Umi versíkulo once ha pakõi-pe pe téma ha’e pe ñembopu ha ñehundi pe mburuvicha yvýgui surgua rehegua, ha upéicha avei pe ipahapegua ñembopu ha ñehundi Estados Unidos rehegua oñerrepresentáva pe mburuvicha guasu pahápe versíkulo mokõihápe, ha’éva pe dragón pu’aka rembiapohára yvy arigua pahapegua; ha pe Naciones Unidas pe ipahapegua ñembopu ha ñehundi oñerrepresentáva versíkulo mbohapy ha irundy-pe. Versíkulo po guive porundy peve orrepresenta pe tembiasakue pe pu’aka papal rehegua ary 538 guive 1798 peve. Ary 538 ohechauka pe pu’aka ñeme’ẽ pe pu’aka papal-pe, ary 1798 ohechauka pe herida mortal pe papado rehegua, ha upévare versíkulo po guive porundy peve orrepresenta pe ipahapegua ñembopu ha ñehundi pe mymba rehegua. Versíkulo diez ohechauka ary 1989-pe pe ñehundi pe mburuvicha yvýgui surgua rehegua, oñerrepresentaháicha pe Unión Soviética yma guarépe.
“Mayma tetã oikéva’ekue tembiasakue renda guasúpe oñemoneĩ kuri ojagarra hag̃ua hendaguã ko yvy ári, ojehecha hag̃ua oguerekótapa hembiaporãrã ‘Pe Oñangarekóva ha Pe Marangatu’ he’íva. Marandu porã ohechauka porã kuri mba’éichapa opu’ã ha ho’a umi mburuvicha guasu tetãnguéra ko yvy arigua—Babilonia, Medo-Persia, Grecia ha Roma. Peteĩteĩ ko’ãva rehe, ha avei umi tetã ipokãvéva rehe, tembiasakue ojerejey jevy. Káda peteĩ oguereko imba’ejerure aravo, káda peteĩ ofalla, ijeguaka oñembogue, ipokatu opa, ha ambue oguereko hendaguã....”
“Oñembo’e hag̃ua tetãnguéra ñemopu’ã ha ñehundi rehegua ojekuaaháicha Ñandejára Ñe’ẽ Marangatu kuatiakuéra ryepýpe, haʼekuéra oikuaa vaʼerã mbaʼeichaitépa ndovalei pe mimbipa okáguinte ha arapyguáva. Babilonia, opa imbarete ha imbaʼeporãite reheve, ko yvy arakaʼeve ndohechavéiva upeichagua guive, pe mbarete ha pe porãite upe árape oikovévape g̃uarã ojehecha vaʼekue ipyta mbaretetaha ha are hag̃ua, mbaʼeichaitépa opaite hag̃uáicha ohasáma! “Kapiʼi potýicha” oñehundi. Péicha oñehundi opa mbaʼe ndorekóiva Tupãme iñepyrũrã. Upe oñembojoajúva añoite Iñeʼẽme ha ohechaukáva Heko ikatu opyta. Iprincipiokuéra añoite hína umi mbaʼe ñane mundo oikuaáva añetehápe imbarete ha ndaijereívaiha.” Education, 177, 184.
Umi versíkulo once ha doce ohechauka pe mburuvicha yvy gotyo pegua pu’aka paha ha ho’a paha, ojehechaukaháicha Rusia rehe. Umi versíkulo trece guive quince peve ohechauka Estados Unidos pu’aka paha ha ho’a paha. Pe mombe’upy profétiko tuichakue capítulo once peg̃ua oñemopyenda pe mburuvichakuéra pu’aka ha ho’a rehe. Pe estudiánte profesía rehegua ohechakuaava’erã ko añetegua, ikatu hag̃uáicha oguereko michĩmínte jepe posibilidad omboja’o porã hag̃ua pe marandu profétiko capítulo once pegua.
Pe perspectiva fundamental Daniel kapítulo once rehegua ningo oĩha pype ta’ãngamýi jevy jevýva umi mburuvicha guasu retãnguéra ojepu’ãha ha ho’aha rehegua. Hermana White he’i jave: “Upéicha oñehundi pe mburuvicha guasu Medo-Persia, ha umi mburuvicha guasu Grecia ha Roma”, ha’e ohechauka “Grecia” ramo pe dragón, “Roma” ramo pe mymba, ha “Medo-Persia” ramo pe maranduhára japu. Ha’e ohechauka pe pahaite ojepu’ã ha ho’a pe pahaite mburuvicha guasu yvy arigua rehegua, ojejapóva pe dragón, pe mymba ha pe maranduhára japu rehe, umíva oñepyrũva ijepu’ã pe léi domingo guive ha ogueraháva ko yvy pukukue Armagedón peve, oñemboguapývo Apocalipsis 16:12–21 ñemohu’ã. Ha’e ombohape Tupã tavayguakuérape “umi tetãnguéra ojepu’ã ha ho’a rehe, ojehechauka hag̃uáicha Marandu Marangatu kuatiakuérape” ramo pe techapyrã ojeporavova’erã ikatu hag̃uáicha “oñemoarandu mba’éichapa ndahepyetei pe mimbipa okápeguánte ha yvypóra arigua.”
Pe mba’ére tekotevẽ “jaikuaa hag̃ua mba’eichaitépa ndovaléi pe mimbipa okáguinte ha yvy arigua,” ha’e hag̃uáicha ñantende porãve opa mba’e oñehundiha “ndorekóiva Tupãme iñopyendaha ramo.” Upévare, tekove térã ñemano rehegua peteî mba’e decisivo hína jaguereko térã ndajaguerekói Tupãme ñande ñopyendaha ramo. Upe punto guive pe pensamiento ñemongakuaápe, Hermana White upéi omyesakã mba’épa he’ise jaguerekoha Tupãme ñande ñopyendaha ramo, he’ívo: “Pe añónte oĩva ojoajúva Hembipotáre ha ohechaukáva Ikarakter, ikatu oikove hag̃ua.” Ha’e ramóma omyesakã opa mba’e ndopyendáiva Tupã ñopyendáre oñehundiha, ha pe mokõi hendáicha oñemboheko pe oñemopu’ãva ñopyenda ári ha’e pe mba’e “ojoajúva Hembipotáre,” ha pe “ohechaukáva Ikarakter.” Ikarakter ha’e Iñopyendaha.
Upéi, pe párrafo ñeʼẽpaha pahaitepe, haʼe heʼi kóicha: “Iprincipio-kuéra haʼe umi mbaʼe añoite oñemopyendáva mbaretehápe ko ñande mundo oikuaáva.” Tupã reko tee haʼe iprincipio-kuéra, ha iprincipio-kuéra ohechauka heko tee. Tekove térã mano rehegua mbaʼe hína mbaʼéichapa yvyporakuéra oñemoirũ Tupã ndive opa mbaʼe pyenda ramo. Che amoneĩ Daniel kuatiañeʼẽ akã 11 pegua ypykue ñemopyenda oñemopuʼãha tetãnguéra osẽ ha hoʼa hag̃ua rembiasakue ári. Oĩ peteĩ jehasaipyre ñanemboʼéva Espíritu Santo ñandéve mbaʼéichapa tekotevẽ jahecha porã peteĩichagua estudio.
“Oĩ peteĩ estudio tembiasakue rehegua ndaikatúiva oñembojere vai. Tembiasakue marangatu vaʼekue peteĩva umi estudio apytégui maranduhára kuéra mboʼehaópe. Pe registrope Ijapopykuéra tetãnguéra ndive rehegua, oñemohenda Jehová pyporakuéra. Upéicha avei ko árape ñahesaʼỹijo vaʼerã Tupã rembiapo tetãnguéra yvy arigua ndive. Jahecha vaʼerã tembiasakuépe profesía ñembopaje, ñaikuaaukuaa vaʼerã Providencia rembiapo umi tuicha movimiento reformador-pe, ha ñantende vaʼerã mbaʼéichapa umi mbaʼe oikóva oñemotenonde oñembyaty aja tetãnguéra pe conflicto paha guasúpe pe controversia guasu rehegua.” The Ministry of Healing, 441.
Peteĩ ñemoarandu oñembosantifikáva tembiasáre rehegua ojehechakuaa ramo oñehesa’ỹijóvo Tupã rembiapo yvy arigua tetãnguéra ndive, ha avei Tupã ome’ẽva’ekue iñangarekópe ogueraháva Iñemohenda jey ñemongu’e hag̃ua; upévare, peteĩ tembiasakue oñembosantifikáva oguereko peteĩ línea oñemoarandúva okapeguáva ha ambue hyepypegua. Tembipota ojeporúvo tembiasakue oñemombarete hag̃ua Tupã Ñe’ẽ profético ha’e jaiporu hag̃ua pe tembiasakue profética ikatu hag̃uáicha “jaikũmby umi mba’e oikóva ñemotenondépe, tetãnguéra oñembyaty ha oñeñemohendávo pe joavy guasu paha hag̃ua.” Pe párrafo mboyvegua Sister White-gui oñenohẽ peteĩ ñemyesakã hesakãiterei va’ekuégui pe tekotevẽ rehegua oñemopu’ã hag̃ua peteĩ modelo profético tembiasakue sagrado rehegua, oñemopyendáva pe estructura ypykue rehe ojehechaukáva umi mburuvichakuéra “opu’ã ha ho’a” rupi.
“Peteĩ ñembosako’ípe tembiapo cristianorã, heta oimo’ã tekotevẽha ojeguereko peteĩ tuicha arandu jehaipyre histórico ha teológicogua rehegua. Ha’ekuéra oguerovia ko arandu oipytyvõtaha chupekuéra ombo’évo pe evangelio. Péro ijesareko mbarete umi tapicha remiandu rehe ojapo hag̃ua ñehesa’ỹijo hasýva ogueru hag̃ua ikangy peve hembipota ministeriope, imbarete’ỹve rangue. Ahechávo arandukakuéra henyhẽha volúmenes pohýi jehaipyre histórico ha teológico arandúgui, che apensa: Mba’érepa oñemombo pirapire upe ndaha’éiva mbujape? Juan kapítulo 6 he’i ñandéve hetave mba’e ikatúvagui jajuhu ko’ãichagua tembiapópe. Cristo he’i: ‘Che ha’e pe Mbujape Tekove rehegua; pe ouva che rendápe araka’eve ndijuhumo’ãi ñembyahýi; ha pe ogueroviáva che rehe araka’eve ndijuhumo’ãi yuhéi.’ ‘Che ha’e pe Mbujape Oikovéva oguejýva yvágagui: oiméramo avave ho’u ko Mbujape, oikovéta opa ára g̃uarã.’ ‘Pe ogueroviáva che rehe oguereko tekove opa’ỹva.’ ‘Umi ñe’ẽ che ha’éva peẽme, umíva espíritu ha tekove.’ Juan 6:35, 51, 47, 63.”
“Oĩ peteĩ estudio tembiasakue rehegua ndaha’éiva ojeja’ova’erã. Tembiasakue marangatu va’ekue peteĩva umi estudio apytégui maranduhára kuéra mbo’ehaópe. Pe jehaipyre hembiapokue rehegua tetãnguérape oñehapykueho Jehová pypore. Upéicha avei ko árape ñamoneĩva’erã Tupã rembiapo tetãnguéra yvy arigua ndive. Jahechava’erã tembiasakuépe marandurã ñemboaje, jaikuaaporãva’erã Providencia rembiapo umi movimiento tuicháva ñemyatyrõ rehegua, ha ñantendeva’erã mba’éichapa oñemotenonde umi mba’e oikóva tetãnguéra ñembyatype pe ñorairõ paha hag̃ua pe ñorairõ guasu joavy rehegua.”
Koʼãichagua estudio omeʼẽta ñandéve peteĩ jehecha tuicháva ha henyhẽva tekovére. Oipytyvõta ñandéve ñantende hag̃ua peteĩ mbaʼe umi joaju ha jekytĩ oñondive rehegua, mbaʼeichaitépa hechapyrãite ñañembojoaju oñoondive pe tykeʼykuéra guasuetépe, tekohápe ha tetãnguéra apytépe, ha mbaʼeichaitépa tuichaitépe peteĩva jejopy ha ñemomirĩ ogueru hag̃ua ñehundi opavavépe.
“Ha katu tembiasakue, ojehupytyháicha jepi, oñangareko yvypóra rembiapo guasúre, iñorairõme ipu’akapávare, ha heko porãre og̃uahẽvo pokatu ha tuichakuépe. Ñandejára rembiapo yvyporakuéra apytépe ndojehechakuaavéima. Sa’ieterei oĩ ohesa’ỹijóva mba’éichapa oñemoañete Ijehupytyrã tetãnguéra jeupu ha ho’a rupi.”
“Ha, tuichaite peve, teología, oñehesa’ỹijóva ha oñembo’évaicha, ndaha’éi mba’eve ambuéva peteĩ kuatiañe’ẽ yvypóra ñemoarandu hag̃uántegua rehegua, oservíva añoite ‘omopytũ hag̃ua consejo ñe’ẽnguéra arandu’ỹre rupive.’ Heta jey pe mba’érepa oñembyaty ko’ã heta aranduka ndaha’éi tuichaiterei peteĩ tembipota oñehupyty hag̃ua tembi’u akã ha ánga peguarã, síno peteĩ ñemomba’eguasuse ojekuaa hag̃ua filósofo-kuéra ha teólogo-kuéra rehe, peteĩ tembipota oñepresenta hag̃ua cristianismo tavayguakuérape ñe’ẽ arandúva ha proposición-kuéra rupive.
“Ndaipóri opaite umi aranduka ojehaíva ikatu hag̃uáicha oservi tekove marangatu rembiapópe. ‘Peikuaa Chehegui’, he’i pe Mbo’ehára Guasu, ‘peguereko che júgo pende ári’, ‘peikuaa che py’aguapy ha che ñemomirĩ.’ Penemandu’a jerovia arandúre ndopytyvõmo’ãi peẽme peñe’ẽ hag̃ua umi ánga oñehundíva oikotevẽgui pe mbuja tekove rehe. Pende estudio ko’ã aranduka rehe, peheja hína chupekuéra ojapyhy hag̃ua pe tenda umi mbo’epy ojejapóva peẽ peikuaava’erãva Cristo-gui. Umi mba’e osẽva ko estudio-gui reheve, umi tavaygua noñemongarúi. Sa’i eterei umi jehekaha omokane’õiterei va’ekue pe akãme ome’ẽva upe oipytyvõtava peteĩme oiko hag̃ua tembijokuái porã ángakuérape g̃uarã.”
“Pe Salvador ouju ‘omoherakuã hag̃ua marandu porã mboriahúpe guarã.’ Lucas 4:18. Iñembo’épe ha’e oiporu vaʼekue ñeʼẽnguéra isãsovéva ha taʼãngamýi hesakãvéva. Ha he’i hína voi: ‘ha tavayguakuéra ohenduse chupe vyʼápe.’ Marcos 12:37. Umi ohekáva ojapo hag̃ua Hembiapo ko árapegua oikotevẽ peteĩ arandupy pypukuvéva umi mboʼepy haʼe omeʼẽ vaʼekue rehe.
“Pe Tupã oikovéva ñeʼẽ haʼe opaite tekomboʼe apytépe pe yvatevéva. Umi ombaʼapóva tavayguakuérape guarã tekotevẽ hoʼu pe mbuja tekove rehegua. Kóva omeʼẽta chupekuéra mbarete espiritual; upéi oĩta oñembosakoʼi porã hag̃uáicha ombaʼapo hag̃ua opaichagua tapichándive.” The Ministry of Healing, 441–443.
Hermana White omyesakãve pe oikuaáva Tupã pu’aka rembiapo omoĩvo mburuvichakuérape ha omboguévo mburuvichakuérape, pe mburuvicha oiporavóva rehegua, ha’eha pe filosofía añetetéva tembiasakue ñehesa’ỹijo rehegua.
“Umi tetãnguéra rembiasakuepe, Tupã Ñe’ẽ mbo’eha ikatu ohecha Tupã marandu’ẽ oñekumpliha literalmente. Babilonia, ipahápe oñembyaipa ha oñehundi rire, opáma oikóvo, iporãveha ha iporãite jave iguýrava’ekue umi mburuvichakuéra ohechágui ijehekuéra oĩha ijeheguiete Tupãgui, ha ombohéra hag̃ua huvicha guasu retã mimbipa yvypóra rembiapokue ramo. Medo-Persia poguýpe oguahẽ yvagapegua pochy, upépe Tupã léi oñembohasa asy rupi py guýpe. Ñandejára kyhyje ndaipóri va’ekue hetaiterei tavayguakuéra korasõme. Teko añáme, tupãre ñe’ẽvai, ha teko vaikue opu’ã ha ojeporu. Umi tetãnguéra ou va’ekue hapykuéri ivaivéve ha oñembyaipavéva gueteri; ha ko’ãva ho’a ohóvo, michĩvévo ha michĩvévo teko porã ha tekokatu rape ári.”
“Pe mbarete oiporúva opaite mburuvicha ko yvy ári ou Yvágagui; ha mba’éichapa ha’e oiporu upe pokatu oñeme’ẽ va’ekue chupe, upévare odepende isẽporã. Káda peteĩme pe Ñangarekoha divíno ñe’ẽ he’i: ‘Che romoku’akuã nde rete rehe, jepe nde nereikuaái Chéve.’ Isaías 45:5. Ha káda peteĩme umi ñe’ẽ oñe’ẽ va’ekue yma Nabucodonosórpe ha’e tekove mbo’epy: ‘Eheja nde angaipa tekojoja rupive, ha nde rembiapo vai imboriahúvare reikuaaukávo poriahuvereko: ikatu hag̃uáicha ipukuve nde py’aguapy.’ Daniel 4:27.”
“Oikuaa hag̃ua ko’ã mba’e,—oikuaa hag̃ua pe ‘tekojoja omomba’eguasu tetãme’; pe ‘guapyha mburuvichaguasu rehegua oñemopyenda tekojoja rehe’, ha ‘oporojokopytyvõ hag̃ua poriahuvereko rupive’; ohechakuaa hag̃ua ko’ã principio rembiapo iñemoherakuãme pe Ipu’aka rehegua, ha’éva pe ‘oipe’áva mburuvichakuérape, ha omoĩva ambuépe’,—kóva hína hesa’ỹijo hag̃ua tembiasakue filosofia. Proverbios 14:34; 16:12; 20:28; Daniel 2:21.”
“Ñandejára ñeʼẽme añoite ojehechauka hag̃ua kóva hesakã porã hag̃uáicha. Koʼápe ojehechauka mbaʼéichapa tetãnguéra mbarete, tapichakuéraicha avei, ndojejuhúi umi oportunidad térã umi medio haʼetévape ojapóva chupekuéra ndaikatúiva oñemano; ndahaʼéi ojejuhúva iñemombaʼeguasúpe. Ojehaʼã hag̃ua katuete haʼekuéra mbarete, oñemedi hag̃ua hekojerovia rupi omohuʼã hag̃ua Ñandejára rembipota.” Profetas y Reyes, 501, 502.
Pe tema ojejuhúva umi versíkulo once ha doce-pe ha’e hína pe ñemopu’ã ha pe ho’a hag̃ua mburuvicha yvýpeguáva sur pegua, ha katu iñimportantevéva, umi versíkulo ohechauka pe oñembotýva umi cien cuarenta y cuatro mil, ha pe mokõiha umi mbohapy prueba apytégui oñepyrũva’ekue pe ára paha jave ary 1989-pe, ojehechaukaháicha versíkulo diez-pe.
Upéva jehechakuaa Daniel-pe león kuéra itakuápe, umi mbohapy kuimba’e imarangatúva tatatĩ renda ryepýpe, Daniel ha umi mbohapy kuimba’e imarangatúva oñembo’évo oikuaa hag̃ua Nabucodonosor kérape ta’anga mymbaguasu rehegua, kapítulo mokõihápe, Daniel oñembo’évo pe ñembo’e Levítico mokoĩpa seis rehegua kapítulo porundyhápe, umi arandu oikuaáva pe kuaapy hetaveha, Josué oñeipe’áramo ipekádo Zacarías kapítulo mbohapyhápe, Zorobabel kapítulo irundyhápe, José oiko Egipto-pe mokõiha mburuvicháramo, umi temimbo’e koty yvate gotyope pa ára pukukue Pentecostés mboyve, umi Millerita Exeter táva aty kampaméntope, Lázaro omotenondévo pe guata jeguerohorýpe Jeike Triunfálpe, ha umi cien cuarenta y cuatro mil Apocalipsis kapítulo siete-pe.
Pe versíkulo once og̃uahẽ 2014-pe, ñepyrũrã pe ñorairõ Ucrania pegua, ha julio ary 2023-pe oñepyrũ pe jehechapyre ñemoĩporã, upépe tavayguakuéra Tupãgua “oñemomorotĩ”. Pe línea poha capítulo once-pe ha’e umi versíkulo trece guive quince peve.
Mbohapyha Línea Ñehesa’ỹijo hag̃uáicha
Pe rréi yvate gotyogua ou jeýta, ha ombyatýta peteĩ aty tuichavéva pe yma guaréva-gui; ha katuete outa mbovymi ary rire peteĩ ehérsito guasu reheve ha heta mba’erepy reheve. Ha umi ára-pe heta opu’ãta rréi yvy gotyogua rehe; avei nde retãygua apohare vai omopu’ãta ijehe omopyenda hag̃ua pe visión; ha ho’áta hikuái. Upévare rréi yvate gotyogua outa, omopu’ãta peteĩ yvyty ñorairõrã, ha ojagarráta umi táva mbaretévéva; ha pe yvy gotyogua pochy ndikatumo’ãi opu’ã hese, ni hetãygua poravopyre, ha ni peteĩ mbarete ndojepytasomo’ãi hag̃ua oñemoĩ hag̃ua hova renondépe. Daniel 11:13–15.
Koʼã versíkulo oñekumpli ary 200 a.C.-pe ha ohechauka Ñorairõ Panium pegua, oguerekóva mburuvicha guasu oñemoĩva ojupe rehe ha ijoajuha kuéra; ha umi versíkulo avei haʼe pe punto histórico Roma pagana peteĩha ojepytasóva Daniel kapítulo once rembiasakue-pe. Umi versíkulo oguereko pe pahápe opuʼã ha hoʼa haguã pe poteĩha mburuvichagua maranduhai marangatúpe ojeprofetisáva, ha avei pe tembiasakue bíblico Cristo ohojeyhague Cesarea de Filipos-pe, upépe Pedro omoĩ pe oñembotysẽha cien cuarenta y cuatro mil. Ko tembiasakue ohechaukarã pe ñembotysẽ cien cuarenta y cuatro mil pegua og̃uahẽvo mbohapyha umi mbohapy prueba kapítulo doce pegua, ojejapóva “oñemopotĩ, oñembyju ha oñehaʼã hag̃ua” reheve.
Ko’ã mbohapy versíkulo ogueraha ñandéve pe versíkulo dieciséis-pe, upépe ojehechauka hag̃ua pe léi domingo rehegua Estados Unidos-pe. Exeter pe aty ñúmegua opa rire 17 jasypoapy 1844-pe, umi kuñataĩ arandu ogueraha pe Marandu Pyhare Mbytepegua Estados Unidos yrembe’y kuarahyresẽ gotyo rupi sesenta y seis ára aja. Oĩ peteĩ tiémpo opaite umi kuñataĩ opáyha ha peteĩ aty ndorekói hag̃ua aséite, ha opa mba’e upéva ohechakaukáva. Simón Barjona réra oñemoambue rire Pedro-pe, ojehechauka pe sélado rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pe. Upe guive Jesús oñepyrũ ombo’e umi disípulope umi mba’e oikótava kurusu rehegua ndive joajúpe.
Kurusu ha’e peteĩ símbolo pe ára de gracia oñembotývaha rehegua, ha William Miller, ojeporavova’ekue Juan el Bautista rehe ojepysóva ramo, ha upéva katu Elías rehe ojepysóva ramo, oñemopu’ã va’ekue oikuaauká hag̃ua “umi mba’e ojehúva pe ára de gracia oñembotývaha ndive ojoajúva”, ojapo haguéicha mokõivéva Juan el Bautista ha Elías. Juan he’i kóicha.
Ha’e ohechávo heta Fariseo ha Saduceo ouha hína ivautísmope, he’i chupekuéra: Peẽ mbói ñemoñare, máva piko pene momarandu peñani hag̃ua pe pochy oútavagui? Mateo 3:7.
Elías he’i péicha.
Ha Acab ojapo peteĩ ka’aguy marangatu ra’anga; ha Acab ojapo hetave mba’e omoñemoŷrõ hag̃ua Ñandejára Israel Jára pochype opa umi mburuvicha guasu Israelgua oĩva’ekue mboyve chugui. I ára kuérape Hiel, pe betelita, omopu’ã Jericó; omoñepyrũ ijypy hag̃ua Abiram, ita’ýra ypykue, rehe, ha omoĩ hi’okẽnguéra Segub, ita’ýra pahague, rehe, he’iháicha Ñandejára ñe’ẽ, ha’e va’ekue Josué, Nun ra’y, rupive. Ha Elías, pe tisbita, umi Galaad-ygua apytégua, he’i Acabpe: Oikovévo Ñandejára Israel Jára, ajesarekóva henondépe, ko’ã árape ndaiporimo’ãi ysapy térã ama, ndaha’éiramo che ñe’ẽ he’iháicha. 1 Reyes 16:33–17:1.
Oñe’ẽvo Guillermo Miller rembiapo rehe reformadór ramo ko árape, la Hermana White he’i:
“Tekotevẽkuri yvypórape oñemombáy hag̃ua iñembyai hag̃uáicha oĩ hag̃ua; ha oñemopu’ã hag̃ua oñembosako’i hag̃ua umi mba’e guasu ha ñemomýi porãite rehegua ojoajúva pe gracia ñemohu’ã ndive.” The Great Controversy, 310.
Umi poteĩ rire seis versíkulo Daniel 11-gui ohechauka umi “mba’e oikóva pe ára de gracia oñembotývo rehegua”. Umi mba’e ojeipe’a va’ekue ára paha jave ary 1989-pe, ha ojehechauka porã.
“Imbosako mboyve, pe Salvador omyesakãkuri Hemimbo’ekuérape Ha’e ojejukataha ha opu’ã jeytaha pe sepulcro-gui, ha umi ánhel oĩkuri upépe omoĩ hag̃ua ipu’akápe Iñe’ẽnguéra iñakãme ha ikorasõme. Péro umi temimbo’e oha’arõkuri peteĩ jepe’a yvy arigua pe júgo romano-gui, ha ndaikatúikuri ogueropu’aka pe pensamiento upeva, pe Ha’epe oñemopyendapaite hague opa iñesperánsa, osufritaha peteĩ ñemano ñemotĩrã. Umi ñe’ẽ ha’ekuéra tekotevẽva’ekue imandu’a hese, oñemosẽkuri iñakãgui; ha og̃uahẽvo pe ára jehasa asy rehegua, ojuhu chupekuéra noñembosako’íri. Jesús ñemano ohundipaiteitekuri iñesperánsa-kuéra, ku ndaha’éirõguáicha Ha’e voi noñemomarandu raẽi va’ekue chupekuéra. Péicha avei, umi profesíape pe tenonderã ojepe’a ñandéve renondépe hesakã porã hag̃uáicha, peteĩchaite ojepe’a haguéicha umi temimbo’épe Cristo ñe’ẽ rupive. Umi mba’e oikótava probation ñemboty rehegua ndive ha pe tembiapo ñembosako’i hag̃ua pe ára jehasa asy rehegua, ojehechauka hesakã porã. Péro hetaiterei tapicha ndorekói ko’ã añetegua iñimportánteva rehegua mbykyve jepe arandu, ku araka’eve noñemyesakãirõguáicha chupekuéra. Satanás oma’ẽ hag̃uáicha oipe’a hag̃ua opa impresión ikatútava ojapo chupekuéra iñarandu hag̃ua salvación-pe g̃uarã, ha pe ára jehasa asy ojuhúta chupekuéra noñembosako’íri.” The Great Controversy, 595.
Oiko vaʼekue Cesárea de Filipope, ha’éva Panium, versíkulo trece guive quince peve, Cristo oñepyrũhague omboʼe hemimbo’épekuérape kurusu rehegua, péicha ohechauka hag̃ua Exeter pe aty guasu rembiasakue pe 22 de octubre de 1844 peve. Peteĩ ciento cuarenta y cuatro mil rehegua movimiento reformador ñepyrũme, umi “mba’e ojehúva gracia ñemboty ndive ojoajúva” ojeipeʼa hag̃ua sello-gui; ha peteĩ ciento cuarenta y four mil rehegua movimiento pahápe, umi “mba’e ojehúva gracia ñemboty ndive ojoajúva” ojeipeʼa sello-gui versíkulo cuarenta rembiasakue kañymby ryepýpe.
“Ko árape, Elías ha Juan el Bautista espíritu ha pu’akape, Ñandejára omoĩva mensaherokuéra ohenói peteĩ mundo oĩva huísio poguýpe atenciónpe umi mba’e guasu hañeñandu hag̃uáre oikótava pya’e, ojoajúva gracia ára pahápe ha Cristo Jesús jehechauka rehe Rréi kuéra Rréiramo ha Karai kuéra Járramo.” Profetas y Reyes, 715, 716.
Umi “mba’e ojehupytýva pe probation oñembotývo rehe” ha’e umi mba’e ojehechaukáva pe tembiasakue kañymbyvévape versíkulo cuarenta-pe. Zacarías kapítulo mbohapy-pe oñemoha’anga umi escena pahaguéva pe juicio investigativo rehegua. Pe Inspiración ombojoaju Zacarías testimonio umi oñeselláva Ezequiel kapítulo nueve-pe ndive.
“Ñandejára tavayguakuéra osuspiro ha osapukái umi mba’e vai ojeporavo hag̃uáicha ojejapóva ko yvýpe. Tesay reheve oñemoñe’ẽ umi heko vaívape pe peligro oĩvagui oipyru hag̃ua Ñandejára léi divínape, ha ñembyasy ndaikatúiva oñemombe’u hag̃uáicha reheve oñemomirĩ hikuái Ñandejára renondépe ijehegui voi hembiapo vaikue rehe. Umi heko vaíva oñembohory iñembyasýre, oñembohory hag̃ua umi ñehenói pohýi rehe, ha ohecha vai pe ha’ekuéra ohenóiva ikangyha. Ha katu pe jehasa’asy ha ñemomirĩ Ñandejára tavayguakuéra rehegua ha’e peteĩ techaukaha hesakã porãva oikuaaukáva ha’ekuéra oikove jeýmaha pe mbarete ha tekokatu oñehundiva’ekue angaipa rupive. Péva oiko oñahetãgui hikuái Cristo rehe, ha hesa kuéra oñemohenda hag̃ua Hae marangatu parfaita rehe, upévare ohecha porãiterei hikuái angaipa rembiguai tuichaitereíva. Iñembyasy añetegua ha iñemomichĩ infinitamente iporãve Ñandejára renondépe pe espíritu ojeroviáva ijehe ha oñembotuicha hag̃uáicha umi ndohecháiva mba’eve hag̃ua oñembyasy, umi omboykéva Cristo ñemomirĩ, ha umi he’íva oguahẽma perfección-pe, jepémo ohasa asy hikuái Ñandejára léi marangatu rehe. Py’aguapy ha py’a mirĩ ha’e umi condición oguerúva mbarete ha pu’aka. Pe jeguaka gloria rehegua oha’arõ umi oñesũvape kurusu py guýpe. Ojehovasa ko’ã ñembyasyhára, cháke ha’ekuéra oñembopy’aguapýta.
“Umi ijeroviáva ha oñembo’éva, ku, oĩ mbotypyre Tupã ndive. Ha’ekuéra voi ndoikuaái mba’éichaitépa oñeñangareko mbarete hesekuéra. Satanás omokyre’ỹ rupi, ko yvy aruvichakuéra oheka ohundi hag̃ua chupekuéra; ha katu ikatúrire ojepe’a hesakuéra, ojepe’aháicha Eliseo rembiguái resa Dotánpe, ohechákuri Tupã remimboukuérape oñemohenda hag̃ua ijerérekuéra, ha umíva hendy ha hekorendy rupi ojoko hag̃ua pytũ mbytýpe guare atýpe.”
“Oñemomirĩ aja Ñandejára tavayguakuéra ha’e renondépe, ojerurévo ipy’aguasupy hag̃ua, ome’ẽ pe tembiapoukapy: ‘Peipe’a chuguikuéra ao ky’a’, ha oñeñe’ẽ umi ñe’ẽ ñembopy’aguapýva: ‘Pema’ẽ, ambogue heta angaipa ndehegui, ha amonde ndéve ao pyahu.’ Pe ao ipotĩmbaiteva Cristo tekojoja rehegua oñemoĩ umi Ñandejára ra’ykuéra ári, ohasa asýva, oñemoĩporãpyre, ha upéicharõ jepe jeroviapýpe opytáva. Pe hembýva oñemboyképyréva oñemonde ao mimbipávape, araka’eve hag̃ua noñemongy’ái ko yvy reko vai rupi. Héra kuéra opyta pe Ovecha Ra’y libro de la vídape, ojehai hag̃ua umi jeroviaha kuéra apytépe opa ára rupiguápe. Ha’ekuéra omboyke pe mbotavyséva ñuhãnguéra; ndaha’éi mbói guasu sapukái rupive oñembojeréva iñe’ẽrendúgui. Ko’ág̃a opyta hag̃ua opa ára g̃uarã ojeroviapy hag̃uáicha pe tentador ñuhãgui. Iñangaipakuéra oñembohasa pe angaipa moñepyrũhare ári. Ha pe hembýva ndaha’éi añónte oñeperdonáva ha oñemoneĩva, síno avei oñemomba’eguasúva. ‘Peteĩ akã rehegua porãite’ oñemoĩ iñakã ári. Ha’ekuéra oikóta mburuvicha guasu ha pa’i ramo Ñandejárape g̃uarã. Satanás omoĩ aja iñembojovakekuéra ha oheka hag̃ua ohundi ko aty, umi ánhel marangatu, ndojehecháiva, ohasa ha ou, omoĩvo hesekuéra pe Ñandejára oikovéva sello. Ko’ãva hína umi oñembo’ýva Monte Sion ári Ovecha Ra’y ndive, oguerekóva Túva réra ojehaíva iñakã renondépe. Opura hikuái pe purahéi pyahu tróno renondépe, upe purahéi avave ndaikatúiva oikuaa, ndaha’éiramo umi cien cuarenta y cuatro mil, umi ojoguapyréva ko yvygui. ‘Ko’ãva hína umi oho Ovecha Ra’y rapykuéri mamove ohohápe. Ko’ãva ojeguerujey vaekue umi yvypóra apytégui, peteĩ yva tenondegua ramo Ñandejárape ha Ovecha Ra’ýpe g̃uarã. Ha ijurúpe ndojejuhúi va’ekue mbotavy: ha’ekuéra niko ndojarekói mba’eve vai Ñandejára tróno renondépe.’”
“Koʼág̃a oñehupyty pe ñemohuʼãite umi ñeʼẽ Ángel heʼivaʼekue: ‘Ehendu koʼág̃a, nde Josué, paʼi guasu, nde ha umi ne irũnguéra oguapýva nde renondépe; haʼekuéra niko kuimbaʼe oñemondýi hag̃ua rehecha rupi; pórke, péina ápe, aguenohẽta Che Rembijokuái, pe Yvyra Rakarã.’ Cristo ojehechauka pe Redentor ha Ipytyvõhára ramo Itavayguakuérape. Koʼág̃a añetépe pe hembýva haʼe ‘kuimbaʼe oñemondýi hag̃uáicha’, pórke hesay ha ñemomirĩ ijehupytyrã guive omyengovia vyʼa ha ñemombaʼeguasúpe Tupã ha pe Ovecha Raʼy renondépe. ‘Upe árape Ñandejára rakarãta porã ha hechapyrãta, ha yvy’a pe yvy rehegua iporãitereíta ha ojeguerohoryta Israel-gui umi oikove hag̃uarã oñesalváva rehe; ha oikóta péicha, upe hembýva Siónpe ha upe opytáva Jerusalénpe oñembohérata marangatu, peteĩ-teĩ umi ojehaíva umi oikovéva apytépe Jerusalénpe.’ Testimonios, volúmen 5, 474–476.”
Umi cien cuarenta y cuatro mil ojejuhúva Apocalipsis-pe ha’e hína Ezequiel aty, umi “omoĩ hag̃ua hesekuéra techaukaha” oĩ aja “opy’ahéi ha osapukái” umi teko vai ojapóvare upe tetãme. Ha’ekuéra oñemarka umi oñeme’ẽ jave chupekuéra Cristo rekojoja ao ha pe akãregua porãite, ohechaukáva Pedro he’íva “mburuvicha guasu ha pa’i kuéra”, ymave ndaha’éiva Tupã retãygua, ha ko’ág̃a katu oiko va’ekue Tupã retãygua.
Ha peẽ katu peteĩ ñemoñare poravopyre, peteĩ saserdócio mburuvichaguáva, peteĩ tetã marangatu, peteĩ tavayguakuéra oñemboyke hag̃ua Tupãme g̃uarã; ikatu hag̃uáicha peikuaauka peẽ peñemomba’eguasu hag̃ua upe pene renói va’ekue pytũmbýgui hechapyrãva tesape porãme: yma peẽ ndapeikói va’ekue peteĩ tetãicha, ko’ág̃a katu peẽ hína Tupã tavayguakuéra; yma ndapehupytýi va’ekue poriahuvereko, ko’ág̃a katu pehupyty poriahuvereko. Che ahayhuetéva, ajerure peẽme pytagua ha tapicha oguatávaicha ko yvy ári, pejehekýi to’o rembipota vaígui, umíva oñorairõva pende ánga rehe; pende reko toiko hekojoja hag̃ua umi gentíl apytépe, ikatu hag̃uáicha, oĩramo jepe oñe’ẽ vai pende rehe mba’evapo vaívaicha, pende rembiapo porã ohecháva rupive omomba’eguasu Tupãme jehechajey árape. 1 Pedro 2:9–12.
Ko'ág̃a, pehendu añetehápe che ñe'ẽ ha peñongatu che ñe'ẽme'ẽ, upéicharõ peẽta che mba'e poravopyre opa tetã apytégui; opa yvy niko che mba'e. Ha peẽta chéve g̃uarã peteĩ saserdóte retã ha peteĩ tetã marangatu. Ko'ãva hína umi ñe'ẽ eretava Israel ra'ykuérape. Éxodo 19:5, 6.
“Ko yvy rembiasakue paha ára kuérape, Tupã ñe’ẽme’ẽ guasu umi hénte hembiapoukapy oñongatúvandi oñembopyahu va’erã. ‘Upe árape ajapóta chupekuéra ĝuarã peteĩ ñe’ẽme’ẽ mymbakuéra ñúmeguándi, ha guyra kuéra yvágapeguándi, ha umi mba’e otyryrýva yvýre; ha ahundíta yvýgui arco ha kyse puku ha ñorairõ; ha ajapóta toke kyhyje’ỹre. Ha romenda hag̃uáicha che ndive opa ára guarã; heẽ, romenda hag̃uáicha che ndive tekojoja rupi, ha teko porãme, ha mborayhu porãme, ha poriahuverekópe. Añetehápe, romenda hag̃uáicha che ndive jerovia hag̃uápe; ha nde reikuaáta Ñandejárape.’”
“‘Ha oikóta upe árape, che ahendúta, he’i Ñandejára, ahendúta yvágape, ha ha’e ohendúta yvýpe; ha yvy ohendúta trigópe, vínope ha aséitepe; ha umíva ohendúta Jezréelpe. Ha ha’etére ñotỹta chupe chejeheguínte yvýpe; ha poriahuverekóta upe ndohupytýivape poriahuvereko; ha ha’éta umi ndaha’éiva che retãme, Nde hína che retã; ha ha’ekuéra he’íta, Nde hína che Jára.’ Oseas 2:14–23.”
“‘Upéva árape,... Israel rembyre, ha umi okañyva’ekue Jacob rógagui,... ojeroviáta Ñandejára rehe, Israel Santo rehe, añetehápe.’ Isaías 10:20. ‘opa tetã, ha ñemoñare, ha ñe’ẽnguéra, ha tavayguakuéragui’ oĩta umi vy’ápe ombohováitava pe marandu: ‘Pekyhyje Ñandejáragui, ha peñemomba’eguasu chupe; og̃uahẽgui imbojovake aravo.’ Ha’ekuéra ojehejáta opa ta’ãngágui ombojoajúva chupekuéra ko yvýre, ha ‘omomba’eguasúta pe ojapóva’ekue yvága, yvy, para, ha yvu y.’ Oñemosãsóta opa ñembotyhégui, ha opu’ãta ko yvy renondépe Tupã poriahuvereko mombe’urãicha. Oñehendu hag̃ua opa mba’e Ñandejára ojeruréva, ojekuaáta chupekuéra ánhel rupi ha yvypóra rupi umi ‘oguerekóva Tupã mandamiénto, ha Jesús jerovia.’ Apocalipsis 14:6–7, 12.”
“‘Péina, og̃uahẽta ára, he’i Ñandejára, pe aradór ombohováita pe mbyatýharape, ha pe uva pyrũhára pe ñemitỹhárape; ha umi yvyty osyryryta vínorã he’ẽ asýva, ha opa umi cerro oñehundíta. Ha ambou jeýta che retãygua Israel-gua jejopy vai guýgui, ha ha’ekuéra omopu’ãta umi táva oñembyaíva, ha oikóta ipypekuéra; ha oñotỹta parral, ha ho’úta hi’a rykue; ojapóta avei huerta, ha ho’úta hi’a. Ha che añotỹta chupekuéra ijyvýpe, ha araka’eve noñenohẽmo’ãvéi ijyvýgui ame’ẽ va’ekue chupekuéra, he’i Ñandejára nde Jára. Amós 9:13–15.’” Review and Herald, 26 de febrero de 1914.
Ojehechakuaa porã porã, pe momento guive oñembotýha guare pe generación paha ojeporavóva umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, oĩ gueteri gentil-kuéra ikatúva ojehecharamo térã oñemongu’e umi cien cuarenta y cuatro mil rekove rape (ñemongeta) rupive pe ára pe gentil-kuéra jehechávo aja.
“Yvypóra pokatu ha yvypóra mbarete ndopyta’ãi omoheñóivo Tupã iglesia, ha avei ndaikatúi ohundi chupe. Nda’éi ita guasu yvypóra mbaretépe, síno Cristo Jesúspe, Araka’evegua Itápe, oñemopyenda kuri pe iglesia, ‘ha añaretã rokẽnguéra ndaipu’akamo’ãi hese.’ Mateo 16:18. Tupã rendaguapy ome’ẽ hatãha Irembiapópe. ‘Ani pejerovia mburuvichakuérape, ni yvypóra ra’y rehe,’ ha’e pe ñe’ẽ ouva ñandéve. Salmo 146:3. ‘Py’aguapýpe ha jeroviápe oĩta pene mbarete.’ Isaías 30:15. Tupã rembiapo mimbipáva, oñemopyendáva tekoporã opave’ỹva principio ári, araka’eve ndojehomo’ãi mba’eve hag̃uáicha. Oho meméta mbarete guive mbareterã, ‘ndaha’éi pokatúgui, ni mbaretégui, síno Che Espíritugui, he’i Ñandejára de los ejércitos.’ Zacarías 4:6.”
“Pe promésa, ‘Zorobabel pokuéra omoñepyrũ ko róga pyenda; ha ha’e poite voi omohu’ãta avei’, oñekumpli literalmente. Versíkulo 9. ‘Umi karai guasu judío-kuéra omopu’ã, ha oñakãrapu’ã hikuái proféta Hageo ñe’ẽmarandu rupive ha Zacarías, Iddo ra’y, ñe’ẽmarandu rupive. Ha omopu’ã hikuái, ha omohu’ã, Israel Jára mandami he’iháicha, ha Ciro, Darío ha Artajerjes, Persia mburuvicha guasu, mandami he’iháicha. Ha ko róga oñemohu’ã ara mbohapyhápe jasy Adarpe [jasy pakõihápe], upéva va’ekue Darío mburuvicha guasu poguýpe áño poteĩhápe.’ Esdras 6:14, 15.” Profetas y Reyes, 595, 596.
Umi versíkulo paapy trese guive quince peve ohechauka umi mba’e oikótava maranduháramo ogueraháva pe ára oñembotývo pe tiempo de gracia umi arapokõindy rerekohárape pe léi domingo-pe. Avei ohechauka hikuái pe mbohapýha tres paso apytégui oĩva versíkulo diez-pe Daniel doce-pe. Pe versíkulo diez ha’e “ñemopotĩ”, umi versíkulo once ha doce ohechauka pe “oñemomorotĩ” ha umi versíkulo trese guive quince peve ohechauka pe prueba decisiva upépe umi virgen arapokõindy rerekoháva “oñeha’ã”.
Pe marandu hyepype oĩva Daniel kuatiápe ojehechauka visión ysyry Ulai rehegua rupive, umi capítulo siete guive nueve peve; ha pe marandu okapegua katu ojehechauka visión ysyry Hiddekel rehegua rupive, umi capítulo diez guive doce peve. Capítulo doce ha’e mokõive visión, pe hyepypegua ha pe okapegua, hu’ã yvatevéva, ha upépe ojehechauka pe tape Cristo omopu’ãha ha omopotĩha umi cien cuarenta y cuatro mil. Versículo diez guive dieciséis peve ohechauka pe tembiasakue kañymby versículo cuarenta-peguápe, ary 1989 guive pe léi domingo oĩva versículo cuarenta y uno ha dieciséis peve. Umi versículo oike porãva pe tembiasakue kañymbyme ohechauka pe ñemyatyrõ porãite versículo diez, capítulo doce-peguápe.
Heta ojejopotáta, ojeapo morotĩta ha oñeha’ãta; ha umi iñañáva katu iñañáta: ha avave umi iñañávagui noikũmbymo’ãi; umi arandu katu oikũmbýta. Ha pe ára pe sacrificio ára ha ára guáva oñemboykérõ guive, ha oñemoĩ pe mba’e oporomongakuaáva ñehundi rehegua, oikóta mil mokõi sa noventa ára. Ojehovasáva pe oha’arõva, ha oguahẽva mil mbohapy sa treinta y cinco ára peve. Daniel 12:10–12.
Umi “iñarandu” oikuaáva umi téxto diez guive dieciséis peve ha oñemboselláva mokõivéva “arandu hag̃uáicha” ha “espiritualmente”, ha’e umi oikuaáva pe marandu profético okapeguáva ojehechaukáva pe tembiasakue kañymbyvévape versículo cuarenta-pe, ha oĩma hikuái “arandu hag̃uáicha” oñemopyenda hag̃uáicha upe entendimiento-pe pe ley dominical mboyve. Umi “iñarandu” ha’e umi oñemoambuéva pe marandu hyepypeguáre ojehechaukáva Apocalipsis capítulo once ha versículo once-pe, ha oñemopyendáma hikuái upe experiencia-pe pe ley dominical mboyve.
“Arandúva” ha’e umi oguerohory va’ekue pe “jehovasa” oñembojoajúva “oha’arõ hag̃ua”, ohechauka hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil ha’eha umi omohu’ãva pe cumplimiento perfecto ha paha umi diez virgen rehegua. Apocalipsis once, versículo once og̃uahẽ va’ekue julio ary 2023-pe, upéicha rupi ojehechauka pe “ára paha”, amo Daniel ha Apocalipsis ohechaukahápe mokõi testigo rupive pe mba’ekuaa jehepyme’ẽ okakuaáva oñembojurujáva’ekue julio ary 2023-pe ojekuaa hag̃ua pe proceso de sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Once más once mokõipa mokõi, ha kóva ha’e peteĩ símbolo pe divinidad joajúva humanidad ndive, ha umi ohasáva pe proceso de purificación mbohapy jepytaso rupive omoheñóiva umi cien cuarenta y cuatro mil ojehechauka Daniel doce, versículo doce-pe, ome’ẽvo ambue firma Palmoni rehegua, pórke doce por doce ha’e cien cuarenta y cuatro mil.
Jaseguíta ko ñande estudio pe artíkulo oúvape.