu testimonio. ‘Oĩ’ỹhápe visión, tavayguakuéra oñehundi’ (Proverbios 29:18). Satana omba’apóta iñarandu hag̃uáicha, opaichagua tape rupi ha opaichagua tembiporu rupive, ombopy’aju hag̃ua jerovia Tupã remanénte tavayguakuéra rehe oĩva pe testimonio añeteguápe.”
“Oĩta peteĩ ñemotĩ oñemyendy hag̃ua umi Testimonio kuéra rehe, ha upéva ha’éta satánico. Satanás rembiapo ha’éta omongu’e hag̃ua umi iglesia-kuéra jerovia hesekuéra; ko mba’ére: Satanás ndaikatúi oguereko tape hesakãitereíva omoinge hag̃ua hembotavyha kuéra ha oñapytĩ hag̃ua umi alma-kuérape ita’ãngambyhy ryepýpe, ojehendu hag̃ua’ỹre umi ñe’ẽmondo, umi ñemoñe’ẽ asy ha umi consejo Espíritu de Dios rehegua.” Selected Messages, libro 1, 48.
“Espíritu de Dios remimbyre rehegua testimonio” autorida ojejapo hag̃ua mba’eve’ỹramo térã ojehejaramó Ellen White jehaipyre rupive, upéva hína “Satanás ñembotavy pahaite”. Hermana White ohai vaekue ojehechaukaha chupe pe “1843 ra’ãnga” “Ñandejára po ogueraha hague, ha ndojejapojevyiva’erãha ambueichápe”. Pe jehaipyre mboyvegua ombojoaju hag̃ua peteĩchaite Espíritu de Profecía autorida jejahéi rehegua pe visión ára pahapegua ndive, opa proféta niko oñe’ẽve hag̃ua directamente umi ára paháre. Upévare Daniel he’i vove versíkulo catorce-pe “mondaha kuéra” omopyenda pe visión, upéva hína Salomón visión Proverbios 29:18-pe, he’íva umi ndorekóiva pe visión “omanombaha”, ha pe ñe’ẽ “omanomba” he’ise “ojejapo hag̃ua opívo”.
Upévare, “Oñehundi” he’ise umi ára pahápe omombe’úva ojokoha Espíritu de Profecía, ha katu omboykéva pe autorida upépe ojehechaukáva, opytaha opívo ha oñehundi; kóva niko peteĩ ñe’ẽmondo umi Laodiceagua rehegua, ha’ekuéra “imboriahu asy, ñembyasyha, mboriahu, ohecha’ỹva ha opíva.” Oñeñe’ẽ chupekuéra tojogua hag̃ua “ao morotĩ, nde rehe oñemonde hag̃ua, ha ani hag̃ua ojehecha nde opi hag̃uagui neotĩ.” Ha’ekuéra ndojapóiramo pe consejo, oñemosẽta Ñandejára jurúgui.
Upéicha, jajuhu ambue testígo ko opívo ojehechauka hag̃ua mboyve oñemboty pe ára de gracia. Pe léi domingo hi’aguĩma oútavape, umi ánga opívo ohupytýta pe mymba marca, oñehundiháicha hikuái, ojehechaukaháicha Daniel 11, versículo cuarenta y uno-pe. Pe mba’érepa oñehundíta hikuái ha’e rejehekýigui pe Espíritu de Profecía autorida, omombaretéva pe cuadro pionero 1843-pegua, ohechaukáva Adventismo pyenda ypykuéra, ha oguerekóva pe “llave” omopyendáva pe visión, pe identificación reheve Roma ha’eha pe mbarete ojehechaukáva “nde retãygua mondaha” ramo versículo catorce-pe.
“Peteĩ mbaʼe oĩ porãite: umi Adventista del Séptimo Día oñemoĩva Satanás poyvi guýpe, tenonderãite ohejátava ijerovia umi ñeñemongeta ñemomanduʼáva ha ñemoñeʼẽ hag̃ua oĩva Testimonios Espíritu de Dios peguápe.
“Pe ñehenói oñembojoaju hag̃uáicha hetave hag̃ua ha servicio ipotĩvévape guarã ojejapo hína, ha osegíta ojejapo. Oĩ umi ko’ág̃a omombe’úva Satanás ñe’ẽnguéra, ha upéi oikuaáta porã mba’épa ojapo hikuái. Oĩ umi orekóva tembiaporã iñimportánteva ha jerovia hag̃ua, ndohesakãporãiva pe añetegua ko ára guarã. Chupekuéra oñeme’ẽva’erã pe marandu. Oñemoneĩramo hikuái, Cristo omoguahẽta chupekuéra, ha ojapóta chuguikuéra tembiapokue oñondive hendive. Ha oñembotovéramo ohendu pe marandu, oñemoĩta hikuái pype pe poyvi hũva Mbopyharépe Ruvicha guýpe.
“Che amyetégui hag̃ua pe añetegua hepyetéva ko ára guarã ojepe’a ohóvo hesakãve ha hesakãvéva yvypóra akãme. Peteĩ sentido ijojaha’ỹvape kuimba’e ha kuña okaruva’erã Cristo ro’ógui ha ho’uva’erã huguy. Oĩta peteĩ ñembotuicha hesãmbyhy rehegua, pórke pe añetegua ikatu oñembotuicha meme. Pe añetegua ñepyrũhára divíno oikéta peteĩ joaju hi’aguĩvéva ha gueteri hi’aguĩvéva umi oseguívandi oikuaa hag̃ua chupe. Ñandejára tavayguakuéra oguerohory jave Iñe’ẽ yvága mbuja ramo, oikuaáta hikuái pe hembiapokue osẽha oñembosako’i pyhareveicha. Oguerekóta hikuái mbarete espiritual, pe tete oguerekoháicha mbarete físico tembi’u oje’u jave.” Spalding and Magan, 305, 306.
Ore ro’article pahápe jahechakuaa vaekue Uriah Smith hague pe ñemopu’ãrã 1863-pe guare rembiapokue tenondegua, ha’e niko upe omoingova’ekue pe ta’anga 1863 guare japúva. Pe ta’anga ha’e ojapova’ekue 1863-pe omboyke vaekue pe siete tiempos Leviticus mokoĩpa poteĩ gui pe marandu profético Adventismo Laodiceano pegua; upéicha ohechauka oñepyrũ hague pe mboguejy mbeguekatúpe umi cimiento, ha avei oñepyrũ hague oñemopu’ã pe cimiento Adventista Laodiceano japúva, oñemopyendáva yvyku’íre. Upe rire, Adventista rembiasakue ryepýpe, iñemyesakã ñemiháme pe mburuvicha yvate gotyo rehegua ogueru hi’a umi modelo profético rehegua, ha heta tapicha osẽ pe iglesia-gui.
Peñangareko umi maranduhára japu rehe, ouva pene rendápe ovecha aope, ha hyepýpe katu aguara ñarõ oporohundiséva hikuái. Peikuaáta chupekuéra hiʼakuére. Oñembyatýpa parral ñuatĩgui, térã higo karaguatýgui? Péicha avei opa yvyra porã ogueru yva porã; ha yvyra vai ogueru yva vai. Peteĩ yvyra porã ndaikatúi ogueru yva vai, ha peteĩ yvyra vai ndaikatúi ogueru yva porã. Opa yvyra ndoguerúiva yva porã oñekytĩ ha oñemombo tatápe. Upévare hiʼakuére peikuaáta chupekuéra. Ndahaʼéi opavave heʼíva chéve: Che Ruvicha, Che Ruvicha, oike hag̃uáva yvágape guarã mburuvichagua; oike hag̃ua katu pe ojapóva Che Ru oĩva yvágape rembipota. Heta heʼíta chéve upe árape: Che Ruvicha, Che Ruvicha, ndoroprofetisáipa nde rérape? ha nde rérape ndarosẽipa añangakuéra? ha nde rérape ndorojapóipa heta tembiapo hechapyrãva? Upéi aikuaaukáta chupekuéra: Arakaʼeve ndaikuaái pende rehe; pejei chehegui, peẽ tekojojaʼỹme pembaʼapóva. Upévare oimeraẽ ohendúva koʼã ñeʼẽ che mbaʼéva ha ojapóva, ambojojáta chupe peteĩ kuimbaʼe arandúre, omopuʼãva hóga ita guasu ári: ha oky oguejy, ha ysyry tuicha ou, ha yvytu oipeju ha oinupã upe óga rehe; ha ndoʼái, oñemopyenda rupi ita guasu ári. Ha oimeraẽ ohendúva koʼã ñeʼẽ che mbaʼéva ha ndojapóiva, oñembojojáta peteĩ kuimbaʼe itavývare, omopuʼãva hóga yvykuʼípe: ha oky oguejy, ha ysyry tuicha ou, ha yvytu oipeju ha oinupã upe óga rehe; ha hoʼa; ha tuichaite vaʼekue iñehundi. Mateo 7:15–27.
Ñemboguataha Laodiceaguápe, Adventista del Séptimo Día rehegua, ojeheja ykére ary 1989-pe, peteĩchaite mba’éichapa ojeheja ykére pe ñemboguataha judío-kuéra iglesia rehegua Cristo heñói jave.
“Yvypóra ndoikuaái upéva, ha katu pe marandu omyenyhẽ yvága vy’águi. Peteĩ py’aguapy pypukuvéva ha mborayhu porãve reheve, umi tekove marangatu arapy hesakãvagui oguejy yvy gotyo. Ko múndo tuichakue ijesakãve Hese oĩgui. Belén yvytykuéra ári oñembyaty peteĩ aty angelkuéra hetaiterei ndaikatúiva ojeipapa. Ha’ekuéra oha’arõ pe techaukaha omombe’u hag̃ua pe marandu porãite ko múndo-pe. Israel ruvichakuéra ifiél va’ekuéiramo hembiaporãme, ikatu va’erãmo’ã okomparti pe vy’a omyasãi haguére Jesús reñói marandu. Ko’ág̃a katu oñemboyke chupekuéra.”
“Ñandejára he’i: ‘Añohẽta y hi’uhéivape ári, ha ysyry guasu yvy kuivére.’ ‘Iporãva-kuérape guarã osẽ tesape pytũmbýpe.’ Isaías 44:3; Salmo 112:4. Umi ohekáva tesape, ha oguerohorýva upéva vy’ápe, umi tesape hendypáva Ñandejára guapyha guasúgui omimbi hag̃ua hese kuéra.” El Deseado de Todas las Gentes, 47.
Pe ára paha oĩva ipaha ára Cristo rekópe ha’e kuri Hembiapo ypy, ha upérõ ojepe’a kuri pe marandu omboyke’ỹ hag̃uáicha upe ñemoñareme. 1989 ha’e va’ekue ipaha ára umi ojeporavóva ohenóiva’ekuépe oĩ hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe. Uriah Smith marandu’ẽ modelo profético omboyke pe añetegua ypykuéra ojehechaukáva pe cuadro 1843-pe. Umi añetegua ha’e va’ekue pe “Ita Guasu.”
“Pe ñe’ẽmondo ñembokatupyry oguahẽma: Mba’eve ndojehejava’erãi oike hag̃ua omyakãraku térã ombovy’a’ỹ hag̃uáicha pe pyenda jerovia rehegua ári ñande jajapo hague ñemopu’ã guive pe marandu ou ramo guare ary 1842, 1843 ha 1844-pe. Che aime va’ekue ko marandúpe, ha upéva guive che añembo’yva’ekue ko yvy arigua renondépe, jeroviaha ha añete hag̃ua pe tesape Tupã ome’ẽ va’ekue oréve. Ndorojepensái roipe’a hag̃ua ore py pe plataforma ári oñemoĩ hague, ára ha ára roheka aja pe Ñandejára ñembo’e kyre’ỹme, roheka hag̃ua tesape. Peẽ piko peimo’ã ikatuha che aheja rei pe tesape Tupã ome’ẽ va’ekue chéve? Upéva oĩva’erã Araka’evegua Ita Guasu-icha. Upéva che reraha ha che mboguata va’ekue guive oñeme’ẽ hague chéve.” Review and Herald, 14 jasyrundy 1903.
Árape 11 jasyporundy 2001-pe oñepyrũ oky pe ama pahague, umi yvytu orrepresentáva Islam mbohapyha ñembyasy guasu rehegua oñemosãso rupi, ha pe Patriot Act omarká peteĩ jehasa léi inglés-gui léi romano-pe, profétikamente oikuaauka hag̃ua pe ysyry guasu mbarete papal rehegua oñepyrũma osyry. Oñepyrũ pe proceso paha jehechaporãrã pe óga Laodicea Adventismo rehegua, ha “oky pe ama, ou umi ysyry guasu, ha pe yvytu oipeju, ha oinupã pe óga; ha ho’a: ha tuichaite vaekue iña”.
Pe marandu pe ánhel mbarete omombeʼúvaʼekue upe jave ohechauka mayma tetãnguéra hoʼuma hague Babilonia káguagui, ha pe tembiaporã rape japu Roma papálgua ha protestantismo apóstata rehegua, oñemoguahẽvaʼekue mbeguekatúpe pe rebelión ary 1863 guive, oñerepresenta pe káguápe (doctrínape) Babilonia rehegua.
Ha umi mba’e rire ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuichaitereíva pokatu; ha yvy henyhẽ tesakã hag̃ua iñemimbipa reheve. Ha osapukái mbarete asy peteĩ ñe’ẽ hatãme, he’ívo: Ho’a, ho’a Babilonia guasu, ha oiko ramo aña kuéra renda, ha opa espíritu ky’a renda mbaretépe, ha peteĩ guyra ky’a ha jeguarúva opaichagua ñembotypa. Opa tetãnguéra niko ho’u’ỹre’u hague chugui upe víno, ha’éva ipochykuéra rehegua hekovai rehegua; ha yvy ruvicha kuéra hekovai hendive, ha yvy pegua ñemuha kuéra ipirapire heta hag̃ua oguahẽ imba’eporã porãetereíva hetakuére. Apocalipsis 18:1–3.
Pe 18 jasypokõi 2020 pe ñembotavy guasúpe, opa kuri pe prueba rembiapo pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceaguápe g̃uarã, ha oñepyrũ pe prueba rembiapo umi oĩva'ekue candidato ramo oike hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe. Michael oñepyrũrõ guare omombáy umi candidato-kuérape jasypokõi 2023-pe, pe marandu, oñerrepresentáva aceite ramo pe parábola Adventismo rehegua ryepýpe, oñembohesakãjey. Taha’e post 11 de septiembre de 2001 térã post jasypokõi 2023, oiko peteĩ ñehẽkue guasu pe aceite rehe, ha pe marandu oñembohesakãva’ekue jasypokõi 2023-pe, oñembotuichapaite vove, ha’e pe marandu Midnight Cry rehegua pe parábola peguáva.
Oñepyrũ pe tiempo de prueba-pe marandu ramo umi virhen arandúvape ha tavývape g̃uarã, ha upéi okakuaa pe marandu sapukái hatã peve. Upe marandu og̃uahẽ pe léi domingo hi’aguĩetévape, ha og̃uahẽvo pe mokõiha ñe’ẽ Apocalipsis kapítulo 18-gua ohenói Ñandejára ambue ijovechakuéra osẽ hag̃ua Babilóniagui.
Ha ahendu ambue ñe'ẽ yvágagui, he'íva: Pesẽ chugui, che retãygua, ani hag̃ua peñemoirũ hembiapo angaipápe, ha ani hag̃ua pejapyhy hi'aguekuéra rehegua. Umi iñangaipakuéra oguahẽ yvágape, ha Tupã nemandu'a hembiapo vaikuére. Apocalipsis 18:4, 5.
Pe ñe’ẽ tenondegua, versíkulo peteĩ guive mbohapy peve, omoherakuã ára jehechapyra’u ñepyrũ, ha upérõ oñepyrũ pe ama pyahu ñemoĩsa. Pe mokõiha ñe’ẽ ohechauka pe ára jehechapyra’u paha, ha omoherakuã pe ára jehechapyra’u Tupã atýgui ambuévape guarã, oĩ gueteri hag̃ua Babilóniape.
Upévare, tembiapo pahápe oñeme’ẽ hag̃ua peteĩ ñe’ẽñemi ko yvy tuichakue-pe, ojeporavóma mokõi ñehenói iñambuéva umi iglésia-pe g̃uarã. Pe marandu mokõiha ánhel rehegua he’i: “Babilonia ho’a, ho’a, upe táva guasu, opa tetãme omongaru haguére pe vínore, imarã reko vai pochy rehegua.” Ha pe sapukái hatãme pe marandu mbohapyha ánhel rehegua, oñehendu peteĩ ñe’ẽ yvágagui he’íva: “Pesẽ chugui, che retãyguakuéra.” Review and Herald, 6 de diciembre de 1892.
Pe Espíritu Santo oñehẽmboyku jave ojejapo Pablo he’i va’ekue ñembotavy mbarete 2 Tesalonicenses-pe. Taha’e Laodiceagua Iglesia Adventista del Séptimo Día jehasa’asy oñepyrũva’ekue 11 de septiembre de 2001-pe térã umi vírgen ohasa va’ekue pe ñembyasy 18 de julio de 2020-pe jehasa’asy, pe jehasa’asy oiko peteĩ Espíritu Santo ñehẽmboyku jave. Upéva pe ñehẽmboyku ohechauka peteĩ marandu jehasa’ãrã.
“Umi unhído oñembo’yva Yvy tuichakue Jára ykére, oguereko pe tenda peteĩ jeyme oñeme’ẽva’ekue Satanáspe keruvín ñuãharã ramo. Umi marangatúva oñemongoraíva Itróno jerére rupive, Ñandejára omantene peteĩ marandu joaju tapiaite yvy rehegua tapichakuéra ndive. Pe aséite órova ohechauka pe gracia Ñandejára ome’ẽva omoĩ porã hag̃uáicha umi creyente kuéra lámpara, ani hag̃ua overa kangy ha ogue. Noĩriramo ko aséite marangatu oñeñohẽva yvágagui Tupã Espíritu marandu kuérape rupive, umi mba’e vai rembiapokue oguerekóta kuimba’e ha kuñanguéra rehe control kompleto.”
“Ñandejára oñemongy’árõ ndajajapyhýi umi marandu ha’e omondóva ñandéve. Péicha roñembotove pe aséite óro ha’e ohenoĩ hag̃uáicha ñane ánga ryepýpe ikatu hag̃uáicha oñembohasa umi oĩvape pytũmbýpe. Ha og̃uahẽvo pe ñehenói, ‘Pema’ẽ, ou pe novio; pesẽ pejotopa haguã hese,’ umi ndojapyhýiva’ekue pe aséite marangatu, umi noñangarekóiva’ekue Cristo grásiare ikorasõme, ojuhúta, umi virhén itavývaicha, noĩriha oñembosako’íma hag̃ua ojotopa hag̃ua Ijára ndive. Ha’ekuéra ndorekói ijehegui pe pu’aka ohupyty hag̃ua pe aséite, ha hekove oñehundi. Péro ojejerurérõ Ñandejára Espíritu Santo, ñañembo’évo, Moisés ojapo haguéicha, ‘Ehechauka chéve nde glória,’ upéicharõ Ñandejára mborayhu oñeñohẽta ñane korasõme. Umi kuatia óro rupive, pe aséite óro oñembohasáta ñandéve. ‘Ndaha’éi mbarete rupi, ni pu’aka rupi, che Espíritu rupive ae, he’i Jehová de los Ejércitos.’ Ojejapyhýivo pe kuarahy rendy hesakãva, pe Tekoporã Kuarahy rehegua, Ñandejára ra’ykuéra omimbipa tesapeháicha ko yvy ape ári.” Review and Herald, July 20, 1897.
Umi 144.000 oñembosella haguã oñepyrũkuri 11 jasyporundy ary 2001-pe, ha upéva ohechauka mokõi ára jehasa’asy. Peteĩha ha’e pe jehechapyrã paha pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodicea-gua rehegua, ha mokõiha katu umi ha’évape g̃uarã, pe parábola umi diez virgen rehegua mba’eapóva. Oñemoĩ hag̃uáicha peteĩ virgen arandu térã peteĩ virgen vyrorei ramo, tekotevẽ opaite umi virgen ohasa peteĩ ára oha’arõva.
Miller guakuéra rembiasakuepe pe aravo ipuku hag̃uáicha oñepyrũ kuri oguahẽrõ guare pe mokõiha ánhel marandu, upéva oiko vaʼekue pe ñembotavy peteĩha jave. Upe jave umi protestánte, haʼéva Tupã tavayguakuéra ypygua pe ñeʼẽmeʼẽ yma guápe ojeporavóva, ojeheja hag̃uáicha ohasa hag̃uáicha. Ára 18 jasypokõi 2020-pe umi tavayguakuéra pe ñeʼẽmeʼẽ yma guápe ojeporavóva ojeheja hag̃uáicha ohasa hag̃uáicha, ha pe jehechapyʼỹ rape oiko vaʼekue pe aravo ipuku hag̃uáicha aja Miller guakuéra rembiasakuepe oñepyrũ hag̃ua ojerejey. Upéi pe Pyhare Pyte Sapyʼa Marandu oñemoheñói kuri Miller guakuéra rembiasakuepe, ha koʼág̃a avei oñemoheñóihína. Oguahẽmbaite rire Exeter Camp Meeting-pe ojehechauka máva oguereko pe marandu (aséite) ha máva ndoguerekói. Umi tavayguakuéra pe ñeʼẽmeʼẽ yma guápe ojeporavóva mokõive rembiasakuepegua haʼe pe tenondete oñehaʼãva ha upéi ojehejáva ohasa hag̃uáicha.
“‘Peteĩ py’a pyahu ame’ẽta peẽme ha peteĩ espíritu pyahu amoĩta pende ryepýpe.’ Aguerovia che py’aite guive Tupã Espíritu ojeipe’a hína ko yvórape guive, ha umi oguerekóvape hague tuicha tesakã ha oportunidad, ha ndoipurúi porãiva’ekue umíva, ha’éta umi tenondete ojeheja hag̃uáicha. Ha’ekuéra omombyry Tupã Espíritu. Ko’ág̃a Satanás rembiapo py’akuéra ári, ha tupao ha tetãnguéra ári, omondýi hag̃ua opa maranduhára profecía rehegua. Hu’ãma paha. Topu’ã ñane retãgua tupao kuéra. Tojehasa Tupã pokatu omoambuéva peteĩteĩva miembro kuéra py’apýpe, ha upéicharõ jahecháta Tupã Espíritu omýi pypukuha. Pe ñepyrũ hag̃ua angaipa rehegua ñyrõnte ndaha’éi Jesús mano rembiapokue peteĩnte resultado. Ha’e ojapo pe sacrificio ijapỹra’ỹva ndaha’éi angaipa ojeipe’a hag̃uánte, síno yvypóra reko oñemyatyrõ hag̃ua, oñembojegua jey hag̃ua, oñemopu’ã jey hag̃ua umi itapỹi guive, ha oñembosako’i hag̃ua oĩ porã hag̃ua Tupã renondépe.” Selected Messages, libro 3, 154.
Oimeraẽva período de prueba-pe, umi omboykéva pe marandu ojeipe’áva sello-gui orresivi Pablo ñe’ẽme pe jejavy mbarete.
“Peteĩ mbaʼe kyhyje hag̃ua niko ñamomichĩséramo pe añetegua ombojeroviáva ñande arandu ha opokóva ñane korasõre. Ndikatúi ñamboyke ñane rembiapo vai’ỹre umi ñe’ẽmondo Ñandejára ipy’a porãgui ñandéve omondóva. Peteĩ marandu oñemondo yvágagui ko yvy arapýpe Noé árape, ha yvyporakuéra pysyrõ odepende kuri mba’éichapa omoneĩ térã omboyke hikuái upe marandu. Oñemboykére pe ñe’ẽmondo, Ñandejára Espíritu ojeipe’a pe ñemoñare angaipávagui, ha opave y peteĩ ama guasu pegua ryepýpe. Abraham tiémpope avei, pe poriahuvereko ndopytavéi oñe’ẽsẽ hag̃ua umi oikóva Sodoma-pe ha ojejavy vaʼekuépe; ha Lot añónte hembireko ha mokõi tajýra ndive ojesalva, opa ambue katu ojehapypa pe tata yvágagui oguejývape. Péicha avei Cristo árape. Ñandejára Ra’y he’i umi judío ndogueroviáiva upe ñemoñarepe: ‘Pende róga ojeheja peẽme nandi hag̃ua.’ Omañávo umi ára paháre, upe pokatu ijapyra’ỹva voi he’i, umi ‘ndohechaséiva pe añetegua mborayhu ikatu hag̃uáicha ojesalva’ rehe: ‘Upévare Ñandejára omondóta chupekuéra peteĩ jejavy mbarete, oguerovia hag̃ua peteĩ japúpe; ikatu hag̃uáicha oñehundi maymáva oguerovia’ỹva añetegua, ha ovy’áva teko joja’ỹre.’ Oñemboykévo Hembiapo ñe’ẽporã ñembo’ekuéra, Ñandejára oipe’a Ijespíritu, ha oheja chupekuéra umi ñembotavy ohayhúva pópe.” Early Writings, 46.
Jaseguítata ko estudio ambuéva artículope.