Pe artíkulo pahápe ñamombeʼu kuri koʼã ñeʼẽ Jesús heʼíva.
Peñeñangareko umi proféta japu rehe, ouva pene rendápe ovecha aope, ha ipypekuéra katu lobo ñarõ omondévaicha hikuái. Peikuaáta chupekuéra hi’a rupi. Oñembyaty piko parral ñuatĩgui, térã higo kardogui? Péicha avei, opa yvyra porã ogueru hi’a porã; ha yvyra vai ogueru hi’a vai. Peteĩ yvyra porã ndaikatúi ogueru hi’a vai, ha peteĩ yvyra vai ndaikatúi ogueru hi’a porã. Opa yvyra ndoguerúiva hi’a porã oñekytĩ ha oñemombo tatápe. Upévare, hi’a rupi peikuaáta chupekuéra. Ndaha’éi opavave he’íva chéve: Che Ruvicha, Che Ruvicha, oike va’erã yvágape pe rréinope; síno upe ojapóva che Ru oĩva yvágape rembipota. Heta he’íta chéve upe árape: Che Ruvicha, Che Ruvicha, ndoroprofetisái piko nde rérape? ha nde rérape noromosẽi piko aña kuérape? ha nde rérape ndajapói piko heta tembiapo hechapyrãva? Upémarõ amombe’úta chupekuéra porã: Araka’eve ndoroikuaái va’ekue pene mba’e; pejei chehegui, peẽ teko añáme pemba’apóva. Upévare, oimeraẽ ohendúva ko’ã ñe’ẽ che rehegua ha ojapóva, ambojojáta chupe peteĩ kuimba’e arandúre, omopu’ãva hóga ita guasu ári: ha oky oguejy, ysyry guasu ou, ha yvytu oipeju mbarete ha oinupã upe óga rehe; ha ndo’aíri, oñemopyenda haguére ita guasu ári. Ha opavave ohendúva ko’ã ñe’ẽ che rehegua ha ndojapóiva, oñembojojáta peteĩ kuimba’e tavy rehe, omopu’ãva hóga yvyku’i ári: ha oky oguejy, ysyry guasu ou, ha yvytu oipeju mbarete ha oinupã upe óga rehe; ha ho’a; ha tuichaite va’ekue ho’apa. Mateo 7:15–27.
Pe ñemoĩ 1863-pegua ohechauka Laodicea-pegua Adventismo Ára Pokõiha ñepyrũ ojapoha peteĩ fundamento japu yvyku’i ári. Yvyku’i ohechauka pe principio satánico pluralismo rehegua, ojoavyháicha Ita guasu añetegua absoluta-gui. Pe añetegua absoluta oñemoĩ mokõi testígo ári, ha umi añetegua ojehechaukáva umi mokõi ta’anga marangatu Habacuc rehegua ári, Adventismo mbeguekatúpe omboykéva’ekue, osẽ Biblia-gui ha oñemoneĩ Espíritu de Profecía rupive. Umi añetegua ha’e absoluta.
“Pe enemigo oheka omboyke hag̃ua ñane ryvy ha ñane reindykuéra apytuʼũ pe tembiapógui ojejapo hag̃uáicha peteĩ tetãygua ikatúva hag̃uáicha oñemboʼy koʼã ára pahápe. Ijapu aranduka oñembosakoʼi ogueraha hag̃uáicha apytuʼũkuérape mombyry umi mbaʼe vai ha tembiaporã ko aravopegua-gui. Haʼekuéra ombojoja michĩeterei mbaʼerãramo pe tesape Cristo ou vaʼekue yvágagui omeʼẽ hag̃ua Juánpe Itavayguakuérape ĝuarã. Haʼekuéra omboʼe umi mbaʼe oikótava ñande renondeteite ndaiporiha tuicha mbaʼéva oñemeʼẽ hag̃uáicha chupekuéra atención especial. Oheja hag̃ua mbaʼeveʼỹramo pe añetegua yvágagui ouva, ha omonda Tupã tavayguakuérape ijehasa yma guare, omeʼẽvo chupekuéra hendaguépe peteĩ ciencia japu. ‘Péicha heʼi Ñandejára: Peñemboʼy tape rupi, ha pehecha, ha pejerure umi tape yma guaréva rehe, moõpa oĩ pe tape porã, ha peguata ipype.’ [Jeremiah 6:16.]”
“Avave toheka avave oipe’a hag̃ua ñande jerovia rapyta kuéra,—umi rapyta oñemopyenda vaekue ñane rembiapo ñepyrũmbýpe, Ñe’ẽ ñehesa’ỹijo ñembo’épe guive ha revelación rupive. Ko’ã rapyta ári roñemopu’ã hína kuri hetave cincuenta áñogui. Yvypóra ikatu oñimo’ã ojuhu hague peteĩ tape pyahu, ikatuha omoĩ peteĩ fundamento imbaretevéva pe oñemopyenda vaekuégui; ha upéva ningo tuicha ñembotavy. ‘Ambue fundamento niko avave ndaikatúi omoĩ pe oñemopyenda vaekue ári guive.’ [1 Corinthians 3:11.] Ymave, heta tapicha oñeha’ã vaekue omopu’ã peteĩ jerovia pyahu, omopyenda hag̃ua principio pyahu; ha mboýpa are opyta ijyvate hembiapo? Pya’e ho’a kuri; ndopytái haguére oñemopyenda Ita Guasúre.” Testimonies, volume 8, 296–297.
Oguahẽvo 11 jasyporundy 2001, upéicha avei oguahẽ pe Espíritu Santo ama.
“Pe ama ipahápe oguejýtava Tupã tavayguakuéra ári. Peteĩ ánhel mbarete oguejyvaʼerã yvágagui, ha opaite yvy henyhẽta hendy hag̃ua iglóriagui.” Review and Herald, 21 de abril de 1891.
Umi óga guasu Táva Nueva York pegua oñemombo yvýre Tupã po peteî pokópe, upérõ oñepyrũ oñohẽmi hag̃ua ama pahaguéva. Oguahẽvo 11 jasyporundy 2001, oñemboja'o hag̃ua papado rembipota ykua rokẽnguéra.
“Ko ára pe mba’e vai ojehecharamovévape, umi tupão protestánte ohejare va’ekue peteĩ ‘Péicha he’i Ñandejára,’ oguahẽta peteĩ tekotevẽ ijojaha’ỹvape. Oñemoambuéta hikuái ko yvy arapýpe. Iñemomombyrýgui Tupãgui, ohekáta hikuái tojapo japu ha ñemongu’e Tupãgui jepe tetã léiramo. Omba’apóta hikuái umi mburuvichakuéra retãmegua rehe, ojejapo hag̃ua léi ombojevy hag̃ua pe pokatu okañyva’ekue kuimba’e angaipa rehegua, oguapýva Tupã templope, ohechaukávo ijupe voi ha’eha Tupã. Umi principio katóliko romano oñemoĩta Estado ñangarekópe. Pe ñe’ẽ protestarã añetegua Bíbliare guáva ndojehejámo’ãvéima umi ndoguerekóivape Tupã léi hekove rembiporurãramo.” Review and Herald, December 21, 1897.
Pe Patriot Act ohechauka ñepyrũrã oñeñangarekohápe umi principio católico romano rehe, ha upéva ohóvo mbeguekatúpe ogueraha pe arapokõindýma oútava léi arapytu’u ára rehegua gotyo. 11 jasyporundy, 2001-pe, umi irundy yvytu, ohechaukáva Islam pe mbohapyha ñembyasýpe, oñepyrũ omboveve.
“Umi ánhel ojoko pe irundy yvytu, ojehechaukáva peteĩ kavaju pochýicha ohekávo oñemosãso ha oñani hag̃ua opa ko yvy ape ári, oguerúvo ñehundi ha mano tape rupi.”
“¿Acaso dormiremos al mismo borde del mundo eterno? ¿Estaremos embotados, fríos y muertos? ¡Oh, que pudiésemos tener en nuestras iglesias el Espíritu y el aliento de Dios infundidos en Su pueblo, para que puedan ponerse sobre sus pies y vivir! Necesitamos ver que el camino es angosto y la puerta estrecha. Pero al pasar por la puerta estrecha, su amplitud no tiene límite.” Manuscript Releases, tomo 20, 217.
Okýre, yvytu ha ysyry og̃uahẽkuri 11 jasyporundy 2001-pe, ha pe tupao Adventista del Séptimo Día Laodiceagua ojeha’ãkuri, umi judío ojeha’ahaguéicha Cristo ñemongaraípe, ha umi protestante ojeha’ahaguéicha oñepyrũvo 11 jasypoapy 1840-pe. Upe guive pe marandu’i jejavýva rehegua 18 jasypokõi 2020 peve, pe óga Adventista del Séptimo Día Laodiceagua ho’a mbeguekatúpe, peteĩchaite tekotevẽháicha pe templo judío oñemombe’u haguéicha ojeheja reíha kurusú mboyve, ha peteĩchaite avei umi protestante ohasahaguéicha protestantismo apóstata-pe pe ñembyasy peteĩha 19 jasyrundy 1844-pe.
Upérõ peve pe mbohapyha ánhel rembiapo Laodicéa-gua oike ijeporavo paha rupi, ha péichaite avei pe poravo oñepyrũva’ekue 11 jasyporundy 2001-pe, umi kuñataĩ oñehenói hag̃ua ojevy hag̃ua tape yma guarépe, ha’éva umi añetegua ñepyrũrã ndaha’éi añónte pe movimiento Millerita pe peteĩha ha mokõiha ánhel gua, síno avei umi añetegua ñepyrũrã pe movimiento pe mbohapyha ánhel gua.
Pe símbolo ohechauka hag̃ua umi añetegua pyenda rehegua mboykehápe pe ñembotavy mbarete ryepýpe ha’e pe marandu Pablo ohai vaʼekue Mokõi Tesalonicenses-pe. Upe marandu oñemboyke “pe ára ha ára” rupive Daniel aranduka-pe, pórke Tesalonicenses pehẽnguépe William Miller oikuaa vaʼekue “pe ára ha ára” Daniel aranduka-pe ohechauka hag̃ua Roma pagána.
Oĩma aranduka kuéra ojehaíva ombohováiva mba’épa he’ise “pe ára ha ára” Daniel arandukápe. Hetave ningo jejavy, jepe upéicha, reipotáramo rehecha peteĩ kuatia peteĩ teólogo adventista omyesakã porãva ko mba’e, ikatu rejuhu The Mystery of the Daily, John W. Peters rembiapokue. Ko artíkulope ndaha’éi añe’ẽséta upe mba’e rehegua “pe ára ha ára” rehe. Avei oĩ ambue aranduka omombe’úva pe tembiasakue “máva, mba’épa ha mba’érepa” pe jehecha japu rehegua “pe ára ha ára” ipahápe oñemopyenda haguéicha Adventísmo Mokõiha Ára poapyha Laodiceagua ryepýpe.
Pe ñe’ẽ hebréo oñembohasáva “pe ára ha ára” ramo ñemyesakã, ha opu’ãmbyrýva rembiasakue pe añetegua pyenda “pe ára ha ára” rehegua rovake, oñepyrũ va’ekue añetehápe ary 1901-pe, oñemohenda jey jeyma Habacuc Táva kuérape, ha avei umi kuatiañe’ẽ pyahu kuérape Daniel aranduka reheguápe.
Aimeñe’ẽ ko artículo-pe “pe ára ha ára” rehegua oĩta hag̃ua umi característica profética ojoajúva símbolo Roma ojeheja hag̃uáre. Oimeraẽva añetehápe omoneĩva Ellen White jehaipyre kuéra autorida, tekotevẽnte omoñe’ẽ ko’ãva oikuaa hag̃ua mba’épa pe comprensión añeteguáva “pe ára ha ára” rehegua.
Upéi ahecha, pe “Ara ha ára” rehegua, pe ñe’ẽ “sakrifísio” omoĩ hague yvypóra arandu, ha ndaha’éiha pe téxtopegua; ha Ñandejára ome’ẽ hague hesekuéra pe hechapyre añeteguáva umi ome’ẽ vaʼekuépe pe ára huísio sapukái. Oĩrõ guare joaju, ary 1844 mboyve, haimete opavave oĩ peteĩme pe hechapyre añeteguáva rehe pe “Ara ha ára” rehegua; ha ary 1844 guive, pe jepyʼapy ha sarambi apytépe, oñemoneĩ ambue hechapyrekuéra, ha upe rire oúma pytũ ha sarambi. Review and Herald, 1 de noviembre de 1850.
Oñemboykévo hag̃ua William Miller remiandu “pe ára ha ára rehegua” rehegua, peteĩ jave oñemboyke avei Ellen White jehaipyrekuéra autoridad; ha’e ohecha vaʼekue “Ñandejára omeʼẽ hague pe jehecha hekopeteva’ekue umi omeʼẽ vaʼekuépe huísio aravo sapukái.” Avei ojehechauka chupe ambue jehecha “pe ára ha ára rehegua” rehegua ogueruha “pytũmby ha sarambi,” ha umíva ndaha’éi Cristo rekome’ẽ. Miller ohechakuaa vaʼekue “pe ára ha ára rehegua” haʼeha Roma pagana ohesaʼỹijo jave Mokõi Tesalonicenses.
“Alee hag̃ua, ha ndaikatúi ajuhu ambue kásope oñemenciona hag̃ua upéva [pe ára ha ára], Daniel-pe añoite. Upéi [peteĩ concordancia pytyvõ rupive] aipe’a umi ñe’ẽ oĩva hendive joajúpe, ‘oipe’a hag̃ua’; ha’e oipe’áta pe ára ha ára; ‘pe ára ha ára oñeñepyrũ vove ojeipe’a,’ h.a. Alee meme, ha apensa ndaikatumo’ãiha ajuhu mba’eve tesape hag̃ua pe téxto; ipahápe katu ajuhu 2 Tesalonicenses 2:7, 8. ‘Tekotevẽ’ỹre angaipa ñemimbyma oñemba’apo voi; peteĩnte oĩ ko’ág̃a ojoko hag̃ua, ojeipe’a pe tapegui peve, ha upéi ojehechaukáta pe aña,’ h.a. Ha aguahẽvo upe téxtope, ¡ajépa mba’éichapa hesakã ha hekopete tuichakue pe añetegua ojekuaa! Upépe oĩ! Upéva hína pe ára ha ára! Ko’ág̃a, mba’épa he’ise Pablo ‘upe ko’ág̃a ojokóva’, térã ombotapykuehóva? ‘Pe kuimba’e angaipa rehegua’ ha ‘pe aña’ rupive oñeñe’ẽ hína Papado rehe. Upéicharõ, mba’épa pe ojokóva Papado ojehechauka hag̃ua? Mba’eve ndaha’éi, paganismo upéva; upéicharõ, ‘pe ára ha ára’ he’iseva’erã Paganismo.” —William Miller, Second Advent Manual, página 66. Advent Review and Sabbath Herald, 6 jasypakõi 1853.
Ipahápe, pe Adventismo Laodiceano omboyke ykére pe ñentendepy porã ojehechaukava’ekue Miller-pe ha umi ome’ẽva’ekue pe juicio aravo sapukái, ha upéva rangue omoneĩ pe apóstata Protestantismo remiandu javy, he’íva “pe ára ha ára pegua” ohechauka hag̃ua Cristo rembiapo pe santuario-pe. Pe ñentendepy ningo ivaieterei heta hendáicha, ha ndaha’éi añónte japu hag̃uáicha, síno avei he’i peteĩ techaukaha satánicoha Cristo rehegua techaukaha.
“Upéicha rupi pe dragón, tenonderãite, ohechauka hag̃ua Satanáspe, ha mokõihápe, ha’e peteĩ símbolo Roma pagana rehegua.” The Great Controversy, 439.
Miller ohechakuaa “pe ára ha ára” ha’eha Roma pagã, pe dragón; ha katu pe Adventísmo laodicense oipyhy pe idea protestantismo ojeity vaʼekuégui, ha’éva upéva orrepresentaha Cristo rembiapo ministerial pe santuario yvagapeguápe. Pe ñemboyke Miller remiandu rehegua, heʼíva “pe ára ha ára” haʼeha Roma pagã, orrepresenta peteĩ añetegua ñemboyke ojehechaukáva mokõive taʼanga marangatu ári, umi oiko vaʼekue Habacuc kapítulo mokõi ñemyenyhẽrõ. Upévare, upéva ha’e peteĩ añetegua pyenda guasu ñemboyke, peteĩchaite umi siete tiempos Levítico veintiséis peguáicha oñemboyke haguéicha.
Ojerrechasa hag̃ua pe añetegua he’íva “pe ára ha ára” ohechauka Roma pagana, ha’e ojerrechasa hag̃ua Adventísmo pyenda ha Espíritu de Profecía autorida. Ojehechakuaa ramo peteĩ símbolo Satanás rehegua Cristo símbolo ramo, upéva ojoguaite oñehenói hag̃ua Cristo rembiapo Satanás rembiapóramo.
“Omboykévo Cristo-pe, tetã judío-kuéra ojapo pe angaipa ndopytamo’ãiva perdón’ỹre; ha ombotovévo poriahuvereko ñehenói, ñande ikatu jajapo upe jejavyete voi. Ñamomarã Mbiasakue Ruvichápe, ha ñamotĩ chupe Satanás sinagóga renondépe ha arapy yvagagua renondépe, ñambotovévo jahendu hag̃ua iñe’ẽrendu hag̃ua hembiguái omondo vaekuépe, ha upéva rangue ñahendúvo Satanás rembijokuái-kuérape, omomombyrýva anga guive Cristo-gui. Oĩ aja peteĩ tapicha ko’ãicha ojapóvo, ndaikatúi ojuhu esperanza térã perdón, ha ipahápe okañyta chugui opaite py’aite oiko hag̃ua joaju jey Tupã ndive.” The Desire of Ages, 324.
Pe Advéntista Laodiceagua ojavy ramo pe kuaapy ypykuéra rehegua “pe ára ha ára” ha umi siete tiempos, ndaha’éi añónte ojavy hikuái pe Espíritu de Profecía autorida, ha umi fundamento-kuéra, síno avei ojavy hikuái William Miller rembiapo, upe oisãmbyhýva’ekue iñentendimiento-kuérape pe ánhel Gabriel ha ambue ánhel-kuéra rupive.
“Ñandejára omondo iángelpe omonguʼe hag̃ua peteĩ kokue rerekóha korasõ, ndogueroviáiva vaʼekue la Biblia, hag̃ua oguahẽ chupe ohekávo umi profesía. Ñandejára ángelkuéra oho jey jeyvaʼekue hendápe upe ojeporavóva rendápe, omboguata hag̃ua iñapytuʼũ ha oipeʼa hag̃ua iñentendimientorã umi profesía ymaite guive iñypytũvaʼekue Ñandejára tavayguakuérape guarã. Upe ichupe oñemeʼẽ vaʼekue añetegua joajuha ñepyrũ, ha oñemboguata chupe toheka hag̃ua joajuha rire joajuha, peve omaña hag̃ua ñemondýi porã ha mbaʼeporã guasu reheve Ñandejára Ñeʼẽ rehe. Upépe ohecha peteĩ añetegua joajuha perfecto. Upe Ñeʼẽ, haʼe yma omaʼẽ hague ndahaʼeiha ñandejáraipeguáva, koʼág̃a ojepeʼa ijehechaukarãme iporã ha hekopete. Ohecha peteĩva Escritura pehẽngue omyesakãha ambuévape, ha peteĩ jehasa rupi oñemboty jave iñentendimientorã, ojuhu ambue hendápe upe Ñeʼẽme mbaʼe omyesakãva chupe. Haʼe omaʼẽ vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽ marangatu rehe vyʼápe ha peteĩ mborayhu pypukuete, ñemombaʼe guasu ha kyhyje marangatu reheve.” Early Writings, 230.
“Imbiguái” ha’e peteĩ ñe’ẽjoaju ohechakuaáva pe ánhel Gabríel-pe.
“Pe ánhel ñe’ẽ, ‘Che hína Gabriel, aĩva Tupã renondépe,’ ohechauka ha’e oguerekoha peteĩ tenda yvate ñemomba’eguasúpe yvagagua kotykuérape. Oúrõ guare peteĩ marandu reheve Daniel rendápe, he’i: ‘Ndaipóri avave oñembo’yva chendive ko’ã mba’épe, Miguel [Cristo] pende Ruvicha añónte.’ Daniel 10:21. Gabriel rehegua Salvador oñe’ẽ Apocalipsis-pe, he’ívo ‘Ha’e omondo ha oikuaauka hag̃ua iñanhel rupive hembiguái Juan-pe.’ Apocalipsis 1:1.” El Deseado de Todas las Gentes, 99.
Peteĩ símbolo satánico jehechakuaa Cristo símbolo ramo ndaha’éi añoite peteĩ paralelo angaipa ndojehejaiva rehe, síno upe angaipa ndojehejaiva oñembojoaju avei umi mensajéro Cristo omondo va’ekue ñemboykére. Upéicharõ “pe ára ha ára” oiko peteĩ símbolo pe angaipa ndojehejaiva rehegua, ha oñentendérõ “pe poravopyre”, William Miller, oñegia hague pe entendimiento hekopete hag̃ua upe añetegua, ha upéi upéva oñemboykérõ, oike hag̃ua directamente Segunda de Tesalonicenses-pe, ha’éva voi pe pasáhe Escritura-gui Miller ojuhu hague iñembyahýi. Oñemboyke hag̃ua upe añetegua ha’e prueba ndajehayhúiha pe añetegua, ha upe pu’aka’ỹ ñemoĩrõ ogueru pe Espíritu Santo ñemomombyry ha pe espíritu impuro Satanás-gua ñeme’ẽ, upéva Pablo ombohéra hague peteĩ ñembotavy mbarete.
Oĩháicha “nde retãyguakuéra mondaha”, “omopyenda pe visión”, “pe ára ha ára gua” ha’e peteĩ símbolo Roma pagana rehegua. Mokõiha Tesalonicenses contexto-pe, Pablo ombo’e capítulo mokõihápe pe mensaje ñemboykeha ha’eha prueba umi ojapóva upéva ndohayhuiha pe añetegua. Ndaijoháigui hikuái pe añetegua ojehechaukáva pe capítulo-pe, ohupyty hikuái mbotavy mbarete.
Opavave proféta kuéra oñe’ẽ hína umi ára paháre, ha umi jehaipyre inspirádo mboyvegua ko artíkulope ohechauka pe jeguerovia vai mbarete og̃uahẽha umi ndohayhúivape pe añetegua Ñandejára Espíritu Santo ñehẽkue aja. Peteĩ aty oguerohory hína pe aséite, ha ambue aty katu oguerohory hína pe jeguerovia vai mbarete.
Espíritu Santo oñeñohẽ historia pukukue aja, upe jave pe Espíritu Santo ojeipe’a umi omboykévagui pe ñemoakãrapu’ã kuaapy rehegua ojeavriáva umi mokõi ára jehechapy rehegua tiempo de sellado-pe, 11 de septiembre de 2001 guive pe léi domingo hi’aguĩvape peve. Oñembojey hag̃ua peteĩ pasaje ymavegua:
“Ma’ẽ ohechávo umi ára pahápe, pe mismo pokatu ijapyra’ỹva he’i, umi rehegua ‘ndoikuaaséiva pe añetegua mborayhu ikatu hag̃uáicha ojesalva,’ ‘Upévare Tupã omondoíta chupekuéra jejavy mbarete, oguerovia hag̃uáicha peteĩ japu: ikatu hag̃uáicha oñekondenáta enterove umi ndogueroviáiva pe añetegua, ha oguerohorýva tekojoja’ỹ.’ Oñemboykévo hikuái Iñe’ẽ mbo’epykuéra, Tupã oipe’a Ijespíritu, ha oheja chupekuéra umi ñembotavy ha’ekuéra ohayhúva pópe.” Early Writings, 46.
Líneare ári, Daniel ombo’e umi ára pahápe ha’eha ne retãyguakuéra mondaha kuéra, (Roma rehegua ta’anga) omopyenda pe visión. Umi mondaha kuéra avei ojehechauka “pe ára ha ára” ramo. Salomón ombo’e umi ára pahápe umi ndorekóiva pe visión omanotaha, ha upéva he’ise opytataha opívo. Ojejapo hag̃ua opívo ha’e hag̃ua peteĩ Laodiceagua, ha peteĩ Laodiceagua ha’e peteĩ virgen kañy.
“Pe Iglesia rekove ojehechaukáva umi kuñataĩ ary’ỹva rupive, upéva avei oñeñe’ẽ hese estado de Laodicea ramo.” Review and Herald, 19 de agosto de 1890.
Peime hag̃ua peteĩ virgen vyrorei pe Marandu Pyhare Mbytegua og̃uahẽ jave ha’e jahechauka hag̃ua pe Juan omombe’úva Apocalipsis capítulo dieciséis-pe ko’ã ñe’ẽme: “nde opívo ñemotĩ.” Juan ñemongyhyje pe sexto plaga-pe oĩ pe mbohapy joaju rehegua — pe dragón, pe mymba ha pe maranduhára japu — umi, ary 1989 guive, oĩva hína pe tapére ogueraha hag̃ua ko yvy Armagedón-pe.
Páulo marandu Mokõiha Tesalonicensespe ndaha’éi añónte Roma pagana rehegua, Daniel ohechaukaháicha “pe ára ha ára”, ha katu pe kapítulo omomba’eguasu pe joaju oĩva Roma pagana ha Roma papal apytépe. Roma pagana ojoko (“oñangareko ani haguã osẽ”) pe kuimba’e angaipa rehe ani hag̃ua oguahẽ yvy guasu trónope ary 538-pe. Oñemboykévo Roma pagana, upéi “angaipa ñemimby”, “upe aña” ha’éva Roma papa, ojekuaa. Pe kapítulop e, Páulo ohechauka peteĩ joaju profétika específica Roma pagana ha Roma papal apytépe. Oñemboykévo pe kapítulo rembiapokue, oñemboyke pe añetegua ha oñemoguahẽ mbotavy mbarete.
Ani hag̃ua avave pendejavy hag̃ua mbaʼeveichavérupi; upe ára ndoumoʼãi, oúramoʼỹre raẽ pe jehekýi guasu, ha ojekuaauka hag̃ua pe kuimbaʼe angaipa rehegua, pe ñehundi raʼy; haʼe oñemoĩva ha oñembotuicháva opa mbaʼe oñehenóivagui Tupã térã oñemombaʼeguasúva ári; upéicha hag̃uáicha haʼe, Tupãramo guáicha, oguapy Tupã róga marangatupe, ohechauka hag̃ua ijehegui haʼeha Tupã. Ndapejapóipa manduʼa, che aime gueteri hag̃ua penendive, haʼe hague peẽme koʼã mbaʼe? Ha koʼág̃a peikuaa mbaʼépa ojoko chupe, ojekuaauka hag̃ua hiʼárape. Pe teko aña rembikuaa ñemiguáva niko ombaʼapoíma; peteĩnte ojokóva koʼág̃a ojokóta, oñemboykepa peve tapegui. Ha upérõ ojekuaaukáta pe Iñañáva, pe Ñandejára ohundítava ijuru pytu rupive, ha omboguejýtava ijuaju jevy resape rupive; upevaʼekue, ijuaju rehegua ou hag̃ua Satanás rembiapoicha opa pokatu, techaukaha ha hechapyrã japúva ndive, ha opa ñembotavy tekojojaʼỹ rehegua ndive umi oñehundívape g̃uarã; ndojapyhyigui hikuái añetegua mborayhu, oñesalva hag̃ua. Ha upévare Tupã omondóta chupekuéra peteĩ jejavy mbarete, oguerovia hag̃ua pe japu; ikatu hag̃uáicha oñekondenapaite umi ndogueroviáiva pe añetegua, síno ovyʼavaʼekue tekojojaʼỹre. 2 Tesalonicenses 2:3–12.
Mba’érepa ko’ã ára pahapeguápe oje’e “oñehundiha”? Mba’érepa oñemondo chupekuéra “japu mbarete”? Mba’érepa “okanýta” ha upéicha rupi ohechauka iñakãpytĩ’ỹ ñemotĩ? Pe pasáhe he’i péva oikoha ndohayhúi rupi pe añetegua, ha pe añetegua oñemoĩva ko kapítulope ohechauka Roma pagana, pe irundyha reino marandu’ỹme’ẽ Bíblicopegua, ojokótaha Roma papal, pe poháha reino marandu’ỹme’ẽ Bíblicopegua, ani hag̃ua ojupi pe trónope pe paganismo oñemboyke mboyve.
Pe joaju oĩva Roma pagana ha Roma papal apytépe, oñemombeʼúva ko kapítulope, upéva avei Juan ombojoaju pe joaju reheve oĩva Pergamo tupao ha Tiatira tupao apytépe. Pergamo ojoja Roma pagana ndive ha Tiatira haʼe Roma papal. Pablo ha Juan omeʼẽ mokõi testígo koʼã mokõi mbarete joaju rehegua, Daniel kuatiañeʼẽ avei ojapo upéicha.
Daniel kuatiápe, Roma pagã rekóndi Roma papal ndive ojoajuha ojehechauka jey jey. Daniel mokoĩhápe, upéva ojehechauka itá hierro ñembojoparáicha ñai’ũ ojepyso’ỹva ndive. Daniel sietehápe, mokõivéva Roma, pagã ha papal, ha’e umi tetãnguéra “iñambuéva”; ha Daniel mokoĩ ohechaukáramo umi mokõi pokatu peteĩ ñembojopáraicha, pe capítulo siete ombojekuaa pe pokatu papal osẽha pe reino oguerekóva diez hatĩ, ha’éva Roma pagã. Daniel ochohápe, pe hatĩ michĩva umi versículo nueve guive doce peve ha’e Roma mokõivéva ijao hag̃ua. Umi versículo nueve ha oncepe, pe hatĩ michĩva oĩ kuimba’éva ñe’ẽme, upéicha rupi ojehechauka Roma pagã; ha umi versículo diez ha docepe, pe hatĩ michĩva oĩ kuñáva ñe’ẽme, upéicha rupi ojehechauka Roma papal.
Daniel kapítulo 8, versíkulo 13-pe, Roma pagana ha Roma papal ojehechauka mokõi mbarete omoñembyaitévramo. Roma pagana ha’e “pe ára ha ára” mbarete omoñembyai hag̃uáva, ha Roma papal ha’e pe tembiapo vai omoñembyai hag̃uáva. Kapítulo 11, versíkulo 31-pe, “pe ára ha ára” mbarete omoñembyai hag̃uáva Roma pagana rehegua omoĩ pe ñañe’ẽ vai omoñembyai hag̃uáva, upéva hína pe mbarete papal. Kapítulo 12, versíkulo 11-pe, “pe ára ha ára” mbarete omoñembyai hag̃uáva Roma pagana rehegua oñembogue hag̃ua oñemopuʼã hag̃ua pe ñañe’ẽ vai omoñembyai hag̃uáva papado rehegua.
Mokõi pu’aka ombyaívarãva Roma rehegua joajuha ha’e peteĩ téma tenondegua Daniel ha Apocalipsis kuatiakuérape, ha upe joajuha niko Pablo ohechauka pe añetegua ramo, ojehayhuva’erãva peteĩ tapicha omboyke hag̃ua pe jejavy mbarete oúva japu jeroviágui. Tupã araka’eve ndoje’ejoavyrei, ha peteĩteĩva ta’ãnga ohechaukáva Roma pagana joaju Roma papal ndive oguereko imba’eteéva testimónio ko mba’ére; hákatu ojejahéivo pe símbolo Roma rehegua ára pahápe, ha’e hína ojejahéi pe ama paha ha oñemopyenda hendaguépe pe jejavy mbarete. Ha’e hag̃ua opa ára guarã ojekuaa peteĩ Laodiceagua opívo.
Umi historiadór adventísta Laodiceagua pegua, jepe ndohesakãiri mba’eveichagua tembiayhu marangatu William Miller rembiapo ha hembiapo rehe, oikuaa katu hikuái ha’eha ikuaa hag̃ua pe relación oĩva Roma pagana ha Roma papal apytépe pe estructura profética ha’e omopu’ã hague hi’ári “opaite” iaplicación profética. Gabriel ha umi ambue ánhel omoakãrapu’ã Miller-pe hag̃ua oikuaa pe relación oĩva Roma pagana ha Roma papal apytépe, ha katu hembiasakue ryepýpe, ndohechái va’ekue Roma-pe peteĩ entidad mbohapy joajúva ramo, oguerekóva dragón, mymba ha proféta japu.
Hi ára peve Estados Unidos ndoguerekói gueteri iparte proféta japu ramo, pórke umi protestánte Estados Unidos-pegua ndoguéi Roma rajykuéra peve 1844, ha pe tembiapo pyenda guasu Miller rehegua oñemoĩma kuri pe kuatia’anga 1843-pe, ojeporavopyréva jasypo 1842-pe.
Áño 1989-pe oñeipe’a hag̃ua umi seis versíkulo paha Daniel kuatiañe’ẽ kapítulo once-gua, ha upe aravope pe marandu rerahaha ohechakuaa mokõi’ỹre oĩha mbohapy pokatu, ijeporavopyréva proféticamente, omba’apóva umi versíkulo cuarenta guive cuarenta y cinco peve kapítulo once-pe. Pe mburuvicha yvy gotyo versíkulo cuarenta-pe ha’e pe dragón pokatu; pe mburuvicha yvate gotyo ha’e pe pokatu papal, upe oñeme’ẽma va’ekue chupe iñakãrasy oporojukáva versíkulo ñepyrũme ary 1798-pe, pe dragón pokatu Francia napoleónica po rupive. Upe versíkulope pe pokatu papal oñepyrũ omba’apo oñemonguera hag̃ua iñakãrasy oporojukáva. Áño 1989-pe pe mburuvicha yvate gotyo ojapo jey ñorairõ pe dragón pokatu Unión Soviética rehe, upe upérõ oikóva pe mburuvicha yvy gotyo ramo. Pe mymba Catholicismo-gua ojapo jey ñorairõ ramo Unión Soviética rehe, ou va’ekue Estados Unidos rehegua ehérsito proxy ndive, pe proféta japu Apocalipsis kapítulo dieciséis-gua. Pe dragón mburuvicha yvy gotyo, pe mymba mburuvicha yvate gotyo ha pe proféta japu kárro ñorairõgua, kavaju arigua ha umi barco rehegua, opavave ojehechauka versíkulo cuarenta-pe, ha pe línea profética opa versíkulo cuarenta y cinco-pe, amo pe pokatu papal “og̃uahẽ ipahápe ha ndaipóri avave oipytyvõva chupe.”
Armagedón, Apocalipsis dieciséis-pe oĩ peteĩ tetãygua renda simbólica ohechaukáva yvyporakuéra ñemoĩ vai omotenondéva Cristo jeju jey. Armagedón ha’e peteĩ símbolo; ko ñe’ẽ ojejapo mokõi ñe’ẽgui, “Har” he’iséva yvyty, ha “Megiddo”, ha’éva Jezreel ñu. Pe añetegua Juan ombojoajúgui peteĩ yvyty Megiddo ndive, ha Megiddo katu peteĩ ñu, omomarandu profecía mbo’ehárape Armagedón ha’eha peteĩ símbolo oguerekóva peteĩ referencia geográfica, ndaipórigui yvyty Jezreel ñúme.
Yzreel Ñu isituado umi mbohapy para mbytépe (Para Mediterráneo, Mar de Galilea ha Mar Muerto) ha Jerusalén apytépe. Oĩ porãite Israel yvate gotyo mbyte rupi, ha ko’ã mbohapy y rembe’y guasu ha Jerusalén ojejuhu ijerére opaichagua gotyo. Daniel 11:45-pe he’i moõpa pe mburuvicha yvate gotygua oguahẽ ipahápe, ha avave ndojuhúi va’erã chupe oipytyvõva; ha upe versíkulo omombe’u pe ipaha yvy renda oĩha para kuéra apytépe ha pe yvyty marangatu hechapyrãva Jerusalén pegua apytépe. Daniel 11:40 katu omoinge mbohapy pu’aka oĩva pe papa rekovai pu’aka herida oporojukáva ñemonguerá rehegua mboyvegua ha ipahaite peve.
Pe ñe’ẽjoaju peteĩha umi versíkulogui ohechauka pe ára paha ary 1798-pe, upérõ pe papado orresivi ivaíva ñehundi hag̃ua, ha pe versíkulo cuarenta y cinco ohechauka iñehundi hag̃uápe opa’ỹva. Pe tembiasakue profétika oĩva pe ñemano peteĩha ha paha pa’ũme pe pu’aka papal rehegua ohechauka yvyporakuéra ñemoĩvaiha, omyengoviávo pe tuicha hag̃ua pe pu’aka papal rehegua, upérõ pe ivaíva ñehundi hag̃ua oñemonguera pe pu’aka papal rehegua pahaite hag̃ua mboyve. Umi seis versíkulo oguereko pe añetegua reraguapy, pe ñepyrũ ha pe paha mokõivéva niko hína pe pu’aka papal rehegua ñemano, ha umi versíkulo mbytépegua hína yvyporakuéra ñemoĩvai, pe ivaíva ñehundi hag̃ua peteĩha oñemonguera jave.
Miller ohupyty kurusu yvagágui ánhel kuéragui pagáno ha papal Roma ojoaju rehe. Pe mba’e ñemigua oikuaaukáva Miller-pe pe modelo profético rehegua, ha ha’e oiporúva opaite hembiapo proféticope, ha’eva’ekue “pe ára ha ára” Segunda Tesalonicenses-pe. “Pe ára ha ára” upe kapítulope ha’e pagáno Roma, ha upéva voi omoĩva’ekue pe visión William Miller oikuaávaekue; Roma niko, “nde retãyguakuéra mondahakuéra”, pe versículo catorce kapítulo once-pe, upe omoĩ pe visión.
Pe mensahéro oñemopuʼãva ohesaʼỹijo hag̃ua pe jeikuaa okakuaáva ary 1989-pe og̃uahẽ oikuaa hag̃ua Roma rekópe oĩha mbohapy hendáicha. Miller haʼe vaʼekue pe mensahéro peteĩha ha mokõiha ánhel rehegua, ha haʼe oikuaa vaʼekue pe peteĩha ha mokõiha jehechauka Roma rehegua ikatu hag̃uáicha omopyenda pe visión haʼe opresenta vaʼekue ko yvy ariguápe. Pe mensahéro mbohapyha ánhel rehegua og̃uahẽ oikuaa hag̃ua opaite mbohapy jehechauka Roma rehegua ikatu hag̃uáicha omopyenda pe visión oñemeʼẽ vaʼekue chupe omomarandu hag̃ua ko yvy ariguápe.
Roma raẽmby peteĩha ha’e va’ekue Roma pagana. Roma pagánagui osẽ Roma papal, pe mokõiha raẽmby. Umi mokõi raẽmby tenondegua gui osẽ Roma moderna, pe joaju mbohapy peteĩmegua mbói guasu, mymba ñarõ ha maranduhára japu rehegua.
Jaikuaáta pe “hína pe ára ha ára pegua” rehegua ñorairõ renda Advento rembiasakuepe pe artíkulo oúvape.
“Pe ohecháva yvy ape ári oĩva guýpe, omoñe'ẽva opa kuimba'e py'a, he'i umi ohupyty va'ekuére tuicha tesape rehe: ‘Ndohasa asy ha ndopy'aroryi'ỹi hikuái iñemeko porã ha ipytu'ũ reko rehegua rehe.’ Añetehápe, ha'ekuéra oiporavo ijehegui hapekuéra, ha iñe'ẽnga ovy'a umi mba'e jeguarúpe. Che avei aiporavóta iñembotavypa, ha amoĩta hi'ári umi mba'e okyhyjéva hikuái; che ahenóirõ guare, avave norrespondéi; añe'ẽrõ guare, nohendúi; upéva rangue ojapo ivaíva che resa renondépe, ha oiporavo pe che ndavy'a'ỹha hese.’ ‘Tupã omondóta hi'ári kuña guasu ñembotavy, oguerovia hag̃ua peteĩ japu,’ ndojapói haguére pe añetegua mborayhu ikatu hag̃uáicha ojesalva, ‘ha ovy'a haguére teko hekojoja'ỹme.’ Isaías 66:3, 4; 2 Tesalonicenses 2:11, 10, 12.”
“Pe Mbo’ehára yvagagua oporandu: ‘Mba’e ñembotavy mbaretevéva piko ikatu ombotavy pe akãgui ko’ãvaicha japu reheve, peẽ peimo’ãha pemopu’ãha pe fundamento hekopete ha Tupã omoneĩha pene rembiapo, ha añetépe katu pemba’apo heta mba’épe ko yvy arigua polítika reheháicha ha peñangaipa Jehová rehe? ¡Ajépa tuichaite ñembotavy, peteĩ jejavy oguerohorýva, oisãmbyhýva akãnguépe, kuimba’ekuéra peteĩ jey oikuaava’ekue pe añetegua, ojavy jave omboykévo Tupã reko ra’anga pe espíritu ha ipokatu rendaguépe; ha oguerekóramo hikuái peimo’ãha hikuái imba’ereta, heta mba’e oguerekoha ha mba’eve ndoikotevẽiha, ha añetépe katu oikotevẽ opa mba’e rehe.’”
“Tupã ndoikói vaʼekue iñambuévo umi hembiguái jeroviapýva rehe, umi oñongatúva ijao kyʼaʼỹre. Péro heta osapukái: ‘Pyʼaguapy ha tekove hag̃uã’, ha pe ñehundi pyaʼe oúva hína hiʼarikuéra. Ndahupytýiramo peteĩ arrepentimiento pypukuete, ndajehekomirĩiramo yvyporakuéra ikorasõme ñemombeʼu rupive ha noñemeʼẽiramo pe añetegua oĩháicha Jesúspe, arakaʼeve ndoikemoʼãi yvágape. Oiko vove ñemopotĩ ñande apytépe, ndaiporimoʼãvéima jaiko hag̃ua vyʼápe térã jepokuaa hag̃uáicha, ñañembotuicha ñande ricoha rehe ha ñanderekoheta rehe, haʼévo ndajaikotevẽiha mbaʼevére.”
“Máva ikatúva he’ívo añetetehápe: ‘Ore óro oñeha’ã tata rupi; ore ao katu ndopytái ky’a yvy arigua reheve’? Ahecha ore Mbo’ehára ohechaukávo umi ao oje’éva tekojoja rehegua. Oipe’ávo umíva, ohechauka porã pe ky’a oĩva guýpe. Upéi he’i chéve: ‘Nderehechái piko mba’éichapa oñembotuichávo ojaho’i hikuái iñemongy’a ha ikaraku vai? “Mba’éicha piko pe táva jeroviaha oiko kuña rekove vai ramo!” Che Ru róga ojapo tupaópe ñemuharenda, peteĩ tenda ojeipe’ahágui Tupã rekoha ha heko mimbipa! Upévare oĩ kangy, ha mbarete ndaipóri.’” Testimonies, volumen 8, 249, 250.